DÔVODOVÁ SPRÁVA + Spoločná správa výborov
A. Všeobecná časť
Návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona") sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na 2. polrok 2012.
Zákonom č. 397/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 397/2011 Z. z.") sa s účinnosťou od 1. januára 2013 zrušil článok I zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 532/2010 Z. z. (ďalej len „zákon č. 68/2008 Z. z.") s cieľom zmeniť súčasný systém financovania verejnoprávneho vysielateľa tak, že hlavným príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska mal byť príspevok zo štátneho rozpočtu poskytovaný každoročne podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, na úhradu nákladov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti vysielania v sume rovnajúcej sa 0,142 % z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa príspevok poskytuje, najmenej však v sume 90 000 000 eur.
S cieľom stabilizovať fungovanie verejnoprávneho vysielania, zabezpečiť jeho nezávislosť a priamy vzťah medzi verejnosťou a Rozhlasom a televíziou Slovenska, sa navrhuje ponechať v platnosti súčasný systém financovania verejnoprávneho vysielateľa založený na úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada") a príspevku zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovaného na základe zmluvy so štátom, ktorý je určený na uskutočnenie programov vo verejnom záujme, na uskutočnenie účelových investičných projektov alebo na úhradu výdavkov na zabezpečenie rozhlasového vysielania do zahraničia.
Vzhľadom k tomu, že článok I zákona č. 68/2008 Z. z., ktorý upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady je s účinnosťou od 1. januára 2013 zrušený, je potrebné nanovo legislatívne upraviť oblasť vyberania, platenia a vymáhania úhrady. Navrhovaná právna úprava vychádza zo systému vyberania, platenia a vymáhania úhrady upraveného zákonom č. 68/2008 Z. z., no zároveň reaguje na problémy, ktoré vznikali pri aplikácii tohto zákona v praxi, s cieľom zefektívniť výber a vymáhanie úhrady.
Tak ako to z vyššie uvedeného vyplýva, predmetom úpravy predkladaného návrhu zákona je platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady. Návrh zákona obsahuje legálnu definíciu pojmu platiteľ úhrady, stanovuje kto je vyberateľom a príjemcom úhrady, definuje účel použitia úhrady, určuje sadzbu úhrady a taktiež ustanovuje podmienky, za ktorých je platiteľ úhrady oslobodený od povinnosti platiť úhradu, alebo mu vzniká nárok na zníženú sadzbu úhrady na polovicu. Návrh zákona zároveň upravuje povinnosti vznikajúce jednotlivým subjektom v súvislosti s vedením evidencie platiteľov vyberateľom úhrady.
Povinnosť platiť úhradu má v zmysle návrhu zákona fyzická osoba, ktorú eviduje dodávateľ elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľa elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Úhradu len za jedno odberné miesto platí platiteľ podľa predchádzajúcej vety, ak je dodávateľom elektriny evidovaný v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach a vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady. Platiteľom úhrady je v zmysle návrhu zákona aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu aspoň troch zamestnancov.
Navrhuje sa, aby vyberateľom a zároveň príjemcom úhrady bol Rozhlas a televízia Slovenska, nakoľko existencia spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá je zriadená za účelom výberu úhrady pre tohto verejnoprávneho vysielateľa už nie je opodstatnená. Príjmy z úhrady a príjmy z pokút je verejnoprávny vysielateľ oprávnený použiť výlučne na finančné zabezpečenie služieb verejnosti poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Príjmy z úhrady je verejnoprávny vysielateľ oprávnený v zmysle návrhu zákona použiť aj na zabezpečenie výberu úhrady, kontroly platenia úhrady a na vymáhanie úhrady a pokút.
Sadzba úhrady platiteľov podľa § 3 ods. 1 písm. a) je návrhom zákona stanovená na 4,64 eura. Sadzba úhrady platiteľa, ktorý je zamestnávateľom sa odvíja od počtu jeho zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, pričom navrhovaná právna úprava ustanovuje spôsob určenia sadzby úhrady v prípadoch keď dochádza k zníženiu alebo zvýšeniu počtu zamestnancov rozhodujúcemu pre určenie výšky úhrady.
Návrh zákona ustanovuje podmienky za akých vzniká platiteľovi, ktorým je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome, nárok na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu. Od povinnosti platiť úhradu je oslobodený platiteľ, ktorý je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím alebo žije v domácnosti s takouto osobou, pričom táto osoba musí mať na adrese odberného miesta platiteľa trvalý pobyt. Zároveň návrh zákona stanovuje, že nárok na oslobodenie vzniká takémuto platiteľovi až po oznámení a preukázaní skutočností zakladajúcich oslobodenie od platenia úhrady vyberateľovi úhrady. Návrh zákona taktiež taxatívne vymedzuje okruh subjektov, ktoré sú priamo na základe zákona oslobodené od povinnosti platiť úhradu.
Nárok na zníženú sadzbu úhrady na polovicu vzniká platiteľovi § 3 písm. a), ktorý je poberateľom dôchodkových dávok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov alebo je poberateľom rovnocenných dôchodkových dávok zo zahraničia, nemá pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti, nežije v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti a zároveň vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady. Zníženú sadzbu úhrady na polovicu platí aj platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi alebo osobou spoločne posudzovanou s poberateľom dávky v hmotnej núdzi a vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady.
Návrh zákona viaže
- nárok na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1,
- nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto,
- nárok na zníženie sadzby úhrady na polovicu a
- nárok na platenie nižšej sadzby úhrady v prípade zníženia počtu zamestnancov rozhodujúceho pre určenie sadzby úhrady,
na kumulatívne splnenie návrhom zákona ustanovenej pasívnej a aktívnej podmienky. To znamená, že uvedené nároky nevznikajú platiteľovi priamo zo zákona, ale pre ich vznik je nevyhnutné aj konanie platiteľa, ktoré spočíva v oznámení a preukázaní vzniku tohto nároku vyberateľovi úhrady.
Povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne, pričom platiteľ je povinný ju zaplatiť do posledného dňa príslušného mesiaca. Navrhovaná právna úprava umožňuje zaplatiť úhradu aj jednorázovo za obdobie, ktoré si platiteľ zvolí, a to buď za štvrťrok, polrok alebo rok a vtedy má platiteľ povinnosť zaplatiť úhradu do posledného dňa prvého kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa úhrada platí. Kontrolu platenia úhrady vykonáva vyberateľ úhrady.
Na účely výberu úhrady a kontroly platenia úhrady vedie vyberateľ úhrady evidenciu platiteľov, ktorá obsahuje návrhom zákona ustanovené údaje. Návrh zákona ukladá dodávateľovi elektriny, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálnej poisťovni a katastrálnym úradom povinnosť poskytovať vyberateľovi úhrady súčinnosť na účely kontroly evidencie platiteľov. V súlade s predkladaným znením návrhu zákona je platiteľ úhrady povinný písomne oznamovať vyberateľovi úhrady vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu, vznik alebo zánik oslobodenia od povinnosti platiť úhradu, vznik nároku platiť úhradu len za jedno odberné miesto a vznik, zmenu alebo zánik skutočnosti rozhodujúcej pre určenie zníženej sadzby úhrady, pričom tieto skutočnosti je povinný vyberateľovi úhrady aj preukázať.
Ako už bolo vyššie uvedené predmetom návrhu zákona je tiež úprava vymáhania nezaplatenej úhrady, pričom vyberateľ úhrady je povinný uplatňovať si nárok na zaplatenie úhrady na súde.
Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyv na rozpočty vyšších územných celkov, rozpočty obcí,
na zamestnanosť, životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a na podnikateľské prostredie. Prijatie navrhovaného zákona bude mať sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K čl. I:
K § 1:
Vymedzuje sa predmet úpravy návrhu zákona, ktorým je platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada"), ako hlavného zdroja financovania verejnoprávneho vysielania v Slovenskej republike.
K § 2:
Úhrada vytvára na princípe solidarity priamy vzťah medzi verejnoprávnym vysielateľom a verejnosťou. Úhrada je v zmysle návrhu zákona určená výlučne na finančné zabezpečenie služieb verejnosti poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, a teda na finančné zabezpečenie plnenia povinností uložených Rozhlasu a televízii Slovenska osobitnými predpismi.
K § 3:
Verejnoprávny vysielateľ poskytuje svoju službu verejnosti, ktorá participuje na existencii tejto služby jej solidárnym financovaním. Pojem verejnosť je právne neurčitý pojem, ktorý sa však v právnom poriadku používa často, pričom samotná verejnosť subjektom práva nie je. Pri systéme financovania verejnej služby v oblasti vysielania prostredníctvom verejnej platby, ktorá je jedným z tradičných systémov financovania, je nevyhnutné špecifikovať osobu platiteľa, ktorá je súčasťou verejnosti a zároveň subjektom práva.
Povinnosť platiť úhradu má fyzická osoba, ktorú eviduje dodávateľ elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľa elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Pre vznik povinnosti platiť úhradu je relevantné, či je konkrétna fyzická osoba evidovaná v uvedenej evidencii ako odberateľ elektriny v domácnosti a nie, či elektrinu skutočne aj odoberá. Cieľom takejto úpravy vymedzenia platiteľa úhrady je to, aby platiteľ úhrady, ktorý prestane odoberať elektrinu bol „nútený" túto skutočnosť dodávateľovi elektriny aj oznámiť, resp. ukončiť odber elektriny v odbernom mieste pre ktoré je platiteľ evidovaný dodávateľom elektriny ako odberateľ elektriny v domácnosti alebo oznámiť zmenu odberateľa elektriny v domácnosti. Týmto spôsobom sa zabezpečí aktuálnosť evidencie odberateľov elektriny v domácnosti, ktorú vyberateľ úhrady využíva pri kontrole platenia úhrady, a zároveň aj zníženie administratívnej záťaže pre vyberateľa úhrady spojenej s kontrolou platenia úhrady.
Platiteľom úhrady je v zmysle návrhu zákona aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu aspoň troch zamestnancov.
K § 4:
Vyberateľom a zároveň príjemcom úhrady je v zmysle návrhu zákona Rozhlas a televízia Slovenska. Podľa platnej právnej úpravy je vyberateľom úhrady spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bola pôvodne založená Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom, ako právnymi predchodcami Rozhlasu a televízie Slovenska, za nepodnikateľským účelom výberu úhrady pre Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas, z dôvodu zníženia nákladov spojených s výberom úhrady. Nakoľko však od 1. januára 2011 došlo k zlúčeniu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu do jednej verejnoprávnej inštitúcie, ktorou je Rozhlas a televízia Slovenska, existencia spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá je zriadená za účelom výberu úhrady pre tohto verejnoprávneho vysielateľa už nie je opodstatnená.
V súlade s požiadavkou transparentnosti použitia úhrady sa v návrhu zákona pre Rozhlas a televíziu Slovenska explicitne ustanovuje povinnosť viesť príjmy z úhrady na samostatnom účte a viesť analytickú evidenciu príjmov z úhrady oddelenú od iných príjmov. Príjmy z úhrady a príjmy z pokút môže Rozhlas a televízia Slovenska použiť výhradne iba na zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, pričom príjmy z úhrady sa použijú aj na zabezpečenie výberu úhrady, kontroly platenia úhrady a na vymáhanie úhrady a pokút.
K § 5:
Návrh zákona vymedzuje podmienky, za akých je platiteľ podľa § 3 písm. a) oslobodený od povinnosti platiť úhradu. Oslobodenie od povinnosti platiť úhradu môže vzniknúť u platiteľa, ktorý je fyzickou osobou v prípade, ak dôjde ku kumulatívnemu naplneniu pasívnej a aktívnej podmienky oslobodenia. Od povinnosti platiť úhradu je oslobodený platiteľ, ktorý je buď sám fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím alebo žije v domácnosti s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom však návrh zákona ustanovuje, že táto osoba musí mať na adrese odberného miesta platiteľa trvalý pobyt (pasívna podmienka). Zároveň návrh zákona stanovuje, že nárok na oslobodenie vzniká takémuto platiteľovi až po oznámení a preukázaní skutočností zakladajúcich oslobodenie od platenia úhrady vyberateľovi úhrady (aktívna podmienka). Nárok na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ oznámil a preukázal vznik tohto nároku. Prístup, kedy nárok na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu nevzniká priamo zo zákona, po splnení zákonom stanovených podmienok, ale vzniká až po oznámení a preukázaní tejto skutočnosti vyberateľovi úhrady, bol do návrhu zákona zavedený s cieľom donútiť platiteľov plniť si svoju oznamovaciu povinnosť voči vyberateľovi úhrady, a tým zabezpečiť aktuálnosť a úplnosť evidencie platiteľov a zároveň aj zníženie administratívnej a finančnej záťaže pre vyberateľa úhrady spojenej s kontrolou platenia úhrady.
Tak ako sa ukázalo pri aplikácii zákona č. 68/2008 Z. z., v zmysle ktorého je platiteľ taktiež povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady vznik alebo zánik oslobodenia od povinnosti platiť úhradu a zároveň túto skutočnosť preukázať, v prípade, že nesplnenie tejto povinnosti nie je postihnuté žiadnou sankciou, často sa stáva, že platiteľ ktorému vznikol nárok na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu jednoducho prestane platiť úhradu, resp. ani ju nikdy platiť nezačne a to bez toho, aby si splnil oznamovaciu povinnosť voči vyberateľovi úhrady. Dôsledkom toho je, že vyberateľ úhrady nevie, či príčinou neplatenia úhrady je skutočnosť, že platiteľovi úhrady vznikol nárok na oslobodenie od platenia úhrady alebo či ide o platiteľa, ktorý si neplní svoju zákonnú povinnosť platiť úhradu, a tak každého jedného takéhoto platiteľa musí v zmysle zákona povinne vyzvať na zaplatenie úhrady, čím sa neodôvodnene zvyšuje administratívna záťaž vyberateľa úhrady, ako aj jeho náklady na poštovné.
Návrh zákona taktiež taxatívne vymedzuje okruh subjektov, ktoré sú priamo na základe zákona oslobodené o povinnosti platiť úhradu.
K § 6:
V § 6 sa upravuje sadzba úhrady. Výška sadzby úhrady zostáva nezmenená a pre platiteľa, ktorý je fyzickou osobou, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľa elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome predstavuje 4,64 eur za každý aj začatý kalendárny mesiac.
Úhradu len za jedno odberné miesto platí platiteľ podľa § 3 písm. a), ak je dodávateľom elektriny evidovaný v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach (pasívna podmienka) a vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady (aktívna podmienka).
Nárok na zníženú sadzbu úhrady na polovicu vzniká platiteľovi podľa § 3 písm. a), ktorý je poberateľom dôchodkových dávok podľa osobitného predpisu (starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku) alebo je poberateľom rovnocenných dôchodkových dávok zo zahraničia, nemá pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti, nežije v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti (pasívna podmienka) a zároveň vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady (aktívna podmienka).
Zníženú sadzbu úhrady na polovicu platí aj platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi alebo osobou spoločne posudzovanou s poberateľom dávky v hmotnej núdzi (pasívna podmienka) a vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady (aktívna podmienka).
Návrh zákona viaže nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto, ako aj nárok na zníženie sadzby úhrady na polovicu, na kumulatívne splnenie návrhom zákona ustanovenej pasívnej a aktívnej podmienky. Nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto a nárok na zníženie sadzby úhrady na polovicu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ oznámil a preukázal vznik tohto nároku.
Sadzba úhrady platiteľa, ktorý je zamestnávateľom sa odvíja od počtu jeho zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, t. j. do počtu sa nezapočítavajú zamestnanci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Platiteľom nie je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako troch zamestnancov v pracovnom alebo služobnom pomere a pre kategóriu zamestnávateľov od 3-9 zamestnancov sa navrhuje základná sadzba úhrady, čím sa sleduje minimalizácia finančnej záťaže najmenších zamestnávateľov a tzv. rodinných podnikov.
Návrh zákona ustanovuje, že rozhodujúci pre určenie sadzby úhrady platiteľa, ktorý je zamestnávateľom, je počet zamestnancov v prvý deň kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí úhrada. Úhradu možno v zmysle § 7 ods. 2 návrhu zákona zaplatiť aj jednorázovo za štvrťrok, polrok alebo rok a v takom prípade je pre určenie sadzby úhrady na celé takéto obdobie rozhodujúci počet zamestnancov v prvý deň prvého kalendárneho mesiaca tohto obdobia.
Predkladaný návrh právnej úpravy zároveň ustanovuje, ako sa určuje výška sadzby úhrady platiteľa, ktorý je zamestnávateľom, v prípade zníženia alebo zvýšenia počtu zamestnancov.
Ak sa zníži počet zamestnancov zamestnávateľa, ktorý je platiteľom úhrady a takéto zníženie má vplyv na určenie sadzby úhrady (pasívna podmienka), nárok platiť nižšiu sadzbu úhrady vzniká platiteľovi až po oznámení a preukázaní zmeny povinnosti platiť úhradu (aktívna podmienka). Nárok platiť nižšiu sadzbu úhrady vzniká po kumulatívnom splnení pasívnej a aktívnej podmienky ustanovenej návrhom zákona, najskôr od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po oznámení a preukázaní tejto skutočnosti, ak sa platí úhrada mesačne, alebo od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po oznámení a preukázaní tejto skutočnosti, po uplynutí obdobia, za ktoré sa platí úhrada jednorázovo, ak sa platí úhrada jednorázovo za štvrťrok, polrok alebo rok.
Naopak ak sa zvýši počet zamestnancov rozhodujúci pre určenie sadzby úhrady platiteľa, ktorý je zamestnávateľom (pasívna podmienka), povinnosť platiť vyššiu sadzbu úhrady mu vzniká priamo zo zákona od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa platí úhrada mesačne, alebo od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia, za ktoré sa platí úhrada jednorázovo, ak sa platí úhrada jednorázovo za štvrťrok, polrok alebo rok. Vznik povinnosti platiť vyššiu sadzbu úhrady nie je podmienený splnením si oznamovacej povinnosti (aktívna podmienka), nakoľko by to v praxi mohlo viesť k prípadom, kedy by platiteľ, ktorý je zamestnávateľom, zámerne neoznámil vyberateľovi úhrady zvýšenie počtu zamestnancov rozhodujúci pre určenie sadzby úhrady s cieľom platiť nižšiu sadzbu úhrady.
K § 7:
Návrh zákona ustanovuje, že povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne, pričom platiteľ je povinný ju zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Navrhovaná právna úprava umožňuje zaplatiť úhradu aj jednorázovo za obdobie, ktoré si platiteľ zvolí, a to buď za štvrťrok, polrok alebo rok, a vtedy má platiteľ povinnosť zaplatiť úhradu do posledného dňa prvého kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa úhrada platí.
V zmysle navrhovanej právnej úpravy je vyberateľ úhrady povinný vrátiť úhradu alebo jej časť zaplatenú bez právneho dôvodu platiteľovi do 60 dní odo dňa, keď zistil túto skutočnosť alebo do 60 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti platiteľa o vrátenie úhrady alebo jej časti, pričom prílohou žiadosti sú aj doklady preukazujúce vznik nároku na vrátenie úhrady alebo jej časti. Návrh zákona zároveň ustanovuje, že právo na vrátenie úhrady alebo jej časti, ktorá bola zaplatená bez právneho dôvodu, zanikne po uplynutí dvoch rokov nasledujúcich po roku, v ktorom bola úhrada vyberateľovi zaplatená.
Platiteľ je povinný zaplatiť úhradu vyberateľovi úhrady prevodom na účet alebo prostredníctvom poštového podniku. Platiteľovi úhrady tak ostáva zachovaná možnosť platby úhrady prostredníctvom produktu SIPO (sústredené inkaso platieb obyvateľstva).
K § 8:
Návrh zákona ustanovuje, že kontrolu platenia úhrady vykonáva vyberateľ úhrady.
K § 9:
Vyberateľ úhrady vedie v zmysle návrhu zákona na účely výberu úhrady a kontroly platenia úhrady evidenciu platiteľov, ktorá obsahuje návrhom zákona ustanovené údaje. Evidenciu platiteľov vytvára vyberateľ úhrady z údajov, ktoré mu poskytnú jednotliví platitelia úhrady a z údajov, ktoré na základe písomnej žiadosti vyberateľa úhrady poskytujú dodávateľ elektriny, prevádzkovateľ distribučnej sústavy, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálna poisťovňa a katastrálne úrady.
Platiteľ úhrady je povinný písomne oznamovať a preukazovať vyberateľovi úhrady vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu. Rovnako je platiteľ úhrady povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady vznik alebo zánik oslobodenia od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1, vznik nároku platiť úhradu len za jedno odberné miesto podľa § 6 ods. 1 a vznik, zmenu alebo zánik skutočnosti rozhodujúcej pre určenie zníženej sadzby úhrady podľa § 6 ods. 3, pričom tieto skutočnosti je povinný vyberateľovi úhrady aj preukázať.
Návrh zákona explicitne vymedzuje, aké údaje musí obsahovať písomné oznámenie platiteľa. V písomnom oznámení platiteľ podľa § 3 písm. a) uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu odberného miesta, číslo odberného miesta, adresu na doručovanie písomností a skutočnosti podľa § 5 ods. 1 a § 6 ods.1 alebo ods. 3, a ak je platiteľ oslobodený od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1 alebo platí úhradu zníženú podľa § 6 ods. 3, aj rodné číslo. Prílohou oznámenia o zániku povinnosti platiť úhradu platiteľa podľa § 3 písm. a) je doklad o ukončení odberu elektriny v odbernom mieste, pre ktoré bol platiteľ evidovaný alebo doklad o zmene odberateľa elektriny v domácnosti v tomto odbernom mieste. Platiteľ, ktorý je zamestnávateľom uvedie v písomnom oznámení obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo organizácie, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov rozhodujúci pre určenie úhrady, ak je právnickou osobou, a ak je fyzickou osobou uvedie obchodné meno, miesto podnikania, identifikačné číslo organizácie alebo meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov rozhodujúci pre určenie sadzby úhrady.
Všetky osobné údaje získané podľa tohto návrhu zákona podliehajú ochrane osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov a využívať ich možno len na účely podľa tohto zákona.
K § 10:
Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ nezaplatil úhradu, vyzve ho v lehote 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie úhrady a poštových sadzieb spojených s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) ani napriek výzve nezaplatí úhradu a poštové sadzby do 30 dní od doručenia výzvy, je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu vo výške 17 eur. Ak na základe výzvy vyberateľa úhrady nezaplatí úhradu a poštové sadzby platiteľ, ktorý je zamestnávateľom, je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu vo výške od 33 eur do 166 eur v závislosti od sadzby nezaplatenej úhrady. Nárok na zaplatenie úhrady je vyberateľ úhrady povinný uplatňovať na súde. Návrh zákona ustanovuje výnimku, kedy vyberateľovi úhrady povinnosť podľa predchádzajúcej vety nevzniká. Ide o prípad ak tak rozhodne generálny riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska na základe niektorého z dôvodov uvedených v návrhu zákona.
K § 11:
Vzhľadom na systém výberu a vymáhania úhrady sa osobitne upravuje doručovanie výzvy platiteľovi.
K § 12 a 13:
Keďže návrhom zákona sa nanovo upravuje výber, platenie a vymáhanie úhrad, upravujú sa v prechodných ustanoveniach právne vzťahy vyplývajúce zo zákona č. 68/2008 Z. z., ktorý bol s účinnosťou od 1. januára 2013 zrušený zákonom č. 397/2011 Z. z.
K § 14:
Zrušuje sa zákon č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z. z.
K čl. II:
K bodom 1 a 4:
Navrhuje sa spresniť okamih zániku funkcie člena rady a člena dozornej komisie v prípade ich odvolania z funkcie. Odvolanému členovi rady alebo dozornej komisie zaniká členstvo dňom určeným v rozhodnutí o odvolaní z funkcie.
K bodom 2 a 5:
Zavádza sa nový fakultatívny dôvod odvolania člena rady a člena dozornej komisie, ktorí sú vymenovaní priamo ministrom kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „minister"), a to možnosť odvolania týchto zástupcov ministerstva aj bez uvedenia dôvodu. Vzhľadom na skutočnosť, že minister má právo vymenovať jedného člena rady a jedného člena dozornej komisie bez toho, aby bol viazaný návrhmi tretích osôb (osôb pôsobiacich v audiovízii), je potrebné zabezpečiť vyváženosť tejto kreačnej kompetencie ministra aj vo vzťahu k odvolaniu týchto členov orgánov Audiovizuálneho fondu.
K bodu 3:
Spresnenie a jednoznačné určenie pôsobnosti dozornej komisie Audiovizuálneho fondu pre výkon kontrolnej činnosti vo vzťahu k prijímateľom finančných prostriedkov z fondu a k použitiu týchto prostriedkov. Táto pôsobnosť dozornej komisie ako kontrolného orgánu fondu je uplatňovaná v praxi ako jedna z primárnych činností dozornej komisie.
K bodu 6:
Projekty zamerané na rozvoj vzdelávania a odborného výskumu v oblasti audiovizuálnej kultúry a filmového umenia v praxi realizujú aj právnické osoby. Navrhovaná úprava odstraňuje nadbytočný a neodôvodnený limit v určení oprávnených prijímateľov finančných prostriedkov z fondu určených na realizáciu takýchto projektov (workshopy, tréningy, výskumné projekty a iné).
K bodu 7:
Navrhuje sa odstránenie administratívne zbytočne náročného a ekonomicky neefektívneho úkonu, ktorým je vrátenie administratívnej úhrady pri vyradení žiadosti. Vrátenie zaplatenej úhrady nemá ani vecné opodstatnenie, nakoľko aj pri takejto žiadosti musí fond vykonať všetky administratívne úkony spojené s kontrolou žiadosti, pričom náklady na tieto úkony znáša fond. Navrhovaná úprava odstraňuje aj nerovnosť žiadateľov v tých prípadoch, keď žiadosť nie je zaradená do procesu posudzovania z iného dôvodu než je vyradenie žiadosti (stiahnutie žiadosti žiadateľom, vrátenie žiadosti doručenej po termíne a pod.).
K bodu 8:
Navrhovaná úprava umožňuje Audiovizuálnemu fondu legitímne získavať aj ďalšie finančné zdroje okrem tých, ktoré sú taxatívne určené zákonom.
K bodu 9 a 10:
Spresnenie rozsahu povinnosti fondu použiť najmenej 95% svojich príjmov na uskutočňovanie základného účelu fondu, ktorým je podporná činnosť podľa zákona. Táto povinnosť by sa však mala viazať len na tie príjmy fondu, ktoré sú na tento základný účel priamo určené – t.j. príspevky podľa § 24 až 29 zákona, ako aj novo navrhované iné príjmy (najmä dary alebo dobrovoľné príspevky) a sankcie za neoprávnené použitie prostriedkov fondu. Použitie 95% administratívnych úhrad na podpornú činnosť je v súčasnej právnej úprave v priamom rozpore s charakterom týchto príjmov – administratívne úhrady sú podľa § 21 priamo určené na úhradu nákladov spojených s administratívnym spracovaním žiadosti, ako aj na úhradu súvisiacich nákladov spojených s auditom a kontrolou použitia prostriedkov poskytnutých fondom. Podobne aj úroky z vkladov v bankách by mali byť v prvom rade použité na úhradu nákladov spojených s vedením účtov v bankách.
K bodu 11:
Odstránenie štylistickej nepresnosti v súčasnom znení.
K čl. III
K bodu 1:
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zámerom ponechať v platnosti súčasný systém financovania verejnoprávneho vysielateľa. Zároveň sa navrhuje zmena názvu zmluvy so štátom.
K bodom 2, 4 až 18:
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s cieľom ponechať v platnosti súčasný systém financovania verejnoprávneho vysielateľa založený na úhradách za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a príspevku zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovaného na základe zmluvy so štátom, ktorý je určený na uskutočnenie programov vo verejnom záujme, na uskutočnenie účelových investičných projektov alebo na úhradu výdavkov na zabezpečenie rozhlasového vysielania do zahraničia.
K bodu 3:
Rozširuje sa okruh subjektov oprávnených predkladať príslušnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky návrhy kandidátov na členov rady Rozhlasu a televízie Slovenska.
K bodu 19:
Ustanovenie § 27a sa vypúšťa. Ustanovenia § 27a súvisia so zrušením zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z. z. a preto by mali byť upravené v čl. I návrhu zákona. Zároveň sa vypúšťa poznámka pod čiarou k odkazu č. 45.
K čl. IV:
Navrhuje sa účinnosť zákona na 1. január 2013, okrem čl. III bodu 19, ktorý nadobúda účinnosť 31. decembra 2012.
Bratislava 22. augusta 2012
Robert Fico, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Marek Maďarič, v. r.
minister kultúry
Slovenskej republiky
Spoločná správa
výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 191) v druhom čítaní
___________________________________________________________________________
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:
I.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 203 z 24. septembra 2012 pridelila vládny návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 191) na prerokovanie týmto výborom:
Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady SR,
Výboru Národnej rady SR pre financie a rozpočet a
Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá.
II.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).
III.
Vládny návrh zákona odporučil schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 40 z 15. októbra 2012 s pripomienkami.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 89 z 9. októbra 2012 odporučil vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 87 z 11. októbra 2012 odporučil vládny návrh schváliť s pripomienkami.
IV.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali tieto pozmeňujúce návrhy:
1. V čl. I, § 3 sa v poznámke pod čiarou k odkazu 2 na začiatku vkladajú slová „§ 2 písm. b) a".
Rozšírenie poznámky pod čiarou, vzhľadom na to, že odberné miesto je definované v § 2 písm. b) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre financie a rozpočet
Výbor NR SR pre kultúru a médiá
Gestorský výbor odporúča schváliť
2. V čl. I, § 6 ods. 7 sa v úvodnej vete vypúšťa slovo „najskôr".
Vypustenie sa navrhuje z dôvodu nadbytočnosti, keďže zákon v § 6 ods. 7 písm. a) a b) jednoznačne stanovuje od kedy má platiteľ úhrady nárok na zníženú sadzbu.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre financie a rozpočet
Výbor NR SR pre kultúru a médiá
Gestorský výbor odporúča schváliť
3. V čl. I, § 12 ods. 1 až 6 sa vypúšťajú slová „v znení zákona č. 532/2010 Z. z.".
Legislatívno-technická úprava z dôvodu, že príslušné ustanovenia neboli novelizované zákonom č. 532/2010 Z. z.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre financie a rozpočet
Výbor NR SR pre kultúru a médiá
Gestorský výbor odporúča schváliť
4. V čl. I, § 13 sa v ods. 1 a ods. 6 za slovo „zákonov" a v ods. 4 pred slová „je povinný" vkladajú slová „v znení zákona č. 532/2010 Z. z.".
Legislatívno-technická úprava; doplnenie názvu zákona o číslo jeho novely.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre financie a rozpočet
Výbor NR SR pre kultúru a médiá
Gestorský výbor odporúča schváliť
5. V čl. III, 19. bod znie:
„19. § 27a vrátane nadpisu a § 28a sa vypúšťajú.".
Doplnenie bodu aj o vypustenie § 28a, v ktorom sa zrušuje zákon č. 68/2008 Z. z., keďže jeho zrušenie je obsiahnuté v čl. I, § 14.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre financie a rozpočet
Výbor NR SR pre kultúru a médiá
Gestorský výbor odporúča schváliť
V.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona (tlač 191) v znení schválených pozmeňujúcich návrhov s c h v á l i ť.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať:
spoločne o bodoch 1 až 5 s návrhom schváliť.
Gestorský výbor určil poslankyňu Vieru Mazúrovú za spoločnú spravodajkyňu výborov a poveruje ju, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 25, § 80, § 83, § 84 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá číslo 43 zo 16. októbra 2012.
Bratislava 16. októbra 2012
Dušan Jarjabek, v. r.
predseda
Výboru NR SR pre kultúru a médiá