106/2014 Z. z.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona") predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanci NR SR") Anton Martvoň, Otto Brixi, Miroslav Číž, Tibor Glenda, Daniel Duchoň, Iveta Lišková, Štefan Gašparovič, Eva Hufková, Dušan Bublavý, Mária Janíková, Viera Kučerová a Oľga Nachtmannová.

Poslanci NR SR za stranu SMER - SD návrh zákona pripravili ako reakciu na pretrvávajúcu problematickú aplikačnú prax, ktorá dlhodobo rezonuje pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom a spája sa najmä s činnosťou tzv. nebankových subjektov. Podľa európskych štatistík až 1,2 milióna obyvateľov Slovenskej republiky žije na hranici chudoby, pričom na súdoch je vedených viac ako milión exekučných konaní. Z údajov Sociálnej poisťovne je známe, že takmer 26 000 dôchodcov je exekvovaných na návrh nebankových subjektov poskytujúcich tzv. rýchle pôžičky, drobné úvery alebo financujúcich splátkový predaj. Na finančnom trhu sa vyskytujú spoločnosti, ktoré využívajú nedostatky právnej úpravy a spotrebiteľom finančné prostriedky poskytujú pri celkových nákladoch, ktoré dosahujú niekedy až stovky percent navýšenia oproti požičanej sume. K neprimeraným úrokom pristupujú početné poplatky, ktoré zvyšujú celkové náklady na pôžičku alebo úver a stáva sa realitou, že spotrebiteľ pri úvere 200 eur musí za rok vrátiť až 398 eur. Uvedené javy sú veľmi často spojené s používaním neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík, ktoré sú značne rozšírené práve v sektore finančných služieb a poskytovania peňažných prostriedkov spotrebiteľom. Osobitne problematické sú exekúcie, v ktorých sa vymáhajú plnenia v rozpore s dobrými mravmi, majúce neraz svoj základ v neprijateľných zmluvných podmienkach. Vo sfére súkromnoprávneho výkonu práva občanov trápia aj neprimerané dražby ich nehnuteľností, väčšinou s titulom nesplácania úverov zabezpečených záložným právom. Aj v tejto oblasti poslanci NRSR zmonitorovali zneužívanie nedostatkov platnej právnej úpravy, napríklad v podobe predaja podhodnotených nehnuteľností, predaja obydlí pri drobných pohľadávkach, kde by sa mohla ako primeranejšia uplatniť exekúcia.

Navrhovatelia z kontaktu s poškodenými občanmi a v spolupráci s niektorými štátnymi orgánmi s poukazom na uvedené skutočnosti vysledovali následky značného poškodzovania práv spotrebiteľov vo sfére požičiavania finančných prostriedkov. Zraniteľnosť niektorých skupín občanov rastie v nepriamej úmere s úrovňou právneho vedomia a v priamej súvislosti s ich ekonomickým a sociálnym statusom spotrebiteľov a životnou situáciou. V praxi je potreba požičiavania peňazí spojená s nezamestnanosťou, neočakávanými výdavkami, neschopnosťou hradiť životné náklady rodiny alebo preúverovaním (prípady až 50-ich úverov v rodine), a to s vážnymi následkami až na sociálnu exklúziu občanov.

Uvedený stav poslanci NRSR sledujú a po komplexnom vyhodnocovaní jeho príčin a problematických aspektov právnej úpravy prichádzajú iniciatívne s týmto návrhom zákona.

Na základe vlastných zistení, poznatkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, niektorých spotrebiteľských združení, odborníkov z praxe a Slovenskej obchodnej inšpekcie navrhovatelia ako poslanci NRSR za stranu SMER-SD dospeli k záveru, že súčasná právna úprava viacerých právnych predpisov si urýchlene vyžaduje zmeny, najmä vo vzťahu k vymedzeniu prísnejšieho režimu regulácie odplaty a úžery, poskytovania spotrebiteľských úverov, realizácie dobrovoľných dražieb, vedenia exekučných konaní.

Jadro navrhovanej právnej úpravy tvorí novelizácia Občianskeho zákonníka, v rámci ktorej sa do slovenského právneho poriadku zavádza inštitút civilnoprávnej úžery a stanovuje sa najvyššia prípustná odplata pre prípad požičiavania finančných prostriedkov spotrebiteľovi. Civilnoprávna úžera pri súčasnom vymedzení maximálnej odplaty umožni kvalifikovať aj hrubý nepomer v plnení, čím sa vytvorí priestor pre ustálenie primeranosti odplaty v oblasti úverov a pôžičiek poskytovaných spotrebiteľom. Návrhom zákona sa rovnako rozširuje katalóg neprijateľných zmluvných podmienok, zavádza sa v poradí ďalší dôvod neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy a reguluje sa písmo v spotrebiteľských zmluvách a súvisiacich listinách.

Súčasťou návrhu zákona sú okrem Občianskeho zákonníka aj ďalšie novelizačné články, ktorými sa upravujú:

• zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,

• zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

• zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení v znení neskorších predpisov,

• zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení v znení neskorších predpisov,

• zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení v znení neskorších predpisov.

Všetky navrhované zmeny a doplnenia uvedených zákonov vo svojom súhrne tvoria komplexnú systematicky prepojenú spotrebiteľskú úpravu, ktorej cieľom je ochrániť práva občanov pred úžerníckymi praktikami poskytovateľov úverov a pôžičiek, zlepšiť postavenie občanov v exekúciách, predísť manipulácii dobrovoľných dražieb, sprísniť úpravu a poskytovanie spotrebiteľských úverov a zvýšiť ochranu spotrebiteľov pri kúpe tovaru alebo služby upravením osobitného práva na odstúpenie od zmluvy.

Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie, na zamestnanosť, informatizáciu, zakladá však vplyv na podnikateľské prostredie a svojím ratio legis celkovo privodzuje pozitívne sociálne vplyvy, keďže významným spôsobom prispieva k lepšej ochrane práv občanov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Dôvodová správa

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1 (§ 39a)

V zmluvnej praxi sa ukazuje, že sa na trhu dlhodobo zneužíva pozícia slabšej zmluvnej strany a spotrebitelia finančných služieb sú vystavovaní uplatňovaniu neprimeranej odplaty za požičané finančné prostriedky. Evidujú sa početné prípady neprimerane požadovanej výšky odplaty, ktorá v konečnom dôsledku vedie k tomu, že spotrebitelia nie sú schopní plniť svoje dlhy, hromadne narastá neschopnosť splácať záväzky, pričom uvedené smeruje až ku konkrétnym životným tragédiám a odkázanosti poškodených občanov na štát a štátne dávky. Ako príklad uvádzame nasledovný citovaný článok z monitoringu tlače, v ktorom sa uvádzajú nasledovné štatistiky požadovanej výšky odplaty, ktorá zjavne postráda rozumný základ:

„Porovnanie 4 nebankoviek: Preplatíte stovky eur

Kešovka

Požičiam si: 650 € na 13 mesiacov

Mesačná splátka: 89 €

Úroková sadzba: 140 %

Preplatím: 548 €

Cofidis

Požičiam si: 1 000 € na 24 mesiacov

Mesačná splátka: 57 €

Úroková sadzba : 36 %

Preplatím: 356 €

Profi Credit

Požičiam si: 1 500 € na 24 mesiacov

Mesačná splátka: 104 €

Úroková sadzba: 54 %

Preplatím: 133 €

Ferratum

Požičiam si: 350 € na 30 dní

Jediná splátka po 30 dňoch: 483 €

Úroková sadzba: 456 %

Preplatím: 133 €:" (Zdroj: FinancnaHitparada.sk, citované podľa: http://www.pluska.sk/spravy/ekonomika/nenasytne-slovenske-nebankovky-urokova-sadzba-aj-456-percent.html )

Aj z uvedeného príkladu je zrejmé, že je obvyklé, že nebankové spoločnosti sa v neoprávnenej miere obohacujú o výšku, ktorá nemá morálny základ a zjavne vybočuje z rámca primeranosti vyjadreného v § 3 Občianskeho zákonníka.

V praxi možno vysledovať viaceré praktiky, používaním ktorých sa neúmerne navyšuje (resp. zvyšuje) požadovaná odplata pri úveroch a pôžičkách poskytovaných spotrebiteľom. Ide napr. o tieto praktiky:

1. V zmluve sa uvedie tzv. zmluvná odmena, ktorá neraz tvorí 60 až 80% požičanej istiny, pričom v zmluve sa vôbec neuvádzajú úroky požadované od spotrebiteľa.

2. Veriteľ uvedie v zmluve, že spotrebiteľ je povinný vrátiť istinu navýšenú o 80 až 90%, pričom vo všeobecných obchodných podmienkach sa uvádza, že tretina z požadovanej odplaty sú úroky, tretina poplatky s poskytnutím úveru a tretina odmena veriteľa za poskytnutie úveru.

3. Spotrebiteľ požiada o úver napr. 10.000 € na obdobie 3 rokov, pričom veriteľ v zmluve uvedie, že spotrebiteľovi požičal 20.000 € a to bezúročne.

Uvedená prax poukazuje na nevyhnutnú potrebu regulácie odplaty, a to za stavu, keď zmena § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v roku 2010 vykonaná zákonom č. 129/2010 Z. z. sa nielenže minula účinku, ale skôr podporila aktivity a agresívne praktiky na finančnom trhu spejúce k tomu, že absentuje akékoľvek zákonné obmedzenie odplaty, ktorú možno požadovať pri úveroch a pôžičkách poskytovaných spotrebiteľom.

Za tohto stavu treba doplniť, že v slovenskom právnom poriadku doposiaľ absentovala akákoľvek právna úprava civilnoprávnej úžery.

Z tohto dôvodu sa zavádza komplexná definícia inštitútu civilnoprávnej úžery, ktorá vychádza z nižšie vysvetľovaného historického vývoja tohto inštitútu, reflektuje aj znaky trestnoprávnej úžery, podstatným spôsobom však rozširuje predovšetkým subjektívne znaky definičného rozsahu úžery. Tak ako v tradičných civilných kódexoch, úžera pozostáva z

- objektívneho znaku, ktorým je konanie smerujúce k získaniu plnenia v hrubom nepomere k poskytnutému plneniu;

- subjektívnych znakov, splnenie ktoréhokoľvek z nich pri súbehu so splnením objektívneho znaku vovedie k naplneniu a uplatneniu definičného znaku inštitútu úžeru, a tým k zneplatneniu celej zmluvy.

Z pohľadu subjektívnych znakov, definícia úžery rozoznáva:

1. tieseň – mimoriadne ťaživá situácia poškodeného (alebo inej osoby, ktorej tieseň pociťuje poškodený ako tieseň vlastnú), vyvolaná určitou, hoc len prechodnou naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie nie je v možnostiach poškodeného. Spravidla pôjde o hospodárske ťažkosti, splatnosť dlhu, ktorého nesplatenie môže vážne ohroziť spoločenské postavenie poškodeného. Môže ísť taktiež aj o iné ťažkosti, napr. záujem zachovať vlastníctvo bytu na vyriešenie neľahkej sociálnej situácie. V tiesni môže poškodený konať aj vtedy, ak má dostatočné prostriedky na jej odstránenie, avšak ich nemá k dispozícii okamžite (strata alebo odcudzenie dokladov a potrebnej hotovosti ďaleko od domova pod.). Pomer závislosti sám osebe ešte neznamená stav tiesne u závislej osoby, závislosť však môže okrem ďalších okolností spolupôsobiť pri vzniku stavu tiesne.

2. neskúsenosť - spočíva napr. v nedostatočnej znalosti cien, nákupných možností spravidla v spojení s dôverčivosťou. Ide teda predovšetkým o neskúsenosť pri vybavovaní majetkových záležitostí. To môže vyplývať z neskúsenosti v širšom zmysle, resp. z neskúsenosti v určitej oblasti ľudskej činnosti, ktorá má dopad na majetkovú sféru človeka. Neskúsenosť môže byť sprievodným javom nízkeho veku najmä u neplnoletých.

3. rozumovú vyspelosť - neschopnosť poškodeného rozpoznať hodnotu svojho plnenia alebo sľubu k hodnote vzájomného plnenia páchateľa; príčinou môže byť slabomyseľnosť, strata intelektových schopností i iné poruchy psychiky v dôsledku duševnej poruchy alebo choroby, prípadne oneskoreného vývoja, prejavujúci sa hlavne v neschopnosti logického uvažovania a myslenia.

4. rozrušenie - stav prudkého pohnutia mysle vyvolaný určitou bezprostredne predchádzajúcou udalosťou, ktorá obzvlášť intenzívne zasiahla citovú zložku duševného života poškodeného do tej miery, že v tomto stave nebol schopný uvážiť, či hodnota jeho plnenia alebo sľubu plnenia zodpovedá hodnote plnenia páchateľ voči nemu.

5. dôverčivosť – predstavuje stav a konanie spotrebiteľa, ktorý ako tzv. slabšia zmluvná strana nedisponuje takou mierou obozretnosti, ktorá by mu zaručila ochranu jeho práva pri ekonomickej nadvláde dodávateľa. Spotrebiteľ je tak náchylný uveriť všetkým prezentovaným skutočnostiam, keďže objektívne nemá dispozíciu na kvalifikované posúdenie dodávateľom poskytovaných skutočností.

6. ľahkomyseľnosť – sa vždy spája s ďalšími znakmi úžery, pričom sa prejavuje tak, že spotrebiteľ titulom zníženej miery vnímania alebo rozumovej vyspelosti neprisudzuje svojmu konaniu také následky, aké by mu v skutočnosti mali byť prisúdené. Uvedený znak možno vyjadriť aj tak, že spotrebiteľ svoje konanie berie na „ľahkú mieru", napríklad nie je pre neho problém zobrať 10 úverov po sebe. K takto vymedzenej ľahkomyseľnosti spravidla pristupuje aj nadvláda dodávateľa, ktorý napríklad zanedbaním skúmania bonity alebo zneužitím svojho silnejšieho postavenia profituje na úkor ľahkomyseľnosti slabšieho.

7. finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany – uvedené znaky poukazujú na opakujúce sa vzťahy spotrebiteľa s dodávateľom, kedy spotrebiteľ (resp. občan) je vlastne už ekonomicky závislý od dodávateľa, napr. tým, že u neho došlo k reťazeniu úverov, je preúverovaný, je zaviazaný a ekonomicky závislý na dodávateľovi, ktorý je spôsobilý nepriamo ovládať jeho konanie. Druhým znakom je zneužitie neschopnosti plniť záväzky pri súčasnom zanedbaní posudzovania bonity. Zanedbanie posúdenia bonity a jeho zneužitie dodávateľom veľmi úzko súvisí s finančnou závislosťou, pričom na účely postihnutia úžery postačí naplnenie jedného subjektívneho znaku.

8. plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere - rozumie určité správanie v záväzkových vzťahoch, ktoré môže spočívať v aktívnej činnosti, konaní (facere) alebo v nekonaní (non facere). Konanie potom môže spočívať buď v povinnosti niečo dať (dare), niečo konať (facere), niečoho sa zdržať (omittere) alebo niečo strpieť (pati). Zdroj: BURDA, E. a kol.: Trestný zákon. Komentár. II. diel. C. H. Beck, 2010. ISBN 9788074003943.

A. Úžera v historickom priereze vybranej právnej úpravy

Z pohľadu historického vývoja sú dôležité nasledujúce medzníky právnej úpravy úžery (Výňatky citované podľa: ROUČEK, F. – SEDLÁČEK, J.: Komentář k Československému obecnému zákonníku občanskému a občanské právo platné na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Praha: V. Linhart, 1936. ISBN 80-85963-79-5; LUBY, Š.: Základy všeobecného súkromného práva. 3. vyd. Šamorín: Heuréka, 2002. ISBN 80-89122-00-0; FAJNOR, V. – ZÁTURECKÝ, A. – SZLADITS, K.: Nástin súkromného práva; TKÁČ, M. Slovenské banky v Uhorsku: tak vznikala Hornouhorská banka Tatra. Kubko Goral, 1997.) :

• V roku 1883 bol vydaný uhorský zákon o úžere, ktorý za úžeru považoval nielen úverové konanie, ale každú zmluvu, pri ktorej si veriteľ dojednal neprimerané majetkové výhody. Za neprimerané majetkové výhody sa považovalo dojednanie úrokov nad 8 %, inak nešlo o úžeru. Používanie týchto predpisov sa v období pred vojnou, a o to viac vo vojnovou období ukázalo ako nedostatočné, a preto bolo prijaté cisárske nariadenie z 12. októbra 1914, č. 275 ř. z. o úžere (ďalej len "zák. č. 275/1914 ř. z.") o úžere, ktoré úžeru postihovalo dôraznejšie. Najvýznamnejšou novinkou bolo, že sa úžera prestala postihovať len z hľadiska trestného práva, ale vznikol tiež nový druh úžery, ktorá pri jej preukázaní spôsobovala neplatnosť úžerníckej zmluvy, o ktorej už nerozhodoval trestný súd. Spočiatku sa pri posudzovaní úžery sledovalo najmä naplnenie jej objektívneho znaku, a to nepomer vzájomných plnení zmluvných strán. Až v neskoršom období, ako možno badať z úpravy v ustanovení § 879 č. 4, ktorá normovala tzv. úžernícku zmluvu, v súlade s § 1 zák. č. 275/1914 ř. z., možno sledovať používanie subjektívnej metódy pri posudzovaní tzv. úžerníckych zmlúv. Pri tejto metóde sa prihliada najmä na reálne posúdenie vzájomného postavenia zmluvných strán a konkrétnu situáciu, v ktorej sa dané subjekty (s dôrazom na postavenie povinného z tzv. úžerníckej zmluvy) pri podpise zmluvy nachádzali. Zákon upravoval v §§ 2 až 6 trestnú úžeru v § 7 následky úžerníckej zmluvy a zároveň ustanovil, že zmluva, ktorá sa prieči zákonnému zákazu alebo dobrým mravom, je ničotná. Podľa § 879 medzi ničotné zmluvy patrili viaceré typy zmlúv, no taktiež zmluva, pri ktorej niekto vykorisťoval iného pre jeho ľahkomyseľnosť, tieseň, slabosť rozumu, neskúsenosť alebo rozrušenie mysle tým, že dal sebe alebo tretej osobe za svoje plnenie sľúbiť alebo poskytnúť vzájomné plnenie, ktorého majetková hodnota bola v nápadnom nepomere k hodnote plnenia (ROUČEK, F. – SEDLÁČEK, J.: Komentář k Československému obecnému zákonníku občanskému a občanské právo platné na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Praha: V. Linhart, 1936. 131 s. ISBN 80-85963-79-5. ). Veľmi významnú stránku tohto protiprávneho konania teda tvoria jeho subjektívne prvky, a to ľahkomyseľnosť, pod ktorou sa rozumela bezstarostnosť o následky vlastného konania, tieseň – nemuselo ísť o majetkovú tieseň, mohlo ísť o tieseň z ohrozenia života, dobrej povesti, pritom postačovalo, aby bola tieseň prechodná či domnelá. Ďalším prvkom bola tzv. slabosť rozumu, pri ktorej sa nemali na mysli len osoby nesvojprávne, ale išlo o omnoho širší okruh osôb, ktoré z rôznych dôvodov neboli schopné v danej situácii posúdiť následky svojho konania, ďalej neskúsenosť, ktorá sa posudzovala s ohľadom na všeobecná skúsenosť bežného človeka, čo v súčasnosti možno prirovnať k zaužívanému pojmu „priemerný spotrebiteľ". A posledným prvkom subjektívnej stránky tohto protiprávneho konania bolo tzv. rozrušenie mysle, pri ktorom sa neposudzovali dôvody tejto rozrušenosti. Sledoval sa tiež úžerníkov úmysel využiť jednu z týchto nepriaznivých situácii a koristiť z nej na úkor poškodenej osoby a vo svoj prospech. Pri tzv. úžerníckej zmluve museli byť splnené všetky znaky objektívnej stránky a aspoň jeden z prvkov subjektívnej stránky (ROUČEK, F. – SEDLÁČEK, J.: Komentář k Československému obecnému zákonníku občanskému a občanské právo platné na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Praha: V. Linhart, 1936. s. 131, 132. ISBN 80-85963-79-5.). Za najdôležitejší a často chýbajúci prvok, najmä v prípade úžerníckych zmlúv, bol nedostatok vôle zaväzujúceho sa subjektu. Vôľa subjektu musela byť skutočná, vedomá, vážna, zrozumiteľná a slobodná. Nemožno preto hovoriť o vôli tam, kde pôsobilo akékoľvek donútenie. V prípadoch takéhoto zaväzovania sa nemožno hovoriť ani o neplatnosti právneho úkonu, ale až o jeho nulite (právny úkon nevznikol) (LUBY, Š.: Základy všeobecného súkromného práva. 3. vyd. Šamorín: Heuréka, 2002. s. 74. ISBN 80-89122-00-0.). Teda, ak sa podnikateľ dopustil obdobného konania vo vzťahu k spotrebiteľovi (resp. občanovi), v takom prípade absolútne nemožno hovoriť o platne uzavretej zmluve. Vôľa musela byť tiež určitá, čo je základným predpokladom jej záväznosti a súdnej uplatniteľnosti na jej vzniknutom nároku. A v neposlednom rade musí byť vôľa slobodná – nesmie byť nesprávne vnútorne alebo zvonku ovplyvnená – omyl, podvod, psychické donútenie (LUBY, Š.: Základy všeobecného súkromného práva. 3. vyd. Šamorín: Heuréka, 2002. s. 74. ISBN 80-89122-00-0.).

Právny úkon ako celok musí byť dovolený, čo nie je splnené, ak sa právny úkon prieči dobrým mravom (čo je základným predpokladom každej úžerníckej praktiky) alebo smeruje proti verejnému poriadku (úžera ako trestný čin). Následkom úžerníckej zmluvy v zmysle § 7 zák. č. 275/1914 Ř. z., § 879 č. 4 a § 1 zákona bolo prehlásenie tzv. úžerníckej zmluvy za ničotnú (resp. nulitnú). Znamenalo to, že žiadna zo zmluvných strán nemohla žalovať iného o jej splnenie. Podľa tohto zákona každá zo zmluvných strán bola povinná vrátiť späť všetko, čo obdŕžala z takéhoto ničotného konania. Peňažné platby sa museli vrátiť so zákonnými úrokmi odo dňa prijatia a odovzdané veci museli byť vrátené späť. Ak to nebolo možné, musela byť vrátená cena v dobe prijatia, a nahradené tiež nutné a užitočné náklady a za veci znehodnotenie veci poskytnúť primerané odškodné. Veľmi dôležitým a pre úžerou poškodené osoby prínosným ustanovením bolo, že na jej neplatnosť musel sudca prihliadať z úradnej povinnosti (ROUČEK, F. – SEDLÁČEK, J.: Komentář k Československému obecnému zákonníku občanskému a občanské právo platné na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Praha: V. Linhart, 1936. s. 132, 133. ISBN 80-85963-79-5.)

Proti dobrým mravom mohli byť aj zmluvy, ktoré nadmerne obmedzovali osobnú alebo hospodársku slobodu jednotlivcov.

• Kombinácia objektívneho a subjektívneho prístupu k úžere bola prvýkrát použitá vo Všeobecnom zákonníku občianskom z roku 1811 - subjektívny prvok uvedený v ustanovení § 879 spojený s objektivizáciou vyjadrenou v § 934.

• Slovenská právna úprava zakazovala každú zmluvu, ktorá sa podľa svojho obsahu priečila dobrým mravom. Slovami prof. Lubyho "Naše právo uznáva obsahovú nadriadenosť morálky, pretože všeobecným princípom nášho právneho poriadku je zásada, že čo sa prieči dobrým mravom, to neobstojí ani v práve, preto sú neplatné právne úkony, ktorých uzavretie sa prieči dobrým mravom. Taktiež sa nemôže uplatňovať nárok, ktorý je v rozpore s morálkou. V zásade by malo byť ako protiprávne označené všetko, čo je proti dobrým mravom. (LUBY, Š.: Základy všeobecného súkromného práva. 3. vyd. Šamorín: Heuréka, 2002. s. 11. ISBN 80-89122-00-0)" Proti dobrým mravom sa považovala zmluva, ktorá mohla v značnej miere obmedziť osobnú slobodu dlžníka. Dobrým mravom sa priečila aj úžernícka zmluva, avšak následky tejto zmluvy upravoval zák. čl. XXV/1883 (ROUČEK, F. – SEDLÁČEK, J.: Komentář k Československému obecnému zákonníku občanskému a občanské právo platné na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Praha: V. Linhart, 1936. s. 161. ISBN 80-85963-79-5). Už v § 37 zák. čl. XXV/1883 o úžere a škodlivých úverových úkonoch je vymedzený prečin úžery a škodlivých úverových úkonov tak, že za jeho páchateľa sa považoval ten, kto využijúc tieseň, ľahkomyseľnosť alebo neskúsenosť iného, pri takých podmienkach poskytol úver alebo predĺženie platobnej lehoty, ktoré jemu samému (veriteľovi) alebo (na základe vymienenia veriteľa) tretej osobe poskytovalo prílišné majetkové výhody (FAJNOR, V. – ZÁTURECKÝ, A. – SZLADITS, K.: Nástin súkromného práva. s. 271.).

Znaky úžery

Historická právna úprava a judikatúra vymedzila nasledovné znaky úžery:

1. Objektívne – vyžadovalo sa, aby si jedna strana dala sľúbiť plnenie určitej majetkovej hodnoty, ktoré cenu plnenia v čase uzavretia zmluvy prevyšovalo do tej miery, že existoval podľa okolností hrubý nepomer medzi vzájomnými plneniami. Nápadný nepomer hodnôt je daný vždy tam, kde rozdiel vzájomných protiplnení je v značnom nepomere k obyčajnej, konkrétnymi pomermi odôvodnenej hodnote. Napríklad pri pôžičke pôjde o úroky, ktoré presahujú úroky obvyklé.

2. Subjektívnych znakov bolo viac a v rámci skutkovej podstaty úžery sa požadovalo splnenie aspoň 1 z nich. Išlo o tieto znaky:

a) tieseň - pojem tieseň bol judikovaný početnou judikatúrou Najvyššieho súdu ČSR vzťahujúcou sa k cisárskemu nariadeniu č. 275/1914 ř. z. Tiesňou možno predovšetkým rozumieť mimoriadne ťaživú situáciu poškodeného (napr. dlžníka), ktorá je vyvolaná určitou, v danej situácii naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie nie je v možnostiach poškodeného. Tiesňou pri úžere nie je situácia, ktorá bola tak závažná, že by priamo ohrozovala dlžníkovu existenciu. V tomto prípade stačila naliehavá, čo i len prechodná (peňažná) tieseň, ktorá však nútila k zobratiu úveru (Rozhodnutí NS ČSR ze dne 23.2.1925, Zm I 705/24 publ. pod č. R 389). Oproti tomu menej priaznivé majetkové pomery nemožno stotožňovať s pojmom tieseň, pretože táto je naliehavejšia a v kvalitatívnom rozlišovaní potrieb dlžníka samozrejme závažnejšia (Rozhodnutí NS ČSR ze dne 10.1.1925, Zm I 672/24 publ. pod č. R 388). O tieseň ide vtedy, keď stav majetku dlžníka u neho vyvoláva pocit naliehavej potreby zabezpečiť si chýbajúcu hotovosť úverom, pričom je nútený a tiež ochotný sľúbiť alebo poskytnúť protihodnotu, ktorá je k hodnote poskytnutého úveru v značnom nepomere. Pojem tieseň nie je sám osebe naplnený ani nepriaznivými majetkovými pomermi, nie je však vylúčený aj pri relatívne „dobrom stave majetku". V tomto prípade stačí i len dočasný, prechodný, ale naliehavý peňažný nedostatok (Rozhodnutí NS ČSR z 19.10.1925, Zm II 247/25 publ. pod č. Rt 2147). Okolnosť, či dlžník za svoju tieseň nesie zodpovednosť, t. j. či si túto tieseň zavinil sám a znáša si za to dôsledky, nemá žiadny vplyv na posudzovanie úžerníckej povahy zmluvy, teda na jej platnosť alebo neplatnosť. Nemusí ísť ani o tieseň osoby, ktorá je zmluvnou stranou, ale stačí tieseň blízkej osoby, ktorú by zmluvná strana pociťovala ako vlastnú.

b) ľahkomyseľnosť - bezstarostnosť o následky vlastného konania;

c) konanie v slabosti rozumu (rozumová slabosť) - tento znak je širší ako slabomyseľnosť alebo nesvojprávnosť,

d) rozrušenie mysle - pričom nebol rozhodujúci dôvod, pre ktorý k tomu došlo;

e) neskúsenosť - všeobecná neskúsenosť, skúsenosť normálneho človeka.

Pre úžerníctvo - 1 z bodov a) až e) sa vyžaduje, aby túto situáciu navyše výslovne zneužil (vykoristil). K uvedenému pozri napríklad rozhodnutie NS ČSR z 21.11.1936, Rv I 501/35, publ. pod Rc 15620 – „K neplatnosti zmluvy v zmysle § 879 č. 4 OZO sa nevyžaduje okrem skúseností na strane kupujúceho (dlžníka) a nepomeru medzi skutočnou hodnotou veci a jej kúpnou cenou aj úmyselne vyvolaný omyl na strane kupujúceho (dlžníka). Zákon tak nevyžaduje uvedenie do omylu jednej zmluvnej strany druhou, ale stačí samotné zneužitie (vykoristenie). Úžerník využije k svojmu obohateniu situáciu, ktorú síce nemusel sám vyvolať, avšak táto mu je známa alebo mu známa byť ani nemusí." K neplatnosti zmluvy podľa § 879 ods. 4 OZO však samozrejme nestačí, že žalovaný nemal skúsenosti a že existoval nápadný nepomer medzi jeho plnením a protiplnením žalobcu, ale okrem toho je potrebné, aby žalobca vedome a úmyselne ťažil z nerozvážnosti a z neskúsenosti druhej zmluvnej strany v zmluvnom vzťahu, ktorý je predmetom sporu (rozhodnutie č. 1725, 11044 Sb. N. s.).

B. Judikatúra

1.Výber z historickej judikatúry

Námietka neplatnosti zmluvy podľa § 879 č. 4 Všeobecného občianskeho zákonníka alebo § 1 cisárskeho nariadenia z 12. októbra 1914, č. 275 ř. z. môže byť platne uplatnená aj proti postupníkovi a uznanie dlhu proti postupníkovi nemá pre neplatnosť zmluvy význam (SL. 1924, š. 449).

Ak je v zmluve prekročená zákonom najvyššie prípustná cena, zmluva sa stáva neplatnou (ZBI. 1916, č. 143) (s. 148)

Ak zmluva odporuje predpisom o vojnovej lichve (§ 17 zo 17. októbra 1919 č. 568), je neplatnou podľa § 879 o. z. o. a k tejto neplatnosti majú prihliadať sudcovia ex offo, pretože tento predpis sleduje verejný záujem. Nie je potrebné, aby žalovaná strana bola za lichvu odsúdená trestným súdom. (JZ. 1923, č. 269) (s. 156)

2. Výber zo súčasnej judikatúry

Z najnovšej judikatúry možno poukázať na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, rakúskych súdov a niektorých krajských súdov Slovenskej republiky:

Rozsudek Nejvyššího soudu České republiky sp. zn. 22 Cdo 1993/2001, ze dne 8.4.2003

Při aplikaci platného občanského zákoníku je třeba přihlížet k tradičním principům občanského práva, obsaženým též v obecném zákoníku občanském z r. 1811, a také k § 253 platného trestního zákona. Proto lichevní smlouvy, tedy takové smlouvy, které smluvní strana uzavře zneužívaje něčí nezkušenosti, tísně nebo rozumové slabosti nebo něčího rozrušení, přičemž dá sobě nebo jinému poskytnout nebo slíbit plnění, jehož hodnota je k hodnotě vzájemného plnění v hrubém nepoměru, jsou pro rozpor s dobrými mravy absolutně neplatné podle § 39 ObčZ. O lichevní smlouvu podle občanského práva jde v případě, kdy jednající z okolností věci věděl anebo musel vědět, že druhá strana je postižena okolnostmi uvedenými shora, a tuto okolnost využil; nevyžaduje se, aby jeho jednání bylo současně v trestním řízení označeno za trestný čin.

Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 28. septembra 2011 č. k. 3Co 3/2011

Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu a doplnil odôvodnenie s tým, že upriamil pozornosť na zneužitie ľahkovážnosti a núdze spotrebiteľa zo strany nebankovej spoločnosti. Nebanková spoločnosť nijako nepreukázala, že by ju zaujímala bonita, stav núdze žalovaného a skutočnosť, či spotrebiteľ dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu. Krajský súd prelomovo ustálil, že určitú mieru ľahkovážnosti spotrebiteľa treba považovať za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ nebanková spoločnosť využila ľahkomyseľnosť spotrebiteľa, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní bonity spotrebiteľa, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver poskytnutý za neprimerané protiplnenie pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážnosti spotrebiteľa. Pri tzv. civilno-právnej úžere je podľa názoru krajského súdu úverová zmluva absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 8. decembra 2011 č. k. 16Co/71/2011

V predmetnej veci sa stala predmetom súdnej kontroly z hľadiska princípov absolútnej neplatnosti právnych úkonov zmluva o úvere zo dňa 16. 04. 2007 č. 8250985, podľa ktorej žalovaný nebankový subjekt poskytol žalobcovi na štyri mesiace úver 40 000 Sk (1 328 Eur) za poplatok 17 600 Sk (584 Eur), teda v prepočte na ročné vyjadrenie ceny úveru per annum ide o úver za cenu 132 %. Už len samotná skutočnosť, že cenu úveru vyjadruje trojciferné číslo je zarážajúca a odôvodňujúca zvýšenú pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho úkonu.

Súdy už judikovali, že aj ľahkomyseľnosť dlžníka je kvalifikačným kritériom úžery (napr. Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 3/2011). Kvalifikačné kritériá úžery nie je možné taxatívne uzavrieť.

Vzhľadom na nedostatok explicitnej úpravy tzv. civilnoprávnej úžery sa dá judikatúrou dosiahnuť rovnaký výsledok. Civilnoprávna úžera spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi (NS ČR 21Cdo 1484/04), pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru. V danom prípade pri zjavnom využití aj ľahkovážnosti dlžníka stačí, že k využitiu nadvlády nad dlžníkom dôjde aj čo len z nedbanlivosti (KS v Prešove 3Co 3/2011).

V predmetnej veci ide o cenu úveru 132 % p. a. a odvolací súd túto extrémnu až úžernú odplatu za úver považuje za dôvod absolútnej neplatnosti úveru bez ďalšieho. Tak neprimeraná odplata za úver ohrozuje najmä sociálne slabšie obyvateľstvo a úverový právny úkon za takéto úžerné protiplnenie je ťažko možné podrobiť moderácii. Z celospoločenského hľadiska sú takéto úverové praktiky nebezpečné v súvislosti s neprimeraným úverovým zaťažením obyvateľstva.

Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 25. septembra 2013 č. k. 3Co 151/2013

Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor OGH 3Ob 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy teda k skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje na rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Súd ďalej judikoval, že pre úžeru je neplatný celý úverový vzťah, nie len jeho časť (porov. OGH 4Ob 505/64).

C. Porovnanie vybranej zahraničnej právnej úpravy a judikatúry súdov

1. Rakúsko

§ 879 ABGB ods.2 č. 4 demonštratívne ustanovuje neplatnosť predovšetkým nasledovných zmlúv: ak niekto využije (pozn. prekl. v zmysle vykoristí) ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť, neskúsenosť, alebo rozrušenie mysle niekoho iného takým spôsobom, že sebe alebo tretej osobe za poskytnutie plnenia nechá sľúbiť alebo poskytnúť protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere.

Výber rozhodnutí OGH (Najvyššieho súdneho dvora) - preklad:

4Ob505/64

Úžera spôsobuje neplatnosť celej zmluvy, nie len jej zakázanej časti.

1Ob624/85

Nápadný nepomer je daný, keď hodnota protiplnenia významne prekročí hodnotu plnenia bez toho, aby tento nepomer bol odôvodnený zvláštnym rizikom na jednej strane.

4Ob557/77

Smerodajný pre posúdenie hodnoty medzi plnením a protiplnením môže byť vždy len čas uzavretia zmluvy.

7Ob636/56

Stav núdze je daný, keď zmluvná strana stojí pred voľbou vstúpiť do zmluvného vzťahu alebo utrpieť ujmu, ktorá podľa rozumného uváženia je ťažšia ako hospodárska strata, ktorú má zmluva za následok.

6Ob270/60

Stav núdze môže byť zavinený alebo nezavinený, skutočný, ale aj len zdanlivý. Aj zdanlivý stav núdze nepôsobí slabšie ako ten skutočný.

3Ob816/53

Výpočet podmienok potrebných na strane poškodeného pre naplnenie pojmu úžery nie je taxatívny. Okrem ľahkomyseľnosti, stavu núdze, rozrušenia mysle alebo neskúsenosti, prichádzajú na strane poškodeného do úvahy aj iné okolnosti ako neznalosť hodnoty vlastného plnenia, príliš veľká dôveryhodnosť atď.

5Ob142/72

Ľahkomyseľnosť poškodeného je daná vtedy, keď postupuje ľahostajne k následkom a dosahu vlastného konania. Pritom sa však medzi pojmami neskúsenosti, ľahkomyseľnosti, dôveryhodnosti a slabomyseľnosti nemajú stanovovať príliš pevné hranice.

2Ob411/50

Neskúsenosť je daná, keď bola zmluvná strana v dôsledku chýbajúcej životnej skúsenosti alebo všeobecných obchodných znalostí obmedzená v hájení svojich záujmov v čase uzavretia obchodu.

3Ob592/77

Na slabomyslenosť podľa § 879 Abs 2 Z 4 ABGB je potrebný menší stupeň slabosti mysle ako taký, ktorý má za následok nesvojprávnosť.

1Ob532/85

Vykorisťovanie je možné aj z nedbanlivosti.

3Ob592/77

Znak skutkovej podstaty vykorisťovania predpokladá, že úžerník využije k svojmu obohateniu situáciu, ktorú nemusel sám spôsobiť, o ktorej však vedel alebo musel vedieť rovnako ako o nepomere plnenia a protiplnenia.

6Ob159/58

O vykorisťovaní v zmysle tohto ustanovenia sa dá hovoriť len vtedy, keď protistrana o stave núdze vedela alebo musela vedieť.

2. Švajčiarsko

Švajčiarsky spolkový súd znížil už v roku 1967 svojim rozhodnutím z 1.4.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov daných spotrebiteľom z 26 na 18%, pričom úrokovú sadzbu vo výške 26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom.

Spolkový zákon o spotrebiteľských úveroch upravujú poskytovanie finančných služieb oprávnenej fyzickej alebo právnickej osoby - spotrebiteľovi v rozmedzí cca 350 - 56000 eur. Podľa článku 14 nesmie úroková sadzba pri úvere prekročiť spravidla 15 %, pričom stanovenie úrokovej sadzby sa orientuje na najvyššie prípustné úrokové sadzby stanovené Národnou bankou. Zmluvy, ktoré túto úrokovú sadzbu nerešpektujú, sú neplatné. Zákon ďalej ukladá poskytovateľovi povinnosť overovať bonitu spotrebiteľa a pre prípad, že tak neurobí, nariaďuje sankcie. Keď poskytovateľ hrubo poruší túto preverovaciu povinnosť môže napríklad stratiť celú poskytnutú sumu vrátane úrokov aj poplatkov.

3. Nemecko

Podľa § 138 BGB nemravný právny úkon, úžera je:

(1) Právny úkon, ktorý porušuje dobré mravy, je neplatný.

(2) Neplatné sú predovšetkým právne úkony, prostredníctvom ktorých niekto vykorisťovaním (využitím) stavu núdze, neskúsenosti, nedostatku úsudku ( je jednoduchý ) alebo značnej slabosti vôle niekoho iného nechá sebe alebo tretej osobe za poskytnutie plnenia prisľúbiť alebo poskytnúť majetkový prospech, ktorý je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere.

Rozhodnutie BGH (Spolkový súdny dvor) z 13.3.1990, AZ: XI ZR 252/89

Nemecký BGH (Spolkový súdny dvor) vo svojom rozsudku vyhlásil úver s rozdielom o 12 percentuálnych bodov (12 percent) oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný (v rozpore s ustanovením §138 BGB odsek 2 = občianskoprávna úžera) a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi). Zmluva je neplatná v celku, nielen v časti. Úžera spôsobuje neplatnosť celej zmluvy, nie len jej zakázanej časti.

K bodu 2 (§ 53 ods. 4 písm. o))

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 3 (§ 53 ods. 4 písm. u) a v))

Rozširuje sa príkladný výpočet katalógu neprijateľných zmluvných podmienok s ohľadom na aktuálnu rozhodovaciu prax slovenských súdov a činnosť Komisie na posudzovanie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich.

V písmene u) sa zavádza neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorej účinkom je značne dlhá viazanosť spotrebiteľa zmluvou aj keď účel zmluvy a jej predmet možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase. Z praxe sú zmonitorované prípady kedy spotrebiteľovi, ktorý sledoval poskytnutie jednorázovej služby bola na podpis poskytnutá spotrebiteľská zmluva s dĺžkou viazanosti 2 roky. Napriek vôli spotrebiteľa a skutočnosti, že predmet zmluvy mohol byť dosiahnutý skôr, bol tak spotrebiteľ viazaný zmluvou v trvaní až 2 roky. Takýto stav je z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa neudržateľný.

V písmene v) sa zavádza do výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok taká zmluvná podmienka, podľa ktorej má spotrebiteľ hradiť plnenia, o ktorých nebol preukázateľne informovaný alebo ktorých úhrada nie je v jeho záujme. Z praxe možno poukázať napríklad na situácie, keď je spotrebiteľ doslova prekvapený poplatkom alebo iným uplatneným nárokom, o ktorom vôbec nedostal informáciu, že zaplatením tohto môže byť postihnutý, pričom jeho úhrada nie je vôbec v záujme spotrebiteľa. V tomto prípade ide o kombináciu prekvapivosti plnenia a jeho nevýhodnosti pre spotrebiteľa.

K bodu 4 (§ 53 ods. 6)

Nanovo sa koncipuje ustanovenie o najvyššej prípustnej odplate, ktorú môže spotrebiteľ znášať pri poskytnutí peňažných prostriedkov bez ohľadu na právnu formu poskytnutia. Zachováva sa filozofia, že stanovenie maximálnej odplaty v Občianskom zákonníku bude dopadať na všetky druhy a typy úverov a pôžičiek, na akúkoľvek formu požičiavania peňazí spotrebiteľom (bez ohľadu na to, či pôjde o úver, pôžičku, odloženú platbu, leasing, povolené prečerpanie a podobne). Zavádza sa generálne pravidlo, podľa ktorého odplata nesmie prevýšiť najvyššie prípustnú mieru, ktorú od spotrebiteľa možno požadovať. Z koncepčného hľadiska sa zakotvuje, že odplatu a jej najvyššie prípustnú výšku ustanoví vykonávací predpis. Uvedená koncepčná zmena sa zavádza z dôvodu, že v praxi je potrebné reagovať na ekonomickú, sociálnu a celkovú spoločenskú zmenu pomerov v súvislosti s požičiavaním peňazí spotrebiteľom. Aby bolo možné flexibilne zohľadniť potrebu zmien pri odplate a stanovení jej najvyššej prípustnej výšky, ponecháva sa toto stanovenie vláde Slovenskej republiky, ktorú odplatu a jej najvyššiu prípustnú výšku ustanoví vládnym nariadením a bude takto aj niesť politickú zodpovednosť za nastavené podmienky.

Z pohľadu koncepčného je potrebné sa vysporiadať s pojmom odplata, ktorý bude subsumovať akékoľvek náklady spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov spotrebiteľom. Odplata tak bude zahŕňať jednak úrok, jednak poplatky za poskytnutie úveru, pravidelné poplatky, ktoré bude sprevádzať trvanie úverového vzťahu, ale aj všetky náklady spojené s obligatórnym poistením úveru a podobne. Najvyššia prípustná výška odplaty bude stanovená tradične v závislosti od rozhodujúcej referenčnej sadzby bankových úverov a pôžičiek, pričom tak ako uvádza ustálená judikatúra slovenských súdov, bude sa určenie najvyššej prípustnej výšky odplaty odvíjať od násobku priemeru úrokových sadzieb, za ktoré banky poskytujú domácnostiam úvery.

K bodu 5 (§ 53 ods. 9)

V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok sa zavádza nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy niektorých veriteľov sa jednoznačne zakotvuje, že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do okamihu uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade s § 53 ods. 9 OZ. Z uvedeného plynie, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom zosplatnení uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. Povedané inak, ak bol úver dojednaný na dobu 10 rokov, v 3. roku došlo k jeho jednorazovému zosplatneniu podľa § 53 ods. 9 OZ, za obdobie zvyšných 7 rokov už veriteľovi nebudú patriť odplatné úroky. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom zosplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru.

K bodu 6 (§ 53c)

Dopĺňa sa ustanovenie § 53c v smere jeho precizovania, kde sa výslovne ustanovuje, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené iným typom písma a ani menším písmom, ako ustanoví vykonávacím predpisom vláda Slovenskej republiky. V tejto súvislosti sa reaguje na zneužívajúcu prax dodávateľov, ktorí napriek tomu, že používanie drobného písma je nekalou obchodnou praktikou, toto naďalej a sústavne používajú. Navrhuje sa pod hrozbou neplatnosti zmluvy ako celku zakotviť presnú úpravu štýlu a veľkosti písma, ktorú bude musieť dodávateľ v zmluvách, ale aj vo všetkých so zmluvou súvisiacich dokumentoch používať. Navrhuje sa právna úprava štýlu písma „Times New Roman" s veľkosťou písma bodu 12, ktorá bude výslovne upravená vo vykonávacom predpise k OZ.

K bodu 7 (§ 53d)

Navrhované ustanovenie reaguje na potrebu úpravy účinkov nekalých obchodných praktík vo vzťahu k používaniu neprijateľných zmluvných podmienok, pričom sa výslovne ustanovuje, že ak spotrebiteľská zmluva obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky a jej uzavretie bolo dosiahnuté použitím nekalej obchodnej praktiky, môže súd určiť takúto zmluvu za neplatnú, ak je to na prospech spotrebiteľa. Dôležitý je tu tak moment použitia nekalej obchodnej praktiky, ktorá je najčastejším dôvodom rozšíreného a sústavného používania neprijateľných zmluvných podmienok. Zavedenie v poradí ďalšieho dôvodu absolútnej neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy má oporu aj v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev C-453/10.

K bodu 8 (§ 879r)

Zavádza sa štandardné prechodné ustanovenie, ktoré na princípe nepravej retroaktivity reguluje vzťah novej právnej úpravy a skoršej právnej úpravy.

Čl. II

K bodu 1 (§ 61b ods. 2 a 3)

Ustanovenie § 61b sa dopĺňa novými odsekmi 2 a 3, ktoré zakotvujú pravidlá rozsahu exekúcie a jej vykonania exekútorom. Výslovne sa zavádza pravidlo, že exekútor je návrhom na vykonanie exekúcie viazaný a nemôže vykonať exekúciu vo väčšom rozsahu, než navrhuje oprávnený, aj keby bol z exekučného titulu oprávnený uplatňovať viac, pričom toto pravidla platí aj pre trovy exekúcie. Nový odsek 3 zavádza pravidlo, aby sa predišlo tomu, že exekučný titul bude slúžiť veriteľovi ako cenný papier, ktorý si nechá špekulatívne odležať pokiaľ v neprospech dlžníka narastú úroky a prípadne ďalšie sankcie a až tesne pred uplynutím premlčacej doby vyvolá exekúciu. Po novom, ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie viac ako 2 roky od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom. V tomto prípade sa zavádza osobitná civilnoprávna sankcia spojená s neskorším vyvolaním exekúcie, podľa ktorej bude veriteľ špekulatívne postihnutý následkom, že exekúcia nebude môcť začať na vymoženie príslušenstva pohľadávky, ktoré vzniklo po vydaní exekučného titulu. Právna norma má veriteľa motivovať k tomu, aby exekúciu vyvolal najneskôr do 2 rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu. Jedinou výnimkou z tohto pravidla je iba skutočnosť, že veriteľ (oprávnený) preukáže, že s dlžníkom (povinným) v priebehu 2 rokov od vykonateľnosti exekučného titulu uzavrel dohodu o postupnom splnení pohľadávky, ktorú priznáva exekučný titul.

K bodu 2 (§ 63 ods. 2)

V Exekučnom poriadku sa zavádza nový pojem „drobné exekúcie", pri ktorých istina vymáhanej pohľadávky neprevyšuje 2 000 eur. V súvislosti s drobnými exekúciami sa zakotvuje aj pravidlo, podľa ktorého pri drobnej exekúcii nebude možné exekúciu vykonať predajom nehnuteľností, a teda vypočítavajú sa ostatné spôsoby vykonania exekúcie, ktoré sú však pri drobných pohľadávkach naďalej prípustné. Zároveň sa výslovne ustanovuje, že limitácia spôsobov exekúcie nebráni tomu, aby exekútor zriadil exekučné záložné právo na nehnuteľnosť. Z definičného rozsahu drobnej exekúcie sa vylučujú exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom.

K bodu 3 (§ 64)

V § 64 sa vymedzuje generálna zásada, podľa ktorej spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti. V súvislosti s rozsahom a spôsobom vykonania exekúcie bude exekútor viazaný zásadou primeranosti. Primeranosť znamená, že exekútor by mal voliť také spôsoby vykonania exekúcie, ktoré nielen zabezpečia uspokojenie pohľadávky veriteľa, ale aj budú predstavovať minimálny zásah do práv povinného (dlžníka). Povedané inak, ak má povinný likvidné zdroje na úhradu pohľadávky nemal by exekútor postihovať hnuteľné veci alebo ak je povinný schopný svoj dlh vyrovnať kombináciou predaja hnuteľných vecí, prikázania pohľadávky, zrážkami zo mzdy, nemal by exekútor v žiadnom prípade pristúpiť k predaju nehnuteľností vo vlastníctve povinného.

K bodu 4 (§ 115 ods. 2 písm. g))

Z exekúcie predajom hnuteľných vecí sa vylučuje aj osobné motorové vozidlo, ktoré povinný, ktorým je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, potrebuje na individuálnu prepravu a na uspokojovanie potrieb svojich a potrieb svojej rodiny alebo členov domácnosti. Uvedeným sa má dosiahnuť zabránenie sociálnej exklúzii povinných, ktorí sú osobami ZŤP, veľmi často sa však ocitajú v exekúcii a predaj osobného motorového vozidla, ktoré slúži ich osobným potrebám ich neraz stavia na okraj spoločnosti.

K bodu 5 (§ 200 ods. 2 a 3)

Inštitút drobných exekúcií sa v relevantných súvislostiach prenáša aj do trov právneho ho zastúpenia a trov exekúcie. Generálne sa zakotvuje, že v drobných exekúciách má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia iba najviac vo výške ich jednej tretiny, čím však nie je dotknuté ústavné právo oprávneného na poskytnutie právnej pomoci. Druhým pravidlom sa zároveň ustanovuje, že pri drobných exekúciách trovy exekúcie nesmú presiahnuť výšku pohľadávky bez jej príslušenstva alebo násobok výšky pohľadávky bez jej príslušenstva, a to v závislosti od kategorizácie drobných pohľadávok. V tejto súvislosti sa zavádzajú 3 úrovne pohľadávok pri drobných exekúciách, v súvislosti s ktorými sa ustanovuje hranica pre trovy exekúcie, a to nasledovne – trovy exekúcie nesmú prevýšiť:

- trojnásobok výšky pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku neprevyšujúcu 100 eur,

- dvojnásobok výšky pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku neprevyšujúcu 500 eur a

- výšku pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku prevyšujúcu 500 eur.

Zároveň sa zakotvuje všeobecné pravidlo, podľa ktorého ak trovy exekúcie pri drobnej exekúcii presiahnu vyššie stanovenú úroveň, tak tieto znáša oprávnený (resp. veriteľ) a patrí mu výhradne ich náhrada v rozsahu jednej polovice.

V odseku 3 sa ustanovuje pravidlo týkajúce sa trov právneho zastúpenia v prípadoch, ak nejde o drobnú exekúcie. V týchto prípadoch do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom sa pritom myslí vyhláška č. 655/2004 Z. z.

K bodu 6 (§ 243c)

Zavádza sa štandardné prechodné ustanovenie, ktoré uplatnenie nových ustanovení s hmotnoprávnym rozsahom limituje len na konanie, ktoré začnú po nadobudnutí účinnosti novely zákona.

K čl. III

K § 4 ods. 2 písm. k)

V súvislosti s novelizáciou zákona o spotrebiteľských úveroch (čl. VI) sa zavádza nová právomoc Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorá na žiadosť osoby, ktorá je zapísaná v registri veriteľov alebo ktorá má o zápis do registra veriteľov záujem, vydá písomné potvrdenie o splnení podmienok podľa osobitného predpisu.

K čl. IV

K bodu 1 (§ 3 ods. 6)

V § 3 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, podľa ktorého dražiť nie je možné nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky zabezpečenej záložným právom bez jej príslušenstva neprevyšuje 2000 eur. V súčasnosti je to najčastejší spôsob ako občania prichádzajú o nehnuteľnosti. Uvedená zásada je ekvivalentom zásady premietnutej v Exekučnom poriadku, podľa ktorého dražiť nehnuteľnosti nemožno pri drobných exekúciách.

K bodu 2 (§ 6 ods. 2)

Sprísňujú sa kvalifikačné podmienky pre výkon činnosti dražobníka. Zavádza sa obligatórne právnické vzdelanie druhého stupňa a zvyšuje sa prax, ktorú musí spĺňať dražobník na 5 rokov. Dražobník bude musieť po novom preukázať, že disponuje právnickou praxou alebo praxou v oblasti sprostredkovania alebo kúpy nehnuteľností. Právnickou praxou sa rozumie predovšetkým prax vykonávaná v rámci jednotlivých právnických profesií ale aj iná prax, ktorú vykonáva právnik po ukončení vysokoškolského vzdelania vo sfére aplikácie práva. Praxou v oblasti sprostredkovania alebo kúpy nehnuteľností sa rozumie najmä prax vo sfére realitných služieb.

K bodu 3 (§ 12 ods. 1)

Podľa platného stavu musí dražobník zabezpečiť vyčíslenie obvyklej ceny v mieste a čase. Zistenie takejto ceny je však v rozpore s postupom ohodnocovania nehnuteľností znalcom, ktorý stanovuje všeobecnú hodnotu majetku. Uvedený stav sa nielenže zosúlaďuje, ale zároveň sa predchádza aj zneužívaniu aspektu obvyklej ceny, pri ktorej vyčísľovaní sa neraz táto stanovila na ujmu vlastníka predmetu dražby, a došlo tak k podhodnoteniu ceny predmetu dražby.

K bodu 4 (§ 12 ods. 3)

V režime tzv. náhradného ohodnotenia nehnuteľnosti sa precizuje povinnosť znalca postupovať tak, aby sa zistila všeobecná hodnota nehnuteľností podľa osobitného predpisu. V praxi veľmi často dochádza k tomu, že hodnota nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom dražby sa stanovuje náhradným spôsobom, avšak bez toho, aby sa zohľadnila všeobecná (resp. trhová) hodnota oceňovaného majetku. Prax poukazuje na zjavné nezrovnalosti pri náhradnom ohodnocovaní predmetu dražby, pričom sa nevyužíva možnosť riadneho vymoženia povinnosti na účely ohodnotenia zálohu sprístupniť ohodnocovanú nehnuteľnosť. Uvedeným doplnením sa zároveň potvrdzuje zadanie pre znalca aj pri náhradnom oceňovaní nehnuteľnosti zistiť všeobecnú (teda trhovú) hodnotu majetku podľa osobitných predpisov. Zároveň sa reflektuje aj na ďalšiu prax, kedy hodnota nehnuteľnosti je účelovo stanovovaná ako technická hodnota nehnuteľnosti, od ktorej je odpočítané opotrebenie stavby (resp. amortizácia) bez započítania neskoršieho zhodnotenia nehnuteľnosti. Týmto chceme dosiahnuť to, aby sa pri dražbe nehnuteľnosti teda vychádzalo z jej trhovej hodnoty s prihliadnutím na jej neskoršie zhodnotenie.

K bodu 5 (§ 12 ods. 5 a 6)

V nových ustanoveniach sa dáva vlastníkovi predmetu dražby právo do 15 dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Ustanovuje sa, že dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť dní pred konaním dražby doručiť vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne od znalca, ktorý pre dražobníka počas aspoň jedného roka neurobil znalecký úkon a u ktorého je zaručená jeho nezávislosť a nezaujatosť. Uvedené pravidlo má za cieľ prispieť k nezávislému a nestranného ohodnoteniu nehnuteľnosti, ktorá sa má dražiť osobitne v prípade, ak prvý posudok vyhotovil znalec, ktorý má obchodné vzťahy s dražobníkom. Osobitne významným pravidlom je ustanovenie odseku 6, podľa ktorého na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odseku 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.

K bodu 6 (§ 19 ods. 1 písm. b))

S ohľadom na praktické skúsenosti sa upresňuje upustenie od dobrovoľnej dražby, v prípade nariadenia predbežného opatrenia súdu. Keďže uznesenie o predbežnom opatrení je vykonateľné dňom jeho vydania, nie je potrebné, aby bolo toto súčasne doručené dražobníkovi alebo navrhovateľovi dražby a na odvrátenie dražby postačí, ak sa dražobníkovi preukáže, že predbežné opatrenie bolo súdom nariadené. V praxi sa totiž neraz stávalo, že dražobník vykonal dražbu aj napriek tomu, že mu vlastník predmetu dražby pred začatím dražby doručil predbežné opatrenie súdu.

K bodu 7 (§ 16 ods. 6)

Z dôvodu primeranosti a v záujme predchádzania machináciám pri dobrovoľných dražbách sa ustanovuje, že znížiť hodnotu predmetu dražby nemôže dražobník pod úroveň 90% odhadnej hodnoty, ak ide o nehnuteľnosti, kde má osoba prihlásený trvalý pobyt alebo ďalšie nehnuteľnosti uvedené v prvej časti vety § 16 ods. 6 alebo pod 80% v ostatných prípadoch výkonu záložného práva. Uvedená zmena zároveň reaguje aj na konanie vedené pred Ústavným súdom SR pod číslom PL. ÚS 16/2013. Zároveň však chceme touto zmenou do budúcnosti zabrániť aj prípadom, aby sa nehnuteľnosti s trhovou hodnotou napr. 150.000,- Euro bežne vydražovali za polovicu, resp. tretinu ich trhovej hodnoty alebo ešte za menej.

K bodu 8 (§ 21 ods. 2)

V § 21 ods. 2 sa rozširuje dôvod vyslovenia neplatnosti dražby aj o spochybňovanie platnosti záložnej zmluvy. Podľa platnej právnej úpravy nie je možné aktuálne dosiahnuť vyslovenie neplatnosti dražby z dôvodu, ak samotný titul zriadenia záložného práva je neplatný. Uvedený stav je doslova absurdný, pretože účastníkovi dražby sa v rámci následnej súdnej ochrany odníma právo prejudiciálne domáhať sa neplatnosti záložnej zmluvy. Uvedený stav je neudržateľný aj z dôvodu, že zákon o dobrovoľných dražbách a ani iný právny predpis negarantuje účastníkovi dražby hmotnoprávne upravený nárok, ktorý by mu umožňoval preventívne žalovať zdržanie sa výkonu záložného práva.

K bodu 9 (§ 24 ods. 3)

Rozširuje sa povinnosť notára alebo dražobníka v zápisnici o vykonaní dražby uviesť aj námietky alebo návrhy účastníkov alebo ich zástupcov, ktoré budú prednesené na dražbe. Ako príklad vznesených námietok sa uvádzajú tie, ktoré by mohli mať vplyv na platnosť dražby. Uvedenou zmenou sa dosiahne aj lepšia dôkazná situácia v prípadnom súdnom konaní o neplatnosť dražby.

K bodu 10 (§ 33j ods. 4)

Zavádza sa nové oprávnenie Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré mu umožní rozhodnúť o zákaze organizovania dobrovoľných dražieb na obdobie najviac piatich rokov. Výslovne sa ustanovuje, že zákaz organizovania dobrovoľných dražieb je prekážkou postupu podľa tohto zákona. Uvedená zmena reaguje na nevykonateľnosť doterajšej právnej úpravy podávania podnetov na zrušenie živnostenského oprávnenia dražobníka, keďže táto právna úprava sa v praxi ukázala ako obsolentná (resp. obsolétna). Uvedené oprávnenie, by malo podstatným spôsobom zlepšiť ochranu práv osôb pred činnosťou dražobníka, ktorý porušuje zákonom ustanovené povinnosti.

K bodu 11 (§ 36b)

Zavádza sa prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa nové navrhnuté pravidlá uplatnia aj na dražby, o ktorých vykonaní bola uzavretá zmluva ešte pred 15. aprílom 2014.

Prechodné ustanovenia sa zavádzajú osobitne aj vo vzťahu k ustanoveniu § 6 ods. 2, pričom dražobníkovi – fyzickej osobe, ktorý k 15. aprílu 2014 nemá vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore „Právo" sa ukladá povinnosť ministerstvu najneskôr do 30. septembra 2021 preukázať, že si toto vzdelanie doplnil. Zároveň sa ustanovuje, že ak fyzická osoba – dražobník ministerstvu doplnenie vzdelania v zákonom stanovenom termíne nepreukáže, stráca priamo zo zákona k 1. októbru 2021 oprávnenie na prevádzkovanie živnosti dražobníka. Zodpovedný zástupca dražobníka, ktorý je právnickou osobu musí podmienku vzdelania spĺňať najneskôr k 31. augustu 2014, inak dražobník k 1. septembru 2014 stratí oprávnenie na prevádzkovanie živnosti dražobníka. V tomto zmysle platí, že prísnejšia regulácia bude pri právnickej osobe, ktorá má možnosť v lehote ustanovenej zákonom nahradiť svojho zodpovedného zástupcu za takého, ktorý spĺňa zákonné podmienky.

Súčasne sa ustanovuje, že pokiaľ ide o podmienku praxe, túto musí fyzická osoba – dražobník alebo zodpovedný zástupca dražobníka, ktorý je právnickou osobou spĺňať najneskôr k 15. aprílu 2016, inak dražobník k 16. aprílu 2016 stratí oprávnenie na prevádzkovanie živnosti dražobníka. Uvedená právna úprava nadväzujúc na doterajšiu právnu úpravu vychádza z toho, že dražobník tým, že musel spĺňať už skôr podmienku praxe, si túto musí doplniť najneskôr v lehote 1 roka od účinnosti tohto zákona.

K čl. V

K bodu 1 (§ 3a)

Zavádza sa nové právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, podľa ktorého je spotrebiteľ oprávnený odstúpiť od zmluvy o dodaní tovaru alebo poskytnutí služby bez uvedenia dôvodu do 7 pracovných dní odo dňa jej uzavretia alebo odo dňa, keď je spotrebiteľovi dodaný tovar alebo poskytnutá služba alebo od dňa keď predávajúci spotrebiteľa oboznámil s jednostrannou zmenou zmluvných podmienok; ustanovenia osobitných predpisov o práve na odstúpenie od zmluvy tým nie sú dotknuté. Ak spotrebiteľ nebol poučený o práve odstúpiť od zmluvy podľa tohto zákona, je oprávnený odstúpiť od zmluvy do troch mesiacov od prevzatia tovaru alebo od poskytnutia služby. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku.

Lehota na odstúpenie od zmluvy je zachovaná, ak sa písomné odstúpenie od zmluvy odovzdá najneskôr posledný deň lehoty na poštovú prepravu.

V súvislosti s odstúpením od zmluvy sa upravuje aj režim vrátenia vzájomných plnení, podľa ktorého spotrebiteľ a predávajúci sú povinní v lehote 15 pracovných dní odo dňa odstúpenia od zmluvy vysporiadať vzájomne prijaté plnenia. Spotrebiteľ je povinný predávajúcemu najmä vrátiť tovar bez ohľadu na to, či tovar bol použitý alebo má vady, ktoré spotrebiteľ nespôsobil; primeraná starostlivosť o tovar musí byť zachovaná. Spotrebiteľ je oprávnený vrátenie tovaru predávajúcemu alebo iné vysporiadanie prijatých plnení odoprieť až do doby, keď predávajúci spotrebiteľovi vráti zaplatenú cenu alebo preddavok za tovar alebo službu, alebo inak vysporiada spotrebiteľom poskytnuté plnenie.

K bodu 2 (§ 24 ods. 8)

V záujme lepšej vymožiteľnosti spotrebiteľského práva sa zavádza nové oprávnenie orgánu dozoru, ktorý rozhodne o zákaze výkonu činnosti predávajúceho, dovozcu, dodávateľa alebo osoby uvedenej v § 26 na obdobie najviac piatich rokov, ak sa tento dopustí konania, za ktoré mu orgán kontroly už predtým uložil pokutu podľa odsekov 1 a 2. Zákaz výkonu činnosti je prekážkou predaja výrobkov alebo poskytovania služieb spotrebiteľovi. Uvedené oprávnenie orgánu dozoru bude mať značný význam tak v rovine postihu porušovania spotrebiteľských práv, ako aj v rovine prevencie, keďže orgán dozoru bude oprávnený zakázať výkon činnosti predávajúceho v súvislosti s výkonom konkrétnej činnosti, ktorou dochádzalo k porušovaniu práv spotrebiteľov.

K čl. VI

K bodu 1 (§ 1 ods. 2)

Z dôvodu jednoznačného preukázania spotrebiteľského úveru a jeho výšky sa ustanovuje, že spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostne. Uvedené ustanovenie prispeje aj k vyššej právnej istote zmluvných strán a odstráni pochybnosti aj v otázke účelového poskytovania úverov dlžníkovi s cieľom získať úver pre tretie osoby (keď na meno dlžníka zoberie úver obchodný zástupca). Taktiež sa týmto zamedzí častým prípadom, že spotrebiteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere podpíše, že dostal spotrebiteľský úver napr. 500,- Euro, no reálne v hotovosti dostal iba napr. 400 a ostatné si neoficiálne zobral sprostredkovateľ úveru.

K bodu 2 (§ 7 ods. 3)

Povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa je jednou z najdôležitejších povinností veriteľa (§ 7 ods. 1 zákona). Vzhľadom na túto skutočnosť a v záujme dosiahnutia prevencie vo sfére skúmania bonity sa vyslovene zavádza pravidlo, podľa ktorého opakované porušenie povinnosti veriteľa skúmať bonitu sa považuje za osobitne závažné porušenie povinnosti. Dôležitým znakom právnej normy je práve opakovanosť a s opakovaným porušením spojený následok, ktorým bude zrušenie živnostenského oprávnenia podľa § 58 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

K bodu 3 (§ 9 ods. 6)

V súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa odstraňujú výkladové povinnosti v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské úverové vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo s touto zmluvou súvisiace, najmä na vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa bude vždy preferovať priorita OZ, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na právny režim mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Z toho plynie, že OZ aj pri posudzovaní otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne.

K bodu 4 (§ 9 ods. 9)

V súlade s lepšou ochranou práv spotrebiteľa sa zavádza pôvodná právna úprava spotrebiteľských úverov, podľa ktorej úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v žiadnom prípade nie v jej prílohách. V tejto súvislosti poukazujeme aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013, ktorým ústavný súd potvrdil, že náležitosti spotrebiteľských zmlúv týkajúce sa úrokov, poplatkov a iných vedľajších dojednaní týkajúcich sa ceny nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis).

K bodu 5 (§ 18 ods. 3)

Výslovne sa ustanovuje, že na prekročenie podľa § 18 tohto zákona sa vzťahujú ustanovenia o najvyššej prípustnej výške odplaty podľa OZ. Pri prekročení ide o prípady, keď sa podstatným spôsobom menia zmluvné podmienky a je dôležité, aby bola ustálená pôsobnosť pravidiel o najvyššej prípustnej výške odplaty, keďže prekročenie sa spája s podstatným navýšením celkovej výšky odplaty.

K bodu 6 (§ 20 ods. 2 písm. e) a f))

Sprísňujú sa podmienky, ktoré musí spĺňať veriteľ na účely zápisu do registra veriteľov vedeného Národnou bankou Slovenska (ďalej len „NBS"). Navrhuje sa, aby veriteľ musel spĺňať aj podmienku vysokoškolského vzdelania druhého stupňa a podmienku päťročnej praxe v bankovníctve v oblasti úverových obchodov. Iba pri kumulatívnom splnení všetkých šiestich podmienok bude možné úspešne žiadať o zápis do registra veriteľov. Je nevyhnutné, aby veriteľ alebo jeho štatutárny orgán nevyhnutne spĺňal podmienku vysokoškolského vzdelania druhého stupňa a súčasne podmienku päťročnej bankovej praxe. Práve sprísnenie kvalifikačných podmienok by malo zabezpečiť dodržiavanie predpisov na ochranu spotrebiteľa vo sfére poskytovania spotrebiteľských úverov.

K bodu 7 (§ 20 ods. 3)

Najvýznamnejšou zmenou oproti platnému stavu je zavedenie v poradí ďalšej zákonnej podmienky pre úspešné získanie licencie na poskytovanie spotrebiteľských úverov, uvedenie ktorej je filozoficky postavené na prepojení registračného orgánu s orgánom dozorovým, ktorým je Slovenská obchodná inšpekcia (ďalej len „SOI").

Na účely zápisu do registra veriteľov musí veriteľ preukázať, že voči nemu nie je orgánmi Slovenskej obchodnej inšpekcie začaté a vedené konanie o uložení sankcie za porušenie predpisov na ochranu spotrebiteľa, a že v uplynulých dvoch kalendárnych rokoch predchádzajúcich roku, v ktorom podal návrh na zápis do registra veriteľov mu nebola uložená sankcia za porušenie predpisov na ochranu spotrebiteľa alebo, že urobil nápravu a odstránil nedostatky, za ktoré mu orgány SOI v uplynulých dvoch kalendárnych rokoch predchádzajúcich roku, v ktorom podal návrh na zápis do registra veriteľov uložili sankciu.

Uvedená nová podmienka získania registrácie veriteľa je tvorená jednak skutočnosťou, že proti veriteľovi nie je zo strany SOI vedené správne konanie a zo skutočnosti, že SOI neuložila veriteľovi sankciu za porušenie predpisov na ochranu spotrebiteľa a prípadne, ak k jej porušeniu došlo, urobil nápravu a odstránil nedostatky, za ktoré mu orgány Slovenskej obchodnej inšpekcie uložili sankciu. Predmetné podmienky sa skúmajú za obdobie 2 rokov predchádzajúcich roku, v ktorom veriteľ požiadal o registráciu v registri veriteľov.

K bodu 8 (§ 20 ods. 10 písm. f) bod 5 a 6)

V súvislosti s dokladmi preukazujúcimi splnenie skutočností na zápis do registra veriteľov sa vkladajú nové body 5 a 6, kde sa vymedzujú doklady osvedčujúce splnenie podmienky vysokoškolského vzdelania a bankovej praxe v oblasti poskytovania úverov.

K bodu 9 (§ 20 ods. 10 písm. g))

V súvislosti s novým odsekom 3 § 20 sa ustanovuje, že veriteľ musí NBS na účely zápisu predložiť aj písomné potvrdenie vydané Ústredným inšpektorátom SOI, ktoré preukazuje splnenie podmienky podľa odseku 3. Na účely splnenia povinnosti sa orgánom SOI uložila právomoc vydať písomné potvrdenie (článok III).

K bodu 10 (§ 20 ods. 22 písm. g))

Rozširuje sa dôvod výmazu veriteľa z registra veriteľov, a to v súvislosti s porušením predbežného opatrenia orgánu dozoru. Na praktické účely nie je súčasné znenie postačujúce, keďže predbežné opatrenie môže uložiť aj orgán dozoru a jeho porušenie je rovnako závažné ako keď veriteľ porušuje predbežné opatrenie súdu.

K bodu 11 (§ 20 ods. 22 písm. i))

Dopĺňa sa ustanovenie o výmaz veriteľa z registra veriteľov aj o v poradí ďalší dôvod - z registra veriteľov sa veriteľ vymaže aj ak prestal spĺňať niektorú z podmienok podľa tohto zákona na zápis do registra veriteľov. Ide o štandardné vyjadrenie podmienky condicio sine qua non, podľa ktorej strata akejkoľvek podmienky vedie k zmene stavu – v tomto prípade

výmazu veriteľa z registra veriteľov.

K bodu 12 (§ 20 ods. 27)

Rozširuje sa definícia dôveryhodnosti, keďže súčasný stav je nepostačujúci a príliš zväzujúci. Dôveryhodnosť sa ustanovuje v súvislosti so štandardným vnímaním tohto pojmu v legislatíve iných právnych predpisov. Za dôvoveryhodného sa nebude považovať ten:

a) na koho majetok bol v posledných desiatich rokoch pred podaním návrhu na zápis do registra veriteľov vyhlásený konkurz podľa osobitného predpisu, povolená reštrukturalizácia, potvrdené nútené vyrovnanie, povolené vyrovnanie alebo povolené oddlženie, na koho majetok bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo voči komu bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku,

b) u koho je preukázateľne spochybnené, že bude v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľských úverov čestne a svedomito plniť povinnosti podľa tohto zákona a predpisov na ochranu spotrebiteľa.

V písmene b) sa ustanovuje podmienka, ktorej aplikácia bude v kompetencii NBS a podľa tohto písmena nebude môcť NBS udeliť licenciu na poskytovanie spotrebiteľských úverov osobe, o ktorej má vedomosť, že táto porušovala predpisy na ochranu spotrebiteľa. So splnením podmienky sa bude musieť NBS vysporiadať osobitne vtedy, keď získa podnet týkajúci sa konkrétneho veriteľa.

K bodu 13 (§ 23 ods. 3)

Dopĺňa sa nové ustanovenie, podľa ktorého orgán kontroly, teda SOI obligatórne zo zákona vymaže veriteľa z registra veriteľov, a to konkrétne v prípade, ak:

a) sa veriteľ dopustí konania, za ktoré mu orgán kontroly už predtým uložil pokutu za opakovaný alebo závažný nedostatok – ide o hrubé protiprávne konanie spočívajúce v delikvencii – keď veriteľ opakovane poruší tie isté povinnosti podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, aj keď bol za porušenie týchto už skôr administratívne postihnutý;

b) veriteľ sústavným alebo opakovaným používaním neprijateľných zmluvných podmienok alebo nekalých obchodných praktík porušuje práva spotrebiteľov – v tomto prípade musí mať orgán kontroly za preukázané sústavné alebo opakované používanie neprijateľných zmluvných podmienok alebo nekalých obchodných praktík, v dôsledku používania ktorých dochádza k porušovaniu práv spotrebiteľov. Opakovanosť alebo sústavnosť bude musieť byť z povahy veci posudzovaná s ohľadom na rozhodovaciu činnosť orgánov kontroly alebo súdov;

c) veriteľ opakovane obchádza tento zákon, opakovane porušuje povinnosť skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver alebo opakovane uplatňuje na súdoch alebo iných štátnych orgánov voči spotrebiteľom nároky, ktoré mu podľa tohto zákona alebo predpisov na ochranu spotrebiteľa nepatria – v tomto písmene sa vymedzujú opäť závažné porušenia predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktoré pri ich opakovanosti zakladajú dôvod výmazu z registra veriteľov. Tieto spočívajú v hrubom obchádzaní tohto zákona alebo predpisov na ochranu spotrebiteľa, porušovaní povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa, uplatňovaní nárokov, ktoré veriteľovi podľa tohto zákona alebo predpisov na ochranu spotrebiteľa nepatria.

K bodu 14 (§ 25c)

Zavádzajú sa prechodné ustanovenia k navrhovaným úpravám – procesného aj hmotnoprávneho charakteru. Bude platiť nasledovné:

• konania o zápis do registra veriteľov neskončené k 15. aprílu 2014 sa dokončia podľa predpisov účinných od 15. apríla 2014;

• veriteľ, ktorý je fyzickou osobou a ktorý k 15. aprílu 2014 nemá vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa je povinný NBS najneskôr do 30. septembra 2021 preukázať, že si toto vzdelanie doplnil, pričom ak veriteľ, ktorý je fyzickou osobou NBS doplnenie vzdelania podľa prvej vety nepreukáže, stráca k 1. októbru 2021 oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a NBS zruší jeho zápis v registri veriteľov;

• veriteľ, ktorý je právnickou osobu musí podmienku vysokoškolského vzdelania druhého stupňa spĺňať najneskôr k 31. augustu 2014, inak k 1. októbru 2021 stratí oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a NBS veriteľa zruší jeho zápis v registri veriteľov;

• podmienku praxe musí veriteľ spĺňať najneskôr k 15. aprílu 2016, inak k 16. aprílu 2016 stratí oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a NBS veriteľa zruší jeho zápis v registri veriteľov;

• podmienku predloženia písomného potvrdenia SOI podľa § 20 ods. 3 musí veriteľ zapísaný v registri veriteľov splniť najneskôr do 15. októbra 2014; ustanovenie § 20 ods. 10 písm. g) platí rovnako. Ak veriteľ zapísaný v registri veriteľov NBS splnenie podmienky podľa § 20 ods. 3 nepreukáže, stratí k 16. októbru 2014 oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a NBS veriteľa zruší jeho zápis v registri veriteľov.

Prechodné ustanovenia sú koncipované tak, aby vytvárali pre aktuálne zapísaných veriteľov v registri veriteľov splniteľné zákonné podmienky a zároveň, aby sa aj na konania začaté pred účinnosťou tohto zákona vzťahovali relevantné ustanovenia novej právnej úpravy.

K čl. VII.

S ohľadom na trvanie legislatívneho procesu sa navrhuje ustanoviť účinnosť zákona na 15. apríla 2014.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

VI. volebné obdobie

Číslo: CRD-56/2014

850a

S p o l o č n á s p r á v a

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní (tlač 850) v druhom čítaní

Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní (tlač 850) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

I.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1016 zo 4. februára 2014 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní (tlač 850) na prerokovanie týmto výborom:

Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

Určila zároveň lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní odo dňa jeho pridelenia.

II.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky).

III.

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní (tlač 850) prerokovali výbory v stanovenej lehote a odporúčali ho schváliť:

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 392 z 11. marca 2014 a 392a z 18. marca 2014,

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 277 z 11. marca 2014.

IV.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

1. V názve zákona sa slovo „2013" nahrádza slovom „2014".

Legislatívno-technická úprava.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

K čl. I

2. V čl. I, bode 1 v § 39a sa slová „Neplatná je zmluva, pri ktorej uzavieraní" nahrádzajú slovami „Neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom".

V súlade so systematikou Občianskeho zákonníka sa precizuje právna úprava inštitútu úžery. Úžera sa bude vzťahovať na právny úkon urobený nepodnikateľom, a teda je zrejmé, že jej aplikácia vo vzťahoch profesionálov – podnikateľov neprichádza do úvahy. Odkazujúc na historický výklad a pôvod inštitútu úžery, táto bude aj v jej modernom normatívnom zakotvení postihovaná absolútnou neplatnosťou s účinkami erga omnes a orgán aplikácie práva na túto prihliadne ex offo Napriek uvedenému je z praktických dôvodov jasné, že v rovine tvrdení a preukázania dôvodov uplatnenia inštitútu úžery, existencia tejto bude musieť byť v príslušnom konaní namietaná a preukázaná. Z pohľadu aplikačnej praxe je potrebné zároveň upozorniť na skutočnosť, že samotné vyhlásenie zmluvnej strany o tom, že sa zmluva neuzatvára alebo právny úkon nerobí tak, že pri jeho uzavieraní niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere, nemá nijaký vplyv na platnosť právneho úkonu.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

3. V čl. I sa vypúšťa bod 3.

Ostatné body sa primerane prečíslujú.

Vypúšťa sa úprava neprijateľných zmluvných podmienok, ktorá sa prevezme do dikcie parlamentnej tlače č. 820.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

4. V čl. I., bode 4 v § 53 ods. 6 sa slová „Odplatu a jej najvyššiu prípustnú výšku ustanovuje vykonávací predpis." nahrádzajú slovami „Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.".

Precizuje sa splnomocňovacie ustanovenie, podľa ktorého vykonávací právny predpis ustanoví odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty. Uvedené znenie deklaruje jasný cieľ riešiť otázku odplaty pri požičiavaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom komplexne vo vykonávacom právnom predpise, a to vrátane definície odplaty.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

5. V čl. I sa vypúšťa bod 5.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Navrhuje sa vypustenie bodu z dôvodu možného spôsobenia problémov v aplikačnej praxi.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

6. V čl. I sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:

„6. V § 53 sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie:

„(10) Ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.".

Doterajšie odseky 10 až 14 sa označujú ako odseky 11 až 15.".

Ostatné body sa primerane prečíslujú.

V záujme zamedzenia obchádzaniu zákona sa výslovne ustanovuje, že ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Je tak zrejmé, že pri výkone záložného práva zabezpečujúceho spotrebiteľské záväzky je zakázaná a absolútne vylúčená realizácia tzv. priameho predaja zálohu alebo iného spôsobu speňaženia zálohu obsiahnutého v záložnej zmluve, mimo zákonom dovolených spôsobov.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

7. V čl. I sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:

„6. V § 53b ods. 2 sa slová „§ 53 ods. 11" nahrádzajú slovami „§ 53 ods. 12".

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa upravuje vnútorný odkaz v súvislosti s vložením nového odseku 10 do § 53.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

8. V čl. I., bode 6 v § 53c sa slová „iným písmom a" nahrádzajú slovami „pre spotrebiteľa nečitateľným a".

Precizuje sa navrhovaná dikcia, kde sa vymedzuje materiálny znak čitateľnosti písma pre spotrebiteľa, ktorý bude kumulovaný s veľkosťou písma ustanovenou vo vykonávacom právnom predpise.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

9. V čl. I, bod 7 § 53d znie:

㤠53d

Spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.".

Na základe podnetov aplikačnej praxe sa vymedzuje kumulatívny znak existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorý pristupuje k dosiahnutiu zmluvy nekalou obchodnou praktikou.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

10. V čl. I, bode 8 sa v nadpise slová „15. apríla" nahrádzajú slovami „1. júna" a v § 879r sa slová „15. apríla" nahrádzajú slovami „1. júnom", slová „15. apríla" sa nahrádzajú slovami „1. júna" a na konci sa pripája: „Na výkon záložného práva, ktoré vzniklo pred 1. júnom 2014 sa použijú ustanovenia tohto zákona.".

Ustanovenia sa upravuje v súvislosti s neskoršou účinnosťou návrhu zákona a zároveň sa v súvislosti s novou dikciou § 53 ods. 10 dopĺňa posledná veta.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

11. Za článok I sa vkladá čl. II, ktorý znie:

Čl. II

Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z.z., zákona č. 211/1997 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z.z., zákona č. 124/1998 Z.z., zákona č. 144/1998 Z.z., zákona č. 169/1998 Z.z., zákona č. 187/1998 Z.z., zákona č. 225/1998 Z.z., zákona č. 233/1998 Z.z., zákona č. 235/1998 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 318/1998 Z.z., zákona č. 331/1998 Z.z., zákona č. 46/1999 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 66/1999 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z.z., zákona č. 223/1999 Z.z., zákona č. 303/2001 Z.z., zákona č. 501/2001 Z.z., zákona č. 215/2002 Z.z., zákona č. 232/2002 Z.z., zákona č. 424/2002 Z.z., zákona č. 451/2002 Z.z., zákona č. 480/2002 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 620/2002 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 75/2003 Z.z., zákona č. 353/2003 Z.z., zákona č. 530/2003 Z.z., zákona č. 589/2003 Z.z., zákona č. 204/2004 Z.z., zákona č. 371/2004 Z.z., zákona č. 382/2004 Z.z., zákona č. 420/2004 Z.z., zákona č. 428/2004 Z.z., zákona č. 613/2004 Z.z., zákona č. 757/2004 Z.z., zákona č. 36/2005 Z.z., zákona č. 290/2005 Z.z., zákona č. 341/2005 Z.z., zákona č. 24/2007 Z.z., zákona č. 84/2007 Z.z., zákona č. 273/2007 Z.z., zákona č. 335/2007 Z.z., zákona č. 643/2007 Z.z., zákona č. 384/2008 Z.z., zákona č. 477/2008 Z.z., zákona č. 484/2008 Z.z., zákona č. 491/2008 Z.z., zákona č. 487/2009 Z.z., zákona č. 495/2009 Z.z., zákona č. 575/2009 Z.z., zákona č. 151/2010 Z.z., zákona č. 183/2011 Z.z., zákona č. 332/2011 Z.z., zákona č. 348/2011 Z.z., zákona č. 388/2011 Z.z., zákona č. 335/2012 Z.z., zákona č. 64/2013 Z.z., zákona č. 75/2013 Z.z. a zákona č. 180/2013 Z.z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 153 ods. 3 sa na konci pripája bodkočiarka a slová „v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve".

2. V § 153 ods. 4 sa slová „uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia" nahrádzajú slovami „uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve".

Ostatné články v návrhu skupiny poslancov (tlač 850) sa v nadväznosti na túto zmenu príslušne prečíslujú.

Tento článok nadobúda účinnosť 1. júna 2014, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.

V aplikačnej praxi dochádzalo k prípadom, kedy aj napriek platnej úprave súdy pri určení neprijateľnej podmienky túto podmienku vo výroku neodcitovali a mnohokrát ju nebolo možné zistiť ani z odôvodnenia rozhodnutia. Keďže následkom určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky je jej neplatnosť, je nevyhnutné, aby bola vo výroku presne odcitovaná. Z tohto dôvodu sa navrhuje spresniť predmetné ustanovenia OSP.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

K čl. II

12. V čl. II sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:

„1. V § 34 ods. 5 sa za slovo „žiadosť" vkladajú slová „alebo žiadosť zaslanú elektronickými prostriedkami,".".

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

V záujme sflexibilnenia komunikácie s bankami sa navrhuje súdnym exekútorom vo všeobecnosti umožniť lege artis spôsobom elektronicky komunikovať s príslušnou bankou. Uvedená zmena má veľmi výrazný dosah na nákladovosť, ale aj rýchlosť celého procesu.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť.

13. V čl. II, bode 1 v § 61b ods. 3 sa slovo „dva" nahrádza slovom „tri" a slovo „dvoch" nahrádza slovom „troch".

Upravuje sa lehota pre uplatnenie judikovaného nároku v exekúcii na všeobecne normatívne akceptovanú trojročnú lehotu, pričom sa reaguje na návrhy tripartity, štátnych orgánov, zástupcov samosprávy a ďalších relevantných subjektov.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

14. V čl. II sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:

„2. V § 34 ods. 11 sa na konci pripájajú tieto slová: „a bezodplatne; ustanovenia osobitných predpisov upravujúcich nároky na plnenie za poskytnutie súčinnosti sa nepoužijú.".".

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

V súvislosti s flexibilnejšími možnosťami komunikácie exekútorov sa navrhuje pre všetky prípady súčinnostnej povinnosti jednoznačne ustáliť, že poskytovanie súčinnosti je bezodplatné a ustanovenia osobitných predpisov sa nepoužijú.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť.

15. V čl. II sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:

„2. Za § 61c sa vkladá § 61d, ktorý znie:

㤠61d

(1) Na účely dosiahnutia primeraného výkonu exekúcie môže súd na návrh povinného uložiť exekútorovi, najmä aby bezodkladne prestal vykonávať exekúciu určitým spôsobom, uvoľnil zablokované peňažné prostriedky vo výške podľa ustanovenia § 104 ods. 2. Súd môže uložiť osobám, ktorým v exekučnom konaní vznikla povinnosť, aby v záujme primeranej exekúcie postupovali súdom určeným spôsobom, najmä aby vyplatili zadržané finančné prostriedky určitej osobe, nepokračovali v zrážkach zo mzdy.

(2) Súd rozhodne podľa odseku 1 uznesením, ktoré môže súd zmeniť. Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Uznesenie sa doručuje oprávnenému, povinnému a osobe, ktorej bola uložená povinnosť. Uznesenie súd zašle na vedomie aj exekútorovi. Uznesenie nie je exekučným titulom.".".

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

V záujme zabezpečenia primeranosti exekúcie sa navrhuje zaviesť tzv. pokynové uznesenie súdu, ktoré umožní súdu flexibilne a efektívne zasiahnuť v prípadoch keď bude hroziť vykonávanie exekúcie mimo intencii zákonom predpokladaného rozsahu exekúcie. Predmetné uznesenie je zároveň aj výrazným ochranným nástrojom samotných exekútorov, keďže umožní predísť početným disciplinárnym konaniam pre neprimeranosť vedenia exekúcie.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča neschváliť.

16. V čl. II, bod 2 znie:

„2. V § 63 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:

„(2) Ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len „drobné exekúcie"), nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu; právo zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť tým nie je dotknuté. Za drobnú exekúciu sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.

(3) Exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať výnimočne na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000 euro a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr.".

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 4.".

Precizuje sa ochranný režim exekúcie pri tzv. drobných pohľadávkach s tým, že sa vylučuje ako spôsob vykonania exekúcie predaj nehnuteľností, ktoré slúžia ako obydlie. Navrhovaná úprava reflektuje na lepšie presadzovanie ústavného práva na ochranu a nedotknuteľnosť obydlia s tým, že jej cieľom je predchádzať aj vážnym negatívnym dopadom na sociálnu exklúziu osôb v dôsledku exekúcie ich obydlia. Dopĺňa sa nový odsek 3, ktorého cieľom je vyvážiť právne postavenie povinného a oprávneného a predísť zneužívaniu drobných exekúcii. Ustanovuje sa presný procesný povoľovací režim, kedy nehnuteľnosť na bývanie bude možné predať výhradne len so súhlasom súdu, ak bude exekútor úspešne tvrdiť kumuláciu drobných pohľadávok výrazne presahujúcu hranicu stanovenú pre kvalifikáciu drobnej exekúcie.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

17. V čl. II, bod 3 znie:

„3. V § 64 sa na konci pripája táto veta: „Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.".".

V záujme dosiahnutia primeranosti v exekúcii sa primeranosť postupu exekútora prenáša aj do roviny zabezpečenia vymáhanej povinnosti a jej hodnoty. Nielen postihnutie hodnôt, ale aj blokačné zabezpečenie majetku musí korešpondovať hodnote vymáhanej povinnosti. Je neprípustné, aby exekútor zabezpečoval majetok vo výške prevyšujúcej skutočnú výšku (hodnotu) vymáhaného plnenia (povinnosti) – napríklad v prípade pohľadávky na bankových účtoch bude v rozpore novonavrhovaným ustanovením také konanie, keď exekútor zabezpečí niekoľko účtov povinného s pohľadávkou prevyšujúcou vymáhaný nárok .

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

18. V čl. II sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:

„4. V § 95 ods. 2 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo prostriedkami elektronickej komunikácie so zaručeným elektronickým podpisom".".

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

V záujme zrýchlenia komunikácie exekútora s bankou a rýchlejšieho dosiahnutia blokačných účinkov exekučného príkazu sa navrhuje exekútorom expressis verbis umožniť komunikovať aj elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť.

19. V čl. II sa za bod 3 vkladajú nové body 4 a 5, ktoré znejú:

„4. V § 96 ods. 2 druhá veta znie: „Povinnému sa doručí do vlastných rúk, banke sa doručí do vlastných rúk alebo prostriedkami elektronickej komunikácie so zaručeným elektronickým podpisom.".

5. V § 96 ods. 4 v poslednej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo prostriedkami elektronickej komunikácie so zaručeným elektronickým podpisom; banka účet odblokuje hneď po doručení príkazu na odblokovanie účtu."

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

V záujme zrýchlenia komunikácie exekútora s bankou a rýchlejšieho dosiahnutia blokačných účinkov exekučného príkazu sa navrhuje exekútorom expressis verbis umožniť komunikovať aj elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom. V záujme ochrany práv sa zároveň stanovuje nová lehota pre banku na vykonanie príkazu na odblokovanie účtu povinného.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

20. V čl. II sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:

„4. V § 96 ods. 2 druhá veta znie: „Povinnému sa doručí do vlastných rúk, banke sa doručí do vlastných rúk alebo prostriedkami elektronickej komunikácie so zaručeným elektronickým podpisom." a v § 96 ods. 4 poslednej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo prostriedkami elektronickej komunikácie so zaručeným elektronickým podpisom; banka účet odblokuje hneď po doručení príkazu na odblokovanie účtu.".".

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

V záujme zrýchlenia komunikácie exekútora s bankou a rýchlejšieho dosiahnutia blokačných účinkov exekučného príkazu sa navrhuje exekútorom expressis verbis umožniť komunikovať aj elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom. V záujme ochrany práv sa zároveň stanovuje nová lehota pre banku na vykonanie príkazu na odblokovanie účtu povinného.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča neschváliť.

21. V čl. II, bode 4 v § 115 ods. 2 písm. g) sa slová „s ťažkým zdravotným postihnutím, potrebuje na individuálnu prepravu a na uspokojovanie potrieb svojich a potrieb svojej rodiny" nahrádzajú slovami „potrebuje na individuálnu prepravu a na uspokojovanie potrieb fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a potrieb jeho rodiny".

V intenciách poznatkov aplikačnej praxe sa navrhuje precizovanie ustanovenia.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

22. V čl. II sa za 4. bod vkladá nový bod 5, ktorý znie:

„5. V § 129 ods. 1 sa slová „podľa § 115 ods. 2 písm. h)" nahrádzajú slovami „podľa § 115 ods. 2 písm. i)".".

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa mení označenie vnútorného odkazu v súvislosti s vložením nového písmena v § 115 ods. 2 (čl. II bod 4).

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť.

23. V čl. II, bod 5 znie:

„5. V § 200 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 až 4, ktoré znejú:

„(2) Ak ide o drobné exekúcie, trovy exekúcie nesmú presiahnuť

a) šesťnásobok výšky pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku neprevyšujúcu 50 eur,

b) päťnásobok výšky pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku neprevyšujúcu 166 eur

c) dvojnásobok výšky pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku neprevyšujúcu 500 eur a

d) výšku pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku prevyšujúcu 500 eur.

(3) Ak trovy exekúcie pri drobnej exekúcii presiahnu násobok výšky pohľadávky podľa odseku 2, znášajú trovy exekúcie prevyšujúce príslušný násobok pohľadávky oprávnený a povinný každý v jednej polovici.

(4) Do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby podľa osobitného predpisu a ak ide o drobné exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní najviac vo výške ich jednej polovice.".

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 5 a 6.".

V záujme reflektovania pripomienok štátnych orgánov, orgánov samosprávy, tripartity smerom k nespochybneniu vymáhania a vymoženia pohľadávok na nedoplatkoch a drobných pokutách sa titulom konsenzu ustanovujú nové hranice podľa výšky pohľadávky, úmerne ktorým sa nastavuje režim násobku trov exekúcie. V nasledujúcich ustanoveniach sa stanovuje pravidlo znášania trov, ktoré prekročia predmetný násobok ustanovený pre príslušnú pohľadávku a odsek 4 je venovaný úkonom právneho zástupcu s doplnením pravidla znášania trov právneho zastúpenia v intenciách dvoch úkonov právnej služby. Predmetné ustanovenie nemení nič na filozofii činnosti exekučných súdov, ktoré v rámci prvostupňovej jurisdikcie pristupujú k preskúmavania účelnosti vynaloženia nákladov a ipso iure trov exekúcie. V tomto zmysle je právomoc exekučných súdov v plnom rozsahu zachovaná.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

24. V čl. II bod 5 § 200 ods. 2 sa v poslednej vete nad slovo „predpisu" umiestňuje odkaz 17bc.

Poznámka pod čiarou k odkazu 17bc znie:

„17bc) § 13a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 184/2013 Z. z.".

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa vkladá odkaz na osobitný právny predpis.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča neschváliť.

25. V čl. II, bod 6 znie:

„6. Za § 243b sa vkladá § 243c, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠243c

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným

od 1. júna 2014

(1) Ustanovenia § 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 a 3 sa použijú na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.

(2) Ustanovenia § 63 ods. 2 a 3 sa nepoužijú, ak ku dňu účinnosti tohto zákona exekútor vykonáva exekúciu predajom nehnuteľností.".".

V súvislosti s novou úpravou § 63 sa nanovo formulujú aj prechodné ustanovenia. Napriek dikcii odseku 2 je v plnej miere zachované právo účastníkov konania využiť režim ust. § 57 v spojení s ust. § 64 Exekučného poriadku.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

K čl. IV

26. V čl. IV, bode 1 v § 3 ods. 6 sa za slovo „právom" vkladajú slová „ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva".

Precizuje sa moment uplatnenia zákonného režimu zákazu vykonania dobrovoľnej dražby. Ide o moment, keď je možné pristúpiť k výkonu záložného práva, a teda moment v istom zmysle rovnocenný uplatneniu návrhu na priznanie a výkon práva. Predmetný moment bude v praxi spojený s inštitútom oznámenia o začatí výkonu záložného práva.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

27. V čl. IV, bod 2 znie:

„2. V § 6 ods. 3 sa suma „829 847, 97" nahrádza sumou „2 000 000".".

V záujme zabezpečenia vymožiteľnosti práva sa v súvislosti s trendom sprísňovania podmienok pre výkon činnosti dražobníka zvyšuje rozsah poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom činnosti dražobníka.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

28. V čl. IV, bode 3 znie:

„3. V § 12 ods. 1 sa slová „ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby" nahrádzajú slovami „všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby".".

Precizuje sa navrhovaná dikcia s cieľom docieliť jej generálne uplatnenie.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

29. V čl. IV sa vypúšťa bod 4.

Ostatné body sa primerane prečíslujú.

V záujme predchádzania aplikačným problémom sa vypúšťa pravidlo stanovenia všeobecnej hodnoty v súvislosti s tzv. náhradným spôsobom ocenenia.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

30. V čl. IV, bode 5 v § 12 ods. 5 sa slovo „15" nahrádza slovami „desiatich pracovných", za slovo „päť" sa vkladá slovo „pracovných", slovo „doručiť" sa nahrádza slovom „zaslať" a slová „od znalca, ktorý pre dražobníka počas aspoň jedného roka neurobil znalecký úkon a u ktorého je zaručená jeho nezávislosť a nezaujatosť" sa nahrádzajú slovami „do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca".

V záujme reflektovania podmienok aplikačnej praxe sa precizuje ochranný režim pri ohodnocovaní predmetu dražby v súvislosti s vyhotovením kontraposudku dražobníkom.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

31. V čl. IV, bod 6 znie:

„6. V § 16 ods. 6 sa na konci pripája tieto slová: „a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90 % hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, 12b) určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom.".".

Precizuje sa navrhovaná dikcia v snahe postihnúť aplikačné problémy znižovania najnižšieho podania už v prvom kole dražby. Uvedeným pravidlo sa predíde machináciám na dobrovoľných dražbách, pričom v súvislosti s opakovanou dražbou je zachované generálne pravidlo najnižšieho podania.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

32. V čl. IV, bod 7 znie:

„7. V § 19 ods. 1 písm. b) sa čiarka nahrádza bodkočiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: „ak ide o predbežné opatrenie súdu postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené,".

Z legislatívnych dôvodov nesprávnej postupnosti novelizovaných ustanovení sa uvádza nové znenie bodu 7 čl. IV.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

33. V čl. IV, bod 8 znie:

„8. V § 21 ods. 2 sa za slová „V prípade, ak" vkladajú slová „sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo".".

Z legislatívno-technických dôvodov sa precizuje navrhovaná zmena dikcie § 21 ods. 2.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

34. V čl. IV, bod 11 znie:

„11. Za § 36a sa vkladá § 36b, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠36b

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2014

(1) Dražby, o ktorých vykonaní bola uzavretá zmluva pred 1. júnom 2014, sa dokončia podľa predpisov účinných od 1. júna 2014.

(2) Rozsah poistenia zodpovednosti za škodu ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s činnosťou dražobníka, je dražobník povinný uviesť do súladu s týmto zákonom najneskôr do 31. augusta 2014; inak sa má za to, že jeho poistenie zaniklo k 1. septembru 2014.".".

V súvislosti s posunutím účinnosti navrhovaných zmien dochádza k zmene aj v prechodných ustanoveniach, pričom odsek 2 reaguje na zmenu rozsahu poistenia dražobníka.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

K čl. V

35. V čl. V sa vypúšťa bod 1 a zrušuje sa označenie bodu 2.

Z dôvodu potreby absolvovania širšej diskusie so zástupcami zväzov obchodu a spotrebiteľov sa nateraz vypúšťa bod 1 návrhu.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

K čl. VI

36. V čl. VI bod 1 znie:

„1. V § 1 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.".

Navrhovaná dikcia sa formulačne a legislatívne precizuje v záujme dosiahnutia sledovaného cieľa.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

37. V čl. VI bod 2 znie:

„2. § 11 ods. 1 sa dopĺňa písmenom d), ktoré znie: „d) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.".".

Pre veriteľa sa ustanovuje sankcia spojená s porušením povinnosti poskytovať spotrebiteľský úver finančnými prostriedkami v hotovosti, a to v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

38. V čl. VI sa vypúšťa bod 3.

Ostatné body sa primerane prečíslujú.

Z dôvodu systematiky sa vypúšťa bod 3.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

39. V čl. VI sa za 5. bod vkladá nový bod 6, ktorý znie:

„6. V § 20 ods. 1 sa slová „odsek 7" nahrádzajú slovami „odsek 8".

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa upravuje vnútorný odkaz v súvislosti s vložením nového odseku 3 do § 20 (čl. VI bod 7).

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť.

40. V čl. VI, bod 6 znie:

„6. § 20 ods. 2 sa dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

„e) vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a trojročnú prax v bankovníctve v oblasti úverových obchodov23a) alebo v inej oblasti finančného trhu alebo stredoškolské vzdelanie s maturitou a sedemročnú prax v bankovníctve v oblasti úverových obchodov23a) alebo v inej oblasti finančného trhu.".

„Poznámka pod čiarou k odkazu 23a znie:

23a) § 34 ods. 3 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.".".

Precizujú sa podmienky pre zápis do registra veriteľov a to v kontexte s previazaním na podmienky získania bankovej licencie podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

41. V čl. VI, bode 7 v § 20 ods. 3 sa slová: „voči nemu nie je orgánmi Slovenskej obchodnej inšpekcie začaté a vedené konanie o uložení sankcie za porušenie predpisov na ochranu spotrebiteľa a že v uplynulých dvoch kalendárnych rokoch predchádzajúcich roku, v ktorom podal návrh na zápis do registra veriteľov mu nebola uložená sankcia za porušenie predpisov na ochranu spotrebiteľa alebo že urobil nápravu" nahrádzajú slovami „ak mu bola uložená sankcia za porušenie predpisov na ochranu spotrebiteľa urobil na základe právoplatného rozhodnutia, ktoré nemožno ďalej preskúmať súdom nápravu" a slová „inšpekcie v uplynulých dvoch kalendárnych rokoch predchádzajúcich roku, v ktorom podal návrh na zápis do registra veriteľov uložili" sa nahrádzajú slovami „inšpekcie uložili".

Precizuje sa dikcie s ťažiskovým zameraním na právoplatné uloženie sankcie a nápravu zistených nedostatkov v situácii, keď nie je možný ďalší prieskum rozhodnutia súdom.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

42. V čl. VI sa za 7. bod vkladá nový bod 8, ktorý znie:

„8. V § 20 ods. 7 sa slová „odseku 3" nahrádzajú slovami „odseku 4".

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa upravuje vnútorný odkaz v súvislosti s vložením nového odseku 3 do § 20 (čl. VI bod 7).

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť.

43. V čl. VI, bode 8 v § 20 ods. 10 písmeno f) bode 5 sa slová „doklad" nahrádzajú slovami „doklad o stredoškolskom vzdelaní s maturitou na preukázanie splnenia podmienky podľa odseku 2 písm. e) alebo doklad".

Formulačná zmena vyvolaná novým znením bodu 6 čl. VI.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

44. V čl. VI, bode 8 v § 20 ods. 10 písmeno f) bode 6 sa slová „odseku 2 písm. f)" nahrádzajú slovami „odseku 2 písm. e)".

Legislatívno-technická zmena vyvolaná novým znením bodu 6 čl. VI.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

45. V čl. VI sa za 9. bod vkladá nový bod 10, ktorý znie:

„10. V § 20 ods. 13 a 16 sa slová „odseku 9" nahrádzajú slovami „odseku 10".

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa upravuje vnútorný odkaz v súvislosti s vložením nového odseku 3 do § 20 (čl. VI bod 7).

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť.

46. V čl. VI sa za 9. bod vkladá nový bod 10, ktorý znie:

„10. V § 20 ods. 22 písm. e) sa slová „odseku 6" nahrádzajú slovami „odseku 7".

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa upravuje vnútorný odkaz v súvislosti s vložením nového odseku 3 do § 20 (čl. VI bod 7).

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť.

47. V čl. VI sa za 11. bod vkladá nový bod 12, ktorý znie:

„12. V § 20 ods. 23 a 26 sa slová „odseku 21" nahrádzajú slovami „odseku 22".

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa upravuje vnútorný odkaz v súvislosti s vložením nového odseku 3 do § 20 (čl. VI bod 7).

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť.

48. V čl. VI sa za 12. bod vkladá nový bod 13, ktorý znie:

„13. V § 20 ods. 28 sa slová „odseku 9" nahrádzajú slovami „odseku 10".

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa upravuje vnútorný odkaz v súvislosti s vložením nového odseku 3 do § 20 (čl. VI bod 7).

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť.

49. V čl. VI sa za 12. bod vkladá nový bod 13, ktorý znie:

„13. V § 20 ods. 29 sa slová „odseku 18" nahrádzajú slovami „odseku 19".

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa upravuje vnútorný odkaz v súvislosti s vložením nového odseku 3 do § 20 (čl. VI bod 7).

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť.

50. V čl. VI v bode 13 úvodná veta znie:

„13. V § 23 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:".

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa upresňuje znenie úvodnej vety.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča neschváliť.

51. V čl. VI, bod 13 znie:

„13. V § 23 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

„(3) Orgán kontroly podľa odseku 1 rozhodne o výmaze z registra veriteľov vždy, ak

a) sa veriteľ dopustí konania, za ktoré mu orgán kontroly už predtým uložil pokutu za opakovaný alebo závažný nedostatok,

b) veriteľ opakovane porušil povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1,

c) veriteľ sústavným alebo opakovaným používaním neprijateľných zmluvných podmienok alebo nekalých obchodných praktík porušuje práva spotrebiteľov alebo

d) veriteľ opakovane obchádza tento zákon alebo predpisy na ochranu spotrebiteľa, opakovane porušuje povinnosť skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver alebo opakovane uplatňuje na súdoch alebo iných štátnych orgánov voči spotrebiteľom nároky, ktoré mu podľa tohto zákona alebo predpisov na ochranu spotrebiteľa nepatria.".

Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 4 a 5.".

Precizuje a dopĺňa sa navrhovaná dikcia aj o opakované porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.").

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

52. V čl. VI sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:

„14. V § 24 ods. 1 sa slová „ustanovenia § 2," nahrádzajú slovami „ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2,".".

Ostatné body sa primerane prečíslujú.

V záujme dosiahnutia extenzie režimu povinnosti podľa § 1 ods. 2 druhá veta sa dopĺňa aj ust. § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. s cieľom dosiahnuť vztiahnutie novej právnej povinnosti aj na iné úvery a pôžičky poskytované spotrebiteľom.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

53. V čl. VI, bod 14 znie:

„14. Za § 25b sa vkladá § 25c, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠25c

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným

od 1. júna 2014

(1) Konania o zápis do registra veriteľov neskončené k 1. júnu 2014 sa dokončia podľa predpisov účinných od 1. júna 2014.

(2) Ustanovenie § 9 ods. 9 sa uplatní na zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavierané po 30. septembri 2014.

(3) Veriteľ, ktorý je fyzickou osobou a ktorý k 1. júnu 2014 nemá vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo stredoškolské vzdelanie s maturitou je povinný Národnej banke Slovenska najneskôr do 30. septembra 2021 preukázať, že si toto vzdelanie doplnil. Ak veriteľ, ktorý je fyzickou osobou Národnej banke Slovenska doplnenie vzdelania podľa prvej vety nepreukáže, stráca k 1. októbru 2021 oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a Národná banka Slovenska zruší jeho zápis v registri veriteľov. Veriteľ, ktorý je právnickou osobu musí podmienku vysokoškolského vzdelania druhého stupňa alebo stredoškolského vzdelania s maturitou spĺňať najneskôr k 31. októbru 2014, inak k 1. novembru 2014 stratí oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a Národná banka Slovenska zruší jeho zápis v registri veriteľov.

(4) Podmienku praxe podľa § 20 ods. 2 písm. e) musí veriteľ spĺňať najneskôr k 31. máju 2016, inak k 1. júnu 2016 stratí oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a Národná banka Slovenska zruší jeho zápis v registri veriteľov.

(5) Podmienku podľa § 20 ods. 3 musí veriteľ zapísaný v registri veriteľov splniť najneskôr do 15. októbra 2014 a ak ide o nápravu a odstránenie nedostatkov vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia, ktoré je predmetom súdneho prieskumu podľa Občianskeho súdneho poriadku, do 60 dní od doručenia rozhodnutia súdu, proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok; ustanovenie § 20 ods. 10 písm. g) platí rovnako. Ak veriteľ zapísaný v registri veriteľov Národnej banke Slovenska splnenie podmienky podľa § 20 ods. 3 v súlade s prvou vetou nepreukáže, stratí k 16. októbru 2014 alebo po uplynutí 60 dní od doručenia rozhodnutia súdu proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok, oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a Národná banka Slovenska zruší jeho zápis v registri veriteľov.".".

Zmena dikcie z dôvodu posunu účinnosti navrhovaných zmien a precizovanie a úprava dikcie s poukazom na zmeny vykonané v predchádzajúcich bodoch. Nanovo sa zavádza prechodné ustanovenie v súvislosti súpravou režimu § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z. z.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

54. V čl. VI bod 14 § 25c ods. 2 sa slová „spĺňať najneskôr k 31. augustu 2014, inak k 1. októbru 2021 stratí" nahrádzajú slovami „spĺňať najneskôr k 31. augustu 2014, inak k 1. septembru 2014 stratí".

Legislatívno-technická pripomienka, ktorou sa upravuje nesprávny termín, kedy dôjde ku strate oprávnenia.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča neschváliť.

55. V čl. VI bod 14 § 25c ods. 2, 3 a 4 sa slová „Národná banka Slovenska veriteľa" nahrádzajú slovami „Národná banka Slovenska".

Gramatická pripomienka ktorou sa vypúšťa nadbytočné slovo.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča neschváliť.

K čl. VII

56. V čl. VII sa slová „15. apríla" nahrádzajú slovami „1. júna".

Zmena dikcie z dôvodu posunu účinnosti navrhovaných zmien.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

57. V čl. VII sa slová „15. apríla" nahrádzajú slovami „1. júna" a v tejto súvislosti sa vykonajú nasledovné úpravy:

- v čl. I bod 8 sa v nadpise a texte § 879r slová „15. apríla" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „1. júna" v príslušnom gramatickom tvare,

- v čl. II bode 6 sa v nadpise § 243c slová „15. apríla" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „1. júna" v príslušnom gramatickom tvare,

- v čl. II bode 6 sa v texte § 243c slová „15. apríla" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „31. mája" v príslušnom gramatickom tvare,

- v čl. IV bode 11 sa v nadpise a texte § 36b ods. 1 a 2 slová „15. apríla" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „1. júna" v príslušnom gramatickom tvare,

- v čl. IV bode 11 sa v texte § 36b ods. 3 slová „15. apríla" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „31. mája" v príslušnom gramatickom tvare a slová „16. apríla" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „1. júna" v príslušnom gramatickom tvare.

- v čl. VI bode 14 sa v nadpise a texte § 25c ods. 1 a 2 slová „15. apríla" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „1. júna" v príslušnom gramatickom tvare.

- V čl. VI bode 14 sa v texte § 25c ods. 3 slová „15. apríla" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „31. mája" v príslušnom gramatickom tvare a slová „16. apríla" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „1. júna" v príslušnom gramatickom tvare.

- v čl. VI bode 14 sa v texte § 25c ods. 4 slová „15. októbra" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „30. novembra" v príslušnom gramatickom tvare a slová „16. októbra" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „1. decembra" v príslušnom gramatickom tvare.

Legislatívno-technická pripomienka. Vzhľadom na priebeh legislatívneho procesu návrhu zákona je potrebné zabezpečiť aspoň minimálnu legisvakančnú lehotu návrhu zákona, vrátane 15 dňovej lehoty na podpis zákona prezidentom Slovenskej republiky v súlade s Ústavou SR.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča neschváliť.

Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne:

a) spoločne o bodoch 1 až 14, 16 až 19, 21 až 23, 25 až 49, 51 až 53 a 56 s návrhom gestorského výboru schváliť,

b) spoločne o bodoch 15, 20, 24, 50, 54, 55 a 57 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

V.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní (tlač 850) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 850a) bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 406 z 18. marca 2014.

Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločnú spravodajkyňu Annu Vittekovú, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Róbert Madej v. r.

predseda Ústavnoprávneho výboru

Národnej rady Slovenskej republiky

Bratislava 18. marca 2014