272/2015 Z. z.

najpravo.sk • 16.1. 2016, 15:29

Dôvodová správa + Spoločná správa výborov NR SR

A. Všeobecná časť

Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť legislatívne prostredie pre zriadenie registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci ako jedného zo základných registrov podľa Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy.

Identifikácia právneho subjektu je predpoklad pre zavádzanie proaktívnych elektronických služieb. Zabezpečovanie výkonu verejnej správy a efektívnosť verejných výdavkov úzko súvisí s evidenciou právnických osôb a podnikateľov. Možnosť okamžitej a spoľahlivej identifikácie „zákazníkov a dodávateľov“ má pre fungovanie každej organizácie kľúčový význam a je pre merateľnosť jej výkonnosti a efektívnosti najdôležitejším predpokladom. Z tohto dôvodu má projekt Register a identifikátor právnických osôb a podnikateľov (ďalej len "register právnických osôb") rozhodujúci vplyv na plnenie globálneho cieľa Operačného programu informatizácie spoločnosti, ktorým je efektívna verejná správa. Register právnických osôb umožní identifikáciu každej právnickej osoby a podnikateľa, ktorí prichádzajú do styku s verejnou správou v každom ISVS rovnakým spôsobom. Týmto spôsobom bude v budúcnosti možné získať komplexné údaje o konkrétnom právnom subjekte z viacerých ISVS, na ich základe predvídať nasledujúce životné situácie právneho subjektu a vytvárať tak proaktívne služby.

Register právnických osôb, ako aj identifikátor právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci predstavuje logicky jednotný a dátovo konzistentný zdroj údajov so selektívnym, riadeným, zákonom upraveným prístupom pomocou počítačovej siete k údajom v databázach zdrojových registrov. Právne subjekty evidované v registri právnických osôb budú jednoznačne identifikované prostredníctvom identifikátora, ktorého generovanie zostáva zodpovednosťou Štatistického úradu SR.

Na úrovni zdrojových registrov vykonávajú príslušné úseky správy svoju činnosť podľa osobitných právnych predpisov, ktoré možno chápať ako otvorený a dynamický systém. Meniace sa právne predpisy môžu byť z pohľadu registra právnických osôb otvorené smerom k počtu zdrojových registrov a dynamické vzhľadom k procesným a technologickým podmienkam ich fungovania. Z tohto dôvodu musí byť aj legislatívne nastavenie registra právnických osôb vytvorené tak, aby bolo dostatočne flexibilné na zmeny právnych predpisov a umožňovalo zahrnúť zdrojové registre, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti.

V súčasnosti sú zdrojové registre budované ako izolované informačné systémy. Jednotlivé zdrojové registre nie sú navzájom prepojené a obsahujú údaje o evidovanom subjekte v rôznej kvalite. Tento stav má za následok nesúlad elektronických dokumentov s právnym stavom a skutočnosťou o konkrétnom právnom subjekte. Niektoré centrálne registre sú vedené manuálne. Niektoré zdrojové registre sú decentralizované vedené v rôznej forme vo veľkom počte organizácií (napr. obce registrujú samostatne hospodáriacich roľníkov).

Vyššie uvedený skutkový stav je dôvodom, pre ktorý sa navrhuje jednotná úprava registra právnických osôb spôsobom, pri ktorom sa nezasahuje do kompetencií jednotlivých zdrojových registrov. Zároveň sa inštitucionalizuje evidencia, ktorá umožňuje na jednom mieste získať pre potreby výkonu verejnej moci relevantné údaje o zapísaných subjektoch. Výsledkom by o.i. mal byť aj stav, kedy údaje, ktoré zdrojové evidencie zasielajú rôznym orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov budú čerpané len z registra právnických osôb a zdrojovým evidenciám tieto duplicitné poskytovania ako povinnosť zaniknú.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K čl. I K § 1:

Navrhuje sa ustanoviť predmet úpravy návrhu zákona. Vychádzajúc z dôvodu vypracovania

zákona ide o ustanovenia o samotnom zriadení registra právnických osôb, ako aj o údajoch a subjektoch, ktoré sú v ňom zapísané, resp. o súvisiacich právnych vzťahoch a o postupe zápisu. Ustanovuje sa tiež identifikátor právnickej osoby, podnikateľa a orgánu verejnej moci, ako aj generický register, ako nástroj na vedenie zákonom ustanovených evidencií.

K § 2:

Ustanovenia § 2 sú základnými ustanoveniami, zriaďujúcimi register právnických osôb a

vymedzujúcimi, ktoré subjekty sú v registri právnických osôb zapísané. Register právnických osôb bude z hľadiska statusu informačným systémom verejnej správy podľa zákona č. 275/2006

Z.z. v znení neskorších predpisov a jeho správcom bude Štatistický úrad SR (ďalej len "úrad").

Pokiaľ ide o právnické osoby, vychádzalo sa z toho, že právnická osoba nie je v slovenskom práve definovaná všeobecnou legálnou definíciou, ale len taxatívnym výpočtom jednotlivých typov právnických osôb. Právna doktrína ustálila definíciu, ktorá vymedzuje právnickú osobu ako organizáciu osôb alebo majetku, ktorá sa vytvára na určitý účel a ktorej objektívne právo priznáva právnu subjektivitu. Podľa § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") sú právnickými osobami

a) združenia fyzických osôb alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku,

c) jednotky územnej samosprávy,

d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

Úprava členenia právnických osôb v § 18 ods. 2 OZ nemôže byť východiskom pre vznik právnických osôb (napr. ako právnickú osobu nemožno založiť združenie osôb podľa § 18 ods.

2). Význam uvedeného členenia právnických osôb je len doktrinálny, výkladový. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce formy právnických osôb patria:

a) združenia fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými sú obchodné spoločnosti a družstvá, politické strany a hnutia, cirkevné a náboženské združenia, občianske združenia a iné združenia, napr. tzv. stavovské samosprávne združenia (komory), záujmové združenia právnických osôb,

b) účelové združenia majetku, ktorými sú najmä nadácie a fondy,

c) jednotky územnej samosprávy, ktorými sú obce a vyššie územné celky,

d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon, ktorými sú napríklad štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie ako aj právnické osoby, ktoré sú zriadené priamo osobitnými zákonmi (najmä orgány verejnej moci).

Na účely návrhu zákona je však podstatné, že aj keď je okruh právnických osôb neuzatvorený, jeho obsah je určiteľný, keďže buď ide o niektoré z typov právnických osôb podľa § 18 ods. 2 písm. a) až c) OZ alebo osobitný zákon výslovne ustanoví pre každý ďalší subjekt, že ide o právnickú osobu.

Čo sa týka pojmu "podnikateľ", obdobne ako v prípade právnickej osoby nepozná slovenský právny poriadok ani jednotnú definíciu podnikateľa. V § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len "ObZ") je definované podnikanie, a to všeobecne na účely celého právneho poriadku. Táto definícia je zároveň naviazaná na pojem podnikateľ a vyplýva z nej, že o podnikanie ide len vtedy, ak danú činnosť vykonáva podnikateľ a nie iný subjekt. Neplatí to ale opačne - teda nevyhnutne neplatí, že ten, kto vykonáva činnosť sústavne, samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku musí byť podnikateľom.

Definícia podnikateľa v § 2 ods. 2 ObZ je ustanovená len na účely ObZ a nie celého právneho poriadku. Je však faktom, že slovenský právny poriadok v statusových otázkach týkajúcich sa osoby, ktorá "podniká" odkazuje takmer výlučne na definíciu podnikateľa podľa § 2 ods. 2 ObZ.

§ 2 ods. 2 ObZ vymedzuje pojem podnikateľ tak, že určuje štyri skupiny osôb, ktoré subsumuje pod pojem podnikateľ, a to

a) osoby zapísané v obchodnom registri, teda

1. obchodné spoločnosti, družstvá, iné právnické osoby, o ktorých to ustanoví osobitný zákon, a právnické osoby založené podľa práva Európskej únie,

2. fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré sú podnikateľmi podľa ObZ a ktoré sa do obchodného registra zapisujú na vlastnú žiadosť, alebo ak tak ustanoví osobitný zákon,

b) osoby, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia,

c) osoby, ktoré podnikajú na základe iného než živnostenského oprávnenia; ide o taký druh podnikania, ktoré nie je živnosťou, a preto sa naň živnostenský zákon nevzťahuje - patria sem napríklad advokáti, daňoví poradcovia a audítori, architekti, stavební inžinieri, patentoví zástupcovia a iní, ktorí sú v pôsobnosti profesijných komôr,

d) fyzické osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu a sú zapísané do evidencie podľa osobitného predpisu, teda samostatne hospodáriaci roľníci, zapísaní evidencie obce na základe § 12a až 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov.

Výpočet subjektov, ktoré ObZ subsumuje pod pojem podnikateľ, treba doplniť ešte ustanovením

§ 23 ObZ, ktoré postavenie podnikateľa priznáva aj zahraničným osobám, ktoré majú právo podnikať v zahraničí. Tieto osoby sa považujú za podnikateľov na území Slovenskej republiky bez toho, aby boli zapísané v obchodnom registri a nevyžaduje sa od nich ani oprávnenie zmysle

§ 2 ods. 2 ObZ.

Ich spoločným znakom je, že podnikateľom môže byť len právny subjekt, t.j. fyzická osoba alebo právnická osoba. Do obchodného registra sa totiž zapisujú aj podniky a organizačné zložky podnikov zahraničných osôb [§ 24 ods. 2 písm. a) ObZ], ako aj odštepné závody a iné organizačné zložky podnikov, ak tak ustanoví osobitný zákon [§ 27 ods. 2 písm. b) ObZ]. Tieto však nie sú subjektmi práva, a preto nie sú ani podnikateľmi v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) ObZ.

Pokiaľ ide o pojem "orgán verejnej moci", je ním v podstate každý štátny orgán (napr. ministerstvo), orgán územnej samosprávy (napr. obecný úrad), verejnoprávna inštitúcia (napr. Sociálna poisťovňa), osobitné typy „štátom delegovaných právomocí“ (osoba, ktorej niektorý zákon zveril výkon verejnej moci, napr. notár) a za istých okolností orgán záujmovej samosprávy (napr. profesijné združenia). Ucelený zoznam orgánov verejnej moci neexistuje.

Podstatným rozlišovacím kritériom pri verejnoprávnych inštitúciách a „štátnych funkciách“ je teda výkon štátom delegovanej právomoci konať v jeho mene, t.j. či orgán vydáva rozhodnutia,

t.j. či výsledkom jej konania je priznanie/ochrana práva či uloženie povinnosti, ktoré sú aj vynútiteľné verejnou mocou. Ostatné uvedené subjekty sú ním vtedy, ak verejnú moc vykonávajú (orgány územnej samosprávy takmer v každom prípade a zvyšné subjekty v rozsahu, resp. v prípade, ak verejnú moc explicitne vykonávajú). Napr. RTVS preto uvedené kritérium nespĺňa, napriek faktu, že je verejnoprávnou inštitúciou, ale nevykonáva verejnú moc.

Podľa právneho názoru senátu Ústavného súdu ČSFR verejnou mocou je taká moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane

- „Subjekt, o ktorého právach alebo povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu. Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým prostredníctvom orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej a za určitých podmienok ju môžu vykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov. Kritériom pre určenie či iný subjekt koná ako orgán verejnej moci je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb a tieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, či môže štát do týchto práv a povinností zasahovať.".

Pokiaľ ide o ustanovenia odsekov 4 a 5, sú súčasťou návrhu zákona z dôvodu, že povaha údajov zapísaných v registri právnických osôb by mala byť referenčná, mali by byť teda opatrené "puncom validity" zo strany štátu. Zároveň je takéto ustanovenie podmienkou určenia registra právnických osôb za referenčný register podľa zákona o e-Governmente.

K § 3:

Navrhuje sa ustanoviť rozsah údajov, ktoré budú do registra právnických osôb zapisované.

Vzhľadom na skutočnosť, že register právnických osôb bude integrovať údaje o rôznych typoch právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, pričom platí, že podľa osobitných zákonov sa o nich evidujú rozdielne sady údajov, resp. evidencie v mnohých prípadoch nemajú zákonom ustanovený rozsah, bolo nevyhnutné formulovať mnohé z týchto údajov všeobecne a v konkrétnom prípade pod ne subsumovať príslušné údaje.

Z hľadiska rozsahu a typu údajov sa navrhuje evidovať v registri právnických osôb takpovediac základnú sadu údajov o právnických osobách, podnikateľoch a orgánoch verejnej moci a zároveň aj základné údaje, definujúce ich status či momentálne právne postavenie.

Výber rozsahu a typu údajov zodpovedá potrebám orgánov verejnej moci pri identifikácii právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K § 4:

Predmetné ustanovenie definuje okruh osôb, ktoré údaje do registra právnických osôb poskytujú.

Vo všeobecnosti sa pri ich určení vychádza z toho, že údaje poskytujú tie osoby, ktoré vedú "konštitutívne" zákonné evidencie zapísaných subjektov, resp. ktoré vydávajú "konštitutívne" rozhodnutia, na základe ktorých sa povoľuje vykonávať podnikanie. V osobitných prípadoch sú to aj tie osoby, ktoré zriaďujú konkrétny zapísaný subjekt, resp. úrad, najmä ak ide o subjekty zriaďované zákonom.

Vzhľadom na účel bol zvolený taký model, ktorý v časti týkajúcej sa evidencií právnických osôb považuje za relevantné na účely poskytovania údajov do registra právnických osôb len tie, ktoré evidujú jednotlivé typy právnických osôb, a teda v zásade s ktorými je spojený vznik týchto osôb. Zároveň tieto právnické osoby môžu byť evidované aj v iných registroch a evidenciách, ktoré však nie sú konštitutívne z pohľadu ich vzniku. Napríklad spoločnosť s ručením

obmedzeným, ako obchodná spoločnosť, ak poskytuje právne služby, je evidovaná tak v obchodnom registri, ako aj v zozname vedenom Slovenskou advokátskou komorou. Na účely registra právnických osôb je však relevantný obchodný register, nakoľko vznik spoločnosti s ručením obmedzeným je spojený so zápisom do obchodného registra.

Obdobný model bol zvolený aj v prípade evidencií a registrov podnikateľov, kde sú relevantnými tie, ktoré sú konštitutívne pre vznik oprávnenia na podnikanie, pričom zároveň ak sa toto oprávnenie na podnikanie zapisuje do niektorého z registrov evidujúcich právnické osoby, nie je to podstatné, pretože situácia je "pokrytá" cez register evidujúci právnickú osobu. Napríklad ak ide o bankové povolenie, banka ako akciová spoločnosť je zapísaná do obchodného registra a ak získa bankové povolenie, toto sa ako predmet činnosti následne v obchodnom registri eviduje. Preto relevantným je obchodný register.

Vo vzťahu k evidenciám právnických osôb ide najmä o nasledujúce:

Názov registra/zoznamu Orgán, ktorý vedie

Obchodný register Okresné súdy v sídle kraja /

MS SR

MV SR

Záujmové združenia právnických osôb Okresný úrad v sídle kraja

MV SR

subjektivitu od právnej subjektivity cirkví a náboženských spoločností

MK SR

ruchu

MDVaRR SR

Vo vzťahu k evidenciám podnikateľov ide najmä o nasledujúce:

Názov registra/zoznamu Orgán, ktorý vedie

Živnostenský register Okresný úrad / MV SR

architektov

stavebných inžinierov

architektov

stavebných inžinierov

Zoznam reštaurátorov Komora reštaurátorov

Zoznam autorizovaných geodetov a kartografov Komora geodetov a

kartografov

lekárov Slovenskej republiky

štátu v sektore poistenia alebo zaistenia

NBS

Zoznam patentových zástupcov Slovenská komora

patentových zástupcov

Zoznam usadených patentových zástupcov Európskeho

spoločenstva Slovenská komora

patentových zástupcov

vzdelávacích inštitúcií

MS SR

Licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby Krajské riaditeľstvo PZ a MV

Zoznam audítorov Úrad pre dohľad nad

výkonom auditu

lekár

Slovenská lekárska komora

zubný lekár Slovenská komora zubných

lekárov

sestry a pôrodnej asistentky Slovenská komora sestier a

pôrodných asistentiek

fyzioterapeut Slovenská komora

fyzioterapeutov

logopéd a liečebný pedagóg Slovenská komora iných

zdravotníckych pracovníkov

psychológ Slovenská komora

psychológov

medicínsko-technických pracovníkov

Zoznam advokátov Slovenská advokátska

komora

Zoznam daňových poradcov Slovenská komora daňových

poradcov

Zoznam správcov MS SR

elektronických komunikácií a poštových služieb

Evidencia podnikov poskytujúcich elektronické komunikačné siete a služby Úrad pre reguláciu

elektronických komunikácií a poštových služieb

Evidencia samostatne hospodáriacich roľníkov Obec

Odborné práce pri šľachtiteľskej a plemenárskej činnosti MPaRV SR

Zoznam exekútorov MS SR

Zoznam notárov Notárska komora SR

uvádzanie liehu na trh

MPaRV SR

podporovaného zamestnávania Ústredie práce, sociálnych

vecí a rodiny

Banský register Obvodný banský úrad

Licencie na vodnú dopravu (nie je register) MDVaRR SR

zdravotníckymi pomôckami

MZ SR a VÚC

zariadenia

MZ SR a VÚC

Povolenie na prevádzkovanie dráhy (nie je register) Dopravný úrad a VÚC

Licencia na prevádzkovanie dopravy na dráhe (nie je

Dopravný úrad a VÚC

Zoznam aktuárov NBS

Zoznam poverení na vykonávanie činností technických

služieb v doprave na pozemných komunikáciách

MDVaRR SR

Evidencie, zoznamy a registre poverení, licencií, osvedčení

a povolení na podnikanie v leteckej doprave MDVaRR SR a Dopravný

úrad

Zoznam sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce Slovenská komora sociálnych

pracovníkov a asistentov sociálnej práce

Vo vzťahu k zákonu o e-governmente sa navrhuje ustanoviť, že všetky evidencie, ktoré poskytujú údaje do registra právnických osôb, sú zdrojovými registrami. Tým sa zabezpečí plnenie povinností správcov zdrojových registrov, ako aj bezproblémové poskytovanie údajov do registra právnických osôb v prípade, ak register právnických osôb bude referenčným registrom.

K § 5:

Ustanovenia § 5 upravujú moment a rozsah poskytovania údajov do registra právnických osôb.

Vychádzajúc z faktu, že zdrojové registre neobsahujú totožné sady údajov o subjektoch zapísaných do registra právnických osôb sa navrhuje ustanoviť, aby povinné osoby poskytovali údaje v rozsahu podľa § 3, avšak len tie, ktorými disponujú. Inými slovami, § 3 vymedzuje maximálny rozsah údajov a povinnosť ich poskytovať môže byť obmedzená úpravou osobitných predpisov, ak sa podľa týchto predpisov niektoré z údajov neevidujú.

Pokiaľ ide o moment poskytnutia, vychádza sa z potreby totožnosti hodnôt údajov v zdrojových registroch a v registri právnických osôb. Z tohto dôvodu sa ustanovuje moment poskytnutia tak, aby boli poskytované bezodkladne po zápise, zmene či výmaze zo zdrojovej evidencie. Spôsob plnenia tejto povinnosti je navrhnutý na sprístupnenie tzv. zmenových dávok vo vopred určenom prostredí, pričom v konkrétnom prípade môže byť medzi povinnou osobou a úradom dohodnuté inak. Osobitný režim sa ustanovuje pre tie povinné osoby, ktoré budú využívať generický register. Vzhľadom na technické prepojenie generického registra a registra právnických osôb sa povinnosť ukladá len vo vzťahu k zápisu, zmene a výmazu do generického registra.

Údaje, ktoré má k dispozícii úrad, zapisuje úrad do registra právnických osôb bezodkladne a získava ich z vlastnej činnosti.

K § 6:

Predmetné ustanovenie určuje rozsah zodpovednosti za hodnoty údajov, ktoré sú zo zdrojových

registrov poskytované do registra právnických osôb. Vychádza sa pritom z logickej premisy, že každý zodpovedá za to, čo je v jeho dispozícii. Povinné osoby teda zodpovedajú do momentu, keď sa údaje dostanú do dispozície úradu a úrad naopak od tohto momentu.

Predmetné ustanovenia vychádzajú z filozofie úpravy vzťahu medzi zdrojovými registrami a referenčnými registrami, ako sa navrhujú upraviť v zákone o e-Governmente.

K § 7:

Pokiaľ ide o poskytovanie údajov z registra právnických osôb, toto sa navrhuje upraviť len vo

vzťahu k orgánom verejnej moci, ktoré podľa osobitných predpisov vykonávajú úlohy, na ktoré tieto údaje potrebujú. Ostatným osobám sa údaje z registra právnických osôb poskytujú prostredníctvom webového sídla úradu v informatívnej podobe. Tento koncept vychádza zo základného nastavenia registra právnických osôb ako jednotného zdroja údajov pre potreby verejnej moci.

Vo vzťahu k zdrojovým registrom sa navrhuje ustanoviť osobitný režim získavania údajov. Z tých zdrojových registrov, ktoré nie sú vedené prostredníctvom generického registra, budú môcť byť vydávané výpisy aj na základe elektronickej žiadosti, ktorá bude podaná prostredníctvom úradu. Inými slovami, úrad bude miestom, prostredníctvom ktorého je možné o takýto výpis požiadať, avšak vydanie bude v kompetencii príslušnej povinnej osoby. Na uvedené nadväzuje úprava, podľa ktorej v prípadoch, keď osobitný predpis nepočíta s vydávaním výpisov, avšak zároveň toto vydávanie nezakazuje, je povinná osoba povinná výpis vydať a o tento výpis je možné požiadať prostredníctvom úradu, pričom výpis sa vydáva v rozsahu údajov, poskytovaných do registra právnických osôb. Takáto úprava má zabezpečiť možnosť získania výpisu z každého zdrojového registra, ak to osobitný predpis výslovne nezakazuje.

K § 8:

Na účely vedenia registrov a evidencií právnických osôb a podnikateľov orgánmi, ktoré tieto

registre a evidencie vedú podľa osobitných zákonov a ktoré na toto vedenie nemajú vybudované vlastné informačné systémy, bude zriadený informačný systém tzv. generického registra, ako súčasť registra právnických osôb, ktorý budú tieto orgány môcť používať.

Nepôjde o osobitný register, ale len o nástroj na vedenie registrov a evidencií, o informačný systém na tieto účely.

Rozsah údajov, ktorý bude v generickom registri možné viesť, môže po dohode s úradom okrem údajov zapisovaných do registra právnických osôb zahŕňať aj ďalšie, zákonom určené skupiny údajov, ktoré orgány, využívajúce generický register, musia podľa osobitných zákonov viesť.

K § 9 a 10:

Ustanovenie jednotného identifikátora právnickej osoby, podnikateľa a orgánu verejnej moci

vycházda zo súčasnej úpravy v zákone o štátnej štatistike. Z hľadiska okruhu subjektov sa prideľuje povinne všetkým subjektom, ktoré sú v registri právnických osôb zapísané. Ďalšou zásadnou zmenou je, že identifikačné číslo vždy prideľuje úrad a nie iný orgán, ako podľa

súčasnej úpravy. Týmto spôsobom sa chce docieliť jednotné získavanie informácií o subjektoch, zapísaných do registra právnických osôb už v momente, keď vzniknú. Touto úpravou sa, samozrejme, nezasahuje do osobitnými predpismi upravených náležitostí povolení či iných dokumentov, ktoré neobsahujú údaj o identifikačnom čísle. Inými slovami, aj ak k prideleniu identifikačného čísla dôjde pred ich právoplatným vydaním neznamená to, že na nich musí byť uvedené, ak to osobitný predpis neupravuje.

Na to nadväzuje spôsob prideľovania identifikačného čísla, keď spolu so žiadosťou o pridelenie sa úradu zasielajú aj údaje, evidované v registri právnických osôb. Inými slovami, úrad bude mať informáciu o vzniku subjektu v zásade ešte skôr, než bude v zdrojovej evidencii zapísaný, resp. najneskôr súčasne s týmto zápisom.

Základnými zmenami teda sú to, že zákonná úprava sa presunie zo zákona o štátnej štatistike do návrhu zákona, identifikačné číslo sa bude povinne prideľovať aj odštepnému závodu a inej organizačnej zložke, ak sa zapisuje do zákonom ustanovenej evidencie a prideľovať ho bude len úrad, a to na žiadosť povinných osôb, prostredníctvom webovej služby. Žiadosť sa bude podávať predtým, než dôjde k zápisu subjektu do evidencie či k vydaniu povolenia, účinnosti zákona či zriadeniu subjektu. Zároveň zanikne osobitná identifikácia a aj organizačným zložkám a orgánom verejnej moci sa bude prideľovať identifikačné číslo a nie osobitná identifikácia.

K § 11:

Vzhľadom na povahu konania a procesov podľa návrhu zákona sa navrhuje vylúčiť pôsobnosť správneho poriadku.

K § 12 až 14:

Nábeh registra právnických osôb upravujú prechodné ustanovenia, ktoré vychádzajú z reálnych

možností a pripravenosti jednotlivých zdrojových registrov na integráciu na register právnických osôb, a to tak z hľadiska technických možností, ako aj napríklad legislatívnych prekážok. Z tohto dôvodu sa zavádza postupný nábeh registra právnických osôb, keď v prvom kroku od účinnosti zákona sa na register právnických osôb integrujú základné evidencie, ktorými sú obchodný register a živnostenský register a tiež tie evidencie MV SR, MS SR a okresných úradov, do ktorých sa nahlasujú aj zmeny zapísaných údajov. Dôvodom posledne spomenutého je skutočnosť, že mnohé evidencie, ktoré sú zdrojovými registrami, dnes neupravujú povinnosť nahlasovania zmien a preto údaje v nich sú neaktuálne, resp. ich platnosť nie je možné overiť. Predpokladá sa, že v prechodnom období budú tieto evidencie v osobitných zákonoch upravené tak, aby odrážali skutočný stav.

Nadväzne na to sa navrhuje, aby sa ostatné zdrojové registre integrovali postupne, najneskôr do 2 rokov od účinnosti tohto zákona, a to podľa ich pripravenosti. Vzhľadom na to, že táto pripravenosť bude rôzna sa navrhuje, aby úrad v každom jednotlivom prípade skúmal, ktorý register je možné integrovať a k určitému dátumu tak urobil, pričom určil tieto povinné osoby všeobecne záväzným právnym predpisom. Týmto spôsobom vznikne svojho druhu road-map integrácie na register právnických osôb a zároveň nebude v budúcnosti potrebné meniť návrh zákona, keďže plnenie povinností povinnej osoby bude spojené s jej pripravenosťou.

Vo vzťahu k poskytovaniu údajov sa navrhuje upraviť osobitne prvé poskytnutie, keď bude nutné "preklopiť" všetky, aj historické údaje zdrojových registrov do registra právnických osôb. Následné poskytovanie bude regulované pravidlami podľa tohto zákona.

Vzhľadom na zmeny v identifikačnom čísle sa navrhuje v prechodných ustanoveniach upraviť aj tieto otázky.

K čl. II

K bodu 1:

Legislatívno-technická zmena, súvisiaca so zmenou v právnej úprave využívania jadrovej energie.

K bodu 2:

Predmetná zmena súvisí s prideľovaním štatistických kódov hlavnej ekonomickej činnosti.

Vzhľadom na to, že novovznikajúci subjekt ešte žiadnu činnosť nevykonáva, navrhuje sa ustanoviť povinnosť zoradenia predmetov činnosti v poradí, v ktorom ich sám podnikateľ považuje za relevantné pre plánované podnikanie. Nadväzne na to bude úrad vedieť zapisovať do registra právnických osôb údaje o štatistických kódoch.

K bodu 3:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou v prideľovaní identifikačného čísla.

K čl. III

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou v prideľovaní identifikačného čísla.

K čl. IV

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou v prideľovaní identifikačného čísla.

K čl. V

K bodu 1:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s presunutím právnej úpravy identifikačného čísla do návrhu zákona.

K bodu 2:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s presunutím právnej úpravy evidencie organizačných zložiek do návrhu zákona.

K bodu 3:

Legislatívno-technická úprava, opravujúca chybný odkaz v zákone.

K bodu 4:

Vzhľadom na to, že skupiny podnikov nebudú v registri právnických osôb evidované a úprava identifikačného čísla sa presúva do návrhu zákona sa navrhuje, aby na účely ich evidencie bola zriadená osobitná identifikácia.

K bodu 5:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s presunutím právnej úpravy identifikačného čísla do návrhu zákona.

K čl. VI

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou v prideľovaní identifikačného čísla.

K čl. II

K bodu 1:

Predmetná zmena súvisí s prideľovaním štatistických kódov hlavnej ekonomickej činnosti.

Vzhľadom na to, že novovznikajúci subjekt ešte žiadnu činnosť nevykonáva, navrhuje sa ustanoviť povinnosť zoradenia predmetov činnosti v poradí, v ktorom ich sám subjekt považuje za relevantné pre plánované podnikanie. Nadväzne na to bude úrad vedieť zapisovať do registra právnických osôb údaje o štatistických kódoch.

K bodu 2:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou v prideľovaní identifikačného čísla.

K bodu 3:

Legislatívno-technická úprava, súvisiaca so zmenou v prvom bode.

K čl. VIII:

K bodu 1:

Predmetnou úpravou sa explicitne ustanovuje povinnosť vydávať výpisy z verejnej časti registra politických strán. Dôvodom doplnenia je odstránenie prípadných výkladových nejasností vo vzťahu k tejto kompetencii MV SR. Vzhľadom na navrhovanú úpravu § 33 je potrebné explicitne ustanoviť, že žiadosti o výpis, ako aj výpisy samotné je možné realizovať v elektronickej podobe.

K bodu 2:

Z dôvodu poskytovania údajov do registra právnických osôb sa ako nadbytočné vypúšťa ustanovenie o poskytovaní údajov Štatistickému úradu SR podľa platného právneho stavu.

K bodu 3:

Právna úprava sa navrhuje vzhľadom na niektoré osobitosti konaní, vedených na úseku registrácie politických strán, kde je potrebné zachovať listinnú podobu konania, najmä na účely zachovania hodnovernosti predkladaných dokumentov. Nadväzne na túto úpravu sa v konkrétnych ustanoveniach umožňuje zachovanie elektronickej podoby v prípadoch, kedy je to vecne vhodné, napr. pri výpisoch z registra či pri predkladaní výročných správ politických strán.

K čl. IX:

K bodom 1 a 2:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou v prideľovaní identifikačného čísla.

K čl. X:

Účinnosť sa navrhuje od 1. októbra 2015.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 27. mája 2015

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľudmila Benkovičová, v. r.

predsedníčka Štatistického úradu Slovenskej republiky

S p o l o č n á s p r á v a

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1579) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1579) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1875 z 30. júna 2015 pridelila vládny návrh zákona o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1579) na prerokovanie týmto výborom:

Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj;

Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

II.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

III.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený zaujali k nemu nasledovné stanoviská:

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 642 z 8. septembra 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 243 z 2. júla 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

IV.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III. tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

1. V čl. I, § 2 ods. 4 sa vypúšťa slovo „platné“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu; keďže v odseku 5 sú zapisované údaje vymedzené ako „údaje zodpovedajúce skutočnosti“, možno považovať špecifikáciu údajov slovom „platné“ za nadbytočnú/zmätočnú, najmä ak v tejto súvislosti nie je určený žiaden časový horizont/moment.

Ústavnoprávny výbor NR SR