Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) predstavuje základný legislatívny rámec v oblasti energetickej efektívnosti, ktorý bol doposiaľ definovaný zákonom č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Návrhom zákona sa čiastočne transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2012/27/EU z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice EP a Rady 2004/8/ES a 2006/32/ES v platnom znení (ďalej len „smernica“). Ostatné ustanovenia smernice sú transponované zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, a tiež možnosťou využitia európskych fondov, najmä pomocou Operačného programu Kvalita životného prostredia. Predmetom predloženého návrhu zákona je taktiež riešenie problémov, ktoré vyplynuli z doterajšej praktickej aplikácie energetickej legislatívy, pričom navrhovaná úprava nepresahuje rámec existujúcich povinností a požiadaviek európskej právnej úpravy. Vzhľadom na rozsah predmetnej smernice, návrhom zákona sa zároveň novelizujú niektoré ďalšie právne predpisy.
Návrhom zákona sa upravuje a precizuje rámec pre racionálne používanie energie, stanovujú sa požiadavky na energetickú efektívnosť pri premene, prenose, preprave, distribúcii a spotrebe energie, upravuje sa monitorovanie a podpora energetickej efektívnosti a ustanovujú sa povinnosti pre fyzické osoby, podnikateľov, právnické osoby a orgány štátnej správy pri používaní energie. Jeho cieľom je zvýšiť účinnosť využitia energie v celom energetickom reťazci a najmä v oblastiach konečnej spotreby s vysokým predpokladom úspor energie, ako napríklad budovy alebo priemysel. Návrh umožňuje Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) uzatvárať dohody o úsporách energie na dobrovoľnej báze.
Navrhovaná právna úprava vytvára základný systém na podporu rozvoja trhu s energetickými službami v podmienkach Slovenskej republiky. V súlade s požiadavkami smernice návrh zákona upravuje požiadavky na obnovu budov ústredných orgánov štátnej správy a ďalšie opatrenia v oblasti budov. V rámci podpory zvyšovania odbornosti v energetike sú navrhnuté kvalifikačné schémy pre poskytovateľov energetickej služby s garantovanou úsporou energie a vylepšený systém kvalifikácie energetického audítora. Návrh zákona sa snaží plne uplatniť základnú myšlienku smernice o možnosti poskytnúť spotrebiteľovi energie dostatok informácii na to, aby mohol riadiť svoju spotrebu energie čo najúspornejšie. K tomu napomáha aj monitorovací systém energetickej efektívnosti, umožňujúci monitorovať úspory energie v celom národnom hospodárstve, potrebný pre vyhodnotenie národného indikatívneho cieľa energetickej efektívnosti stanoveného v rámci Stratégie 2020. Zároveň sú stanovené základné úlohy pre príspevkovú organizáciu ministerstva, ktorá je prevádzkovateľom monitorovacieho systému.
Novela zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) upravuje viazanú živnosť energetického audítora a pridáva novú viazanú živnosť poskytovateľa garantovanej energetickej služby.
Novela zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov upravuje požiadavku na meranie a rozpočítanie tepla a teplej vody v súlade s požiadavkami smernice.
Novela zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zavádza systém vydávania a spravovania záruk pôvodu elektriny z vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla a možnosť jeho medzinárodného uznávania.
Novela zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov zavádza posudzovanie energetickej efektívnosti v podmienkach regulátora a návrhy úprav legislatívno-technického charakteru.
Novelou zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa upravuje proces vydávania povolenia na prevádzku zariadení na výrobu elektriny, pri ktorom musí byť predložené aj ekonomicko-technické hodnotenie projektu. V novele sa ďalej ustanovujú právomoci a povinnosti pri poskytovaní informácii koncovému odberateľovi s požiadavkou na zlepšenie informovanosti o jeho spotrebe energie.
Novela zákona č. 71/2013 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky umožňuje realizáciu opatrení energetickej efektívnosti, ktoré nie je možné vykonať z európskych fondov.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
B. Osobitná časť
K čl. I
K § 1: Ustanovenie vymedzuje predmet navrhovanej právnej úpravy. V tomto ustanovení sa stanovuje pôsobnosť navrhovaného zákona na práva a povinnosti všetkých skupín používajúcich energiu, t. j. právnických osôb, fyzických osôb – podnikateľov, ako aj fyzických osôb – domácností v oblasti energetickej efektívnosti v súvislosti s požiadavkami smernice a s požiadavkami praxe. Zákon ustanovuje povinnosti pri používaní energie a dotýka sa celého energetického rámca, t. j. premeny, prenosu, prepravy, distribúcie a spotreby energie. Zákon taktiež zvyšuje informovanosť spotrebiteľa energie, aby mu umožnil mať dostatok informácii potrebných k riadeniu a úprave svojej spotreby energie.
Energetická efektívnosť sa rieši komplexne a preto z návrhu zákona nie sú vylúčení ani koncoví spotrebitelia zaoberajúci sa činnosťami vymedzenými v prílohe I k smernici EP a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v EU podľa prílohy I smernice 2003/87/ES. Povinnosti ukladané týmto zákonom nie sú v rozpore so zákonom č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K § 2: Definujú sa základné pojmy používané v jednotlivých ustanoveniach zákona obsahovo zhodne so smernicou. Vzhľadom na zaužívanú technickú prax nie je možné prevziať definície zo smernice ako doslovný preklad.
K § 3: Definujú sa jednotlivé kategórie fyzických a právnických osôb používané v ustanoveniach zákona obsahovo zhodne so smernicou. Vzhľadom na zaužívanú technickú prax nie je možné prevziať definície zo smernice ako doslovný preklad.
K § 4: Ustanovuje sa povinnosť pre ústredné orgány štátnej správy v súvislosti so spracovaním a vyhodnocovaním strategických a koncepčných dokumentov v oblasti energetickej efektívnosti, ktorými sú koncepcia energetickej efektívnosti, akčný plán energetickej efektívnosti, správu o pokroku pri dosahovaní národného cieľa energetickej efektívnosti a komplexné posúdenie potenciálu využitia systémov centralizovaného zásobovania teplom, vrátane ich ekonomicko-technického hodnotenia.
Cieľom koncepcie je, na základe aktuálneho vývoja vo svete, v Európskej únii a aj na národnej úrovni, napomôcť riešeniu tých otázok v energetike, ktoré nerieši vnútorný trh s energiou, vykonať inventarizáciu súčasného poznania potenciálov energetických úspor v jednotlivých sektoroch slovenskej ekonomiky, identifikovať bariéry, navrhnúť strategické ciele a priority, definovať energeticky úsporné opatrenia, časovo zoradiť postupné kroky smerujúce k dosiahnutiu vytýčených cieľov a zabezpečiť realizáciu navrhnutých opatrení a ich monitorovanie.
Akčný plán energetickej efektívnosti bude vypracovaný v zmysle smernice a vykonávacieho rozhodnutia komisie č. 2013/242/EU. Akčný plán je implementačným nástrojom na dosiahnutie národného indikatívneho cieľa energetickej efektívnosti stanoveného podľa čl. 4 ods. 1 smernice. Akčný plán konkretizuje vybrané opatrenia a činnosti na najbližšie tri roky vrátane predpokladaných podporných finančných mechanizmov. Slovenská republika bude pripravovať akčné plány s trojročnou periodicitou v súlade s platnou európskou legislatívou. Hodnotenie plnenia akčného plánu a hodnotenie a overovanie úspor energie sa bude vykonávať podľa príloh smernice a podľa výstupov z medzinárodnej pracovnej skupiny, zriadenej Európskou komisiou s cieľom podporiť implementáciu smernice.
Správa o pokroku pri dosahovaní národného cieľa energetickej efektívnosti obsahuje základné informácie o energetickej efektívnosti Slovenskej republiky a bude predkladaná raz ročne k 30. aprílu Európskej komisii po schválení ministerstvom. Obsah správy je uvedený v odseku 4.
Ekonomicko-technické hodnotenie uplatnenia systémov centralizovaného zásobovania teplom a chladom (ďalej len „centralizované zásobovanie“) má byť vypracované v súlade s metodikou uvedenou v prílohe č. IX smernice do 31. decembra 2015. Toto hodnotenie je prvým krokom potrebným pre vytvorenie komplexného posúdenia systémov centralizovaného zásobovania na Slovensku. Detaily ekonomicko-technického hodnotenia uplatnenia systémov centralizovaného zásobovania budú ustanovené vyhláškou.
K § 5: V § 5 sa ustanovuje povinnosť stanovenia a možnosť každoročnej úpravy národného indikatívneho cieľa energetickej efektívnosti. Národný cieľ bude zahŕňať všetky čiastkové ciele energetickej efektívnosti, ako aj vonkajšie a vnútorné vplyvy, ktoré na národný cieľ pôsobia. Po úprave národného cieľa ministerstvo informuje Európsku komisiu. Metodiku stanovenia národného cieľa, výpočtu úspor a prepočítavacie koeficienty na prepočet medzi jednotlivými formami národného cieľa ustanoví vyhláška.
V odseku 1 písm. a) a b) je definovaný cieľ úspor energie u spotrebiteľa, ktorý je potrebné stanoviť podľa čl. 7 smernice. Tento cieľ sa stanovuje sa na obdobie rokov 2014-2020. Po roku 2016 je možné opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa vyhodnotiť, aby sa mohol splniť cieľ úspor energie u spotrebiteľa v roku 2020. Popisovaný mechanizmus je navrhnutý v odseku 5.
K § 6: V § 6 sa ustanovuje ministerstvu povinnosť vypracovať komplexné posúdenie potenciálu využitia systémov centralizovaného zásobovania do 31. decembra 2015. Súčasťou posúdenia je napr. posúdenie potreby využiteľného tepla a chladu pre systémy centralizovaného zásobovania, prognózu rozvoja potreby tepla a chladu, posúdenie potenciálu úspor v systémoch centralizovaného zásobovania, návrh konkrétnych opatrení na najbližších 5 rokov, posúdenie efektívnosti vynaloženia nákladov, posúdenie možností miestnych a regionálnych trhov s teplom a miestnych a regionálnych koncepcií rozvoja tepelnej energetiky, ako aj návrh strednodobej stratégie rozvoja systémov centralizovaného zásobovania do roku 2030, pri zohľadnení stanovených parametrov. Rozsah komplexného posúdenia je uvedený v odseku 2. Taktiež sa ustanovuje povinnosť vypracovať tepelnú mapu Slovenskej republiky do 31. decembra 2015. Následne je v § 6 navrhnutý systém aktualizácie predmetných dokumentov a ekonomicko-technického hodnotenia uplatnenia systémov centralizovaného zásobovania v súlade s požiadavkami smernice, pričom aktualizácia sa má vykonať do jedného roka od doručenia požiadavky z Európskej komisie.
K § 7: Ustanovenie vymedzuje povinnosti pre výrobcu elektriny alebo tepla v súvislosti s dosahovaním aspoň minimálnych účinností pri stavbe, rekonštrukcii a prevádzke zariadenia na výrobu elektriny alebo tepla a zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Hodnoty minimálnej účinnosti zariadení budú stanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo. Pri návrhu sekundárnej legislatívy sa zohľadnia hodnoty účinnosti zariadení stanovených smernicou 2004/8/ES o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou a vyhlášky Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach č. 59/2008 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 328/2005 Z. z., ktorou sa určuje spôsob overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, ukazovatele energetickej účinnosti zariadení na výrobu tepla a distribúciu tepla, normatívne ukazovatele spotreby tepla, rozsah ekonomicky oprávnených nákladov na overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení a spôsob úhrady týchto nákladov.
Ustanovuje v jednotlivých odsekoch povinnosť pravidelne hodnotiť zariadenia na prenos, prepravu, distribúciu a rozvod energie a vybraných médií. Jedná sa o tzv. samohodnotenie prevádzky zariadení za účelom zisťovania strát resp. energetickej náročnosti dopravy energie a médií. Dôležité je ustanovenie o zverejňovaní výsledkov hodnotenia za účelom informovania širokej verejnosti. Napriek tomu, že zákon nestanovuje žiadne ukazovatele, ktoré je potrebné plniť, bude mať široká verejnosť pravidelný prehľad o tom, či sa v súvislosti s prevádzkou zariadení na prenos, prepravu, distribúciu a rozvod energie a vybraných médií dosahujú úspory energie.
K § 8: Ministerstvo môže uzatvoriť dohodu so zúčastneným subjektom za účelom dosiahnutia úspor energie a informovania o opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti zúčastneného subjektu. Takúto dohodu umožňuje smernica uzavrieť pre plnenie cieľa úspor energie u spotrebiteľa podľa čl.7 smernice.
K § 9: Ustanovuje sa povinnosť pre Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v spolupráci s ministerstvom vypracovať dlhodobú stratégiu aktivizácie investícii do obnovy budov. Ďalej sa ustanovuje spôsob aktualizácie stratégie a predkladania Európskej komisii. Cieľom stratégie je vytvoriť dlhodobý investičný rámec pre obnovu budov v Slovenskej republike, pričom sa zohľadní súčasný stav fondu budov a nákladovo efektívne spôsoby obnovy budov. Súčasťou stratégie je aj návrh opatrení smerujúcich k nákladovo efektívnej hĺbkovej obnove budovy. Stratégia obsahuje aj cieľ úspory energie vo výške zodpovedajúcej ročnej obnove 3% zo súčtu celkových podlahových plôch relevantných budov, ktorý sa každoročne aktualizuje a spôsob výpočtu cieľa.
K § 10: Ustanovuje sa povinnosť každoročne zabezpečiť obnovu verejných budov podľa plánu obnovy budov. Plán obnovy budov pripraví zverejní Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v spolupráci s ministerstvom a každoročne schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Plán obnovy sa pripraví na základe zoznamu relevantných budov, ktoré pripraví a zverejní Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, monitorovania spotreby v relevantných budovách a monitorovacej správy, ktorú vypracuje prevádzkovateľ monitorovacieho systému energetickej efektívnosti. Plán obnovy bude obsahovať zoznam budov určených na obnovu tak, aby sa dosiahol cieľ úspor energie budov v súlade s cieľom podľa čl. 5 smernice. Prioritou budú budovy s najhoršou energetickou hospodárnosťou, s najvyššou celkovou spotrebou energie, resp. s najvyšším potenciálom úspor energie. V záujme efektívneho využívania verejných zdrojov sa pri zostavovaní zoznamu budov určených na obnovu zohľadnia špecifické náklady na jednotku úspory energie.
K § 11: Ustanovujú sa pre vlastníka a správcu budovy nad 1000 m2 povinnosti, ktoré sa týkajú hydraulického vyregulovania vykurovacieho systému, resp. rozvodov teplej vody, vybavenia systému tepelných zariadení automatickou reguláciou teplonosnej látky, ako aj povinnosť poskytnúť informácie o spotrebe energie v elektronickej forme do 90 dní, ak o to prevádzkovateľ monitorovacieho systému požiada. Povinnosti sú prebraté zo zákona č. 476/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ustanovujú sa povinnosti pre vlastníka a správcu budovy nad 1000 m2 vybaviť rozvody tepla a teplej vody vhodnou tepelnou izoláciou, pričom sa uvádzajú výnimky z tejto povinnosti. Technické požiadavky budú stanovené vo vyhláške.
K § 12: Predmetom právnej úpravy postavenia energetického audítora je predovšetkým ustanovenie požiadaviek na výkon činnosti energetického audítora. Zoznam energetických audítorov vedie ministerstvo. Skúšky odbornej spôsobilosti a aktualizačnú odbornú prípravu energetických audítorov bude vykonávať príspevková organizácia ministerstva- Slovenská inovačná a energetická agentúra, ktorá vykonáva túto činnosť už na základe zákona č. 476/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorá má v tejto oblasti dlhodobé skúsenosti. Rieši sa tu aj problematika vyčiarknutia energetického audítora zo zoznamu a opätovné zapísanie energetického audítora do zoznamu energetických audítorov. Podrobnosti budú ustanovené vyhláškami.
K § 13: Upravuje sa výkon činnosti energetického audítora, ktorú možno vykonávať ako viazanú živnosť audítora alebo viazanú živnosť organizácie alebo u svojho zamestnávateľa, ak je s ním audítor v pracovnom pomere. Energetický audit môže vykonávať aj osoba iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak je držiteľom oprávnenia na výkon činnosti energetického audítora podľa právnych predpisov iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
K § 14: Ustanovuje sa povinnosť vykonávať energetický audit pre podnikateľov, ktorí nie sú mikropodnikom, malým podnikom alebo stredným podnikateľom podľa európskej definície mikropodniku, malého podniku a stredného podniku. Veľký podnik je povinní energetické audity aktualizovať každé štyri roky. Ustanovuje sa výnimka pre veľké podniky, ktoré majú zavedené systémy environmentálneho manažmentu s energetickým auditom podľa STN ISO 14001 a systémy energetického manažmentu podľa STN ISO 50001, kde pri vypracovaní energetického auditu, ak ten spĺňa náležitosti podľa zákona, postupujú podľa týchto zavedených systémov.
Kvalita energetického auditu je zabezpečená pomocou minimálnych požiadaviek na obsah energetického auditu, ktoré budú preukázané v písomnej správe z energetického auditu. Správa môže byť poskytnutá poskytovateľovi energetickej služby a na požiadanie aj prevádzkovateľovi monitorovacieho systému za účelom kontroly postupu pri vypracovaní energetického auditu a tým aj kontroly kvality vypracovaného energetického auditu. Ministerstvo vedie zoznam energetických auditov na webovej stránke. Mikropodnikateľ, malý podnikateľ a stredný podnikateľ, u ktorého bol vykonaný energetický audit, zašle správu do monitorovacieho systému.
K § 15: V § 15 až § 20 sa nachádza súbor ustanovení napomáhajúci rozvoju trhu s energetickými službami. Podľa požiadaviek smernice je potrebné vytvoriť podporný mechanizmus pre rozvoj trhu s energetickými službami, podporiť rozvoj energetických služieb, vytvoriť zoznam poskytovateľov energetickej služby a ustanoviť základné kvalifikačné predpoklady poskytovateľov energetickej služby.
Vzhľadom na rozdielne dopady poskytovania energetickej služby je potrebné jej presné vymedzenie v rámci energetických činností. Takisto je potrebné rozdeliť energetickú službu na základe dopadov na prijímateľa. Energetická služba je rozdelená na podpornú energetickú službu, garantovanú energetickú službu, ktorá je ďalej špecifikovaná pre verejný sektor, a inú energetickú službu. Energetické služby nie sú podľa návrhu tohto zákona regulovanou činnosťou v zmysle zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, ani samostatnou dodávkou energie alebo poskytnutím samostatnej činnosti na energetickom zariadení alebo v energetickom odvetví. Energetickou službou nie je ani rozpočítanie nákladov na teplo alebo teplú vodu, ak ho vykoná sám správca. Inou energetickou službou je energetická služba, ktorá nie je podpornou energetickou službou ani garantovanou energetickou službou, napr. činnosti podľa § 17 ods. 3 vykonávané bez splnenia podmienky garantovanej úspory energie, t.j. odplata nie je pevne viazaná na garantovanú úsporu energie. Ďalšie ustanovenie zamedzuje znemožňovaniu alebo obmedzovaniu poskytovania energetickej služby. Hodnotenie rozvoja trhu s energetickými službami a kvalitu poskytovaných služieb vypracúva ministerstvo v termíne vypracovania akčného plánu podľa § 4 ods. 1 písm. c).
K § 16: Podporná energetická služba je vytvorená pre potreby zjednodušenia procesu poskytovania takej energetickej služby, ktorá nemá priame dopady na ekonomiku prijímateľa energetickej služby, avšak prispieva k dosahovaniu úspor energie. Tu je možné poskytovať tzv. ľahšie formy energetickej služby vo forme napr. informovanosti alebo poradenstva. Podľa požiadaviek smernice je potrebné vytvoriť zoznam poskytovateľov energetickej služby. Pre poskytovateľov podpornej energetickej služby je vytvorený zjednodušený model ohlasovacej povinnosti, na základe ktorej získa poskytovateľ potvrdenie. Podpornú energetickú službu môže poskytovať každá fyzická alebo právnická osoba, pričom stačí splnenie ohlasovacej povinnosti ústrednému orgánu štátnej správy. Podrobnosti oznámenia a potvrdenia budú upravené vyhláškou.
K § 17: Ustanovuje práva a povinnosti pri poskytovaní garantovanej energetickej služby. Zavedenie systému garantovanej energetickej služby je zavedenie takej energetickej služby, pri ktorej sa z dosahovaných úspor energie uhrádzajú náklady na opatrenie alebo poskytnutú službu vyjadrené v zmluvne určených hodnotách (tzv. služba EPC). Garantovaná energetická služba sa uzatvára medzi poskytovateľom garantovanej energetickej služby a prijímateľom garantovanej energetickej služby. Vymedzujú sa činnosti, ktoré je možné vykonať ako garantovanú energetickú službu. Definujú sa zmluvne určené hodnoty, na ktorých sa dohodnú poskytovateľ a prijímateľ a sú priamo ustanovené v zmluve.
K § 18: Definuje garantovanú energetickú službu pre verejný sektor, ktorý je špecifický z pohľadu narábania s verejnými prostriedkami, verejným majetkom. Definuje sa obsah zmluvy garantovanej energetickej služby pre verejný sektor.
K § 19: Ustanovuje práva a povinnosti poskytovateľa garantovanej energetickej služby a prijímateľa garantovanej energetickej služby. Vytvára kvalifikačnú schému pre poskytovateľa garantovanej energetickej služby, medzi ktorého patrí napr. spoločnosť typu ESCO. Na poskytovanie garantovanej energetickej služby je potrebné osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Podľa požiadaviek smernice je potrebné na webovom sídle viesť zoznam odborne spôsobilých osôb a poskytovateľov garantovanej energetickej služby. Podrobnosti o osvedčení o odbornej spôsobilosti a o skúške odbornej spôsobilosti budú upravené vo vyhláške.
K § 20: Ustanovenie je potrebné pre podporu rozvoja energetických služieb a výrazného zvýšenia povedomia fyzických a právnických osôb, ktoré môžu využiť systém energetickej služby pre potreby zlepšenia využívania energie. Ustanovenie určuje plnenie informačných povinností a šírenia požadovaných informácii o energetických službách, ktoré poskytnú poskytovateľom a prijímateľom energetickej služby detailnejšie informácie o dokumentoch a zmluvách potrebných k výkonu energetickej služby. Ďalej je obsiahnutý súbor informačných ustanovení v oblasti energetickej efektívnosti určený pre ústredné orgány štátnej správy umožňujúci poskytovanie základných informácii o energetickej efektívnosti v štátnej správe.
K § 21: Súbor informačných ustanovení v oblasti tepelnej energetiky s požiadavkami na účastníkov trhu s teplom poskytovať dostatočné informácie vo vyúčtovaní a na vyúčtovacej faktúre, aby sa koncovému odberateľovi a konečnému spotrebiteľovi umožnilo monitorovanie a kontrola vlastnej spotreby tepla a teplej vody. Ustanovenie umožňuje určiť aj spôsob poskytovania informácie a tým aj časový harmonogram poskytovania týchto informácii.
K § 22: Súbor informačných ustanovení v oblasti elektroenergetiky a plynárenstva s požiadavkami na účastníkov trhu s elektrinou a plynom poskytovať dostatočné informácie na vyúčtovacej faktúre, aby sa koncovému odberateľovi umožnilo monitorovanie a kontrola vlastnej spotreby elektriny a plynu. Ustanovenie umožňuje určiť aj spôsob poskytovania informácie a tým aj časový harmonogram poskytovania týchto informácii.
K § 23: Súbor informácii, ktoré musí povinne poskytovať inteligentný merací systém, aby sa koncovému odberateľovi a konečnému spotrebiteľovi umožnilo monitorovanie a kontrola vlastnej spotreby energie.
K § 24: Ustanovujú sa povinnosti v súvislosti s monitorovaním energetickej efektívnosti, poskytovaním a spracovaním vybraných údajov.
K § 25: Ministerstvo určí organizáciu vo svojej pôsobnosti, ktorá vykonáva niektoré ustanovenia zákona. Vzhľadom na skúsenosti a personálne zabezpečenie prevezme v súlade so zriaďovacou listinou tieto povinnosti Slovenská inovačná a energetická agentúra, ktorá je príspevkovou organizáciou ministerstva. Ustanovujú sa úlohy, ktoré má vykonávať energetická agentúra v oblasti energetickej efektívnosti.
K § 26: Právna úprava vymedzuje ochranu zvláštnych záujmov pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ozbrojené sily Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Policajný zbor, Slovenskú informačnú službu a Národný bezpečnostný úrad v súvislosti so sledovaním a vyhodnocovaním celkovej spotreby energie.
K § 27: Ustanovuje dozor nad dodržiavaním zákona, ktorý vykonáva od 1. mája 2014 Slovenská obchodná inšpekcia.
K § 28: Predmetom právnej úpravy je vymedzenie priestupkov a konania právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktoré je podľa zákona iným správnym deliktom.
K § 29: Za porušenie povinností uložených zákonom sa ustanovujú pokuty podľa všeobecných zásad o správnych deliktoch vo výške od 300 eur do 30 000 eur. Pri určovaní výšky pokuty inšpekcia prihliada na závažnosť konania, na trvanie a opakovanie protiprávneho stavu. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.
K § 30: Ustanovuje sa, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Ustanovuje sa povinnosť zverejňovať údaje na webovom sídle údaje vo formáte pre zdravotne postihnuté osoby na ich žiadosť.
K § 31: Splnomocňovacie ustanovenia
K § 32: Prechodné ustanovenia
K § 33: Ustanovením sa plní povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.
K § 34: Ustanovením sa zrušujú zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a súvisiace vyhlášky.
K čl. II
K bodu 1: V živnostenskom zákone sa upravuje viazaná živnosť – energetický audítor.
K bodu 2: Živnostenský zákon sa dopĺňa o novú viazanú živnosť – poskytovateľa garantovanej energetickej služby.
K čl. III
K bodu 1: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorú je potrebné zaviesť z dôvodu výroby a distribúcie tepla, ktoré nie je podnikaním.
K bodu 2: Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zosúladenia s definíciou účinného systému centralizovaného zásobovania teplom v zmysle smernice 2012/27/EÚ.
K bodu 3: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorú je potrebné zaviesť z dôvodu výroby a distribúcie tepla, ktoré nie je podnikaním.
K bodu 4: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorú je potrebné zaviesť z dôvodu výroby a distribúcie tepla, ktoré nie je podnikaním.
K bodu 5: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorú je potrebné zaviesť z dôvodu výroby a distribúcie tepla, ktoré nie je podnikaním.
K bodu 6: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorú je potrebné zaviesť z dôvodu výroby a distribúcie tepla, ktoré nie je podnikaním.
K bodu 7: Ustanovuje sa, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorým sa ustanoví teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste a pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode vydá ministerstvo. Týmto ustanovením prechádza kompetencia v tejto oblasti z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na ministerstvo. Cieľom tejto úpravy je obmedzenie právomocí úradu pri vykonávaní regulácie tepla v bytových domov.
K bodu 8: Spresňuje sa funkcionalita určeného meradla s časovým priebehom, ktoré má zaznamenávať časový priebeh spotreby tepla na prípravu teplej úžitkovej vody. Časový interval záznamu by nemal byť kratší ako intervaly, v ktorých má dodávateľ tepla povinnosť informovať odberateľa tepla o jeho skutočnej t.j. nameranej spotrebe tepla podľa zákona o energetickej efektívnosti.
K bodu 9: Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu doplnenia odseku 8 do § 17.
K bodu 10: Novým odsekom 8 sa spresňuje do akého termínu je potrebné inštalovať určené meradlo, ktoré zaznamenáva časový priebeh spotreby tepla na prípravu teplej úžitkovej vody v prípade, že budova bola významne obnovená v zmysle zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov. Aby sa zbytočne neobmedzovala dodávka teplej úžitkovej vody najmä obyvateľstvu, navrhuje sa obdobie jedného roka.
K bodu 11: Spresňuje sa funkcionalita určeného meradla s časovým priebehom, ktoré má zaznamenávať časový priebeh spotreby tepla na vykurovanie. Časový interval záznamu by nemal byť kratší ako intervaly, v ktorých má dodávateľ tepla povinnosť informovať odberateľa tepla o jeho skutočnej t.j. nameranej spotrebe tepla podľa zákona o energetickej efektívnosti.
K bodu 12: Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu doplnenia odseku 10 do § 18.
K bodu 13: Novým odsekom 10 sa spresňuje do akého termínu je potrebné inštalovať určené meradlo, ktoré zaznamenáva časový priebeh spotreby tepla na vykurovanie v prípade, že budova bola významne obnovená v zmysle zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov. Aby sa zbytočne neobmedzovala dodávka tepla na vykurovanie najmä obyvateľstvu, navrhuje sa obdobie jedného roka.
K bodu 14: Ustanovuje sa, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorým sa ustanovia pravidlá rozpočítavania množstva tepla vydá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Týmto ustanovením prechádza kompetencia v tejto oblasti z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Cieľom tejto úpravy je obmedzenie právomocí úradu pri vykonávaní regulácie tepla v bytových domov.
K bodu 15: Ustanovuje sa prechodné obdobie na inštaláciu overených meradiel množstva tepla, najmä v bytových domoch s vlastnou kotolňou s termínom do 31. decembra 2016, ktorý je rovnaký aj pre inštaláciu určených meradiel na vykurovanie alebo pomerových meračov tepla na vykurovanie. Termín je hraničný a je ustanovený smernicou 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti.
V nadväznosti na navrhované body 7 a 14 sa ustanovuje, že až do nadobudnutia účinnosti vyhlášky vydanej na základe tohto zákona, zostáva v platnosti a účinnosti vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla v znení vyhlášky č. 358/2009 Z. z.
K čl. IV
K bodu 1: Upravuje sa poskytovanie údajov prevádzkovateľovi monitorovacieho systému.
K bodu 2: V súlade s úpravou v bode 1 sa dopĺňa legislatívna skratka.
K bodu 3: Rozširuje sa požiadavka na poskytovanie informácii aj pre vysoko účinnú kombinovanú výrobu.
K bodu 4: V súlade s novým § 8a sa zrušuje odsek 10 v § 8.
K bodu 5: Vkladá sa nový § 8a obsahujúci ustanovenia zriaďujúce inštitút záruky pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla (ďalej len „vysoko účinná kombinovaná výroba“).
K bodu 6: Upravuje sa povinnosť ministerstva pri vypracovaní komplexného posúdenia národného potenciálu vysoko účinnej kombinovanej výroby podľa požiadaviek smernice a rozširuje sa povinnosť aj na vypracovanie ekonomicko-technického hodnotenia uplatnenia vysoko účinnej kombinovanej výroby v Slovenskej republike.
K bodu 7: V súlade s úpravou v bode 6 sa upravuje aj názov na komplexné posúdenie.
K bodu 8: Definuje základné princípy ekonomicko-technického hodnotenia uplatnenia vysoko účinnej kombinovanej výroby na v Slovenskej republike.
K bodu 9: Dopĺňa sa prechodné ustanovenie, podľa ktorého je po prvýkrát potrebné vypracovať komplexné posúdenie do 31. decembra 2015.
K bodu 10: Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie pre vypracovanie vyhlášky s rozsahom, obsahom a podrobnosťami ekonomicko-technického hodnotenia uplatnenia vysoko účinnej kombinovanej výroby v Slovenskej republike, ktoré je potrebnú vypracovať v súlade s prílohou č. IX smernice.
K bodu 11: Vypustenie z dôvodu zrušenia predmetnej smernice.
K bodu 12: Do transpozičnej prílohy sa dopĺňa smernica 2012/27/EÚ.
K čl. V
K bodu 1: Ustanovuje sa povinnosť pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zohľadňovať energetickú efektívnosť pri regulácii.
K bodu 2: ustanovuje sa povinnosť pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydávať potvrdenia o pôvode obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla.
K bodu 3: Do transpozičnej prílohy sa dopĺňa smernica 2012/27/EÚ.
K čl. VI
K bodu 1: V § 11 ods. 1 písm. c) sa dopĺňa Národný bezpečnostný úrad.
K bodu 2: Posúdenie súladu investičného zámeru výstavby nového zariadenia na výrobu elektriny, alebo rekonštrukcie existujúceho zariadenia na výrobu elektriny s energetickou politikou sa musí doplniť podľa požiadaviek smernice o ekonomicko-technické hodnotenie projektu z pohľadu možnosti využitia tepla. Takisto sa musí posúdiť súlad s komplexným posúdením vysokoúčinnej kombinovanej výroby a s komplexným posúdením národného potenciálu centralizovaného zásobovania. Výnimku z tejto povinnosti majú jadrové zariadenia.
K bodu 3: Vyjadrenie k súladu s komplexným posúdením vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla musí zaslať aj prevádzkovateľ prenosovej sústavy.
K bodu 4: V § 28 sa v odseku 4 rozširujú požiadavky na prevádzkovateľa prenosovej sústavy, aby sa dosiahol súlad s požiadavkou smernice ohľadne energetickej efektívnosti zariadení v jeho pôsobnosti. Podľa požiadaviek smernice je potrebné vykonať raz za 10 rokov posúdenie potenciálu elektroenergetickej infraštruktúry, ktoré bude obsahovať aj návrh nákladovo efektívnych opatrení, posúdenie energetickej efektívnosti prenosu, distribúcie, riadenia zaťaženia, prevádzkyschopnosti prepojenej sústavy, pripojenia zariadení na výrobu elektriny a zariadení na výrobu elektriny veľmi malých výkonov a spôsob zasielania správy.
K bodu 5: Dopĺňa sa požiadavka zo smernice ohľadne povinnosti inštalácie určeného meradla aj po uskutočnení významnej obnovy budovy.
K bodu 6: V § 31 sa v odseku 4 rozširujú požiadavky na prevádzkovateľa distribučnej sústavy, aby sa dosiahol súlad s požiadavkou smernice ohľadne energetickej efektívnosti zariadení v jeho pôsobnosti. Podľa požiadaviek smernice je potrebné vykonať raz za 10 rokov posúdenie potenciálu elektroenergetickej infraštruktúry, ktoré bude obsahovať aj návrh nákladovo efektívnych opatrení, posúdenie energetickej efektívnosti prenosu, distribúcie, riadenia zaťaženia, prevádzkyschopnosti prepojenej sústavy, pripojenia zariadení na výrobu elektriny a zariadení na výrobu elektriny veľmi malých výkonov a spôsob zasielania správy.
K bodu 7: V § 31 sa dopĺňa nový odsek 12, ktorý umožňuje vykonať posúdenie potenciálu aj ako vykonanie energetického auditu.
K bodu 8: V § 34 sa dopĺňajú nové povinnosti dodávateľovi elektriny v súlade s požiadavkami smernice ohľadne poskytnutia určitých informácií poskytovateľovi energetickej služby splnomocnením na žiadosť odberateľa, ktoré sú potrebné pre výkon energetickej služby. Takisto sa ukladá povinnosť dodávateľovi elektriny poskytnú dostatočné informácie svojmu odberateľovi tak, aby mohol mať vlastnú kontrolu nad svojou spotrebou elektriny. Ďalej sa ukladá povinnosť dodávateľovi umožniť výber spôsobu informovania odberateľa.
K bodu 9: V § 35 sa paralelne k povinnostiam dodávateľa elektriny ustanovujú právomoci odberateľa elektriny ohľadne poskytnutia určitých informácií poskytovateľovi energetickej služby na žiadosť odberateľa a práva na požiadanie dodávateľa. Ďalej má odberateľ právo na poskytnutie dostatočnej informácie pri inštalácii meradla o všetkých jeho funkciách tak, aby odberateľ mal dostatok informácii na monitorovanie svojej spotreby energie, čo mu umožní riadiť svoju spotrebu energie. Odberateľ takisto má právo na prístup k požadovaným informáciám a právo na výber spôsobu poskytovania informácií.
K bodu 10: Dopĺňa sa povinnosť koncového odberateľa informovať o významnej obnove budovy.
K bodu 11: Dopĺňa sa povinnosť prevádzkovateľov sústavy poskytnúť dostatočné informácie pri inštalácii meradla o všetkých jeho funkciách tak, aby odberateľ mal dostatok informácii na monitorovanie svojej spotreby energie, čo mu umožní riadiť svoju spotrebu energie.
K bodu 12: V § 40 sa dopĺňa povinnosť pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa distribučnej sústavy zabezpečiť bezpečnosť určeného meradla v súlade s požiadavkou smernice.
K bodu 13: V § 49 sa dopĺňajú odseky 11 a 12 a požiadavky na prevádzkovateľa prenosovej siete vykonať raz za 10 rokov posúdenie potenciálu plynárenskej infraštruktúry, ktoré bude obsahovať aj návrh nákladovo efektívnych opatrení, posúdenie energetickej efektívnosti prepravy, riadenia a prevádzkyschopnosti prepojenej siete, harmonogram zavádzania navrhnutých opatrení a spôsob zasielania správy. Nový odsek 12 umožňuje vykonať posúdenie potenciálu aj ako vykonanie energetického auditu.
K bodu 14: V § 64 sa dopĺňajú odseky 14 a 15 a požiadavky na prevádzkovateľa distribučnej siete, aby sa dosiahol súlad s požiadavkou smernice ohľadne energetickej efektívnosti zariadení v jeho pôsobnosti. Podľa požiadaviek smernice je potrebné vykonať raz za 10 rokov posúdenie potenciálu plynárenskej infraštruktúry, ktoré bude obsahovať aj návrh nákladovo efektívnych opatrení, posúdenie energetickej efektívnosti prepravy, riadenia a prevádzkyschopnosti prepojenej siete, harmonogram zavádzania navrhnutých opatrení a spôsob zasielania správy. Nový odsek 15 umožňuje vykonať posúdenie potenciálu aj ako vykonanie energetického auditu.
K bodu 15: V § 67 sa dopĺňajú odseky 11 a 12 a požiadavky na prevádzkovateľa zásobníka, aby sa dosiahol súlad s požiadavkou smernice 2012/27/EU ohľadne energetickej efektívnosti zariadení v jeho pôsobnosti. Podľa požiadaviek smernice je potrebné vykonať raz za 10 rokov posúdenie potenciálu plynárenskej infraštruktúry, ktoré bude obsahovať aj návrh nákladovo efektívnych opatrení, posúdenie energetickej efektívnosti distribúcie, riadenia a prevádzkyschopnosti prepojenej siete pri pripojení zásobníkov plynu, harmonogram zavádzania navrhnutých opatrení a spôsob zasielania správy. Nový odsek 12 umožňuje vykonať posúdenie potenciálu aj ako vykonanie energetického auditu.
K bodu 16: V § 69 sa dopĺňajú nové povinnosti dodávateľovi plynu v súlade s požiadavkami smernice ohľadne poskytnutia určitých informácií poskytovateľovi energetickej služby na základe splnomocnenia odberateľa plynu, ktoré sú potrebné pre výkon energetickej služby. Takisto sa ukladá povinnosť dodávateľovi plynu poskytnú dostatočné informácie svojmu odberateľovi plynu tak, aby mohol mať vlastnú kontrolu nad svojou spotrebou plynu. Ďalej sa ukladá povinnosť dodávateľovi plynu umožniť výber spôsobu informovania odberateľa plynu.
K bodu 17: V § 70 sa paralelne k povinnostiam dodávateľa plynu ustanovujú právomoci odberateľa plynu ohľadne poskytnutia určitých informácií poskytovateľovi energetickej služby na žiadosť odberateľa plynu a práva na požiadanie dodávateľa plynu. Ďalej má odberateľ plynu právo na poskytnutie dostatočnej informácie pri inštalácii meradla o všetkých jeho funkciách tak, aby odberateľ mal dostatok informácii na monitorovanie svojej spotreby energie, čo mu umožní riadiť svoju spotrebu energie. Odberateľ plynu takisto má právo na prístup k požadovaným informáciám a právo na výber spôsobu poskytovania informácií.
K bodu 18: Dopĺňa sa požiadavka zo smernice ohľadne povinnosti poskytnúť dostatočné informácie pri inštalácii meradla o všetkých jeho funkciách tak, aby odberateľ mal dostatok informácii na monitorovanie svojej spotreby energie, čo mu umožní riadiť svoju spotrebu energie.
K bodu 19: V § 88 odseku 2 sa ustanovuje ministerstvo príslušným orgánom podľa čl. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru.
K bodu 20: Ministerstvo zasiela komisie informácie o výnimkách z povinnosti ekonomicko-technického hodnotenia pri vydávaní súladu investičného zámeru. Pri zamietnutí investičného zámeru, o jeho dôvodoch musí ministerstvo informovať komisiu do troch mesiacov.
K bodu 21: Navrhuje sa v zákone doplniť pokuty v súvislosti s doplnením v návrhu zákona.
K bodu 22: V § 89 ods. 9 sa dopĺňa Národný bezpečnostný úrad.
K bodu 23: Navrhuje sa v zákone doplniť pokuty v súvislosti s doplnením v návrhu zákona.
K bodu 24: Navrhuje sa v zákone doplniť pokuty v súvislosti s doplnením v návrhu zákona.
K bodu 25: V § 95 sa dopĺňajú splnomocňovacie ustanovenia pre oblasť inteligentných meracích systémov v elektrine a v plyne o nové požiadavky podľa smernice.
K bodu 26: V § 95 sa dopĺňa nové splnomocňovacie ustanovenie pre ministerstvo ohľadne stanovenia podrobností ekonomicko-technického hodnotenia v § 12 ods. 4 bod 1, podľa prílohy č. IX smernice.
K bodu 27: Vkladá sa nový § 96a s prechodnými ustanoveniami. Navrhuje sa v prechodnom období stanoviť prvé posúdenie investičného zámeru až po 1. januári 2016. Vypracovanie posúdenia energetickej efektívnosti plynárenskej a elektroenergetickej infraštruktúry sa prvýkrát vykoná do 30. júna 2015.
K bodu 28: Dopĺňa sa transpozičná príloha.
K čl. VII
K bodu 1: V § 2 sa zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky sa dopĺňa o písmeno g), ktorým sa ustanovuje, že je možné poskytnúť dotácie na opatrenia energetickej efektívnosti.
K bodu 2: V novom § 8a ustanovuje na aký účel môže ministerstvo poskytnúť dotácie.
Dotáciu na realizáciu programu podpory energetických auditov malých a stredných podnikov so sídlom v Bratislavskom kraji bude možné poskytnúť podnikateľskému subjektu na základe schémy minimálnej pomoci, ktorú ministerstvo vyhlási v Obchodnom vestníku.
Na realizáciu programu podpory zvyšovania energetickej účinnosti distribúcie tepla v Bratislavskom kraji bude potrebné schváliť a vyhlásiť v Obchodnom vestníku schému štátnej pomoci so zohľadnením predpisov vzťahujúcich sa na pravidlá poskytovania štátnej pomoci.
Pre vypracovanie a implementáciu plánov udržateľnej energie vrátane aktualizácie a implementácie koncepcií rozvoja obcí v oblasti tepelnej energetiky poskytne ministerstvo dotáciu v Bratislavskom kraji obci alebo vyššiemu územnému celku do 85 % z obstarávacej ceny.
Uvedené opatrenia energetickej efektívnosti sa neplánujú podporiť z iných finančných mechanizmov. Rovnaké opatrenia pre podnikateľské subjekty a verejný sektor mimo Bratislavský kraj budú financované z Európskych štrukturálnych a investičných fondov 2014 2020 prostredníctvom operačného programu Kvalita životného prostredia.
Ustanovenie umožňuje ministerstvu, poveriť administratívnymi činnosťami súvisiacimi s poskytovaním dotácií v oblasti energetickej efektívnosti právnickú osobu zriadenú ministerstvom. Skúsenosti s takýmito činnosťami má Slovenská inovačná a energetická agentúra.
K bodu 3: Ustanovuje podrobnosti o dokladoch, ktoré prikladá žiadateľ k žiadosti o poskytnutie dotácie. Požadované doklady sú ustanovené v rozsahu, aký sa podľa predmetného zákona požaduje aj pri poskytnutí dotácie na iné účely.
K bodu 4: Dopĺňa sa transpozičná príloha.
K čl. VIII
Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. decembra 2014.
Bratislava 20. augusta 2014
Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Pavol Pavlis v. r.
minister hospodárstva Slovenskej republiky