Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") predkladá návrh zákona o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2009.
Vychádzajúc z filozofie použitej pri príprave návrhu zákona o zahraničnej službe, ako osobitného zákona k zákonu o štátnej službe a k zákonu o výkone práce vo verejnom záujme v otázkach štátnozamestnaneckého pomeru a pracovného pomeru zamestnancov v zahraničnej službe sú obsahom zákona osobitné požiadavky zahraničnej služby ktoré, platná legislatíva nerieši. Osobitosti sa týkajú najmä pôsobenia zamestnancov v zahraničnej službe na zastupiteľských úradoch v cudzine, keďže na rozdiel od iných rezortov, pôsobenie v cudzine nie je výnimkou, ale skôr pravidlom a podstatnou súčasťou výkonu zahraničnej služby.
Predmetom úpravy zákona o zahraničnej službe sú viaceré okruhy vzťahov, najmä:
a) princípy a podmienky vykonávania zahraničnej služby ako špecifického druhu štátnej služby,
- zákon o zahraničnej službe vychádza z princípu osobitného zákona k zákonu o štátnej službe a k zákonu o výkone práce vo verejnom záujme,
- princíp osobitného zákona znamená, že zamestnanci v zahraničnej službe budú mať v štátnozamestnaneckých a v pracovnoprávnych vzťahoch ustanovené určité odchýlky od všeobecného režimu štátnej služby, resp. výkonu práce vo verejnom záujme,
- odchýlky sa budú týkať najmä pôsobenia na zastupiteľských úradoch,
- navrhuje sa tiež, aby ministerstvo zahraničných vecí malo oprávnenie vnútorne členiť pracovné miesta podľa prevládajúcej náplne práce na diplomatické, administratívno-technické,
- pokiaľ ide o práva a povinnosti, navrhuje sa upraviť špecifiká vo vzťahu k vyslaným zamestnancom, akými sú napríklad zákaz zneužívania výsad a imunít, povinnosť dodržiavania protokolárnych pravidiel a iné;
b) postavenie a činnosť zastupiteľských úradov,
- vychádza sa z konštrukcie zastupiteľských úradov, ako organizačných zložiek ministerstva zahraničných vecí,
- pokiaľ ide o formy zastupiteľských úradov a vymedzenie diplomatických funkcií a konzulárnych funkcií, vychádza sa v plnom rozsahu z Viedenských dohovorov,
- zriaďovanie zastupiteľských úradov sa navrhuje do pôsobnosti vlády Slovenskej republiky,
- navrhuje sa tiež upraviť základné podmienky na zriadenie konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulárnym úradníkom, vrátane jeho menovania;
c) diplomatické hodnosti zamestnancov v zahraničnej službe.
Keďže zahraničnú službu vykonávajú aj štátni zamestnanci a zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme i z iných služobných úradov ako z ministerstva, bolo potrebné v zákone všeobecným spôsobom riešiť odlišnosti výkonu zahraničnej služby. Preto zákon novelizuje viaceré právne predpisy pracovnoprávnej a inej povahy.
Vplyvy návrhu zákona na verejné financie, obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, životné prostredie, zamestnanosť a podnikateľské prostredie sú vyjadrené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Predkladaný návrh zákona, resp. oblasť, ktorú upravuje, má súvis s právom Európskeho spoločenstva a je upravená v predpisoch Spoločenstva, ako sú identifikované v Doložke zlučiteľnosti. Vzhľadom na to, že všetky tieto predpisy už boli do právneho poriadku Slovenskej republiky prebraté inými právnymi predpismi a tiež vzhľadom na to, že návrh zákona nevykonáva transpozíciu týchto predpisov, ale ako osobitný predpis odkazuje v oblastiach úpravy týchto predpisov na osobitné zákony, nie je potrebné vyhotoviť k návrhu zákona ani transpozičnú prílohu a ani tabuľky zhody.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona bol predložený na vyjadrenie Ministerstvu financií Slovenskej republiky, sekcii rozpočtovej politiky, ktorá v stanovisku MF/27118/2009-411 zo dňa 4. 11. 2009, okrem iného, žiada finančné zdroje na uplatňovanie zákona v roku 2010 a v ďalších rokoch zabezpečiť v rámci schválených limitov rozpočtu kapitoly na príslušný rok a neuplatňovať si zvýšené nároky na verejné financie.
DOLOŽKA
o posúdení vplyvov
1. Vplyvy na verejné financie:
V návrhu zákona o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení, v ktorom bola predložená do pripomienkového konania bolo v doložke finančných vplyvov uvedené, že návrh zákona má finančný vplyv na štátny rozpočet ročne vo výške 670 000 eur, výdavky spojené s realizáciou predmetného zákona bude potrebné uplatniť pri tvorbe východísk rozpočtu na roky 2011 až 2013 z dôvodu, že v rozpočte v kategórii 630 nie sú vytvorené finančné zdroje.
Uvedené výdavky mali byť len pre kapitolu Ministerstva zahraničných vecí SR. Z vyjadrenia Ministerstva financií SR, sekcie rozpočtovej politiky vyplýva požiadavka finančné zdroje na uplatňovanie zákona v roku 2010 a v ďalších rokoch zabezpečiť v rámci schválených limitov rozpočtu kapitoly na príslušný rok a neuplatňovať si zvýšené nároky na verejné financie. Po vykonanom pripomienkovom konaní a nasledujúcich rozporových konaniach došlo k zmene osobnej pôsobnosti zákona so záverom, že zahraničná služba bude vykonávaná v zahraničí a zamestnanci do zahraničnej služby budú vysielaní v rovnakom režime, ako je v súčasnosti. Z uvedeného dôvodu bude mať návrh dopad v štátnom rozpočte na rozpočtové kapitoly tých rezortov, ktoré budú vysielať zamestnancov na výkon zahraničnej služby. Na základe zmeny osobnej pôsobnosti zákona niektoré náhrady a iné plnenia sa navrhujú upraviť v zákonoch v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a stávajú sa všeobecnými. Pri navrhovaných náhradách za odvody zdravotného a sociálneho poistenia za nepracujúceho manželského partnera sa navrhuje odložiť účinnosť príslušných ustanovení od 1.1.2011.
Celkovo sa v roku 2010 predpokladá finančný dopad na všetky rezorty, ktoré predložili kvalifikovaný odhad vplyvu na štátny rozpočet vo výške 115 500 eur, z tohto Ministerstvo zahraničných vecí SR vo výške 100 800 a Ministerstvo hospodárstva SR 14 700 eur.
V roku 2011 sa predpokladá finančný dopad vo výške 1 296 533 eur, z toho Ministerstvo zahraničných vecí SR vo výške 874 000 eur, Ministerstvo hospodárstva SR vo výške 331 520 eur, Ministerstvo obrany SR vo výške 87 000 eur, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR vo výške 4 013 eur.
V roku 2012 sa predpokladá dopad na štátny rozpočet vo výške 1 362 093 eur, z toho Ministerstvo zahraničných vecí SR vo výške 876 000 eur, Ministerstvo hospodárstva SR 395 000 eur, Ministerstvo obrany SR vo výške 87 000 eur, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR vo výške 4 093 eur.
V roku 2013 sa predpokladá dopad na štátny rozpočet vo výške 1 478 175 eur, z toho Ministerstvo zahraničných vecí SR vo výške 878 000 eur, Ministerstvo hospodárstva SR vo výške 509 000 eur, Ministerstvo obrany SR vo výške 87 000 eur a Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR vo výške 4 175 eur.
V súvislosti s návrhom zákona nepredpokladajú dopad na štátny rozpočet Ministerstvo financií SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo pôdohospodárstva SR.
Pokiaľ ide o navrhované nové náhrady v prepočte na jednu osobu mesačne, náhrada za sťažené životné podmienky predstavuje cca 400 euro (týka sa zamestnanca), náhrada za odvody na zdravotné poistenie za nepracujúceho manželského partnera sa predpokladá cca 13 euro a náhrada za odvody na sociálne poistenie nepracujúceho manželského partnera vo výške od 108 euro maximálne do výšky 254 euro.
Ministerstvo zahraničných vecí SR, ako aj ministerstvá, ktoré predpokladajú dopad na štátny rozpočet vzali na vedomie skutočnosť, že nie je možné zvýšené výdavky súvisace s návrhom zákona nárokovať v štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a že tieto výdavky bude potrebné pokryť v rámci svojej kapitoly.
2. Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:
Návrh zákona nebude mať vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
3. Vplyvy na životné prostredie:
Navrhovaná úprava nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.
4. Vplyvy na zamestnanosť:
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť.
5. Vplyvy na podnikateľské prostredie:
Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie.
6. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti:
Návrh zákona nebude mať vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev
b) je upravená v práve Európskej únie
- primárnom
Zmluva o fungovaní Európskej únie
v čl. 18, 23, 45, 151, 153
- sekundárnom
Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01),
Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04),
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006, s. 23),
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 15).
c) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
Rozsudok Európskeho súdneho dvora C-149/79 zo 17. decembra 1980 Komisia ES proti Belgickému kráľovstvu, v ktorom je pojem „verejná služba" definovaná ako séria postov/miest, ktoré zhŕňajú priamu alebo nepriamu účasť na výkone právomocí udelených verejným právom a povinností určených na ochranu všeobecných záujmov štátu alebo iných štátnych orgánov.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca
bezpredmetné
b) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení
Nebolo začaté žiadne konanie, ktoré by sa dotýkalo návrhu zákona.
c) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
Uvedené smernice boli úplne prebraté zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov a zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých predpisov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
6. Gestor a spolupracujúce rezorty: Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky
B. Osobitná časť
K čl. I
K § 1
Ustanovuje sa predmet právnej úpravy a vecná pôsobnosť zákona.
K § 2
Ustanovuje sa osobná pôsobnosť zákona. Definuje sa vzťah zákona o zahraničnej službe ako lex specialis k zákonom o štátnej službe a o výkone práce vo verejnom záujme a zákona o odmeňovaní pri výkone práce vo verejnom záujme. Zákon o zahraničnej službe sa bude vzťahovať na všetkých zamestnancov v štátnej službe a zamestnancov ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme, v služobnom úrade alebo u zamestnávateľa, ktorí vysielajú zamestnancov na zastupiteľský úrad.
K § 3
Definujú sa základné princípy, na ktorých je zahraničná služba budovaná a vykonávaná, pričom ide o princípy, ktoré sú uplatňované v zahraničnej službe súčasne s princípmi podľa zákona o štátnej službe. Tieto princípy sú následne premietnuté do jednotlivých ustanovení navrhovaného zákona, resp. sú aj základom pre jeho výklad. Princíp jednotnosti vyjadruje skutočnosť, že zahraničná služba – hoci ju vykonávajú rôzne subjekty na rôznych miestach sveta – tvorí jeden celok. Princíp profesijnej cti má vyjadrovať, v nadväznosti na princíp etiky podľa zákona o štátnej službe, vyjadruje viazanosť zamestnancov v zahraničnej službe aj pravidlami, ktoré v tejto oblasti pôsobenia sú všeobecne uznávané a rešpektované. Princíp profesijnej cti je vyjadrený aj v povinnostiach zamestnanca v zahraničnej službe dodržiavať protokolárne pravidlá pri výkone zahraničnej služby. Princíp kariérneho rastu, v spojení s princípom profesionality podľa zákona o štátnej službe, sa premieta jednak v povinne zabezpečovanom vzdelávaní a prehlbovaní kvalifikácie a tiež v ustanoveniach o diplomatických hodnostiach, odrážajúcich kariérne postavenie zamestnanca v zahraničnej službe. Mobilita, ako princíp uplatňovaný v zahraničnej službe, je premietnutá do ustanovení o vysielaní zamestnancov v zahraničnej službe na zastupiteľský úrad, pričom pôsobenie na zastupiteľskom úrade je v zahraničnej službe podstatou a pravidlom jej výkonu a nie výnimkou, ako napr. pri štátnej službe.
K § 4
Definuje zahraničnú službu ako štátnu službu a výkon práce vo verejnom záujme, ak sú tieto vykonávané na zastupiteľskom úrade. Inými slovami, definuje zahraničnú službu prostredníctvom miesta, kde sa vykonáva. Nadväzne na to sa navrhuje definovať zamestnanca v zahraničnej službe a na účely odstránenia možných výkladových pochybností aj postavenie služobného úradu a vedúceho služobného úradu vo vzťahu k zamestnancom v zahraničnej službe, vykonávajúcim práce vo verejnom záujme. v oblastiach, v ktorých má Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") zákonné kompetencie. Vykonáva sa na zastupiteľských úradoch v zahraničí. Definuje vzťah zákona o zahraničnej službe ako lex specialis k zákonom o štátnej službe a o výkone práce vo verejnom záujme a zákona o odmeňovaní pri výkone práce vo verejnom záujme.
K § 5
Ustanovenie vymedzuje kompetenciu služobného úradu v súvislosti s vedením a spracovávaním osobných údajov nielen štátnych zamestnancov a zamestnancov, ale aj ich manželov, nezaopatrených, príp. postihnutých detí, ktorí tohto zamestnanca nasledujú. Dôvodov na vedenie týchto evidencií je viacero, hlavne je to skutočnosť, že aj sprevádzajúce osoby sú vysielané služobným úradom, sú im vydávané služobné alebo diplomatické pasy, z dôvodov ekonomických sú vo viacerých prípadoch v zahraničí zamestnávané na zastupiteľskom úrade, poskytujú sa im náhrady a plnenia podľa osobitných zákonov.
K § 6
Ide o všeobecné ustanovenie o zastupiteľských úradoch, ktoré definuje ich úlohu a jednotlivé formy, v ktorých môžu byť zriadené.
K § 7 a 8
Ustanovenia § 7 definujú prvé dve formy zastupiteľského úradu – diplomatickú misiu a stálu misiu pri medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení. Zároveň vymedzujú pojem „diplomatické funkcie", ako náplň činnosti týchto zastupiteľských úradov, pričom vychádzajú z ustanovení Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch. Ustanovenie odseku 2 reaguje na prax, v rámci ktorej je bežným kumulácia diplomatických a konzulárnych funkcií v diplomatickej misii – o takejto kumulácii môže rozhodnúť minister. V § 8 sa upravuje poverovanie a odvolávanie vedúcich diplomatických misií, ktoré je ústavnou kompetenciou prezidenta Slovenskej republiky, a preto zákon jednak zjednocuje poverovanie vedúcich diplomatických misií s vedúcimi stálych misií pri medzinárodnej organizácii (v kompetencii prezidenta) a ustanovuje možnosť vlády navrhnúť prezidentovi kandidátov na poverenie touto funkciou, pričom zároveň ustanovuje podmienky, ktoré osoby navrhnuté vládou musia spĺňať. Navrhuje sa ustanovenie, ktoré obsahuje úpravu pre prípad zriadenia diplomatickej misie pre niektoré štáty so sídlom na Slovensku. Ide o efektívnejší výkon zahraničnej služby v porovnaní so zriadením diplomatickej misie, so všetkými nákladmi z toho plynúcimi, v zahraničí, ako aj ustanovenie, ktoré umožňuje vymenovať za vedúceho diplomatickej či stálej misie aj osobu, ktorá nie je poverená prezidentom – ide výlučne o prípady, v ktorých nie je z diplomatických dôvodov vhodné v danej krajine mať povereného vedúceho týchto misií (tzv. mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca).
K § 9
Obdobne ako pri diplomatickej misii a stálej misii pri medzinárodnej organizácii sa navrhuje definovať obsah pojmu „konzulárne funkcie", ako náplne činnosti konzulárneho úradu. Následne sa definujú jednotlivé formy konzulárnych úradov, ako aj spôsob menovania vedúceho konzulárneho úradu. Vedúcim konzulárneho úradu môže byť len osoba, ktorá je zamestnancom v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo a ktorá je vybratá prostredníctvom vnútorného výberového konania. a ktorú do funkcie menuje minister zahraničných vecí.
K § 10
Ustanovenia § 10 obsahujú základné pravidlá činnosti honorárnych konzulátov. Ide o špecifický typ konzulárneho úradu, ktorý je neoddeliteľne spojený s osobou honorárneho konzula a činnosť tohto konzulátu je financovaná a zabezpečovaná honorárnym konzulom, ktorý zároveň nie je zamestnancom v zahraničnej službe. Z povahy veci, keďže aj honorárne konzuláty môžu vykonávať niektoré konzulárne funkcie a teda konať v mene Slovenskej republiky, sa navrhuje ustanoviť, aby kontrolu honorárnych konzulátov vykonávala diplomatická misia príslušná pre daný štát.
K § 11
Osobitná misia je špecifická tým, že sa zriaďuje v zásade ad hoc na konkrétnu úlohu či účel. Keďže vedúcim osobitnej misie nemusí byť len zamestnanec v zahraničnej službe, navrhuje sa, ak bude za vedúceho poverená iná osoba, aby sa táto zaradila do dočasnej štátnej služby a bola jej prepožičaná diplomatická hodnosť.
K § 12 až 14
Spoločné ustanovenia k zastupiteľským úradom obsahujú ustanovenia vzťahujúce sa na všetky formy zastupiteľských úradov. V § 12 sa okrem ustanovenia viazanosti výkonu diplomatických a konzulárnych funkcií nielen slovenským právnym poriadkom ale aj medzinárodnými zmluvami a poskytovaním ochrany občanom členských štátov Európskej únie, ustanovuje v odseku 3 osobitné postavenie diplomatickej misie v sústave zastupiteľských úradov Slovenskej republiky, a to jednak tým, že je najvyšším zastupiteľským úradom, ako aj tým, že môže vykonávať činnosť všetkých ostatných foriem zastúpenia. § 13 obsahuje ustanovenia umožňujúce zriaďovanie spoločných zastupiteľských úradov s inými štátmi, resp. pôsobenie na iných zastupiteľských úradoch. Ide o inštitút, ktorý vychádza najmä z praxe zriaďovania spoločných zastupiteľských úradov v krajinách, kde zriadenie osobitného zastupiteľského úradu Slovenskej republiky nie je z rôznych dôvodov efektívne. § 14 umožňuje zriaďovať tzv. pobočky zastupiteľského úradu, čo je požiadavka vyvolaná praxou, ako aj politickými či geografickými podmienkami, v ktorých zastupiteľské úrady pôsobia. Pobočka nemusí byť nevyhnutne zriadená v krajine sídla diplomatickej misie.
K § 15
Toto ustanovenie upravuje niektoré osobitosti viažuce sa na vykonávania zahraničnej služby. Navrhuje sa ustanoviť povinnú tzv. „predvýjazdovú prípravu", ktorej cieľom má byť zabezpečenie odbornej zdatnosti vysielaného zamestnanca, s prihliadnutím na špecifiká prijímajúceho štátu. Ustanovenie, že ak vykonávajú manželia zahraničnú službu na tom istom zastupiteľskom úrade alebo každý na inom zastupiteľskom úrade v tom istom čase, pričom dieťa takýchto zamestnancov môže byť sprevádzajúcou osobou len jedného z nich, explicitne vyjadruje skutočnosť, že postavenie sprevádzajúcej osoby v takýchto prípadoch nie je možné „kumulovať". Navrhuje sa tiež upraviť poskytovanie plateného služobného alebo pracovného voľna na vybavenie dôležitých osobných, rodinných alebo majetkových vecí v súvislosti s vyslaním. Vzhľadom na špecifiká výkonu činnosti na zastupiteľskom úrade a na mimoriadnu neefektívnosť a obtiaže spojené s polročným cyklom „menovania zástupcov" sa navrhuje, aby zastupovania vedúceho na zastupiteľskom úrade nebolo použité obmedzenie doby zastupovania podľa zákona o štátnej službe.
K § 16
Obsahuje ustanovenia o sprevádzajúcich osobách. Zavádza sa povinnosť služobného úradu, na žiadosť vysielaného zamestnanca, vyslať spolu s ním aj jeho manžela a deti. Ustanovenie odseku 2 reaguje na potrebu absolvovania základnej prípravy niektorých sprevádzajúcich osôb, vzhľadom na funkciu, ktorú zamestnanec, ktorého sprevádzajú, má vykonávať.
K § 17
Ustanovujú sa jednotlivé hodnosti, vrátane ich určenia do stupňov, ako aj konzulárne triedy, do ktorých sú zamestnanci zaraďovaní na konzulárnych úradoch. Navrhuje sa tiež, aby na udelenie diplomatickej hodnosti nebol právny nárok, s výnimkou situácie, ak je osoba prezidentom poverená vedením diplomatickej alebo stálej misie. Nenárokovateľnosť diplomatickej hodnosti vychádza zo skutočnosti, že udelenie či prepožičanie je vyjadrením kariérneho postavenia a vychádza z posudzovania každého prípadu osobitne, bez možnosti paušalizácie podmienok do takej miery, aby mohli byť diplomatické hodnosti právne nárokovateľné. Podrobnosti ustanoví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo, keďže udeľovanie a prepožičiavanie diplomatických hodností je v kompetencii ministra zahraničných vecí.
K § 18 až 20
Práva a povinnosti tak zamestnanca v štátnej službe, ako aj zamestnanca vykonávajúceho prácu
vo verejnom záujme podrobne definujú príslušné všeobecné predpisy. Ustanovuje sa právo zamestnanca na evakuáciu z prijímajúceho štátu, v prípade v návrhu ustanovených skutočností, ako odraz práva zamestnanca na ochranu života a zdravia Vzhľadom na to, že vyslanie trvá aj počas evakuácie a zamestnanci majú povinnosti vyplývajúce im z ich činnosti a postavenia, považuje sa aj čas evakuácie za čas výkonu zahraničnej služby. Pokiaľ ide o povinnosti, navrhuje sa nad rámec povinností a obmedzení podľa osobitných predpisov doplniť ďalšie, z povahy veci sa vzťahujúce najmä na zamestnancov vyslaných na zastupiteľský úrad, resp. vyplývajúcich zo špecifík zahraničnej služby. Odlišná úprava rozsahu náhrady škody vyplýva z potrieb aplikačnej praxe a snahy dosiahnuť určitú mieru proporcionality pri rozsahu zodpovednosti za škodu, ako ich ministerstvo zahraničných vecí identifikovalo zo skúseností z tejto oblasti v minulosti.
K § 21
Ministerstvo zavádza nový druh skúšky novoprijatého zamestnanca, ktorú vykoná po absolvovaní adaptačného vzdelávania. Dôvodom je potreba jednak zabezpečenia povinného adaptačného vzdelávania, ale najmä potreba overovania nielen získaných vedomostí, ale všeobecne spôsobilosti vykonávať špecifický druh štátnej služby, ktorý zahraničná služba predstavuje. Okrem bežných procesných ustanovení o priebehu a vykonaní skúšky sa navrhuje neúspešné vykonanie opakovanej skúšky, resp. prvej skúšky bez požiadania o jej opakovanie, spojiť so zánikom štátnozamestnaneckého pomeru ex lege.
K § 22
Hlavným účelom tohto ustanovenia je umožniť ministerstvu klasifikáciu miest v zahraničnej službe podľa prevažujúceho druhu činnosti, čo bude mať svoj dopad aj na vzdelávanie, zvyšovanie kvalifikácie a špecializáciu zamestnancov a na ostatné vnútorné postupy vykonávania štátnej služby, výkonu práce vo verejnom záujme v ústredí, ako aj zahraničnej služby. Z dôvodu finančnej náročnosti sa tiež navrhuje nezriaďovať miesta mimoriadnej významnosti na zastupiteľských úradoch. Ustanovenie odseku 4 preberá úpravu platnú v minulosti v zákone o štátnej službe a rieši situáciu vedúcich zamestnancov v štátnej službe, ktorí ako dlhoroční odborníci vykonávajú funkciu vedúceho zamestnanca (spravidla funkciu veľvyslanca, generálneho konzula, riaditeľa slovenského inštitútu) v zahraničí a ako odborníkom sa ich umožňuje vymenovať na funkciu vedúceho zamestnanca bez výberového konania.
K 23 až 26
Navrhuje sa ustanoviť tri ďalšie prípady zmeny štátnozamestnaneckého pomeru na ministerstve, ako osobitnú úpravu k zákonu o štátnej službe. § 24 upravuje situáciu, ak je zamestnanec vyslaný do orgánu verejnej moci iného štátu a toto vyslanie podriaďuje režimu dočasného vyslania podľa zákona o štátnej službe, pričom špecifikuje dobu vyslania a tiež rozsahu poskytovania náhrad tomuto zamestnancovi, keďže z praxe sú tieto náhrady poskytované aj orgánom, v ktorom zamestnanec pôsobí. § 25 ustanovuje prípad zaradenia zamestnanca mimo činnú štátnu službu, ak zamestnanec pôsobí v medzinárodnej organizácii a dostáva od tejto organizácie plat. Ide o špecifický inštitút, ktorého cieľom je umožniť zamestnancovi v určitom štádiu jeho kariéry, nabrať skúsenosti počas pôsobenia v medzinárodnej organizácii pri súčasnom zachovaní možnosti „návratu" na ministerstvo. Inštitút veľvyslancov s osobitným poslaním podľa § 26 má v praxi diplomatickej služby svoje opodstatnenie. Ide o zamestnanca, zvyčajne bývalého vedúceho diplomatickej misie či stálej misie, ktorý je poverený konkrétnou, zväčša dlhodobou agendou vo vymedzenej veci a koná v záujme Slovenskej republiky v tejto veci.
K § 27
Ustanovenie upravuje základné zákonné rámce hodnotenia a oceňovania na ministerstve. Hodnotenie a jeho výsledky majú mať dôležité miesto v systéme štátnej služby ako aj v systéme výkonu práce vo verejnom záujme na ministerstve. Podrobnosti o systéme hodnotenia budú ustanovené v služobnom predpise. Nad rámec úpravy v zákone o štátnej službe sa navrhujú dva druhy ocenení, ktorými sú ocenenie ministra a mimoriadne udelenie diplomatickej hodnosti. Osobitne pri mimoriadnom udelení diplomatickej hodnosti ide o ocenenie špecifické pre ministerstvo a z tohto dôvodu je jeho úprava obsiahnutá v návrhu zákona. Ocenenia udeľuje minister a podrobná úprava bude obsiahnutá v služobnom predpise.
K § 28
Ustanovenia o vzdelávaní sú upravené aj v zákone o štátnej službe. Napriek tomu sa však navrhuje povinnosť ministerstva zabezpečiť najmenej vzdelávanie v rozsahu podľa odseku 2, keďže na absolvovanie týchto príprav nadväzujú v mnohom zákonné práva a povinnosti. Na účely možnosti posúdenia úrovne absolvovania prípravy sa ustanovuje v odseku 3 spôsob jej ukončenia, ktorým môže byť skúška. Dôvodom ustanovenia obligatórnych typov vzdelávania, ktoré ministerstvo zabezpečuje, ako aj ich ukončenie skúškou je previazané s princípom kariérneho rastu a absolvovanie vzdelávaní má zabezpečiť nielen odbornú zdatnosť zamestnancov, ale má následne odraz v ich možnostiach kariérneho postupu a pôsobenia na ministerstve. Ustanovenia o vzdelávaní sa v určenom rozsahu vzťahujú aj na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
K § 29 až 32
Navrhuje sa ustanoviť prechodné ustanovenia, ktorými sa najmä definujú právne vzťahy a inštitúty, vzniknuté podľa doterajších predpisov na účely zákona o zahraničnej službe. Ide o štandardné ustanovenia, riešiace konflikt medzi novou a starou zákonnou úpravou, tak v právnych vzťahoch a ich kontinuite, ako aj vo vzťahu k jednotlivým novým zákonným inštitútom.
K čl. II
Navrhovaná zmena má za cieľ vyriešiť disproporciu medzi vypočítanou základnou sumou na účely výkonu rozhodnutia, platom a reálnymi životnými a inými nákladmi na zastupiteľskom úrade v cudzine. Navrhuje sa preto, aby sa aj výpočet základnej sumy prispôsobil platu na zastupiteľskom úrade reflektovaním úpravy tohto platu koeficientom, resp. platovým koeficientom.
K Čl. III
K bodu 1
Navrhovaná zmena zohľadňuje platnú dikciu ustanovenia § 2 ods. 1 písm. e), z ktorého vyplýva úloha Slovenskej informačnej služby získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie o skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárske záujmy Slovenskej republiky, čím precizuje aktuálne platné znenie cit ustanovenia. V súvislosti s novou právnou úpravou výkonu štátnej služby v zahraničí sa zároveň zavádza povinnosť Slovenskej informačnej služby plniť úlohy aj na úseku ochrany zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky. Navrhovaná právna úprava reflektuje požiadavky, ktoré vznikli v aplikačnej praxi pri výkone spravodajskej činnosti ako aj oprávnené požiadavky smerujúce voči Slovenskej informačnej službe poskytovať podporu orgánom verejnej moci, predovšetkým Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky, pri tvorbe a prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky.
K bodu 2
Z platného znenia ustanovenia § 1 ods. 3 zákona o Slovenskej informačnej službe vyplýva oprávnenie Slovenskej informačnej služby spolupracovať s orgánmi iných štátov obdobného zamerania a pôsobnosti. Dikcia uvedeného ustanovenia platí v nezmenenej podobe od momentu vydania zákona o Slovenskej informačnej službe, t. j. od roku 1993. V čase od jeho vydania však došlo k mnohým zmenám, na ktoré znenie uvedeného ustanovenia nereflektovalo. Slovenská republika prevzala na seba v priebehu svojej existencie veľa významných medzinárodnoprávnych záväzkov a stala sa členom medzinárodných organizácií. Z pohľadu vecnej pôsobnosti Slovenskej informačnej služby je zrejme najvýznamnejšou z týchto organizácií práve NATO. Navrhovaná právna úprava tak vytvára nevyhnutné podmienky pre možnosť zodpovedajúceho pôsobenia Slovenskej informačnej služby v spravodajskej komunite moderných demokratických štátov medzinárodného spoločenstva, osobitne zavedením možnosti spolupráce s NATO. Cieľom tejto pripomienky je preto súčasne zohľadniť v zákone o Slovenskej informačnej službe aj jej spolupôsobenie ako ústrednej spravodajskej služby Slovenskej republiky na úseku zabezpečovania bezpečnosti a stability v severoatlantickom priestore a podpora kolektívnej obrany členských štátov NATO.
K bodu 3
Navrhovanou zmenou sa zavádza povinnosť Slovenskej informačnej služby získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie potrebné na realizáciu zahraničnopolitických záujmov. Navrhovaná zmena reflektuje na uznesenie vlády SR č. 1109/2000, ktoré predpokladá poskytovanie podpory Slovenskou informačnou službou Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky potrebnej na tvorbu a prijímanie rozhodnutí týkajúcich sa zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky a tým k podpore realizácii zahraničnej politiky Slovenskej republiky a k presadzovaniu záujmov štátu v tejto oblasti.
K bodu 4
Navrhovanou zmenou sa zavádza možnosť vykonať zodpovedajúce bezpečnostné opatrenia avšak len v krajných prípadoch. Tieto opatrenia bude možné uplatniť len vtedy, ak to bude potrebné na zabránenie vymedzenému okruhu protispoločenských javov. Ide predovšetkým o také opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na zamedzenie aktivitám cudzích spravodajských služieb na území Slovenskej republiky a ktoré sú v rozpore s jej záujmami, najmä zahraničnopolitickými, hospodárskymi a bezpečnostnými. Takýmito bezpečnostnými opatreniami, ktoré umožnia Slovenskej informačnej službe zamedziť realizácii týchto protispoločenských javov a zabezpečia ochranu Slovenskej republiky pred nimi, sú napríklad kontrašpionážne opatrenia vykonávané počas kontrašpionáže. Navrhované znenie zároveň rešpektuje medzinárodnoprávne záväzky Slovenskej republiky ako aj právo Európskej únie, ktoré spočíva v zakotvení a deklarovaní zásad proporcionality a primeranosti. Aplikácia zásady proporcionality je vyjadrená v predmetnom ustanovení možnosťou použitia bezpečnostných opatrení len v prípade potreby ich použitia ako ďalšieho, podporného prostriedku, na zabránenie určitému druhu aktivít alebo ohrození a na realizáciu zahraničnopolitických záujmov, predovšetkým vtedy, ak použitie iných prostriedkov spravodajskej služby je znemožnené alebo podstatne sťažené alebo sa nimi nedá dosiahnuť požadovaný cieľ. Vykonané bezpečnostné opatrenia musia byť zároveň primerané, teda uplatnenie týchto opatrení nesmú, s ohľadom na dosiahnutie nimi sledovaného cieľa, prekročiť potrebnú mieru a nesmú byť zjavne neprimerané k prostriedkom a opatreniam, voči ktorým smerujú.
K bodu 5
Platné znenie predmetného ustanovenia rozširuje v súlade s doteraz platnou dikciou § 1 okruh právnych noriem, ktoré ukladajú Slovenskej informačnej službe úlohy, ktoré je povinná plniť. Medzi uvedené právny normy podľa uvedeného ustanovenia patria osobitné zákony, medzinárodné zmluvy a dohody, ktorým je Slovenská republika viazaná. Platné znenie tejto dikcie sa rozširuje o úlohy súvisiace s členstvom Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách, predovšetkým v NATO.
K bodu 6
Ide o legislatívno-technickú pripomienku nadväzujúca na ostatné pripomienky.
K bodu 7
Navrhovanou zmenou sa zavádza oprávnenie Slovenskej informačnej služby realizovať ochranu príslušníkov Slovenskej informačnej služby, ktorí plnia úlohy informačnej služby na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí. Predovšetkým tí príslušníci Slovenskej informačnej služby, ktorí plnia úlohy v zahraničí, sú vystavení zvýšenej miere rizika a nebezpečenstva. Nakoľko v mnohých prípadoch pôsobia príslušníci Slovenskej informačnej služby v záujmovom prostredí jednotlivo, je nevyhnutné im poskytovať potrebné logistické zázemie, vrátane poskytnutia potrebnej pomoci a ochrany v prípade, ak budú vystavení nebezpečenstvu ohrozenia ich života alebo zdravia. Ochrana a pomoc takýmto príslušníkom bude spočívať predovšetkým v poskytovaní potrebnej právnej ochrany v zahraničí.
K Čl. IV
Navrhovaná zmena má za cieľ vyriešiť disproporciu medzi vypočítanou základnou sumou na účely výkonu rozhodnutia, platom a reálnymi životnými a inými nákladmi na zastupiteľskom úrade v cudzine. Navrhuje sa preto, aby sa aj výpočet základnej sumy prispôsobil platu na zastupiteľskom úrade reflektovaním úpravy tohto platu koeficientom, resp. platovým koeficientom.
K Čl. V
Navrhované doplnenia, resp. zmeny majú za cieľ riešiť situáciu, ak sú tieto osoby poverené vedením diplomatickej misie, stálej misie alebo osobitnej misie, resp. ak sú sprevádzajúcimi osobami.
K Čl. VI
Navrhované doplnenia, resp. zmeny majú za cieľ riešiť situáciu, ak sú tieto osoby poverené vedením diplomatickej misie, stálej misie alebo osobitnej misie, resp. ak sú sprevádzajúcimi osobami.
K Čl. VII
Navrhované doplnenia, resp. zmeny majú za cieľ riešiť situáciu, ak sú tieto osoby poverené vedením diplomatickej misie, stálej misie alebo osobitnej misie, resp. ak sú sprevádzajúcimi osobami.
K Čl. VIII
K bodom 1 až 4
Navrhované úpravy § 19 ods. 1, 9 a 10 súvisia so zmenami vo IV. časti zákona o cestovných náhradách (26a, § 26b, 26c, § 27a). Zamestnancovi sa uvedenými ustanoveniami založil nárok na náhradu výdavkov na zdravotné poistenie za manžela a náhradu výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie za manžela. Zmenil sa charakter náhrady cestovných výdavkov za cesty za účelom dovolenky z nenárokového na nárokový, pričom sa súčasne ustanovili aj podmienky jej poskytovania. Súčasne sa manželovi a deťom rozšírili nároky a plnenia aj v prípade, ak je zamestnanec vyhlásený za nezvestného.
K bodu 5
Navrhované úpravy spresňujú spôsob zaokrúhľovania náhrady výdavkov spojených s pobytom manžela v prípade, ak sa náhrada poskytuje v cudzej mene. Súčasne sa ustanovuje kurz, akým sa prepočíta vypočítaná náhrada v eurách na cudziu menu.
K bodu 6
Navrhovaná úprava spresňuje krátenie náhrady výdavkov spojených s pobytom manžela v prípade, ak manžel začne vykonávať alebo skončí vykonávať závislú činnosť alebo ak manžel začne alebo skončí podnikať v priebehu mesiaca; náhrada výdavkov za daný kalendárny deň sa v tomto prípade poskytuje iba v pomernej výške (prepočíta sa k počtu dní, kedy zamestnanec nevykonával závislú činnosť alebo nepodnikal).
K bodom 7 a 8
Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter. Náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela sa v prípade uzavretia dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru nekráti v žiadnom prípade, t. j. bez ohľadu na to, s akým zamestnávateľom manžel uzatvorí predmetnú dohodu (môže to byť zamestnávateľ zamestnanca alebo aj iný zamestnávateľ).
K bodu 9
Navrhované úpravy spresňujú spôsob zaokrúhľovania náhrady výdavkov spojených s pobytom dieťaťa v prípade, ak sa náhrada poskytuje v cudzej mene. Súčasne sa ustanovuje kurz, akým sa prepočíta vypočítaná náhrada v eurách na cudziu menu.
K bodu 10
Navrhovanou úpravou sa znižuje doba poskytovania náhrad výdavkov a plnení počas evakuácie zamestnancovi, manželovi a deťom zo šiestich mesiacov na päť mesiacov.
K bodu 11
Novým navrhovaným ustanovením § 26a sa navrhuje nové plnenie pre vyslaného zamestnanca za jeho manžela, za ktorého počas dočasného vyslania nie je platiteľom zdravotného poistenia štát podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (napr. manžel je zaradený mimo činnú štátnu službu, manžel má poskytnuté pracovné voľno alebo služobné voľno bez náhrady mzdy). Uvedená náhrada má za cieľ uľahčiť nepracujúcim partnerom, ktorí počas dočasného vyslania ich manželského partnera nemajú možnosť pokračovať v práci, a teda platiť si povinné verejné zdravotné poistenie. Uvedená náhrada je limitovaná najnižším vymeriavacím základom v zmysle zákona o zdravotnom poistení. Cieľom tejto zmeny je aj podpora rodiny, aby bol manžel ochotný sprevádzať dočasne vyslaného zamestnanca do zahraničia.
Odseky 2, 3 a 5 konkretizujú obdobie a prípady, za ktoré zamestnancovi patrí, resp. nepatrí náhrada výdavkov na zdravotné poistenie za manžela. Náhrada výdavkov zamestnancovi patrí iba za obdobie, počas ktorého sa zdržiava v krajine dočasného vyslania, resp. v krajine do ktorej je evakuovaný, pričom je ustanovená aj horná časová hranica možnej neprítomnosti manžela v uvedených krajinách, za ktoré sa mu bude náhrada poskytovať, a to maximálne 100 dní v kalendárnom roku; ak sa v uvedených krajinách nebude zdržiavať viac ako 100 dní v kalendárnom roku, náhrada mu nepatrí. Náhrada mu nepatrí ani v prípade, ak je manžel obdobným spôsobom poistený podľa predpisov v krajine dočasného vyslania.
Odsek 4 konkretizuje spôsob krátenia náhrady výdavkov na zdravotné poistenie v prípade, ak manžel začne alebo skončí nasledovanie do miesta dočasného vyslania v priebehu mesiaca; v tomto prípade mu patrí náhrada v pomernej časti zaplateného poistného, zodpovedajúcej počtu dní nasledovania.
Odsek 6 ustanovuje spôsob poskytnutia náhrady výdavkov na zdravotné poistenie. Zamestnancovi sa poskytne iba na základe jeho písomnej žiadosti.
Odsek 7 ukladá zdravotným poisťovniam povinnosť vydávať potvrdenia o výške zaplateného poistného na zdravotné poistenie.
Novým navrhovaným ustanovením § 26b sa navrhuje nové plnenie pre vyslaného zamestnanca za jeho manžela, ktorý počas dočasného vyslania nie je povinne sociálne poistený a počas dočasného vyslania sa rozhodne byť dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistenou osobou, alebo dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Uvedená náhrada má za cieľ uľahčiť nepracujúcim manželom, ktorí počas dočasného vyslania ich manželského partnera nemajú možnosť pokračovať v zamestnaní a teda byť povinne poistení pre vyššie uvedené účely. Náhrada je mesačne limitovaná vymeriavacím základom, ktorým je jedna dvanástina všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa poistné platilo.
Odseky 2 a 4 konkretizujú obdobie a prípady, za ktoré zamestnancovi patrí, resp. nepatrí náhrada výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie. Náhrada výdavkov zamestnancovi patrí iba za obdobie, počas ktorého sa zdržiava v krajine dočasného vyslania, resp. v krajine do ktorej je evakuovaný, pričom je ustanovená aj horná časová hranica možnej neprítomnosti manžela v uvedených krajinách, za ktoré sa mu bude náhrada poskytovať, a to maximálne 100 dní v kalendárnom roku; ak sa v uvedených krajinách nebude zdržiavať viac ako 100 dní v kalendárnom roku, náhrada mu nepatrí. Náhrada mu nepatrí ani v prípade, ak je manžel obdobným spôsobom poistený podľa predpisov v krajine dočasného vyslania.
Odsek 3 konkretizuje spôsob krátenia náhrady výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie v prípade, ak manžel začne alebo skončí nasledovanie do miesta dočasného vyslania v priebehu mesiaca; v tomto prípade mu patrí náhrada v pomernej časti zaplateného poistného na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie, zodpovedajúcej počtu dní nasledovania.
Odsek 5 ustanovuje spôsob poskytnutia náhrady výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie. Zamestnancovi sa poskytne iba na základe jeho písomnej žiadosti.
Odsek 6 ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť vydávať potvrdenia o výške zaplateného poistného na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie.
Novým navrhovaným ustanovením § 26c sa spresňujú podmienky poskytovania náhrady cestovných výdavkov za účelom dovolenky a späť do miesta dočasného vyslania zamestnancovi, manželovi a deťom – mení sa nenárokový charakter tejto náhrady na nárokový charakter, ustanovuje sa časové obdobie poskytovania tejto náhrady a povinnosť naplánovať si čerpanie dovolenky v období lekárskej prehliadky a vykonania skúšky dieťaťa.
K bodu 12
Navrhované zmeny spresňujú poskytovanie náhrad a plnení v prípade smrti zamestnanca, v prípade vyhlásenia manžela za mŕtveho, ako aj v prípade smrti manžela a dieťaťa počas dočasného vyslania. Náhrada výdavkov a plnení pre manžela a deti sa rozširuje aj pre prípad, ak je zamestnanec vyhlásený za nezvestného.
K bodu 13
Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter, súvisí s navrhovanou úpravou v bode 11.
K bodu 14
Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter. Presnejším spôsobom sa navrhuje aj definícia dieťaťa na účely poskytovania náhrad a plnení.
K bodu 15
Navrhovaná úprava súvisí s navrhovanými úpravami v bode 11 a 12.
K bodu 16
Navrhované úpravy spresňujú spôsob zaokrúhľovania náhrady výdavkov spojených s pobytom manžela v prípade, ak sa náhrada poskytuje v cudzej mene. Súčasne sa ustanovuje kurz, akým sa prepočíta vypočítaná náhrada v eurách na cudziu menu.
K bodu 17
Navrhovaná úprava súvisí s navrhovanou úpravou v bode 4 a 12.
K bodu 18
Navrhovaná úprava má legislatívno-technický charakter.
K Čl. IX
Náhrada má obdobný charakter ako ostatné náhrady uvedené v zákone, ktoré nevstupujú do vymeriavacieho základu na účely povinných odvodov.
K Čl. X
Jediným účelom ustanovení § 13c je rozšíriť poskytovanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia, ktoré sa poskytuje štátnym zamestnancom podľa zákona o štátnej službe, aj na vyslaných zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme v zahraničí.
K Čl. XI
K bodom 1 a 2
Legislatívno-technická úprava v súvislosti zo zavedením náhrady za sťažené životné podmienky počas výkonu práce v zahraničí.
K bodu 3
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 4
Životné podmienky v niektorých krajinách sú ťažšie alebo veľmi ťažké oproti podmienkam bežným v domovskej krajine. Kritériá, na základe ktorých sa určí krajina so sťaženými životnými podmienkami nie sú zohľadnené v žiadnej zložke platu podľa tohto zákona. Zdravotné a nemocničné podmienky sú na veľmi nízkej úrovni, prípadne ťažko dostupné. Rovnako podnebie má negatívny vplyv na fyzický a psychický stav človeka. Stupeň izolácie je napr. v arabských alebo v afrických krajinách veľmi výrazný (obmedzená voľnosť pohybu). V ostatných miestnych podmienkach môže byť napr. rozdielne náboženstvo, iné spoločenské a národné zvyklosti, zlá dostupnosť základných potravín, nedostatočné možnosti vzdelávania detí, bankový systém, resp. jeho absencia a pod.
K bodom 5 a 6
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 7
V prípade evakuácie nedochádza k zmene platových podmienok zamestnanca. Premiestnenie zamestnanca s rodinou vzniká z dôvodu mimoriadnych udalostí, ktoré nemôže zamestnávateľ ani zamestnanec ovplyvniť. Zamestnancovi je v takýchto prípadoch potrebné zachovať rovnaké podmienky, za ktorých vykonával prácu vo verejnom záujme v zahraničí. Ide o dočasné riešenie, a to maximálne na 5 mesiacov a takéto udalosti nie sú bežné. Za celé obdobie existencie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky bola evakuácia uskutočnená výnimočne.
K bodu 8
Legislatívno-technická úprava.
K Čl. XII
Náhrada má obdobný charakter ako ostatné náhrady uvedené v zákone, ktoré nevstupujú do vymeriavacieho základu na účely povinných odvodov.
K Čl. XIII
K bodu 1
Ustanovuje sa, že profesionálny vojak, ktorý bude nasledovať zamestnanca, ktorý vykonáva zahraničnú službu, bude zaradený do neplatenej zálohy.
K bodu 2 a 3
Navrhuje sa, aby poverenie výkonom funkcie vedúceho diplomatickej misie, vedúceho stálej misie pri medzinárodnej organizácii, vedúceho osobitnej misie ako civilného zamestnanca v zahraničnej službe bol dôvod na skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka zo zákona analogicky ako v ostatných prípadoch uvedených v § 71 zákona. Ak pôjde o vyslanie profesionálneho vojaka do Stálej delegácie Slovenskej republiky pri NATO, bude vyslaný v súlade s týmto zákonom.
K bodu 4
V nadväznosti na úpravu navrhovanú v čl. I v § 14 ods. 4 návrhu zákona pre zamestnanca zahraničnej služby sa navrhuje pre vedúceho služobného úradu možnosť udeliť profesionálnemu vojakovi služobné voľno bezprostredne pred vyslaním na výkon štátnej služby do zahraničia alebo bezprostredne pred ukončením tohto vyslania, najviac v rozsahu troch dní. Zároveň sa ustanovuje poskytovanie platu počas tohto služobného voľna.
K bodu 5
Ustanovenie upresňuje pre aplikačnú prax prepočet ostatných plnení poskytovaných profesionálnemu vojakovi (napr. príspevok zo sociálneho fondu, preplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia) a nenávratného preddavku v inej mene ako v eurách. V zákone bol doteraz riešený len prepočet platu na cudziu menu.
K bodu 6
Upravuje sa poskytovanie zahraničného platu profesionálnemu vojakovi počas evakuácie. Úprava sa zlaďuje s úpravou navrhovanou pre zamestnanca zahraničnej služby.
K bodu 7
Ustanovením sa spresňuje rozsah náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti vo vzťahu k profesionálnemu vojakovi s miestom výkonu štátnej služby v zahraničí.
K Čl. XIV
K bodu 1
Vzhľadom na prijatie nového zákona o zahraničnej službe, ktorý upravuje právne vzťahy štátnych zamestnancov v zahraničnej službe vo všeobecnosti a ktorý upravuje aj niektoré osobitosti vykonávania štátnej služby v služobnom úrade, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, je potrebné aj v zákone o štátnej službe vyjadriť vzťah týchto predpisov ako vzťah osobitného zákona a všeobecného zákona.
K bodu 2
Návrh súvisí s bodom 21, s úpravou § 108 odsek 2
K bodu 3
Technicko-legislatívna úprava.
K bodu 4
Navrhuje sa doplniť doterajší text, ktorým sa určuje že vedúcim štátnym zamestnancom pre odborníka ústavného činiteľa je ten, kto s ním uzatvára služobnú zmluvu.
K bodu 5
Navrhuje sa doplniť doterajší text, ktorým sa určuje, že vedúcim služobného úradu pre odborníka ústavného činiteľa je ten, kto s ním uzatvára služobnú zmluvu.
K bodu 6
Doplnenie nového písmena súvisí s § 31 ods. 2, podľa ktorého môže dôjsť k zmene štátnozamestnaneckého pomeru na základe dohody a teda bez toho, aby dôvodom zmeny nemuselo byť zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a s tým súvisiace následné preloženie štátneho zamestnanca.
K bodu 7
Technicko-legislatívna úprava. Súvisí s bodom 6.
K bodu 8
Služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, ak existujú zákonné dôvody, pre ktoré štátny zamestnanec nemôže vykonávať štátnu službu, a preto nemôže ani plniť niektoré povinností, ktoré priamo súvisia s povinnosťou osobne vykonávať štátnu službu. Ide napríklad o povinnosť dodržiavať určený týždenný služobný čas alebo kratší týždenný služobný čas, povinnosť zastupovať vedúceho zamestnanca v rozsahu určenom služobným úradom. Z tohto dôvodu sa určujú povinnosti, ktoré štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby nemôže dodržiavať.
K bodu 9
Navrhuje sa technicko-legislatívna úprava, ktorá súvisí s prelomením zákazu výpovede z dôvodu porušovania služobnej disciplíny. Výpovedný dôvod, pre ktorý zákaz výpovede neplatí, je upravený v § 47 písm. h).
K bodu 10 a 11
Spresňuje sa kompetencia predsedu najvyššieho súdu, ktorý uzatvára s odborníkom ústavného činiteľa služobnú zmluvu.
K bodu 12
Upravuje sa možnosť vedúceho služobného úradu, najmä v služobných úradoch s väčším počtom štátnych zamestnancov, poveriť iného štátneho zamestnanca vyhodnotením majetkového priznania.
K bodu 13 až 15
V § 82 sa dopĺňa nová náhrada. Spôsob výpočtu a kritériá tejto náhrady sú ustanovené v § 101a. Životné podmienky v niektorých štátoch sú rozdielne oproti podmienkam v Slovenskej republike. Zdravotné a nemocničné podmienky sú na veľmi nízkej úrovni, prípadne sú ťažko dostupné. Rovnako klimatické podmienky v niektorých krajinách majú negatívny vplyv na fyzický a psychický stav človeka. Stupeň izolácie je napr. v arabských alebo v afrických krajinách veľmi výrazný (obmedzená voľnosť pohybu). V rámci ostatných miestnych podmienok môže ísť napr. o rozdielne náboženstvo, iné spoločenské a národné zvyklosti, zlú dostupnosť základných potravín, nedostatočné možnosti vzdelávania detí.
K bodu 16
Upravuje poskytovanie náhrad podľa tohto zákona počas dočasného vyslania.
K bodu 17
V prípade prehlbovania kvalifikácie ide o výkon štátnej služby a z uvedeného dôvodu štátnemu zamestnancovi má prislúchať zahraničný funkčný plat bez ohľadu na to, kde prehlbovanie kvalifikácie vykonáva. Súčasne sa touto úpravou zjednotí prehlbovanie kvalifikácie so zamestnancami pri výkone práce vo verejnom záujme, kde sa za prehlbovanie poskytuje vždy zahraničný funkčný plat.
K bodu 18
Upresnenie pre aplikačnú prax.
K bodu 19
Plat pri dočasnom vyslaní sa podľa zákona o štátnej službe vypočítava v eurách. Zákon o štátnej službe však umožňuje následne poskytnúť plat aj v cudzej mene ako v eurách. V uvedenom ustanovení sa zjednocuje možnosť poskytnúť v cudzej mene nielen plat, ale aj preddavok na tento plat. Upresnenie pre aplikačnú prax.
K bodu 20
V prípade evakuácie podľa zákona o štátnej službe nedochádza k zmene miesta vykonávania štátnej služby počas dočasného vyslania štátneho zamestnanca, a tým ani k zmene jeho platových podmienok. K premiestneniu štátneho zamestnanca s rodinou dochádza z dôvodu mimoriadnych udalostí, ktoré služobný úrad ani štátny zamestnanec nemôžu ovplyvniť. Preto sa navrhuje, aby štátnemu zamestnancovi v štáte, do ktorého bol evakuovaný, zostali zachované rovnaké platové podmienky, ako mu patrili v štáte, do ktorého bol dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby. Navrhované riešenie sa časovo obmedzuje na dobu piatich mesiacov.
K bodu 21
Minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy, ktorý je vo vzťahu k štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii vedúcim štátnym zamestnancom, teda nadriadeným štátnym zamestnancom (§ 11 ods. 4 zákona o štátnej službe) a vedúcim služobného úradu (§ 12 ods. 3 zákona o štátnej službe), je oprávnený určovať úlohy a ukladať im pokyny, organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť ich vykonávanie štátnej služby sa navrhuje, aby z uvedených dôvodov bol oprávnený určovať im plať. Za plnenie úloh v rezorte je zodpovedný minister, preto sa navrhuje, aby vedúcim zamestnancom vo verejnej funkcii, ktorí sú na čele orgánov miestnej štátnej správy určoval plat minister.
V nadväznosti na doplnenie § 12 ods. 5 sa upravuje kompetencia predsedu najvyššieho súdu určovať plat odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu.
K Čl. XV
Účinnosť zákona o zahraničnej službe sa navrhuje od 1. júla 2010. Účinnosť niektorých ustanovení zákona o štátnej službe (čl. XIV), ktorých novelizáciu si vyžiadala aplikačná prax, sa navrhuje dňom vyhlásenia zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Z hľadiska finančných dopadov na štátny rozpočet zákona o zahraničnej službe sa navrhuje osobitná účinnosť ustanovení čl. VIII upravujúcich náhrady výdavkov na zdravotné poistenie a sociálne poistenie nepracujúcich manželských partnerov, ktorí sprevádzajú vyslaných zamestnancov na zastupiteľský úrad.
V Bratislave 16. 12. 2009
Robert Fico
predseda vlády
Slovenskej republiky
v. r.
Miroslav Lajčák
minister zahraničných vecí
Slovenskej republiky
v. r.