Dôvodová správa
I. Všeobecná časť
Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011 návrh zákona o finančnej správe.
Navrhovaným predpisom sa realizuje druhá fáza reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov. Zlúčením existujúcich daňových a colných úradom sa vytvoria finančné úrady, ktoré budú vykonávať komplexnú správu daní a cla. Týmto sa zavŕši inštitucionálna príprava na pripojenie výberu poistných odvodov k 1. januáru 2013.
Po zhodnotení všetkých relevantných faktorov sa navrhuje nová štruktúra finančnej správy, ktorá predstavuje spojenie pôvodne oddelenej daňovej a colnej správy. Pri zachovaní pôvodnej kvalitatívnej úrovne vykonávania štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sa reflektuje potreba znižovania neefektívne vynakladaných nákladov na túto správu s cieľom ich eliminácie a zabezpečenia hospodárneho a proklientsky orientovaného fungovania novej finančnej správy. Hlavným znakom je zníženie počtu finančných úradov a ich centralizácia na úrovni kraja, avšak bez potenciálneho negatívneho vplyvu na prístup subjektov k finančnej správe, čo sa zabezpečí zriaďovaním pracovísk, staníc finančných úradov resp. kontaktných miest finančných úradov podľa objektívnych kritérií potreby.
Zachováva sa inštitút colníkov ako ozbrojeného zboru, pričom ich právomoci sa využijú aj v oblastiach správy tých daní a poplatkov, kde sa doteraz využívali služby policajného zboru.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Účinnosť sa navrhuje od 1. novembra 2012 okrem § 1 až § 73 ods. 1 až 9 a § 74 až 76, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013.
II. Osobitná časť
K § 1
V § 1 sa ustanovuje okruh spoločenských vzťahov, ktoré návrh zákona o finančnej správe upravuje.
K § 2
V súlade s reformou daňovej a colnej správy sa ustanovuje sústava orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva. Týmito orgánmi sú Ministerstvo financií SR, Finančné riaditeľstvo SR, finančné úrady a Kriminálny úrad finančnej správy. V rámci finančnej správy budú pôsobiť aj colníci ako ozbrojený zbor.
K § 3
Kompetencie Ministerstva financií SR v daňovej a colnej oblasti sú vo všeobecnej rovine zakotvené v zákone č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Návrh zákona tieto kompetencie špecifikuje, pričom ich rozsah stanovený zákonom č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákonom č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zostáva zachovaný. Ustanovuje sa postavenie Ministerstva financií SR v procese vytvárania, spravovania, rozvíjania a prevádzkovania informačných systémov finančnej správy, pričom bude možné realizovať len tie zámery Finančného riaditeľstva SR, s ktorými vysloví súhlas Ministerstvo financií SR.
K § 4
V § 4 sa ustanovujú kompetencie Finančného riaditeľstva SR, v súčasnosti vykonávané Daňovým riaditeľstvom SR a Colným riaditeľstvom SR. Finančné riaditeľstvo SR bude tieto kompetencie vykonávať na celom území Slovenskej republiky. Na čele Finančného riaditeľstva SR je prezident, ktorého vymenúva a odvoláva minister financií SR.
K § 5
Vymedzuje sa územná pôsobnosť, kompetencie, otázky organizačnej štruktúry finančného úradu a spôsob menovania jeho riaditeľa, resp. vedúcich organizačných zložiek. Aj v tomto prípade finančné úrady preberajú doterajšie kompetencie daňových a colných úradov.
K § 6 a 7
Vzhľadom na špecifiká niektorých právnych inštitútov sa navrhuje, aby určité kompetencie finančnej správy zabezpečovali vybrané finančné úrady, v rámci ktorých pôsobia odborníci na danú činnosť. Ustanovuje sa, aby vydávanie záväzných informácií o nomenklatúrnom zatriedení tovaru alebo o pôvode tovaru zabezpečoval Finančný úrad Bratislava a konanie o udelení statusu schváleného hospodárskeho subjektu a s tým súvisiace úlohy Finančný úrad Žilina. Obidva finančné úrady budú tieto kompetencie vykonávať na celom území Slovenskej republiky.
K § 8
Východná hranica územného obvodu Finančného úradu pre východnú hranicu, ako jediného finančného úradu v Slovenskej republike, je zároveň štátnou hranicou s Ukrajinou a colnou hranicou EÚ. Z tohto postavenia vyplývajú pre Finančný úrad pre východnú hranicu povinnosti dôsledne chrániť nielen fiškálne a hospodárske záujmy Európskej únie (a Slovenskej republiky), ale rovnakou mierou aj zodpovedať za bezpečnosť a ochranu únie a jej obyvateľov. Výkon týchto kompetencií si vyžaduje tesnú každodennú a nepretržitú spoluprácu s útvarmi Policajného zboru dislokovanými na tom istom teritóriu a sleduje totožný cieľ - zabezpečenie východnej hranice EÚ pred nelegálnym pohybom osôb a tovaru. Táto spolupráca bola už v uplynulých rokoch nevyhnutným predpokladom úspešného plnenia opatrení vyplývajúcich zo Schengenského akčného plánu, ktoré vyústili do vytvorenia hranice vyhovujúcej ustanoveným štandardom schengenského acquis.
Plnenie všetkých spomínaných úloh a vytvorená organizačná, materiálna a personálna základňa bezpodmienečne vyžaduje priame a neatomizované riadenie jediným finančným úradom, ktorého sídlo je umiestnené optimálne v centre jeho územného obvodu.
K § 9
S ohľadom na určité špecifiká osobitných subjektov ako sú banky, poisťovne, alebo subjekty so značnými príjmami sa navrhuje konštituovať finančný úrad pre vybrané subjekty s pôsobnosťou na území Bratislavského kraja, pričom rozsah úloh, ktoré bude zabezpečovať, je rovnaký ako pri ostatných finančných úradoch.
Vybranými subjektmi, ktoré budú zaradené do pôsobnosti tohto finančného úradu, sa navrhujú tie subjekty, ktoré pôsobia ako banky a poisťovne, pobočky zahraničnej banky a poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne, ako aj subjekty, ktoré dosiahnu ročný obrat vyšší ako 40 mil. eur. Lehota pre zaradenie subjektu do pôsobnosti finančného úradu pre vybrané subjekty, ako aj ukončenie jeho príslušnosti k tomuto finančnému úradu, sú ustanovené priamo v zákone. Pri zmene príslušnosti finančného úradu pre vybrané subjekty sa navrhuje obdobie dvoch rokov na sledovanie obratu subjektu na účely zmeny príslušnosti tohto úradu.
K § 10
V súlade s navrhovaným znením § 2 ods. 1 písm. d) je Kriminálny úrad finančnej správy jedným z orgánov finančnej správy. Kriminálny úrad finančnej správy sa transformuje z colného kriminálneho úradu, ktorý sa v súčasnosti orientuje predovšetkým na boj proti organizovanému zločinu v oblasti drogovej delikvencie, colným a daňovým únikom v oblasti spotrebných daní, ale aj nezákonnému dovozu, vývozu a tranzitu chránených druhov rastlín, živočíchov a exemplárov, teda na odhaľovanie nezákonných aktivít v daňovej a colnej oblasti.
Finančné zabezpečenie Kriminálneho úradu finančnej správy sa bude realizovať v rámci limitu výdavkov schválených pre Finančné riaditeľstvo SR a nevyžiada si zvýšené finančné požiadavky na bežné a kapitálové výdavky zo štátneho rozpočtu.
K § 11 a 12
Pri plnení svojich úloh spolupracujú orgány finančnej správy s inými štátnymi orgánmi, medzinárodnými organizáciami, ako aj daňovými a colnými správami iných štátov, pričom rozsah, forma a podmienky tejto spolupráce sú stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými dohodami. Návrh umožňuje plnenie úloh finančnej správy vyslanými colníkmi v zahraničí, resp. v medzinárodných organizáciách a colných správach iných štátov. Právomoc vyslať colníkov do medzinárodných organizácií, operácií civilného krízového manažmentu vedených medzinárodnými organizáciami, ktorých je Slovenská republika členom, alebo Európskou úniou, alebo k colným správam iných štátov, má minister financií.
K § 13
V navrhovanom znení § 13 sa ustanovujú podmienky pôsobenia colníka vyslaného do zahraničia na plnenie úloh finančnej správy. Na vyslanie colníka do zahraničia sa vzťahuje zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
K § 14
Navrhovanou úpravou sa vytvára základný právny rámec na vykonávanie oprávnení a povinností colníka príslušníkmi colnej správy iného štátu na území Slovenskej republiky. Rozsah a spôsob vykonávania týchto oprávnení a povinností spravidla ustanovujú konkrétne medzinárodné zmluvy na základe princípu reciprocity. Navyše, ak je to potrebné na plnenie úloh finančnej správy, aj v prípadoch, ktoré nie sú zahrnuté v medzinárodných zmluvách, sa vytvára možnosť, aby oprávnenia a povinnosti colníka vykonával príslušník colnej správy iného štátu. Podmienkou takejto spolupráce je súhlas ministra financií, resp. ním poverenej osoby, ako aj súhlas príslušného orgánu iného štátu. Takáto činnosť je obmedzená na sledovanie osôb a vecí alebo používanie informačno-technických prostriedkov, ako aj nástrahovej a zabezpečovacej techniky, a môže byť vykonávaná len pod vedením colníka v služobnom pomere k Slovenskej republike. Použitie informačno-technických prostriedkov finančnou správou je možné len za splnenia podmienok uvedených v zákone č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním).
Ak činnosťou týchto príslušníkov vznikne škoda, na jej náhradu sa uplatnia ustanovenia tohto zákona a zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov upravujúce náhradu škody.
K § 15
Vymedzuje sa postavenie vyšetrovateľov finančnej správy vo vyšetrovaní a poverených pracovníkov finančnej správy v skrátenom vyšetrovaní s dôrazom na ich procesnú samostatnosť a viazanosť všeobecne záväznými právnymi predpismi, resp. pokynmi a príkazmi prokurátora a súdu. Zároveň sa ustanovuje oprávnenie vyšetrovateľov vyžadovať potrebnú súčinnosť od Finančného riaditeľstva SR, finančných úradov a kriminálneho úradu finančnej správy.
K § 16
Navrhované znenie má povahu generálnej prevenčnej klauzuly, podľa ktorej je colník povinný dbať, aby v súvislosti s jeho konaním nevznikla nikomu bezdôvodná ujma a aby jeho konanie bolo adekvátne sledovanému účelu. Zároveň sa colníkovi stanovuje povinnosť poučiť osobu, ktorej práva alebo slobody sú jeho zásahom dotknuté, o jej právach.
K § 17
Ak je páchaný trestný čin, priestupok alebo delikt, alebo existuje podozrenie, že sa takýto čin pácha, je colník povinný vykonať služobný zákrok aj mimo výkonu služby. Podmienkou takéhoto postupu je skutočnosť, že k páchaniu trestného činu, deliktu alebo priestupku dochádza, resp. došlo v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov. V navrhovanom znení odseku 2 sa ustanovuje legálna definícia služobného zákroku.
K § 18
Stanovujú sa a bližšie sa špecifikujú objektívne skutočnosti, pri ktorých existencii colník nie je povinný vykonať služobný zákrok. V takomto prípade je však colník povinný vyrozumieť o potrebe vykonania služobného zákroku najbližší finančný úrad. V súlade so záujmom na ochrane hierarchicky najdôležitejších práv a právom chránených záujmov je však colník povinný vykonať služobný zákrok vždy, ak je zjavne ohrozený život alebo zdravie, alebo ak hrozí závažná ujma na majetku, prípadne je ohrozené plnenie dôležitejšej úlohy, ako je úloha, ktorú práve plní.
K § 19
Pri vykonávaní služobného zákroku je colník povinný použiť zodpovedajúcu výzvu; podľa potreby použije slová „v mene zákona". Neuposlúchnutie výzvy colníka zakladá deliktuálnu zodpovednosť dotknutej osoby.
K § 20
Navrhovaná úprava preukazovania príslušnosti colníka k finančnej správe zodpovedá úpravám preukazovania príslušnosti príslušníkov štandardného ozbrojeného zboru.
K § 21
Pri plnení služobných úloh je colník oprávnený požadovať potrebné vysvetlenie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu dôležitých skutočností; táto osoba je povinná poskytnúť colníkovi potrebnú súčinnosť. Dotknutá osoba je oprávnená odmietnuť podať colníkovi požadované vysvetlenie z dôvodov, ktoré sú analogické s dôvodmi, na základe ktorých možno odoprieť podať vysvetlenie podľa § 56 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
K § 22
Na účely odhalenia trestného činu spáchaného v súvislosti s porušením colných alebo daňových predpisov a zistenie jeho páchateľa je colník oprávnený požadovať potrebné informácie.
K § 23
Pri výkone služobných úloh je colník oprávnený vyzvať osobu, aby sa preukázala dokladom totožnosti alebo iným taxatívne stanoveným dokladom. Ak vyzvaná osoba nemôže alebo odmietne preukázať svoju totožnosť, colník je oprávnený predviesť ju na finančný úrad. Ak colník nezistí totožnosť do 12 hodín od predvedenia a zároveň existuje podozrenie, že osoba uvádza o sebe nepravdivé údaje, colník je povinný ju odovzdať najbližšiemu útvaru Policajného zboru.
K § 24
V súlade s navrhovaným § 24 je colník v prípade, ak existuje dôvodné podozrenie, že osoba má u seba tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu alebo ktorý je predmetom spotrebnej dane, oprávnený vykonať prehliadku tejto osoby, len ak výzva na vydanie veci, predchádzajúca prehliadke bola bezvýsledná. O vykonaní prehliadky sa spisuje úradný záznam.
K § 25
Navrhovaným znením § 25 sa taxatívne stanovujú prípady, v ktorých je colník oprávnený osobu zaistiť. Tomuto úkonu predchádza oznámenie dôvodov zaistenia tejto osobe. Zaistenie nesmie trvať viac než 24 hodín. O zaistení osoby, prípadne odovzdaní osoby orgánom činným v trestnom konaní, sa spisuje úradný záznam.
K § 26
Po získaní úplných vyšetrovacích právomocí Colný kriminálny úrad zabezpečoval kompletnú dokumentáciu miesta činu. Výjazdové skupiny pozostávali len z colníkov CKÚ, pričom Policajný zbor, na rozdiel od predchádzajúcej praxe, už neposkytoval na zadokumentovanie stavu na mieste činu svojho kriminalistického technika. Z uvedených dôvodov sa ustanovila kriminalistickým technikom CKÚ právomoc na odoberanie daktyloskopických odtlačkov potrebná najmä z dôvodu, že podozrivé osoby, resp. osoby pristihnuté pri páchaní trestných činov, uvádzali, že s tovarom, ktorý vezú, nemajú nič spoločné, že ho našli, resp. že ich niekto požiadal len o odvoz vozidla, v ktorom sa takýto tovar nachádzal, a oni o existencii takéhoto tovaru nemali vedomosť. V takýchto prípadoch bolo potrebné z tovaru odobrať daktyloskopické odtlačky, ktoré sa porovnali s odtlačkami podozrivej, zadržanej alebo zatknutej osoby. Táto právomoc bude ponechaná aj colníkom Kriminálneho úradu finančnej správy.
K § 27
Tovar, vec alebo písomnosti, pri ktorých je dôvodné podozrenie, že súvisia s trestným činom, deliktom alebo priestupkom spáchaným v súvislosti s porušením právnych predpisov, ktorých výkonom je poverená finančná správa, je colník oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov. Kumulatívne však musí byť splnená podmienka, že tento úkon je potrebný na zistenie skutkového stavu. Tovar, vec alebo písomnosti musia byť colníkovi vydané, v opačnom prípade je colník oprávnený ich odňať. Trvanie zaistenia je obmedzené dvojako, môže trvať len do rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, pri konaní o priestupkoch alebo colných deliktoch najviac 60 dní odo dňa zaistenia. Orgán činný v trestnom konaní je povinný predmet zaistenia po skončení trestného stíhania vrátiť príslušnému finančnému úradu, keďže podľa § 69 ods. 1 Colného zákona je správcom takéhoto majetku štátu finančný úrad; zároveň je potrebné vykonať v súlade s čl. 867a vykonávacieho nariadenia k colnému kódexu príslušné colné formality (napr. prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh a zaplatenie dovozných platieb).
K § 28
Predvádzaná alebo zaistená osoba je povinná podrobiť sa prehliadke vykonávanej na účel zistenia, či má pri sebe zbraň. Colník je oprávnený túto zbraň odňať.
K § 29
Vstup na určené miesta je colník oprávnený zakázať, ak to vyžaduje účinné zabezpečenie plnenia úloh finančnej správy.
K § 30
Pri vykonávaní colného dohľadu je colník ex lege oprávnený vstupovať do stavieb a na pozemky, ktoré nie sú súčasťou obydlia, kde sa nachádza tovar podliehajúci colnému dohľadu alebo podlieha spotrebným daniam. Zároveň je colník oprávnený požadovať ďalšiu súčinnosť. Z taxatívne vymedzených dôvodov je colník oprávnený tieto priestory, ako aj verejné miesta uzavrieť a vykonať ich prehliadku.
K § 31
Na území Slovenskej republiky je colník oprávnený zastavovať osoby a dopravné prostriedky a vykonávať kontrolu batožiny, dopravných prostriedkov, prípadne prepravných a sprievodných dokladov z hľadiska dodržiavania colných a daňových predpisov. Zároveň je výkon tohto oprávnenia obmedzený na stanovený účel.
K § 32
Ustanovuje sa povinnosť uposlúchnuť výzvu, príkaz alebo pokyn colníka a strpieť výkon jeho oprávnení. Porušenie tejto povinnosti je naplnením skutkovej podstaty colného priestupku, resp. colného deliktu podľa § 72 odsek 1 písm. l) zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zároveň je colník oprávnený po predchádzajúcej márnej výzve odpor alebo prekážku výkonu jeho oprávnenia prekonať.
K § 33
V súlade s navrhovaným znením § 33 je colník určený príslušným nadriadeným oprávnený na taxatívne stanovené účely držať, skladovať a používať nebezpečné látky a zakázané veci.
K § 34
Navrhovanou úpravou sa colníkovi ustanovuje oprávnenie vykonávať cezhraničné prenasledovanie, čím sa zabezpečí vykonávanie Dohovoru vypracovaného na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami (Neapol II), ktorého cieľom je prostredníctvom spolupráce medzi colnými správami členských štátov EÚ posilnenie boja proti podvodom, porušovaniu vnútroštátnych právnych predpisov a colných predpisov Európskej únie v nadnárodnom rámci.
K § 35
Ustanovujú sa oblasti použitia informačno-technických prostriedkov finančnou správou.
K § 36
Ustanovuje sa legálna definícia operatívno-pátracej činnosti. Zároveň sa uvádza, že na túto činnosť možno využiť aj služobného psa na pachové práce.
K § 37
Vymedzujú sa prostriedky operatívno-pátracej činnosti a prípady, v ktorých ich možno použiť. Sledovanie osôb pre potreby finančnej správy, ako jeden z prostriedkov operatívno-pátracej činnosti, bude vykonávať alternatívne Kriminálny úrad finančnej správy alebo Policajný zbor. Informácie získané použitím prostriedkov operatívno-pátracej činnosti však nemôžu slúžiť ako dôkaz v trestom konaní, ak neboli získané v súlade s Trestným poriadkom. Operatívno-pátraciu činnosť pre potreby finančnej správy bude vykonávať Kriminálny úrad finančnej správy a v prípade, ak právny poriadok zveruje výkon určitej operatívno-pátracej činnosti Policajnému zboru, túto činnosť bude vykonávať príslušný útvar Policajného zboru (napr. kontrolovaná dodávka).
K § 38
Navrhuje sa pozitívne ako aj negatívne vymedzenie krycích dokladov a možnosť vytvoriť legendu na zakrytie činnosti colníka alebo svedka. Upravuje sa kompetencia prezidenta finančnej správy rozhodnúť o použití krycích dokladov a kompetencia Policajného zboru vydávať a evidovať krycie doklady Kriminálnemu úradu finančnej správy.
K § 39
Použitie prostriedkov operatívno-pátracej činnosti si vyžaduje aj zákonnú úpravu používania finančných prostriedkov (osobitných finančných prostriedkov). Pôjde o vyčlenené finančné prostriedky Finančného riaditeľstva SR, ktorých používanie a kontrolu upraví prezident finančnej správy interným predpisom.
K § 40
Zakotvuje sa legálna definícia osoby konajúcej v prospech finančnej správy. Evidenciu týchto osôb možno viesť len počas plnenia jednotlivých úloh. Osoba konajúca v prospech finančnej správy koná dobrovoľne a finančnej správe poskytuje údaje o trestnej činnosti. Odmeňovanie takejto osoby upravuje rozkaz ministra financií.
K § 41
Taxatívne sa stanovujú donucovacie prostriedky a prostriedky na prekonanie odporu, ktoré je colník oprávnený použiť pri výkone služby. Použitiu donucovacích prostriedkov musí predchádzať výzva na upustenie od protiprávneho konania spolu s výstrahou, že bude použitý konkrétny donucovací prostriedok. Voľba konkrétneho donucovacieho prostriedku patrí službukonajúcemu colníkovi, ktorý tak urobí po posúdení konkrétnej situácie a účelu sledovaného služobným zákrokom.
K § 42
Stanovuje sa spektrum prípadov, v ktorých je colník oprávnený použiť hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany a prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku. Zároveň sa stanovuje účel takéhoto postupu.
K § 43
V navrhovanom znení sa taxatívne stanovujú prípady, v ktorých je colník oprávnený použiť putá.
K § 44
Služobného psa je colník oprávnený použiť len v prípadoch, ktoré možno subsumovať pod niektoré z písmen odseku 1. Spravidla sa služobný pes používa s náhubkom; ak to okolnosti odôvodňujú, možno služobného psa použiť aj bez náhubku. Vzhľadom na potreby aplikačnej praxe je colník oprávnený použiť služobného psa aj na pachové práce.
K § 45
Ustanovujú sa podmienky, pri ktorých existencii je colník oprávnený použiť technické prostriedky na zabránenie odchodu dopravného prostriedku a tiež na násilné zastavenie dopravného prostriedku.
K § 46
V navrhovanom ustanovení sa upravujú kritériá, ktoré musia byť splnené, aby použitie úderu strelnou zbraňou colníkom mohlo byť kvalifikované ako konanie v súlade so zákonom.
K § 47
Vymedzujú sa prípady, v ktorých je colník oprávnený použiť hrozbu zbraňou a varovný výstrel do vzduchu.
K § 48
V navrhovanom znení sa taxatívne stanovujú prípady, v ktorých je colník oprávnený použiť strelnú zbraň, bodnú zbraň a zbraň hromadnej účinnosti. Zároveň sa upravuje spôsob, ako má colník postupovať pred použitím zbrane, ako aj pri jej použití.
K § 49
Uvádzajú sa druhy špeciálnych zbraní, vrátane ich použitia, ktoré sú štandardným vybavením zásahových jednotiek colných správ členských štátov Európskej únie. Bez uvedených prostriedkov nie je možné efektívne bojovať s rozmáhajúcou sa vysoko organizovanou formou pašovania tovaru cez územie Slovenskej republiky.
K § 50
Jednotka služobných zákrokov pod jednotným velením vznikla ako jedno z opatrení v boji proti terorizmu v Európskej únii na základe výzvy generálneho tajomníka Svetovej colnej organizácie colným správam združeným v Svetovej colnej organizácii.
K § 51
Navrhovaným znením § 51 sa v prípadoch, v ktorých colníci zakročujú pod jednotným velením, modifikuje všeobecné ustanovenie § 41 tak, že o použití donucovacích prostriedkov rozhoduje veliteľ zákroku, prípadne jeho nadriadený. Takéto rozhodnutie musí byť uchované na písomnom alebo zvukovom nosiči. V záujme osobnej bezpečnosti colníkov a bezpečnosti osôb im blízkych je riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy alebo veliteľ zákroku oprávnený rozhodnúť o použití ochranných kukiel.
K § 52
Upravujú sa osobitné prípady používania ochrannej kukly aj colníkmi, ktorí nie sú členmi jednotky služobných zákrokov pod jednotným velením. O použití ochrannej kukly v týchto prípadoch bude rozhodovať riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy.
K § 53
V navrhovanom znení § 53 sa ustanovujú povinnosti colníka po použití donucovacích prostriedkov. Ide najmä o povinnosť poskytnúť zranenej osobe prvú pomoc, povinnosť hlásiť služobný zákrok nadriadenému a prostredníctvom svojho nadriadeného aj prezidentovi finančnej správy. Ak colník použil donucovanie prostriedky mimo územného obvodu „svojho" finančného úradu, povinný je nahlásiť to najbližšiemu finančnému úradu alebo najbližšej stanici finančného úradu. Ak vzniknú pochybnosti o oprávnenosti alebo primeranosti použitia donucovacieho prostriedku, alebo ich použitím došlo k vážnej ujme alebo škode, nadriadený colník je povinný tieto skutočnosti preveriť a spísať o tom úradný záznam.
K § 54
Ak colník zasahuje proti tehotnej žene, osobe vysokého veku, osobe so zjavným telesným postihnutím alebo duševnou poruchou, alebo osobe mladšej ako 15 rokov, zužuje sa možnosť voľby colníka pri výbere konkrétneho donucovacieho prostriedku. V takom prípade môže použiť len hmaty, chvaty a putá. Ostatné donucovacie prostriedky môže použiť len výnimočne, ak by útok týchto osôb mohol ohroziť jeho život alebo zdravie, alebo ak by hrozila značná škoda na majetku a iný spôsob odvrátenia tejto hrozby nie je možný.
K § 55
Zakotvuje sa špeciálna povinnosť súčinnosti - každý je povinný colníkovi na jeho žiadosť poskytnúť pomoc potrebnú na odstránenie nebezpečenstva bezprostredne ohrozujúceho život, zdravie alebo majetok.
K § 56
Štát zodpovedá za škodu, ktorá vznikla osobe pri poskytnutí súčinnosti, ak takúto pomoc poskytla colníkovi alebo finančnej správe na ich žiadosť alebo s ich vedomím. V prípade, ak osoba v súvislosti s poskytnutím pomoci utrpí ujmu na zdraví buď chorobou alebo úrazom, má právo na jednorazové mimoriadne odškodnenie.
Osobe, ktorej pri poskytnutí súčinnosti vznikla škoda na veciach, sa uhrádza aj táto škoda.
K § 57
Navrhovaným znením sa ustanovuje objektívna zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú finančnými orgánmi, colníkmi, ako aj osobami poskytujúcimi finančným orgánom alebo colníkovi pomoc. Náhradu škody poskytuje v zastúpení štátu Ministerstvo financií SR.
Zavádza sa tiež zodpovednosť štátu za škodu, ktorú spôsobila finančná správa v dôsledku poskytnutia nesprávnych, neúplných alebo neaktuálnych osobných údajov orgánom členského štátu EÚ oprávneným na predchádzanie a odhaľovanie trestnej činnosti, zisťovanie páchateľov trestných činov a vyšetrovanie trestných činov. Zároveň má Ministerstvo financií SR v prípade, ak uhradilo takúto škodu, právo požadovať regresnú náhradu od orgánu členského štátu EÚ, ktorý finančnej správe dotknuté údaje poskytol.
K § 58 a 59
Navrhované ustanovenia zakotvujú oprávnenie Ministerstva financií SR a finančnej správy spracúvať osobné údaje a informácie o fyzických osobách. Finančná správa je oprávnená v prípade potreby vyhotovovať obrazové, zvukové a iné záznamy. Upravuje sa okruh orgánov, ktorým finančná správa poskytuje alebo sprístupňuje tieto osobné údaje, pričom je povinná prijať opatrenia na zabránenie poskytnutia alebo sprístupnenia nesprávnych, neúplných alebo neaktuálnych osobných údajov.
K § 60 a 61
Upravujú sa pravidlá pri získavaní, spracúvaní, poskytovaní alebo sprístupňovaní osobných údajov na účely trestného konania. Na tieto účely je finančná správa oprávnená spracúvať aj osobné údaje, ktoré nie sú uvedené v prílohe č. 3 návrhu zákona. Osobné údaje je možné poskytovať na základe písomnej žiadosti alebo aj bez nej za rešpektovania podmienok uvedených v osobitných predpisoch alebo medzinárodných zmluvách.
K § 62
Do právneho poriadku Slovenskej republiky sa preberá rámcové rozhodnutie Rady 2006/960/SVV z 18. decembra 2006 o zjednodušení výmeny informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi členských štátov Európskej únie činnými v trestnom konaní.
Návrhom sa upravuje vyžadovanie a poskytovanie informácií a osobných údajov vo vzťahu k štátom Európskej únie na účely predchádzania, odhaľovania, objasňovania alebo vyšetrovania trestnej činnosti orgánmi finančnej správy.
Spresňuje sa výpočet možností, za ktorých finančná správa môže odmietnuť poskytnutie informácií alebo osobných údajov.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vydanie všeobecného záväzného právneho predpisu, ktorým upraví podrobnosti o vymieňaní informácií a osobných údajov s orgánom členského štátu. Týmto predpisom sa ustanovia najmä formulár žiadosti o informácie a osobné údaje orgánu členského štátu Európskej únie oprávneného na predchádzanie a odhaľovanie trestnej činnosti, zisťovanie páchateľov trestných činov a vyšetrovanie trestných činov, formulár na poskytnutie informácií a osobných údajov členskému štátu a formulár na poskytnutie vysvetlenia orgánu členského štátu Európskej únie, ak nie je možné poskytnúť informácie a osobné údaje v určených lehotách. Zároveň sa ustanoví jazyk, ktorý je možný použiť v týchto formulároch.
K § 63
Finančnej správe sa ustanovuje povinnosť viesť dokumentáciu o každom prijatí, poskytnutí alebo sprístupnení osobných údajov a umožňuje sa jej spracúvať prijaté osobné údaje aj na iné (taxatívne uvedené) účely, ako je pôvodný účel, na ktorý boli osobné údaje poskytnuté alebo sprístupnené.
Finančnej správe, resp. orgánu členského štátu EÚ sa ustanovuje oprávnenie požiadať orgán členského štátu EÚ, resp. finančnú správu, aby ju/ho oboznámil/oboznámila so spracúvaním poskytnutých osobných údajov.
V nadväznosti na čl. 16 ods. 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV sa navrhuje, aby bola finančná správa oprávnená požiadať orgán členského štátu EÚ o neinformovanie dotknutej osoby o spracúvaní osobných údajov, ak by mohlo dôjsť napr. k ovplyvňovaniu alebo mareniu úradného postupu. Pri poskytovaní osobných údajov môže finančná správa uviesť podmienky osobitného spôsobu ich spracúvania, ak sú ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom.
Transpozíciou čl. 4 ods. 2 uvedeného rámcového rozhodnutia sa zavádza povinnosť vymazať alebo anonymizovať osobné údaje, ak už nie sú potrebné na účely, na ktoré boli poskytnuté alebo na ktoré sa ďalej spracúvajú. Anonymizáciou sa rozumie také pozmenenie osobných údajov, že sa nebudú viac dať priradiť k identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osobe alebo sa k nej budú dať priradiť len s neúmerným vynaložením času, nákladov a práce.
Finančná správa môže pri poskytovaní osobných údajov uviesť príjemcovi lehotu, po ktorej uplynutí je príjemca povinný takéto osobné údaje zlikvidovať, zablokovať alebo preveriť, či ich naďalej potrebuje. Rovnako postupuje finančná správa pri prijatí osobných údajov od orgánu členského štátu EÚ, ktorý pri ich poskytnutí uviedol lehotu, po ktorej uplynutí má finančná správa prijaté osobné údaje zlikvidovať, zablokovať alebo preveriť, či ich naďalej potrebuje na plnenie svojich úloh. Touto lehotou nie je príjemca viazaný, len ak v čase jej uplynutia sú poskytnuté osobné údaje potrebné na prebiehajúce odhaľovanie trestnej činnosti, zisťovanie páchateľov, vyšetrovanie trestných činov alebo na výkon trestov.
K § 64
V súlade s čl. 14 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2008/977/SVV sa taxatívne uvádzajú podmienky, za ktorých sa môžu osobné údaje poskytnúť alebo sprístupniť fyzickej alebo právnickej osobe, pričom je potrebný aj predchádzajúci súhlas orgánu členského štátu EÚ, ktorý tieto osobné údaje pôvodne poskytol. Zároveň finančná správa poučí osobu, ktorej takéto osobné údaje poskytuje, o povinnosti zachovať účel spracovania poskytnutých osobných údajov.
Navrhovaná úprava ustanovuje podmienky, za akých môže dôjsť k poskytnutiu alebo sprístupneniu osobných údajov prijatých od orgánu členského štátu EÚ tretím štátom alebo medzinárodným organizáciám, pričom všetky uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne. V tejto súvislosti rámcové rozhodnutie umožňuje poskytnutie alebo sprístupnenie osobných údajov aj bez súhlasu dotknutého orgánu členského štátu EÚ, ak je takýto postup nevyhnutný na to, aby sa predišlo bezprostrednému a závažnému ohrozeniu bezpečnosti osôb, verejného poriadku alebo záujmov členského štátu EÚ alebo tretieho štátu, a ak sa predchádzajúci súhlas nedá získať vopred. Zároveň platí, že dotknutý orgán musí byť o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu informovaný.
K § 65
Jedným zo základných práv dotknutej fyzickej osoby podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov je právo požadovať informácie o zhromažďovaní alebo spracúvaní osobných údajov o jej osobe. Podľa čl. 16 ods. 2 rámcového rozhodnutia je prípustné obmedzenie tohto práva. To znamená, že ak finančnej správe poskytne orgán iného členského štátu EÚ osobné údaje o konkrétnej fyzickej osobe, finančná správa neposkytne tejto fyzickej osobe informáciu o tom, aké osobné údaje o nej spracúva, ak o to poskytujúci orgán požiada.
V súlade s čl. 17 ods. 2 rámcového rozhodnutia sa v navrhovanom odseku 4 ustanovujú obmedzenia prístupu k informáciám. Každé odmietnutie alebo obmedzenie prístupu k informáciám sa dotknutej osobe oznámi písomne spolu s uvedením dôvodov neposkytnutia takýchto informácií.
Zároveň sa preberá znenie čl. 18 rámcového rozhodnutia, ktoré dotknutej osobe umožňuje domáhať sa práva na opravu, likvidáciu alebo blokovanie osobných údajov o jej osobe.
K § 66 a 67
Na účely trestného konania a v nevyhnutnom rozsahu potrebnom na plnenie úloh finančnej správy môže finančná správa zverejňovať osobné údaje. Zoznam osobných údajov, ktoré môže finančná správa zhromažďovať a spracúvať, je uvedený v prílohe č. 3.
K § 68
Ustanovujú sa oprávnenia a povinnosti finančnej správy, prevádzkovateľa a sprostredkovateľa informačného systému a tiež povinnosť finančnej správy prerokovať zriaďovanie nových informačných systémov s Úradom na ochranu osobných údajov SR v prípade, že by takéto systémy mohli predstavovať riziko z hľadiska ochrany súkromia, alebo by na účely trestného konania mali spracúvať osobitné kategórie osobných údajov.
K § 69
Vzhľadom na prípady zneužitia označení a rovnošiat identifikujúcich ozbrojené zbory sa navrhuje ustanoviť zákaz neoprávneného používania označenia „finančná správa", služobnej rovnošaty colníka, služobného preukazu a služobného odznaku, ako aj používania zameniteľných označení, odevov, preukazov alebo odznakov. Zároveň sa navrhuje oprávnenie Ministerstvu financií SR udeľovať výnimky z tohto zákazu, napr. na divadelné, kinematografické alebo podobné účely.
K § 70
Zakotvuje sa povinnosť mlčanlivosti zamestnancov finančnej správy, colníkov a štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu vo finančnej správe a obsah tejto povinnosti. Zároveň zákon určuje prezidenta finančnej správy ako subjekt, ktorý je oprávnený zamestnancov finančnej správy, colníkov a štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu vo finančnej správe od povinnosti mlčanlivosti oslobodiť. Prezidenta finančnej správy môže od povinnosti mlčanlivosti oslobodiť len minister financií.
K § 71
Z odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (Výbor CPT) pôsobiaceho pri Rade Európy adresovaného Slovenskej republike vyplýva, že Slovenská republika má zabezpečiť predvedeným alebo zaisteným osobám stravovanie v príslušnom čase, vrátane jedného kompletného jedla každý deň. Výbor CPT konštatoval, že ide o osoby, ktorým bola obmedzená sloboda na viac ako šesť hodín. Navrhovaným ustanovením sa tomuto odporúčaniu vyhovuje.
K § 72 až 74
V súlade s reformou daňovej a colnej správy sa v navrhovanom ustanovení upravuje prechod právomocí a pôsobnosti z doterajších daňových úradov a colných úradov na novo ustanovené finančné úrady. Zároveň sa upravuje aj konanie týchto orgánov, ktoré nebolo právoplatne ukončené pred účinnosťou tohto zákona.
Navrhuje sa, aby do konca roka 2016 bolo možné naďalej používať služobnú rovnošatu, služobné preukazy a služobné odznaky, ktoré colná správa, resp. daňová správa používa v súčasnosti. Dôvodom je zabezpečenie kontinuity využívania týchto materiálnych náležitostí a identifikačných prostriedkov aj po zlúčení colnej správy a daňovej správy do finančnej správy, čím sa zabezpečí hospodárne nakladanie s verejnými rozpočtovými prostriedkami.
V záujme plynulého prechodu na novú organizačnú štruktúru sa prezidentovi finančnej správy ustanovuje kompetencia zriadiť so súhlasom ministra financií SR k 1. 1. 2013 východiskovú sieť pobočiek finančných úradov.
K § 75
Navrhuje sa úprava transpozičného ustanovenia; súčasťou zákona je príloha, ktorá obsahuje názvy preberaných právnych aktov Európskej únie.
K § 76
Týmto ustanovením sa zrušujú zákon o orgánoch štátnej správy v colníctve s vykonávacími predpismi k nemu a zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov.
K § 77
Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2013 s výnimkou § 73 ods. 10.
Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 8. júna 2011.
Iveta Radičová v. r.
predsedníčka vlády Slovenskej republiky
Ivan Mikloš v. r.
podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky