DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Osvetová činnosť na Slovensku má svoje významné miesto v udržiavaní a rozvoji miestnej a regionálnej kultúry a svojim pôsobením napomáha rozvoj osobnosti človeka a utváranie kultúrneho spôsobu života.
Existujúci osvetový systém sa do súčasnej podoby formoval dvesto rokov. Z právneho hľadiska bola osvetová činnosť po prvýkrát upravená roku 1919, keď sa vytvoril československý model charakterizovaný syntézou štátnej a spolkovej osvetovej činnosti. Krátko po vzniku Československej republiky, 7. februára 1919, bol prijatý zákon o organizácii ľudových kurzov občianskej výchovy. Účinnosť tohto zákona pretrvala aj v rokoch Slovenskej republiky v období rokov 1939 - 1945. Po roku 1945 ho nahradil Dekrét prezidenta republiky z 26. októbra 1945 o štátnej osvetovej starostlivosti, ktorý vcelku presne konštituoval organizačný systém osvety i jeho riadiaci mechanizmus. V okresoch a v obciach sa vytvorili osvetové rady pričlenené k národným výborom ako výkonné orgány štátnej osvetovej starostlivosti, pričom kultúrni referenti národných výborov boli súčasne predsedami osvetových rád. Osvetové rady vznikli aj na ústrednej úrovni pri Ministerstve školstva a osvety v Prahe a pri Povereníctve školstva a osvety v Bratislave. V osvetovej činnosti sa v tomto období postupne začali presadzovať ideologické záujmy režimu a jeho kultúrnej politiky. Spolková báza osvety sa postupne prestala rozvíjať a po februári 1948 prakticky zanikla. Zákonom č. 101/1951 Zb. boli osvetové rady úplne zrušené a ich kompetencie sa preniesli na národné výbory. Uvedený dekrét prezidenta nahradil v roku 1959 zákon o osvetovej činnosti č. 52/1959 Zb., ktorý v znení čiastkovej novely č. 186/1997 platil až do roku 1999.
9. februára 2000 bol schválený zákon č. 61/2000 Z. z. o osvetovej činnosti, ktorým sa výrazným spôsobom zmenil obsah osvetovej činnosti (synkretizmus aktivít občianskeho vzdelávania, amatérskej umeleckej tvorby a prezentácia jej výsledkov, osvojovanie si postupov tradičnej ľudovej výroby, ako aj ďalších voľno-časových aktivít). Zároveň sa zákonnou normou vymedzilo aj postavenie územnej samosprávy a neštátnej sféry.
Prijatím zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov sa etablovala nová štruktúra miestnych a regionálnych osvetových zariadení. Presun kompetencií priniesol potrebu reetablovať systém vzťahov medzi osvetovými zariadeniami, ktoré sú v pôsobnosti rôznych stupňov verejnej správy. Zmena existenčných podmienok priniesla aj zmenu financovania osvetovej činnosti. Dané skutočnosti sa prejavili v postupnom pretrhnutí fungujúcich medziinštitucionálnych väzieb, pričom absentovala stratégia novej systémovej spolupráce v období po reforme verejnej správy a fiškálnej decentralizácii. V súčasnosti platný osvetový zákon dostatočne nereflektuje prax a túto novú štruktúru vzťahov v oblasti zabezpečovania osvetovej činnosti. Uvedené skutočnosti sa v súčasnosti javia ako dôvody určitej stagnácie.
Vláda SR svojím uznesení č. 284/2009 zo dňa 15. apríla 2009 prijala návrh Stratégie rozvoja osvetovej činnosti. Hlavným zámerom stratégie bolo navrhnúť komplexné riešenie problematiky osvetovej činnosti a zabezpečiť jej udržanie a ďalší pozitívny rozvoj. V rámci strategického cieľa 1. „Zachovanie a rozvoj kultúrno-osvetových činností a siete kultúrno-osvetových zariadení“ bolo definované opatrenie 1.1 „Prehodnotenie obsahu osvetového zákona z hľadiska jeho uplatnenia v praxi a na základe záverov prehodnotenia vypracovanie návrhu novely osvetového zákona“. Ministerstvo kultúry SR (ďalej len „MK SR“) oslovilo odbornú verejnosť zastúpenú členmi pracovnej skupiny (odbory kultúry všetkých samosprávnych krajov, regionálne osvetové strediská, Národné osvetové centrum, Slovenskú ústrednú hvezdáreň a Združenie miest a obcí Slovenska), ktorá bola zostavená na prípravu Stratégie rozvoja osvetovej činnosti, o zaslanie pripomienok k existujúcemu zákonu č. 61/2000 Z. z. o osvetovej činnosti a zaslanie návrhov na zmenu zákona. Prijaté pripomienky boli zosumarizované a spracované do podkladového materiálu – „Podklady k prehodnoteniu zákona o osvetovej činnosti od členov pracovnej skupiny k príprave Stratégie rozvoja osvetovej činnosti“. K predmetnému materiálu bolo zvolané stretnutie, ktoré sa uskutočnilo dňa 22. júna 2010 v priestoroch MK SR. Prítomní sa zhodli na tom, že jednou z priorít osvetovej činnosti by malo byť vypracovanie nového zákona o osvetovej činnosti. Odborná verejnosť zastúpená samosprávou, osvetovými pracovníkmi, Združením miest a obcí Slovenska a Národným osvetovým centrom považuje súčasný zákon za nedostačujúci a už prekonaný, nevystihujúci súčasnú prax. Je potrebné definovať oblasti pôsobenia, úlohy, povinnosti, verejný záujem pre túto oblasť, jasne stanoviť kompetencie a väzby medzi štátnou, regionálnou a miestnou úrovňou. Vypracovanie návrhu nového zákona je v záujme rozvoja miestnej a regionálnej kultúry, keďže sieť osvetových zariadení je hybnou silou – centrom regionálnej a miestnej kultúry.
V záujme zdôraznenia kultúrnej podstaty obsahového zamerania osvetovej činnosti v súvislosti s kompetenciami MK SR sa zákonom zavádza užšie špecifikovaný pojem kultúrno-osvetová činnosť, ktorý sa bežne používa v súčasnej kultúrno-spoločenskej a výchovno-vzdelávacej praxi. Osvetová činnosť má aj iné zamerania, napr. environmentálna, zdravotníctva, protipožiarna a pod., ktoré sú však mimo vecnej pôsobnosti MK SR.
Sieť regionálnych kultúrno-osvetových zariadení pokrýva celé územie SR. Kultúrno-osvetové zariadenia s celoslovenskou pôsobnosťou zriaďuje MK SR, samosprávne kraje zriaďujú kultúrno-osvetové zariadenia s krajskou, resp. regionálnou pôsobnosťou, a mestá a obce sú taktiež oprávnené zriaďovať alebo zakladať takéto zariadenia. Návrh zákona definuje kultúrno-osvetové zariadenia podľa ich územnej pôsobnosti, definuje ich činnosť a určuje povinnosť samosprávneho kraja určiť jedno kultúrno-osvetové zariadenie, ktoré bude vykonávať metodickú podporu všetkým ostatným kultúrno-osvetovým zariadeniam vo svojej územnej pôsobnosti. Návrh zákona o kultúrno-osvetovej činnosti vymedzuje kompetencie a povinnosti jednotlivých článkov v štruktúre podľa ich územnej pôsobnosti.
Návrhom zákona sa zavádza evidencia v oblasti kultúrno-osvetovej činnosti na krajskej a celoslovenskej úrovni. Cieľom vedenia takejto evidencie je mapovanie kultúrno-osvetových zariadení, hvezdární a planetárií a jednotlivcov a kolektívov z oblasti záujmovej umeleckej činnosti a neprofesionálnej umeleckej tvorby, ktorí aktívne participujú na rozvoji miestnej a regionálnej kultúry. V súčasnosti podobné evidencie vedú kultúrno-osvetové zariadenia, chýba im však jednotná metodika a jednoznačne určená zodpovednosť. Cieľom zákona je zaviesť systém evidencie, určiť zodpovedné subjekty, spôsob a rozsah zberu dát.
Prioritou návrhu zákona je sústrediť sa najmä na nehmotné kultúrne dedičstvo, neformálne vzdelávanie, neprofesionálnu umeleckú tvorbu, záujmovú umeleckú činnosť a definovať činnosť kultúrno-osvetových zariadení v týchto oblastiach. Zároveň sa v návrhu zákona plne implementujú medzinárodné záväzky, ktoré Slovenskej republike vyplývajú z Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovoru o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov a Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva.
Návrh zákona vznikol v spolupráci s nominovanými zástupcami vyšších územných celkov (odbory kultúry), Združenia SK8, zástupcami odbornej verejnosti (regionálne kultúrno-osvetové zariadenia), ako aj so zástupcami kultúrno-osvetových zariadení s celoslovenskou pôsobnosťou (Národné osvetové centrum, Slovenská ústredná hvezdáreň).
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona nemá byť predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
B. Osobitná časť
K § 1
Ustanovenia § 1 vymedzujú predmet úpravy. Zákon upravuje právne vzťahy, ktorými sa zabezpečuje kultúrno-osvetová činnosť; zriaďovanie, zakladanie, zlučovanie, zrušovanie a postavenie kultúrno-osvetového zariadenia; pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy v oblasti kultúrno-osvetovej činnosti; evidenciu v oblasti kultúrno-osvetovej činnosti.
K § 2
V § 2 sa vymedzuje kultúrno-osvetová činnosť.
K odseku 1: V ustanovení sa definuje, že kultúrno-osvetová činnosť prispieva k zvyšovaniu kultúrnej a vzdelanostnej úrovne obyvateľov Slovenskej republiky, pričom musí rešpektovať základné demokratické a ľudsko-právne princípy. Toto ustanovenie zahŕňa najmä ochranu a podporu kultúrnych práv, rozmanitosti kultúrnych prejavov a ich hodnoty na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, najmä zásadu rovnakej dôstojnosti a rešpektovania všetkých kultúr a zásadu spravodlivého prístupu, ako ich definuje Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, a zabezpečenie dostupnosti kultúrnych práv podľa čl. 15 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.
K odseku 2 písm. b): Rozvoj kultúrneho potenciálu obcí a regiónov Slovenska zahŕňa najmä rozvoj kultúrnej infraštruktúry, prezentáciu a propagáciu hmotného kultúrneho dedičstva a nehmotného kultúrneho dedičstva, podujatia a prejavy živej kultúry, ale tiež napr. napomáha prienik kultúry a cestovného ruchu.
K odseku 2 písm. c): Dohovor o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva:
„1. Nehmotné kultúrne dedičstvo znamená postupy, stvárnenia, prejavy, poznatky, schopnosti, ako aj nástroje, predmety, artefakty a s nimi spojené kultúrne miesta, ktoré spoločenstvá, skupiny a v niektorých prípadoch jednotlivci pokladajú za súčasť svojho kultúrneho dedičstva. Toto nehmotné kultúrne dedičstvo si spoločenstvá a skupiny odovzdávajú z generácie na generáciu a sústavne ho znova vytvárajú ako reakciu na okolité prostredie, interakciu s prírodou a svojou históriou, pričom im poskytuje pocit identity a kontinuity, podporujúc tak úctu ku kultúrnej rozmanitosti a ľudskej tvorivosti. Na účely tohto dohovoru sa berie do úvahy výlučne také nehmotné kultúrne dedičstvo, ktoré je zlučiteľné s existujúcimi medzinárodnými nástrojmi upravujúcimi ľudské práva, s požiadavkami vzájomnej úcty medzi spoločenstvami, skupinami a jednotlivcami, ako aj trvalo udržateľného rozvoja.
2. Nehmotné kultúrne dedičstvo podľa definície uvedenej v odseku 1 sa prejavuje okrem iného v týchto oblastiach:
a) ústne tradície a prejavy vrátane jazyka ako prostriedku nehmotného kultúrneho dedičstva;
b) interpretačné umenie;
c) spoločenské zvyky, rituály a slávnostné udalosti;
d) poznatky a obyčaje súvisiace s prírodou a vesmírom;
e) tradičné remeselníctvo.“
K odseku 2 písm. d): Záujmová umelecká činnosť je dobrovoľná, na základe vnútorného vzťahu človeka realizovaná činnosť v oblasti určitého umeleckého odboru. Uskutočňuje sa spravidla v záujmových kolektívoch (súboroch, skupinách, krúžkoch, tímoch) alebo aj individuálnou formou a sebavzdelávaním. Viaže sa k nej adjektívum voľnočasová, napomáha zmysluplnému využitiu voľného času, predstavuje aktivity, ktoré ich aktéri realizujú vo svojom voľnom čase, nie profesijne. Podľa umeleckých odborov má tieto oblasti: divadlo, umelecký prednes, rozprávačstvo, literárna tvorba, vokálna a inštrumentálna hudba, spev, tanec, remeslá, výtvarná, fotografická, filmová a videotvorba, audiotvorba, multimediálna a i.
Neprofesionálna umelecká tvorba predstavuje dobrovoľnú, neprofesijnú, na základe vnútorného vzťahu človeka a jeho daností a schopností realizovanú umeleckú tvorivú činnosť, v ktorej je človek priamo tvorcom alebo zhotoviteľom diela, nielen nositeľom umeleckej činnosti. Neprofesionálna umelecká tvorba je prejavom tvorivého potenciálu jedinca, ktorý vytvára, zhotovuje dielo alebo sa svojou interpretáciou podieľa na vytváraní alebo znovuvytváraní umeleckých diel. Je teda procesom, činnosťou, v rámci ktorej dochádza k tvorivému aktu.
K odseku 2 písm. f): Prevencia negatívnych spoločenských javov je najmä všeobecná primárna prevencia vykonávaná predovšetkým prostredníctvom neformálneho vzdelávania, ktorá je zameraná hlavne na oblasť predchádzania všetkým formám intolerancie a násilia, látkovým a nelátkovým závislostiam, kriminalite, extrémizmu a pod.
K odseku 3 a odseku 4: Určuje sa, kto môže vykonávať kultúrno-osvetovú činnosť – ustanovenia rozlišujú medzi kultúrno-osvetovým zariadením (odsek 3) a inými právnickými alebo fyzickými osobami (ods. 4). Inými právnickými a fyzickými osobami vykonávajúcimi kultúrno-osvetovú činnosť na základe osobitného záujmu alebo na základe dobrovoľnosti sú napr. mimovládne neziskové organizácie, podnikateľské subjekty, výrobcovia ľudových umeleckých remesiel, jednotlivci a kolektívy v oblasti záujmovej umeleckej činnosti a neprofesionálnej umeleckej tvorby (bez ohľadu na právnu subjektivitu).
K § 3
V § 3 sa vymedzuje kultúrno-osvetové zariadenie ako právnická osoba zriadená alebo založená ústredným orgánom štátnej správy alebo orgánom územnej samosprávy alebo ako zariadenie obce bez právnej subjektivity (ods. 1 a 2). Zároveň sa určuje, že hlavnou činnosťou kultúrno-osvetového zariadenia je kultúrno-osvetová činnosť (v súlade s § 2 ods. 1).
V odseku 3 sa vymedzuje odborné zameranie kultúrno-osvetového zariadenia. Kultúrno-osvetové zariadenie z hľadiska svojej odbornej pôsobnosti môže byť so všeobecným zameraním alebo so špecializovaným zameraním. Kultúrno-osvetové zariadenie so špecializovaným zameraním je najmä hvezdáreň alebo planetárium.
V odseku 4 sa vymedzuje rozsah územnej pôsobnosti kultúrno-osvetového zariadenia.
V odseku 5 sa vymedzujú činnosti kultúrno-osvetového zariadenia. Zároveň je kultúrno-osvetové zariadenie definované ako súčasť kultúrnej ponuky ako predpoklad rozvoja kultúrneho turizmu a kreatívneho priemyslu.
Kultúrna ponuka je súhrnom aktivít kultúrnych inštitúcií pre odbornú aj laickú verejnosť, ktoré sprostredkúvajú kultúrny zážitok, prispievajú k rozvoju tvorivosti a k zmysluplnému tráveniu voľného času.
Kultúrny turizmus je relatívne novou disciplínou manažmentu kultúry, ktorého prvoradým zámerom je podnietiť a motivovať ľudí, aby cestovali a spoznávali sa s regionálnymi (lokálnymi) kultúrnymi hodnotami s cieľom ich lepšieho porozumenia a rešpektovania.
K § 4
V § 4 sa upravujú práva a povinnosti zriaďovateľa alebo zakladateľa kultúrno-osvetového zariadenia.
V odseku 1 sa upravuje, že zriaďovateľ alebo zakladateľ kultúrno-osvetového zariadenia je oprávnený zriadiť, založiť, zlúčiť alebo zrušiť kultúrno-osvetové zariadenie.
V odseku 2 sa upravuje povinnosť zriaďovateľa alebo zakladateľa kultúrno-osvetového zariadenia určiť hlavnú činnosť kultúrno-osvetového zariadenia v súlade s § 2 ods. 1; určiť územnú pôsobnosť a odborné zameranie kultúrno-osvetového zariadenia; vydať zriaďovaciu listinu alebo zakladateľskú listinu alebo štatút kultúrno-osvetového zariadenia; vykonávať kontrolu činnosti a hospodárenia kultúrno-osvetového zariadenia. Zriaďovateľ je zároveň povinný zabezpečiť činnosť kultúrno-osvetového zariadenia po materiálno-technickej, personálnej, odbornej a finančnej stránke – táto povinnosť mu vyplýva z iných platných právnych predpisov.
V odsekoch 3 a 4 sa upravuje povinnosť zriaďovateľa alebo zakladateľa kultúrno-osvetového zariadenia oznámiť jeho zriadenie, založenie, zlúčenie alebo zrušenie kultúrno-osvetovému zariadeniu podľa § 5 ods. 2 (podľa odborného zamerania kultúrno-osvetového zariadenia) do 30 dní od jeho zriadenia, založenia, zlúčenia alebo zrušenia.
K § 5
V § 5 sa upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku kultúrno-osvetovej činnosti, ktorú vykonáva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (odsek 1). Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky je zriaďovateľom dvoch kultúrno-osvetových zariadení s celoslovenskou pôsobnosťou – Národného osvetového centra a Slovenskej ústrednej hvezdárne (odsek 2).
V odseku 3 sa vymedzuje činnosť Národného osvetového centra ako kultúrno-osvetového zariadenia s celoslovenskou pôsobnosťou so všeobecným zameraním.
K odseku 3 písm. d): Zaradenie tejto činnosti k charakteristickým aktivitám Národného osvetového centra súvisí s realizovaním národných projektov v rámci OPIS PO 2, ktoré sú zamerané na vytvorenie národných registrov, harmonizáciu informačných systémov pamäťových a fondových inštitúcií a na problematiku sprístupňovania kultúrneho dedičstva. V rámci uvedených aktivít boli vytvorené odborné pracoviská zamerané na problematiku evidencie metadát ku kultúrnym objektom ako aj odborné pracovisko riešiace autorskoprávne aspekty sprístupňovania kultúrneho dedičstva (Centrum pre autorské práva).
V odseku 4 sa vymedzuje činnosť Slovenskej ústrednej hvezdárne ako kultúrno-osvetového zariadenia s celoslovenskou pôsobnosťou so špecializovaným odborným zameraním.
K odseku 5: Vymedzuje sa obsah údajov v národnom registri kultúrneho dedičstva.
K § 6
V § 6 sa upravuje pôsobnosť orgánov územnej samosprávy na úseku kultúrno-osvetovej činnosti.
V odseku 1 sa určujú povinnosti samosprávneho kraja v oblasti kultúrno-osvetovej činnosti. Tieto kompetencie vyplývajú samosprávnym krajom z platných právnych predpisov, okrem ustanovenia v písm. d).
K odseku 1 písm. d): Upravuje sa povinnosť samosprávneho kraja ustanoviť vybrané kultúrno-osvetové zariadenie, ktoré vedie evidenciu v oblasti kultúrno-osvetovej činnosti. Ustanovené kultúrno-osvetové zariadenie bude zodpovedať za evidenciu v oblasti kultúrno-osvetovej činnosti na úrovni samosprávneho kraja. Ide o novú povinnosť uloženú samosprávnym krajom. Toto ustanovenie bolo prerokované so zástupcami samosprávnych krajov a žiaden samosprávny kraj k nemu neuplatnil pripomienky. Ustanovenie nemá vplyv na rozpočet verejnej správy.
K odseku 2: Upravujú sa práva obce na úseku kultúrno-osvetovej činnosti. Obec má možnosť podľa písm. a) zriadiť kultúrno-osvetové zariadenie aj ako svoje zariadenie bez právnej subjektivity. Obec, na rozdiel od samosprávneho kraja, môže, ale nemusí zriadiť alebo založiť kultúrno-osvetové zariadenie. Ide o právo obce (u samosprávneho kraja ide o povinnosť), ktorého realizácia bude podmienená ekonomickými a inými (napr. personálnymi) možnosťami konkrétnej obce. Nejde o ustanovenie nových kompetencií, ide o kompetencie – funkcie, ktoré vyplývajú z doteraz platného zákona č. 61/2000 Z. z. o osvetovej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z., kde v § 9 ods. 2 prechodných ustanovení zriaďovateľská funkcia krajský úradov k osvetovým zariadeniam prešla na samosprávne kraje, okrem Tatranského kultúrneho centra Vysoké Tatry § Starý Smokovec, ktorá prešla na mesto Vysoké Tatry. Navrhovaný zákon ponecháva možnosť zriaďovať kultúrno-osvetové zariadenia obciam.
K § 7
V § 7 sa vymedzuje evidencia kultúrno-osvetovej činnosti.
Evidenciu kultúrno-osvetovej činnosti vykonáva Národné osvetové centrum, Slovenská ústredná hvezdáreň a jedno vybrané kultúrno-osvetové zariadenie na území každého samosprávneho kraja (§ 6 ods. 2 písm. d).
Cieľom zavedenia evidencie v oblasti kultúrno-osvetovej činnosti je evidovanie a mapovanie kultúrno-osvetových zariadení na území Slovenska, a zároveň mapovanie jednotlivcov a kolektívov v oblasti záujmovej umeleckej činnosti a neprofesionálnej umeleckej tvorby, ktorí aktívne participujú na rozvoji kultúry na miestnej a regionálnej úrovni, vyjadrujú kultúrny potenciál a kreativitu v danom kultúrnom regióne. Evidencia zároveň predstavuje možnosť propagácie ich činnosti prostredníctvom centrálneho zoznamu (ods. 2).
V § 7 sa ustanovujú 3 typy zoznamov v oblasti kultúrno-osvetovej činnosti: zoznam kultúrno-osvetových zariadení so všeobecným zameraním (vedie Národné osvetové centrum), zoznam hvezdární a planetárií (vedie Slovenská ústredná hvezdáreň) a zoznam kolektívov a jednotlivcov z oblasti záujmovej umeleckej činnosti a neprofesionálnej umeleckej tvorby (vedie jedno vybrané kultúrno-osvetové zariadenie v samosprávnom kraji, pričom centrálny zoznam na úrovni Slovenskej republiky vedie Národné osvetové centrum, ktoré tento centrálny zoznam vytvára na základe informácií poskytnutých z kultúrno-osvetových zariadení podľa § 6 ods. 2 písm. d).
V odseku 8 sa ustanovuje obsah zoznamu kolektívov a jednotlivcov z oblasti záujmovej umeleckej činnosti a neprofesionálnej umeleckej tvorby, pričom v písm. e) sa uvádza údaj o záujmovej umeleckej činnosti alebo neprofesionálnej umeleckej tvorbe. Tento údaj má sprostredkovať informáciu o oblasti pôsobenia kolektívu alebo jednotlivca – napr. folklór (napr. folklórny súbor, folklórna skupina, spevácka skupina, ľudový rozprávač), divadlo (napr. ochotnícky divadelný súbor, bábkové divadlo, pantomíma), film, fotografia a pod.
V odseku 16 sa ustanovuje, že evidencie vedené v zoznamoch podľa ods. 1 až 3 sú informačným systémom podľa zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 570/2009 Z. z. Správca a prevádzkovateľ informačného systému podľa ods. 1 a 2 (zoznam kultúrno-osvetových zariadení so všeobecným zameraním a centrálny zoznam kolektívov a jednotlivcov z oblasti záujmovej umeleckej činnosti a neprofesionálnej umeleckej tvorby) je Národné osvetové centrum. Správcom a prevádzkovateľov informačného systému podľa odseku 3 (zoznam hvezdární a planetárií) je Slovenská ústredná hvezdáreň.
K § 8
Návrh zákona nahrádza doteraz platný zákon č. 61/2000 Z. z. o osvetovej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z. a preto je potrebné vymedziť vplyv navrhovaného zákona na právne vzťahy upravené doterajším zákonom.
Prechodné ustanovenia v § 8 upravujú, že osvetové zariadenia, ktoré boli zriadené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa považujú za kultúrno-osvetové zariadenia podľa tohto zákona. Za kultúrno-osvetové zariadenia podľa tohto zákona sa takisto považujú zariadenia obce bez právnej subjektivity, ktoré vykonávajú kultúrno-osvetovú činnosť.
Prechodné ustanovenia v odseku 2 a 3 upravujú povinnosť kultúrno-osvetového zariadenia, hvezdárne a planetária a obce, ak jej zariadenie bez právnej subjektivity kultúrno-osvetové zariadenie so všeobecným zameraním, hvezdáreň alebo planetárium, požiadať o zápis do príslušného zoznamu v rámci evidencie v oblasti kultúrno-osvetovej činnosti.
K § 9
Ustanovením sa zrušuje platný zákon č. 61/2000 Z. z. o osvetovej činnosti v znení čl. XVII zákona č. 416/2001 Z. z.
K § 10
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. augusta 2015.
Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 4. marca 2015.
Robert Fico, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Marek Maďarič, v. r.
minister kultúry
Slovenskej republiky