DÔVODOVÁ SPRÁVA
Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013.
Predkladaný návrh zákona je zameraný na plnenie uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 583 z 24. októbra 2012 k materiálu Voda ako strategická surovina štátu a návrh na jej ochranu a trvalú udržateľnosť vo vzťahu k cezhraničnému nakladaniu s vodou odobratou zo zdrojov situovaných na území Slovenskej republiky.
Ďalším dôvodom pre návrh zákona je zapracovanie pripomienok Európskej komisie k prebratiu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality. Ďalej zosúladenie národnej legislatívy s článkom 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (ďalej len „rámcová smernica o vode“), ktorým sa k 22. decembru 2013 rušia niektoré smernice napríklad smernica Rady 80/68/EHS o ochrane podzemných vôd pred znečistením niektorými nebezpečnými látkami, smernica 76/464/EHS o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia. Okrem toho sú zohľadnené úpravy vyplývajúce z procesu implementácie rámcovej smernice o vode a súvisiacich smerníc v sektore voda.
V návrhu zákona sú spresnené aj niektoré ustanovenia na základe skúsenosti z aplikačnej praxe pri uplatňovaní zákona orgánmi štátnej vodnej správy a organizáciami v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.
Voda ako prírodné bohatstvo štátu je dôležitou surovinou strategického významu, nenahraditeľnou zložkou životného prostredia a všetkých živých ekosystémov, ale aj surovinou vstupujúcou do všetkých technologických procesov a limitujúcim faktorom trvalo udržateľného rozvoja regiónov a celej spoločnosti. Vzhľadom na jej citlivú dispozíciu k zraniteľnosti, ako aj z dôvodu nastupujúcej klimatickej zmeny a jej predpokladaným negatívnym dopadom na životné prostredie vrátane vôd, je nevyhnutné, aby štát chránil, udržiaval a zachovával svoje zdroje vody ako vzácnu a nenahraditeľnú surovinu. Tieto skutočnosti má na zreteli aj Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016, v rámci ktorého vláda Slovenskej republiky deklaruje, že bude venovať zvýšenú pozornosť ochrane a zlepšeniu stavu vôd, optimalizácii ich využívania a ochrane pred škodlivými účinkami vôd, vrátane povodňových opatrení. Osobitnú pozornosť bude venovať ochrane a racionálnemu využívaniu minerálnych, liečivých a geotermálnych podzemných vôd a bude klásť dôraz na zabezpečenie dostatočného množstva a kvality vôd pre verejnoprospešné a environmentálne služby a podnikateľské aktivity.
Účelom návrhu zákona je zabezpečiť ochranu štátnych záujmov vo vzťahu k vode ako obzvlášť významnej a ničím nenahraditeľnej surovine strategického charakteru a stanoviť tomu zodpovedajúce postupy jej užívania s dôrazom na verejné záujmy. Využívanie tejto vody na prepravu a prevod cez hranice štátu musí byť pod kontrolou štátu prostredníctvom jeho vlády.
Návrh zákona v článku II novelizuje aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Sadzobník poplatkov sa dopĺňa novou položkou za podanie žiadosti o vydanie povolenia orgánu štátnej vodnej správy na využívanie podzemnej vody alebo osobitnej na prepravu vody dopravnými prostriedkami alebo prevod vody potrubím cez štátnu hranicu z územia Slovenskej republiky a v článku III sa novelizujú ustanovenia zákona č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov o rozhodovaní obcí o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia vykonávané v prenesenom výkone štátnej správy a o rozhodovaní o odvolaniach voči týmto rozhodnutiam obcí.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právne záväznými aktmi Európskej únie.
Návrh zákona má mierne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny sociálny vplyv, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a na životné prostredie a mierne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
V§ 1 ods. 1 sa zdôrazňuje význam vody v súlade s Európskou chartou o vode vyhlásenej 6. mája 1968 v Strassburgu, ktorá je národným bohatstvom štátu v súlade Čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky a ktorej sa priznáva celospoločenská ochrana v súlade s verejnými záujmami podľa osobitných predpisov.
K bodu 2
Legislatívno- technická úprava označenia odkazu a poznámky pod čiarou.
K bodu 3
V § 1 ods. 2 písm. h) sa dopĺňa nové písmeno, ktoré upresňuje vymedzenie predmetu zákona vzhľadom na potrebu ochrany štátnych záujmov vo vzťahu k vode ako obzvlášť významnej a ničím nenahraditeľnej surovine strategického významu a ustanovujú sa tomu zodpovedajúce postupy nakladania s ňou s dôrazom na verejné záujmy pri zohľadnení ďalších aspektov spojených s uplatňovaním.
K bodu 4
Ustanovenie § 1 ods. 4 upravuje využívanie podzemnej vody alebo osobitnej vody odobranej zo zdrojov podzemnej vody, na účely prepravy vody dopravnými prostriedkami alebo prevodu vody potrubím cez štátnu hranicu z územia Slovenskej republiky. V texte zákona sa používa legislatívna skratka „preprava alebo prevod vody“. V nadväznosti na tretí novelizačný bod je pri preprave alebo prevode vody potrebné zachovať jej prednostné určenie vo verejnom záujme a preto každý jeden prevod a preprava vody podliehajú schvaľovaciemu procesu podľa tohto zákona. Podzemnými vodami vo výlučnom vlastníctve štátu zostávajú všetky vody odobrané na tento účel vrátane osobitných vôd. Akékoľvek iné využívanie musí byť pod prísnou kontrolou štátu prostredníctvom jeho vlády v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 583 z 24. októbra 2012. Spresňuje sa, že nepôjde o prepravu vody alebo prevod vody podľa tohto ustanovenia v prípadoch, ak pitná voda podľa § 3 ods. 4 bude prepravená alebo prevezená za účelom zásobovania obyvateľstva Slovenskej republiky cez hranice štátu, najmä v dôsledku náhradného zásobovania v čase nedostatku vody alebo technických porúch, alebo v súvislosti s nepredvídateľnými okolnosťami.
K bodu 5
Úprava ustanovenia § 2 písm. k) vyplynula z pripomienky Európskej komisie k transpozícii smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd.
K bodu 6
Úprava v konkrétnych ustanoveniach zákona a v prílohe č. 1 návrhu zákona je vykonaná s cieľom zosúladenia zákona s prílohou VIII rámcovej smernice o vode a z dôvodu zrušenia smernice Rady 76/464/EHS zo 4. mája 1976 o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia spoločenstva k 22. decembru 2013.
Smernica Rady 76/464/EHS zo 4. mája 1976 o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia spoločenstva zaviedla pojem látky zoznamu I alebo zoznamu II, ktoré boli uvedené v prílohe smernice a boli transponované v roku 2004 do zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v prílohe č. 1 (Zoznam I – obzvlášť škodlivé látky a Zoznam II- škodlivé látky).
Smernica Rady 76/464/EHS zo 4. mája 1976 o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia spoločenstva bola integrovaná do rámcovej smernice o vode, ktorá stanovila prechodné ustanovenia na postupné zrušenie jednotlivých článkov citovanej smernice.
Rámcová smernica o vode v prílohe VIII stanovila Informačný zoznam hlavných znečisťujúcich látok. Z týchto látok boli vybrané látky, ktoré predstavujú významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia tzv. prioritné látky. Niektoré prioritné látky boli identifikované ako prioritné nebezpečné látky pre ich perzistentnosť, bioakumulatívnosť alebo toxicitu alebo vyvolávajúce rovnakú úroveň obáv ako tieto látky (príloha X rámcovej smernice o vode).
Príloha X rámcovej smernice o vode bola už v roku 2004 transponovaná do zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.
Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES sa príloha X rámcovej smernice o vode nahradila prílohou II k smernici 2008/105/ES. Do vodného zákona bola transponovaná novelou zákona č. 384/2009 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. novembra 2009. V súlade so smernicou Rady 2008/105/ES, ktorá bola transponovaná do nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 270/2010 Z. z. o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, sú environmentálne normy kvality pre určité látky, ktoré boli stanovené tzv. "dcérskymi " smernicami k smernici 76/464/EHS zo 4. mája 1976 o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia spoločenstva a sú uvedené v prílohe IX rámcovej smernice zrušené.
V nadväznosti na vyššie uvedené a na úplné zrušenie smernice 76/464/EH, ktoré je stanovené na december 2013, je v navrhovanom zákone zmenená príloha č. 1.
V súlade s novou prílohou č. 1 a novelou zákona č. 384/2009 Z. z. od 1. novembra 2009 „Ustanovenia tohto zákona o škodlivých látkach sa vzťahujú aj na prioritné látky a ustanovenia tohto zákona o obzvlášť škodlivých látkach sa vzťahujú aj na prioritné nebezpečné látky, ak nie je v iných ustanoveniach uvedené inak“ sa menia a nahrádzajú uvedené pojmy. Rámcová smernica o vode vymedzuje znečisťujúce látky, z ktorých boli vybrané prioritné látky a niektoré prioritné látky boli identifikované ako prioritné nebezpečné látky, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 v Zozname I a Zozname II.
Pojmy „obzvlášť škodlivá látka“ a „škodlivá látka“ boli zavedené pri preberaní Zoznamu I a Zoznamu II zo smernice 76/464/EHS zo 4. mája 1976 o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia, ktorá sa podľa vyššie uvedeného ruší. Tieto pojmy strácajú svoje opodstatnenie úplnou integráciou smernice 76/464/EHS zo 4. mája 1976 o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia spoločenstva do rámcovej smernice o vode.
Osem znečisťujúcich látok, ktoré sú uvedené v navrhovanej prílohe č. 1 v Zozname III, ktoré boli určené dcérskymi smernicami k smernici 76/464/EHS zo 4. mája 1976 o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia, nebolo zahrnutých do zoznamu prioritných látok. Tieto látky však patria do skupiny látok, ktoré sa sledujú v rámci hodnotenia chemického stavu. V nadväznosti na zoznam jednoznačne vymedzených prioritných látok, ktoré sú identifikované ako nebezpečné látky, predmetných osem znečisťujúcich látok nebolo identifikovaných ako nebezpečné látky na úrovni Európskej únie.
V návrhu zákona sa stanovili jednoznačne zoznamy látok, na ktoré sa viažu požiadavky a povinnosti vyplývajúce z jednotlivých ustanovení tohto zákona.
K bodu 7
V § 2 písm. x) sa novo navrhuje úprava pojmu „využiteľný zdroj podzemnej vody“ na základe pripomienok Európskej komisie k prebratiu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality.
K bodu 8
V § 2 písm. y) ide o zosúladenie ustanovenia s článkom 22 rámcovej smernice o vode, ktorým sa k 22. decembru 2013 rušia niektoré smernice, napríklad smernica Rady 76/464/EHS o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia.
K bodu 9
V § 2 pojmy uvedené v písmenách aa), ab), ao), ap), as) a at) sa zosúlaďujú s Rámcovou smernicou o vode a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES.
K bodu 10
V § 4 ods. 2 písm. b) prvom bode ide o legislatívno-technicú úpravu umiestnenia odkazu 10.
K bodu 11
Úprava ustanovenia § 4c ods. 11 je vykonaná na základe pripomienok Európskej komisie k prebratiu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality.
K bodu 12
Úprava ustanovenia § 4c ods. 12 je vykonaná na základe pripomienok Európskej komisie k prebratiu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality.
K bodu 13
Úprava ustanovenia § 4c ods. 13 je vykonaná na základe pripomienok Európskej komisie k prebratiu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality.
K bodu 14
Úprava ustanovenia § 4c ods. 21 je vykonaná na základe pripomienok Európskej komisie k prebratiu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality. Zosúladenie s rámcovou smernicou o vode.
K bodu 15
Úprava § 6 ods. 5 a 6 vyplynula z dôvodu zosúladenia terminológie s § 78 a 79.
K bodu 16
Ide o legislatívno- technickú úpravu zosúladením názvu ústredného orgánu štátnej správy s kompetenčným zákonom.
K bodu 17
Štát vytvára podmienky na umožnenie odberov vody na závlahy a správca vodných tokov v rámci svojich činnosti pri správe poskytuje odber povrchových vôd z vodných tokov na závlahy.
K bodu 18
Úprava ustanovenia § 11 ods. 8 písm. b) je vykonaná vo vzťahu k hodnoteniu stavu odkrytých podzemných vôd, ku ktorým došlo v dôsledku podnikateľskej činnosti, je povinný ten, kto toto odkrytie podzemnej vody svojou činnosťou spôsobil, monitorovať kvalitu týchto vôd, ktoré sú zraniteľnejšie ako neodkryté podzemné vody a je aj povinný znášať náklady na toto monitorovanie.
K bodu 19
Úprava ustanovenia § 11 ods. 10 - v súlade so zákonnými povinnosťami správca vodohospodársky významných vodných tokov má právo vstupovať na pozemky, na ktorých si vykonáva svoje povinnosti v súvislosti so starostlivosťou o odkryté podzemné vody.
K bodu 20
V § 12 ods. 2 a 3 sa zapracovali pripomienky Európskej komisie k prebratiu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality. Okrem toho sú zohľadnené úpravy vyplývajúce z procesu implementácie rámcovej smernice o vode a súvisiacich smerníc v sektore voda.
K bodu 21
Ustanovenie § 13 ods. 2 sa rozširuje o účasť organizácií a združení, ktorých predmetom činnosti je ochrana záujmov rybárstva a ochrana vôd a vodných ekosystémov a ktoré sa budú zúčastňovať v rámci spolupráce s rezortom a ďalšími subjektmi na vypracúvaní návrhu plánu manažmentu povodí.
K bodu 22
Úprava ustanovenia § 14 ods. 3 vyplýva z procesu implementácie Rámcovej smernice o vode a súvisiacich smerníc v sektore voda.
K bodu 23
V § 15 ods. 7 písm. k) ide o zapracovanie pripomienok Európskej komisie k prebratiu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality a zosúladenie s Rámcovou smernicou o vode.
K bodu 24
Úprava ustanovení 16 ods. 6 vyplynula na základe implementácie článku 4.7 rámcovej smernice o vode. Taxatívne vymedzuje, ktoré zmeny a dôvody v útvare povrchovej vody alebo v útvare podzemnej vody sa nepovažujú za nesplnenie environmentálnych cieľov a stanovuje uplatnenie postupov.
K bodu 25
V § 17 ods. 1 písm. j a k) v súvislosti s požiadavkami na dosiahnutie dobrého stavu vôd a v súvislosti so strategickým významom vody a potrebou zabezpečenia zvýšenej ochrany podzemných vôd boli k vymedzeniu činností v rámci nakladania s vodami doplnené aj činnosti, ktoré majú významný vplyv na stav vody.
K bodu 26
Dopĺňa sa § 17a z dôvodu potreby ochrany štátnych záujmov vo vzťahu k vode ako obzvlášť významnej a ničím nenahraditeľnej zložky prírodného prostredia strategického významu a ustanovenia tomu zodpovedajúcich postupov nakladania s vodou s dôrazom na verejný záujem. Akékoľvek iné využívanie musí byť pod prísnou kontrolou štátu prostredníctvom jeho vlády v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 583 z 24. októbra 2012.
Ustanovuje sa postup pre fyzickú osobu – podnikateľa, právnickú osobu, orgány štátnej správy a ďalších orgánov pri podávaní žiadostí, posudzovaní žiadostí, schvaľovaní žiadostí a ostatných náležitostí pri preprave alebo prevode vody. Prepravu alebo prevod vody možno uskutočniť iba na základe povolenia orgánu štátnej vodnej správy na využívanie zdrojov podzemnej vody alebo osobitnej vody na prepravu alebo prevod vody. Vláda má výhradné právo obmedziť alebo zakázať prepravu alebo prevod vody alebo obmedziť využívanie vody. Orgán štátnej vodnej správy vykoná vodoprávne konanie postupom podľa § 73 vodného zákona, ak § 17a neustanovuje inak.
Znenie je upravené v súlade čl. 36 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý určuje odôvodnené prípady, kedy môže byť zakázaný alebo obmedzený dovoz, vývoz alebo tranzit tovaru. Uplatnené sú princípy ochrany zdravia a života ľudí a bezpečnosť prostredníctvom ustanovenia § 1 ods. 1 navrhovaného zákona nasledovne: „Voda ako životne dôležitá zložka životného prostredia je nenahraditeľná surovina a prírodné bohatstvo, ktorá má strategický význam pre bezpečnosť štátu, a ktorej nedostatok môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva alebo ohroziť plnenie základných funkcií štátu.
K bodu 27
V § 18 ods. 4 sa upravuje vymedzenie jednoduchých vodných zariadení na odber povrchovej vody do prenosných nádob a jednoduchých zariadení na zachytávanie zrážkových vôd, ktoré slúžia na osobnú potrebu domácností a na ochranu majetku pred ich škodlivými účinkami.
Dôvodom zmeny ustanovenia je ochrana vôd a zachovanie minimálnych zostatkových prietokov a stanovovanie vodnej bilancie vo vodnom toku s cieľom minimalizovať negatívny dopad na stav vôd.
K bodu 28
Dôvodom zmeny ustanovenia § 18 ods. 6 je ochrana vôd a zachovanie minimálnych zostatkových prietokov.
K bodu 29
V § 19 ods. 2 ide o terminologické zosúladenie pojmu „malá vodná nádrž osobitne vhodná na chov rýb“ so zákonom č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov.
K bodu 30
Zmeny v konkrétnych ustanoveniach sú navrhnuté podľa prílohy č. 1 z dôvodu zosúladenia s prílohou VIII rámcovej smernice o vode a z dôvodu zrušenia smernice Rady 76/464/EHS zo 4. mája 1976 o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia k 22. decembru 2013. Citovaná smernica, ktorá bola integrovaná do rámcovej smernice o vode, zaviedla pojem látky zoznamu I alebo zoznamu II, ktoré boli uvedené v prílohe smernice a boli transponované do prílohy č. 1 zákona (Zoznam I – obzvlášť škodlivé látky a Zoznam II- škodlivé látky).Účelom tejto smernice bolo odstrániť znečistenie látkami zo zoznamu I a zníženie znečistenia látkami zo zoznamu II.
Článok 22 v spojení s článkom 16 rámcovej smernice o vode stanovujú prechodné ustanovenia týkajúce sa smernice Rady 76/464/EHS zo 4. mája 1976 o vypúšťanie niektorých nebezpečných látok, ktorej zrušenie nastane v decembri 2013.
K bodu 31
Úprava ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c) vyplynula z dôvodu jednoznačného výkladu. Vypúšťanie geotermálnych vôd má významný vplyv na kvalitu a množstvo vôd, do ktorých sa tieto vody vypúšťajú.
K bodu 32
K vymedzeniu činností v rámci povolenia nakladania s vodami bola v § 21 ods. 1 doplnená táto činnosť v súvislosti s požiadavkami na dosiahnutie dobrého stavu vôd.
K bodu 33
Doplnenie ustanovenia § 21 ods. 2 je za účelom zosúladenia s § 52, ktoré vyžaduje, aby pred vydaním stavebného povolenia na vodnú stavbu bolo rozhodnuté o osobitnom užívaní vôd, pokiaľ takéto nakladanie vyžaduje realizovať vodnú stavbu. Ide o zavedenie pravidiel pre jednotnú aplikáciu pri rozhodovacej činnosti.
Povolenie na osobitné užívanie vôd rieši preskúmanie súladu žiadosti s požiadavkami na nakladanie s vodami, a to pred vydaním stavebného povolenia, nakoľko účelom tohto povoľovacieho konania je preskúmať možnosť využívať vody na vykonávanie činností, ktoré majú významný dopad na stav vôd. Ak sa konanie vedie v štádiu kolaudácie vodnej stavby a preukáže sa, že nie je možné povoliť osobitné užívanie vôd napríklad pre nedostatok vody, zachovanie všetkých funkcií využívania vody, zodpovednosť znáša povoľujúci orgán.
Podľa novej úpravy stavebné povolenie vydané v spoločnom konaní s povolením na osobitné užívanie vôd nie je ukončené a nemôže nadobudnúť právoplatnosť, ak je podané odvolanie proti niektorému z nich, nakoľko prvostupňové konanie a odvolacie konanie tvoria jeden celok. Ak je podané odvolanie len proti povoleniu na osobitné užívanie vôd, je potrebné právoplatne rozhodnúť o odvolaní a stavebné povolenie je potrebné prerušiť, nakoľko v tejto časti nemôže nadobudnúť právoplatnosť a výsledok rozhodnutia o odvolaní môže vyvolať požiadavky na zmenu v stavebnom povolení.
Platí ustanovenie § 73 ods. 1 vodného zákona - prvá veta, v zmysle ktorého na konanie orgánov štátnej vodnej správy podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Navrhovaným znením sa ustanovuje postup v konaní inak, ako upravuje správny poriadok.
K bodu 34
Doplnenie ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) je z dôvodu ochrany množstva vôd, ich racionálneho trvalo udržateľného využívania a spravodlivého prerozdelenia. Spresňuje sa postup pre určenie množstva odobranej vody v prípadoch, že nebola meraná určeným meradlom.
K bodu 35
Úprava ustanovenia § 21 ods. 2 písm. d) vyplynula z aplikačnej praxe pri konaniach na povoľovanie osobitného užívania vôd a cieľom je spresniť podmienky pri užívaní vôd vrátane vypúšťania geotermálnych vôd.
K bodu 36
Nahradením slov v § 21 ods. 3 písm. c) sa spresňuje platné ustanovenie v nadväznosti na zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Definícia mimoriadnej udalosti zahŕňa požiare aj živelné pohromy.
K bodu 37
Doplnenie a úprava ustanovenia § 21 ods. 4 vyplynula z dôvodu ochrany vôd, ich racionálneho a trvalo udržateľného využívania a spravodlivého prerozdelenia užívania vodných zdrojov.
K bodu 38
Úprava ustanovenia § 21 ods. 7 písm. a) zohľadňuje požiadavku pri povoľovaní odberu vôd z vodného toku vziať do úvahy existenciu povolených odberov v celom vodnom toku, nielen v dotknutom vodnom útvare, kde je miesto povoľovaného odberu, aby boli zabezpečené všetky funkcie vodného toku.
Úprava ustanovenia v § 21 ods. 7 písm. b) sa navrhuje v nadväznosti na § 4b ods. 1 podľa ktorého sa zisťovanie výskytu podzemných vôd vykonáva v útvaroch podzemných vôd a v hydrogeologických rajónoch hydrogeologickým prieskumom, ktorého výstupom je rozhodnutie ministerstva o schválení záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody a z dôvodu zamedzenia viazania podzemných vôd, ktoré sa nevyužívajú; povolenia sa budú vydávať podľa potreby a nie podľa využiteľného množstva.
K bodu 39 - § 23 ods. 1 písm. d)
Z dôvodu odkrytia hladiny podzemných vôd sa táto voda stáva zraniteľnejšou a preto je potrebná jej zvýšená ochrana. Z dôvodu ochrany vody a jej strategického významu pre štát je potrebná regulácia jej prípadného odkrývania prostredníctvom orgánu štátnej vodnej správy vydaním povolenia.
K bodu 40
Úprava ustanovenia § 23 ods. 2 vyplynula zo skúsenosti správcu vodného toku pri výkone svojich činností, kde niektoré činnosti nevykonáva vlastnými silami ale prostredníctvom inej fyzickej alebo právnickej činnosti, pričom zodpovednosť za vykonávanie týchto činností ostáva správcovi vodného toku.
K bodu 41
Úprava ustanovenia § 24 ods. 3 vyplynula z aplikačnej praxe pri konaniach na povoľovanie osobitného užívania vôd.
K bodu 42
Úprava ustanovenia § 26 ods. 1 vyplynula z aplikačnej praxe pri konaniach na povoľovanie vodných stavieb. Ide o zosúladenie s § 52 a § 21 ods. 2, ktorý definuje vodné stavby za také, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Vyžaduje sa preto rozhodnúť nielen o vodnej stavbe, ale aby pred vydaním stavebného povolenia na vodnú stavbu bolo rozhodnuté o osobitnom užívaní vôd, pokiaľ takéto nakladanie vyžaduje realizovať vodnú stavbu. Ide o zavedenie pravidiel pre jednotnú aplikáciu pri rozhodovacej činnosti.
K bodu 43
Doplnenie ustanovenia § 26 ods. 5 vyplynulo z aplikačnej praxe pri konaniach na povoľovanie vodných stavieb. Ustanovujú sa výnimky, ktoré musia byť splnené a preskúmané postupom podľa § 16 ods. 6, pred vydaním povolenia na uskutočnenie vodnej stavby, ak sa vytvárajú prekážky priechodnosti pohybu rýb a iných vodných živočíchov.
K bodu 44
Úprava ustanovenia § 26 ods. 8 vyplynula z aplikačnej praxe a je navrhovaná tak, aby pri povoľovaní výstavby vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo stokovej siete verejnej kanalizácie mimo zastavaného územia obce orgán štátnej vodnej správy nemal iba možnosť rozhodnúť o podmienkach, ale mal povinnosť rozhodnúť o podmienkach, za akých ich možno uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku. Problematika je obdobne riešená v zákonoch č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a v zákone č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 45
Zmena a doplnenie ustanovenia § 30 ods. 2 vyplynula z aplikačnej praxe. Vypúšťa sa legislatívna skratka, čo umožňuje, aby orgán štátnej vodnej správy uložil vlastníkovi, správcovi, alebo nájomcovi poľnohospodárskych pozemkov alebo lesných pozemkov vykonať opatrenia v rámci všeobecných povinností na uchovanie a ochranu stavu povrchových vôd alebo podzemných vôd.
K bodu 46 - § 31 ods. 4 písm. a)
Z dôvodu potreby ochrany štátnych záujmov vo vzťahu k strategickému významu vody vyplynula potreba zabezpečiť zvýšenú ochranu vôd, najmä v chránených vodohospodárskych oblastiach.
K bodu 47 - § 31 ods. 4 písm. f)
Z dôvodu potreby ochrany štátnych záujmov vo vzťahu k strategickému významu vody vyplynula potreba zabezpečiť zvýšenú ochranu vôd, najmä v chránených vodohospodárskych oblastiach.
K bodu 48 - § 31 ods. 4 písm. i)
Z dôvodu zabrániť priamemu alebo nepriamemu vnášaniu znečisťujúcich látok do odkrytých podzemných vôd na územiach, kde z dôvodu potreby ochrany štátnych záujmov vo vzťahu k strategickému významu vody, vyplynula potreba zabezpečiť zvýšenú ochranu vôd najmä v chránených vodohospodárskych oblastiach.
K bodu 49 - § 31 ods. 6 )
Z dôvodu potreby ochrany štátnych záujmov vo vzťahu k strategickému významu vody vyplynula potreba zabezpečiť zvýšenú ochranu vôd najmä v chránených vodohospodárskych oblastiach.
K bodu 50
V § 32 ods. 4 sa terminologicky spresňuje. Ustanovenie bolo doplnené o povinnosť dokladať k návrhu na určenie ochranných pásiem vodárenského zdroja aj geometrický plán z dôvodu jednoznačného zadefinovania hraníc ochranného pásma vodárenského zdroja I. stupňa, čo je nevyhnutné pre majetkovo právne vysporiadanie pozemkov tohto ochranného pásma.
K bodu 51
V§ 32 ods. 6 sa navrhuje spresniť poskytnutie náhrady vlastníkovi pri preukázaní výšky majetkovej ujmy, pričom sa povinne zníži výška náhrady o podiel nákladov, ktoré je povinný vlastník vynaložiť na pozemkoch z dôvodu plnenia všeobecných povinností na uchovanie a ochranu vôd.
K bodu 52
Ustanovenie § 32 ods. 9 sa doplnilo o povinnosť dokladať k návrhu na určenie ochranných pásiem vodárenského zdroja aj geometrický plán z dôvodu jednoznačného zadefinovania hraníc ochranného pásma vodárenského zdroja I. stupňa, čo je nevyhnutné pre majetkovo právne vysporiadanie pozemkov tohto ochranného pásma.
K bodu 53
Úprava ustanovenia § 36 ods. 1 vyplynula z požiadaviek Európskej komisie vo vzťahu k odvádzaniu a čisteniu komunálnych odpadových vôd tak, aby všetky komunálne odpadové vody boli čistené v súlade s požiadavkami smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd v znení smernice Komisie 98/15/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 1882/2003/ES, vrátane požiadaviek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (Rámcová smernica o vode).
K bodu 54
§ 36 sa doplnil novými odsekmi 2 až 4 v súlade s požiadavkami Európskej komisie vo vzťahu k odvádzaniu a čisteniu komunálnych odpadových vôd, ktoré určujú zvlášť požiadavky pre aglomerácie nad 2 000 ekvivalentných obyvateľov (ďalej len „EO“) a pod 2 000 EO. V aglomeráciách nad 2 000 EO sa musia vybudovať verejné kanalizácie s výnimkou, kde by vybudovanie verejnej kanalizácie nepredstavoval prínos pre životné prostredie, alebo by vybudovanie verejnej kanalizácie vyžadovalo neprimerane vysoké náklady. V takých odôvodnených a preukázaných prípadoch môžu byť výnimočne použité individuálne systémy alebo iné primerané systémy, ktorými sú vodotesné žumpy alebo malé čistiarne odpadových vôd, ktoré sa povoľujú na určitý čas, pokiaľ sa nevybuduje a neuvedie do prevádzky verejná kanalizácia.
Odpadové vody akumulované vo vodotesných žumpách musia byť vyvážané a čistené v čistiarni odpadových vôd.
K bodu 55
V § 36 sa upresňuje pojem „aglomerácia“ v súlade s definíciou podľa smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd v znení smernice Komisie 98/15/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 1882/2003/ES.
K bodu 56 - § 36 ods. 10
Doplnenie definície pre hodnotou emisného limitu ustanovenú v § 2 písm. ab) z dôvodu správnej aplikačnej praxe.
K bodu 57
Úpravou § 36 ods. 12 písm. b) sa rozširuje výnimka na vykonanie stavebných úprav čistiarni odpadových vôd, stokovej siete alebo jej objektov najviac na šesť mesiacov, ktorú môže orgán štátnej vodnej správy povoliť na vypúšťanie odpadových vôd nad rámec limitných hodnôt znečistenia pri dodržaní podmienok tohto ustanovenia.
K bodu 58
V § 36 ods. 13 sa na účely jednotnej aplikačnej praxe pre vypúšťanie odpadových vôd z verejnej kanalizácie prostredníctvom odľahčovacích objektov počas trvania prívalového dažďa definuje pojem „prívalový dážď“.
K bodu 59
Zmeny v ustanovení § 36 ods. 16 a § 66 ods. 6 sú navrhnuté podľa prílohy č. 1 z dôvodu zosúladenia s prílohou VIII rámcovej smernice o vode a z dôvodu zrušenia smernice Rady 76/464/EHS zo 4. mája 1976 o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia k 22. decembru 2013. Citovaná smernica, ktorá bola integrovaná do rámcovej smernice o vode, zaviedla pojem látky zoznamu I alebo zoznamu II, ktoré boli uvedené v prílohe smernice a boli transponované do prílohy č. 1 zákona (Zoznam I – obzvlášť škodlivé látky a Zoznam II- škodlivé látky).Účelom tejto smernice bolo odstrániť znečistenie látkami zo zoznamu I a zníženie znečistenia látkami zo zoznamu II.
Článok 22 v spojení s článkom 16 rámcovej smernice o vode stanovujú prechodné ustanovenia týkajúce sa smernice Rady 76/464/EHS zo 4. mája 1976 o vypúšťanie niektorých nebezpečných látok, ktorej zrušenie nastane v decembri 2013.
K bodu 60
V § 37 ods. 1 sa umiestnenie odkazu 48 navrhuje v nadväznosti na výkon predchádzajúceho zisťovania, ktoré je potrebné k povoleniu na vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do podzemných vôd a ktoré môže vykonať len oprávnená osoba podľa geologického zákona. Zmena vyplynula z aplikačnej praxe.
K bodu 61
Spresnenie ustanovení § 37 ods. 3 a 4 vyplynulo z pripomienok Európskej komisie k prebratiu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality. Zosúladila sa národná legislatíva s článkom 22 rámcovej smernice o vode, ktorým sa k 22. decembru 2013 rušia niektoré smernice, napríklad smernica Rady 80/68/EHS o ochrane podzemných vôd pred znečistením niektorými nebezpečnými látkami.
K bodu 62
Zmeny v konkrétnych ustanoveniach sú navrhnuté podľa prílohy č. 1 z dôvodu zosúladenia s prílohou VIII rámcovej smernice o vode a z dôvodu zrušenia smernice Rady 76/464/EHS zo 4. mája 1976 o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia k 22. decembru 2013. Citovaná smernica, ktorá bola integrovaná do rámcovej smernice o vode, zaviedla pojem látky zoznamu I alebo zoznamu II, ktoré boli uvedené v prílohe smernice a boli transponované do prílohy č. 1 zákona (Zoznam I – obzvlášť škodlivé látky a Zoznam II- škodlivé látky).Účelom tejto smernice bolo odstrániť znečistenie látkami zo zoznamu I a zníženie znečistenia látkami zo zoznamu II.
Článok 22 v spojení s článkom 16 rámcovej smernice o vode stanovujú prechodné ustanovenia týkajúce sa smernice Rady 76/464/EHS zo 4. mája 1976 o vypúšťanie niektorých nebezpečných látok, ktorej zrušenie nastane v decembri 2013.
K bodu 63
Spresnenie ustanovenia § 38 ods. 1 je navrhnuté z dôvodu jednoznačného výkladu a jeho jednotnej aplikácii.
K bodu 64
V § 38 ods. 3 ide o legislatívno- technickú úpravu vnútorného odkazu.
K bodu 65
Zmeny v ustanoveniach § 39 ods. 3 až 5 sú navrhnuté v súlade s prílohou č. 1 z dôvodu zosúladenia s prílohou VIII rámcovej smernice o vode a z dôvodu zrušenia smernice Rady 76/464/EHS a v nadväznosti na požiadavky implementácie smernice Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením z dôvodu zabránenia vstupom znečisťujúcich látok do podzemných vôd.
K bodu 66
Úprava ustanovení § 39 ods. 10 a § 61 ods. písm. e) vyplýva zo zmeny prílohy č. 1 s cieľom zosúladenia zákona s prílohou VIII rámcovej smernice o vode a z dôvodu zrušenia smernice 76/464/EHS zo 4. mája 1976 o vypúšťanie niektorých nebezpečných látok k 22. decembru 2013. Podrobné odôvodnenie je uvedené v odôvodnení k šiestemu novelizačnému bodu.
K bodu 67
Úprava ustanovení § 40 súvisí so stratégiou znižovania znečisťovania vôd. Ide o spresnenie transpozície čl. 16 rámcovej smernice o vode.
V rámcovej smernici o vode sa ustanovuje komplexný rámec pre ochranu povrchových vôd a podzemných vôd a stanovujú sa environmentálne ciele vrátane dosiahnutia dobrého chemického stavu a ekologického stavu a zabránenia zhoršovaniu stavu. Vodné útvary musia na dosiahnutie dobrého chemického stavu spĺňať environmentálne normy kvality (ENK) stanovené pre určité chemické látky – prioritné látky– určené podľa rámcovej smernice o vode ako látky, predstavujúce riziko na úrovni Európskej únie pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia. Niektoré prioritné látky sú identifikované ako prioritné nebezpečné látky pre ich perzistentnosť, bioakumulatívnosť alebo toxicitu alebo vyvolávajú rovnakú úroveň obáv. V rámcovej smernici o vode sa popri cieli dobrého chemického stavu požaduje aj prijatie regulačných opatrení zameraných na postupné znižovanie prioritných látok a zastavenie alebo postupné ukončenie vypúšťania, emisií a únikov prioritných nebezpečných látok do vodného prostredia.
K bodu 68
Úprava ustanovenia § 41 ods. 1 vyplynula z aplikačnej praxe Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Pri mimoriadnom zhoršení vôd bolo v dôsledku odstupu času zložité zistiť alebo preukázať, že pôvodca v čase mimoriadneho zhoršenia vôd vypúšťal odpadové vody v rozpore s právoplatným povolením.
K bodu 69
V § 41 ods. 2 sa zabezpečuje súlad so zákonom č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov.
K bodu 70
Úprava ustanovenia § 41 ods. 11 vyplynula z aplikačnej praxe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. pri šetrení príznakov mimoriadneho zhoršenia vôd.
K bodu 71
Úprava ustanovenia § 48 ods. 4 písm. h) vyplynula z aplikačnej praxe Slovenského vodohospodárskeho podniku š. p. - správca vodných tokov poskytne odber vody na závlahy.
K bodu 72
Ustanovenie § 48 ods. 6 je doplnené v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi zo zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších prepisov pre IV. a V. stupeň ochrany a územia európskeho významu, na ktoré je treba prihliadať pri správe vodného toku a z dôvodu informovanosti orgánov ochrany prírody o činnostiach vykonávaných v chránených územiach.
K bodu 73
Doplnenie ustanovenia § 49 ods. 6 vyplynulo z aplikačnej praxe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. – správca vodných tokov prenáša niektoré činnosti súvisiace s výkonom správy vodných tokov na základe zmluvného vzťahu na iné fyzické osoby alebo právnické osoby, na ktoré sa primerane vzťahujú aj oprávnenia ustanovené týmto zákonom pre správcu vodného toku. Zodpovednosť za výkon činností však zostáva vždy na správcovi vodného toku.
K bodu 74
Úprava ustanovenia § 52 ods. 1 vyplynula z aplikačnej praxe orgánov štátnej vodnej správy. Z dôvodu jednoznačnosti aplikácie boli doplnené objekty, ktoré sa považujú za súčasť vodnej stavby.
K bodu 75
Úprava ustanovenia § 52 ods. 1 písm. c) vyplynula z aplikačnej praxe orgánov štátnej vodnej správy. Dopĺňajú sa vodné stavby na vodných tokoch.
K bodu 76
V § 53 sa dopĺňa uvádzacia veta o špecifikáciu vodných stavieb súvisiacich s vodným tokom a pre ktoré má vlastník ustanovené povinnosti vyplývajúce z ich údržby a prevádzky.
K bodu 77
V § 53 písm. f) sa terminologicky zosúlaďuje vymedzenie nepredvídateľných okolností, pri ktorých vydáva vlastníkovi vodnej stavby pokyny správca vodného toku, a to v nadväznosti na definíciu mimoriadnej udalosti podľa zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
Úprava v § 53 písm. g) umožňuje vlastníkovi zabezpečovaním podmienok priechodnosti vodnej stavby napĺňať účel právnej úpravy, ktorou je prirodzená migrácia rýb a iných vodných živočíchov, t.j. funkčnosť týchto objektov počas celej existencie takejto vodnej stavby.
K bodu 78
V § 55 ods. 1 sa z dôvodu riadneho plynulého a operatívneho zabezpečovania výkonu činností správcu vodného toku ako aj zástupcov orgánov štátnej vodnej správy doplnila výnimka pre uvedené subjekty zo zákazu ustanoveného v § 55 ods. 1 týkajúceho sa zákazu jazdenia motorovými vozidlami po vodných stavbách.
K bodu 79
Úprava ustanovení v§ 56 ods. 3 až 5 vyplynula z aplikačnej praxe pri výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami. Pristúpilo sa k efektívnemu spôsobu zaraďovania stavieb do kategórií.
K bodu 80
Úprava ustanovení v § 56 ods. 7 upravuje povinnosť vlastníka alebo stavebníka zabezpečiť odborný technicko-bezpečnostný dohľad prostredníctvom odborne spôsobilej osoby.
K bodu 81
V § 56 ods. 9 sa ustanovujú povinnosti vlastníka vodnej stavby alebo stavebníka vodnej stavby.
K bodu 82
Úprava ustanovení § 56a vyplynula z aplikačnej praxe pri výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami. Upravili sa podmienky odbornej spôsobilosti pri vykonávaní odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami – vzdelanie, odborná prax, spôsobilosť na úkony, bezúhonnosť a potreba vykonania odbornej skúšky.
K bodu 83
V § 56b ods. 2 sa ustanovili podmienky, za ktorých môže Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky zrušiť osvedčenie o odbornej spôsobilosti.
K bodu 84
V § 56c ods. 1 sa spresnil subjekt, ktorý vedie evidenciu udelených osvedčení o odbornej spôsobilosti.
K bodu 85
V § 56d sa doplnili povinnosti odborne spôsobilej osoby pri výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami.
K bodu 86
Doplnil sa § 56e, ktorý ustanovuje povinnosti štátnej organizácie, ktorá je poverená na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu.
K bodu 87
Úprava ustanovenia § 57 ods. 1 vyplynula z aplikačnej praxe orgánov štátnej vodnej správy, aby bolo možné schváliť aj zmenu manipulačného poriadku, nakoľko nie je vždy opodstatnené vypracovať tento dokument nanovo. Stanovisko správcu vodného toku a ďalších dotknutých orgánov si zabezpečí pred schválením konajúci správny orgán.
K bodu 88
V § 59 ods. 1 sa doplnila pôsobnosť ministerstva na poverenie právnickej osoby na určovanie zmiešavacej zóny vyplýva z § 3 ods. 3 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 270/2010 Z. z. o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky.
K bodu 89
Úprava ustanovenia § 59 ods. 1 písm. n) vyplynula z aplikačnej praxe pri výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami, kde sa dopĺňa pôsobnosť ministerstva.
K bodu 90
Doplnenie pôsobnosti ministerstva v § 59 ods. 1 písm. o) vyplynula z aplikačnej praxe pri výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami.
K bodu 91
V § 59 ods. 1 písm. t) ide o legislatívno-technickú úpravu odkazu a o úpravu určenia spôsobu výpočtu prielomovej vlny. Prielomová vlna vzniká náhlym uvoľnením vzdúvanej, zadržiavanej alebo akumulovanej vody po poruche alebo havárii na vodnej stavbe (priehrade, hati, hrádzi alebo odklalisku). Na samotnej vodnej stavbe sa vznik prielomovej vlny prejaví jej deštrukciou , rýchlym klesaním hladiny a vyprázdnením vodnej nádrže alebo odkaliska, čo síce môže, ale nemusí byť nebezpečné. Prielomová vlna je však vždy veľmi nebezpečná na území pod vodnou stavbou, na ktorom ohrozuje ľudské životy, zdravie, majetok a hospodárske aktivity. Z uvedeného dôvodu sa počíta postup prielomovej vlny na území pod vodnou stavbou a správne je hovoriť o spôsobe výpočtu prielomovej vlny z vodnej stavby a nie na vodnej stavbe. Úpravou sa tiež dosiahne zosúladenie znenia zákona so znením § 3 ods. 3 písm. b) vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 388/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečovanie technických a prevádzkových podmienok informačného systému civilnej ochrany.
K bodu 92
Doplnenie ustanovenia § 59 ods. 2 písm. g) vyplynulo z pripomienok Európskej komisie k prebratiu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality.
K bodu 93
V § 59 ods. 3 sa pôsobnosť ústredného orgánu štátnej vodnej správy a vodného hospodárstva dopĺňa činnosťami, ktoré súvisia s prepravou a prevodom vody podľa § 17a.
K bodu 94
V § 60 ods. 1 písm. a) sa pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy dopĺňa činnosťami, ktoré súvisia s prepravou a prevodom vody podľa § 17a.
K bodu 95
V§ 60 ods. 1 písm. c) ide o legislatívno – technickú úpravu, ktorá vyplýva zo zosúladenia ustanovení tohto zákona.
K bodu 96
V § 61 písm. a) sa dopĺňa vnútorný odkaz.
K bodu 97
Ustanovenie § 62 ods. 3 sa doplnilo za účelom urýchlenia a zefektívnenia činnosti v rámci mimoriadneho zhoršenia vôd prostredníctvom jednoznačne určeného rozhodovacieho práva.
K bodu 98
V§ 62 ods. 6 písm. d) sa zakladá pôsobnosť Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako orgánu štátnej vodnej správy na vydanie rozhodnutia o uložení opatrení pri výkone hlavného štátneho vodoochranného dozoru.
K bodu 99
§ 73 ods. 3 až 5 sa dopĺňa z dôvodu, aby správca vodného toku mal zákonné právo byť účastníkom konania vo veciach, ktoré sa týkajú s vodným tokom susediacich pobrežných pozemkov, a to z dôvodu včasného eliminovania možných negatívnych dopadov týchto stavieb a činností na vodný tok. Rozširuje sa okruh účastníkov vodoprávnych konaní o fyzické osoby, občianske iniciatívy alebo právnické osoby, ktorá toto postavenie získala v konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zefektívňujú sa činnosti orgánov štátnej vodnej správy, rozhodovací proces sa zverejňuje okrem úradnej tabule aj na webovom sídle príslušných orgánov, kde sa sprístupní grafická časť zastavovacieho plánu povoľovanej vodnej stavby.
K bodu 100
V§ 73 ods. 15 ide o legislatívno - technickú úpravu, ktorá vyplynula zo zosúladenia ustanovení tohto zákona.
V§ 73 ods. 16 ide o legislatívno - technickú úpravu, ktorá vyplynula zo zosúladenia ustanovení tohto zákona so zákonom č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania v znení neskorších predpisov.
K bodu 101
V § 73 ods. 17 sa vypúšťa ustanovenie, v zmysle ktorého boli rozhodnutia orgánov štátnej vodnej správy uvedené pod písmenom a) až d) vyňaté zo súdnej preskúmavacej pôsobnosti, ako aj z dozorových oprávnení prokurátora. Nakoľko sa rozhodovania dotýkajú práv ďalších účastníkov konania, a ide o základné ľudské právo na ochranu životného prostredia, nie je dôvod obmedzovať prístup účastníka k súdnej ochrane v rámci vnútroštátneho právneho poriadku.
K bodu 102
Ustanovenie § 74 ods. 1 písm. j) sa zosúladilo s § 39.
K bodu 103
Úprava ustanovení § 75 vyplynula z aplikačnej praxe orgánov štátnej vodnej správy pri ukladaní pokút za porušenie ustanovení tohto zákona, najmä z pohľadu ich výchovného vplyvu na zmenu správania sa porušovateľov zákonných povinností. Súčasne sa stanovuje dolná hranica pokút a zaokrúhľuje sa v niektorých prípadoch ich výška z dôvodu prechodu na eurá.
K bodu 104
V § 77 ods. 1 písm. d) ide o zosúladenie s novelizačným bodom 111.
K bodu 105
V § 77 sa odsek 1 dopĺňa novými skutkovými podstatami priestupkov.
K bodu 106
V § 77 ods. 2 až 5 sa upravujú výšky pokút a prejednávanie priestupkov.
K bodu 107
Ustanovenie § 78 ods. 2 sa upravilo v nadväznosti na doplnenie § 78 ods. 3 písmenom f).
K bodu 108
Ustanovenie § 78 ods. 3 písm. a) sa upravilo v súvislosti so znením § 6 ods. 5 a 6 a § 78 ods. 5.
K bodu 109
Úprava § 78 ods. 3 písm. f) vyplynula z implementácie článku 9 rámcovej smernice o vode – Úhrada nákladov za poskytované vodohospodárske služby a dodržanie princípu „znečisťovateľ platí“, zo zabezpečenia ochrany a racionálneho využívania vôd.
K bodu 110
Úprava § 78 ods. 4 a 5 vyplynula z implementácie článku 9 rámcovej smernice o vode – Úhrada nákladov za poskytované vodohospodárske služby a dodržanie princípu „znečisťovateľ platí“, zo zabezpečenia ochrany a racionálneho využívania vôd.
V § 78 ods. 4 sa spresnil spôsob určovania výšky platieb za užívanie povrchových vôd podľa § 78 ods. 3.
V § 78 ods. 5 sa uvádzajú odbery povrchovej vody, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť platiť platby.
Plnenie ex ante kondicionalít (spoplatnenie vody na závlahy) v nadväznosti na Operačný program Kvalita ŽP na roky 2014 až 2020.
Spoplatnenie odberov vôd na závlahy bez rozdielu, či ide o z odbery povrchových vôd alebo odbery z podzemných vôd bolo vyňaté z regulovaných služieb a bude zavedený jednotný poplatok za odber z povrchových vôd a odber z podzemných vôd na závlahy osobitným predpisom podľa § 81 ods. 1 písm. e) - novelou nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 755/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška neregulovaných platieb, výška poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatňovaním užívania vôd.
K bodu 111
Úprava ustanovenia § 78 ods. 6 nadväzuje na úpravu § 78 ods. 2 a 3.
K bodu 112
V nadpise § 79 a odseku 9 ide o zosúladenie so znením ustanovenia § 79 ods. 1.
K bodu 113
V § 79 ods. 1 a 2 ide sa upresňujú činnosti tykajúce sa užívania vôd, na ktoré sa vzťahuje povinnosť platiť poplatky.
K bodu 114
V§ 79 ods. 3 písm. f) ide o optimalizáciu rovnosti a väčšie zrovnoprávnenie postavenia užívateľov vôd. Úprava vyplynula z implementácie článku 9 rámcovej smernice o vode – Úhrada nákladov za poskytované vodohospodárske služby.
K bodu 115
V § 79 ods. 3 písm. h) a i) ide o optimalizáciu rovnosti a väčšie zrovnoprávnenie postavenia užívateľov vôd. Úprava vyplynula z implementácie článku 9 rámcovej smernice o vode – Úhrada nákladov za poskytované vodohospodárske služby. Plnenie ex ante kondicionalít (spoplatnenie vody na závlahy) v nadväznosti na Operačný program Kvalita ŽP na roky 2014 až 2020.
Uvedená úprava, zavedenie spoplatnenia odberu vody používanej na závlahy je v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1857/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy o štátnej pomoci pre malé a stredné podniky (MSP) pôsobiace v poľnohospodárskej výrobe, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 70/2001. Článok 11 odsek 9 ustanovuje „Pomoc pri stratách spôsobených nepriaznivými poveternostnými udalosťami“ tak, že od 1.januára 2011 môže pomoc za straty spôsobené suchom vyplatiť iba členský štát, ktorý úplne implementoval článok 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, a zabezpečuje, že náklady na služby spojené s použitím vody v poľnohospodárstve sa vrátia prostredníctvom primeraného príspevku sektora.
K bodu 116
Úprava ustanovenia § 79 ods. 4 vyplynula z implementácie článku 9 rámcovej smernice o vode – Úhrada nákladov za poskytované vodohospodárske služby a dodržanie princípu „znečisťovateľ platí“, zo zabezpečenia ochrany a racionálneho využívania vôd. Ide o optimalizáciu rovnosti a väčšie zrovnoprávnenie postavenia užívateľov vôd.
K bodu 117
Úprava ustanovení § 79 ods. 7 a 8 nadväzuje na zmeny v § 78 ods. 6 a § 79 ods. 1.
K bodu 118
Prechodnými ustanoveniami § 80e sa ustanovuje zachovanie platnosti odbornej spôsobilosti pre výkon odborného technicko- bezpečnostného dohľadu získanej pred účinnosťou tejto novely.
Ustanovujú sa lehota na zosúladenie práv a povinností vyplývajúcich z doterajších povolení a rozhodnutí a termín, do ktorého správca vodohospodársky významného vodného toku prevezme správu vodných tokov, ak ministerstvo neprevedie správu na inú osobu.
K bodu 119
Úprava splnomocňovacích ustanovení § 81 ods. 1 písm. d) a e) vo väzbe na novelizované ustanovenia zákona.
K bodu 120
V § 82 ide o legislatívno – technickú úpravu.
K bodu 121
Príloha č. 1 je zosúladená s prílohou VIII rámcovej smernice o vode.
K bodu 122
Príloha č. 1 je zosúladená s požiadavkami Európskej komisie k úplnej transpozícii smernice 2006/118/ES.
K bodu 123
Príloha č. 1 je zosúladená s požiadavkami Európskej komisie k úplnej transpozícii smernice 2006/118/ES.
K bodu 124
V prílohe č. 6 ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 125
V prílohe č. 6 sa vypúšťajú už zrušené smernice Európskej únie.
K bodu 126
V prílohe č. 6 siedmom bode sa opravuje chyba v roku vydania smernice.
K bodu 127
Legislatívno - technická úprava poznámok pod čiarou.
K Čl. II
Do sadzobníka správnych poplatkov sa dopĺňa suma, ktorú uhradí žiadateľ pri podaní žiadosti o vydanie povolenia orgánu štátnej vodnej správy na využívanie zdrojov podzemnej vody alebo osobitnej vody podľa § 3 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov odobranej zo zdrojov podzemnej vody, ktoré sú situované na území Slovenskej republiky, na účely prepravy alebo prevodu cez štátnu hranicu Slovenskej republiky.
K Čl. III
K bodom 1 a 3
Navrhovaná úprava jednoznačne ustanovuje, že rozhodovanie obcí o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia je vykonávané v prenesenom výkone štátnej správy, čo zároveň znamená, že na rozhodovanie o odvolaniach voči týmto rozhodnutiam obcí budú príslušné okresné úrady (terajšie obvodné úrady životného prostredia). Táto pôsobnosť obcí bola vždy považovaná za prenesený výkon štátnej správy až do prijatia zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, ktorý v § 4 ods. 2 ustanovil „Ak zákon pri úprave pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja) neustanovuje, že ide o prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja)“.
Od tohto času vznikali spory o právomoc na rozhodovanie o odvolaní voči rozhodnutiam obcí o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia medzi krajskými súdmi a obvodnými úradmi životného prostredia, ktoré často musel rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky.
K bodu 2
Odlišne od § 30 ods. 2 správneho poriadku sa ustanovuje, že voči rozhodnutiu o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. j) správneho poriadku sa nepripúšťa riadny opravný prostriedok. Dôvodom je tá skutočnosť, že zastaveniu konania predchádza kvalifikované podanie účastníka konania, ktorý podal oznámenie o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, podľa ktorého je zrejmé, že poplatková povinnosť nevzniká. Rozhodnutie o zastavení konania túto skutočnosť len potvrdzuje.
K Čl. IV
Navrhuje sa účinnosť zákona.
V Bratislave dňa 4. júna 2014
Robert Fico, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Peter Žiga, v. r.
minister životného prostredia
Slovenskej republiky