TlačPoštaZväčšiZmenši

218/2014 Z. z.

27.1. 2015, 18:12 |  najpravo.sk

DÔVODOVÁ SPRÁVA

 

 

A. Všeobecná časť

 

V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie nadobudol 1. mája 2004 účinnosť zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý vychádza z právnych predpisov Európskych spoločenstiev upravujúcich uplatňovanie tejto dane. Ide predovšetkým o sekundárnu legislatívu Európskych spoločenstiev, konkrétne smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení jej zmien a doplnkov, ktorá je základnou smernicou upravujúcou uplatňovanie dane z pridanej hodnoty v Európskej únii.

 

Zámerom novely zákona o DPH je prebrať do slovenskej právnej úpravy čl. 5 smernice Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb. Uvedená smernica stanovila ako všeobecné pravidlo miesta poskytnutia služieb nezdaniteľným osobám miesto, kde má poskytovateľ zriadené sídlo, prípadne prevádzkareň. S cieľom dosiahnuť zdanenie v mieste skutočnej spotreby sa pri určitých typoch služieb uplatňuje osobitná výnimka z tohto pravidla. Jedna z takýchto výnimiek sa vzťahuje na poskytovanie telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho  vysielania a elektronických služieb. Ak sa tieto služby budú poskytovať nezdaniteľným osobám, od 1. januára 2015 bude miestom ich dodania miesto, kde má nezdaniteľná osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

 

Novelou zákona o DPH sa v tejto súvislosti rozširuje vecná a personálna pôsobnosť osobitnej úpravy nazvanej odbornou verejnosťou ako tzv. mini one-stop-shop. Kým v súčasnosti sa táto úprava využíva výhradne len pre elektronické služby poskytované poskytovateľmi neusadenými na území Európskej únie, pretváranie vnútorného trhu, globalizácia, deregulácia a technologické zmeny vyústili do potreby od 1. januára 2015 rozšíriť jej použitie aj na telekomunikačné služby a služby rozhlasového a televízneho  vysielania. Z hľadiska personálnej pôsobnosti bude využívanie tejto úpravy rozšírené aj pre poskytovateľov usadených na území Európskej únie, nie však v členskom štáte, kde je miesto dodania týchto služieb (tzv. členský štát spotreby).

 

Využívanie tejto úpravy nie je povinné, ale dobrovoľné. Ak si ju však poskytovateľ zvolí, je povinný uplatniť ju na všetky telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby, ktoré na území Európskej únie poskytuje. Najväčšou výhodou využívania tejto úpravy je zbavenie sa administratívnej záťaže v podobe povinnosti poskytovateľa týchto služieb registrovať sa v každom členskom štáte spotreby. To znamená, že poskytovatelia usadení aj neusadení na území Európskej únie, ktorí budú poskytovať telekomunikačné služby,  služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby zákazníkom na území Európskej únie, sa nebudú musieť komplikovane registrovať pre daň z pridanej hodnoty vo všetkých členských štátoch, kde sú usadení ich zákazníci a kde je miesto dodania týchto služieb. Svoju povinnosť priznať a uhradiť daň, ktorá prislúcha členskému štátu spotreby, si splnia poskytovatelia využívajúci túto úpravu prostredníctvom jedného daňového priznania podaného cez elektronický portál v členskom štáte, kde sa identifikujú pre využívanie tejto úpravy (tzv. členský štát identifikácie).

 

Daňové priznanie sa bude podávať štvrťročne v členskom štáte identifikácie elektronickými prostriedkami, pričom s jeho podaním bude spojená aj povinnosť uhradiť splatnú daň. Členský štát identifikácie odošle elektronickými prostriedkami daňové priznanie spolu s uhradenou sumou dane tomu členskému štátu spotreby, ktorému táto daň patrí. 

 

Niektoré pravidlá využívania tejto úpravy sa líšia v závislosti od toho, či poskytovateľ týchto služieb je zdaniteľnou osobou usadenou v Európskej únii, to znamená, že má v niektorom z členských štátov sídlo alebo prevádzkareň (úprava pre osoby usadené v EÚ), alebo je považovaný za zdaniteľnú osobu neusadenú na území Európskej únie, pretože nemá v žiadnom z členských štátov sídlo alebo prevádzkareň (úprava pre osoby neusadené v EÚ).

 

Kým napríklad proces podávania daňových priznaní, úhrady splatnej dane, vedenia a uchovávania záznamov je pre obidve úpravy zhodný, proces registrácie, vrátane prideľovania identifikačných čísel, a postupy vrátenia dane uplatnenej pri nákupe tovarov a služieb súvisiacich s uplatňovaním týchto úprav sú pre úpravu pre osoby usadené v EÚ a úpravu pre osoby neusadené v EÚ odlišné.

 

Rozdiely vyplývajú najmä z toho, že úprava pre osoby usadené v EÚ je určená pre tých poskytovateľov telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb, ktorí majú v niektorom z členských štátov Európskej únie sídlo, prípadne prevádzkareň. Títo poskytovatelia si musia zvoliť povinne za členský štát identifikácie ten štát, v ktorom majú sídlo. Ak však sídlo na území Európskej únie nemajú, ale napríklad majú na území viacerých členských štátov prevádzkarne, môžu si za členský štát identifikácie zvoliť hociktorý členský štát, v ktorom majú prevádzkareň. Členský štát nemusí takéhoto poskytovateľa identifikovať nanovo, ale použije identifikačné číslo pre daň, ktoré mu už predtým pridelil. Hoci sa uvádza, že ak sa poskytovateľ rozhodne využívať túto úpravu, je povinný do nej zahrnúť všetky telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby, ktoré zákazníkom na území Európskej únie poskytne, úprava pre osoby usadené v EÚ poskytovateľovi neumožňuje využiť ju v tých členských štátoch, v ktorých má sídlo alebo prevádzkareň a ktoré sú zároveň členským štátom spotreby. To znamená, že ak poskytovateľ, ktorého členským štátom identifikácie je tuzemsko, pretože tu má sídlo svojej ekonomickej činnosti, poskytne telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby nezdaniteľným osobám v tuzemsku, zahrnie ich do riadneho daňového priznania, ktoré podáva v tuzemsku.

 

Na druhej strane úprava pre osoby neusadené v EÚ prikazuje členským štátom takýchto poskytovateľov identifikovať pridelením osobitného čísla. Keďže na území Európskej únie nie sú usadení, pretože tu nemajú sídlo alebo prevádzkareň, do daňového priznania, podaného v členskom štáte identifikácie, zahrnú poskytnutie všetkých elektronických služieb, telekomunikačných služieb a služieb rozhlasového a televízneho vysielania na území Európskej únie, vrátane členského štátu identifikácie.

 

Kým poskytovatelia v rámci úpravy pre osoby usadené v EÚ postupujú pri žiadostiach o vrátenie dane z tovarov a služieb dodaných v členskom štáte spotreby cez tzv. refundačný mechanizmus vrátenia dane pre osoby z iných členských štátov, poskytovatelia v rámci úpravy pre osoby neusadené v EÚ tak robia cez existujúci systém vrátenia dane pre osoby z tretích štátov.

 

Novela zákona o DPH stanovuje základné pravidlá využívania úpravy pre osoby usadené v EÚ a úpravy pre osoby neusadené v EÚ, tak ako je uvedené v čl. 5 smernice Rady 2008/8/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb. Podrobné postupy pre využívanie oboch úprav sú uvedené v súvisiacich právnych predpisoch, ktorými sú:

 

- nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie),

 

- nariadenie Rady (EÚ) č. 967/2012 z 9. októbra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre neusadené zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám,

- vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 815/2012 z 13. septembra 2012, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre neusadené zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám.

 

Účinnosť novely zákona o DPH sa navrhuje od 1. januára 2015, s výnimkou ustanovenia upravujúceho obdobie, za ktoré sa podáva súhrnný výkaz, a s výnimkou ustanovení upravujúcich prijímanie žiadostí a vydávanie povolení pre využívanie úpravy pre osoby usadené v EÚ a úpravy pre osoby neusadené v EÚ, ktoré musia byť účinné od 1. októbra 2014.

 

Podľa platného znenia zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice môže domácemu podnikateľovi prideliť daňový kód elektronickej registračnej pokladnice len miestne príslušný daňový úrad a zahraničnému podnikateľovi môže prideliť daňový kód elektronickej registračnej pokladnice ktorýkoľvek daňový úrad. V záujme operatívnejšej registrácie elektronickej registračnej pokladnice u domácich a aj zahraničných podnikateľov sa novelou zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice navrhuje, aby daňový kód elektronickej registračnej pokladnice mohol prideliť ktorýkoľvek daňový úrad. Zároveň sa z technicko-organizačných dôvodov navrhuje, aby sa pokuty ukladali na mieste alebo v lehote do piatich pracovných dní. Pri zistení porušenia povinností sa bude vyhotovovať zápisnica z miestneho zisťovania.

Navrhovanou novelou daňového poriadku sa z dôvodu zabezpečenia flexibility daňovej kontroly navrhuje, aby správca dane počas daňovej kontroly mohol vyhotoviť čiastkový protokol, na základe ktorého by napr. vrátil preverenú časť nadmerného odpočtu ešte pred ukončením daňovej kontroly. S cieľom zlepšiť podnikateľské prostredie sa navrhuje skrátiť sledované obdobie, v ktorom je platiteľ dane z pridanej hodnoty v zozname zverejnený, z dvanásť mesiacov na šesť mesiacov.

Navrhovanými novelami zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov sa transponuje smernica Rady 2013/61/EÚ, ktorou sa mení územná pôsobnosť smernice Rady 2008/118/ES, a spresňujú sa niektoré ustanovenia upravujúce objednávanie a používanie kontrolných známok odberateľom kontrolných známok.

 

Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

 

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

 

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

 

B. Osobitná časť

 

K článku I

 

K bodu 1 (K § 4 ods. 3)

 

Odstraňuje sa nezrovnalosť v odseku 3 spresnením odkazu na úpravu v odseku 1 alebo 2.

 

K bodom 2 a 3 (K § 16 ods. 14 a 15 a k § 16 ods. 17)

 

Prostredníctvom odseku 14 sa transponuje do zákona článok 58 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“).

Od 1. januára 2015 sa mení určenie miesta dodania pri poskytnutí telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronicky dodávaných služieb pre nezdaniteľné osoby. Zmenou oproti súčasnej právnej úprave je to, že miestom dodania uvedených služieb, ktoré poskytuje zdaniteľná osoba usadená v ktoromkoľvek členskom štáte nezdaniteľnej osobe, už nebude členský štát, v ktorom má poskytovateľ sídlo alebo prevádzkareň (§ 15 ods. 2 zákona), ale miestom dodania bude miesto (štát), v ktorom má príjemca služby, nezdaniteľná osoba, sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, t.j. miesto, kde je usadený zákazník. Takto určené miesto dodania uvedených služieb platí podľa súčasného znenia § 16 ods. 14 a 15 len pre situácie, ak tieto služby nezdaniteľným osobám poskytuje zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená v Európskej únii.

Novým znením odseku 14 sa zjednocuje pravidlo určenia miesta dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronicky dodávaných služieb pre nezdaniteľné osoby.

Z dôvodu, že od 1. januára 2015 bude pri poskytnutí telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb nezdaniteľným osobám platiť len jedno pravidlo určenia miesta dodania uvedených služieb pre nezdaniteľné osoby podľa odseku 14, vypúšťajú sa z odseku 17 písmená h) až j), v ktorých sa podľa súčasnej platnej právnej úpravy osobitne upravuje miesto dodania uvedených služieb nezdaniteľným osobám, ktoré majú sídlo, bydlisko prípadne sa prevažne zdržiavajú mimo EÚ.

 

K bodom 4 a 5 (K § 16 ods. 18 a 19)

 

Definovanie telekomunikačných služieb a elektronických služieb na účely nového znenia odseku 14 ostáva zachované.

 

K bodu 6 (K § 49 ods. 10)

 

Navrhované ustanovenie súvisí s uplatňovaním osobitnej úpravy tzv. jedného kontaktného miesta pre registráciu a plnenie si daňovej povinnosti v súvislosti s poskytovaním telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb nezdaniteľným osobám v štáte spotreby, ktorým je tuzemsko (uplatňovanie osobitnej úpravy je bližšie vysvetlené k bodu 10 - § 68b).

Navrhované ustanovenie upravuje právo na vrátenie dane alebo odpočítanie dane zdaniteľnej osoby, ktorá je usadená v niektorom z členských štátov EÚ a v tomto členskom štáte sa rozhodne identifikovať pre uplatňovanie osobitnej úpravy (v zmysle pravidiel, ktoré vyplývajú z § 68b zákona účinného od 1. januára 2015).  Ak táto zdaniteľná osoba bude dodávať nezdaniteľným osobám so sídlo alebo bydliskom v tuzemsku telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby, v osobitnom daňovom priznaní v členskom štáte identifikácie bude priznávať DPH, ktorú uplatní k cene uvedených služieb dodaných nezdaniteľnej osobe so sídlom alebo bydliskom v tuzemsku.

Podľa navrhovaného ustanovenia ak uvedená zdaniteľná osoba bude mať v súvislosti s uplatňovaním osobitnej úpravy nákupy tovarov alebo služieb v tuzemsku, prednostne si bude žiadať vrátanie DPH podľa § 55a až 55e zákona bez ohľadu na to, že v tuzemsku vykonávala resp. vykonáva činnosť spočívajúcu v poskytovaní uvedených služieb. Avšak pokiaľ by táto zdaniteľná osoba bola registrovaná podľa § 5 alebo § 6 zákona z dôvodu, že vykonáva na území SR činnosť, z ktorej je povinná odviesť DPH, uplatní si z prijatých plnení, ktoré súvisia s dodaním služieb podliehajúcich osobitnej úprave, odpočítanie dane prostredníctvom riadneho daňového priznania podaného podľa § 78 zákona.

 

K bodu 7 (K § 56 ods. 4)

 

Doplnené ustanovenie súvisí s uplatňovaním osobitnej úpravy tzv. jedného kontaktného miesta pre registráciu a plnenie si daňovej povinnosti v súvislosti s poskytovaním telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb nezdaniteľným osobám so sídlom alebo bydliskom v EÚ.

V § 56 sa upravuje vrátenie dane osobám, ktoré sú usadené mimo EÚ. Doplnené ustanovenie sa týka  zdaniteľnej osoby, ktorá nie je usadená a ani registrovaná pre DPH v EÚ, a ktorá sa rozhodne  identifikovať pre uplatňovanie osobitnej úpravy v niektorom z členských štátov EÚ, a táto zdaniteľná osoba bude poskytovať uvedené služby nezdaniteľným osobám so sídlom alebo bydliskom v tuzemsku. Táto zdaniteľná osoba  v osobitnom daňovom priznaní v členskom štáte identifikácie bude len priznávať DPH na výstupe, ktorú uplatní k cene uvedených služieb dodaných zákazníkom so sídlom alebo bydliskom v tuzemsku. Navrhované ustanovenie upravuje právo na vrátenie dane tejto zdaniteľnej osoby, ktorá bude mať v súvislosti s uplatňovaním osobitnej úpravy nákupy tovarov alebo služieb v tuzemsku. Zdaniteľnej osobe sa priznáva právo požiadať o vrátanie DPH podľa § 56 až 58 zákona bez ohľadu na to, že v tuzemsku vykonávala resp. vykonáva činnosť spočívajúcu v poskytovaní uvedených služieb. Splnenie podmienky reciprocity sa na účely vrátenia dane súvisiacej s nákupmi tovarov a služieb použitých v súvislosti s dodaním telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb nevyžaduje.

 

K bodu 8 (K § 65 ods. 1)

 

Do osobitnej úpravy uplatňovania dane pre cestovné kancelárie a cestovné agentúry sa transponuje čl. 307 smernice o DPH.

 

K bodu 9 ( K § 68)

 

Prostredníctvom tohto ustanovenia je do zákona transponovaný článok 358 smernice o DPH. Ustanovením sa vymedzujú pojmy na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68a a § 68b.

Osobitná úprava je ustanovená zvlášť pre zdaniteľné osoby, ktoré nie sú usadené v EÚ (§ 68a), a zvlášť pre zdaniteľné osoby usadené v EÚ (§ 68b), ak tieto zdaniteľné osoby dodávajú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby nezdaniteľným osobám s miestom dodania v inom členskom štáte (v členskom štáte spotreby). Vzhľadom na to, že miestom dodania uvedených služieb nezdaniteľným osobám je štát, kde má zákazník svoje sídlo alebo bydlisko, bez zavedenia tejto zjednodušenej úpravy by sa musel každý poskytovateľ služby registrovať v členskom štáte, kde je miesto dodania služieb,  t.j. v štáte zákazníka, nakoľko na zákazníka, ktorý nie je zdaniteľnou osobou, nie je možné preniesť daňovú povinnosť. Osobitná úprava je dobrovoľná a umožňuje zdaniteľnej osobe, aby DPH zo služieb poskytovaných nezdaniteľným osobám v iných členských štátoch bola priznaná v osobitnom daňovom priznaní, ktoré bude táto zdaniteľná osoba podávať elektronicky v členskom štáte identifikácie a zároveň ju bude v tomto členskom štáte aj platiť.

 

K bodu 10 (K § 68a, 68b a 68c)

 

Ustanovenie § 68a upravuje osobitný režim zdaňovania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb poskytovaných zdaniteľnou osobou, ktorá nemá na území Slovenskej republiky a ani v inej členskej krajine EÚ sídlo, prevádzkareň a ani nie je identifikovaná pre DPH v žiadnom z členských štátov a ktorá si za členský štát identifikácie zvolí Slovenskú republiku. V podstate ide o rozšírenie súčasnej právnej úpravy obsiahnutej v § 68 zákona (účinnej do konca roka 2014), ktorá sa môže v súčasnosti uplatňovať len na elektronicky dodávané služby nezdaniteľným osobám. Ak sa podnikateľ z tretieho štátu rozhodne pre identifikáciu v tuzemsku, bude povinný odviesť daň v Slovenskej republike zo všetkých dodávaných služieb v EÚ, ktoré sú  dodávané nezdaniteľným osobám.

Ustanovenia § 68b upravujú osobitný režim zdaňovania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb poskytovaných zdaniteľnou osobou, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo, pričom Slovenská republika sa stáva jej členským štátom identifikácie, ak sa rozhodne túto osobitnú úpravu uplatňovať. Ak zdaniteľná osoba nemá v žiadnom členskom štáte EÚ sídlo, ale má na území viacerých členských štátov EÚ, vrátane Slovenskej republiky, prevádzkareň, takáto osoba si za členský štát identifikácie môže zvoliť hociktorý členský štát, v ktorom má prevádzkareň, vrátane Slovenskej republiky; práve na túto zdaniteľnú osobu sa vzťahuje povinnosť uplatňovať osobitný režim zdaňovania po dobu 2 rokov nasledujúcich po roku, odkedy ho začala uplatňovať, pokiaľ sa rozhodne identifikovať pre uplatňovanie osobitnej úpravy. 

Keďže § 68b je určený pre zdaniteľné osoby so sídlom alebo prevádzkarňou v tuzemsku, budú tieto osoby pri jeho uplatňovaní používať identifikačné čísla pre daň pridelené v tuzemsku.

Do osobitného daňového priznania zahŕňa zdaniteľná osoba identifikovaná pre osobitný režim zdaňovania v tuzemsku všetky dodávky telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb poskytnutých nezdaniteľným osobám v členských štátoch spotreby, v ktorých táto osoba nemá prevádzkareň a zároveň dodávky týchto služieb poskytnuté z prevádzkarní v iných členských štátoch spotreby, s výnimkou tuzemska (napr. zdaniteľná osoba identifikovaná pre osobitný režim zdaňovania v SR, ktorá poskytuje tieto služby v Maďarsku, a zároveň má prevádzkareň v Českej republike, ktorá poskytuje tieto služby do Poľska, zahŕňa do osobitného daňového priznania dodávky v Maďarsku a dodávky z prevádzkarne v Českej republike do Poľska). Ak je miestom dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb tuzemsko, zdaniteľná osoba ich do osobitného daňového priznania nezahŕňa, ale zahrnie ich do riadneho daňového priznania podávaného podľa § 78 zákona.

Zdaniteľná osoba podáva žiadosť o vrátenie dane z tovarov a služieb nadobudnutých v členských štátoch spotreby v súvislosti s využívaním tohto osobitného režimu zdaňovania podľa §  55f a § 55g zákona. Žiadosť o vrátenie DPH z nákupov tovarov a služieb v členskom štáte spotreby nepodáva, ak v členskom štáte spotreby zároveň popri uplatňovaní osobitného režimu zdaňovania dodáva tovary a služby, v súvislosti s ktorými je v členskom štáte spotreby registrovaná pre daň. V takom prípade odpočítanie dane uplatňuje cez daňové priznanie podané v členskom štáte spotreby (napr. ak zdaniteľná osoba identifikovaná pre osobitný režim zdaňovania v SR, poskytuje v Českej republike elektronické služby a zároveň dodáva stavby pre nezdaniteľné osoby, v súvislosti s ktorými je v ČR identifikovaná pre daň, uplatňuje odpočítanie dane cez daňové priznanie podané v Českej republike).

V § 68c sa ustanovuje použitie právnych predpisov pri správe dane týkajúcej sa osobitnej úpravy,  a to osobitne vo vzťahu, ak je Slovenská republika členským štátom identifikácie, a osobitne, ak je Slovenská republika členským štátom spotreby. Pokiaľ ide o uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68a, Slovenská republika môže byť v pozícii členského štátu identifikácie, ale zároveň aj v pozícii členského štátu spotreby, t.j. ak zdaniteľná osoba usadená mimo EÚ bude dodávať vybrané služby nezdaniteľným osobám so sídlom alebo bydliskom v inom členskom štáte a zároveň aj v SR príp. len v SR.

Pokiaľ bude Slovenská republika v pozícii členského štátu identifikácie, prevažná časť kompetencií v súvislosti so správou dane prechádza na členský štát spotreby, čo vyplýva z vykonávacieho nariadenia Rady č. 967/2012. Z tohto dôvodu sa pri správe daní uplatnia predovšetkým predpisy členského štátu spotreby.

Pokiaľ Slovenská republika bude v pozícii členského štátu spotreby, na správu dane sa použije predovšetkým Daňový poriadok, ak z nariadenia Rady č. 967/2012 nebude vyplývať inak.

 

 

K bodu 11 (K § 69a ods. 6)

 

Zosúlaďuje sa lehota na podávanie súhrnného výkazu podľa tohto ustanovenia s lehotou ustanovenou v § 80 ods. 9 zákona.

 

K bodu 12 (K § 78a ods. 1)

 

Navrhuje sa vypustiť zo zákona povinnosť predkladať kontrolný výkaz v rovnaký deň ako je podané daňové priznanie, ak je daňové priznanie podané skôr ako 25. deň po skončení zdaňovacieho obdobia. Vypustením druhej vety sa podanie kontrolného výkazu nebude viazať na deň podania daňového priznania. Kontrolný výkaz platiteľ dane bude povinný podať najneskôr do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.

 

K bodu 13 a 14 (K § 79 ods. 6 a 7)

 

Navrhovaným doplnením v § 79 zákona sa umožňuje vrátenie tzv. časti nadmerného odpočtu dane pred skončením kontroly oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu. V odseku 7 sa ustanovuje lehota na vrátenie časti nadmerného odpočtu. Časť nadmerného odpočtu sa vráti na základe čiastkového protokolu o kontrole. Inštitút čiastkového protokolu o kontrole je zavedený v § 47a novely zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku (predpokladá sa účinnosť 1. januára 2015). Po skončení kontroly nadmerného odpočtu sa vráti rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a časťou nadmerného odpočtu vráteného na základe čiastkového protokolu.

Daňový úrad vráti časť nadmerného odpočtu najmä v takom prípade, ak v priebehu kontroly zistí, že časť nadmerného odpočtu je uplatňovaná oprávnene, avšak ostávajúcu časť nadmerného odpočtu musí ešte preverovať napr. dožiadaním informácií z iného členského štátu a z tohto dôvodu zatiaľ nie je možné skončiť kontrolu.

 

K bodu 15 (K § 80 ods. 2)

 

Zmenou maximálneho limitu zo 100 000 eur na 50 000 eur pre použitie výnimky zo stanoveného základného obdobia na podávanie súhrnného výkazu sa § 80 ods. 2 zákona zosúlaďuje s článkom 263 ods. 1a smernice o DPH. Zákon v súčasnom znení povoľuje limit  pre podávanie súhrnného výkazu štvrťročne 100 000 eur.

Podľa článku 263 ods. 1a smernice o DPH členské štáty môžu povoliť podávať súhrnný výkaz štvrťročne, pokiaľ celková hodnota bez DPH tovarov dodaných za štvrťrok  nepresiahne v danom štvrťroku a ani v žiadnom z predchádzajúcich štyroch štvrťrokoch sumu 50 000 eur.

 

K bodu 16 (K § 85kc)

 

Podľa znenia odseku 1 zdaniteľná osoba z tretieho štátu, ktorá je identifikovaná pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa v súčasnosti platného znenia § 68 zákona, sa s účinnosťou od 1. januára 2015 bude považovať za osobu identifikovanú podľa § 68a účinného od 1. januára 2015, t.j. bude naďalej pokračovať v uplatnení pravidiel jedného kontaktného miesta.

Prechodné ustanovenia odseku 2 a 3 umožňujú zdaniteľným osobám, ktoré chcú používať osobitnú úpravu jedného kontaktného miesta podľa § 68a a § 68b od 1. januára 2015, aby podali oznámenie spolu s požadovanými údajmi do konca roka 2014.

 

K článku II

 

K bodu 1 (K § 2 ods. 1)

 

V nadväznosti na nadobudnutie účinnosti smernice Rady 2013/61/EÚ, ktorou sa mení územná pôsobnosť smernice Rady 2008/118/ES sa znenie ustanovenia upravuje tak, že sa daňové právne predpisy Európskej únie neuplatňujú aj na  územie Mayotte.

 

K bodu 2 (K § 9 ods. 6)

 

Ustanovenie sa upravuje tak, aby počet objednávaných kontrolných známok pri všetkých tabakových výrobkoch nebol nižší ako 500 kusov.

 

K bodom 3 a 4 (K § 41 ods. 1 a 2)

 

Navrhuje sa zaviesť sankciu pre odberateľa kontrolných známok, ktorý odobral a nepoužil kontrolné známky v lehote 10 mesiacov odo dňa ich prevzatia.

 

K bodu 5 (K § 41a ods. 2)

 

Ustanovenie sa legislatívno-technicky upravuje.

 

K bodu 6 (K prílohe č. 1)

 

V nadväznosti na úpravu k bodu 1, sa dopĺňa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie uvedený v prílohe č. 1 zákona o novú smernicu Rady 2013/61/EÚ, ktorou sa mení územná pôsobnosť smernice Rady 2008/118/ES.

 

K článku III

 

K bodu 1 (K § 7 ods. 3)

 

Podľa súčasného právneho stavu môže domácemu podnikateľovi prideliť daňový kód elektronickej registračnej pokladnice len miestne príslušný daňový úrad a zahraničnému podnikateľovi môže prideliť daňový kód elektronickej registračnej pokladnice ktorýkoľvek daňový úrad. V záujme operatívnejšej registrácie elektronickej registračnej pokladnice u domácich a aj zahraničných podnikateľov sa navrhuje, aby daňový kód elektronickej registračnej pokladnice mohol prideliť ktorýkoľvek daňový úrad.

 

 

 

 

K bodu 2 (§ 16b ods. 3)

 

S prihliadnutím  na technicko-organizačné problémy, ktoré sa vyskytli  pri ukladaní pokuty na mieste rozhodnutím  (napr. nie je zabezpečený externý prístup do informačného systému FS, nedostatočný počet tlačiarní a notebookov) sa navrhuje, aby sa v odôvodnených prípadoch mohla uložiť pokuta nielen na mieste, ale aj v lehote do piatich pracovných dní od zistenia správneho deliktu.

 

K bodu 3 (K § 16b ods. 4)

 

Pokuty sa navrhuje ukladať na základe zistení uvedených v zápisnici o miestnom zisťovaní, ktorej náležitosti upravuje § 19 daňového poriadku. V nadväznosti na túto skutočnosť sa navrhuje vypustiť slová „o ústnom pojednávaní“ a rozšíriť poznámku pod čiarou k odkazu 18b o ustanovenie § 37 ods. 4 daňového poriadku.

 

K článku IV

 

K bodu 1 (K § 47a)

 

Navrhuje sa, aby počas daňovej kontroly mohol byť vyhotovený čiastkový protokol, na základe ktorého by bolo možné, napr. priznať a vrátiť preverenú časť z vykázaného nadmerného odpočtu v čase, keď daňová kontrole ešte nie je ukončená.

 

K bodom 2 a 5 (K § 50 ods. 6, § 55 ods. 2 a 12, § 55 ods. 6 a 7)

 

Navrhuje sa ustanoviť presné poradenie nedoplatkov, resp. pohľadávok, na ktoré bude nesprávne označená platba použitá. Nadväzne na to bolo potrebné upraviť ustanovenia, ktoré na uvedené ustanovenia odkazujú.

 

K bodom 3 a 4 (K § 52 ods. 6 a 7)

 

Z dôvodu jednoznačnejšieho a operatívnejšieho overovania platiteľov dane z pridanej hodnoty uverejnených  zozname sa navrhuje v zozname zverejňovať aj IČO, ak bolo platiteľovi pridelené. Zároveň sa navrhuje skrátiť obdobie, v ktorom je platiteľ dane z pridanej hodnoty v zozname zverejnený, a to z 12 mesiacov na 6 mesiacov.

 

K bodu 6 (K § 165d)

 

K novej úprave § 52 ods. 7 sa navrhuje prechodné ustanovenie tak, aby sa nová právna úprava vzťahovala aj na platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí už sú zverejnení v zozname. Zároveň sa navrhuje, aby tí platitelia dane, ktorí splnili novonavrhnuté podmienky výmazu do 31.12.2014, boli zo zoznamu vymazaní do 31. januára 2015.

 

 

 

 

K článku V

 

K bodu 1 (K § 2 ods. 1)

 

V nadväznosti na nadobudnutie účinnosti smernice Rady 2013/61/EÚ, ktorou sa mení územná pôsobnosť smernice Rady 2008/118/ES sa znenie ustanovenia upravuje tak, že sa daňové právne predpisy Európskej únie neuplatňujú aj na  územie Mayotte.

 

K bodu 2 (K § 53 ods. 6)

 

Ustanovenie sa upravuje tak, aby bolo zrejmé, že odberateľ kontrolných známok, ktorým je dovozca spotrebiteľských balení alebo príjemca (odberateľ) liehu podľa § 26 ods. 1 zákona, môže objednať minimálne 500 kusov kontrolných známok alebo ich násobok, pričom správca dane pri schvaľovaní objednávky vždy musí zohľadniť výšku zloženej zábezpeky na daň, ktorú zložil  dovozca spotrebiteľských balení alebo príjemca (odberateľ) liehu podľa § 26 ods. 1.

 

K bodom 3 a 4 (K § 53 ods. 19 písm. d/ a § 53 ods. 20 písm. e/)

 

Ustanovuje sa limit na množstvo kontrolných známok, ktoré boli nenávratne zničené v technologickom zariadení slúžiacom na nalepovanie kontrolných známok, pričom za preukázané použitie kontrolných známok zničených v tomto technologickom zariadení bude možné považovať iba množstvo pripadajúce na túto stanovenú stratu. Zároveň sa navrhuje v tejto súvislosti ustanoviť, aby odberateľ kontrolných zámok v evidencii, ktorú je povinný viesť podľa § 53 ods. 20, v prípade kontrolných známok nenávratne zničených v technologickom zariadení uvádzal iba ich počet.

 

K bodu 5 (K § 53 ods. 22 a 23)

 

Ustanovenie § 53 zákona sa dopĺňa o povinnosť odberateľa kontrolných známok zaslať jednorazovo finančnému riaditeľstvu zoznam s údajmi o všetkých spotrebiteľských baleniach, ktoré uvádza do daňového voľného obehu, t. j. zoznam všetkých spotrebiteľských balení tvoriacich jeho portfólio. Súčasťou zoznamu môže byť aj vizualizácia spotrebiteľského balenia. Povinnosť zaslať zoznam spotrebiteľských balení liehu je iba jednorazová, a odberateľ kontrolných známok ho poskytne pred prvou žiadosťou o vydanie kontrolných známok. Následne bude odberateľ kontrolných známok povinný iba oznámiť zmenu v týchto údajoch, napríklad ak doplní portfólio o nový sortiment. Údaje zaslané odberateľom kontrolných známok budú využívané v rámci jednotného aplikačného programového vybavenia a budú použité aj na účely overenia správnosti označenia spotrebiteľských balení, ako správcom dane, tak aj verejnosťou.

 

K bodom 6 a 7 (K § 70 ods. 1 a 2)

 

Navrhuje sa zaviesť sankciu pre odberateľa kontrolných známok, ktorý odobral a nepoužil kontrolné známky v lehote 10 mesiacov odo dňa ich prevzatia, a súčasne pre odberateľa kontrolných známok, ktorý prekročil povolené množstvo nenávratne zničených kontrolných známok vložených do technologického zariadenia.

K bodu 8 (K prílohe č. 2)

 

V nadväznosti na úpravu k bodu 1, sa dopĺňa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie uvedený v prílohe č. 2 zákona o novú smernicu Rady 2013/61/EÚ, ktorou sa mení územná pôsobnosť smernice Rady 2008/118/ES.

 

K článku VI

 

Účinnosť novely zákona o DPH sa navrhuje od 1. januára 2015 okrem bodov 15 a 16 (§ 80 ods. 2 a § 85kc - prechodné ustanovenia na základe nariadenia Rady (EÚ) č. 967/2012 z 9. októbra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre neusadené zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám), pri ktorých sa navrhuje účinnosť od 1. októbra 2014.

Účinnosť novely zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov sa navrhuje od 1. októbra 2014.

Účinnosť novely zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice sa navrhuje od 1. októbra 2014 okrem bodu 1, u ktorého sa navrhuje účinnosť od 1. januára 2015.

Účinnosť novely Daňového poriadku sa navrhuje od 1. januára 2015.

Účinnosť novely zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov sa navrhuje od 1. októbra 2014.

 

Schválené na 103. rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 16. apríla 2014.

 

 

 

 

Robert Fico v. r.

 

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

Peter Kažimír v. r.

 

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

 

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 492
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn
Našli ste chybu

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Platnosť rozhodcovskej doložky

Pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri ...

Účinky insolvenčného konania medzi členskými štátmi

Insolvenčné konania sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto insolvenčné konanie začalo (lex fori concursus). Týmto ...

Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 5. septembra 2019 vo veci C‑331/18 TE proti Pohotovosti, s. r. o.

1. Článok 10 ods. 2 písm. h) až j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o ...

Charakter zmluvy o výkone správy

Zmluva o výkone správy uzavretá v zmysle § 8a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov predstavuje svojím ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Koalícia a opozícia sa zhodli, nový Ústavný súd je zatiaľ najlepšíhttp://www.teraz.sk/slovensko/monitor-us-sr-moze-byt-najlepsim/423853-clanok.html

Koalícia aj opozícia zároveň podotýkajú, že zvýšenie dôvery súdov treba zvýšiť.

Novú väznicu v Rimavskej Sobote chcú postaviť štyri spoločnostihttps://www.webnoviny.sk/novu-vaznicu-v-rimavskej-sobote-chcu-postavit-styri-spolocnosti/

S výstavbou sa má začať v druhom polroku budúceho roka a s plnou prevádzkou sa počíta až o ...

Všetky psy musia byť začipované do konca októbra, ľuďom v hmotnej núdzi prispeje štáthttps://www.webnoviny.sk/vsetky-psy-musia-byt-zacipovane-do-konca-oktobra-ludom-v-hmotnej-nudzi-prispeje-stat/

Od novembra tohto roka musia byť všetky psy na Slovensku povinne označené identifikačným ...

Väčšina Slovákov nedôveruje súdnictvu a neverí ani vo vyšetrenie kauzy Gorilahttps://www.webnoviny.sk/vacsina-slovakov-nedoveruje-sudnictvu-a-neveri-ani-vo-vysetrenie-kauzy-gorila/

Agentúra Polis v prieskume pre TV JOJ zisťovala, či Slováci dôverujú súdnictvu. Pri tejto ...

Prečo sa v sporoch rodičov o deti na Slovensku nedodržiava zákonhttps://komentare.sme.sk/c/22233684/cestuju-za-detmi-zdaleka-no-roky-ich-nevidia-a-rozsudok-nestaci.html

Na Nadáciu sa za posledné mesiace obrátilo viacero rodičov, ktorí sa rozišli so svojimi ...

Územný plán by podľa nového zákona mali mať všetky obcehttp://www.teraz.sk/ekonomika/uzemny-plan-by-podla-noveho-zakona/423632-clanok.html

Nový predpis má spolu so zákonom o výstavbe nahradiť súčasne platný zákon o územnom ...

Nové časopisy

Justičná revue 8-9/2019

Justičná revue 8-9/2019

Časopis pre právnu prax.

Súkromné právo 4/2019

Súkromné právo 4/2019

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Právny obzor 5/2019

Právny obzor 5/2019

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Bulletin Najvyššieho súdu SR 1/2019

Bulletin Najvyššieho súdu SR 1/2019

Odborný recenzovaný právnický časopis, ktorý prináša aktuálne novinky z oblasti práva ...

Zo súdnej praxe 4/2019

Zo súdnej praxe 4/2019

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

Právny obzor 4/2019

Právny obzor 4/2019

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

PoUtStŠtPiSoNe
: