TlačPoštaZväčšiZmenši

381/2010 Z. z.

5.3. 2011, 19:22 |  Edmund Horváth

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Predložený návrh zákona o špecifických štátnych zárukách vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") na základe uznesenia vlády SR č. 486 zo dňa 15. júla 2010 k návrhu schválenia majetkovej účasti Slovenskej republiky v Európskom finančnom stabilizačnom nástroji a k návrhu na uzavretie Rámcovej zmluvy o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (ďalej len „rámcová zmluva").

Európsky Finančný Stabilizačný Nástroj (ďalej len „EFSF") je súčasťou komplexného balíka opatrení, o ktorých rozhodla Rada ECOFIN-u dňa 9. mája 2010. V prvom kroku bol mechanizmus pomoci vytvorený prostredníctvom účelovej spoločnosti EFSF; následne členské štáty eurozóny uzatvárali s EFSF rámcovú zmluvu, ktorej záväznosť pre jednotlivý členský štát eurozóny je podmienená splnením vnútroštátnych legislatívnych podmienok. Za Slovenskú republiku podpísal rámcovú zmluvu podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky dňa 15. júla 2010 v Bratislave. Národná rada vyslovila s rámcovou zmluvou súhlas uznesením č. 39 dňa 11. augusta 2010.

EFSF má formu societé anonyme (akciovej spoločnosti) so sídlom v Luxemburgu, založenej podľa luxemburského práva dňa 7. júna 2010 jedným členským štátom, a to Luxemburským veľkovojvodstvom ako jediným akcionárom. Akcie EFSF sa následne prevádzajú na ostatné členské štáty eurozóny, ktoré vstupujú do spoločnosti po dokončení potrebných domácich legislatívnych zmien, pričom sa členské štáty eurozóny budú na základnom kapitáli spoločnosti podieľať rovnakým pomerným dielom ako na základom kapitáli ECB.

EFSF je riadená Správnou radou, ktorej počet členov je zhodný s počtom akcionárov EFSF. Rozhodnutia EFSF prijíma Správna rada kvalifikovanou väčšinou, ktorá predstavuje 2/3 prítomných členov a zároveň aspoň 80% hlasov vážených upísaným kapitálom, okrem prípadov, v ktorých stanovy vyžadujú jednohlasné stanovisko (hlavne rozhodnutie o poskytnutí úveru členskému štátu eurozóny).

V prípade, že členský štát požiada o pomoc na základe mechanizmu dohodnutého v úverovej zmluve, EFSF uskutoční emisiu dlhopisov, prostredníctvom ktorých získa peňažné prostriedky na poskytnutie návratnej pôžičky danému členskému štátu.

Mechanizmus krytia prostriedkov určených na splácanie dlhopisov vydaných EFSF prostredníctvom záruk je zastrešený rámcovou zmluvou. Rámcová zmluva je všeobecného charakteru a opisuje mechanizmus poskytnutia úveru, pristúpenia k ručiteľskému záväzku, vzájomnému regresnému vyrovnaniu medzi spoluručiteľmi a splácaniu úveru akéhokoľvek členského štátu eurozóny, ktorý požiada o pomoc. Konkrétne ručiteľské záväzky sa budú viazať na emitované dlhopisy určené na pomoc konkrétnemu členskému štátu eurozóny, nie na kapitál EFSF.

Ratifikáciou rámcovej zmluvy preberie Slovenská republika na seba mimo iné nasledovné záväzky:

1) Poskytnúť EFSF záruku za dlhové finančné nástroje vydávané EFSF v prípade žiadosti členského štátu eurozóny o finančnú podporu. SR sa bude podieľať na celkovej výške záruk podielom 4,37 mld. eur.

2) Podieľať sa na ďalších záručných mechanizmoch potrebných na získanie AAA ratingu pre EFSF, napríklad poskytnutím dodatočných záruk EFSF do výšky 120% svojho podielu na zárukách pre každú emisiu (vďaka čomu bude každá emisia pokrytá zárukami prevyšujúcimi celkový objem takejto emisie EFSF, a teda bude mať aj napriek prípadnému omeškaniu či zlyhaniu jedného ručiteľa možnosť pokryť celý svoj záväzok, pričom členské štáty budú následne za prekročenie svojho podielu odškodnené takým prípadným členským štátom, ktorý svoje povinnosti zo záruky včas nesplnil), poskytnutím dodatočných záruk pre pridružené finančné operácie EFSF (napr. credit swaps), a podobne.

3) V prípade, ak Slovenská republika uplatní prednostné právo na upísanie akcií, pomerne sa podieľať na prípadnom zvýšení základného kapitálu EFSF maximálne do výšky 30 mil. eur potrebného na získanie AAA ratingu.

Existujúci Zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách neumožňuje Slovenskej republike poskytovať a realizovať špecifické štátne záruky spôsobom a v termínoch stanovených v rámcovej zmluve. Existujúca právna úprava zároveň vzhľadom na celkovú možnú výšku špecifických štátnych záruk v sume 4,37 mld. eur nerieši dostatočne problematiku riadenia rizika a krytia podmienených záväzkov SR.

Za poskytnutie záruky dlžník bude okrem úrokov splácať aj dodatočnú „maržu," ktorá bude predstavovať odmenu členským štátom za poskytnutie záruk. Po tom, ako EFSF získa vydaním dlhových nástrojov prostriedky pre pôžičku členskému štátu, ponechá si z nich (i) servisný poplatok vo výške 50 bázických bodov z celkovej sumy pôžičky a (ii) predplatenú maržu vo výške čistej súčasnej hodnoty (NPV) očakávaných splátok marže po celú dobu splácania pôžičky. Tieto prostriedky tvoria „hotovostnú rezervu" EFSF (viď článok 2 (2) a 2 (8) rámcovej zmluvy).

V prípade, ak členský štát, ktorý je dlžníkom EFSF nedokáže včas splácať pôžičku a kvôli tomu EFSF nebude mať dosť vlastných prostriedkov (s vylúčením hotovostnej rezervy) na splácanie vlastných dlhových nástrojov, potom najprv požiada členské štáty o realizáciu záruk, a to až po spomínaných 120% svojho základného podielu na celkovej výške záruk. Len v prípade, ak takto získané prostriedky nebudú stačiť, použije EFSF svoju hotovostnú rezervu (viď článok 5 (2) rámcovej zmluvy).

V prípade, že EFSF muselo použiť hotovostnú rezervu, požiada členský štát, ktorý nesplnil svoje povinnosti podľa zmluvy o splatenie svojho záväzku. V takomto prípade sa za omeškanie účtuje úrok vo výške mesačného EURIBORu plus 500 bázických bodov (viď článok 5 (4) rámcovej zmluvy).

V prípade, že iný členský štát musel pokryť záväzok SR (zo svojich 120%), odškodní SR takýto iný členský štát, opäť s úrokom z omeškania vo výške mesačného EURIBORu plus 500 bázických bodov (viď článok 7 (1) rámcovej zmluvy).

EFSF nemá žiadny mechanizmus, ktorý by pokryl zvýšené náklady Slovenskej republiky na poskytnutie špecifických štátnych záruk. Rámcová zmluva síce umožňuje v prípade finančných ťažkostí o odstúpenie od poskytovania budúcich špecifických štátnych záruk, ale (i) tým sa nijak neovplyvní povinnosť splácať už poskytnuté špecifické štátne záruky a (ii) je to možné len v prípade, ak sa SR sama stane príjemcom pomoci podľa rámcovej zmluvy alebo v inom ekvivalentom mechanizme (viď článok 8 (1) rámcovej zmluvy).

Rámcová zmluva nikde jasne nedefinuje dobu, do ktorej musí ručiteľ splatiť svoj podiel v prípade realizácie špecifických štátnych záruk – len hovorí, že na základe písomnej požiadavky EFSF musia ručitelia prostriedky poskytnúť najneskôr dva dni pred očakávaným dňom splátky EFSF. Rámcová zmluva však hovorí, že EFSF pokiaľ možno nastaví podmienky pôžičiek členským štátom tak, aby medzi splátkou členského štátu a splátkou EFSF bolo najmenej 14 pracovných dní – na realizáciu špecifických štátnych záruk by teda SR mala mať prinajmenšom 12 pracovných dní (viď články 4 (4) a 6 (1) rámcovej zmluvy).

V prípade omeškania samotného EFSF s platbami veriteľom majú právo žiadať o realizáciu špecifických štátnych záruk veritelia EFSF, a to za podmienok, ktoré stanovia jednotlivé dlhové nástroje EFSF a s nimi spojené záručné zmluvy. V prípade realizácie na základe požiadavky dlžníka podľa súčasného návrhu tzv. Deed of Guarantee bude mať SR 10 pracovných dní na zaplatenie svojej čiastky.

Zmyslom zákona o špecifických štátnych zárukách je vytvoriť legislatívne podmienky pre poskytnutie a realizáciu špecifických štátnych záruk v súlade s rámcovou zmluvou.

Cieľom je definovať jednotlivé pojmy a postupy spojené s účasťou Slovenskej republiky v EFSF a s poskytovaním, správou a realizáciou špecifických štátnych záruk a súvisiacich rizík, ako aj vymedzenie právomocí, zodpovednosti a povinností ministerstva.

Návrh zákona o špecifických štátnych zárukách je v súlade s článkami 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Návrh zákona je plne zlučiteľný s právom Európskej únie, podrobné informácie sú uvedené v priloženej doložke zlučiteľnosti.

Predkladaný návrh zákona o špecifických štátnych zárukách je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

K návrhu zákona o špecifických štátnych zárukách sa uskutočnilo skrátené vnútrorezortné a medzirezortné pripomienkové konanie. Predkladaný materiál je upravený o vznesené pripomienky.

Navrhovaný zákon nemá priamy dopad na štátny rozpočet. Samotným poskytnutím špecifických štátnych záruk z pohľadu metodiky ESA 95 nedôjde k vplyvu na schodok alebo dlh verejných financií. V prípade, že by dlžníci neboli schopní splácať poskytnuté úvery a následne by EFSF nebola schopná splácať úroky alebo istinu vydaných nástrojov financovania, musel by štát zrealizovať špecifickú štátnu záruku (t.j. uhradiť záväzky voči investorom namiesto EFSF) a táto skutočnosť by negatívne ovplyvnila deficit a dlh verejnej správy v čase jej realizácie. Dopad na štátny rozpočet ako aj ďalšie spoločenské vplyvy sú detailnejšie popísané v doložke vybraných vplyvov. Výdavky spojené s financovaním zdrojov krytia špecifických štátnych záruk budú tvoriť výdavky štátneho rozpočtu. Príjmy (ako sú úroky so splácania istiny záruky alebo úroková marža, ktorá má charakter odmeny pre ručiteľa) budú tvoriť príjmy štátneho rozpočtu. Splácanie záruky dlžníkom prostredníctvom spoločnosti bude nepriamo založené na úverovom vzťahu medzi spoločnosťou a dlžníkom. Podpisom Rámcovej zmluvy členské štáty eurozóny splnomocnili spoločnosť, ktorej akcionármi sú práve tieto štáty, na uzatváranie úverových zmlúv s dlžníkom. Peňažné prostriedky získané zo splácania dlžníka Slovenskej republike ako ručiteľovi prostredníctvom spoločnosti budú tvoriť zo zákona štátne finančné aktíva SR.

Prínosom zákona o špecifických štátnych zárukách bude splnenie záväzkov, ktoré prijala Slovenská republika podpisom rámcovej zmluvy.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: 16. 8. 2010 – 20. 8. 2010

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne* Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? X

3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť X

4. Vplyvy na životné prostredie X

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti X

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Navrhovaný zákon nebude mať dopad na verejné financie.

Samotným poskytnutím špecifických štátnych záruk (v súlade s § 5 návrhu zákona o špecifických štátnych zárukách) z pohľadu metodiky ESA 95 nedôjde k vplyvu na schodok alebo dlh verejných financií. V prípade, že by dlžníci neboli schopní splácať poskytnuté úvery a následne by EFSF nebola schopná splácať úroky alebo istinu vydaných nástrojov financovania, musel by štát zrealizovať záruku (t.j. uhradiť záväzky voči investorom namiesto EFSF) a táto skutočnosť by negatívne ovplyvnila deficit a dlh verejnej správy v čase jej realizácie.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

MF SR – Sekcia rozpočtovej politiky k Doložke vybraných vplyvov neuplatnila žiadne pripomienky.

Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR súhlasí s predmetnou doložkou vybraných vplyvov na podnikateľské prostredie bez pripomienok.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR súhlasí s doložkou vybraných vplyvov v časti sociálne vplyvy pripravenou k Návrhu zákona o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR súhlasí s predkladateľom a vypracovanou doložkou vybraných vplyvov /4. Vplyvy na životné prostredie/ pre predmetný materiál.

MF SR – Sekcia informatizácie spoločnosti súhlasí s predkladateľom, že predmetný materiál nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

s právom Európskej únie

1. Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskej únie:

- primárnom:

- čl. 122 ods. 2 a čl. 143 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 115/47, 9.5.2008),

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009):

1. legislatívne akty,

2. nelegislatívne akty:

- nariadenie Rady (EÚ) č. 407/2010 z 11. mája 2010, ktorým sa zriaďuje európsky finančný stabilizačný mechanizmus (Ú. v. EÚ L 118, 12.5.2010),

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009):

- nariadenie Rady (ES) č. 332/2002 z 18. februára 2002, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 10/zv. 3),".

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) Bezpredmetné.

b) Lehota určená na predloženie návrhu zákona na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.

c) Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d) Bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K § 1

Ustanovenie vymedzuje predmet zákona – podmienky a postupy pre poskytovanie, správu a financovanie špecifických štátnych záruk v rámci Európskeho finančného stabilizačného nástroja. Negatívne vymedzuje pôsobnosť tohto zákona voči osobitným zákonom (zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z.z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, časť štátne záruky).

K § 2

Definujú sa používané základné pojmy v tomto zákone v prípadoch, kedy by mohlo dôjsť k ich nejednotnej interpretácii jednotlivých inštitútov viažucich sa na Európsky finančný stabilizačný nástroj.

K § 3

Ustanovenie ukladá Ministerstvu financií SR (ďalej „ministerstvo") zabezpečiť správu majetkovej účasti Slovenskej republiky a s tým spojené úkony v Európskom finančnom stabilizačnom nástroji, pri ktorých uskutočňovaní je potrebné dodržiavať rámcovú zmluvu a stanovy Európskeho finančného stabilizačného nástroja.

K § 4

Ustanovenie ukladá ministerstvu a Agentúre pre riadenie dlhu a likvidity („ARDAL") povinnosť spravovať špecifické štátne záruky formou ich evidencie, účtovania, realizácie, evidencie a účtovania ich splácania, ako aj monitorovanie plnenia podmienok pomoci.

K § 5

Ustanovenie definuje podmienky poskytnutia špecifických štátnych záruk a ich celkový objem vo výške 4 371 540 tis. Eur.

Tento paragraf ďalej vymedzuje postup poskytovania špecifických štátnych záruk, pričom určuje okruh subjektov, ktorým možno špecifické štátne záruky poskytnúť.

K odseku 3 a v nadväznosti na čl. 1 odsek 2 písm. uvádzame nasledovné: Z rámcovej zmluvy vyplýva, že dlžník bude v poddlžníckom vzťahu voči veriteľom a jeho splátky úverov budú vykrývať splátky istiny a úrokov z nástrojov financovania. Záruka sa aktivuje v prípade, ak dlžník nebude vedieť splatiť splátku podľa zmluvy o úvere. Podľa rámcovej zmluvy spoločnosť vydá nástroje financovania, ktoré budú mať rovnaký profil ako úver, pričom dátumy plánovaných platieb pre úvery majú byť dohodnuté aspoň 14 pracovných dní pred dátumami plánovaných platieb dohodnutých pre nástroje financovania. Tento hybridný vzťah vyplýva aj z mechanizmu návratnosti špecifických štátnych záruk, podľa ktorého je povinnosť uhradiť záväzky zo strany spoločnosti ručiteľom podmienená veľkosťou zdrojov skutočne prijatých od pôvodného dlžníka vzhľadom na poskytnutý úver.

Naproti tomu odsek 4 stanovuje, že záruky sa môžu poskytnúť aj spoločnosti. Pôjde o iný typ záruky, ktorý predvída rámcová zmluva bez bližšej špecifikácie. Účelom týchto záruk nebude zabezpečenie záväzku dlžníka vyplývajúceho z finančnej stabilizačnej pomoci, ale zabezpečenie záväzku spoločnosti v prípade zvýšenia jej ratingu.

K § 6

Ustanovenie určuje podmienky, za ktorých môže ministerstvo pristúpiť k realizácii záruk. V prípade, že dlžník nedokáže včas splácať úver spoločnosti, spoločnosť požiada ručiteľov o realizáciu záruk. Ministerstvo realizuje záruku taktiež aj na základe žiadosti zástupcu veriteľov (obchodník s cennými papiermi, ktorého veriteľ poveril na základe komisionárskej zmluvy a zmluvy o správe cenných papierov) alebo na základe žiadosti tretej osoby (napr. banky, s ktorými spoločnosť vykonáva zaisťovacie obchody).

Ustanovenia upravujú podmienky, ktoré nastanú v prípade, že pri realizácii špecifických štátnych záruk záväzok niektorého ručiteľa prekročí jeho podiel na krytí záväzkov spoločnosti požadovaný rámcovou zmluvou, a ak sa ministerstvo pri realizácii špecifickej štátnej záruky omešká s platbou spoločnosti.

Rámcová zmluva v článku 7 odsek 1 počíta aj so situáciou, v ktorej niektorí ručitelia nedokážu včas získať potrebné prostriedky na realizáciu záruk. Každý ručiteľ vydáva záruku na sumu predstavujúcu maximálne 120% jeho podielu na krytí záväzku spoločnosti. V prípade, ak všetci ručitelia budú pripravení včas a riadne splatiť splatný záväzok, výška ručiteľského záväzku každého ručiteľa bude dosahovať len 100% výšky záväzku spoločnosti. Zvyšných 20% záruky jedného ručiteľa má slúžiť na krytie záväzku v prípade omeškania druhého ručiteľa alebo viacerých ručiteľov. Takto sa zabezpečí, že aj keď niektorý ručiteľ nedokáže včas realizovať svoju záruku, jeho podiel dočasne pokryjú ostatní ručitelia. Teoreticky tak ale môže nastať situácia, v ktorej jeden ručiteľ realizoval záruky vo výške 120% svojho zmluvného podielu, iní ručitelia vo výške 100%, a niektorí ručitelia vo výške nižšej ako je ich zmluvný podiel, respektíve vôbec. Zmluva požaduje, aby v takomto prípade ručitelia, ktorí nesplnili svoje záväzky zo zmluvy, odškodnili na základe princípu pro rata ručiteľov, ktorí museli realizovať záruky nadmerne.

Kým však ručitelia v omeškaní odškodnia ručiteľov, ktorí už záruky realizovali, ešte stále zostáva pozícia ručiteľov nerovná, pretože jeden ručiteľ poskytol 120% svojho podielu, kým iní len 100%. Preto môže ručiteľ, ktorý je v nevýhodnej pozícii požiadať ostatných ručiteľov, aby sa ich pozície vyrovnali – ostatní ručitelia teda prispejú takémuto ručiteľovi tak, aby do doby, kým svoje príspevky doplatia aj poslední ručitelia v omeškaní, boli všetci ručitelia v rovnakej situácii, teda napríklad s príspevkom vo výške 102% ich podielu podľa rámcovej zmluvy.

Spoločnosť si navyše vytvára pri poskytnutí finančnej stabilizačnej pomoci vlastnú hotovostnú rezervu. V prípade, že ani prostriedky, ktoré poskytnú ručitelia realizáciou záruk v celej výške 120% svojho podielu, stále nepostačujú na pokrytie záväzku spoločnosti, použije spoločnosť na krytie svojho záväzku hotovostnú rezervu. Viď článok 5 odsek 4 rámcovej zmluvy.

Splácanie záruk ručiteľom bude zabezpečovať spoločnosť, a to len v prípade, ak spoločnosť bude disponovať dostatočným objemom zdrojov pochádzajúcich zo splácaných istín a úrokov z poskytnutého úveru dlžníkovi. Ručitelia si však nebudú môcť regresne uplatňovať nároky voči dlžníkovi ani nevstúpia do práv veriteľa.

K čl. II

Navrhuje sa zmena a doplnenie zákona č. 291/2002 Z.z. o Štátnej pokladnici spôsobom, ktorý upraví pôsobnosť Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity v súvislosti s novou formou štátnych záruk, ktorá je odlišná od štátnych záruk podľa Zákona č. 386/2002 Z.z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z.z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. III

Navrhuje sa rozšírenie právomocí ARDAL o činnosti potrebné v zmysle navrhovaného zákona. Ďalej táto časť upravuje spôsob financovania realizácie špecifických štátnych záruk prostredníctvom emisie cenných papierov a zvyšuje limit na zvýšenie objemu zdrojov financovania štátneho dlhu o 10%.

K čl. IV

Tento článok upravuje nadobudnutie účinnosti tohto zákona. Vzhľadom na potrebu urýchleného spustenia finančného stabilizačného mechanizmu v rámci eurozóny sa navrhuje účinnosť tohto zákona na deň jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 8. septembra 2010.

Bratislava, 8. septembra 2010

Iveta Radičová

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Ivan Mikloš

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 640
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn
Našli ste chybu

Najbližšie semináreZobraziť všetky semináre

2. ODBORNÁ ONLINE KONFERENCIA K PRACOVNÉMU PRÁVU (Seminár)

Vzhľadom na pandémiu COVID-19 sa 2. odborná konferencia k pracovnému právu uskutoční ...

2. ODBORNÁ ONLINE KONFERENCIA K PRACOVNÉMU PRÁVU (Seminár)

Vzhľadom na pandémiu COVID-19 sa 2. odborná konferencia k pracovnému právu uskutoční ...

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Konkurencia nároku na náhradu škody proti štátu s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia

Náhrada škody z výkonu verejnej moci proti štátu (jeho prípadná zodpovednosť), nemá povahu všeobecného inštitútu, ktorý by ako jediný ...

Označenie žalovaného v konaní o náhradu škody podľa zákona 514/2003 Z. z.

Nesprávne označenie orgánu, ktorý má v mene štátu konať, v žalobe - pri správnom označení štátu ako žalovaného - nemôže byť na ujmu ...

Negatívna podmienka pre výkon funkcie svedka závetu

Výkladom ustanovenia § 476f OZ de lege lata ani nemožno dospieť k názoru, že tam uvedený zákonný dedič by mal byť (iba) zákonný dedič ...

Odcudzenie zamestnancovi zverených hodnôt treťou osobou, zbavenie zodpovednosti

Ak tretia osoba odcudzí zamestnancovi zverené hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zavinenie tretej osoby samo osebe nemá za následok zánik ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Matovič: Novela zákona o VŠ by mala byť retroaktívnahttps://www.teraz.sk/slovensko/novela-zakona-o-vs-umoznujuca-odna/495386-clanok.html

Novela zákona o vysokých školách z dielne koaličných poslancov umožňujúca odňať titul by ...

Novela zákona o športe má ukázať vôľu investovať do férového športuhttps://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-novela-zakona-o-sporte-ma-ukaz/495284-clanok.html

Prostredníctvom zvýšenia odbornej úrovne a zjednotenia rozhodovacej praxe by malo opatrenie ...

Právnická fakulta v Košiciach bude spolupracovať s Najvyšším súdom SRhttps://www.teraz.sk/regiony/pravnicka-fakulta-v-kosiciach-bude-sp/495267-clanok.html

Ľahší prístup k praxi otvára študentom možnosti čerpania skúseností, ktoré im po ...

Ústavný súd SR uskutoční deň otvorených dverí cez videoprehliadkuhttps://www.teraz.sk/slovensko/ustavny-sud-sr-uskutocni-den-otvor/495013-clanok.html

Videoprehliadka ponúkne záujemcom návštevu priestorov, ktoré sú inak verejnosti nedostupné.

Od 1. novembra bude platiť ďalšia zbraňová amnestiahttps://www.teraz.sk/slovensko/od-1-novembra-bude-platit-dalsia-zbr/494935-clanok.html

Doteraz boli vyhlásené tri zbraňové amnestie.

Prezidentka podpísala novelu zákona, ktorá upravuje pandemickú OČRhttps://www.teraz.sk/ekonomika/prezidentka-podpisala-novelu-zakona-k/495039-clanok.html

Podľa platnej legislatívy je nárok na dávku pandemické ošetrovné okrem iného podmienený ...

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2020

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Zo súdnej praxe 4/2020

Zo súdnej praxe 4/2020

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

Právny obzor 4/2020

Právny obzor 4/2020

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Verejné obstarávanie - právo a prax 4/2020

Verejné obstarávanie - právo a prax 4/2020

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Bulletin Najvyššieho súdu SR 1/2020

Bulletin Najvyššieho súdu SR 1/2020

Odborný recenzovaný právnický časopis, ktorý prináša aktuálne novinky z oblasti práva ...

Bulletin Najvyššieho súdu SR 2/2019

Bulletin Najvyššieho súdu SR 2/2019

Odborný recenzovaný právnický časopis, ktorý prináša aktuálne novinky z oblasti práva ...

PoUtStŠtPiSoNe
: