TlačPoštaZväčšiZmenši

281/2015 Z. z.

16.1. 2016, 15:40 |  najpravo.sk

DÔVODOVÁ  SPRÁVA

 

 

 

A. Všeobecná časť

 

Významným medzníkom v procese prechodu ozbrojených síl Slovenskej republiky od zmiešaného typu s povinnou základnou vojenskou službou k plne profesionálnym ozbrojeným silám bolo prijatie zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z. z.“) v roku 2005. Vytvorili sa právne predpoklady na budovanie moderných, relatívne malých, ale dobre vycvičených ozbrojených síl Slovenskej republiky. Európska únia, ktorej súčasťou je aj Slovenská republika, je otvoreným priestorom, kde občania Slovenskej republiky s potrebnými jazykovými spôsobilosťami môžu nájsť a nachádzajú stále väčšie uplatnenie. Rezort ministerstva obrany pre elimináciu migrácie vekovo zaujímavej kategórie 19- až 35-ročných a pre naplnenie svojho poslania, úloh a cieľov musí reagovať a prispôsobiť legislatívne prostredie tak, aby vojenská profesia bola na trhu práce konkurencieschopným povolaním. Ľudské zdroje majú pre rezort ministerstva obrany v oblasti zdrojov obrany  naďalej prioritné postavenie.

Návrh zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) bol spracovaný za účelom realizácie úlohy vytvoriť podmienky pre stabilizáciu najkvalitnejších profesionálnych vojakov, ktorá vyplynula z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, z Rozpracovania Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016 na podmienky rezortu ministerstva obrany a z Bielej knihy o obrane Slovenskej republiky.

Predkladaný návrh zákona, rovnako ako platná právna úprava, vychádza z materiálu „Systém manažmentu vojenského personálu ozbrojených síl Slovenskej republiky“. Návrh zákona má za cieľ stabilizovať kvalifikovaných a skúsených profesionálnych vojakov v služobnom pomere s dôrazom na veliteľský zbor. Týmto sa zabezpečí prepojenie systému štátnej služby s osobitným systémom sociálneho zabezpečenia a vytvoria sa podmienky na efektívnejšie využitie vojenského personálu a tým aj pozitívny vývoj vo financovaní tzv. osobitného účtu. V konečnom dôsledku dôjde k posilneniu dlhodobej udržateľnosti osobitného systému sociálneho zabezpečenia, čo je plne v súlade s úlohou z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016.

Účelom návrhu zákona je  prispôsobiť štátnu službu profesionálnych vojakov novým podmienkam, zapracovať poznatky aplikačnej praxe a zabezpečiť vhodné právne prostredie pre manažment vojenského personálu vo vzťahu k novým zdrojovým možnostiam v perspektíve rozvojového plánu rezortu ministerstva obrany.

Návrh zákona obsahuje sedem článkov, prvý článok vymedzuje právnu úpravu štátnej služby profesionálnych vojakov, druhým až šiestym článkom sa menia a dopĺňajú zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov, zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení  policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; siedmy článok vymedzuje účinnosť návrhu zákona.

Návrh zákona v prvej časti vymedzuje predmet zákona a niektoré pojmy napríklad štátna služba, minimálna doba služby,  maximálna doba služby, veková hranica, doba povýšenia. S cieľom prechodu vojenského povolania na celoživotné povolanie sa navrhuje predĺžiť trvanie štátnej služby pre jednotlivé vojenské hodnosti, ruší sa doba výsluhy v hodnosti a ustanovuje sa veková hranica 55 rokov veku dokedy možno vykonávať štátnu službu pre všetky vojenské hodnosti, s výnimkou vojenských hodností vojak 2. stupňa, slobodník a poručík u novo prijatých profesionálnych vojakov. Návrh zákona v upravenej podobe preberá ustanovenia z predchádzajúcej právnej úpravy, ktoré sa týkajú služobného úradu, vedúceho služobného úradu a veliteľa, bližšie sa upravujú ich povinnosti a postavenie. Návrh zákona vymedzuje základné obmedzenia niektorých ústavných práv profesionálnych vojakov, ktoré zodpovedajú špecifikám výkonu vojenskej služby, pričom rozsah týchto obmedzení vychádza z Ústavy Slovenskej republiky a korešponduje so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ide najmä o niektoré obmedzenia politických práv a o obmedzenia vo vzťahu k výkonu inej zárobkovej činnosti profesionálnych vojakov. Navrhuje sa rozšírenie ustanovení o možnosti inej zárobkovej činnosti popri výkone štátnej služby analogicky ako v systéme štátnej služby policajtov, resp. v zákone č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (napr. pastoračná činnosť, činnosť vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne zdravotníckych pracovníkov v táboroch pre deti a mládež). Návrh zákona tiež ustanovuje možnosť obmedzenia osobnej slobody profesionálneho vojaka pri výcviku s cieľom dosiahnuť podmienky približujúce sa skutočnému nasadeniu už počas výcviku. Takéto obmedzenie bude podmienené predchádzajúcim písomným súhlasom profesionálneho vojaka, ktorý môže profesionálny vojak vziať späť aj počas výcviku. 

Návrh zákona definuje informačný systém používaný pri registrácii údajov súvisiacich so štátnou službou profesionálnych vojakov a jeho obsah.

V druhej časti návrh zákona ustanovuje druhy štátnej služby. Navrhujú sa štyri druhy štátnej služby, ktorými sú:

- prípravná štátna služba, ktorá tak ako v súčasnosti bude prípravou na výkon dočasnej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby. Bude sa vykonávať vo výcvikovom zariadení alebo na vysokej škole. Oproti doterajšej právnej úprave bude prípravná štátna služba obsahovať komplexnú prípravu profesionálneho vojaka na výkon vojenského povolania. V prípravnej štátnej službe absolvuje profesionálny vojak aj odborný výcvik jednotlivca alebo vstupný odborný dôstojnícky kurz; 

- dočasná štátna služba, v ktorej môžu zotrvať profesionálni vojaci najdlhšie 17 rokov. Ide predovšetkým o profesionálnych vojakov, ktorí po skončení dočasnej štátnej služby budú vytvárať zálohy ozbrojených síl;

- stála štátna služba, do ktorej budú profesionálni vojaci vymenovaní z dočasnej štátnej služby. Do stálej štátnej služby nebudú môcť byť vymenovaní vojaci vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa, slobodník a poručík. V stálej štátnej službe budú profesionálni vojaci, ktorým charakter ich funkcií bude umožňovať vykonávať štátnu službu až do dosiahnutia vekovej hranice 55 rokov fyzického veku. Do stálej štátnej služby sa dostane menšie množstvo personálu, ktorý bude motivovaný slúžiť čo najdlhšie obdobie. Úmerne s predĺžením priemernej dĺžky služobného pomeru profesionálnych vojakov sa predĺži aj doba ich prispievania do osobitného účtu a na druhej strane sa úmerne zníži počet poberateľov výsluhového dôchodku a skráti sa doba poberania výsluhového dôchodku;

- krátkodobá štátna služba, ktorá ako novo koncipovaný a osobitný druh štátnej služby s dĺžkou trvania 1 až 3 roky plní zámer vykryť dočasnú potrebu personálu v nedostatkových odbornostiach.

V druhej časti návrhu zákona sa tiež upravujú podmienky prijatia do štátnej služby, podrobnosti o výberovom konaní, prijímacom konaní, problematika započítavania rokov predchádzajúcej služby. Upravujú sa kvalifikačné predpoklady a požiadavky na výkon štátnej služby. Ustanovuje sa možnosť prípravy profesionálneho vojaka na vojenskej vysokej škole, ako aj možnosť vyslania profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe na štúdium na inej ako vojenskej vysokej škole v Slovenskej republike alebo v zahraničí. Pôjde o vyslanie v takom študijnom odbore, v ktorom nepripravuje absolventov vojenská vysoká škola. Týmto sa reaguje na potreby aplikačnej praxe, pretože nie pre všetky odbornosti možno získať absolventa verejnej vysokej školy a nie pre všetky odbornosti možno pripraviť odborníka na území Slovenskej republiky. Naďalej sa predpokladá, že okrem kvalifikačných predpokladov, ktorými je získanie požadovaného druhu vzdelania, bude potrebné v závislosti od vojenskej hodnosti a vykonávanej funkcie získať požiadavky na výkon štátnej služby. V tejto súvislosti návrh zákona upravuje podmienky vzdelávania profesionálnych vojakov.

Tretia časť návrhu zákona je rozdelená na štyri hlavy. Zaoberá sa vznikom, zmenami a skončením služobného pomeru. V súlade s doterajšou právnou úpravou sa na konania vo veciach služobného pomeru bude s určitými odchýlkami vzťahovať zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Osobitne je upravený postup v prípade, ak profesionálny vojak podá písomné odvolanie proti služobnému hodnoteniu a takisto aj rozkazné konanie a disciplinárne konanie.

Do systému riadenia služobnej kariéry sa zavádza tzv. garant vojenskej odbornosti, ktorý má zabezpečiť dohľad nad vojenskými odbornosťami s cieľom účelnejšie sledovať kariéru profesionálneho vojaka v rámci vojenskej odbornosti. V pôsobnosti garantov vojenských odborností bude tvorba služobných kariér profesionálnych vojakov v príslušnej vojenskej hodnosti a ich špecializácii. Menia sa ustanovenia o vojenských hodnostiach a hodnostných zboroch. Oproti platnej právnej úprave sa ustanovuje hodnostný zbor mužstva, hodnostný zbor poddôstojníkov a hodnostný zbor dôstojníkov. Ruší sa hodnostný zbor práporčíkov, pričom vojenské hodnosti práporčíkov sa transformujú do hodnostného zboru poddôstojníkov.

Základnými problémami súčasnej aplikačnej praxe sú predovšetkým nastavené doby služby a kariérny systém profesionálnych vojakov. Úpravou maximálnej doby služby pre vojenské hodnosti vojak 2. stupňa, slobodník a poručík sa deklaruje cieľ zabezpečiť pravidelnú obmenu personálu v najnižších vojenských hodnostiach v kratších časových intervaloch. Týmto opatrením sa zvýši percentuálny podiel populácie, ktorá bude pripravená pre krízové situácie. Dôkladnou selekciou už v najnižších vojenských hodnostiach sa spružní personálna práca a málo perspektívni vojaci budú prepúšťaní do zálohy v čase, keď pre vojenskú organizáciu, v rámci výkonu štátnej služby, nie sú prínosom, ale ešte ich možno využiť v systéme záloh ozbrojených síl. Pre personál v ostatných vojenských hodnostiach sa vytvárajú podmienky na jeho zotrvanie v služobnom pomere čo najdlhšiu dobu. Konkurenčný výber v tej podobe, ako ho zaviedol zákon č. 346/2005 Z. z. sa ruší. Zavádzajú sa nové pravidlá vytvárania služobnej kariéry profesionálneho vojaka, ktorými sa sleduje posilnenie právomocí veliteľov pri povyšovaní a pri ustanovovaní profesionálnych vojakov do funkcií prostredníctvom tvorby personálnych zámerov podľa stupňa velenia a riadenia. Povýšenie profesionálneho vojaka sa bude realizovať po splnení zákonných podmienok, na návrh veliteľa a v súlade s personálnym zámerom. Pre profesionálnych vojakov, ktorí dočasnú štátnu službu alebo stálu štátnu službu vykonávajú v niektorej z vojenských hodností hodnostného zboru mužstva alebo poddôstojníkov, pričom získali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, sa za určitých podmienok umožňuje prechod do hodnostného zboru dôstojníkov. Novo sa ustanovuje možnosť povýšenia v kratšej dobe, než po dosiahnutí minimálnej doby služby (tzv. mimoriadne povýšenie). Osobitným spôsobom sa na účely návrhu zákona upravuje priznanie vojenskej hodnosti. Upravuje sa spôsob hodnotenia a služobného hodnotenia profesionálneho vojaka počas jeho služobnej kariéry. Pravidlo pravidelného služobného hodnotenia z predchádzajúcej právnej úpravy ostáva zachované aj v návrhu tohto zákona, mení sa však obsah služobného hodnotenia a dosiahnuté stupne služobného hodnotenia.

Upravuje sa spôsob ustanovenia do funkcie, pričom na ustanovenie do funkcie  nebude potrebné profesionálneho vojaka z predchádzajúcej funkcie odvolať. Keďže pri ustanovení do funkcie sa uvádza aj miesto výkonu štátnej služby, ruší sa samostatný inštitút premiestnenia profesionálneho vojaka. Ustanovuje sa možnosť vyhlásiť výber na ustanovenie do funkcie.

Podľa doterajšej právnej úpravy bolo možné iného profesionálneho vojaka iba zastupovať. V návrhu zákona sa zavádza nový inštitút, a to poverenie výkonom voľnej veliteľskej funkcie po dobu 6 mesiacov, resp. v odôvodnených prípadoch maximálne 12 mesiacov. Predpokladá sa, že tento inštitút sa bude využívať len v nevyhnutných prípadoch, ak do voľnej kľúčovej veliteľskej funkcie nemožno okamžite ustanoviť iného profesionálneho vojaka, alebo ak je funkcia veliteľa blokovaná z dôvodu, že veliteľ je vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky. Upravujú sa podmienky pre skončenie a zánik služobného pomeru profesionálneho vojaka. Navrhuje sa rozšírenie dôvodov na skončenie služobného pomeru. Novo sa zavádza inštitút obligatórneho prepustenia na vlastnú žiadosť po splnení podmienky nároku na výsluhový dôchodok. Aby mohol služobný úrad reagovať a pripraviť za prepúšťaného profesionálneho vojaka adekvátnu náhradu, ustanovujú sa lehoty na prepustenie podľa druhu štátnej služby v dĺžke 2 až 6 mesiacov, pričom možno dohodnúť aj kratšiu lehotu. Novým spôsobom sa pristupuje k príprave na civilný trh práce. Tzv. „rekvalifikácia“ sa bude poskytovať len na náklady profesionálneho vojaka v rámci lehoty na prepustenie.

Vo štvrtej časti návrhu zákona sa v prvej až siedmej hlave upravujú podmienky vykonávania štátnej služby profesionálnymi vojakmi. Vzhľadom na osobitosti štátnej služby profesionálneho vojaka sa služobný čas upravuje tak, aby sa minimalizoval vplyv Zákonníka práce, pri súčasnom dodržaní európskej legislatívy. Zavádzajú sa pojmy ako „intenzívny vojenský výcvik“ a „nepretržitý vojenský výcvik“. Precizujú sa ustanovenia v prípadoch, keď sa úprava rozvrhnutia služobného času, štátnej služby nadčas a úprava služobnej pohotovosti na profesionálneho vojaka nevzťahujú.

Rozsah a spôsob udeľovania dovolenky sa preberá z doterajšej právnej úpravy. Základná výmera dovolenky v rozsahu šiestich týždňov sa zvyšuje o jeden týždeň u profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe, t. j. po 17 rokoch služby. Z doterajšej právnej úpravy sa preberajú aj ustanovenia týkajúce sa služobnej cesty, zahraničnej služobnej cesty, stáže, služobného voľna a študijného voľna.

Oblasť starostlivosti o profesionálneho vojaka sa rozširuje o ustanovenia týkajúce sa špecifickej zdravotnej starostlivosti. Navrhuje sa nová úprava foriem preventívnej rehabilitácie. Okrem rekondičného pobytu v trvaní dvoch týždňov a liečebného pobytu v trvaní troch týždňov sa navrhuje preventívna rehabilitácia formou aktívneho odpočinku v trvaní dvoch týždňov spravidla v mieste pobytu profesionálneho vojaka. Preventívna rehabilitácia sa navrhuje poskytovať obligatórne raz ročne každému profesionálnemu vojakovi v stálej štátnej službe. Okrem profesionálnych vojakov v stálej štátnej službe sa preventívna rehabilitácia bude poskytovať aj profesionálnym vojakom, ktorí vykonávajú štátnu službu za podmienok ustanovených zákonom alebo v určených funkciách v dočasnej štátnej službe (napr. príslušníci Vojenského spravodajstva a Vojenskej polície, výkonní letci, pyrotechnici alebo potápači).

V oblasti služobnej disciplíny sa vzhľadom na aplikačnú prax precizujú jednotlivé ustanovenia a zavádza sa nový spôsob ukladania disciplinárnych opatrení formou rozkazného konania. Zavedením tohto spôsobu sa sleduje zjednodušenie a zrýchlenie disciplinárneho konania. V rozkaznom konaní bude možné ukladať len disciplinárne opatrenie vo forme písomného pokarhania v prípade, ak je nepochybné, že sa profesionálny vojak disciplinárneho previnenia dopustil a ak na nápravu a obnovenie služobnej disciplíny postačuje uloženie takéhoto disciplinárneho opatrenia. Ak profesionálny vojak vinu neuzná, resp. proti disciplinárnemu rozkazu vydanému v rozkaznom konaní podá včas odpor, bude sa pokračovať v disciplinárnom konaní. Mení sa tiež spôsob riešenia priestupkov spáchaných profesionálnym vojakom. Priestupky sa budú prejednávať podľa návrhu zákona, pričom sankcie a ochranné opatrenia môžu byť uložené iba v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.  

Ôsma hlava upravuje odmeňovanie profesionálnych vojakov, ktoré nadväzuje na filozofiu doterajšieho systému odmeňovania. Zachováva sa odmeňovanie podľa vojenských hodností a poskytovanie príplatkov k hodnostnému platu. Z pohľadu zmien navrhovaných v kariérnom systéme a v prechode vojenského povolania na celoživotné povolanie je však potrebné pristúpiť k niektorým úpravám v systéme odmeňovania. Keďže sa predpokladá, že štátna služba časti profesionálnych vojakov bude trvať do veku 55 rokov a viac, je potrebné zabezpečiť, aby hodnostné platy rástli po dlhšiu dobu štátnej služby a aby profesionálni vojaci boli motivovaní zotrvať v služobnom pomere čo najdlhšie. Cieľom opatrenia je eliminovať súčasný trend, ktorý je príznačný pre uplynulé obdobie, keď profesionálni vojaci, ktorí sú pripravení, vycvičení a majú skúsenosti s prácou v medzinárodnom prostredí, odchádzajú do zálohy z dôvodu, že odmeňovanie prestáva byť motivačné. Na základe uvedeného návrh zákona predpokladá rozšírenie tabuľky hodnostných platov o dva platové stupne. Súčasne sa u všetkých vojenských hodností okrem vojenských hodností vojak 2. stupňa, slobodník a poručík zachováva rast platov vo všetkých platových stupňoch. V porovnaní s platnou právnou úpravou sa upúšťa od príplatku za vyvedenie vojsk do výcvikového priestoru a vzhľadom na to, že rezort ministerstva obrany už neprideľuje žiadne služobné byty, aj od príspevku na úpravu bytu pri presťahovaní. Zavádza sa obmedzenie výšky príplatkov pri súbehu príplatkov, ktoré sú súčasťou služobného platu profesionálneho vojaka. Novým spôsobom sa ustanovuje stabilizačný príspevok, ktorý bude patriť profesionálnemu vojakovi v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe za každý ukončený mesiac dočasnej štátnej služby alebo stálej štátnej služby. Ustanovujú sa podmienky, za ktorých stabilizačný príspevok patrí v polovičnej výške, za ktorých nepatrí, spôsob výplaty a spôsob alikvotácie tohto príspevku. Zavedením stabilizačného príspevku nevznikajú nové nároky na štátny rozpočet. Výdavky na stabilizačný príspevok neprekročia výdavky, ktoré boli doteraz vynakladané na príspevok na bývanie, a ktorý sa nebude odo dňa účinnosti tohto zákona poskytovať. Stabilizačný príspevok z predchádzajúcej právnej úpravy sa transformuje do podoby osobitného stabilizačného príspevku pre profesionálnych vojakov, ktorí vykonávajú štátnu službu vo vybranej vojenskej odbornosti alebo špecializácii.

V modifikovanej podobe sa z doterajšej právnej úpravy preberajú ustanovenia o cestovných náhradách (deviata hlava). Prevzatý inštitút náhrady cestovných výdavkov na návštevu rodiny sa spresňuje, sprísňujú sa podmienky jeho poskytovania a obmedzuje sa doba, počas ktorej bude profesionálnemu vojakovi táto náhrada patriť. Profesionálny vojak má čas vyriešiť si svoj kontakt s rodinou počas troch rokov odo dňa jeho ustanovenia do funkcie v inej obci ako je obec jeho predchádzajúceho miesta výkonu štátnej služby. V nadväznosti na umožnenie štúdia na inej než vojenskej vysokej škole sa zavádzajú náhrady výdavkov počas vysokoškolského štúdia.

Návrh zákona v desiatej hlave tiež ustanovuje naturálne náležitosti počas výkonu štátnej služby profesionálnych vojakov, pričom táto úprava je v modifikovanej podobe prevzatá z platnej právnej úpravy. Posledná jedenásta hlava štvrtej časti návrhu zákona obsahuje osobitné ustanovenia o náhrade škody, ktoré rozširujú a spresňujú ustanovenia preberané zo Zákonníka práce.

V piatej časti návrhu zákona sa upravujú spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia, ktoré štandardným spôsobom vymedzujú transformáciu právnych vzťahov profesionálnych vojakov súvisiacich s vydaním tohto zákona.

V nadväznosti na novú právnu úpravu sa navrhujú aj zmeny v súvisiacich právnych predpisoch.

 

V čl. II sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov tak, aby bolo možné realizovať u príslušníkov Vojenského spravodajstva psychologické vyšetrenie a psychofyziologické overenie pravdovravnosti. Nesplnenie povinnosti je priamo naviazané na obligatórny dôvod na prepustenie zo štátnej služby profesionálnych vojakov.

V čl. III sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa umožniť profesionálnemu vojakovi realizovať výučbu a výcvik aj v iných priestoroch ako v priestoroch vojenskej vysokej školy.

V čl. IV sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení  policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Upravujú sa ustanovenia zákona v súvislosti s novou právnou úpravou štátnej služby profesionálnych vojakov.

V čl. V sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov najmä v súvislosti so zrušením hodnostného zboru práporčíkov.

V čl. VI sa mení a dopĺňa zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, aby sa umožnilo profesionálnemu vojakovi zastupovať vo funkcii vedúceho zamestnanca.

V čl. VII sa navrhuje účinnosť zákona.

Návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na verejné financie a bude mať pozitívny aj negatívny sociálny vplyv, bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie a životné prostredie. Celkový vplyv na výdavkovú časť rozpočtu verejnej správy bude pozitívny.

Návrh zákona reaguje aj na právo európskej únie a úplne transponuje smernicu Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovnoprávny vzťah,  smernicu Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS), smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzania v zamestnaní a povolaní, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) a smernicu Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES.  

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

 

 

Osobitná časť

 

 

Čl. I

 

K § 1

Vymedzuje sa predmet návrhu zákona, ktorým je štátna služba profesionálneho vojaka a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenou a skončením služobného pomeru profesionálneho vojaka. Ustanovuje sa, že na právne vzťahy profesionálneho vojaka, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom pomere k Slovenskej republike, sa pri výkone štátnej služby vzťahujú aj ustanovenia Zákonníka práce, a to vtedy, ak tak ustanovuje tento návrh zákona. Konkrétne ustanovenia Zákonníka práce vzťahujúce sa na štátnu službu profesionálneho vojaka sú uvedené v § 217 ods. 1 a 2.

 

K § 2 a 3

V § 2 sa definujú základné pojmy a v § 3 sa vymedzujú niektoré špecifické pojmy na účely návrhu zákona, ktoré sú dôležité pre štátnu službu profesionálneho vojaka.

 

 

K § 4

V súlade so zabezpečením transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) sa do návrhu zákona preberá v celom rozsahu zákon č. 365/2004 Z. z. o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.

 

K § 5 a 6

Na účely návrhu zákona sa v § 5 ustanovuje ministerstvo ako „hlavný služobný úrad“ a vymedzuje sa jeho pôsobnosť. Na jeho čele je minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister“), ktorý je zároveň služobným úradom pre náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „náčelník generálneho štábu“), riaditeľa Vojenského spravodajstva, riaditeľa Vojenskej polície a rektora vojenskej vysokej školy.

 

V § 6 sa určujú organizačné zložky a subjekty, ktoré sú na účely návrhu zákona služobnými úradmi, a vymedzuje sa ich pôsobnosť. Osobitne sa ustanovuje, že služobné úrady v organizačnej zložke ozbrojených síl určí hlavný služobný úrad služobným predpisom.

 

K § 7

Ustanovuje sa, že v služobnom úrade rozhoduje vedúci služobného úradu a zároveň sa vymedzuje, kto sa považuje za vedúceho služobného úradu. Ustanovuje sa okruh osôb, ktoré môžu zastupovať vedúceho služobného úradu v čase jeho neprítomnosti, alebo ak funkcia vedúceho služobného úradu nie je obsadená. Rozsah pôsobnosti vedúcich služobných úradov v medziach návrhu zákona ustanoví služobný predpis. Osobitne sa upravuje postavenie prezidenta Slovenskej republiky a riaditeľa Vojenského spravodajstva ako vedúceho služobného úradu vo vzťahu k vybranému okruhu funkcií alebo profesionálnych vojakov.

 

K § 8

Návrh zákona definuje veliteľa na účely tohto zákona a vymedzuje postavenie veliteľa vo vzťahu k podriadeným profesionálnym vojakom (priamo podriadeným, bezprostredne podriadeným) z hľadiska funkcie. Tiež vymedzuje aj právne postavenie veliteľa vo vzťahu k iným profesionálnym vojakom, a to z hľadiska dosiahnutej vojenskej hodnosti. Voči priamo podriadeným profesionálnym vojakom bude vykonávať pôsobnosť veliteľ, ktorému to vyplýva z funkcie a voči nepriamo podriadeným profesionálnym vojakom veliteľ, ktorému to vyplýva z vojenskej hodnosti.

Pretože štruktúra ozbrojených síl predpokladá, že funkcie veliteľov môžu byť obsadzované okrem profesionálnych vojakov aj civilnými zamestnancami, návrh zákona rieši aj ich postavenie ako veliteľov.

 

K § 9

Vymedzujú sa základné povinnosti veliteľa.

 

K § 10

Ustanovuje sa, že služobné predpisy na zabezpečenie právnych vzťahov vyplývajúcich z návrhu zákona a v jeho medziach bude vydávať hlavný služobný úrad, ktorým je ministerstvo. V osobitne ustanovených prípadoch služobný predpis vydáva prezident. Profesionálni vojaci musia byť so služobnými predpismi riadne oboznámení.

 

K § 11

Systemizáciu ako dôležitý prvok riadenia štátnej služby, na účely zaraďovania profesionálnych vojakov do funkcií a na účely ich odmeňovania, určuje ministerstvo v rámci celkových početných stavov ozbrojených síl, o ktorých rozhodla vláda Slovenskej republiky podľa § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Taxatívne sa vymedzuje, kto predkladá podklady na systemizáciu pre ministra a pre prezidenta Slovenskej republiky.

Deklaruje sa pôsobnosť prezidenta Slovenskej republiky na určenie systemizácie pre Vojenskú kanceláriu prezidenta Slovenskej republiky a v Čestnej stráži prezidenta Slovenskej republiky, ktorá vyplýva z § 2 ods. 5 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

 

K § 12

Ustanovujú sa niektoré obmedzenia ústavných práv profesionálneho vojaka. Petičné právo vojaka sa v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 27 a čl. 54) obmedzuje na podávanie žiadostí, návrhov a sťažností ministrovi, veliteľom, ako aj iným štátnym orgánom, vždy však za podmienky, že podania sa týkajú vecí súvisiacich s výkonom štátnej služby.

Členstvo profesionálneho vojaka v politickej strane alebo politickom hnutí je obmedzené v súlade s čl. 29 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Apolitickosť ozbrojených síl, zabezpečená tým, že profesionálny vojak nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia, je nevyhnutná na zabezpečenie demokracie v štáte z dôvodu, aby ozbrojené sily nemohli byť zneužívané politickými silami. Ustanovuje sa možnosť obmedziť osobnú slobodu profesionálneho vojaka s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom v taxatívne vymedzených prípadoch.

 

K § 13

V odseku 1 návrh zákona ustanovuje, že profesionálny vojak nesmie podnikať, vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa zákona  č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Takisto profesionálny vojak nesmie byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť.

V odsekoch 2 až  4 návrh zákona ustanovuje, v ktorých prípadoch sa umožňuje profesionálnemu vojakovi vykonávať niektoré „ziskové“ činnosti bez toho, aby bol sankcionovaný (napr. vedecká, pedagogická, publicistická, literárna, umelecká a športová činnosť alebo správa vlastného majetku, majetku manželky, resp. majetku maloletých a osôb, u ktorých bola spôsobilosť na právne úkony obmedzená alebo ktoré boli právnej spôsobilosti pozbavené).

Návrh zákona profesionálnemu vojakovi umožňuje vykonávať aj činnosti v riadiacich, kontrolných a dozorných orgánoch právnickej osoby, do ktorých bude vyslaný ministrom alebo vládou. Za túto činnosť nebude môcť poberať odmenu alebo iné výhody.

 

K § 14

Zriaďuje sa informačný systém o osobných údajoch fyzických osôb v súvislosti so štátnou službou. Informačný systém obsahuje register občanov, ktorí sa uchádzajú o prijatie do štátnej služby profesionálneho vojaka, register profesionálnych vojakov, register profesionálnych vojakov, ktorým skončil služobný pomer, a register identifikačnej databázy. 

Získané údaje sú nevyhnutné pre komplexnú dokumentáciu občana Slovenskej republiky, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, a profesionálneho vojaka pri výkone štátnej služby a po skončení služobného pomeru. V súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. sú v návrhu zákona taxatívne uvedené najdôležitejšie osobné údaje uchádzača a jeho blízkych osôb, ktoré môže služobný úrad využívať počas výberového konania, a ďalšie osobné údaje, s ktorými môže pracovať počas trvania štátnej služby profesionálneho vojaka a aj po jej skončení. Súčasne sa ustanovuje lehota na uchovávanie osobných údajov v jednotlivých registroch.

Ustanovuje sa, že do týchto registrov bude mať prístup Vojenské spravodajstvo. Registre týkajúce sa príslušníkov Vojenského spravodajstva vedie osobitne iba Vojenské spravodajstvo. Ustanovuje sa, že informácie z registra občanov alebo profesionálnych vojakov služobný úrad môže poskytnúť len s ich písomným súhlasom alebo ak to umožňuje osobitný predpis.

 

K § 15

Ustanovujú sa jednotlivé druhy štátnej služby, ktorými sú prípravná štátna služba, dočasná štátna služba, stála štátna služba a krátkodobá štátna služba. Oproti pôvodnej právnej úprave sa zavádzajú nové druhy štátnej služby, ktorými sú stála štátna služba a krátkodobá štátna služba.

 

K § 16 a 17

Ustanovujú sa podmienky prijatia občana do štátnej služby, ktoré sú špecifické v porovnaní s podmienkami prijatia k iným zamestnávateľom a zodpovedajú náročnosti výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka v ozbrojených silách.

Umožňuje sa podanie žiadosti okrem písomného podania aj formou elektronického podania s použitím zaručeného elektronického podpisu.

Novým spôsobom sa vymedzuje bezúhonnosť uchádzača v tom, že za nesplnenie podmienky bezúhonnosti sa považuje právoplatné odsúdenie za trestný čin vojenský, za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom, alebo za zločin, ak toto odsúdenie nebolo zahladené. Za spoľahlivého sa nebude považovať uchádzač, ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin vojenský, za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom, alebo za zločin a toto odsúdenie bolo zahladené, ak sa trestné stíhanie vedené proti nemu skončilo právoplatným schválením zmieru a odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení zmieru do dňa prijatia do štátnej služby neuplynuli tri roky a taktiež ani uchádzač, proti ktorému vedené trestné stíhanie bolo právoplatne podmienečne zastavené, až do uplynutia skúšobnej lehoty.

Vymedzením spoľahlivosti občana sa sleduje aj jeho závislosť od alkoholických nápojov, iných omamných alebo psychotropných látok, patologického hráčstva, vzťah občana k skupinám smerujúcim k potlačeniu základných práv a slobôd a takisto aj pracovné výsledky občana z jeho predchádzajúcich pracovnoprávnych alebo obdobných vzťahov. 

Vymedzujú sa okruhy osobných údajov, ktoré je služobný úrad oprávnený spracúvať o občanovi a o jemu blízkych osobách pri prijatí a po celú dobu štátnej služby. 

Pre komplexné posúdenie vhodnosti uchádzača sa kladie dôraz na zamedzenie vzniku priamej nadriadenosti alebo podriadenosti profesionálnych vojakov k blízkym osobám. Predmetom záujmu je tiež predchádzanie vzťahom, ktoré nesmú nastať pri pokladničnej alebo účtovnej kontrole medzi profesionálnym vojakom a blízkou osobou.

 

K § 18 a 19

Ustanovuje sa, že každá funkcia v štátnej službe bude pri prijatí občana do štátnej služby obsadzovaná na základe výberového konania, ktoré je verejné a uskutočňujú ho výberové komisie zriadené služobným úradom. Súčasťou výberového konania je preverenie zdravotnej spôsobilosti, psychickej spôsobilosti a fyzickej spôsobilosti na posúdenie prijatia občana do štátnej služby. Tieto podmienky bližšie upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

 

K § 20 a 21

Navrhuje sa zaviesť osobitný spôsob prijímania občanov do štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva formou prijímacieho konania, ktoré zohľadňuje špecifiká vyplývajúce z výberu personálu. Prijímacie konanie je neverejné a uskutočňujú ho výberové komisie zriadené služobným úradom, ktorým je Vojenské spravodajstvo.  Ďalšou osobitosťou prijímacieho konania do štátnej služby vo Vojenskom spravodajstve je, že občan sa obligatórne podrobuje psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti na zistenie spoľahlivosti.

 

K § 22

Prípravná štátna služba je určená občanom Slovenskej republiky, ktorí splnili podmienky pre prijatie a nemajú skúsenosti s vojenskou službou, štátnou službou profesionálneho vojaka alebo obdobnou štátnou službou a chcú sa stať profesionálnymi vojakmi. Jej základným poslaním je príprava profesionálneho vojaka na výkon dočasnej štátnej služby alebo na výkon krátkodobej štátnej služby. Profesionálny vojak počas služobného pomeru v prípravnej štátnej službe preukazuje svoju spôsobilosť byť po jej absolvovaní vymenovaný do dočasnej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby. Dĺžka trvania prípravnej štátnej služby je priamo závislá od formy a druhu prípravy.

Vo funkcii čakateľ sa bude pripravovať profesionálny vojak pre hodnostný zbor mužstva a vo funkcii kadet sa bude pripravovať profesionálny vojak pre hodnostný zbor dôstojníkov.

Na prijatie občana do prípravnej štátnej služby sa vymedzuje maximálny vek 25 rokov, ak počas prípravnej štátnej služby absolvuje vysokoškolské vzdelanie, prípadne 30 rokov pre ostatných občanov. Toto obmedzenie je vykonané v intenciách § 8 ods. 3 písm. a) zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov. V súlade so Smernicou Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04) nie je rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku diskrimináciou, ak je objektívne odôvodnené sledovaním legitímneho cieľa a je nevyhnutné a primerané k dosiahnutiu tohto cieľa. Prijímanie občanov v určitom (obmedzenom) veku sa navrhuje najmä z dôvodu ich schopnosti plniť úlohy ozbrojených síl za každých okolností a aby ich služobná kariéra bola efektívna a obojstranne prospešná. Na posúdenie splnenia maximálneho veku je dôležité, aby občan v roku prijatia nedosiahol 26 rokov, resp. 31 rokov (v roku prijatia mal „iba“ 25 rokov, resp. 30 rokov a najviac 364 dní). Obmedzenie maximálneho veku na prijatie do prípravnej štátnej služby sa nevzťahuje na občanov, ktorí majú byť následne ustanovení do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské spravodajstvo alebo vojenská duchovná služba a na profesionálnych vojakov pripravujúcich sa na výkon krátkodobej štátnej služby. Umožňuje sa, aby v odôvodnených prípadoch mohol minister povoliť výnimku z ustanovenej vekovej hranice.

 

K § 23

Ustanovuje sa, že počas prípravnej štátnej služby profesionálny vojak absolvuje základný vojenský výcvik bez ohľadu na to, pre aký hodnostný zbor sa pripravuje. Výcvik profesionálneho vojaka v závislosti od hodnostného zboru, pre ktorý je pripravovaný, sa ďalej uskutočňuje diferencovane. Ak je profesionálny vojak pripravovaný pre hodnostný zbor mužstva, prípadne pre tzv. výnimkové odbornosti pre hodnostný zbor poddôstojníkov, absolvuje počas prípravnej štátnej služby odborný výcvik jednotlivca. Ak bude profesionálny vojak pripravovaný pre kariéru v hodnostnom zbore dôstojníkov, prípravná štátna služba bude v závislosti od dosiahnutého stupňa vysokoškolského vzdelania pokračovať absolvovaním prioritne vojenskej vysokej školy, v rámci ktorej súbežne absolvuje aj vojenský program. Absolvovaním vojenského programu profesionálny vojak získa konkrétnu vojenskú odbornosť.

Ak pri prijatí do prípravnej štátnej služby profesionálny vojak nepreukázal dosiahnutie požadovaného druhého stupňa vysokoškolského vzdelania, môže počas prípravnej štátnej služby byť vyslaný na štúdium aj na inú než vojenskú vysokú školu (napríklad Technická univerzita v Košiciach, Fakulta vojenského zdravotníctva Univerzity obrany v Brne). Popri štúdiu na inej než vojenskej vysokej škole počas prípravnej štátnej služby absolvuje aj vojenský program. Ak pri prijatí preukázal dosiahnutie druhého stupňa vysokoškolského vzdelania, absolvuje po základnom vojenskom výcviku počas prípravnej štátnej služby dôstojnícky kurz pre absolventov vysokých škôl. Profesionálny vojak, ktorý bude po prípravnej štátnej službe vymenovaný do krátkodobej štátnej služby, sa nebude vysielať na vysokoškolské štúdium.

Dĺžku trvania základného vojenského výcviku, odborného výcviku jednotlivca a dôstojníckeho kurzu pre absolventov vysokých škôl ustanoví služobný predpis.

 

K § 24

Vzhľadom na to, že vojenské vysoké školstvo rozsahom študijných odborov nepokrýva všetky potreby služobného úradu, vytvára sa možnosť získať vysokoškolské vzdelanie počas prípravnej štátnej služby aj na inej než vojenskej vysokej škole. Služobný úrad bude môcť vyslať profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe, ktorý je študentom študijného programu vojenskej vysokej školy, na časť vysokoškolského štúdia aj na verejnú vysokú školu, inú štátnu vysokú školu, súkromnú vysokú školu alebo zahraničnú vysokú školu na území Slovenskej republiky alebo na vysokú školu aj mimo územia Slovenskej republiky. Rovnako sa umožňuje, ak je to v záujme služobného úradu, vyslať profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe, ktorý nie je študentom študijného programu vojenskej vysokej školy, na vysokoškolské štúdium v štandardnej dĺžke alebo na časť vysokoškolského štúdia na verejnú vysokú školu, štátnu vysokú školu (okrem vojenskej vysokej školy), súkromnú vysokú školu alebo zahraničnú vysokú školu na území Slovenskej republiky alebo na vysokú školu aj mimo územia Slovenskej republiky.

 

K § 25

S cieľom zabezpečiť návratnosť vynaložených nákladov na naturálne a finančné zabezpečenie základného vojenského výcviku profesionálneho vojaka vo vzdelávacom alebo výcvikovom zariadení počas výkonu prípravnej štátnej služby služobný úrad pri prijatí občana do prípravnej štátnej služby uzatvorí s ním písomnú dohodu o úhrade týchto nákladov. Takisto sa s profesionálnym vojakom, ktorý je ustanovený do funkcie čakateľ alebo kadet, uzatvorí dohoda o úhrade nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie odborného výcviku jednotlivca alebo dôstojníckeho kurzu pre absolventov vysokých škôl vo vzdelávacom alebo výcvikovom zariadení, a to bezprostredne po skončení základného vojenského výcviku.

Na profesionálneho vojaka, ktorý do 30 dní odo dňa prijatia do prípravnej štátnej služby požiada o prepustenie, sa povinnosť uhradiť náklady na naturálne a finančné zabezpečenie základného vojenského výcviku nevzťahuje. Ak po uplynutí tejto lehoty, profesionálny vojak z dôvodov, ktoré sú taxatívne vymedzené, skončí prípravnú štátnu službu alebo nebude vymenovaný do dočasnej štátnej služby alebo nezotrvá v dočasnej štátnej službe po zákonom určenú dobu, vzniká mu povinnosť uhradiť služobnému úradu vynaložené náklady na zabezpečenie základného vojenského výcviku alebo odborného výcviku jednotlivca, resp. dôstojníckeho kurzu pre absolventov vysokých škôl, a to v celej alebo v pomernej výške. Pomerná výška náhrady nákladov závisí od dĺžky trvania prípravnej štátnej služby alebo od dĺžky trvania dočasnej štátnej služby. Povinnosť úhrady vynaložených nákladov nevznikne, ak nesplnenie dohody bude objektívne, t. j. nebude zavinené zo strany profesionálneho vojaka.

Z dôvodu, že krátkodobá štátna služba sa uzatvára na obmedzenú dobu (jeden rok s možnosťou jej predĺženia až na tri roky) vylučuje sa uzatvorenie takejto dohody s občanom pripravovaným pre krátkodobú štátnu službu.

 

K § 26

Ustanovuje sa, že umožnenie získania vysokoškolského vzdelania počas prípravnej štátnej služby je podmienené uzatvorením písomnej dohody, ktorá obsahuje predpísané náležitosti. Cieľom uzatvorenia dohody je zabezpečiť návratnosť finančných prostriedkov vynaložených na prípravu profesionálneho vojaka počas vysokoškolského štúdia. Ak profesionálny vojak zo subjektívnych dôvodov, ktoré sú taxatívne vymedzené, skončí prípravnú štátnu službu alebo nebude vymenovaný do dočasnej štátnej služby alebo nezotrvá v dočasnej štátnej službe po zákonom určenú dobu, vzniká mu povinnosť uhradiť služobnému úradu vynaložené náklady na prípravu profesionálneho vojaka počas vysokoškolského štúdia v celej alebo v pomernej výške. Povinnosť úhrady vynaložených nákladov nevznikne, ak nesplnenie dohody bude objektívne, t. j. nebude zavinené zo strany profesionálneho vojaka. Určenie sumy úhrady nákladov podrobne ustanoví služobný predpis v závislosti od naturálneho a finančného zabezpečenia vysokoškolského štúdia profesionálneho vojaka.

 

K § 27

Dočasná štátna služba je druh štátnej služby, v ktorom profesionálny vojak vykonáva štátnu službu v služobnom pomere. Profesionálny vojak je do dočasnej štátnej služby vymenovaný po absolvovaní prípravnej štátnej služby. Do dočasnej štátnej služby môže byť prijatý aj občan bez vykonania prípravnej štátnej služby, ak už predtým bol v služobnom pomere podľa návrhu zákona alebo podľa predchádzajúcich právnych predpisov alebo v služobnom pomere v iných ozbrojených zboroch. V odseku 2 sa s použitím § 16 ods. 1 spresňujú podmienky na prijatie do dočasnej štátnej služby bez vykonania prípravnej štátnej služby.

Dĺžka služobného pomeru v dočasnej štátnej službe je obmedzená maximálnou dobou štátnej služby pre vojenskú hodnosť alebo vekovou hranicou pre vojenskú hodnosť. Celková dĺžka služobného pomeru v dočasnej štátnej službe, do ktorej sa počíta čas trvania štátnej služby podľa § 31, však nesmie presiahnuť sedemnásť rokov štátnej služby.

Vzhľadom na špecifický charakter výkonu štátnej služby vo Vojenskom spravodajstve môže za zákonom ustanovených podmienok služobný úrad uvedený v § 6 ods. 1 písm. d) vymenovať profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva do dočasnej štátnej služby aj z krátkodobej štátnej služby. Pre vybrané vojenské odbornosti (vojenské spravodajstvo a  vojenská duchovná služba) sa ustanovuje užší rozsah podmienok pre prijatie občana do dočasnej štátnej služby a v odôvodnených prípadoch bude môcť minister povoliť výnimku zo splnenia podmienok na prijatie občana do dočasnej štátnej služby uvedených v odseku 2 písm. e) a f).

 

 

 

K § 28

V závislosti od hodnostného zboru sa vymedzuje doba, na ktorú môže byť profesionálny vojak vymenovaný alebo prijatý do dočasnej štátnej služby.

Doba trvania dočasnej štátnej služby pre vojenskú hodnosť vojak 2. stupňa je tri roky a pre vojenskú hodnosť poručík deväť rokov. Pri prijatí občana do dočasnej štátnej služby bez vykonania prípravnej štátnej služby sa doba trvania dočasnej štátnej služby určuje do uplynutia maximálnej doby služby pre priznanú vojenskú hodnosť. Dobu trvania dočasnej štátnej služby pre vojenskú hodnosť vojak 2. stupňa možno opakovane predĺžiť, najdlhšie však na osem rokov, ak nebude profesionálny vojak vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa povýšený. V prípade vymenovania do vojenskej hodnosti poručík alebo povýšenia do vojenskej hodnosti slobodník sa čas trvania dočasnej štátnej služby tohto profesionálneho vojaka zmení na čas do uplynutia maximálnej doby služby alebo do vekovej hranice, ak táto uplynie skôr. 

 

K § 29

Návrh zákona v porovnaní so súčasnou právnou úpravou zavádza pre profesionálnych vojakov nový druh štátnej služby – stálu štátnu službu. Tento druh štátnej služby sa zavádza z dôvodu zmeny filozofie štátnej služby profesionálnych vojakov a pre niektorých profesionálnych vojakov vo vybraných vojenských hodnostiach sa môže služobný pomer stať takmer alebo úplne celoživotným povolaním. Dĺžka stálej štátnej služby je diferencovaná podľa dosiahnutej vojenskej hodnosti a je obmedzená dosiahnutím vekovej hranice pre vojenskú hodnosť. Do stálej štátnej služby môže byť profesionálny vojak vymenovaný po sedemnástich rokoch služobného pomeru z dočasnej štátnej služby na základe žiadosti, po dosiahnutí maximálnej doby služby, na základe zhodnotenia dočasnej štátnej služby a podľa potrieb služobného úradu.

Ustanovuje sa lehota na podanie žiadosti profesionálnym vojakom a na vydanie rozhodnutia služobným úradom.

Pre profesionálnych vojakov vo vybraných vojenských odbornostiach a tým, ktorým bola povolená výnimka podľa § 27 ods. 5, sa umožňuje podať žiadosť aj v čase kratšom ako jeden rok pred uplynutím maximálnej doby služby, v tomto prípade služobný úrad rozhodne o žiadosti bezodkladne

Ustanovuje sa okruh funkcií, pre ktoré sa obligatórne ustanovuje vymenovanie do stálej štátnej služby. Profesionálni vojaci vymenovaní do týchto funkcií budú vymenovaní do stálej štátnej služby bez posúdenia ich dočasnej štátnej služby a predloženia žiadosti. 

Ustanovujú sa vojenské hodnosti, pre ktoré nie je možné uplatniť inštitút vymenovania do stálej štátnej služby. Tieto vojenské hodnosti sú vojenské hodnosti profesionálnych vojakov na začiatku ich služobnej kariéry v hodnostnom zbore mužstva alebo v hodnostnom zbore dôstojníkov, okrem profesionálnych vojakov vyčlenených na plnenie úloh Vojenského spravodajstva. Profesionálni vojaci v týchto vojenských hodnostiach nedosiahnu potrebnú dobu štátnej služby na vymenovanie do stálej štátnej služby vzhľadom na maximálne doby štátnej služby, ktoré sú pre tieto vojenské hodnosti ustanovené.

Do stálej štátnej služby môže byť prijatý aj občan, ak jeho predchádzajúca štátna služba vykonávaná v služobnom pomere trvala najmenej 17 rokov a spĺňa podmienky a požiadavky podľa návrhu zákona. Pre vojenské odbornosti vojenské spravodajstvo a vojenská duchovná služba sa ustanovuje užší rozsah podmienok pre prijatie do stálej štátnej služby. Pri prijatí občana do stálej štátnej služby môže v odôvodnených prípadoch minister povoliť výnimku z ustanovenej podmienky, že do dovŕšenia vekovej hranice ustanovenej pre priznanú vojenskú hodnosť chýbajú najmenej tri roky..

Profesionálny vojak bude vymenovaný do stálej štátnej služby na základe zhodnotenia jeho dočasnej štátnej služby.

Kritériá na zhodnotenie a podrobnosti súvisiace s vymenovaním do stálej štátnej služby ustanoví služobný predpis.

 

K § 30

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa zavádza pre profesionálnych vojakov osobitný druh štátnej služby – krátkodobá štátna služba.

Tento druh štátnej služby je určený najmä pre občanov, ktorí splnili zákonom určené podmienky pre prijatie do takejto štátnej služby a ktorí už majú skúsenosť s vojenskou službou formou výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka alebo obdobnej štátnej služby  a chcú sa stať profesionálnymi vojakmi v krátkodobej štátnej službe. Funkcie určené pre výkon krátkodobej štátnej služby budú obsadzované na základe aktuálnych potrieb ozbrojených síl Slovenskej republiky s ohľadom na plnené úlohy a s ohľadom na možnosti doplňovania a personálnej kapacity v rámci kariérneho postupu profesionálneho vojaka ozbrojených síl Slovenskej republiky. Dĺžka krátkodobej štátnej služby sa odvíja od konkrétnej plnenej úlohy, pre ktorú sa funkcie v krátkodobej štátnej službe vytvárajú, a v prvom kontrakte je najviac jeden rok. Túto dobu možno v závislosti od plnených úloh opätovne predlžovať, najdlhšie však na tri roky. Profesionálni vojaci v služobnom pomere v krátkodobej štátnej službe sú v zmysle ustanovení návrhu zákona oproti ostatným profesionálnym vojakom v iných druhoch štátnej služby v priebehu štátnej služby obmedzení (napríklad pri povyšovaní, pri ustanovovaní do iných funkcií).

Do krátkodobej štátnej služby môže byť profesionálny vojak vymenovaný po skončení prípravnej štátnej služby, resp. občan môže byť do krátkodobej štátnej služby prijatý bez vykonania prípravnej štátnej služby, ak už predtým bol v služobnom pomere podľa návrhu zákona alebo podľa predchádzajúcich právnych predpisov alebo v služobnom pomere v iných ozbrojených zboroch a spĺňa zákonom ustanovené podmienky.

 

K § 31

V osobitných ustanoveniach o štátnej službe sa vymedzujú konkrétne doby na účely posudzovania času trvania štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere podľa návrhu zákona. Takisto sa určujú doby, ktoré sa na uvedené účely do doby štátnej služby podľa návrhu zákona nezapočítavajú.

 

K § 32

Ustanovuje sa, že na profesionálneho vojaka vymenovaného do funkcie náčelníka generálneho štábu a rektora vojenskej vysokej školy sa nevzťahuje veková hranica z dôvodu, že do funkcie je vymenovaný na funkčné obdobie podľa zákona č. 321/2002 Z. z.  o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov alebo zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Stála štátna služba trvá do dosiahnutia vekovej hranice. Ak profesionálny vojak v štátnej službe dosiahne vekovú hranicu pre vojenskú hodnosť, návrh zákona umožňuje, povoliť mu na základe vlastnej žiadosti a ak je to v záujme služobného úradu a vyžaduje si to plnenie úloh spätých s funkciou, do ktorej bol profesionálny vojak vymenovaný alebo ustanovený, výnimku na zotrvanie v služobnom pomere aj po dosiahnutí vekovej hranice pre vojenskú hodnosť. Služobný úrad má právomoc povoliť výnimku najdlhšie do dovŕšenia veku profesionálneho vojaka, potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok. Nad uvedenú vekovú hranicu u všetkých profesionálnych vojakov povoľuje výnimku minister. Osobitne sa dáva možnosť rozhodnúť o povolení výnimky profesionálnemu vojakovi Vojenského spravodajstva súčasne s prijatím do štátnej služby. Výnimku pre náčelníka Vojenskej kancelárie prezidenta Slovenskej republiky povoľuje prezident Slovenskej republiky.

Na povolenie výnimky týkajúcej sa vojenského duchovného sa vyžaduje súhlas cirkevnej autority.

Podrobnosti súvisiace s povolením výnimky ustanoví služobný predpis.

 

 

 

K § 33

Pod pojmom kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služby sa rozumie vzdelanie na vojenskú hodnosť a vzdelanie na výkon funkcie.

Požiadavkami na výkon štátnej služby sú požiadavky na vojenskú hodnosť, odborné požiadavky na výkon funkcie a stupeň znalosti cudzieho jazyka podľa štandardov („NATO STANAG 6001“), ktoré sú uplatňované v armádach členských štátov NATO, a to v závislosti od potreby tejto spôsobilosti na hodnosť, resp. na výkon funkcie.

 

K § 34

Vzdelanie na vojenskú hodnosť je určené stupňom vzdelania bez ohľadu na študijný odbor. Súčasne sa ustanovuje minimálne požadované vzdelanie pre jednotlivé hodnostné zbory.

 

K § 35

Na výkon niektorých funkcií sa vyžaduje okrem stupňa vzdelania aj absolvovanie konkrétneho druhu študijného odboru alebo učebného odboru stredoškolského vzdelania alebo študijného odboru vysokoškolského vzdelania alebo odborná spôsobilosť na výkon niektorých činností. Napr. pre vojenskú odbornosť právna služba sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo, pre vojenskú odbornosť komunikačné a informačné systémy sa vyžaduje stredoškolské vzdelanie v študijnom odbore elektrotechnika alebo doprava, pošty a telekomunikácie, na funkciu laborant sa požaduje odborná spôsobilosť v zdravotníckom povolaní zdravotnícky laborant, farmaceutický laborant alebo laboratórny diagnostik.

Kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služby súvisiace so vzdelaním na výkon funkcie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

 

K § 36

Profesionálnych vojakov v hodnostnom zbore mužstva a v hodnostnom zbore poddôstojníkov ustanovených vo vojenskom zdravotníctve bude možné vyslať na vysokoškolské štúdium v externej forme na náklady služobného úradu, ak to bude v záujme služobného úradu a ak na výkon danej funkcie sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie. Vyslanie profesionálneho vojaka je podmienené prijatím na vysokoškolské štúdium.

 

K § 37

Požiadavky na výkon štátnej služby profesionálny vojak získava v špecializačnom štúdiu na výkon špecializovaných pracovných činností, v certifikačnej príprave na výkon certifikovaných pracovných činností, kariérnych kurzoch na vojenskú hodnosť, v odborných kurzoch na výkon funkcie alebo v jazykových kurzoch. Profesionálny vojak môže absolvovať aj ďalšie kurzy, ktoré priamo nesúvisia s výkonom funkcie, ak sú prínosom pre výkon štátnej služby.

Dôstojnícky kurz pre absolventov vysokých škôl profesionálny vojak absolvuje počas prípravnej štátnej služby (§ 22). Tento kurz absolvuje aj profesionálny vojak v dočasnej štátnej službe pred vymenovaním do vojenskej hodnosti poručík (§ 43 ods. 2, § 44 alebo § 45).

 

K § 38

Ustanovuje sa povinnosť pre profesionálneho vojaka, ktorý bol ustanovený do funkcie vo vojenskom zdravotníctve a ktorému bolo umožnené získať vysokoškolské vzdelanie, uhradiť náklady spojené so štúdiom alebo ich pomernú časť, ak sa jeho služobný pomer skončí pred uplynutím dvojnásobku dĺžky štúdia. Takisto sa ustanovuje povinnosť aj pre profesionálneho vojaka, ktorý bol vyslaný na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu podľa § 37 ods. 1 až 3, uhradiť náklady spojené s účasťou na štúdiu, príprave alebo v kurze, ak sa jeho služobný pomer skončí pred uplynutím trojnásobku, resp. štvornásobku dĺžky štúdia, prípravy alebo kurzu. Súčasne sa ustanovuje kedy profesionálny vojak nie je povinný tieto náklady uhradiť (skončenie služobného pomeru z organizačných dôvodov, zo zdravotných dôvodov a pod.).

 

K § 39

Vymedzuje sa deň vzniku služobného pomeru, ktorý je podmienený skutočným nástupom do štátnej služby a zložením vojenskej prísahy podľa § 3 ods. 1 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky. Ďalej sa určujú dokumenty a ich obsah, ktoré musí služobný úrad odovzdať profesionálnemu vojakovi v deň vzniku služobného pomeru.

 

K § 40

Služobný pomer môže vzniknúť aj v iný deň ako je uvedený v personálnom rozkaze a to v prípade, ak tento deň pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja (nedeľa, sviatok alebo ďalší deň pracovného pokoja). Ak občan odmietne zložiť vojenskú prísahu alebo ju zloží s výhradou, alebo ak občan nenastúpi v určený deň, služobný pomer nevznikne. 

Návrh zákona vymedzuje postup, ak občan nenastúpi do štátnej služby pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky.

 

K § 41

Profesionálnemu vojakovi je počas služobného pomeru priznaná nielen vojenská hodnosť, ale na základe dosiahnutých kvalifikačných predpokladov a požiadaviek na výkon štátnej služby aj vojenská odbornosť a jej špecializácia. Štruktúru služobnej kariéry určuje garant vojenskej odbornosti. Garantom vojenskej odbornosti bude profesionálny vojak spravidla na najvyššom stupni velenia v najvyššej vojenskej hodnosti, ktorý je ustanovený do funkcie v príslušnej vojenskej odbornosti. Medzi kompetencie garanta vojenskej odbornosti bude patriť povoľovanie zmeny vojenskej odbornosti, jej špecializácie, navrhovanie a vyjadrovanie sa k personálnym opatreniam profesionálnych vojakov vo svojej odbornosti. Ustanovuje sa, aby veliteľ a garant vojenskej odbornosti vytvárali personálne zámery na zabezpečenie prehľadného systému budovania a riadenia služobnej kariéry profesionálneho vojaka. Personálne zámery sa budú vytvárať podľa stupňa velenia a riadenia a spolu budú zladené tak, aby tvorili súčasť kariérneho systému a napĺňali potreby služobného úradu. Podrobnosti o vojenských odbornostiach a ich špecializáciách, podrobnosti o plánovaní funkcií pre profesionálnych vojakov a určenie garantov vojenských odborností ustanoví služobný predpis.

 

K § 42

Vojenské hodnosti sa rozčleňujú do troch hodnostných zborov. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa navrhuje rozdelenie hodnostného zboru mužstva a poddôstojníkov na samostatné hodnostné zbory a navrhuje sa zrušenie hodnostného zboru práporčíkov. Popis základných charakteristík vojenských hodností je uvedený v prílohe č. 2 k zákonu.

 

K § 43

Profesionálneho vojaka pri prijatí do prípravnej štátnej služby služobný úrad vymenuje do vojenskej hodnosti vojak 1. stupňa. Profesionálneho vojaka po skončení prípravnej štátnej služby pri vymenovaní do dočasnej štátnej služby alebo do krátkodobej štátnej služby služobný úrad povýši do vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa, ak bol pripravovaný pre hodnostný zbor mužstva alebo poddôstojníkov alebo vymenuje do vojenskej hodnosti poručík, ak bol pripravovaný pre hodnostný zbor dôstojníkov.

 

K § 44

Do vojenskej hodnosti vojak 1. stupňa v hodnostnom zbore mužstva a do vojenskej hodnosti poručík a brigádny generál v hodnostnom zbore dôstojníkov je profesionálny vojak vymenúvaný. Do ďalších vojenských hodností je povyšovaný. Ďalej sa ustanovuje, že profesionálneho vojaka možno povýšiť len o jednu hodnosť. Profesionálneho vojaka v krátkodobej štátnej službe nemožno vymenovať do inej vojenskej hodnosti ani povýšiť; štátnu službu vykonáva vo vojenskej hodnosti, do ktorej bol vymenovaný alebo povýšený pri vymenovaní do krátkodobej štátnej služby alebo ktorá mu bola priznaná pri prijatí do krátkodobej štátnej služby.

 

K § 45

Profesionálneho vojaka služobný úrad povýši do vojenskej hodnosti o jeden stupeň vyššej, než akú dosiahol, za predpokladu splnenia zákonom ustanovených podmienok. Toto povýšenie sa vykonáva súčasne s ustanovením do funkcie s plánovanou vyššou vojenskou hodnosťou. Služobný úrad profesionálneho vojaka, ktorý dosiahol vojenskú hodnosť v hodnostnom zbore mužstva alebo v hodnostnom zbore poddôstojníkov, vymenuje do vojenskej hodnosti poručík, ak úspešne absolvoval výber na dôstojnícku funkciu a spĺňa kvalifikačné predpoklady a požiadavky na výkon štátnej služby podľa návrhu zákona. Podmienka vymenovania alebo povýšenia so súčasným ustanovením do funkcie sa nevzťahuje na profesionálneho vojaka, ktorý je alebo bude ustanovený do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou brigádny generál, generálmajor, generálporučík a generál z dôvodu, že vymenovanie alebo povyšovanie do uvedených vojenských hodností je v zmysle Ústavy Slovenskej republiky vo výhradnej kompetencii prezidenta.

 

K § 46 a 47

Navrhuje sa, aby služobný úrad vymenoval profesionálneho vojaka, ktorý spĺňa ustanovené podmienky na povýšenie, do vojenskej hodnosti poručík alebo povýšil do vojenskej hodnosti len o jeden stupeň vyššej aj v prípade, ak na funkcii vo vybraných vojenských odbornostiach alebo špecializáciách je plánovaná vyššia vojenská hodnosť ako tá, do ktorej má byť vymenovaný alebo povýšený. Takéto vymenovanie alebo povýšenie do vyššej vojenskej hodnosti nie je podmienené súčasným ustanovením do funkcie, teda profesionálny vojak môže byť vymenovaný alebo povýšený do vyššej vojenskej hodnosti aj vo funkcii, v ktorej už je ustanovený. Vo vojenskej odbornosti vojenské spravodajstvo sa vymedzuje osobitný spôsob vymenovania a povyšovania profesionálnych vojakov.

 

K § 48

S cieľom motivovať najlepších profesionálnych vojakov sa umožňuje povyšovať aj formou mimoriadneho povyšovania, ak splnia polovicu minimálnej doby služby vo vojenskej hodnosti a dosahujú v služobnom hodnotení počas tejto doby mimoriadne dobré výsledky a ak spĺňajú ostatné podmienky ustanovené na povýšenie profesionálnych vojakov. Tento spôsob povýšenia profesionálneho vojaka bude môcť vykonať výlučne minister, ktorému návrh bude predkladať náčelník generálneho štábu.

 

K § 49

Oprávnenie prezidenta vymenúvať a povyšovať generálov vyplýva z čl. 102 ods. 1 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky. V súlade s čl. 102 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky sa upravuje spôsob predkladania návrhov na vymenovanie a povýšenie profesionálneho vojaka do vojenskej hodnosti brigádny generál, generálmajor, generálporučík a generál.

 

K § 50

Občanovi, ktorý bude prijatý do dočasnej štátnej služby alebo stálej štátnej služby priamo bez vykonania prípravnej štátnej služby možno pri vzniku služobného pomeru priznať predtým dosiahnutú vojenskú hodnosť alebo zodpovedajúcu vojenskú hodnosť podľa služobného predpisu ministra obrany Slovenskej republiky č. 26/2014 o priznávaní vojenských hodností občanom, ktorí skončili služobný pomer v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnej polícii, Národnom bezpečnostnom úrade, Hasičskom a záchrannom zbore a služobný pomer colníka, pri zaradení do záloh ozbrojených síl Slovenskej republiky, ak vojenská hodnosť plánovaná na funkciu, do ktorej bude ustanovený, je rovnaká alebo vyššia. Profesionálnemu vojakovi môže byť s jeho písomným súhlasom priznaná aj nižšia vojenská hodnosť než akú dosiahol, ak bude ustanovený do funkcie s nižšou plánovanou vojenskou hodnosťou. V takomto prípade skôr dosiahnutá vojenská hodnosť zaniká. Občanovi, ktorý bude po prijatí do dočasnej štátnej služby alebo stálej štátnej služby ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské spravodajstvo alebo vojenská duchovná služba, možno priznať vojenskú hodnosť podľa služobného predpisu ministra obrany Slovenskej republiky č. 26/2014 alebo podľa návrhu zákona aj v prípade, ak bude ustanovený do funkcie s plánovanou vyššou alebo nižšou vojenskou hodnosťou.

 

K § 51

Návrhom zákona sa ustanovuje možnosť zapožičania vojenskej hodnosti profesionálnemu vojakovi na návrh veliteľa, a to aj odo dňa ustanovenia profesionálneho vojaka do funkcie. Zapožičanie vyššej vojenskej hodnosti je v kompetencii ministra obrany. Zapožičanie vojenskej hodnosti sa nevzťahuje na vojenské hodnosti brigádny generál generálmajor, generálporučík a generál.

Profesionálnemu vojakovi, ktorý má zapožičanú vyššiu vojenskú hodnosť než akú dosiahol, plynie doba služby v skutočne dosiahnutej vojenskej hodnosti. Profesionálny vojak, ktorý má zapožičanú vojenskú hodnosť, je do vyššej vojenskej hodnosti povýšený na základe splnenia podmienok pre povýšenie z tej vojenskej hodnosti, ktorú skutočne dosiahol. Ak bude napríklad profesionálny vojak vo vojenskej hodnosti poručík, ktorý má zapožičanú vojenskú hodnosť kapitán, povýšený po splnení podmienok na povýšenie do vojenskej hodnosti nadporučík, zapožičanie vojenskej hodnosti mu ostáva zachované. Povýšením profesionálneho vojaka do vojenskej hodnosti, ktorá je rovnaká ako tá, ktorá mu bola zapožičaná, zapožičanie vojenskej hodnosti zaniká.

 

K § 52

Hodnotenie a služobné hodnotenie je najdôležitejší systematický spôsob posudzovania služobných schopností, zručností a vlastností v kariére profesionálneho vojaka. Navrhuje sa upraviť osobitne spôsob hodnotenia profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe, v krátkodobej štátnej službe, v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe. Hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený veliteľ.

 

K § 53

Ustanovuje sa obsah hodnotenia a termíny na spracovanie hodnotenia profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe a v krátkodobej štátnej službe.

 

K § 54

Ustanovuje sa obsah služobného hodnotenia a termíny na spracovanie služobného hodnotenia profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a v stálej štátnej službe. Služobné hodnotenie, tak ako v súčasnej právnej úprave, slúži ako podklad pre rozhodovanie o postupe v služobnej kariére, prípadne o zotrvaní profesionálneho vojaka v štátnej službe. Služobné hodnotenie je súbor  bodovo hodnotených výsledkov a porovnávacích kritérií, ktoré môžu byť doplnené slovným zhodnotením. V závere služobného hodnotenia sa uvedú návrhy opatrení s profesionálnym vojakom, uvedie sa aj to, či profesionálny vojak v hodnotenom období dosiahol mimoriadne dobré, dobré, uspokojivé výsledky alebo nedosahuje požadované výsledky a je nespôsobilý vykonávať štátnu službu.

Služobné hodnotenie sa spracúva za predchádzajúci kalendárny rok len jedenkrát ročne, a to v termíne od 1. januára do 31. januára. Po spracovaní služobného hodnotenia bezprostredne nadriadený veliteľ najneskôr do 15. februára preukázateľne oboznámi hodnoteného profesionálneho vojaka so spracovaným služobným hodnotením (napríklad ak bezprostredne nadriadený veliteľ spracuje služobné hodnotenie 5. januára, môže s ním oboznámiť hodnoteného profesionálneho vojaka kedykoľvek odo dňa spracovania, najneskôr do 15. februára). Ak profesionálny vojak odmietne potvrdiť oboznámenie sa so služobným hodnotením svojím podpisom, bezprostredne nadriadený veliteľ vykoná záznam o tejto skutočnosti v služobnom hodnotení, s účinkom oboznámenia hodnoteného profesionálneho vojaka. Navrhuje sa upraviť aj postup pri spracovaní služobného hodnotenia na vojenského duchovného. V prípade vojenských duchovných bezprostredne nadriadený veliteľ pri spracúvaní ich služobného hodnotenia spolupracuje s príslušnou cirkevnou autoritou. Ustanovuje sa, za akých podmienok sa služobné hodnotenie nespracúva.

 

K § 55

Ustanovuje sa, že profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a v stálej štátnej službe možno hodnotiť aj mimo určeného termínu na spracovanie služobného hodnotenia formou priebežného služobného hodnotenia, ktoré sa spracúva za taxatívne ustanovených podmienok a po uplynutí určenej lehoty. Priebežné služobné hodnotenie nenahrádza služobné hodnotenie podľa § 54, ale slúži ako podklad na spracovanie najbližšieho služobného hodnotenia, pričom spracovateľ najbližšieho služobného hodnotenia môže na toto priebežné služobné hodnotenie prihliadať. Priebežné služobné hodnotenie nebude podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru. S priebežným služobným hodnotením musí byť profesionálny vojak oboznámený, ale nemôže sa voči nemu odvolať.

 

K § 56 a 57

Ustanovuje sa postup profesionálneho vojaka pri podaní odvolania voči spracovanému služobnému hodnoteniu a postup odvolacieho orgánu pri riešení tohto odvolania. Lehota na podanie odvolania začína plynúť nasledujúcim dňom po oboznámení sa profesionálneho vojaka so služobným hodnotením. V odvolaní musí profesionálny vojak konkrétne uviesť dôvody nesúhlasu s obsahom alebo výsledkami služobného hodnotenia. Ak včas podané odvolanie neobsahuje konkrétne dôvody, hodnotiteľ vyzve profesionálneho vojaka, aby dôvody odvolania v určenej lehote doplnil a súčasne ho upozorní, že inak na odvolanie nebude prihliadať. Na oneskorene podané odvolanie sa nebude prihliadať a hodnotiteľ o uvedenej skutočnosti musí písomne upovedomiť profesionálneho vojaka. Včas podané odvolanie má odkladný účinok, t. j. do nadobudnutia platnosti služobného hodnotenia ho nemožno uplatniť ako podklad pre ďalšie konanie v služobnej kariére profesionálneho vojaka.

Bezprostredne nadriadený veliteľ, ktorý služobné hodnotenie spracoval, môže odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť; v takom prípade pôvodné služobné hodnotenie zruší a spracuje nové služobné hodnotenie. Ak odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, je povinný služobné hodnotenie so svojím písomným stanoviskom postúpiť odvolaciemu orgánu.

Platné služobné hodnotenie je súčasťou osobného spisu profesionálneho vojaka.

 

K § 58

Návrh zákona splnomocňuje hlavný služobný úrad na vydanie služobného predpisu s cieľom určiť podrobnosti o služobnom hodnotení (napríklad rozsah bodového a slovného hodnotenia, spôsob určovania bodov v jednotlivých hodnotených ukazovateľoch), o komisii, o náležitostiach rozhodnutia o odvolaní a odvolacie orgány.

 

K § 59

S prihliadnutím na osobitné podmienky výkonu štátnej služby a na zákon o ochrane osobných údajov je nevyhnutné na úrovni zákona vymedziť existenciu osobného spisu profesionálneho vojaka, do ktorého sa zakladajú písomnosti súvisiace s výkonom jeho štátnej služby. Profesionálnemu vojakovi sa na jeho žiadosť umožňuje robiť si z osobného spisu kópie písomností, výpisy a poznámky. Ustanovuje sa, že informácie o profesionálnom vojakovi služobný úrad môže poskytnúť ďalším osobám len s písomným súhlasom profesionálneho vojaka alebo ak to osobitný zákon umožňuje.

Podrobnosti o obsahu osobného spisu, jeho ukladaní a archivovaní ustanoví služobný predpis.

 

K § 60

Na účely identifikácie profesionálneho vojaka sa zriaďuje register identifikačnej databázy, ktorý obsahuje odtlačky prstov, výsledok analýzy deoxyribonukleovej kyseliny a panoramatické röntgenové snímky chrupu profesionálneho vojaka.

V nadväznosti na skutočnosť, že profesionálny vojak je vysielaný do misií, vojenských operácií a na riešenie krízových situácií aj mimo územia Slovenskej republiky, je nevyhnutné, aby bola vytvorená databáza biologických vzoriek, odtlačkov prstov a snímok chrupu, ktoré by sa v prípade potreby využili na jednoznačnú identifikáciu profesionálneho vojaka. Ustanovuje sa, že údaje z identifikačnej databázy bude možné použiť v záujme ochrany osobných údajov na identifikáciu profesionálneho vojaka len na základe písomného súhlasu ministra. Záznamy z registra identifikačnej databázy sa budú archivovať 100 rokov od narodenia profesionálneho vojaka. Podrobnosti o spôsobe odberu odtlačkov a vzoriek, o vyhotovení snímok chrupu, o použití, uchovávaní a likvidácii databázy a biologickej vzorky profesionálneho vojaka ustanoví služobný predpis.

 

K § 61

Návrhom zákona sa na identifikáciu profesionálneho vojaka zriaďuje osobná identifikačná karta, ktorá obsahuje zákonom vymedzené identifikačné údaje o profesionálnom vojakovi, evidenčné číslo karty a strojovo čitateľné údaje, ktoré súvisia so štátnou službou profesionálneho vojaka. Slúži najmä na preukazovanie príslušnosti profesionálneho vojaka k ozbrojeným silám a zrýchlený prístup k potrebným údajom týkajúcim sa držiteľa karty. Obmedzuje sa použitie osobnej identifikačnej karty ako prílohy k podaniu alebo jej odovzdanie nepovolanej osobe. Profesionálnemu vojakovi sa ukladá povinnosť hlásiť služobnému úradu poškodenie, zničenie, stratu, odcudzenie alebo zneužitie osobnej identifikačnej karty a odovzdať osobnú identifikačnú kartu služobnému úradu v prípade jej neplatnosti alebo poškodenia. Služobným predpisom sa ustanoví vzor osobnej identifikačnej karty, podrobnosti o účele jej použitia a postup pri neštandardnom zaobchádzaní s osobnou identifikačnou kartou (napr. zničenie, odcudzenie, strata, zneužitie, likvidácia).

 

K § 62

Služobný úrad vydá profesionálnemu vojakovi kovové identifikačné štítky s kovovou retiazkou po ustanovení profesionálneho vojaka do funkcie kadeta, pri jeho prijatí alebo vymenovaní do dočasnej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby alebo pri prijatí do stálej štátnej služby. Tieto kovové identifikačné štítky sa opätovne nevydávajú, ak ich už profesionálny vojak dostal v predchádzajúcom služobnom pomere.

Z dôvodu využitia kovových identifikačných štítkov na rýchlu identifikáciu najmä počas výkonu štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky v extrémnych podmienkach, kovové identifikačné štítky obsahujú základné identifikačné údaje o profesionálnom vojakovi, ktorými sú meno a priezvisko, rodné číslo a krvná skupina. Tak ako pri osobnej identifikačnej karte sa obmedzuje použitie kovových identifikačných štítkov (nemožno ich odovzdať nepovolanej osobe). Profesionálnemu vojakovi sa ukladá povinnosť hlásiť služobnému úradu zničenie, poškodenie, stratu, odcudzenie alebo neplatnosť kovových identifikačných štítkov. Služobným predpisom sa ustanoví vzor kovového identifikačného štítku a kovovej retiazky, spôsob ich nosenia a postup pri neštandardnom zaobchádzaní s kovovým identifikačným štítkom (zničenie, odcudzenie, strata).

 

K § 63

Profesionálny vojak po prijatí do prípravnej štátnej služby sa ustanoví do funkcie čakateľ alebo kadet.

Ustanovenie alebo vymenovanie profesionálneho vojaka do funkcie má obligatórny charakter za predpokladu, že budú splnené zákonom ustanovené podmienky pri jeho vymenovaní alebo prijatí do dočasnej štátnej služby, pri prijatí do stálej štátnej služby alebo pri jeho vymenovaní alebo prijatí do krátkodobej štátnej služby.

 

K § 64

Zákon vymedzuje podmienky na ustanovenie profesionálneho vojaka do funkcie počas trvania jeho služobného pomeru. Ustanovenie do funkcie má fakultatívny charakter  a vykonáva sa, ak profesionálny vojak spĺňa kvalifikačné predpoklady a požiadavky na výkon štátnej služby, a to do funkcie s rovnakou plánovanou vojenskou hodnosťou akú dosiahol alebo do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou o jeden stupeň vyššou, než akú dosiahol.

Pri ustanovovaní profesionálneho vojaka do funkcie so súčasnou zmenou vojenskej odbornosti alebo jej špecializácie sa bude vyžadovať súhlas príslušných garantov vojenskej odbornosti. 

 

K § 65

Navrhuje sa osobitný spôsob ustanovovania profesionálneho vojaka do taxatívne vymedzeného okruhu funkcií. Profesionálny vojak bude musieť splniť zákonom určené podmienky v závislosti od funkcie, ktorú bude vykonávať.

Pri ustanovení do funkcie vojenského duchovného sa vyžaduje súhlas príslušnej cirkevnej autority. 

Pri ustanovovaní profesionálneho vojaka do funkcie so súčasnou zmenou vojenskej odbornosti alebo jej špecializácie sa bude vyžadovať súhlas príslušných garantov vojenskej odbornosti. 

 

K § 66

Navrhuje sa, aby služobný úrad mohol ustanoviť profesionálneho vojaka do voľnej funkcie v rovnakom hodnostnom zbore aj výberom. Ak doplňovanie hodnostného zboru dôstojníkov nezodpovedá potrebám služobného úradu, služobný úrad môže vykonať výber na dôstojnícku funkciu z ostatných hodnostných zborov. 

Výberom podľa odseku 1 alebo 2 možno obsadiť aj funkciu, ktorá sa stane voľnou do šiestich mesiacov od vyhlásenia výberu. Výber na funkciu a výber na dôstojnícku funkciu vyhlasuje služobný úrad na svojom webovom sídle, kde zverejní potrebné údaje na vyhlásenie výberu. 

Ustanovuje sa možnosť, aby profesionálny vojak po splnení zákonom ustanovených podmienok podal žiadosť o zaradenie do výberu na funkciu aj elektronicky. Žiadosť sa nevyžaduje, ak je profesionálny vojak do výberu na funkciu navrhnutý veliteľom; v takomto prípade však profesionálny vojak musí s návrhom veliteľa súhlasiť.

Výber na funkciu, ako aj výber na dôstojnícku funkciu sa vykonáva komisionálne a poradie profesionálnych vojakov je záväzné pre ustanovenie profesionálneho vojaka do funkcie.

Do výberu na funkciu zaradí služobný úrad profesionálneho vojaka, ak spĺňa podmienky na povýšenie do vojenskej hodnosti, ktorá je plánovaná na funkciu a ak profesionálny vojak o to požiadal, alebo profesionálneho vojaka, ktorého navrhol veliteľ. Služobný úrad môže do výberu na funkciu zaradiť aj profesionálneho vojaka, ktorý už dosiahol vojenskú hodnosť plánovanú na funkciu, ktorá sa obsadzuje prostredníctvom výberu na funkciu. Ustanovujú sa dôvody, kedy môže služobný úrad zrušiť už vyhlásený výber na funkciu a výber na dôstojnícku funkciu. Podrobnosti o výbere na funkciu a o výbere na dôstojnícku funkciu, o vytvorení a zložení výberovej komisie a o vyhodnotení výsledkov výberu ustanoví služobný predpis.

 

 

K § 67

Profesionálneho vojaka na základe jeho žiadosti možno ustanoviť do inej funkcie z naliehavých osobných alebo rodinných dôvodov, pričom profesionálny vojak musí spĺňať zákonom ustanovené podmienky.

 

K § 68

Z dôvodu zabezpečenia plnenia úloh na veliteľských funkciách, ktoré nemožno z objektívnych dôvodov obsadiť, sa umožňuje poveriť profesionálneho vojaka výkonom voľnej veliteľskej funkcie. Na poverenie výkonom voľnej veliteľskej funkcie musí profesionálny vojak spĺňať podmienky vzdelania na vojenskú hodnosť podľa návrhu zákona, ktorá je na funkciu plánovaná. Poverenie výkonom voľnej veliteľskej funkcie môže trvať najviac šesť mesiacov, pričom poverenie nemôže byť uplatnené u toho profesionálneho vojaka, ktorému toto zastupovanie vyplýva z funkcie a ktorý má vyššiu vojenskú hodnosť ako je vojenská hodnosť plánovaná na funkciu, ktorou má byť poverený. Poverenie výkonom voľnej funkcie možno predĺžiť o ďalších šesť mesiacov a je podmienené písomným súhlasom profesionálneho vojaka.

 

K § 69

Ak profesionálny vojak, ktorý je ustanovený do veliteľskej funkcie alebo do funkcie, s ktorou je spojená hmotná zodpovednosť, nebude môcť vykonávať túto funkciu, ustanovuje sa možnosť jeho zastupovania vo funkcii iným profesionálnym vojakom, a to v plnom rozsahu práv a povinností vyplývajúcich zo zastupovanej funkcie alebo v ich určenom rozsahu. Zastupovanie môže trvať najviac šesť mesiacov v príslušnom kalendárom roku. Profesionálneho vojaka možno poveriť aj zastupovaním vedúceho štátneho zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca. Zastupovaním nemožno poveriť toho profesionálneho vojaka, ktorý je zástupcom profesionálneho vojaka vo veliteľskej funkcii, zástupcom vedúceho štátneho zamestnanca alebo zástupcom vedúceho zamestnanca.

 

K § 70

Inštitút prerušenia výkonu funkcie sa uplatňuje v prípade tehotnej profesionálnej vojačky,  ktorej je zakázaný výkon činností, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej stav a zdravie. Prerušenie výkonu funkcie sa vykonáva len vtedy, ak tehotnú profesionálnu vojačku nemožno ustanoviť do inej vhodnej funkcie v tom istom služobnom úrade a v tom istom mieste výkonu štátnej služby a ktorá neohrozuje tehotenstvo profesionálnej vojačky. Podmienky prerušenia výkonu funkcie sa vzťahujú rovnako aj na profesionálnu vojačku (matku) do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacu profesionálnu vojačku, ak by mala vykonávať takúto funkciu.

 

K § 71

Návrhom zákona sa vymedzuje, že profesionálny vojak môže vykonávať štátnu službu aj v iných služobných úradoch ako v služobnom úrade, ktorým je organizačná zložka ozbrojených síl, pričom do týchto služobných úradov bude vyčlenený na plnenie ich úloh. Určuje sa okruh subjektov, do ktorých môže byť profesionálny vojak vyčlenený. Služobný úrad alebo minister profesionálneho vojaka vyčlení alebo ukončí vyčlenenie k taxatívne vymenovaným organizačným zložkám služobného úradu, súčastiam v pôsobnosti ministerstva a k jednotke, ktorá plní úlohy vyplývajúce zo zastupovania Slovenskej republiky v štruktúrach medzinárodnej organizácie na území Slovenskej republiky.

Za vyčleneného profesionálneho vojaka sa považuje aj občan prijatý na plnenie úloh Vojenského spravodajstva v rámci prijímacieho konania podľa § 20 a 21 alebo na plnenie úloh Vojenskej polície v rámci výberového konania podľa § 18 a 19.

Zároveň sa ustanovujú dôvody skončenia vyčlenenia profesionálneho vojaka.

 

 

K § 72

Ustanovujú sa tri druhy personálnej zálohy, a to záloha pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov, neplatená záloha a záloha pre profesionálnych vojakov zaradených do prípravy na získanie požiadaviek na vojenskú hodnosť, odborných požiadaviek na výkon funkcie a stupňa znalosti cudzieho jazyka. Počas zaradenia do personálnej zálohy služobný úrad musí rozhodnúť o personálnom opatrení s profesionálnym vojakom (ustanovenie do funkcie alebo skončenie štátnej služby prepustením zo služobného pomeru).

 

K § 73

Ustanovujú sa dôvody na zaradenie profesionálneho vojaka do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov. Vymedzuje sa okruh funkcií, po ktorých skončení môže služobný úrad zaradiť profesionálneho vojaka do personálnej zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov. Doba zaradenia do tohto druhu personálnej zálohy sa určuje najviac na tri mesiace, ak profesionálny vojak bude následne ustanovený do funkcie alebo bude zaradený do iného druhu personálnej zálohy. Ak sa počas zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov rozhodlo o skončení štátnej služby prepustením zo služobného pomeru, zaradenie do tohto druhu personálnej zálohy trvá do dňa skončenia služobného pomeru. Skončenie alebo odpadnutie dôvodu, ktorý predchádzal zaradeniu profesionálneho vojaka do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov, rovnako ako uplynutie doby zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov, je predpokladom na jej skončenie a rozhodnutie o adekvátnom personálnom opatrení. Ustanovuje sa, v koho personálnej pôsobnosti a aké úlohy plní profesionálny vojak počas zaradenia do personálnej zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov.

 

K § 74

Ustanovujú sa dôvody, na základe ktorých služobný úrad zaradí profesionálneho vojaka do neplatenej zálohy. V porovnaní s  platnou právnou úpravou sa dôvody na zaradenie do neplatenej zálohy rozširujú o zaradenie profesionálneho vojaka vo funkcii kadet, ktorý preruší štúdium na vysokej škole. 

 

K § 75

Záloha pre profesionálnych vojakov zaradených do prípravy na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby, t. j. požiadaviek na vojenskú hodnosť, odborných požiadaviek na výkon funkcie a stupňa znalosti cudzieho jazyka je zálohou pre profesionálnych vojakov, ktorí sa budú pripravovať vo výcvikových a vzdelávacích zariadeniach nepretržite dlhšie ako šesť mesiacov.

 

K § 76

Služobný úrad profesionálneho vojaka dočasne pozbaví výkonu štátnej služby, ak je voči profesionálnemu vojakovi vznesené obvinenie, na základe ktorého je dôvodne podozrivý, že spáchal trestný čin vojenský, prečin, ktorý je úmyselným trestným činom, alebo zločin. Služobný úrad môže profesionálneho vojaka dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak je voči nemu vznesené obvinenie a nejde o  uvedené trestné činy.

Profesionálny vojak bude dočasne pozbavený výkonu štátnej služby na čas nevyhnutne potrebný na objasnenie jeho konania, najviac na tri mesiace, ak sa stal dôvodne podozrivým z porušenia taxatívne ustanovených obmedzení. Takéto pozbavenie výkonu štátnej služby môže výnimočne trvať najviac šesť mesiacov.

Na profesionálneho vojaka, ktorý je dočasne pozbavený výkonu štátnej služby sa nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu službu, nesmie nosiť vojenskú rovnošatu a súčasne sa mu odoberie osobná identifikačná karta a služobná zbraň. Profesionálny vojak je povinný počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby zdržiavať sa na vopred určenom mieste (miesto trvalého pobytu alebo miesto určené veliteľom) a na výzvu veliteľa sa dostaviť v určenom čase na určené miesto.

Taxatívne sa vymedzujú dôvody na zrušenie, skončenie, prerušenie alebo nezačatie dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

 

K § 77

V súlade so zákonom č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa upravuje vysielanie profesionálnych vojakov na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky. Vysielanie profesionálneho vojaka bude v kompetencii služobného úradu. Profesionálnych vojakov vyčlenených na plnenie úloh Vojenského spravodajstva, ktorí budú vysielaní mimo územia Slovenskej republiky v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov, bude vysielať minister.

 

K § 78

Profesionálneho vojaka, ktorý bol vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky vyplývajúcich zo zastupovania Slovenskej republiky v štruktúrach medzinárodnej organizácie, môže veliteľ vyslať písomným vojenským rozkazom aj do iného miesta výkonu štátnej služby, ako je miesto jeho pôvodného vyslania, v súlade s rozhodnutiami vojenských orgánov Severoatlantickej aliancie alebo rozhodnutiami Európskej únie. Možnosť vyslania v zmysle predchádzajúcej vety sa vzťahuje aj na profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva, ktorý bol vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky v súlade s osobitným predpisom.

 

K § 79

Ustanovuje sa právo profesionálneho vojaka, ktorý plní úlohy mimo územia Slovenskej republiky z dôvodu humanitárnej pomoci, mierovej pozorovateľskej misie, vojenskej operácie alebo z dôvodu plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu, aby sa mohol na náklady služobného úradu telefonicky spojiť s blízkou osobou. Takéto právo má aj profesionálny vojak vyslaný na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastupovania Slovenskej republiky v štruktúrach medzinárodnej organizácie v čase jeho vyslania do miesta, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom. Podmienky, za ktorých možno uskutočniť telefonický hovor, frekvenciu a dĺžku trvania telefonického hovoru, upraví služobný predpis.

 

K § 80

Ustanovujú sa dôvody skončenia vyslania profesionálneho vojaka plniaceho úlohy mimo územia Slovenskej republiky. Podrobnosti o postupe pri skončení vyslania, o dôvodoch skončenia vyslania a o určení funkcie, do ktorej má byť profesionálny vojak ustanovený po skončení jeho vyslania, upraví služobný predpis.

 

K § 81

Ustanovuje sa možnosť vyslať profesionálneho vojaka s jeho písomným súhlasom do medzinárodnej organizácie, na plnenie jej úloh, pričom profesionálny vojak je počas takéhoto vyslania zaradený do neplatenej zálohy. 

 

K § 82

Ustanovuje sa povinnosť vydať profesionálnemu vojakovi pri niektorých zmenách v služobnom pomere písomné oznámenie o výške a zložení platu, týždennom služobnom čase, dĺžke dovolenky, dni výplaty platu, lehotách na skončenie služobného pomeru v zákonnej lehote a opis činností vyplývajúcich z funkcie, do ktorej je ustanovený, alebo ak je poverený výkonom voľnej veliteľskej funkcie alebo ak je poverený zastupovaním, ktoré trvá viac ako 30 dní.

 

K § 83 až 85

Ustanovujú sa spôsoby skončenia štátnej služby profesionálneho vojaka. V § 83 ods. 1, 2 a 4 a v § 84 sa ustanovujú obligatórne dôvody a v § 83 ods. 5 a 6 sa ustanovujú fakultatívne dôvody na skončenie štátnej služby profesionálneho vojaka prepustením zo služobného pomeru. V § 83 ods. 3 sa vylučujú niektoré obligatórne dôvody na skončenie prípravnej štátnej služby profesionálneho vojaka v prípade jeho dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz.

V § 85 sa ustanovujú dôvody na skončenie štátnej služby zánikom služobného pomeru profesionálneho vojaka.

 

K § 86 a 87

Ustanovuje sa, že profesionálneho vojaka nemožno prepustiť zo služobného pomeru v ochrannej dobe z dôvodu, že v dôsledku organizačnej zmeny nemôže vykonávať doterajšiu funkciu a nie je pre neho iná funkcia, do ktorej  by mohol byť ustanovený. Toto sa nevzťahuje na prípad, ak bol personálny rozkaz o prepustení profesionálnemu vojakovi doručený pred začiatkom ochrannej doby a služobný pomer by sa mal skončiť počas tejto doby, ak profesionálny vojak písomne vyhlási, že na predĺžení služobného pomeru netrvá. Inak sa služobný pomer skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby.

 

K § 88

Ustanovuje sa postup po zrušení personálneho rozkazu o prepustení profesionálneho vojaka a upravujú sa nároky profesionálneho vojaka vyplývajúce z neplatného prepustenia.

 

K § 89

Pri skončení štátnej služby veliteľ vydá profesionálnemu vojakovi služobný posudok obsahujúci skutočnosti týkajúce sa výkonu štátnej služby, ak o to profesionálny vojak požiada. Pri prepustení profesionálnemu vojakovi veliteľ vydá aj potvrdenie o štátnej službe, ktoré obsahuje taxatívne údaje uvedené v návrhu zákona.

 

K § 90

Súčasťou systému manažmentu vojenského personálu je aj program ukončenia aktívnej vojenskej služby. Tento program vychádza zo skutočnosti, že nie všetci profesionálni vojaci môžu vojenské povolanie vykonávať ako celoživotné. Časť profesionálnych vojakov musí svoju vojenskú kariéru ukončiť ešte v produktívnom veku, pričom ich zamestnateľnosť na civilnom trhu práce klesá úmerne s počtom rokov strávených vo vojenskej službe. Z týchto dôvodov je súčasťou programu ukončenia aktívnej vojenskej služby aj umožnenie rekvalifikácie tým profesionálnym vojakom, ktorí majú o rekvalifikáciu záujem a ktorí spĺňajú zákonom ustanovené podmienky. Rekvalifikácia sa uskutočňuje ešte pred skončením štátnej služby a náklady na ňu si profesionálny vojak uhrádza sám. Príprava na civilný trh práce sa umožní, ak profesionálny vojak bude prepustený z taxatívne uvedených dôvodov.

 

K § 91

Ustanovujú sa prípady, v ktorých sa vydáva personálny rozkaz a náležitosti personálneho rozkazu. Okrem taxatívne vymedzených náležitostí môže personálny rozkaz obsahovať aj iné údaje súvisiace s výkonom štátnej služby (napr. priznanie aktivačného príspevku, povinnosť uhradiť náklady spojené so štúdiom alebo s účasťou na kurzoch). Ustanovuje sa, že s dôvodmi, ktoré majú za následok zmeny v štátnej službe alebo skončenie štátnej služby prepustením, musí byť profesionálny vojak vopred preukázateľne oboznámený. Každý personálny rozkaz musí byť profesionálnemu vojakovi doručený a pri vymedzených personálnych opatreniach sa ustanovuje termín ich doručenia profesionálnemu vojakovi. Proti personálnemu rozkazu sa nemožno odvolať, s výnimkou personálneho rozkazu o prepustení. Personálny rozkaz, proti ktorému sa nemožno odvolať, je právoplatný. Ak pri zmene štátnej služby nie je personálnym rozkazom určená doba trvania personálneho opatrenia, o skončení takého personálneho opatrenia sa rozhoduje ďalším personálnym rozkazom (napr. pri kurzoch, poverení výkonom voľnej veliteľskej funkcie). Ustanovuje sa, z akých dôvodov vedúci služobného úradu personálny rozkaz opraví a v akých prípadoch ho môže zmeniť alebo zrušiť.

 

K § 92 až 94

Ustanovuje sa, kedy sa začína konanie o prepustení, kto podáva žiadosť, podnet alebo návrh na začatie konania o prepustení. O začatí konania o prepustení musí byť oboznámený profesionálny vojak a veliteľ profesionálneho vojaka, o ktorého prepustení sa koná. Ustanovuje sa možnosť začať nové konanie o prepustení z taxatívne uvedených dôvodov, aj po nadobudnutí právoplatnosti personálneho rozkazu o prepustení, ak neuplynula lehota na prepustenie.

Ustanovujú sa lehoty, v ktorých je veliteľ povinný spracovať návrh na prepustenie profesionálneho vojaka a zároveň oboznámiť profesionálneho vojaka s týmto návrhom. V týchto lehotách je veliteľ povinný návrh na prepustenie zaslať služobnému úradu. V prípade vojenského duchovného veliteľ spracúva návrh na prepustenie na základe súhlasu cirkevnej autority. Ustanovuje sa, že ak konanie o prepustení začne služobný úrad, návrh na prepustenie veliteľ nespracúva. Ustanovuje sa povinnosť veliteľovi a garantovi vojenskej odbornosti poskytnúť služobnému úradu relevantné informácie týkajúce sa konania o prepustení. Ďalej sa ustanovuje, že profesionálny vojak podáva žiadosti týkajúce sa skončenia štátnej služby prepustením zo služobného pomeru priamo služobnému úradu. Takúto žiadosť bude môcť profesionálny vojak vziať späť len s písomným súhlasom vedúceho služobného úradu.

Ustanovujú sa lehoty, ktoré musí služobný úrad dodržať pri rozhodovaní o skončení štátnej služby profesionálneho vojaka prepustením a lehoty na doručenie personálneho rozkazu o prepustení profesionálnemu vojakovi. Lehoty sú určené podľa dôvodov, na základe ktorých je profesionálny vojak prepustený zo štátnej služby. Ďalej sa ustanovuje, z akých dôvodov sa skončí služobný pomer dňom doručenia personálneho rozkazu o prepustení a z akých dôvodov sa skončí služobný pomer uplynutím lehoty na prepustenie. Osobitne sa ustanovuje skončenie služobného pomeru prepustením náčelníka generálneho štábu a rektora vojenskej vysokej školy pri odvolaní z funkcie. Ustanovuje sa možnosť zrušiť personálny rozkaz o prepustení z dôvodu organizačnej zmeny, ak do dňa prepustenia bude profesionálny vojak s jeho súhlasom ustanovený do inej funkcie. Lehoty na prepustenie nebudú plynúť v prípade, ak bezprostredne hrozí, že bude alebo už bola vyhlásená krízová situácia.

 

K § 95

Ustanovuje sa, že ak má byť profesionálny vojak prepustený zo služobného pomeru z taxatívne uvedených dôvodov, služobný úrad konanie o prepustení preruší v čase krízovej situácie, v prípade vyslania profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky na účely humanitárnej pomoci, mierovej pozorovateľskej misie, vojenskej operácie alebo na účely plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu, na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastupovania Slovenskej republiky v štruktúrach medzinárodnej organizácie, na účely vojenského cvičenia. Konanie o prepustení preruší služobný úrad aj v prípade, ak bol veliteľ alebo garant vojenskej odbornosti vyzvaný, aby v určenej lehote oznámil skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie o prepustení, alebo ak bol profesionálny vojak vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky žiadosti  o prepustenie alebo odvolania proti personálnemu rozkazu o prepustení. Ďalej sa ustanovuje, kedy služobný úrad môže prerušiť konanie o prepustení.

Počas prerušenia konania o prepustení lehoty v konaní neplynú. Len čo prekážky pominú, v konaní o prepustení služobný úrad pokračuje z vlastného podnetu alebo z podnetu profesionálneho vojaka.

 

K § 96

Proti personálnemu rozkazu o prepustení môže profesionálny vojak podať odvolanie v určenej lehote. Ustanovujú sa odvolacie orgány. 

 

K § 97

Ak bol profesionálny vojak nesprávne poučený alebo nebol poučený vôbec a z takéhoto dôvodu nepodal včas odvolanie, toto odvolanie, ak bolo podané do jedného mesiaca od doručenia personálneho rozkazu o prepustení, sa považuje za podané včas.  Umožňuje sa vedúcemu služobného úradu odpustiť zmeškanie lehoty na podanie odvolania proti rozkazu o prepustení. Ustanovuje sa, že ak je profesionálny vojak prepustený z vymedzených obligatórnych dôvodov, podanie odvolania proti personálnemu rozkazu o prepustení nemá odkladný účinok. Ustanovuje sa kedy možno vziať späť podané odvolanie proti personálnemu rozkazu o prepustení.

 

K § 98

Ustanovujú sa dôvody ako aj spôsob zastavenia konania o prepustení.

 

K § 99

Navrhuje sa, aby po skončení štátnej služby profesionálneho vojaka mohol služobný úrad konať len v tých veciach, ktoré súvisia so skončením štátnej služby tohto profesionálneho vojaka. Napríklad, ak súd zruší personálny rozkaz o ustanovení profesionálneho vojaka do funkcie a profesionálny vojak bol už pred rozhodnutím súdu prepustený zo služobného pomeru, služobný úrad vo veci ustanovenia do funkcie nebude ďalej konať.

 

 

K § 100 a 101

Precizuje sa platná právna úprava prieskumného konania o posudzovaní zdravotného stavu profesionálneho vojaka na účely zistenia jeho spôsobilosti ďalej vykonávať štátnu službu. Prieskumné konanie sa uskutoční na návrh veliteľa, ošetrujúceho lekára profesionálneho vojaka alebo iného lekára určeného služobným úradom, čím sa rozširuje doterajší okruh subjektov oprávnených podať návrh na vykonanie prieskumného konania. Obligatórnymi dôvodmi na vykonanie prieskumného konania sú prípady, kedy dočasná neschopnosť pre chorobu alebo úraz u profesionálneho vojaka v priebehu kalendárneho roka presiahne v úhrne šesť mesiacov, alebo ak dočasná neschopnosť pre chorobu alebo úraz profesionálneho vojaka trvá nepretržite šesť mesiacov. O prieskumné konanie v iných odôvodnených prípadoch bude môcť tak ako doteraz požiadať aj profesionálny vojak, ale aj veliteľ, ošetrujúci lekár profesionálneho vojaka a iný lekár určený služobným úradom.

V rámci prieskumného konania na prvom stupni rozhoduje prieskumná komisia na základe výsledkov lekárskej prehliadky. O rozhodnutí prieskumnej komisie v druhom stupni v rámci odvolania rozhoduje ústredná vojenská lekárska komisia. Zloženie komisií, územnú pôsobnosť a rokovací poriadok určí služobný predpis.

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti profesionálneho vojaka na výkon štátnej služby alebo na výkon funkcie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

 

K § 102 a 103

Ustanovuje sa služobný čas profesionálneho vojaka, ktorý je 40 hodín týždenne s výnimkou služobného času pri plnení taxatívne ustanovených činností uvedených v § 106. Služobný čas sa spravidla rozvrhuje na päť služobných dní, začiatok a koniec služobného času v jednotlivých dňoch určuje veliteľ. Maximálna dĺžka služobného času v jednotlivých dňoch pri nerovnomernom rozvrhnutí služobného času môže byť najviac 13 hodín. O nerovnomernom rozvrhnutí služobného času musí byť profesionálny vojak oboznámený najneskôr 3 dni pred začiatkom kalendárneho mesiaca, vo výnimočných prípadoch (napr. zabezpečenie plnenia neplánovaných úloh) táto doba môže byť aj kratšia.

 

 

 

K § 104

Ustanovuje sa povinnosť profesionálneho vojaka na základe vojenského rozkazu, nariadenia alebo so súhlasom veliteľa plniť služobné povinnosti nad určený služobný čas, ak tieto povinnosti nemožno vykonať v určenom služobnom čase. Za službu nadčas sa bude považovať aj čas služobnej cesty alebo zahraničnej služobnej cesty pripadajúci na prepravu do miesta plnenia služobných povinností a späť, ak sa preprava vykonáva v sobotu, nedeľu alebo vo sviatok alebo počas dňa pracovného pokoja. Pri službe nadčas je možné nepretržitý odpočinok medzi koncom služobného času a začiatkom nasledujúceho služobného času skrátiť až na šesť hodín, pričom nepretržitý odpočinok v týždni musí byť najmenej 24 hodín. Za službu nadčas, ktorá v týždni presiahne päť hodín, patrí profesionálnemu vojakovi náhradné voľno.

 

K § 105

Ustanovuje sa možnosť nariadiť profesionálnemu vojakovi služobnú pohotovosť v ustanovenom rozsahu nad rámec rozvrhnutého služobného času, počas ktorej sa profesionálny vojak zdržiava v mieste výkonu štátnej služby alebo na inom dohodnutom mieste. Služobná pohotovosť presahujúca ustanovený rozsah je prípustná len po písomnej dohode s profesionálnym vojakom.

 

K § 106

Ustanovujú sa prípady, kedy sa na profesionálneho vojaka nevzťahujú ustanovenia o rozvrhnutí služobného času, službe nadčas a služobnej pohotovosti. Ustanovuje sa, že počas takéhoto plnenia úloh má profesionálny vojak nárok na odpočinok, a to minimálne na 6 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín. Ak si to charakter plnených úloh vyžaduje, možno odpočinok rozdeliť na dve časti. Ak charakter plnených úloh neumožňuje poskytnúť profesionálnemu vojakovi odpočinok, poskytne sa mu za dobu plnenia úloh rovnocenný nepretržitý náhradný odpočinok v najbližšom možnom termíne.

 

K § 107

Ustanovuje sa základná výmera dovolenky, ktorá je šesť týždňov v kalendárnom roku. Profesionálny vojak po vymenovaní alebo prijatí do stálej štátnej služby má nárok na sedem týždňov dovolenky v kalendárnom roku.

Profesionálny vojak s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom má nárok na toľko služobných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere. Profesionálnemu vojakovi s rovnomerne rozvrhnutým služobným časom sa sviatok alebo ďalší deň pracovného pokoja započítava do času čerpanej dovolenky len v prípade, ak dovolenku čerpá mimo obvyklého dňa štátnej služby. Profesionálnemu vojakovi s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom sa sviatok alebo ďalší deň pracovného pokoja vždy započítava do dní čerpanej dovolenky.

 

K § 108

Ustanovuje sa podmienka vzniku nároku profesionálneho vojaka na dovolenku. Profesionálny vojak pre vznik nároku na základnú výmeru dovolenky musí vykonávať štátnu službu celý kalendárny rok. Ak profesionálny vojak vykonával štátnu službu len časť kalendárneho roka, vznikne mu nárok na pomernú časť dovolenky len za každý celý kalendárny mesiac výkonu štátnej služby v rozsahu jednej dvanástiny základnej výmery dovolenky. Zároveň sa ustanovuje, že profesionálnemu vojakovi vyslanému mimo územia Slovenskej republiky patrí dovolenka len v rozsahu podľa návrhu zákona.

 

 

 

 

K § 109 až 111

Ustanovuje sa povinnosť pre veliteľa spracovávať plán čerpania dovolenky na kalendárny rok. Zároveň sa ustanovuje, že veliteľ určuje čerpanie dovolenky po častiach, pričom jedna časť musí trvať najmenej dva týždne.

Umožňuje sa poskytnúť profesionálnemu vojakovi dovolenku aj pred splnením podmienky stanovenej dĺžky výkonu štátnej služby pre vznik nároku na dovolenku. Zákon vymedzuje určenie termínu nástupu na dovolenku, obdobie, počas ktorého má profesionálny vojak dovolenku vyčerpať, obdobie, počas ktorého nie je možné určiť čerpanie dovolenky, a dôvody prerušenia dovolenky. Zmenu pôvodne určeného nástupu profesionálneho vojaka na dovolenku alebo odvolanie profesionálneho vojaka z dovolenky môže vykonať veliteľ len v prípade, ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby. Profesionálny vojak má v týchto prípadoch nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov s tým spojených. Ustanovujú sa dôvody a spôsob krátenia dovolenky profesionálneho vojaka.

 

K § 112

Návrh zákona priznáva dodatkovú dovolenku profesionálnemu vojakovi, ktorý vykonáva činnosti v sťažených alebo v zdraviu škodlivých podmienkach zaradených podľa § 31 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov do tretej alebo štvrtej kategórie. Dodatková dovolenka sa priznáva aj za výkon činností v mimoriadne náročnom prostredí, v ktorom by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia alebo za mimoriadne náročnú činnosť, pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života a zdravia. Profesionálny vojak má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke šesť služobných dní, ak po celý kalendárny rok vykonával ustanovené činnosti. Ak tieto činnosti vykonával len časť kalendárneho roka, patrí mu za každý kalendárny mesiac jedna dvanástina dodatkovej dovolenky. Dodatková dovolenka sa poskytuje vcelku za účelom zotavenia alebo zmiernenia zdraviu škodlivých následkov vykonávaných činností alebo činností vykonávaných v škodlivom prostredí. Dodatková dovolenka sa čerpá vcelku až po splnení podmienok na jej vznik a má prednosť pred čerpaním dovolenky. Činnosti, za ktorých výkon bude patriť profesionálnemu vojakovi dodatková dovolenka, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.

 

K § 113 až 115

Na účely návrhu zákona sa definuje služobná cesta, zahraničná služobná cesta a výkon štátnej služby v inom mieste výkonu štátnej služby. Na služobnú cestu bude profesionálneho vojaka vysielať veliteľ, ktorý určí aj miesto a čas nástupu a skončenia služobnej cesty. Taktiež sa upravujú podmienky vyslania profesionálneho vojaka na stáž.

 

 

 

K § 116 až 118

Ustanovujú sa obligatórne a fakultatívne dôvody poskytnutia služobného voľna profesionálnemu vojakovi. Keďže profesionálny vojak podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemá nárok na ošetrovné, ustanovuje sa nárok profesionálneho vojaka na poskytnutie služobného voľna z dôvodu ošetrovania člena rodiny. Toto služobné voľno sa poskytne profesionálnemu vojakovi v rozsahu najviac 15 služobných dní a osamelému profesionálnemu vojakovi, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky, v rozsahu najviac 21 služobných dní v kalendárnom roku.

Súčasne sa ustanovuje, že služobné voľno poskytnuté na prípravu na civilný trh práce sa musí skončiť najneskôr sedem dní pred skončením štátnej služby z dôvodu, aby profesionálny vojak mal čas na vybavenie formalít spojených s prepustením. Profesionálny vojak má nárok na poskytnutie služobného voľna na tento účel aj opakovane počas lehoty na prepustenie, najdlhšie v trvaní 30 dní.

 

K § 119

Ustanovuje sa rozsah a podmienky čerpania študijného voľna profesionálneho vojaka, ktorý bol na vysokoškolské štúdium v externej forme vyslaný na náklady služobného úradu.

 

K § 120

Návrhom zákona sa ukladá povinnosť veliteľovi, aby vytváral profesionálnemu vojakovi podmienky na riadny a bezpečný výkon štátnej služby. Osobitne sa upravuje stravovanie profesionálnych vojakov a dodržiavanie pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Navrhuje sa, aby vedúci služobného úradu s jednotlivými štatutárnymi orgánmi, ktorí zastupujú rôzne záujmové, kultúrne, spoločenské a iné občianske združenia, ktoré majú profesijný charakter a vzťah k ozbrojeným silám, uzatváral zmluvy na zabezpečenie zlepšenia podmienok výkonu štátnej služby, ako aj na možnosť mimo služobného uplatnenia profesionálnych vojakov.

 

K § 121

Ustanovuje sa povinnosť veliteľa zabezpečiť úschovu zvrškov a iných osobných predmetov profesionálneho vojaka, ktoré obvykle nosí pri výkone štátnej služby.

 

K § 122 a 123

Zdravotná starostlivosť sa profesionálnemu vojakovi poskytuje podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) alebo formou špecifickej zdravotnej starostlivosti. Ustanovuje sa, čo sa rozumie špecifickou zdravotnou starostlivosťou na účely návrhu zákona a v ktorých prípadoch je poskytovaná poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva, v určených zdravotníckych zariadeniach alebo kedy ju poskytuje zdravotnícky pracovník ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo. Zdravotnícky pracovník poskytuje špecifickú starostlivosť napr. pri príprave, nácviku a plnení úloh bojovej pohotovosti, vojenských cvičeniach, pri záchranných prácach alebo odstraňovaní následkov v rámci mimoriadnych udalostí.

 

K § 124

Ustanovuje sa možnosť liečenia profesionálneho vojaka v lôžkovej časti obväziska vojenského útvaru na základe odporučenia ošetrujúceho lekára, iného lekára určeného služobným úradom alebo na základe žiadosti profesionálneho vojaka v prípade, ak mu nebola poskytnutá ústavná zdravotná starostlivosť a miesto výkonu štátnej služby je iné ako miesto jeho pobytu, kde by sa inak liečil.

 

K § 125

Ustanovuje sa možnosť poskytnutia úľav v štátnej službe pre profesionálneho vojaka po skončení jeho dočasnej neschopnosti vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo úraz, alebo ak si to vyžaduje jeho zdravotný stav. Podrobnosti o úľavách v štátnej službe ustanoví služobný predpis.

 

 

 

K § 126

Ustanovujú sa tri formy preventívnej rehabilitácie, ktorými sa zabezpečuje výkon opatrení slúžiacich na posilnenie a upevnenie telesného a duševného zdravia profesionálneho vojaka. Preventívna rehabilitácia sa vykonáva formou rekondičného pobytu s kúpeľným režimom v trvaní troch týždňov alebo formou rekondičného pobytu v trvaní dvoch týždňov v zariadeniach v pôsobnosti ministerstva obrany alebo v zariadeniach určených ministerstvom obrany. Zavádza sa nová forma preventívnej rehabilitácie, a to aktívny odpočinok v trvaní dvoch týždňov, ktorý sa bude vykonávať na území Slovenskej republiky, spravidla v mieste pobytu profesionálneho vojaka. Táto nová forma preventívnej rehabilitácie sa navrhuje z dôvodu uspokojiť oprávnené potreby profesionálnych vojakov na preventívne zdravotné opatrenia a nevyžaduje zvýšené náklady na poskytovanie preventívnej rehabilitácie. Preventívna rehabilitácia formou aktívneho odpočinku sa poskytne so súhlasom profesionálneho vojaka aj v prípade, ak profesionálnemu vojakovi nebola poskytnutá iná forma preventívnej rehabilitácie.

Preventívna rehabilitácia sa poskytuje jedenkrát ročne, na základe žiadosti profesionálneho vojaka a v prípade preventívnej rehabilitácie vo forme rekondičného pobytu s kúpeľným režimom aj na návrh ošetrujúceho lekára.

Ustanovuje sa, ktorému profesionálnemu vojakovi a za akých podmienok sa preventívna rehabilitácia poskytne obligatórne alebo fakultatívne (profesionálnemu vojakovi vyčlenenému na plnenie úloh Vojenského spravodajstva) a kedy sa profesionálnemu vojakovi neposkytne preventívna rehabilitácia.

Preventívna rehabilitácia vykonávaná formou aktívneho odpočinku sa na účely náhrady škody nepovažuje za výkon štátnej služby alebo za priamu súvislosť s výkonom štátnej služby, čím sa zamedzuje profesionálnemu vojakovi uplatňovať si nároky na škody vzniknuté počas preventívnej rehabilitácie vykonávanej formou aktívneho odpočinku.

 

K § 127

Nástup na preventívnu rehabilitáciu určuje veliteľ. Kontrolu nástupu a čerpania preventívnej rehabilitácie formou rekondičného pobytu s kúpeľným režimom a formou rekondičného pobytu vykonáva služobný úrad. Preventívnu rehabilitáciu možno prerušiť alebo predčasne ukončiť za podmienok ustanovených zákonom,

Podrobnosti o poskytovaní preventívnej rehabilitácie, o nástupe na preventívnu rehabilitáciu, o jej prerušení alebo predčasnom skončení a o kontrole vykonávania preventívnej rehabilitácie ustanoví služobný predpis.

 

K § 128 až 131

Precizujú sa ustanovenia platnej právnej úpravy týkajúce sa osobitných podmienok výkonu štátnej služby tehotnej profesionálnej vojačky, dojčiacej profesionálnej vojačky, profesionálnej vojačky starajúcej sa o dieťa mladšie ako jeden rok alebo osamelého profesionálneho vojaka trvale sa starajúceho o dieťa mladšie ako osem rokov. Zároveň sa rozširuje okruh činností, na ktorých vykonávanie sa vyžaduje písomný súhlas takýchto profesionálnych vojakov.

 

K § 132

Definuje sa pojem služobná disciplína. Vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vojenskou prísahou, Etickým kódexom profesionálneho vojaka, vojenským predpismi, služobnými predpismi a ostatnými internými predpismi.

Profesionálny vojak, ktorý sa domnieva, že vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vojenskou prísahou, Etickým kódexom profesionálneho vojaka, vojenskými predpismi, služobnými predpismi a ostatnými internými predpismi, je povinný na tento rozpor upozorniť. Ak aj naďalej veliteľ trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho profesionálnemu vojakovi písomne potvrdiť a profesionálny vojak je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa však nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.

Profesionálny vojak je povinný odoprieť splnenie vojenského rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu veliteľa, ak by jeho splnením spáchal trestný čin alebo priestupok. Takú skutočnosť bezodkladne oznámi najbližšiemu nadriadenému toho veliteľa, ktorý vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn vydal.

 

K § 133 a 134

Vymedzuje sa okruh základných práv a povinností profesionálneho vojaka.

 

K § 135 a 136

Ustanovuje sa povinnosť profesionálnemu vojakovi podať v určenom termíne majetkové priznanie. Upravuje sa tiež povinnosť, kedy je profesionálny vojak počas trvania služobného pomeru povinný podať majetkové priznanie v prípade vyslania alebo skončenia vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky.

V porovnaní s platnou právnou úpravou sa ustanovuje hodnota pre hnuteľné veci a majetkové práva a iné majetkové hodnoty, ktoré sa v majetkovom priznaní uvedú len vtedy, ak je ich súhrnná hodnota vyššia ako 35 000 eur, tak ako je to uvedené v iných právnych predpisoch napr. v zákone č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Na výzvu veliteľa, najmä ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, profesionálny vojak je povinný predložiť v majetkovom priznaní údaje aj o majetku s nižšou hodnotou.

 

K § 137

Disciplinárna právomoc veliteľa spočíva v práve veliteľa disciplinárnym rozkazom uložiť disciplinárne opatrenie za disciplinárne previnenie v disciplinárnom konaní alebo v rozkaznom konaní. Veliteľ môže udeliť disciplinárnym rozkazom aj disciplinárnu odmenu za príkladné plnenie služobných povinností alebo za záslužný čin. Rozsah disciplinárnej právomoci o ukladaní opatrení a udeľovaní odmien ustanoví prezident Slovenskej republiky ako hlavný veliteľ ozbrojených síl.

 

K § 138

Ustanovuje sa disciplinárna zodpovednosť profesionálneho vojaka za disciplinárne previnenie. S cieľom vylúčiť podozrenie zo spáchania trestného činu a z dôvodu zistenia podmienok na uloženie disciplinárneho opatrenia pre veliteľské orgány sa umožňuje, aby veliteľ, ak má pochybnosti o tom, či konanie profesionálneho vojaka, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia, nie je trestným činom, mohol požiadať o stanovisko v danej veci Vojenskú políciu.

 

K § 139

Ustanovujú sa druhy disciplinárnych opatrení a spôsob ich ukladania a vykonávania.

 

K § 140

Zavádza nový inštitút disciplinárneho konania, a to rozkazné konanie. Cieľom úpravy je urýchliť uloženie disciplinárneho opatrenia  v prípade, ak je nepochybné, že profesionálny vojak sa disciplinárneho previnenia dopustil a na nápravu a obnovenie služobnej disciplíny postačuje uloženie disciplinárneho opatrenia v podobe disciplinárneho pokarhania. Profesionálny vojak má právo podať odpor, čo má za následok zrušenie disciplinárneho rozkazu v rozkaznom konaní a nariadenie disciplinárneho konania v tejto veci. Márnym uplynutím lehoty na podanie odporu, nadobúda disciplinárny rozkaz vydaný v rozkaznom konaní právoplatnosť.

 

K § 141 až 147

Upravuje sa disciplinárne konanie o disciplinárnom previnení. Podrobne sa upravujú podmienky ukladania disciplinárnych opatrení a procesné pravidlá pre rozhodovanie o disciplinárnom opatrení.

Základnými princípmi disciplinárneho konania je objektívne zistenie skutočného stavu, možnosť pre profesionálneho vojaka vyjadriť sa k veci, právo na podanie opravného prostriedku.  Ustanovujú sa lehoty pri vydávaní disciplinárneho rozkazu a lehoty na podanie odvolania a lehoty na vydanie rozhodnutia o odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu.

V disciplinárnom konaní platí zásada „ne bis in idem“ s prednosťou súdneho rozhodnutia. Taxatívne sa vymedzujú dôvody, keď sa disciplinárne konanie nezačne, preruší, resp. zastaví.

 

K § 148

Vymedzujú sa jednotlivé druhy disciplinárnych odmien, ktoré možno udeliť profesionálnemu vojakovi za príkladné plnenie služobných povinností alebo za záslužný čin. Disciplinárnou odmenou je odpustenie výkonu disciplinárneho opatrenia alebo jeho časti s účinkami zahladenia, zahladenie skôr uloženého disciplinárneho opatrenia pred uplynutím jedného roka od jeho uloženia, písomná pochvala, zapísanie do vojenskej kroniky a vecný dar.. 

Ustanovuje sa, kto udeľuje disciplinárnu odmenu a prípady, kedy profesionálnemu vojakovi nemožno udeliť disciplinárnu odmenu.

 

K § 149

Upravuje sa zahladenie disciplinárneho opatrenia po uplynutí zákonom ustanovených lehôt.

 

K § 150

Ustanovujú sa náležitosti disciplinárneho rozkazu. Hlavný služobný úrad je splnomocnený na vydanie služobného predpisu o podrobnostiach pri ukladaní disciplinárnych opatrení a udeľovaní disciplinárnych odmien.

 

K § 151 a 152

Konanie profesionálneho vojaka, ktoré má znaky priestupku, bude prejednávať veliteľ podľa návrhu zákona v rozsahu právomocí, ktoré budú ustanovené služobným predpisom. Veliteľ bude ukladať za priestupok sankcie a ochranné opatrenia podľa osobitných predpisov (napr. podľa zákona o priestupkoch, colného zákona) s výnimkou uloženia sankčného opatrenia vo forme zákazu výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka.

 

K § 153

Ustanovuje sa, že nemožno vylúčiť, aby sa služobný pomer profesionálneho vojaka skončil prepustením, ak po uložení disciplinárneho opatrenia alebo sankčného opatrenia vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré odôvodňujú skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka prepustením.

 

K § 154 a 155

Ustanovuje sa možnosť udeliť profesionálnemu vojakovi vojenské vyznamenania vo forme vojenskej medaily, vojenského kríža alebo vojenského odznaku na ocenenie výkonu štátnej služby, osobitných zásluh alebo mimoriadneho prínosu k rozvoju ozbrojených síl, plnenia úloh podľa osobitných predpisov, záslužného činu alebo obetavosti pri plnení úloh počas krízovej situácie alebo mimoriadnej udalosti. Predpokladá sa, že tieto ocenenia budú môcť byť udeľované aj príslušníkovi ozbrojených síl cudzích štátov, kolektívu osôb, štátnemu občanovi Slovenskej republiky alebo cudzincovi, ktorí sa významným spôsobom podieľali na spolupráci s ozbrojenými silami. Vojenské vyznamenania môžu byť udeľované aj in memoriam. Stupne vojenských vyznamenaní, podmienky ich udeľovania a vyobrazenie ich záväznej výtvarnej podoby ustanoví služobný predpis. Profesionálneho vojaka, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností, možno in memoriam mimoriadne vymenovať do vyššej vojenskej hodnosti alebo mimoriadne povýšiť, alebo profesionálnemu vojakovi možno priznať mimoriadne ocenenie.

 

K § 156

Definujú sa základné zložky mesačného platu profesionálneho vojaka. Určujúcim prvkom platu profesionálneho vojaka tak ako doteraz je hodnostný plat. K hodnostnému platu môžu byť priznané príplatky. Príplatky uvedené v návrhu zákona, pokiaľ ide o ich základnú charakteristiku, sa čiastočne preberajú z doterajšej právnej úpravy. V tomto ustanovení je tiež vymedzený pojem služobný plat, ktorý sa v nasledujúcich ustanoveniach zákona používa pre výpočty napr. pomerných častí služobného platu. Popri služobnom plate môže profesionálny vojak poberať aj zahraničný príspevok a odmeny, ktoré sú splatné spolu so služobným platom.

Služobný plat profesionálneho vojaka už zohľadňuje štátnu službu vykonávanú v noci, v sobotu, v nedeľu, vo sviatok a štátnu službu vykonávanú nadčas, ktorá nepresahuje päť hodín v týždni. To isté platí aj o kompenzácii prípadnej služobnej pohotovosti. Tento prístup potvrdzuje fakt, že štátna služba profesionálneho vojaka nemôže byť fixovaná len na určitý pravidelný služobný čas.

 

K § 157

Hodnostný plat je určujúcou základnou zložkou platu profesionálneho vojaka a je navrhnutý pre jednotlivé vojenské hodnosti v závislosti od dĺžky štátnej služby vyjadrenej v platových stupňoch. Stupnica hodnostných platov je uvedená v prílohe č. 3. Profesionálnemu vojakovi vyčlenenému na plnenie úloh Vojenského spravodajstva patrí hodnostný plat z vojenskej hodnosti, ktorá je plánovaná na funkciu, odo dňa jeho vymenovania do funkcie alebo ustanovenia do funkcie vo Vojenskom spravodajstve.

Ustanovuje sa spôsob zvýšenia hodnostných platov profesionálnych vojakov.

 

K § 158

Navrhuje sa poskytovanie platovej kompenzácie za vykonávanie štátnej služby v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí. Ide o formu peňažnej kompenzácie z dôvodu pôsobenia škodlivých vplyvov na zdravie a život profesionálneho vojaka, a to za podmienky, že činnosti, ktoré profesionálny vojak vykonáva, príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do tretej alebo štvrtej rizikovej kategórie podľa § 31 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o doplnení niektorých zákonov a ak pri ich vykonávaní intenzita pôsobenia faktorov prostredia, v ktorom profesionálny vojak plní úlohy, napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa osobitných predpisov vyžaduje, aby profesionálny vojak používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.

Platová kompenzácia sa poskytuje podľa druhu vykonávaných činností mesačnou sumou profesionálnym vojakom, ktorí spĺňajú podmienky zaradenia do príslušnej rizikovej kategórie podľa zákona č. 355/2007 Z. z.

Platová kompenzácia sa poskytuje v hodinovej sadzbe tým profesionálnym vojakom, ktorí vykonávajú zákonom vymedzené činnosti napr. vo výške 10 m a viac nad zemou na nebezpečných pracoviskách alebo s výbušninami pod vodou.

V porovnaní so súčasným stavom nedochádza k zvýšeniu výdavkov. Percentá platovej kompenzácie sú stanovené na súčasnej dolnej hranici výšky platovej kompenzácie, pričom pri vykonávaní činností zaradených do tretej kategórie je navrhovaná výška platovej kompenzácie 49 eur (doteraz 49,50 eura) a pri vykonávaní činností zaradených do štvrtej kategórie 61 eur (doteraz 60 eur).

 

 

K § 159

Navrhuje sa poskytovanie príplatku výkonným letcom s cieľom finančne motivovať tých výkonných letcov, ktorí vyššou intenzitou výcviku dosahujú kvalitatívne vyššiu úroveň, a teda možno ich využiť pri náročnejšom okamžitom nasadení v bojovej činnosti. Zákon ustanovuje okruh osôb, ktoré sa považujú za výkonného letca na účely poskytovania tohto príplatku. Výšku príplatku ustanoví služobný predpis.

 

K § 160

Navrhuje sa poskytovanie príplatku tým výkonným výsadkárom a padákovým odborníkom letectva, ktorí vyššou intenzitou výcviku dosahujú kvalitatívne vyššiu úroveň, a teda ich možno využiť pri náročnejšom okamžitom nasadení v bojovej činnosti. Výcvikové skupiny výkonného výsadkára a výšku príplatku ustanoví služobný predpis.

 

K § 161

Účelom príplatku príslušníkom Vojenského spravodajstva je finančná kompenzácia mimoriadneho rizika ohrozenia života alebo zdravia.

Doterajšia právna úprava zaostáva za reálnou potrebou a nezohľadňuje v dostatočnej miere všetky vzostupné riziká, ktoré výkon štátnej služby vo Vojenskom spravodajstve prináša. Fakultatívna horná hranica rozpätia príplatkov určená v doterajšej právnej úprave neumožňuje v adekvátnej miere zohľadniť ich nepredvídateľnosť, premenlivosť a rozsah intenzity ich pôsobenia, a to najmä pri pôsobení kombinácie rizikových faktorov.

Vyššou hornou hranicou príplatku sa rozširuje priestor na adekvátne ohodnotenie rastúcich rizikových vplyvov pri plnení úloh vyplývajúcich zo zákona č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov, ktoré vznikajú pri získavaní, sústreďovaní a následnom vyhodnocovaní informácií o regionálnych a globálnych rizikách, ktoré Vojenské spravodajstvo získava doma aj v zahraničí za účelom spravodajskej ochrany obrany Slovenskej republiky.

Zvýšenie rozpätia príplatku vytvorí predpoklad na zmenu štruktúry výšky priznaných príplatkov v závislosti od konkrétnych individuálnych podmienok plnenia úloh Vojenského spravodajstva v prostredí s vplyvom rizikových faktorov a to bez navýšenia celkového objemu priznaných príplatkov, nakoľko zvýšenie rozpätia príplatku nezakladá právny nárok.

Fakultatívna konštrukcia právnej úpravy umožňuje diferencovať individuálne požiadavky na odmeňovanie a súčasne prispôsobiť celkový objem použitých rozpočtových prostriedkov disponibilným zdrojom štátneho rozpočtu. Predmetná úprava nebude mať dopad na rozpočet kapitoly MO SR. Celková výška návrhu bude realizovaná v rámci doteraz vyčleňovaných finančných prostriedkov na predmetný účel.

Okruh činností a výšku príplatku, vzhľadom na rôznorodosť charakteru činností vo Vojenskom spravodajstve v závislosti od možností rozpočtu, ustanoví služobný predpis.

 

K § 162

Z dôvodu finančnej kompenzácie mimoriadneho rizika ohrozenia života alebo zdravia pri plnení úloh vo Vojenskej polícii sa navrhuje poskytovať za zákonom ustanovených podmienok príplatok príslušníkom Vojenskej polície. Výšku príplatku ustanoví služobný predpis.

 

K § 163

Navrhuje sa poskytovanie príplatku vymedzenému okruhu zdravotníckych pracovníkov. Zmyslom uvedeného príplatku je finančne motivovať tých profesionálnych vojakov, ktorí zodpovedajú za zdravotný stav profesionálnych vojakov alebo za hygienický stav a epidemiologickú situáciu v útvaroch a zariadeniach ozbrojených síl alebo v objektoch a zariadeniach Vojenského spravodajstva, alebo zodpovedajú za organizáciu, pripravenosť a výcvik personálu vojenského zdravotníctva na plnenie úloh v zdravotne rizikových oblastiach príplatok. Výšku príplatku ustanoví služobný predpis.

 

K § 164

Profesionálnemu vojakovi, ktorý je ustanovený do funkcie vrcholového športovca, sa navrhuje poskytovať príplatok v závislosti od dosiahnutých športových výsledkov a od charakteru súťaže, v ktorej pôsobí. Výšku príplatku ustanoví služobný predpis.

 

K § 165

Navrhuje sa poskytovať profesionálnemu vojakovi príplatok za zastupovanie alebo za výkon voľnej veliteľskej funkcie. Príplatok sa navrhuje vo výške 10 % z hodnostného platu v prvom platovom stupni vojenskej hodnosti, ktorá je plánovaná na funkcii, ktorú zastupuje, alebo ktorej výkonom je poverený. Príplatok sa poskytuje od prvého dňa zastupovania, ak zastupovanie trvá nepretržite viac ako 30 dní alebo od prvého dňa výkonu voľnej veliteľskej funkcie.

 

K § 166

Navrhuje sa možnosť udeliť odmenu profesionálnemu vojakovi. Ide o odmenu priamo súvisiacu s plnením určených služobných úloh alebo o odmenu pri dosiahnutí 50 rokov veku, ktorú možno udeliť až do výšky hodnostného platu profesionálneho vojaka.

 

K § 167

Profesionálnym vojakom, ktorí sú vyslaní na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a), patrí okrem služobného platu aj zahraničný príspevok. Ustanovuje sa maximálna výška zahraničného príspevku a podmienky jeho poskytovania. Výška zahraničného príspevku závisí od miesta vyslania a vojenskej hodnosti profesionálneho vojaka a bude ustanovená služobným predpisom. Zahraničný príspevok kompenzuje profesionálnemu vojakovi riziko vyplývajúce z plnenia úloh v mimoriadne náročných a život ohrozujúcich podmienkach. Z tohto dôvodu sa bude poskytovať zahraničný príspevok aj profesionálnemu vojakovi, ktorý v rámci vyslania na plnenie úloh do štruktúr Európskej únie a NATO je nasadený v súlade s rozhodnutiami vojenských orgánov Severoatlantickej aliancie alebo rozhodnutiami Európskej únie do miesta, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom, a profesionálnym vojakom vyslaným na zahraničnú služobnú cestu do miesta, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom.

 

K § 168 až 170

Profesionálni vojaci pôsobia vo funkciách aj v zahraničí, napríklad v rámci štruktúr NATO a Európskej únie. Počas vyslania do zahraničia patrí profesionálnemu vojakovi zahraničný plat, ktorý sa vypočíta ako súčin služobného platu a platového koeficientu určeného pre príslušnú krajinu vyslania. Určuje sa mechanizmus poskytovania návratného preddavku na zahraničný plat a spôsob určenia zahraničného platu v inej mene, ak o to profesionálny vojak požiada.  Definuje sa spôsob výpočtu platového koeficientu. Konkrétnu výšku platového koeficientu pre príslušnú krajinu ustanoví služobný predpis.

 

K § 171

Navrhuje sa osobitná úprava platových pomerov profesionálnych vojakov v prípravnej štátnej službe. Poskytuje sa im plat vo výške 50 % platovej tarify vojaka 2. stupňa bez ďalších príplatkov po celý čas prípravnej štátnej služby. Ak plat profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe nedosahuje výšku minimálnej mzdy, v súlade so zákonom o minimálnej mzde sa mu dopláca rozdiel do výšky minimálnej mzdy.

 

 

 

K § 172

Počas prerušenia výkonu funkcie bude profesionálnej vojačke patriť služobný plat v takej výške, v akej jej bol naposledy priznaný.

 

K 173 a 174

Ustanovuje sa, že profesionálnemu vojakovi, ktorý je zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov alebo do zálohy pre profesionálnych vojakov zaradených do prípravy na získanie predpokladov na výkon funkcie a na vojenskú hodnosť, patrí naposledy priznaný služobný plat. Počas preventívnej rehabilitácie patrí profesionálnemu vojakovi služobný plat.

 

K § 175

Ustanovuje sa poskytovanie platu profesionálnemu vojakovi počas dovolenky a dodatkovej dovolenky. Ďalej sa ustanovuje postup výpočtu náhrady za nevyčerpanú dovolenku v prípade skončenia služobného pomeru.

 

K § 176 a 177

Ustanovuje sa, kedy počas služobného voľna a študijného voľna patrí alebo nepatrí služobný plat a kedy sa poskytne plat za službu nadčas a jeho výška. 

 

K § 178

Ustanovuje sa, že profesionálnemu vojakovi nepatrí plat za dni neospravedlnenej neprítomnosti vo výkone štátnej služby. Neprítomnosť profesionálneho vojaka kratšia ako jeden služobný deň sa spočítava v priebehu jedného kalendárneho mesiaca.

 

K § 179

Upravuje sa postup krátenia služobného platu profesionálneho vojaka počas jeho dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby. 

 

K § 180

Ustanovuje sa, že profesionálnemu vojakovi plat počas väzby nepatrí.

 

K § 181

Ustanovuje sa, že profesionálnemu vojakovi patrí počas lehoty na prepustenie naposledy priznaný služobný plat.

 

K § 182 až 187

Ustanovujú sa osobitné podmienky vyplácania platu, príplatku a náhrady platu profesionálnemu vojakovi a podmienky a rozsah zrážok z platu profesionálneho vojaka v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon nad rámec právnej úpravy uvedenej v Zákonníku práce.

 

K § 188

Navrhuje sa možnosť priznania jednorazovej nenávratnej peňažnej výpomoci profesionálnemu vojakovi, ktorý sa nie vlastnou vinou dostane do ťaživej sociálnej situácie. Jednorazová nenávratná peňažná výpomoc sa môže poskytnúť na základe žiadosti profesionálneho vojaka, ktorá musí obsahovať zákonom ustanovené náležitosti. 

 

K § 189

Ustanovuje sa možnosť poskytovať aktivačný príspevok profesionálnemu vojakovi, ktorý získal kvalifikačný predpoklad vzdelania štúdiom na inej ako vojenskej alebo policajnej škole alebo štúdiom popri zamestnaní bez pracovných úľav poskytovaných zamestnávateľom. Splatnosť tohto príspevku je ustanovená postupne v tretinách počas prvých troch rokov trvania štátnej služby. Ustanovujú sa dôvody, pri ktorých je profesionálny vojak povinný vrátiť poskytnutý aktivačný príspevok alebo jeho pomernú časť, a kedy mu nárok na poskytnutie aktivačného príspevku zaniká alebo sa aktivačný príspevok neposkytne. Okruh funkcií a výšku aktivačného príspevku ustanoví služobný predpis.

 

K § 190 až 192

Stabilizačný príspevok bude patriť profesionálnemu vojakovi v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe za každý ukončený mesiac dočasnej štátnej služby alebo stálej štátnej služby. Stabilizačný príspevok patrí mesačne vo výške 17 % rozdielu medzi hodnostným platom prvého platového stupňa hodnosti generál a hodnostným platom prvého platového stupňa hodnosti vojak 2. stupňa, pričom sa táto suma vynásobí koeficientom 1,20 pre Bratislavu. Ďalej sa ustanovujú podmienky, za ktorých patrí stabilizačný príspevok v polovičnej výške, podmienky za ktorých stabilizačný príspevok nepatrí, spôsob jeho výplaty a spôsob alikvotácie tohto príspevku. Definuje sa pojem „blízke okolie“ na účely návrhu zákona.

 

K § 193

Ustanovuje sa, že osobitný stabilizačný príspevok bude patriť profesionálnym vojakom, ktorí vykonávali štátnu službu vo funkcii v špecializácii pilot po dobu 15 rokov. Základná výmera tohto osobitného stabilizačného príspevku je 1660 eur a za každý ďalší rok výkonu tejto funkcie sa osobitný stabilizačný príspevok zvyšuje o 5 % zo sumy 1660 eur.

Ďalej sa ustanovuje, že osobitný stabilizačný príspevok bude patriť aj profesionálnym vojakom vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo v špecializácii všeobecný lekár, odborník na organizáciu vojenského zdravotníctva, odborný lekár alebo zubný lekár, ak získali odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore a ak tieto špecializačné činnosti v príslušnom špecializačnom odbore vykonávajú. Výška osobitného stabilizačného príspevku pre túto kategóriu profesionálnych vojakov je najviac šesťnásobok hodnostného platu vojaka 2. stupňa v prvom platovom stupni za každý ukončený rok v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe.

Osobitný stabilizačný príspevok sa bude vyplácať spolu so služobným platom za kalendárny mesiac, ktorý je posledným mesiacom trvania príslušného roka, v ktorom profesionálny vojak vykonával štátnu službu v príslušnej funkcii.

Taktiež sa ustanovuje, kedy sa osobitný stabilizačný príspevok nebude poskytovať.

Funkcie, špecializačné odbory a výšku osobitného stabilizačného príspevku pre profesionálnych vojakov vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo ustanoví služobný predpis.

 

K 194

Osobitný stabilizačný príspevok možno poskytnúť aj profesionálnym vojakom, ktorí vykonávajú štátnu službu vo vybranej vojenskej odbornosti a jej špecializácii, a to v maximálnej výške 396 eur a najviac počas piatich rokov. Táto forma osobitného stabilizačného príspevku sa bude vyplácať spolu so služobným platom za kalendárny mesiac, ktorý je posledným mesiacom trvania príslušného roka, v ktorom profesionálny vojak vykonával štátnu službu vo vybranej vojenskej odbornosti a jej špecializácii. Ustanovujú sa doby, ktoré sa do trvania štátnej služby potrebnej na vyplatenie osobitného stabilizačného príspevku nezapočítavajú a prípady, kedy sa tento osobitný stabilizačný príspevok profesionálnemu vojakovi neposkytne. Služobným predpisom sa ustanovia vybrané vojenské odbornosti a ich špecializácie a výška tohto osobitného stabilizačného príspevku.

 

K § 195 až 197

Poskytovanie cestovných náhrad sa bude vykonávať podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov s osobitosťami uvedenými v tomto zákone.

Počas zahraničnej služobnej cesty nepatrí profesionálnemu vojakovi náhrada cestovných výdavkov na návštevu rodiny.

Ustanovuje sa poskytovanie náhrad profesionálnemu vojakovi pri ceste do miesta výkonu štátnej služby v súvislosti s nariadenou služobnou pohotovosťou v prípade, ak sa profesionálny vojak nachádza mimo miesta výkonu štátnej služby.

 

K § 198

Ustanovuje sa, že náhrada cestovných výdavkov na návštevu rodiny patrí profesionálnemu vojakovi, ktorý vykonáva štátnu službu v inom mieste ako je miesto, v ktorom žije jeho rodina. Tento inštitút čiastočne kompenzuje náklady, ktoré profesionálnemu vojakovi vznikajú v súvislosti s povinnosťou vykonávať štátnu službu podľa potrieb služobného úradu. Náhrada sa bude poskytovať profesionálnym vojakom jedenkrát týždenne počas troch rokov odo dňa vymenovania alebo prijatia do dočasnej štátnej služby, stálej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby alebo od ustanovenia alebo vymenovania do funkcie v inom mieste výkonu štátnej služby. Podmienkou poskytovania tejto náhrady je, že osoby, ktoré sa považujú za rodinu, žijú s profesionálnym vojakom v domácnosti na území Slovenskej republiky. Vymedzuje sa, kedy náhrada na návštevu rodiny profesionálnemu vojakovi nepatrí.

 

K § 199

Ustanovuje sa rozsah poskytovania cestovných náhrad profesionálnemu vojakovi, ktorý bude počas prípravnej štátnej služby vyslaný na vysokoškolské štúdium na inú ako vojenskú vysokú školu.

 

K § 200 a 201

Profesionálnemu vojakovi, ktorý je zaradený do prípravy na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby alebo je vyslaný na stáž na území Slovenskej republiky, patria náhrady ako pri služobnej ceste. V prípade, ak bol profesionálny vojak z uvedených dôvodov vyslaný mimo územia Slovenskej republiky, patria mu náhrady výdavkov ako pri zahraničnej služobnej ceste.

 

K § 202

Ustanovuje sa možnosť poskytnúť profesionálnemu vojakovi náhradu cestovných výdavkov z dôvodu účasti profesionálneho vojaka na pohrebe člena rodiny na území Slovenskej republiky, ak takýto profesionálny vojak je zaradený do prípravy na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky, vyslaný na stáž mimo územia Slovenskej republiky alebo na plnenie úloh pri vyslaní mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77.

 

K § 203 až 208

Ustanovujú sa naturálne náležitosti profesionálneho vojaka, ktorými sú proviantné náležitosti, výstrojové náležitosti a prepravné náležitosti.

Proviantnými náležitosťami sú naturálne stravovanie a bezplatné stravovanie, ktoré sa poskytuje formou výdaja teplej alebo studenej stravy prostredníctvom stravných dávok a prídavkov potravín vo výške ich aktuálnej peňažnej hodnoty. Výška dennej sadzby stravného k jednotlivým stravným dávkam a prídavkom potravín je pravidelne aktualizovaná na základe vývoja cien potravín a zverejňovaná v služobnom predpise.

Pri zabezpečovaní stravovania vznikajú prípady, kedy nie je možné vydávať proviantné náležitosti v naturálnej podobe. Na riešenie týchto problémov je vytvorená možnosť ich náhrady peňažným plnením. Peňažná náhrada bude poskytovaná výnimočne, iba v prípadoch, kedy nebude možné zabezpečiť naturálne plnenie, t. j. výdaj teplej alebo studenej stravy. V návrhu zákona sa taxatívne uvádzajú dôvody, kedy sa bezplatné stravovanie neposkytuje ani vo forme peňažnej náhrady.

Výstrojové náležitosti, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie výkonu štátnej služby (vojenská rovnošata, výstrojové súčiastky a služby, ktorými sa zabezpečuje nosenie vojenskej rovnošaty, výstrojových súčiastok a materiálu na osobné používanie) sa poskytujú profesionálnemu vojakovi bezplatne. V prípade, ak výstrojové náležitosti nie sú zabezpečované centrálnym spôsobom, profesionálny vojak má nárok na peňažný príspevok na zaobstaranie výstrojových náležitostí. Profesionálnemu vojakovi po uplynutí prvého roku služobného pomeru vzniká nárok na náhradu formou nepeňažného plnenia a peňažný príspevok na výstrojové náležitosti, ktoré nie sú zabezpečované centrálnym spôsobom, z dôvodu zabezpečenia obmeny a doplnenia výstrojových náležitostí.

Ustanovujú sa prípady, kedy sa výstrojové náležitosti profesionálnemu vojakovi neposkytnú bezplatne. V taxatívne vymedzených prípadoch, napríklad tehotnej profesionálnej vojačke alebo pri povinnosti profesionálnych vojakov nosiť pri výkone štátnej služby civilný odev, možno profesionálnemu vojakovi poskytnúť peňažnú náhradu výstrojových náležitostí.

Pri skončení služobného pomeru profesionálneho vojaka sa v porovnaní s platnou právnou úpravou novým spôsobom upravuje vyplatenie peňažnej náhrady za neposkytnutú náhradu formou nepeňažného plnenia a peňažného príspevku na obmenu a doplnenie výstrojových náležitostí, ktoré nie sú zabezpečované centrálnym spôsobom. Peňažná náhrada sa profesionálnemu vojakovi poskytne len vtedy, ak mu náhrada formou nepeňažného plnenia a peňažný príspevok na obmenu a doplnenie výstrojových náležitostí, ktoré nie sú zabezpečované centrálnym spôsobom, neboli poskytnuté najneskôr tri mesiace pred skončením služobného pomeru. Táto peňažná náhrada sa profesionálnemu vojakovi vyplatí  najviac za 18 mesiacov.

Ustanovuje sa, aké označenie nosí profesionálny vojak na vojenskej rovnošate a jej súčastiach, a ktoré vyznamenania môže profesionálny vojak nosiť na vojenskej rovnošate. Takisto sa umožňuje výnimka z nosenia hodnostného označenia a nosenia vojenskej rovnošaty. Umožňuje sa povoliť profesionálnemu vojakovi nosiť služobnú rovnošatu aj po skončení štátnej služby profesionálneho vojaka, ak o to profesionálny vojak požiada.

Ustanovujú sa podmienky a formy bezplatného poskytovania prepravy profesionálnemu vojakovi. Ustanovenie § 208 obsahuje splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu a služobných predpisov v súvislosti s naturálnymi náležitosťami.

 

K § 209

Ustanovuje sa možnosť vykonávať kontrolu vecí, ktoré profesionálni vojaci vnášajú a vynášajú z  pracovísk, vojenského útvaru alebo vojenského zariadenia. Podmienky, za ktorých sa táto kontrola vykonáva, ustanoví služobný predpis.

 

K § 210

Upravuje sa konanie o náhrade škody. Vo veciach náhrady škody bude konať a rozhodovať veliteľ. Na rozdiel od všeobecnej právnej úpravy podľa Zákonníka práce sa ustanovuje povinnosť veliteľa vymáhať od profesionálneho vojaka náhradu škody za podmienok ustanovených zákonom. Požadovanú náhradu škody bude určovať veliteľ s prihliadnutím na výšku spôsobenej škody, okolnosti jej vzniku a mieru zavinenia profesionálneho vojaka.

 

 

K § 211

V súlade s doterajšou právnou úpravou sa navrhuje, aby profesionálny vojak, ktorý plní úlohy mimo územia Slovenskej republiky, zodpovedal za škodu spôsobenú z nedbanlivosti najviac do sumy štvornásobku služobného platu alebo zahraničného platu priznaného v čase vzniku škody.

 

K § 212

Ustanovuje sa povinnosť uzavrieť s profesionálnym vojakom dohodu o náhrade škody, ak profesionálny vojak písomne uzná svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu, čo do výšky a dôvodov a taktiež uzná povinnosť túto škodu nahradiť v sume určenej veliteľom. Dohoda musí byť písomná, inak je neplatná.

 

K § 213

Ustanovujú sa prípady, kedy veliteľ môže upustiť od vymáhania náhrady škody celkom alebo čiastočne a kedy môže upustiť od vymáhania neuhradeného zostatku náhrady škody.

 

K § 214

Ustanovujú sa prípady, kedy nemožno použiť postup uvedený v § 211 ods. l a v § 213.

 

K § 215

Ustanovuje sa zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú tretím osobám.

 

K § 216

Splnomocňovacie ustanovenie na vydanie služobného predpisu o podrobnostiach o náhrade škody spôsobenej profesionálnym vojakom.

 

K § 217

Vymedzujú sa konkrétne ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sa primerane vzťahujú na právne vzťahy profesionálneho vojaka pri vykonávaní štátnej služby.

Návrh zákona osobitne upravuje zánik práva a uvádza konkrétne ustanovenia, kedy dochádza k zániku práva.

 

K § 218

Ustanovujú sa osobitné spôsoby doručovania rozhodnutí, personálnych rozkazov a disciplinárnych rozkazov profesionálnemu vojakovi so subsidiárnym použitím doručovania podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Ako základný spôsob sa navrhuje doručovanie do vlastných rúk.

 

K § 219

Navrhuje sa, aby sa na prieskumné konanie podľa § 100 a 101 vzťahoval všeobecný predpis o správnom konaní. Ďalej sa navrhuje, aby sa všeobecný predpis o správnom konaní vo vymedzenom rozsahu vzťahoval iba na určené právne vzťahy profesionálnych vojakov. 

 

K § 220

Ide o osobitné ustanovenie, ktoré sa bude uplatňovať v prípade, ak bude potrebné utajiť identitu profesionálneho vojaka ozbrojených síl všeobecne alebo utajiť úlohy, ktoré plní profesionálny vojak v rámci Vojenského spravodajstva. Tieto opatrenia sa uplatnia len vtedy, ak ide o činnosť, ktorá súvisí s osobnými údajmi profesionálneho vojaka (napr. pri vykazovaní odvodov do poisťovne, priznávaní a vykazovaní daní z príjmov zo závislej činnosti fyzických osôb a pod.).

 

K § 221

Vymedzujú sa oprávnenia profesionálnych vojakov v dozornej a strážnej službe na vykonávanie prehliadky osôb a motorových vozidiel vstupujúcich do chráneného objektu, ktorým je objekt ozbrojených síl, strážený priestor alebo uzavretý priestor a postup pri odoberaní zbrane alebo veci, ktorou by mohol byť ohrozený život, zdravie alebo bezpečnosť osôb alebo majetok, a manipulácia s nimi.

 

 

 

K § 222

Upravuje sa zaradenie občana do príslušného druhu štátnej služby, ak sa o jeho prijatí rozhodlo podľa predchádzajúcej právnej úpravy a jeho služobný pomer vznikne po účinnosti návrhu zákona.

Upravuje sa zaradenie profesionálneho vojaka do zodpovedajúceho druhu štátnej služby, ak vykonával štátnu službu podľa predchádzajúcej právnej úpravy a jeho služobný pomer trvá aj ku dňu účinnosti návrhu zákona. Rozhodujúce pre určenie druhu štátnej služby je trvanie predchádzajúcej štátnej služby ku dňu prijatia do štátnej služby podľa návrhu zákona alebo ku dňu účinnosti návrhu zákona. Aj keď prechod do stálej štátnej služby je určený na 17 rokov služby, ustanovuje sa osobitne prechod do stálej štátnej služby pre tých profesionálnych vojakov, ktorí dosiahli hranicu 16 rokov služby z dôvodu, aby zákon nevylúčil možnosť prechodu do stálej štátnej služby tým profesionálnym vojakom, ktorí objektívne nemôžu dodržať lehoty ustanovené v § 31. Bez ohľadu na dĺžku trvania predchádzajúcej štátnej služby sa profesionálnemu vojakovi vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa a slobodník neumožňuje prechod do stálej štátnej služby.

 

K § 223

V odsekoch 1 až 3 sa ustanovuje čas trvania štátnej služby profesionálnych vojakov, ktorí vyjadria písomný nesúhlas s trvaním štátnej služby podľa návrhu zákona. Štátna služba týchto profesionálnych vojakov bude trvať do uplynutia doby výsluhy v hodnosti podľa zákona č. 346/2005 Z. z. V odseku 5 sa taxatívne ustanovuje čas trvania štátnej služby profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa, ktorého štátna služba trvala najmenej 7 rokov. V odseku 6 sa taxatívne ustanovuje čas trvania štátnej služby profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti slobodník, ktorého štátna služba trvala najmenej 13 rokov. Týchto profesionálnych vojakov nemožno vymenovať alebo povýšiť do inej vojenskej hodnosti a pre trvanie ich štátnej služby je rozhodujúca tá skutočnosť, ktorá nastane skôr. V odsekoch 7 a 8 sa taxatívne ustanovuje čas trvania štátnej služby profesionálneho vojaka, ktorý ku dňu účinnosti návrhu zákona dosiahol vekovú hranicu pre vojenskú hodnosť alebo ktorý v priebehu 12 mesiacov odo dňa účinnosti návrhu zákona dosiahne vekovú hranicu pre vojenskú hodnosť a nebude mu povolená výnimka z tejto hranice.

 

K § 224

Transformujú sa hodnosti profesionálnych vojakov, ktoré dosiahli pred účinnosťou návrhu zákona, vrátane zapožičania vojenskej hodnosti.

Ďalej sa vymedzuje, že do minimálnej doby služby v dosiahnutej vojenskej hodnosti sa profesionálnemu vojakovi započítava aj doba, počas ktorej bol v poslednej dosiahnutej vojenskej hodnosti podľa predchádzajúcich právnych predpisov.

 

K § 225

Z dôvodu zmeny systému povyšovania profesionálneho vojaka, predchádzajúce určenie profesionálneho vojaka na vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie na základe výsledkov konkurenčného výberu zaniká, ak do dňa účinnosti návrhu zákona nebude vydané rozhodnutie o jeho vymenovaní do vojenskej hodnosti alebo povýšení. Vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie takéhoto profesionálneho vojaka bude možné až po splnení podmienok ustanovených v návrhu zákona.

Ak bolo rozhodnuté o vymenovaní profesionálneho vojaka do vojenskej hodnosti alebo o povýšení ešte v čase účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy, ale samotný deň vymenovania do vojenskej hodnosti alebo povýšenia pripadne na čas po účinnosti návrhu zákona, profesionálny vojak bude vymenovaný do vojenskej hodnosti alebo povýšený tým dňom, ktorý bude uvedený v personálnom rozkaze. Ak takýto profesionálny vojak nebude súhlasiť s trvaním štátnej služby podľa návrhu zákona napriek tomu, že bude vymenovaný do vojenskej hodnosti alebo povýšený, jeho služobný pomer sa skončí dňom 30. júna 2015.

 

K § 226

Z dôvodu, že je potrebné prihliadnuť na lehotu, ktorá slúži na vyjadrenie možného nesúhlasu profesionálneho vojaka s trvaním doby štátnej služby podľa návrhu zákona, profesionálnych vojakov vo vybraných vojenských odbornostiach alebo špecializáciách, ktorí odo dňa účinnosti návrhu zákona do 31. januára 2015 splnia podmienky na vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie,  služobný úrad vymenuje do vojenskej hodnosti alebo povýši dňom 1. marca 2015.

 

K § 227

Umožňuje sa profesionálnemu vojakovi vo vojenskej hodnosti poručík, nadporučík alebo kapitán, ktorý ku dňu účinnosti návrhu zákona získal len vysokoškolské vzdelanie I. stupňa, opakovane ho ustanoviť do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou poručík, nadporučík alebo kapitán. Takémuto profesionálnemu vojakovi sa umožňuje doplniť si vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v externej forme na náklady služobného úradu, ak bude prijatý na vysokoškolské štúdium v príslušnom študijnom odbore a o vyslanie požiada. Ak do určeného termínu nezíska vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, jeho služobný pomer sa skončí prepustením.

Ak profesionálny vojak, ktorý bude k 1. januáru 2015 ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo a na výkon tejto funkcie do 31. decembra 2020 nesplní požadované kvalifikačné predpoklady, bude prepustený zo služobného pomeru, ak takéhoto profesionálneho vojaka nebude možné ustanoviť do inej funkcie.

 

K § 228

Vymedzuje sa základné pravidlo, podľa ktorého sa v konaní vo veciach služobného pomeru začatom pred účinnosťou návrhu zákona bude pokračovať podľa predpisov platných pred účinnosťou návrhu zákona, okrem konania vo veci prijatia občana do štátnej služby. Ustanovuje sa, že nároky, ktoré právoplatne vznikli zo služobného pomeru pred účinnosťou návrhu zákona, sa budú posudzovať podľa predchádzajúcich právnych predpisov, okrem nárokov, ktoré vzniknú za čas neplatného skončenia služobného pomeru.

 

K § 229

Navrhuje sa, aby personálne opatrenia podľa predchádzajúcej právnej úpravy boli považované za personálne opatrenia podľa návrhu zákona (napr. ustanovenie do funkcie, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby, poskytnutie služobného voľna). Ustanovuje sa povinnosť rozhodnúť o prepustení profesionálneho vojaka, ktorý bol zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov podľa § 62 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 346/2005 Z. z. Upravujú sa právne vzťahy súvisiace so štúdiom profesionálneho vojaka, ktoré vznikli pred účinnosťou návrhu zákona. Ustanovuje sa spôsob čerpania náhradného voľna, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou návrhu zákona.

 

K § 230

Ustanovenie upravuje zánik poskytovania náhrad cestovných výdavkov alebo poskytovania náhrady za použitie súkromného cestného motorového vozidla profesionálnemu vojakovi odo dňa účinnosti návrhu zákona. Takémuto profesionálnemu vojakovi sa navrhuje  odo dňa účinnosti návrhu zákona poskytovať náhradu na návštevu rodiny podľa § 198. Profesionálnemu vojakovi odo dňa účinnosti návrhu zákona zaniká nárok na poskytovanie príspevku na bývanie. Vzhľadom na zrušenie poskytovania príspevku na bývanie sa upravuje spôsob jeho vyrovnania, ak bol vyplácaný v nižšej sume, neoprávnene alebo vo vyššej sume. Osobitný stabilizačný príspevok pre pilotov sa navrhuje poskytovať podľa podmienok ustanovených v tomto návrhu zákona. Ustanovuje sa zachovanie nároku na výplatu stabilizačného príspevku, ktorý bol priznaný profesionálnemu vojakovi pred účinnosťou návrhu zákona. 

 

K § 231

Vzhľadom na zrušenie hodnostného zboru práporčíkov sa ustanovuje, že profesionálnemu vojakovi vo vojenskej hodnosti podpráporčík, práporčík a nadpráporčík bude od účinnosti zákona patriť zodpovedajúca vojenská hodnosť v hodnostnom zbore poddôstojníkov, pričom takáto zmena sa nebude považovať za organizačnú zmenu. Do minimálnej doby služby sa vo vojenskej hodnosti v hodnostnom zbore poddôstojníkov bude započítavať aj doba z poslednej dosiahnutej vojenskej hodnosti v hodnostnom zbore práporčíkov.

 

K § 232

Ustanovuje sa zachovanie hodnostného platu profesionálneho vojaka, ak by po účinnosti návrhu zákona jeho hodnostný plat bol nižší, ako hodnostný plat podľa doterajšej právnej úpravy. Zachovanie hodnostného platu bude zabezpečené doplatkom k hodnostnému platu. Osobitne sa rieši poskytovanie doplatku v prípade hodnostného platu zo zapožičanej hodnosti a poskytovanie doplatku profesionálnym vojakom vyčleneným na plnenie úloh Vojenského spravodajstva.

 

K § 233

Ustanovuje sa, že povolenie na nosenie vojenskej rovnošaty po skončení služobného pomeru, ktoré bolo vydané podľa predchádzajúcich právnych predpisov, platí aj podľa návrhu zákona.

 

K § 234

Aplikuje sa štandardné legislatívne transformačné pravidlo, podľa ktorého sa vo všetkých všeobecne záväzných právnych predpisoch príslušné pojmy menia na pojmy uplatňované v návrhu zákona.

 

K § 235

Na účely zachovania identifikačnej databázy profesionálneho vojaka, ktorá bola vytvorená podľa predchádzajúceho právneho predpisu, sa ustanovuje, že odtlačky prstov, biologická vzorka odobratá profesionálnemu vojakovi a panoramatická röntgenová snímka chrupu oboch čeľustí spracované do 31. decembra 2014, tvoria obsah registra identifikačnej databázy profesionálneho vojaka podľa návrhu zákona. Služobný úrad do 31. decembra 2020 má zabezpečiť odobratie odtlačkov prstov, biologickej vzorky a vyhotovenie panoramatickej röntgenovej snímky chrupu oboch čeľustí profesionálnym vojakom, ktorým vznikol služobný pomer pred 1. januárom 2015 a do 31. decembra 2014 im neboli odobraté odtlačky prstov, biologická vzorka alebo vyhotovená panoramatická röntgenová snímka chrupu oboch čeľustí, pričom profesionálny vojak je povinný sa týmto úkonom podrobiť.

 

K § 236

Uvádza sa, že návrhom zákona sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie, ktoré sú uvedené v prílohe č. 4.

 

 

K § 237

Uvádza sa zoznam zrušovaných všeobecne záväzných právnych predpisov.

 

 

 

 

K čl. II

 

K bodu 1 až 3

Legislatívnotechnická úprava.

 

K bodu 4

Navrhuje sa vložiť ustanovenie § 20a, v ktorom sa navrhuje povinnosť príslušníkov a zamestnancov Vojenského spravodajstva podrobiť sa psychologickému vyšetreniu a psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti, a to v prípadoch určených riaditeľom Vojenského spravodajstva. Navrhovaným ustanovením sa rozširuje používanie tohto inštitútu aj na prípady, ktoré neupravuje osobitný zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov. 

 

K čl. III

 

K bodu 1

Legislatívnotechnická úprava v súvislosti s čl. I.

 

K bodu 2

V súvislosti s návrhom zákona, ktorým sa umožňuje vysielať profesionálnych vojakov – kadetov na vysokoškolské štúdium aj mimo územia Slovenskej republiky, sa v § 43 ods. 14 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovuje možnosť uskutočňovať praktickú výučbu v rámci študijných programov aj v zariadeniach a útvaroch ozbrojených síl iných štátov, ak táto možnosť vyplýva z medzinárodnej zmluvy.

 

K čl. IV

 

K bodom 1 až 14, 17, 20 až 22, 24 až 29 a 31 až 33

Upravujú sa ustanovenia a poznámky pod čiarou v súvislosti s prepojením na novú právnu úpravu štátnej služby profesionálneho vojaka.

 

 

K bodu 15

Navrhuje sa nové znenie § 31 ods. 7 písm. a) v súvislosti s prepustením profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1 písm. c) návrhu zákona.

 

K bodu 16

Spresňuje sa ustanovenie, pretože pod režim tohto ustanovenia spadajú aj iné osoby ako prevedení, preradení alebo na inú funkciu preložení policajti alebo profesionálni vojaci uvádzaní v § 21 ods. 5, na ktorý sa odkazuje.

 

K bodu 18

Navrhuje sa nové znenie § 35 ods. 2 písmeno a) v súvislosti s prepustením profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1 písm. c) návrhu zákona.

 

K bodu 19

Navrhuje sa nové znenie § 38 ods. 4 písm. b) prvého bodu v súvislosti s prepustením profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1 písm. c) návrhu zákona.

 

K bodu 23

Upravuje sa poskytovanie dávky sociálneho zabezpečenia pri súbehu výsluhového príspevku a invalidného výsluhového dôchodku.

 

K bodu 30

Navrhuje sa predĺžiť lehota na výplatu jednorazových dávok úrazového zabezpečenia z 30 dní na 60 dní. Navrhované predĺženie si vyžiadala aplikačná prax v súvislosti s administratívnou náročnosťou spracovania dotknutej agendy.

 

K bodu 34

V záujme vylúčenia nejednotnej aplikácie v praxi je potrebné precizovať spôsob zisťovania základu na výpočet odchodného, úmrtného a invalidného výsluhového dôchodku u policajtov a vojakov, ktorým služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí sa po 31. decembri 2014, ak ich služobný pomer trval kratšie, ako je rozhodujúce obdobie na zistenie základu na výpočet týchto dávok. V takom prípade sa základ na výpočet týchto dávok zisťuje z celého obdobia pred dňom skončenia služobného pomeru.

 

K čl. V

 

K bodom 1, 2, 4 až 6 a 11

Legislatívnotechnická úprava v súvislosti s čl. I.

 

K bodom 3, 7 až 10 a 14

Vzhľadom na zrušenie hodnostného zboru práporčíkov bude profesionálnym vojakom vo vojenskej hodnosti podpráporčík, práporčík a nadpráporčík patriť od účinnosti návrhu zákona zodpovedajúca vojenská hodnosť v hodnostnom zbore poddôstojníkov. Z uvedeného dôvodu je potrebné vykonať úpravy aj v § 14, 15a, 15b zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a príslušné legislatívno-technické úpravy. Ide o zaradenie vojaka v zálohe do aktívnych záloh, vymenovanie, mimoriadne vymenovanie a mimoriadne povýšenie vojaka mimoriadnej služby do príslušnej vojenskej hodnosti. Takisto je potrebné vymedziť, aká hodnosť bude patriť vojakom v zálohe v doterajších práporčíckych hodnostiach od 1. januára 2015.

 

K bodu 12

Ustanovuje sa možnosť pre prezidenta Slovenskej republiky mimoriadne povýšiť do generálskych hodností a pre ministra obrany mimoriadne vymenovať alebo mimoriadne povýšiť do ostatných vojenských hodností vojaka vo výslužbe.

 

K bodu 13

Ustanovuje sa, že ministerstvo obrany môže povoliť nosenie vojenskej rovnošaty bývalému profesionálnemu vojakovi, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, účastníkovi boja proti fašizmu a rehabilitovanému vojakovi. Takúto možnosť doteraz upravoval zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

K čl. VI

Z dôvodu aplikačnej praxe sa navrhuje ustanoviť, aby vedúceho štátneho zamestnanca v čase jeho neprítomnosti nepresahujúcej dva týždne mohol zastupovať podriadený profesionálny vojak. Na ministerstve obrany sú organizačné zložky, kde vedúci štátny zamestnanec má podriadených aj profesionálnych vojakov a v niektorých prípadoch sa nedá zabezpečiť jeho zastupovanie podriadeným štátnym zamestnancom.

 

 

K čl. VII

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2015.

 

K prílohe č. 1

V súlade s ustanovením § 2 ods. 3 až 5 sa uvádza vojenská hodnosť a príslušná minimálna doba služby vo vojenskej hodnosti, maximálna doba štátnej služby ustanovená na zotrvanie profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a veková hranica.

 

K prílohe č. 2

Pre jednotlivé vojenské hodnosti sa v súlade s § 42 ods. 2 uvádzajú charakteristiky vojenských hodností, ktoré čo najvýstižnejšie popisujú činnosti, ktoré profesionálny vojak v príslušnej vojenskej hodnosti vykonáva. Charakteristika vojenských hodností nevylučuje plnenie iných úloh vyplývajúcich z ustanovení návrhu zákona alebo z ustanovení iných právnych predpisov (napr. z Ústavy Slovenskej republiky, zákona č. 321/2002 Z. z.)

 

K prílohe č. 3

V súlade s ustanovením § 157 ods. 1 je v tabuľke zobrazená stupnica hodnostných platov profesionálnych vojakov. Tabuľka je rozdelená podľa vojenských hodností v 19 platových stupňoch, pričom ku každému platovému stupňu je priradený príslušný počet rokov služby. Platový stupeň 1 až 9 rastie každoročne. Platový stupeň 10 až 12 rastie každé dva roky, platový stupeň 13 až 18 rastie každé tri roky a platový stupeň 19 (nad 33 rokov služby) je posledným platovým stupňom, v ktorom sa rast platu zastavuje. Pre vojenskú hodnosť vojak 2. stupňa sa rast platu zastavuje dosiahnutím 8. platového stupňa, pre vojenskú hodnosť slobodník sa rast platu zastavuje dosiahnutím 12. platového stupňa a pre vojenskú hodnosť poručík sa rast platu zastavuje dosiahnutím 9. platového stupňa. Zastavenie rastu platu súvisí s kariérnym rastom profesionálnych vojakov v týchto vojenských hodnostiach. Pomer medzi platom vojaka 2. stupňa v prvom platovom stupni a platom generála v 19. platovom stupni je len 1:5,35.

 

K prílohe č. 4

V prílohe sú vymenované právne akty Európskej únie, ktoré sú preberané týmto návrhom zákona.

 

 

Bratislava 4. júna 2014

 

 

 

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

Martin Glváč, v. r.

minister obrany Slovenskej republiky

 

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 581
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn
Našli ste chybu

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Platné postúpenie pohľadávky banky

Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú ...

Doručovanie žaloby podľa zákona o e-Governmente, rozsudok pre zmeškanie

Pokiaľ okresný súd podľa § 105 ods. 1 CSP doručoval písomnosti do elektronickej schránky žalovaného podľa osobitného predpisu, t. j. ...

Rozhodovanie o trovách znaleckého dokazovania

Skutočnosť, že nebol zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania, automaticky neznamená, že trovy znaleckého dokazovania znáša ...

Definícia trov konania, účelnosť úkonov právnej služby

Podľa novej právnej úpravy (§ 251 CSP) sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia ...

Zaujímavé odkazy

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

J. Čižnár dočasne pozastavil funkciu prokurátorovi B. Palovičovihttps://www.teraz.sk/slovensko/j-ciznar-docasne-pozastavil-funkciu/434405-clanok.html

Čižnár pozastavil Palovičovi funkciu ešte v novembri na základe návrhu krajskej prokurátorky ...

Š. Harabinovi zanikne jeho funkcia sudcu na konci decembrahttps://www.teraz.sk/slovensko/s-harabinovi-zanikne-jeho-funkcia-sudc/434375-clanok.html

Národná rada SR prijala novelu zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá od 15. októbra zakazuje ...

V. Sklenka sa vzdal funkcie sudcuhttps://www.teraz.sk/slovensko/v-sklenka-sa-vzdal-funkcie-sudcu/434366-clanok.html

Sudca Okresného súdu (OS) Bratislava I Vladimír Sklenka sa vzdal funkcie sudcu.

ÚS rozhodne o návrhu pozastaviť účinnosť moratória na prieskumyhttps://www.teraz.sk/slovensko/us-rozhodne-o-navrhu-pozastavit-uci/434337-clanok.html

Prezidentka SR vo štvrtok (5.12.) napadla na ÚS predĺženie zákazu zverejňovať volebné ...

Prezidentka podpísala novelu, upraví sa vymáhanie náhradného výživnéhohttps://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-podpisala-novelu-upravi-s/434308-clanok.html

Podľa doteraz platného zákona boli stanovené viaceré podmienky pri náhradnom výživnom.

Drgonec: Súdna rada mala verejne hlasovať už dávno, ale jej konanie sa zlepšiť nemusíhttps://www.webnoviny.sk/drgonec-sudna-rada-mala-verejne-hlasovat-uz-davno-ale-jej-konanie-sa-zlepsit-nemusi/

Súdna rada SR mala hlasovať verejne od samého začiatku, pretože nikdy neexistoval rozumný ...

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 11/2019

Bulletin slovenskej advokácie 11/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Justičná revue 10/2019

Justičná revue 10/2019

Časopis pre právnu prax.

Justičná revue 8-9/2019

Justičná revue 8-9/2019

Časopis pre právnu prax.

Bulletin slovenskej advokácie 10/2019

Bulletin slovenskej advokácie 10/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2019

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2019

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Súkromné právo 4/2019

Súkromné právo 4/2019

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

PoUtStŠtPiSoNe
: