TlačPoštaZväčšiZmenši

412/2012 Z. z.

3.2. 2013, 21:12 |  Admin 3

Dôvodová správa + spoločná správa výborov + Správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky po vrátení zákona prezidentom

A. Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona").

Predkladaný návrh zákona vypracovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2012 (júl) a na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

Účelom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne podmienky na ďalšie zlepšenie fungovania inštitútu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a reagovať na poznatky aplikačnej praxe. Súčasne sa spresňuje platná právna úprava, aby nedochádzalo k výkladovým rozdielnostiam, ktoré komplikujú proces uplatňovania zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Návrh zákona na dosiahnutie uvedených cieľov precizuje úpravu pôsobnosti orgánov konajúcich v mene štátu, dopĺňa úpravu nesprávneho úradného postupu, zavádza právnu úpravu náležitostí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, a uplatňovanie trov konania podriaďuje zásade účelnosti vynaložených nákladov. Jednoznačne sa vymedzuje vzťah medzi zákonom a civilným kódexom (Občiansky zákonník) a rovnako aj správnym poriadkom. Mení sa koncept uplatňovania regresnej náhrady, kde sa navrhuje zohľadňovať forma zavinenia a umožňuje sa upustiť od vymáhania nevymožiteľnej regresnej náhrady.

V konaniach o žalobách o náhradu škody majú súdy nejednotný prístup, o čom svedčia aj protichodné súdne rozhodnutia a nepredvídateľné kritéria na určenie výšky nemajetkovej ujmy. Navrhované ustanovenie zavádza vzájomnú závislosť medzi odškodnením osôb poškodených násilnými trestnými činmi priznávaným podľa osobitného predpisu na jednej strane a výškou nemajetkovej ujmy priznanej na základe zodpovednosti štátu za výkon verejnej moci na strane druhej. Zavedenie princípu primeranosti k iným formám finančných kompenzácii spolu s ponechaním možnosti prihliadať na osobitosti jednotlivého prípadu umožňuje, aby výška náhrady na jednej strane nevytvárala priestor pre obohacovanie sa, ale na druhej strane umožňovala „spravodlivé zadosťučinenie".

Predložený návrh zákona neznižuje ústavný štandard ochrany zaručenej čl. 46 ods. 3 ústavy. Návrh zákona zároveň rešpektuje súvisiacu rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky a medzinárodných súdnych inštitúcií (napr. Európsky súd pre ľudské práva).

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

 

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Ustanovenie § 4 zákona č. 514/2003 rozlišuje viaceré prípady spôsobenia škôd orgánom verejnej moci a v nadväznosti na túto diferenciáciu určuje viacero orgánov konajúcich v mene štátu.

Vychádzajúc z poznatkov aplikačnej praxe sa navrhuje precizovať príslušnosť orgánov verejnej moci v súvislosti so zodpovednosťou za nezákonné rozhodnutie. Explicitne sa vymedzuje príslušnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v prípade nezákonného rozhodnutia vydaného súdom alebo v prípade nesprávneho úradného postupu súdu.

K bodu 2

Obdobne ako v bode 1, sa explicitne vymedzuje príslušnosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v prípade konania vyšetrovateľa alebo povereného pracovníka Policajného zboru resp. Ministerstva financií Slovenskej republiky v prípade konania vyšetrovateľa finančnej správy a povereného pracovníka finančnej správy. Vo vzťahu ku Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky naďalej platia ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f).

K bodu 3

Dopĺňa sa ďalší subjekt konajúci v mene štátu a to Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, pričom úrad bude konať v prípade jeho nezákonných rozhodnutí alebo jeho nesprávneho úradného postupu.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s doplnením nového písmena v § 4.

K bodu 5

Návrh zákona sa dopĺňa o ďalší prípad, kedy právo na náhradu škody nevznikne, a to prípady väzby nariadenej v konaní o vydaní do cudziny. Nakoľko ide o špecifické konanie, pričom v konaní je zúčastnená aj cudzia strana, nesú zodpovednosť orgány Slovenskej republiky výlučne v prípadoch, kedy pochybenie spôsobili; zodpovednosť štátu je limitovaná pre prípady, ak škoda bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov Slovenskej republiky.

K bodu 6

Právna úprava novely zákona spresňuje definíciu nesprávneho úradného postupu, pričom účelom predloženého návrhu nie je vylúčenie Národnej rady Slovenskej republiky z okruhu zodpovednostných subjektov podľa tohto zákona. Zodpovednosť Národnej rady Slovenskej republiky zostáva aj naďalej zachovaná tak, ako je upravená už v súčasnej právnej úprave – napríklad vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 1 písm. j). Navrhovaná právna úprava je formalizovaným vyjadrením aktuálneho právneho stavu.

Prijatie zákona Národnou radou Slovenskej republiky je spôsobilé vyvolať zásah do práva a právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Zákon ako všeobecne záväzný právny predpis predstavuje súbor právnych noriem, ktoré sú záväznými pravidlami správania fyzických osôb, právnických osôb, ale aj samotného štátu. Inak povedané, každý zákon predstavuje vo svojej podstate zásah do práv a právom chránených záujmov tým, že reguluje správanie subjektov práva a záväzne a vynútiteľne stanovuje, čo môžu, musia, resp. nesmú konať. V opačnom prípade by zákon mal len deklaratórny charakter a nespĺňal by základnú požiadavku normatívnosti. Dôležité ale je, že zákon upravuje neurčitý počet prípadov rovnakého druhu a neupravuje postavenie konkrétnej fyzickej osoby alebo konkrétnej právnickej osoby a nepredstavuje z toho pohľadu konkrétny zásah do jej postavenia.

Fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže napadnúť zásah do jej práva a právom chránených záujmov prijatím zákona, pretože takýto zásah je podstatou normotvornej činnosti. Ak ústavodarca priznal takejto činnosti spôsobilosť ukladať povinnosti, ústavne splnomocnil Národnú radu Slovenskej republiky na prijímanie takýchto právnych predpisov, ktorými sa zasahuje do právneho postavenia subjektov práva. Ich prijímanie preto nemôže byť chápané ako nesprávny úradný postup podľa tohto zákona. Výsledok ústavnej legislatívnej právomoci príslušných orgánov, môže byť napadnutý z hľadiska svojej ústavnosti na Ústavnom súde Slovenskej republiky v rámci tzv. abstraktnej kontroly ústavnosti.

Predložený návrh neznižuje ústavný štandard ochrany podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. V súlade s konštantnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie návrh rešpektuje zodpovednosť štátu za škodu, ktorá vznikne v dôsledku nesprávneho úradného prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie. V tejto súvislosti nadväzuje na doterajšiu dikciu zákona v § 4 ods. 1 písm. e), ktorý poukazuje na škodu, ktorá vzniká vyššie uvádzaným spôsobom.

K bodu 7

Návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.

Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. na okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený Ústavný súd SR.

Vzhľadom na vyššie uvedené návrh zákona výslovne dopĺňa, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/20003 Z. z. až v prípade, ak o existencii prieťahov bolo rozhodnuté týmto oprávneným orgánom.

Obdobne sa dopĺňa úprava, v zmysle ktorej pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa, vyšetrovateľa finančnej správy, príslušníka Policajného zboru alebo povereného pracovníka finančnej správy sa vychádza z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmania postupu prokurátorom.

K bodu 8

Subjekty predbežne prejednávajúce nárok na náhradu škody sa často dostávajú do situácie, že nevedia uplatnený nárok zodpovedne vyhodnotiť, nakoľko nedisponujú potrebnými informáciami a tieto im nie sú, či už poškodeným alebo treťou osobou, poskytnuté.

Ak návrh na predbežné prerokovanie nespĺňa základné formálne náležitosti, príslušný orgán nemá možnosť preveriť ani tvrdenie poškodeného, ale ani oprávnenosť nároku, ani jeho výšku.

Do právnej úpravy sa dopĺňa procedúra odstraňovania obsahových nedostatkov žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Ak žiadateľ neodstráni nedostatky žiadosti a príslušný orgán na žiadosť neprihliada, nič nebráni tomu, aby žiadateľ mohol znovu podať žiadosť spĺňajúcu podmienky zákona. .

Ak právna úprava požaduje, aby poškodený predbežne prerokoval nárok, táto podmienka nemôže byť riadne splnená, ak poškodený požaduje iný rozsah nároku voči príslušnému orgánu a iný rozsah nároku si uplatňuje v rámci konania na súde. Vzhľadom na uvedené sa dopĺňa, že podmienka predbežného prerokovania nároku je splnená, len ak v oboch konaniach si poškodený uplatňoval nárok v rovnakom rozsahu a z rovnakého titulu.

Rovnako z dôvodu urýchlenia konania o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že príslušný orgán je limitovaný aj časovou lehotou, (keďže po uplynutí šesťmesačnej lehoty, má poškodený možnosť domáhať sa uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde) sa dopĺňa, aby osoby poskytujúce súčinnosť ju poskytli v lehote určenej príslušným orgánom.

K bodu 9

Zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá škoda spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola primerane odčinená.

V konaniach o žalobách o náhradu škody majú súdy nejednotný prístup, o čom svedčia aj protichodné súdne rozhodnutia a nepredvídateľné kritéria na určenie výšky nemajetkovej ujmy. Posúdenie výšky škody je závislé od úvahy súdu, ktorý má možnosť zvážiť všetky relevantné skutočností konkrétneho prípadu. Súdy však priznanú sumu často nedostatočne zdôvodnia, takže rozsudok je minimálne v tejto časti nepresvedčivý až nepreskúmateľný.

Navrhované ustanovenie zavádza vzájomnú závislosť medzi odškodnením osôb poškodených násilnými trestnými činmi priznávaným podľa osobitného predpisu na jednej strane a výškou nemajetkovej ujmy priznanej na základe zodpovednosti štátu za výkon verejnej moci na strane druhej.

Výška nemajetkovej ujme nemôže presiahnuť výšku odškodnenia obete násilného trestného činu. Nakoľko v prípadoch obetí násilných trestných činov môže dôjsť aj k závažnému zásahu do zdravia či dokonca života , je možné považovať za primerané, aby odškodnenie za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nebolo vyššie ako odškodňovanie za trvalé následky na zdraví či dokonca za život. V opačnom prípade by vznikal rozpor s poukazovaním na ľudský život ako najvyššiu hodnotu, od ktorej sa odvodzujú ostatné hodnoty.

Aj podľa Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") by priznaná finančná náhrada napr. v konaniach o ochranu osobnosti nemala byť neprimeraná iným finančným kompenzáciám – napríklad výške náhrady za utrpenie a bolesť (ktoré boli spôsobené napr. telesnými zraneniami - Karhuvaara a Iltalehti v. Fínsko). Podobne sa vyjadril aj Najvyšší súd SR, keď konštatoval, že priznávanie premrštených súm by mohlo viesť k bezdôvodnému obohacovaniu sa a dokonca by mohlo bagatelizovať niektoré ujmy na iných základných právach (rozsudok NS SR, Sp. zn. 4 Cdo 171/2005 zo dňa 27.04.2006).

Súdy pri určovaní konkrétnej výšky náhrady za spôsobenú ujmu, budú zohľadňovať nielen primeranosť k iným finančným kompenzáciám, ale naďalej prihliadať napríklad na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Zavedenie princípu primeranosti k iným formám finančných kompenzácii spolu s ponechaním možnosti prihliadať na osobitosti jednotlivého prípadu umožňuje, aby výška náhrady na jednej strane nevytvárala priestor pre obohacovanie sa, ale na druhej strane umožňovala „spravodlivé zadosťučinenie".

Navrhovanou úpravou súčasne dochádza k nahradeniu doterajšieho znenia § 17 ods. 4, ktorý v pôvodnom znení obsahoval úpravu spodného limitu výšky nemajetkovej ujmy v prípade väzby v trestnom konaní. Zavedením novej úpravy sa stáva pôvodná právna úprava bezpredmetnou, a preto nie je potrebné, aby bola naďalej súčasťou zákona. V Úprava § 17 ods. 4 sa bude aplikovať nielen v prípade väzby, ale bude mať všeobecný charakter pre rozhodovanie o výške nemajetkovej ujmy bez ohľadu na právny dôvod vzniku zodpovednosti za škodu.

K bodu 10

Vypustenie duplicitnej úpravy, vzhľadom na zmeny zapracované v § 16.

K bodu 11 a 12

V súlade s § 24 sa spravujú právne vzťahy upravené týmto zákonom úpravou Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o úpravu náhrady nákladov, aj právna úprava Občianskeho zákonníka rovnako používa pojem účelne využívané náklady (napr. § 130 ods. 3, § 151i ods. 3, § 151l ods. 3 atď.).

Ako už bolo uvádzané, finančná kompenzácia podľa tohto zákona na jednej strane nemá vytvárať priestor pre obohacovanie sa, ale na druhej strane má umožňovať „spravodlivé zadosťučinenie". Tento princíp má platiť aj v prípade náhrady trov konania.

V prípade trov právneho zastupovania sa spresňuje, že výška náhrady sa určí ako tarifná odmena podľa vyhlášky upravujúcej odmenu a náhradu advokátov za poskytovanie právnych služieb. V takýchto prípadoch nebude rozhodujúce, aký spôsob odmeny bol dohodnutý medzi právnym zástupcom a poškodeným, a teda ani akú čiastku poškodený v tejto súvislosti skutočne vynaložil. Aj v tomto prípade má štát nahrádzať účelne vynaložené náklady. Ak si poškodený dohodne vyššiu ako tarifnú odmenu, musí si byť vedomý, že sa sám pričinil o navýšenie jeho nákladov a úhradu zvýšených nákladov nemusí znášať štát. Rovnako nie je napr. možné za účelne vynaložené náklady považovať ak by si poškodený zvolil súčasne viacerých právnych zástupcov.

V tomto prípade je potrebné zohľadňovať nielen možnosti rozpočtových prostriedkov štátu, ale aj zodpovednosť štátu voči jeho občanom. Ak by štát musel znášať náklady neprimerane vysoko dohodnutých zmluvných odmien medzi advokátom a poškodeným, alebo náklady neúčelne navýšené poškodeným, súčasne by týmto rozhodnutím poškodzoval všetkých občanov SR, čo by sa opätovne priečilo účelu zákona 514/2003 Z. z., ktorý vyžaduje od štát zodpovednosť pri výkone verejnej moci.

K bodu 13

Spresňuje sa právna úprava; ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, premlčacia lehota začína plynúť odo dňa doručenia rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

K bodu 14

Legislatívno-technická úprava, vzhľadom na terminologické označenia používané v zákone.

K bodu 15

Doterajšie znenie zákona ukladá štátu povinnosť vymáhať si regresnú náhradu od zodpovedného subjektu. Uplatňovania regresnej náhrady ako povinnosti je v niektorých prípadoch problematické.

Prvou skupinou sú konania, pri ktorých zisťovanie skutku či právneho stavu je vecou dokazovania na samotnom konaní. Začatie konania je závislé od dôkaznej situácie, existujúcej v čase začatia konania. Oprávnenosť konania nemožno dávať do pomeru s konečným výsledkom konania, ale len s podmienkami stanovenými zákonmi pre jednotlivé fázy konania. Na druhej strane poškodenému môže vzniknúť nárok na náhradu škody v zmysle tohto zákona, napr. ak bola obmedzená osobná sloboda poškodeného. Vzhľadom na uvedené, štát nemá dôvod pristupovať k vymáhaniu regresnej náhrady, ak zodpovedný subjekt konal v rozsahu jeho zákonných právomocí, a ak postup zodpovedal skutočnostiam, ktoré mal alebo mohol mať zodpovedný subjekt k dispozícii v čase vykonania úkonu, a až následne v konaní boli preukázané iné skutočnosti, ktoré odôvodňovali iný záver.

Ak by však škoda bola spôsobená svojvoľným rozhodnutím, ktoré zjavne nemá oporu v právnom poriadku (napr. štátny orgán nevychádzal riadne zo skutočností, ktoré boli známe v čase začatia konania) štát pristúpi k vymáhaniu regresnej náhrady od zodpovedného subjektu.

Ďalšou skupinou sú prípady, kedy je regresná náhrada nevymožiteľná. Práva úprava sa dopĺňa o ustanovenie definujúce nevymožiteľnú regresnú náhradu. V prípadoch nevymožiteľnej regresnej náhrady, jej vymáhanie nedosahuje požadované účinky a štát od tohto postupu upustí, napr. ak náklady vymáhania regresnej náhrady prevyšujú samotnú výšku regresnej náhrady.

K bodu 16

Upravuje sa povinnosť subjektov, voči ktorým si štát uplatnil regresnú náhradu, aby po jej uhradení si následne uplatňovali nárok voči zodpovedným zamestnancom. V prípade ak zodpovedný zamestnanec škodu spôsobil úmyselným konaním, je subjekt povinný si uplatňovať škodu voči zodpovednému zamestnancovi. Ak je však spôsobená škoda z nedbanlivosti, má možnosť posúdiť okolnosti prípadu a zvážiť upustenie od vymáhania nároku, napr. v prípade, ak by náklady vymáhania prevyšovali výšku vymáhanej sumy, alebo ak existujú okolnosti osobitného zreteľa, na ktoré subjekt môže prihliadať.

K bodu 17

Navrhuje sa vykonať aktualizáciu citácie v poznámke pod čiarou k odkazu 11.

K bodu 18

Dopĺňaná právna úprava má za cieľ zefektívniť uplatňovanie nároku štátu na regresnú náhradu voči fyzickým osobám, na ktoré je prenesený výkon verejnej moci. Ide najmä o súdnych exekútorov a notárov. Podmienkou výkonu týchto právnických profesií je uzatvorenie zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním exekútorskej alebo notárskej činnosti. Splnenie tejto podmienky sa vyžaduje počas celého trvania výkonu príslušnej činnosti. Nová právna úprava vychádza z predpokladu, že ak štát uhradí náhradu škody spôsobenej exekútorom alebo notárom pri výkone verejnej moci za súdneho exekútora alebo notára, regresnú náhradu si bude uplatňovať priamo voči poisťovni, z ktorou má dotknutý súdny exekútor alebo notár uzatvorenú poistnú zmluvu. Ak výška dojednaného poistného plnenia bude nižšia ako uhradená škoda, priamo voči poisťovni sa bude môcť uplatňovať regresná náhrada avšak len do výšky vyplývajúcej z poistnej zmluvy, a vo zvyšnej časti naďalej voči súdnemu exekútorovi alebo notárovi.

K bodu 19:

Legislatívno-technické zosúladenie, vzhľadom na doplnenie § 26.

K bodu 20:

S prihliadnutím na poznatky aplikačnej praxe možno konštatovať, že doterajšia lehota 15 dní je príliš krátka, preto sa navrhuje je predĺženie na 30 dní. Nakoľko Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako registrujúci subjekt evidoval veľký počet zápisov bez výpovednej hodnoty k štátnemu rozpočtu, za účelom vylúčenia bezobsažných oznámení, sa posunula povinnosť oznámiť Ministerstvu financií Slovenskej republiky údaje až odo dňa, kedy si poškodený uplatnil právo na náhradu škody na súde.

Povinnosť príslušného orgánu oznamovať údaje o uspokojených nárokoch náhrady škody naďalej zostáva zachovaná v pôvodnom rozsahu.

K bodom 21 a 22:

Spresňuje sa doterajšia právna úprava ukladania pokút. Ak orgán verejnej moci rozhoduje o udelení pokuty postupuje v súlade s ustanoveniami správneho poriadku. Vzhľadom na túto právnu úpravu sa v konaní o uložení pokuty podľa tohto zákona odkazuje na túto právnu úpravu.

Návrh zákona dopĺňa kritéria, ktoré bude správny orgán brať do úvahy pri rozhodovaní o pokute. Z hmotnoprávneho hľadiska sa navrhuje znížiť hornú sadzbu pokuty, nakoľko jej aktuálna výška nezodpovedá povahe a závažnosti protiprávneho konania, ktoré sa ňou sankcionuje.

K čl. II

S prihliadnutím na očakávanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. decembra 2012.

V Bratislave, 22. augusta 2012

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec, v. r.

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky

 

S p o l o č n á   s p r á v a

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 193) v druhom čítaní

Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 193) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

I.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. septembra 2012 č. 181 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 193) na prerokovanie týmto výborom:

Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

II.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky).

III.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 193) odporúčali schváliť:

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 9. októbra 2012 č. 102 a

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením z 11. októbra 2012 č. 36.

IV.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

1. V čl. I sa za 4. bod vkladá nový 5. bod, ktorý znie:

„5. V § 6 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Za nezákonné rozhodnutie sa nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky."."

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

Aby nevznikali výkladové a aplikačné problémy v súvislosti s posúdením výsledku činnosti Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky, výslovne sa ustanovuje, že výsledok činnosti Národnej rady Slovenskej republiky normatívnej, všeobecne záväznej povahy nemôže byť posúdený ako nezákonné rozhodnutie podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Uvedená norma iba výslovne potvrdzuje aj doterajší výklad a interpretáciu rozsahu zodpovednosti Národnej rady Slovenskej republiky podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá v rovine nezákonných rozhodnutí môže zodpovedať výhradne iba za akty individuálnej právnej povahy, ktorými sa ingeruje do právnych pomerov individuálne určených osôb.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

2. V čl. I v 8. bode § 16 odsek 2 znie:

„(2) Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.".

Aby nevznikali vyššie uvedené výkladové a aplikačné problémy, navrhujeme, aby zákon výslovne stanovil, že neprihliadanie na žiadosť z dôvodu, že sa štátny orgán domnieva, že žiadosť nemá všetky formálne náležitosti, nie je prekážkou toho, aby sa občan mohol obrátiť za splnenia podmienok podľa zákona na súd so žalobou o náhradu škody. Navrhujeme preto, aby boli na koniec navrhovaného § 16 ods. 2 pripojené slová „tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde."

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

3. V čl. I 12. bode v § 18 ods. 3 sa nad slovo advokáta umiestňuje odkaz 9 a pripája sa tento text:

„Poznámka pod čiarou k odkazu 9 znie:

„9) § 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov."."

V navrhovanom znení § 18 ods. 3 odporúčame doplniť odkaz č. 9 (ponechať doterajší odkaz). Zároveň je potrebné navrhnúť aj nové znenie poznámky pod čiarou k tomuto odkazu, pretože v platnom znení zákona sa odkazuje na už zrušené právne predpisy.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Gestorský výbor odporúča schváliť.

4. V čl. I sa vypúšťa označenie bodu 17. Text obsiahnutý v 17. bode sa stáva súčasťou bodu 16.

Ďalšie body sa primerane prečíslujú.

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Vzhľadom na to, že normatívny text v 16. bode v § 22 ods. 4 obsahuje odkaz 11, je vhodné aby aj znenie poznámky pod čiarou k tomuto odkazu bolo súčasťou príslušného bodu. (Obdobná úprava je obsiahnutá v bodoch 2, 9, 18 a 22 návrhu).

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Gestorský výbor odporúča schváliť.

Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodom 1, 2, 3 a 4 hlasovať spoločne a tieto schváliť.

V.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 193) uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave, podľa § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 193) schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v druhom čítaní (tlač 193a) bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. októbra 2012 č. 113. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Róbert Madej

predseda Ústavnoprávneho výboru

Národnej rady Slovenskej republiky

Bratislava 16. októbra 2012

 

Správa

Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona zo 17. októbra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 308) v druhom čítaní

I.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 279 z 9. novembra 2012 pridelil zákon zo 17. októbra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 308) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý zároveň určil aj ako gestorský výbor.

Prezident Slovenskej republiky v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím z 8. novembra 2012 číslo 2990-2012-BA vrátil zákon zo 17. októbra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

Uviedol dôvody a v časti III navrhol dve pripomienky:

1. V čl. I ôsmy bod znie:

„ 8. V § 9 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:

„(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

(3) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.".

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 4.".

2. Čl. II znie:

„Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2013.".

 

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval zákon zo 17. októbra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 308) na svojej 19. schôdzi.

Uznesením č. 138 z 20. novembra 2012 vyjadril súhlas s pripomienkami prezidenta Slovenskej republiky uvedenými v III. časti rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky a odporúčal zákon zo 17. októbra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 308) schváliť s pripomienkami prezidenta republiky.

II.

Gestorský výbor na základe stanoviska Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pripomienkach vyplývajúcich z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky pod bodmi 1 a 2 spoločne a tieto schváliť.

Zároveň odporúča zákon zo 17. októbra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 308) v znení pripomienok prezidenta Slovenskej republiky schváliť.

Správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona zo 17. októbra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 308a) v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 27. novembra 2012 č. 154. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky zároveň poveril spravodajcu, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výboru.

Róbert Madej

predseda výboru

Bratislava 27. novembra 2012 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 856
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn
Našli ste chybu

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

CSP: Zabezpečovacie opatrenie a princíp kontradiktórnosti a rovnosti strán sporu

Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania ...

Príbuzenský stav sudcu a diskvalifikácia z pozície zákonného sudcu

Otázku príbuzenského vzťahu je potrebné vnímať v objektívnom a subjektívnom zmysle. Pokiaľ by išlo o súrodenecký alebo rodičovský ...

Trovy konania – dôkazné bremeno

Každý jednotlivý úkon právnej služby musí byť pri rozhodovaní o sume priznanej náhrady posudzovaný samostatne so zreteľom na to, či išlo ...

Predpoklady pre vyhovenie návrhu na odklad vykonateľnosti (§ 444 CSP)

Odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia má mimoriadny charakter, pretože dovolací súd odložením vykonateľnosti pred rozhodnutím o ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Kollár v súvislosti so zadržaním D. Kováčika: NAKA má rozviazané rukyhttps://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-naka-ma-rozviazane-ruky-tvrdi/502196-clanok.html

Národná kriminálna agentúra (NAKA) má rozviazané ruky, keď niekto páchal trestnú činnosť, ...

UK nesúhlasí s oklieštením akademických práv a slobôdhttps://www.teraz.sk/slovensko/uk-nesuhlasi-s-okliestenim-akademick/502044-clanok.html

Akademický senát Univerzity Komenského a vedenie UK vyzývajú kompetentné orgány na zásadnú ...

Ministerku Kolíkovú nepotešilo zadržanie Kováčika, prehlbuje to nedôveru v prokuratúruhttps://www.webnoviny.sk/ministerku-kolikovu-nepotesilo-zadrzanie-kovacika-prehlbuje-to-nedoveru-v-prokuraturu/

Informácia o zadržaní špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika ministerku spravodlivosti ...

VIDEO: NAKA zadržala špeciálneho prokurátora Dušana Kováčikahttps://www.teraz.sk/slovensko/naka-mala-zadrzat-specialneho-prokur/502030-clanok.html

Národná kriminálna agentúra (NAKA) mala zadržať špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.

Kandidátmi na členov disciplinárnych senátov sú Hasíková a Slamka, schválil ich parlamenthttps://www.webnoviny.sk/kandidatmi-na-clenov-disciplinarnych-senatov-su-hasikova-a-slamka-schvalil-ich-parlament/

Oboch kandidátov dnes schválil parlament.

Šéfa slovenské prokuratury zadržela policie. Údajně pomáhal zločineckému ganguhttps://www.denik.cz/ze_sveta/slovensko-prokuratura-policie-20201022.html

Slovenská policie zadržela a následně obvinila šéfa speciální prokuratury Dušana Kováčika ...

Nové časopisy

Právny obzor 5/2020

Právny obzor 5/2020

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Justičná revue 8-9/2020

Justičná revue 8-9/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Bulletin slovenskej advokácie 9/2020

Bulletin slovenskej advokácie 9/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2020

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2020

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Súkromné právo 4/2020

Súkromné právo 4/2020

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2020

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

PoUtStŠtPiSoNe
: