TlačPoštaZväčšiZmenši

400/2009 Z. z.

4.3. 2012, 13:36 |  najpravo.sk

Dôvodová správa + Spoločná správa výborov

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona") upravuje vzťahy štátnych zamestnancov k štátu pri vykonávaní štátnej služby v súlade s požiadavkami praxe i s ohľadom na trendy v krajinách Európskej únie. Bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády a v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

Úprava postavenia štátnych zamestnancov sa považuje za dôležitú oblasť spoločenských vzťahov. Štátni zamestnanci sa v podstatnej miere priamo zúčastňujú na tvorbe a realizácii nielen výkonu štátnej správy, ale aj štátnej politiky ako takej. Je nevyhnutné, aby právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov predstavovala jednotný, stabilný a funkčný systém. V zákone sa navrhuje zabezpečiť štátnym zamestnancom nevyhnutné podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby a vytvoriť priestor na odborné plnenie úloh orgánov štátnej správy a úloh štátnych orgánov vykonávajúcich štátne záležitosti.

Pri vypracovaní návrhu zákona sa vychádzalo z aplikačnej praxe uplatňovania doterajšieho zákona o štátnej službe a tiež z podaní samotných štátnych zamestnancov, ktorými žiadali o riešenie niektorých problémov týkajúcich sa nejasností v právnej úprave. Boli využité niektoré závery publikované v odbornej literatúre, právne predpisy Slovenskej republiky a vybraných krajín Európskeho spoločenstva (Česká republiky, Poľsko, Holandsko, Francúzsko) upravujúce problematiku verejnej, resp. štátnej služby. Zdrojom boli aj poznatky z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä pri porušení zásady rovnakého zaobchádzania a Súdneho dvoru Európskych spoločenstiev.

Návrh zákona sa tak, ako aj v súčasnosti platný zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe") bude vzťahovať na štátnych zamestnancov pri plnení úloh štátnej správy alebo plnení štátnych záležitostí v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Navrhovaný zákon sa nebude vzťahovať na právne vzťahy fyzických osôb vykonávajúcich štátnu službu v služobnom pomere podľa osobitných predpisov. Ide o štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov a profesionálnych vojakov. Rovnako sú z jeho pôsobnosti vylúčené fyzické osoby, ktoré vykonávajú konkrétne funkcie (napr. poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, členovia vlády Slovenskej republiky, sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcovia, prokurátori, verejný ochranca práv). Návrh zákona sa nebude nevzťahuje na vykonávanie funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Na riaditeľa tohto úradu sa však budú vzťahovať niektoré ustanovenia návrhu zákona, a to na základe delegovanej pôsobnosti osobitného predpisu, ktorého novelizáciu upravuje novelizačný článok predloženého návrhu zákona.

Na štátnozamestnanecké vzťahy sa použije Zákonník práce delegovane. Ponechanie tejto pôsobnosti Zákonníka práce na štátnozamestnanecké vzťahy vychádza jednak zo skutočnosti, že takáto pôsobnosť sa osvedčila, a jednak zo skutočnosti, že na verejnoprávne prvky štátnozamestnaneckého pomeru nemožno použiť ustanovenia výlučne súkromnoprávnej povahy.

Spory medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov budú prejednávať a rozhodovať súdy.

Dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy vykonávajú orgány inšpekcie práce podľa osobitného predpisu (zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Navrhovaná právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov vychádza z princípov profesionality (zabezpečenie vzdelávania), nestrannosti (objektivita v konaní, ako aj pri uplatňovaní zákona vo všeobecnosti), efektivity, stability štátnozamestnaneckého pomeru (ochrana pred jednostranným skončením štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom), politickej neutrality (zákaz vyvíjať v služobnom úrade aktivity, ktoré by slúžili záujmom politickej strany alebo hnutia) a etiky (dodržiavanie zákonom určených spôsoboch správania sa pri vykonávaní práv a povinností vyplývajúcich zo štátnej služby).

Navrhovaná úprava rešpektuje záväzky Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná, z Dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, z práva Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Zoznam transponovaných smerníc je uvedený v doložke zlučiteľnosti.

Podľa v súčasnosti účinného zákona o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer vznikal na základe rozhodnutia o vymenovaní vydaného v správnom konaní. V návrhu zákona o štátnej službe sa upravuje vznik štátnozamestnaneckého pomeru na základe služobnej zmluvy uzatvorenej medzi štátnym zamestnancom a štátom reprezentovaným služobným úradom. Niektoré administratívne prvky, ako napríklad osobitné predpoklady vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, špecifické postavenie štátneho zamestnanca vo vzťahu k verejnosti, plat upravený zákonom, práva, povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca, možnosť dočasnej zmeny služobných podmienok jednostranne služobným úradom, právo na osobitné plnenia, však zostávajú zachované. V osobitných prípadoch budú štátnozamestnanecké vzťahy budú naďalej vznikať na základe vymenovania alebo voľby.

Vzhľadom na novú koncepciu vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, ktorá je budovaná na princípe zmluvnosti návrh už neupravuje prípravnú štátnu službu, ktorá predchádzala vymenovaniu do stálej štátnej služby. Nahrádza ju „adaptačné obdobie", ako súčasť už existujúceho štátnozamestnaneckého pomeru, počas ktorého štátny zamestnanec absolvuje vstupné adaptačné vzdelávanie. Cieľom adaptačného obdobia je získať základné informácie, odborné a praktické vedomosti súvisiace s vykonávaním štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste a oboznámiť sa s pracovným prostredím v príslušnom služobnom úrade.

V návrhu zákona sa upravuje aj skúšobná doba v štátnozamestnaneckom pomere, ktorá trvá tri mesiace.

Nominovanú štátnu službu, ktorá bola samostatným druhom štátnej služby podľa zákona o štátnej službe, predložený návrh zákona už neupravuje, nakoľko nemala vecné opodstatnenie. Nepriniesla efekt ani z hľadiska proklamovaného zatraktívnenia štátnej služby. V nominovanej štátnej službe v roku 2008 vykonávalo štátnu službu iba 5 štátnych zamestnancov.

V návrhu zákona sa kladie dôraz na podporu profesionálneho rastu štátneho zamestnanca, najmä vo formách vzdelávania a prehlbovanie kvalifikácie, ktoré bude uhrádzať služobný úrad. Podmienky vzdelávania sú v zákone upravené novým spôsobom s možnosťou špecifikácie v služobných predpisoch jednotlivých služobných úradov.

V oblasti odmeňovania, vychádzajúc z poznatkov aplikačnej praxe, navrhuje sa opätovné zavedenie odbornej praxe ako podmienky na zvýšenie platovej tarify štátneho zamestnanca, a to za jeden rok praxe zvýšenie o 1 %; zvýšenie platovej tarify bude patriť najviac za 32 rokov odbornej praxe. Pre vybraný okruh štátnych zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorí plnia špecifické úlohy pre vládu Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky a podpredsedu vlády Slovenskej republiky sa navrhuje zvýšenie platových taríf o 20 %.

Nový inštitút „osobný plat" dáva priestor služobnému úradu na ocenenie štátneho zamestnanca, ktorý plní osobitne významne úlohy alebo mimoriadne náročné úlohy, za splnenie ktorých je zodpovedný niektorý z uvedených služobných úradov. Poskytovanie osobného platu bude podmienené trvaním dôvodov a podmienok, pre ktoré bol štátnemu zamestnancovi priznaný.

Navrhuje sa nový príplatok, ktorý bude patriť štátnym zamestnancom za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo v sume do 13 resp. 20 eur mesačne.

Návrh zákona garantuje štátnemu zamestnancovi zachovanie výšky funkčného platu, ktorý mal priznaný ku dňu jeho účinnosti. Štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe bude zachovaná suma osobitného príplatku priznaného do 31. októbra 2009 s tým, že v ďalších obdobiach sa už táto suma nebude zvyšovať.

Vplyvy návrhu zákona na štátny rozpočet a ostatné verejné rozpočty, na zamestnancov a tvorbu pracovných miest a na hospodárenie podnikateľskej sféry sú vyjadrené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Návrh zákona je vypracovaný v súlade s čl. 12, 13, 35, 36, 37, 38, 39, 41 ods. 2 a 54 Ústavy Slovenskej republiky a s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 1/1919 o pracovnom čase uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 80/1922 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 29/1930 o nútenej práci v znení Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 105/1957 uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 506/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 52/1936 o platenej dovolenke uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 442/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 87/1948 o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 489/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 95/1949 o ochrane mzdy uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 411/1991 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 98/1949 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 470/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 100/1951 o rovnosti v odmeňovaní uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 450/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 111/1958 o diskriminácii v zamestnaní a povolaní uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 465/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č.140/1974 Zb. o platenom študijnom voľne uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 491/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 132/1970 o platenej dovolenke - doposiaľ nebol ratifikovaný, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 151/1978 o pracovných vzťahoch vo verejnej službe - doposiaľ nebol ratifikovaný, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 154/1981 o kolektívnom vyjednávaní, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 158/1982 o rozviazaní pracovného pomeru.

Návrh zákona bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, sekciou rozpočtovej politiky, ktorá vo svojom stanovisku č. MF/9467/2009-411 zo dňa 30. januára 2009 konštatuje, že nemá k návrhu zákona pripomienky a berie na vedomie, že predložený návrh zákona bude zabezpečený v rámci disponibilných zdrojov jednotlivých kapitol, t.j. bez zvýšenia nárokov na rozpočet verejnej správy.

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Vládny návrh zákona v § 1 odseku 1 ustanovuje čo je predmetom právnej regulácie – sú to vzťahy, ktoré vznikajú pri vykonávaní štátnej služby štátnymi zamestnancami, označené ako štátnozamestnanecké vzťahy. Ich obsahom sú práva a povinnosti štátneho zamestnanca smerujúce k plneniu úloh štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo k plneniu úloh iného štátneho orgánu pri vykonávaní štátnych záležitostí. Zamestnávajúcim subjektom, v oboch prípadoch, je štát, reprezentovaný služobným úradom.

Predmetom právnej úpravy vládneho návrhu zákona sú nielen primárne štátnozamestnanecké vzťahy (štátnozamestnanecký pomer), ale aj tie, ktoré bez existencie primárnych nemôžu vzniknúť, t. j. sekundárne vzťahy, ktorými sú napr. vzťahy vznikajúce pri zodpovednosti za škodu štátneho zamestnanca alebo štátu, vzťahy upravujúce postavenie zástupcov zamestnancov v štátnozamestnaneckých vzťahoch i vzťahy kolektívneho vyjednávania v podmienkach štátnej služby.

V tomto ustanovení v odseku 2 sú upravené aj princípy, na ktorých je budovaná štátna služba. Tieto právne myšlienky (idey) sú premietnuté do jednotlivých ustanovení navrhovaného zákona. Sú bázou nielen pre jeho výklad, umožňujú aj zdokonaľovanie právnej úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov.

Princíp profesionality je premietnutý do ustanovení upravujúcich podmienky prijatia do štátnozamestnaneckého pomeru a obsadzovania štátnozamestnaneckého miesta výberovým konaním (u vedúcich štátnych zamestnancov) a výberom (u ostatných štátnych zamestnancov). Tento princíp je však zohľadnený aj v ustanoveniach o vzdelávaní štátnych zamestnancov zameraného na permanentný profesionálny rast štátneho zamestnanca.

Princíp politickej neutrality je vyjadrený v ustanoveniach zakazujúcich štátnemu zamestnancovi vyvíjať v služobnom úrade činnosti, ktoré by slúžili záujmom politickej strany alebo politického hnutia.

Princíp nestrannosti zohľadňujú ustanovenia upravujúce povinnosti štátneho zamestnanca, ktoré ukladajú štátnemu zamestnancovi povinnosť dodržiavať právne predpisy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby a tiež dodržiavať služobné predpisy a aplikovať ich podľa svojho najlepšieho svedomia, a rešpektovať a chrániť pritom ľudskú dôstojnosť a ľudské práva. Pri vykonávaní štátnej služby sa štátny zamestnanec musí zdržať všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania.

Princíp efektivity spočíva v kvalitnom, včasnom a hospodárnom plnení služobných úloh. Je obsiahnutý vo viacerých ustanoveniach upravujúcich povinnosti štátneho zamestnanca. Medzi ne patria aj tie, ktoré ukladajú povinnosť ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením, nakladať s ním účelne a využívať ho iba na oprávnené účely.

Princíp stability štátnozamestnaneckého pomeru spočíva v ponuke práce v prípade jednostranného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca služobným úradom, i v zákaze výpovede a okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Vládny návrh zákona upravuje aj ďalšiu stabilizujúcu skutočnosť, a to zastavenie (skončenie) plynutia výpovednej doby zo zákona vtedy, ak pred jej uplynutím dôjde k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca.

Princíp etiky obsahujú tie ustanovenia zákona o štátnej službe, ktoré upravujú spôsob ako sa má štátny zamestnanec správať pri vykonávaní štátnej služby. Tieto etické pravidlá sú povýšené na zákon a ich porušenie má za následok porušenie služobnej disciplíny. Podľa nich napríklad štátny zamestnanec nesmie vykonávať činnosť, ktorá je nedôstojná z hľadiska vykonávania štátnej služby, nesmie prijímať dary alebo iné výhody od fyzickej osoby alebo právnickej osoby; výnimky ustanovuje zákon – ide napríklad o dary pri oficiálnych rokovaniach alebo stretnutiach. Rovnako nesmie sprostredkúvať pre seba, inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný kontakt so subjektmi, ktoré zákon taxatívnym spôsobom ustanovuje napr. štátom, obcou, vyšším územným celkom, právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu alebo s majetkovou účasťou Fondu národného majetku a pod.

Navrhovaný zákon v dostatočnej miere upravuje konanie a správanie sa štátneho zamestnanca aj z jeho etickej stránky, a preto nie je potrebné upravovať ho osobitne v Etickom kódexe.

Delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce vystihuje skutočnosť, že štátnozamestnanecký pomer nemá súkromnoprávny charakter a viaceré veci nemôžu byť predmetom dohody účastníkov na rozdiel od pracovného pomeru. Verejnoprávne prvky tohto vzťahu, ktoré sú dané tým, že zamestnávateľom je štát a jeho potreby majú niekedy prednosť pred záujmami jednotlivca. Ide napríklad o jednostranné preloženie štátneho zamestnanca, či o sumu funkčného platu, ktorá je upravená zákonom, prípadne všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe zákona. Delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce vystihuje aj skutočnosť, že niektoré ustanovenia o postavení zástupcov zamestnancov najmä v ich nadnárodnej pozícii nie je aplikovateľné v štátnozamestnaneckých vzťahoch. Tiež povinnosť štátneho zamestnanca nahradiť škodu spôsobenú štátu ako zamestnávateľovi, za ktorú zodpovedá, nie je možné dohodou účastníkov štátnozamestnaneckého pomeru, odpustiť, na rozdiel od pracovného pomeru; potreba upraviť spôsob náhrady škody.

K § 2

Ustanovenie obsahuje vymedzenie pôsobnosti zákona o štátnej službe na iné právne vzťahy. Na právne vzťahy justičných čakateľov a súdnych úradníkov sa zákon o štátnej službe vzťahuje subsidiárne, teda len vtedy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na právnych čakateľov prokuratúry sa zákon o štátnej službe vzťahuje delegovane, teda vtedy, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Zákon o štátnej službe sa nebude vzťahovať na niektoré vzťahy majúce charakter štátnej služby. Ide o štátnu službu vykonávanú v služobnom pomere podľa osobitných predpisov. Tento sa tiež nebude vzťahovať na fyzické osoby počas vykonávania funkcie, do ktorej boli zvolení alebo vymenovaní. Ustanovenie do takejto funkcie, práva a povinnosti vyplývajúce z jej vykonávania upravuje osobitný predpis. Niektoré fyzické osoby spomedzi tých, ktoré sú v zákone uvedené sa práve ustanovením do tejto funkcie sa stávajú podľa nášho zákona vedúcimi služobného úradu (napr. predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, predseda Najvyššieho kontrolného úradu) avšak nie sú štátnymi zamestnancami. Zákon o štátnej službe sa nevzťahuje ani na vykonávanie funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), pretože tento úrad nemá postavenie služobného úradu podľa zákona o štátnej službe; zamestnancami sú iba príslušníci v služobnom pomere, ktorým je riaditeľ NBÚ nadriadený. Na druhej strane sa na riaditeľa NBÚ vzťahujú niektoré ustanovenia zákona o štátnej službe, ak tak ustanovuje osobitný predpis (bližšie novelizačný článok V vládneho návrhu zákona k zákonu č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Z tohto zákona vyplýva, že sa na riaditeľa NBÚ primerane použijú napríklad ustanovenia zákona o štátnej službe upravujúce zahraničnú služobnú cestu, započítanie výkonu funkcie na potreby dovolenky, odchodné, náhradu škody a pod.

K § 3

Vládny návrh zákona o štátnej službe umožňuje, aby sa uchádzal o prijatie do štátnej služby občan iného členského štátu Európskej únie, tiež občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a občan Švajčiarskej konfederácie. Rovnako ako občan Slovenskej republiky musí spĺňať predpoklady ustanovené týmto zákonom, a ak sa vyžadujú, aj osobitným predpisom. Musí sa podrobiť výberovému konaniu, prípadne výberu. Na druhej strane sa právo uchádzača, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, obmedzuje, pokiaľ ide o niektoré odbory štátnej služby (napr. obrana, polícia, justícia), niektoré služobné úrady, prípadne inak určené štátnozamestnanecké miesta. Štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže vykonávať štátnu službu len občan Slovenskej republiky ustanovuje vláda Slovenskej republiky nariadením.

K § 4

Vládny návrh zákona upravuje zákaz diskriminácie v štátnozamestnaneckých vzťahoch rozširujúc, ako špeciálny zákon vo vzťahu k všeobecnému zákonu – antidiskriminačnému, dôvody zákazu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Pokiaľ ide o právnu ochranu pred diskrimináciou upravuje možnosť štátneho zamestnanca (aj uchádzača o štátnu službu) domáhať sa ochrany svojich práv aj v služobnom úrade. Ide o možnosť poskytnúť ochranu v tzv. predsporovom konaní.

K § 5

Na účely tohto zákona sa za štátnu službu považuje činnosť zameraná na plnenie úloh orgánu štátnej správy, alebo úloh iného štátneho orgánu na plnenie štátnych záležitostí.

Plnenie úloh spomínaných orgánov zabezpečujú služobné úrady; rozsah týchto úloh upravujú osobitné predpisy. Štátni zamestnanci ich vykonávajú v príslušnom odbore štátnej služby; môžu ich však vykonávať aj bez určenia odboru štátnej služby (štátni zamestnanci, ktorí sú odborníkmi ústavného činiteľa).

Činnosť zameraná na plnenie úloh orgánu štátnej správy alebo iného štátneho orgánu na plnenie štátnych záležitostí musí vždy obsahovať aspoň jednu z činností ustanovených v tomto zákone. Inými slovami podmienkou, aby mohli byť činnosti štátneho zamestnanca v služobnom úrade považované za vykonávanie štátnej služby, je vykonávanie aspoň jednej z činností upravených v zákone o štátnej službe.

K § 6

Štátny zamestnanec bude vykonávať štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby. Odborník ústavného činiteľa vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby.

Štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii na účely vládneho návrhu zákona sa rozumie štátny zamestnanec v politickej funkcii podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe.

Z dôvodu špecifického postavenia niektorých kategórií štátnych zamestnancov sa navrhuje upraviť pôsobnosť zákona na týchto štátnych zamestnancov v obmedzenom rozsahu. Osobitné postavenie medzi štátnymi zamestnancami vo verejnej funkcii má veľvyslanec, na ktorého sa navyše nevzťahujú ďalšie ustanovenia zákona o štátnej službe. Ide o § 53 ods. 4, teda po odvolaní funkcie veľvyslanca alebo po uplynutí času vyslania mu nepatrí odstupné, tiež mu nepatria paušálne náhrady spojené s výkonom tejto funkcie (§ 86 ods.4) a funkčný plat nemá vo výške platu poslanca Národnej rady SR podľa § 83 ods. 4. Funkčný plat veľvyslancovi neurčuje ten, kto ho poveril vykonávaním funkcie mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca [§ 108 ods.1 písm. a)], teda prezident Slovenskej republiky, ale mu ho určuje vedúci služobného úradu Ministerstva zahraničných vecí SR podľa platovej tarify.

K § 7

Toto ustanovenie vymedzuje odbor štátnej služby ako úsek štátnej správy, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Odbory štátnej služby ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

Ustanovenie odborov štátnej služby nie je dôležité iba z hľadiska odbornej špecifikácie. Na odbory štátnej služby bezprostredne nadväzuje určenie tých oblastí štátnej správy, kde môže vykonávať štátnu službu len občan Slovenskej republiky.

K § 8

Podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe štátnozamestnanecké miesta mimoriadnej významnosti určuje vláda alebo vedúci služobného úradu. V novej právnej úprave sa navrhuje, aby určovanie štátnozamestnaneckých miest mimoriadnej významnosti patrilo výlučne do kompetencie vlády. Štátnemu zamestnancovi na mieste mimoriadnej významnosti patrí mimoriadny plat podľa § 83 ods. 2.

K § 9

V odseku 1 sú taxatívnym spôsobom vymedzené orgány štátnej správy, ktoré sú na účely tohto zákona služobným úradom. Služobným úradom je aj orgán, v ktorom štátni zamestnanci plnia úlohy vykonávané v štátnom záujme v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom.

Orgány miestnej štátnej správy sú napríklad orgány štátnej správy podľa:

 zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

 zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

 zákona č. 534/2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov,

 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 140/2008 Z. z

Iným orgánom štátnej správy na účely tohto zákona sa rozumie orgán štátnej správy, ktorý bol zriadený podľa osobitného predpisu, a ktorý nemá podriadené orgány štátnej správy, napríklad: Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, Puncový úrad, Poštový regulačný úrad, Slovenská obchodná inšpekcia, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

Služobným úradom je krajské riaditeľstvo Policajného zboru, čo vyplýva zo zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Ďalej sú služobnými úradmi aj Slovenská informačná služba, organizačná zložka Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (generálne riaditeľstvo, nápravnovýchovné zariadenie) a tiež útvar Železničnej polície.

Organizačná zložka Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorá je služobným úradom pre štátnych zamestnancov je územná vojenská správa čo vyplýva zo zákona č.139/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Navrhuje sa vypustiť zo zákona organizačnú zložku Vojenského spravodajstva ako služobný úrad, pretože podľa § 1 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve je Vojenské spravodajstvo špeciálnou službou, ktorá plní úlohy spravodajského zabezpečenia obrany Slovenskej republiky v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky; nie je právnickou osobou. Z uvedeného vyplýva, že Vojenské spravodajstvo je súčasťou Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktoré je v tomto smere ich služobným úradom.

Súčasne sa navrhuje, že služobným úradom na účely zákona o štátnej službe nebude ani Národný bezpečnostný úrad. Bez ohľadu na skutočnosť, že Národný bezpečnostný úrad patrí medzi ostatné ústredné orgány štátnej správy, jediným štátnym zamestnancom podľa zákona č. 312/2001 Z. z. v tomto úrade je riaditeľ úradu, ostatní zamestnanci úradu sú v služobnom pomere podľa osobitného predpisu (zákon č. 73/1998 Z. z.) alebo v pracovnom pomere. Z uvedených dôvodov sa navrhuje, aby Národný bezpečnostný úrad nebol služobným úradom podľa zákona o štátnej službe.

V súlade s úpravou podľa osobitných predpisov sa ustanovuje, že služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnej prokuratúre je krajská prokuratúra a služobným úradom justičného čakateľa na okresnom súde je krajský súd.

Koordinačná činnosť služobného úradu upravená v odseku 6 spočíva v zabezpečovaní jednotného postupu pri uplatňovaní zákona o štátnej službe.

K § 10

Navrhuje sa, aby tzv. vnútornú kontrolu dodržiavania tohto zákona vykonávali samotné služobné úrady. Výnimkami v tomto smere budú:

 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vo vzťahu k služobnému úradu, ktorým je Špeciálny súd, krajský súd alebo okresný súd,

 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vo vzťahu k služobnému úradu, ktorým je krajská prokuratúra, vyššia vojenská prokuratúra alebo vojenská obvodná prokuratúra.

K § 11

Pojem „predstavený" sa navrhuje nahradiť pojmom „vedúci štátny zamestnanec", resp. „vedúci zamestnanec". Vedúci štátny zamestnanec môže vykonávať štátnu službu v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe. Postavenie vedúceho zamestnanca, podľa tohto, má aj fyzická osoba, ktorej postavenie upravuje osobitný predpis, napríklad predseda súdu.

Navrhuje sa, aby funkciu vedúceho zamestnanca k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii na ústrednom orgáne štátnej správy plnil štatutárny orgán podľa zákona č.575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

K § 12 a 13

Vedúci služobného úradu je najvyšší štátny zamestnanec, ktorý plní úlohy spojené s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov a koná tiež v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov a vo veciach služobných vzťahov podľa osobitného predpisu, pokiaľ to ustanovuje osobitný predpis.

Z dôvodu špecifického postavenia štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, sa navrhuje, aby funkciu vedúceho štátneho zamestnanca vo vzťahu k tejto kategórii štátnych zamestnancov (napr. k vedúcemu služobného úradu, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, štátnemu tajomníkovi) plnil minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

V niektorých služobných úradoch je funkcia vedúceho služobného úradu osobitnou funkciou, v iných prípadoch je funkcia spojená s vykonávaním funkcie štatutárneho orgánu.

V služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, vedúceho úradu vymenúva a odvoláva vláda na návrh toho, kto je vo funkcii štatutárneho orgánu podľa § 575/2001 Z. z.

V prípade miestneho orgánu štátnej správy a iného štátneho orgánu patrí funkcia vedúceho služobného úradu zo zákona o štátnej službe tomu, kto vykonáva funkciu štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu (tzv. personálna únia).

K § 14

Osobný úrad, aj keď súčasťou iného organizačného útvaru, najmä na služobných úradoch s menším počtom zamestnancov (napr. miestne orgány štátnej správy), musí byť organizačne zaradený v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho služobného úradu. Nie je teda možné, aby riaditeľ osobného úradu bol podriadený napr. riaditeľovi sekcie, ak je osobný úrad zaradený organizačne do sekcie

Osobným úradom štátneho zamestnanca, ktorý nie je uvedený v odseku 2 písm. a) až c) je osobný úrad služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

K § 15

Služobný predpis ako vnútorný normatívny akt služobného úradu nesmie byť v rozpore s týmto zákonom a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonávanie. Služobný predpis upravuje podrobnosti vykonávania štátnej služby, prípadne upravuje podmienky poskytovania rôznych plnení vyplývajúcich z príslušných ustanovení tohto zákona. Služobný úrad, prípadne iný, osobitným predpisom ustanovený subjekt, môže vydať služobný predpis i bez výslovného splnomocnenia uvedeného v texte zákona. Služobný predpis služobného úradu nesmie byť v rozpore ani so služobným predpisom služobného úradu, ktorý k nemu vykonáva funkciu zriaďovateľa podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 584/2005 Z. z.

K § 16

Navrhuje sa upraviť dva druhy štátnej služby, a to stálu štátnu službu a dočasnú štátnu službu. V porovnaní s úpravou právnych vzťahov pri vykonávaní štátnej služby podľa zákona č. 312/2001 Z. z., nová úprava neobsahuje nominovanú štátnu službu ani prípravnú štátnu službu. Nominovaná štátna služba sa ako samostatný druh štátnej služby v praxi neosvedčila. Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe sa uplatňuje od roku 2002, pričom v nominovanej štátnej službe bolo v roku 2008 päť štátnych zamestnancov.

Prijať štátneho zamestnanca do stálej štátnej služby bude možné spravidla len na základe výberu alebo výberového konania.

Súčasťou stálej štátnej služby bude adaptačné obdobie, počas ktorého služobný úrad zabezpečí štátnemu zamestnancovi adaptačné vzdelávanie.

Adaptačné obdobie sa nebude vzťahovať na vedúceho zamestnanca ani na štátneho zamestnanca, ktorý bol prijatý do stálej štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto, ktoré vzniklo bezprostredne zo služobného miesta v štátnej službe podľa osobitného predpisu, napríklad z miesta policajta alebo profesionálneho vojaka (tzv. scivilnené štátnozamestnanecké miesta).

Adaptačné obdobie bude možné za ustanovených podmienok odpustiť štátnemu zamestnancovi, ktorý bol opätovne vymenovaný do štátnej služby. Takýto postup bude možný i v prípade, ak bol štátny zamestnanec predtým „iba" v dočasnej štátnej službe.

K § 17 a 18

Dočasná štátna služba je štátnou službou na určitú dobu. Súčasťou dočasnej štátnej služby nie je adaptačné obdobie.

V dočasnej štátnej službe budú vykonávať štátnu službu aj štátni zamestnanci patriaci do špecifickej kategórie (napr. odborník ústavného činiteľa, štátny zamestnanec vo verejnej funkcii podľa tohto zákona, štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu, ...). V prípade, ak niektoré z uvedených štátnozamestnaneckých miest bude obsadené štátnym zamestnancom, ktorý v čase vymenovania (voľby, poverenia) vykonáva štátnu službu v stálej štátnej službe, dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru, nie k vzniku nového štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe. Skutočnosť, či sa takéto miesta majú obsadzovať na základe výberového konania alebo výberu, môže ustanoviť osobitný právny predpis, prípadne interný normatívny akt (ak ide o miesto odborníka ústavného činiteľa).

Dôvody a trvanie dočasnej štátnej služby v prípade zastupovania iného štátneho zamestnanca sa nemenia (napr. dočasná práceneschopnosť, materská dovolenka, služobné voľno, dočasné preloženie) s výnimkou dočasného obsadenia voľného štátnozamestnaneckého miesta do riadneho obsadenia takéhoto miesta na základe výberového konania alebo výberu (v prípade dočasného obsadenia takéhoto štátnozamestnaneckého miesta nejde totiž o zastupovanie). Navrhuje sa tiež špecifikovať zastupovanie štátnej zamestnankyne na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke pre prípad, ak sa štátna zamestnankyňa rozhodne čerpať dovolenku v čase medzi materskou dovolenkou a rodičovskou dovolenkou. Prijať uchádzača do dočasnej štátnej služby na uvedené štátnozamestnanecké miesta bude možné bez výberového konania alebo bez výberu.

Rozlišovanie medzi výberovým konaním a výberom v § 17 ods. 3 je nevyhnutné s ohľadom na úpravu obsadzovania štátnozamestnaneckých miest (§ 20 až 23).

V dočasnej štátnej službe na základe výberového konania alebo výberu bude vykonávať štátnu službu odborník dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby.

V prípade, ak vznikne v služobnom úrade potreba dlhodobo zastupovať vedúceho zamestnanca alebo ak sa vytvorí štátnozamestnanecké miesto odborníka – vedúceho zamestnanca, takéto miesta bude možné obsadiť aj na základe výberového konania.

Trvanie dočasnej štátnej služby je vo všeobecnosti podmienené existenciou dôvodu, na základe ktorého štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe vznikol, prípadne vykonávaním funkcie podľa osobitného predpisu. V prípade štátneho zamestnanca, ktorý bol vymenovaný na voľné štátnozamestnanecké miesto do riadneho obsadenia takéhoto miesta na základe výberového konania alebo výberu, sa navrhuje obmedziť trvanie dočasnej štátnej služby najdlhšie na šesť mesiacov. Zámerom takejto úpravy je dosiahnuť, aby sa voľné štátnozamestnanecké miesta obsadzovali riadne, t. j. štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe.

K § 19

Všeobecnými predpokladmi na prijatie do štátnej služby sú: vek, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonnosť, kvalifikačné predpoklady, ovládanie štátneho jazyka a úspešné absolvovanie výberového konania alebo výberu. Osobitným predpokladom na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste môžu byť: zdravotná spôsobilosť, ovládanie cudzieho jazyka, ďalšie požiadavky vyplývajúce z opisu činností štátnozamestnaneckého miesta.

Oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami ako predpoklad prijatia do štátnej služby sa neupravuje, ustanovuje sa však (§ 22 ods. 2 vládneho návrhu zákona) povinnosť služobného úradu v oznámení o výberovom konaní uviesť, či takéto oprávnenie bude potrebné na vykonávanie štátnej služby na obsadzovanom štátnozamestnaneckom mieste. Podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov fyzická osoba nemôže žiadať o udelenie oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Služobný úrad vymenuje vybraného uchádzača do štátnej služby a následne požiada o vykonanie bezpečnostnej previerky podľa zákona č. 215/2004 Z. z.

Navrhuje sa nová úprava bezúhonnosti ako podmienky pre predpokladu pre prijatie do štátnej služby. V prevažnej väčšine prípadov sa bezúhonnosť bude naďalej preukazovať výpisom z registra trestov. V zákonom ustanovených prípadoch sa bude bezúhonnosť preukazovať odpisom z registra trestov. V prípade štátnozamestnaneckého miesta vedúceho zamestnanca, ktoré sa obsadzuje podľa osobitného predpisu, sa bude vyžadovať odpis z registra trestov, len ako to vyplýva z osobitného predpisu. V prípade, ak podmienky bezúhonnosti upravuje osobitný predpis, aplikujú sa ustanovenia osobitného predpisu.

Sprísnenie predpokladu bezúhonnosti v prípade niektorých štátnozamestnaneckých miest sa považuje za protikorupčný nástroj. V prípade, ak služobný úrad obsadzuje štátnozamestnanecké miesto, na ktoré sa vzťahuje povinnosť preukazovať bezúhonnosť odpisom z registra trestov, služobný úrad by mal v oznámení vo výberovom konaní uviesť aj túto skutočnosť. Podľa § 16 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov osoba, ktorej sa týkajú záznamy vedené v registri trestov má právo nahliadnuť do odpisu a urobiť si z neho výpis. Uchádzač nemôže sám žiadať o odpis z registra trestov. Služobný úrad by mal preto v oznámení vo výberovom konaní uviesť, že uchádzač o prijatie na takéto štátnozamestnanecké miesto je povinný predložiť i čestné vyhlásenie o tom, že spĺňa požiadavku bezúhonnosti. Na základe výsledkov výberového konania služobný úrad požiada o odpis z registra trestov len v prípade uchádzača, ktorý má byť na obsadzované štátnozamestnanecké miesto prijatý.

Odpis z registra trestov sa bude vyžadovať aj v prípade preloženia štátneho zamestnanca na štátnozamestnanecké miesto, na ktorom sa bezúhonnosť preukazuje odpisom. Takýto postup sa nepoužije, ak pôjde o preloženie štátneho zamestnanca, ktorý už vykonáva štátnu službu a spĺňa požiadavku bezúhonnosti na štátnozamestnaneckom mieste, na ktorom sa bezúhonnosť preukazuje odpisom z registra trestov.

Kvalifikačné predpoklady pre jednotlivé platové triedy sú uvedené pri charakteristikách platových tried v prílohe č. 1 vládneho návrhu zákona.

K § 20 a 21

Ustanovenia obsahujú všeobecnú úpravu obsadzovania voľných a tzv. uvoľnených štátnozamestnaneckých miest. Za voľné štátnozamestnanecké miesto treba považovať miesto, na ktorom nik nevykonáva štátnu službu (napr. ak sa vytvorilo nové štátnozamestnanecké miesto alebo ak skončil štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca bez zrušenia konkrétneho štátnozamestnaneckého miesta). Uvoľnené štátnozamestnanecké miesto je miesto, na ktorom štátny zamestnanec zo zákonom ospravedlniteľného dôvodu (napr. dočasná práceneschopnosť, rodičovská dovolenka, služobné voľno, ...) nemôže vykonávať štátnu službu.

Voľné štátnozamestnanecké miesto, ak nejde o miesto vedúceho zamestnanca, bude možné obsadiť na základe výberu alebo preložením (trvalým alebo dočasným) štátneho zamestnanca a v niektorých prípadoch aj na základe výberového konania; obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v niektorých služobných úradoch, a to na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky, na súdoch, na prokuratúre a v služobnom úrade – Slovenskej informačnej službe. Špecifickým spôsobom obsadenia štátnozamestnaneckého miesta v tomto smere bude možnosť dočasne (najdlhšie na šesť mesiacov) obsadiť takéto miesto uchádzačom o štátnu službu.

Voľné alebo uvoľnené štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca sa bude obsadzovať na základe výberového konania alebo preložením iného vedúceho zamestnanca. Takouto úpravou nie sú dotknuté ustanovenia zákona o zastupovaní vedúceho zamestnanca.

K § 22

Štátnozamestnanecké miesta uvedené v § 20 ods. 2 písm. a) bude možné obsadiť preložením iného vedúceho zamestnanca alebo na základe výberového konania. Navrhujú sa dva základné spôsoby uskutočnenia výberového konania – vnútorné a vonkajšie. Voľba spôsobu realizácie výberového konania je v kompetencii služobného úradu.

Vnútorné výberové konanie je prístupné všetkým štátnym zamestnancom príslušného služobného úradu.

Do vonkajšieho výberového konania sa bude môcť prihlásiť uchádzač, ktorý nie je štátnym zamestnancom, štátny zamestnanec iného služobného úradu i štátny zamestnanec služobného úradu, v ktorom sa miesto vedúceho zamestnanca obsadzuje.

Navrhuje sa, aby mal služobný úrad v niektorých prípadoch možnosť zrušiť vyhlásené výberové konanie. Dôvodom takejto úpravy je snaha o zvýšenú ochranu existujúceho štátnozamestnaneckého pomeru pred ochranou štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý ešte nevznikol.

Zákon upravuje výberové konanie všeobecne. Podrobnosti o výberovom konaní je služobný úrad povinný upraviť v služobnom predpise, na ktorý sa aplikujú tiež všeobecné ustanovenia o služobných predpisoch (§ 15).

Na služobný úrad, ktorým je súd, sa budú ustanovenia o výberovom konaní vzťahovať iba v obmedzenom rozsahu; podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Služobný úrad, ktorým je Slovenská informačná služba alebo prokuratúra, upravia podrobnosti vo vlastných služobných predpisoch.

K § 23

Výberom možno obsadiť štátnozamestnanecké miesto, ktoré sa neobsadzuje výberovým konaním. Ide o menej formálny spôsob obsadzovania voľných štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade. Podrobnosti o výbere ustanoví služobný úrad v služobnom predpise. V služobnom úrade, ktorým je súd [§ 9 ods. 2 písm. g) a h)], podrobnosti upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

K § 24

Navrhuje sa možnosť (nie povinnosť) služobného úradu v osobitných prípadoch prijať do stálej štátnej služby uchádzača, ktorého služobné miesto podľa osobitného predpisu (napr. zákon č. 73/1998 Z. z.) bolo „scivilnené" na štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade. Takúto fyzickú osobu, ak spĺňa ostatné požiadavky a predpoklady na prijatie do štátnej služby, bude možné prijať do stálej štátnej služby bez výberu prípadne bez výberového konania.

K § 25 a 26

Štátnozamestnanecký pomer vzniká na základe dvojstranného právneho úkonu - služobnej zmluvy, s výnimkou prípadov, kedy k vzniku štátnozamestnaneckého pomeru môže dôjsť na základe vymenovania, voľby alebo poverenia podľa osobitného predpisu.

Funkcia štatutárneho orgánu obsadzovaná podľa osobitného predpisu [§ 25 ods. 1 písm. c)] nie je verejnou funkciou na účely zákona o štátnej službe. Môže to byť napríklad funkcia, do ktorej je štatutár vymenúvaný podľa osobitného predpisu ministrom.

Vymenovaním, voľbou alebo poverením nedochádza k vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, ak je do takejto funkcie obsadená fyzická osoba, ktorá v čase vymenovania (voľby, poverenia) vykonáva štátnu službu v stálej štátnej službe. V takomto prípade dôjde k osobitnej zmene štátnozamestnaneckého pomeru, ktorá má prvky dočasného preloženia ale aj vymenovania za vedúceho zamestnanca.

Dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru je deň dohodnutý v služobnej zmluve, prípadne deň uvedený v oznámení o vymenovaní, zvolení alebo poverení výkonom funkcie.

K § 27

Služobnú zmluvu so štátnym zamestnancom uzatvára vedúci služobného úradu. S odborníkom ústavného činiteľa uzatvára služobnú zmluvu ten, pre koho odborník plní úlohy (napr. minister). V prípade odborníka, ktorý má plniť úlohy pre sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je príslušným na uzatvorenie zmluvy predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Na právne úkony vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa budú vzťahovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Nedodržanie písomnej formy služobnej zmluvy bude mať preto za následok absolútnu neplatnosť služobnej zmluvy (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Navrhuje sa, aby služobná zmluva obsahovala tieto podstatné náležitosti:

1. označenie služobného úradu

2. identifikácia štátneho zamestnanca

3. funkcia zodpovedajúca platovej triede

4. údaj o tom, že ide o štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca – v prípade, ak pôjde o štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca, táto skutočnosť sa vyznačí v zmluve bez toho, aby bolo potrebné vykonať osobitný právny úkon vymenovania do funkcie vedúceho zamestnanca

5. dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru je deň, na ktorom sa služobný úrad a uchádzač o štátnu službu dohodnú

6. druh štátnej služby, teda údaj o tom, či ide o dočasnú alebo stálu štátnu službu

7. odbor štátnej služby, ak sa určuje (odbor sa neurčuje napríklad v prípade odborníka ústavného činiteľa)

8. stručná charakteristika najnáročnejších činností, ktoré bude štátny zamestnanec vykonávať; charakteristika by mala nadväzovať tiež na charakteristiku platovej triedy štátneho zamestnanca

9. označenie pravidelného miesta vykonávania štátnej služby neznamená len formálne deklarovanie skutočnosti, že štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu na konkrétnej adrese, na určenie pravidelného miesta vykonávania štátnej služby priamo nadväzuje úprava niektorých ďalších právnych vzťahov, napr. cestovné náhrady a služobná pohotovosť

10. trvanie dočasnej štátnej služby môže byť ohraničené konkrétnou dobou alebo môže závisieť od určitej podmienky (napr. návrat zastupovaného štátneho zamestnanca do služobného úradu, odvolanie štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii z tejto funkcie podľa osobitného predpisu)

11. kratší služobný čas v prípade, ak bol dohodnutý

Bližšie vymedzenie najnáročnejších činností, ktoré bude štátny zamestnanec v štátnej službe na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste vykonávať sa uvedú v opise činností štátnozamestnaneckého miesta. V opise sa uvedú i ďalšie činnosti, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať. Opis je neoddeliteľnou súčasťou služobnej zmluvy.

K § 28

Trojmesačná skúšobná doba bude spravidla ex lege súčasťou štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou.

V niektorých prípadoch bude možné skúšobnú dobu vrátane dĺžky jej trvania dohodnúť.

Okrem predlžovania skúšobnej doby podľa Zákonníka práce (v tejto súvislosti sa navrhuje delegovaná pôsobnosť § 45 ods. 2) sa skúšobná doba predlžuje aj o niektoré prípady služobného voľna upravené zákonom o štátnej službe. Pokiaľ ide o prípady služobného voľna z dôvodu výkonu funkcie nezlučiteľnej z vykonávaním štátnej služby [§ 69 ods. 1 písm. a)] alebo z dôvodu výkonu funkcie v odborovom orgáne [§ 69 ods. 1 písm. b)], skúšobná doba sa predlžuje taktiež, pretože i tu platí delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce.

K § 29

Navrhuje sa ponechať rovnaký počet (11) platových tried a im zodpovedajúcich funkcií štátneho zamestnanca. Štátnemu zamestnancovi patrí funkcia podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva. Charakteristiky platových tried sú v prílohe č. 1 vládneho návrhu zákona.

V niektorých služobných úradoch vykonávajúcich štátne záležitosti sa navrhuje ponechať i dnes zaužívaný model 9 platových tried.

K § 30

Vylúčenie zaraďovania blízkych osôb do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti je jedným z protikorupčných nástrojov vládneho návrhu zákona. Blízkymi osobami podľa § 116 Občianskeho zákonníka sú:

 príbuzný v priamom rade

 súrodenec

 manžel

 iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom za podmienky, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

K § 31 a 32

V navrhovanom ustanovení § 31 ods. 1 sa upravuje, ktoré skutočnosti treba považovať za zmenu štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhuje sa povinnosť realizovať prípadné zmeny služobnej zmluvy v písomnej forme.

Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru bude naďalej možné vykonať v zákonom ustanovených prípadoch jednostranne.

Dohoda medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom o zmene dĺžky týždenného služobného času podľa § 31 ods. 1 písm. g) je zmenou štátnozamestnaneckého pomeru. Zmena dĺžky týždenného služobného času ako výsledok kolektívneho vyjednávania nie je zmenou štátnozamestnaneckého pomeru.

V § 32 sa navrhuje upraviť, na základe akých skutočností môže dôjsť k zmene štátnozamestnaneckého pomeru. Zmenou štátnozamestnaneckého pomeru vedúceho zamestnanca na základe zákona je skončenie vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca na základe zákona podľa § 38.

K § 33

Preloženie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby na iné štátnozamestnanecké miesto bude zrejme najčastejšie realizovaným spôsobom zmeny štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhuje sa upraviť nasledovné dôvody preloženia:

 zmena odboru štátnej služby,

 zmena najnáročnejších činností vykonávaných štátnym zamestnancom podľa služobnej zmluvy,

 zmena pravidelného miesta vykonávania štátnej služby,

 zmena služobného úradu a

 prípadná kombinácia uvedených dôvodov.

Pri preložení do iného odboru štátnej služby sa navrhuje ustanoviť prísnejšie podmienky ako pri preložení v tom istom odbore štátnej služby.

Príslušným na uskutočnenie preloženia bude:

1. vedúci služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu alebo

2. príslušný ústavný činiteľ, ak ide o dočasné preloženie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe na štátnozamestnanecké miesto odborníka ústavného činiteľa.

Pri preložení štátneho zamestnanca do iného služobného úradu sa navrhuje povinnosť osobného úradu, odovzdať osobný spis preloženého štátneho zamestnanca služobnému úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu po preložení.

Preloženie štátneho zamestnanca je možné dohodnúť aj na základe žiadosti štátneho zamestnanca.

K § 34

Dočasné preloženie bude možné realizovať so súhlasom alebo bez súhlasu štátneho zamestnanca.

Preloženie štátneho zamestnanca bez jeho súhlasu bude možné len v prípadoch nevyhnutnej potreby na plnenie služobných úloh zo strany služobného úradu a v prípadoch ochrany záujmov štátneho zamestnanca. Jednostranné preloženie bude musieť služobný úrad riadne odôvodniť.

K preloženiu štátneho zamestnanca bez jeho súhlasu aj z dôvodu ochrany záujmov štátneho zamestnanca môže dôjsť napríklad vtedy, keď na miesto vykonávania štátnej služby nespĺňa požiadavky ustanovené predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, vzhľadom na jeho prechodné zdravotné ťažkosti, prípadne sú predmetom lekárskeho vyšetrovania.

V prípade dočasného preloženia bez súhlasu štátneho zamestnanca je nevyhnutné ustanoviť podmienky pre realizáciu takejto zmeny štátnozamestnaneckého pomeru prísnejšie, a to najmä z dôvodu, že preložiť štátneho zamestnanca možno do hociktorého služobného úradu, prípadne na hociktoré miesto vykonávania štátnej služby v Slovenskej republike.

Z dôvodu osobitnej ochrany niektorých skupín štátnych zamestnancov (napr. štátnych zamestnancov so zdravotným postihnutím) sa navrhuje, aby ich preloženie bolo možné vždy len s ich súhlasom.

Funkčný plat štátneho zamestnanca počas dočasného preloženia bez jeho súhlasu nesmie byť nižší ako funkčný plat, ktorý by štátnemu zamestnancovi patril, ak by nebol dočasne preložený.

Štátnemu zamestnancovi patria počas dočasného preloženia mimo obce pravidelného miesta vykonávania štátnej služby náhrady ako pri služobnej ceste. Tieto náhrady sa posudzujú podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. V prípade, ak je štátny zamestnanec počas dočasného preloženia vyslaný na služobnú cestu, patria mu stravné v sume, ktorá je pre neho výhodnejšia. Zámerom takejto úpravy je vylúčiť tzv. zdvojený nárok na stravné (nárok vyplývajúci z dočasného preloženia a nárok vyplývajúci zo služobnej cesty).

K § 35

Trvalé preloženie štátneho zamestnanca je možné vykonať len s predchádzajúcim písomným súhlasom štátneho zamestnanca, ktorý má byť preložený.

K § 36

Vymenovanie do funkcie vedúceho zamestnanca, ak ide o štátnozamestnanecký pomer založený služobnou zmluvou, bude možné v zásade vykonať dvomi spôsobmi:

a) Ak bude prijatý na miesto vedúceho zamestnanca uchádzač, ktorý nie je štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, táto skutočnosť sa uvedie v služobnej zmluve (§ 27) ako jedna z jej podstatných náležitostí.

b) Vymenovanie do funkcie vedúceho zamestnanca sa vykoná ako zmena štátnozamestnaneckého pomeru, teda vo forme písomného dodatku k už existujúcej služobnej zmluve.

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru v prípade vymenovania do funkcie vedúceho zamestnanca môže mať charakter dočasného alebo trvalého preloženia. Možnosť služobného úradu dočasne vymenovať štátneho zamestnanca do funkcie vedúceho zamestnanca by mala vyriešiť prípady, v ktorých je potrebné dlhodobé zastupovanie vedúceho zamestnanca (napr. z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky).

Štátneho zamestnanca možno vymenovať do funkcie vedúceho zamestnanca len na základe výberového konania. Štátneho zamestnanca – vedúceho zamestnanca možno vymenovať do funkcie iného vedúceho zamestnanca aj bez výberového konania. I v prípade takéhoto vymenovania – preloženia iného vedúceho zamestnanca je potrebný súhlas štátneho zamestnanca so zmenou štátnozamestnaneckého pomeru.

Osobitným spôsobom dočasného obsadenia voľného (nie dočasne uvoľneného) miesta vedúceho zamestnanca je možnosť dočasného preloženia štátneho zamestnanca na takéto miesto bez výberového konania. Toto preloženie nesmie byť dlhšie než šesť mesiacov.

Vymenovanie do funkcie vedúceho zamestnanca ako zmenu štátnozamestnaneckého pomeru treba odlišovať od vymenovania na zastupovanie vedúceho zamestnanca. Štátny zamestnanec vymenovaný na zastupovanie vedúceho zamestnanca naďalej plní povinnosti, ktoré sa viažu na jeho štátnozamestnanecké miesto a navyše plní aj povinnosti vedúceho zamestnanca, ktorého zastupuje. Navrhuje sa časovo obmedziť trvanie takéhoto zastupovania obdobím šiestich mesiacov.

K § 37

K zmene štátnozamestnaneckého pomeru dôjde aj jednostranným odvolaním štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca z dôvodov uvedených v § 37.

Ak nastane niektorá zo skutočností, ktoré upravuje odsek 2, služobný úrad môže odvolať štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca. Odvolanie je vecou služobného úradu.

Samotným odvolaním štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca štátnozamestnanecký pomer nezaniká.

Navrhuje sa upraviť možnosť odvolať vedúceho zamestnanca aj bez uvedenia dôvodu. Vedúci služobného úradu môže so súhlasom štatutárneho orgánu odvolať vedúceho zamestnanca vo svojej priamej riadiacej pôsobnosti. Na návrh štatutárneho orgánu alebo štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii je vedúci služobného úradu povinný aj bez uvedenia dôvodu odvolať vedúceho zamestnanca, ktorého riadi ten, kto podal návrh na jeho odvolanie.

Odvolanie vedúceho zamestnanca bez uvedenia dôvodu podľa tohto zákona nebude možné, pokiaľ by bolo v rozpore s osobitným predpisom. Takýmto osobitným predpisom je napríklad zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 525/2003 Z. z. krajský úrad životného prostredia je služobným úradom aj tých štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu v obvodných úradoch životného prostredia v jeho pôsobnosti. Odvolať prednostu obvodného úradu životného prostredia môže prednosta krajského úradu životného prostredia – vedúci služobného úradu len so súhlasom ministra životného prostredia (§ 6 ods. 2 zákona č. 525/2003 Z. z.).

K § 38

V niektorých prípadoch môže funkcia vedúceho zamestnanca zaniknúť na základe zákona, teda bez toho, aby došlo k odvolaniu štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca.

V prípade, ak vedúci zamestnanec stratí predpoklad bezúhonnosti, ktorá sa preukazuje odpisom z registra trestov, môžu nastať dve situácie:

a) štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca skončí na základe zákona alebo

b) dôjde k odvolaniu štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca,

K § 39

Zaradenie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca zanikla na základe zákona, na ďalšie vykonávanie štátnej služby na inom štátnozamestnaneckom mieste, je možné len so súhlasom štátneho zamestnanca.

Štátny zamestnanec v stálej štátnej službe, ktorý bol vymenovaný, zvolený alebo poverený do funkcie vedúceho zamestnanca vo verejnej funkcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, alebo ktorý bol vymenovaný do funkcie štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu, sa po odvolaní z tejto funkcie zaradí na štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred vymenovaním, zvolením alebo poverením. Ak štátnozamestnanecké miesto, na ktoré by mal byť štátny zamestnanec opätovne zaradený, bolo zrušené a ak sa štátny zamestnanec nedohodne inak so služobným úradom, v ktorom vykonával štátnu službu pred vymenovaním, zvolením alebo poverením podľa osobitného predpisu, môže dôjsť k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

K § 40

Štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny. Doba dočasného vyslania trvá spravidla tri roky. Skrátenie alebo skončenie dočasného vyslanie môže vedúci služobného úradu vykonať aj jednostranným úkonom, predĺženie je možné len so súhlasom štátneho zamestnanca. Počas dočasného vyslania má patria štátnemu zamestnancovi náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

K § 41

Z dôvodu ochrany tehotenstva a materstva štátna zamestnankyňa nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá by mohlo ohroziť jej tehotenstvo, zdravie krátko po pôrode alebo počas dojčenia dieťaťa. Služobný úrad je povinný v takýchto prípadoch vykonať vhodnú dočasnú úpravu podmienok vykonávania štátnej služby, prípadne dotknutú štátnu zamestnankyňu preložiť na vhodné štátnozamestnanecké miesto. V súvislosti so subsidiárnou pôsobnosťou Zákonníka práce, treba podotknúť, že ako spôsob vhodnej úpravy služobných podmienok možno dohodnúť vykonávanie štátnej služby v súlade s § 52 Zákonníka práce, teda vo forme domáckej prace alebo telepráce.

V prípade, ak dočasná úprava služobných podmienok ani preloženie štátnej zamestnankyne nie je možné, služobný úrad zaradí štátnu zamestnankyňu mimo činnej štátnej služby. Štátnej zamestnankyni patrí v čase zaradenia mimo činnej štátnej služby funkčný plat.

V súlade so smernicou Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných zamestnankýň, zamestnankýň krátko po pôrode a dojčiacich zamestnankýň sa na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy navrhuje rozšíriť ochranu aj na štátnu zamestnankyňu, ktorá dojčí.

K § 42

Zaradenie mimo činnej štátnej služby je jednostrannou zmenou štátnozamestnaneckého pomeru. Pre zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby musia byť splnené dve podmienky:

 obvinenie štátneho zamestnanca zo spáchania úmyselného trestného činu a

 ďalšie vykonávanie štátnej služby štátnym zamestnancom by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby.

Navrhuje sa upraviť zaradenie mimo činnej štátnej služby z dôvodu podozrenia zo spáchania úmyselného trestného činu v kontexte s právnou úpravou Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z.). V priebehu trestného konania môže dôjsť k preukázaniu spáchania trestného činu, no samotné trestné konanie nemusí skončiť vydaním odsudzujúceho rozsudku. Jednou z podmienok skončenia trestného konania právoplatným uznesením o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo právoplatným rozhodnutím o schválení zmieru je totiž skutočnosť, že obvinený vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný.

Zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby najdlhšie na dva roky. V prípade, ak trestné konanie neskončí v uvedenej lehote, služobný úrad „podmienečne" zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby.

V čase zaradenia mimo činnej štátnej služby bude mať štátny zamestnanec nárok na 40 až 60 percent sumy funkčného platu mu patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby. Suma poskytovaná služobným úradom štátnemu zamestnancovi v čase zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodu podozrenia zo spáchania úmyselného trestného činu nesmie byť nižšia ako životné minimum podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 43

Štátneho zamestnanca, ktorý je so súhlasom služobného úradu vysielaný na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie, zaradí služobný úrad mimo činnej štátnej služby. Predmetné ustanovenie sa vzťahuje na vyslaných národných expertov, ktorí v čase zaradenia mimo činnej štátnej služby vykonávajú činnosť pre inštitúciu Európskej únie. Právne postavenie vyslaného národného experta bližšie špecifikuje legislatíva Európskej únie, konkrétne ide o rozhodnutie Európskej komisie upravujúce pravidlá vysielania národných expertov do Komisie [C (2006)2033]. Obdobné pravidlá vydal i Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov [EDPS (2006)/DEC/03B]. Pravidlá vysielania národných expertov do Európskej komisie zo Slovenskej republiky sú bližšie upravujú Revidované pravidlá a postup vysielania slovenských národných expertov a stážistov do inštitúcií Európskej únie, ktoré prijala vláda Slovenskej republiky uznesením č. 24 z 10. januára 2007.

K § 44

Ak odpadnú dôvody zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, prípadne ak uplynie doba podľa § 42 ods. 3 služobný úrad znovu zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby. V čase zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby môže dôjsť k organizačnej zmene v služobnom úrade. Ak služobný úrad nemôže štátneho zamestnanca zaradiť na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru a do tej istej funkcie, môže sa so štátnym zamestnancom dohodnúť inak.

Trvanie trestného konania podľa Trestného poriadku môže časovo presiahnuť trvanie zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby podľa zákona o štátnej službe. Služobný úrad v takom prípade „podmienečne" zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby, pokiaľ je to možné. Za vykonávanie štátnej služby v čase „podmienečného" zaradenia patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Nárok na doplatok funkčného platu za čas zaradenia mimo činnej štátnej služby vznikne štátnemu zamestnancovi iba v prípade, ak sa v trestnom konaní preukáže, že dôvody pre jeho zaradenie mimo činnej štátnej služby neexistovali. Nárok na doplatok funkčného platu vznikne za rovnakých podmienok i bývalému štátnemu zamestnancovi, u ktorého nedošlo k opätovnému zaradeniu na vykonávanie štátnej služby.

K § 45

Štátny zamestnanec bude povinný vykonávať štátnu službu v mieste sídla služobného úradu, prípadne v jeho organizačnej zložke. V prípade potreby bude mať služobný úrad právo vyslať štátneho zamestnanca na čas nevyhnutnej potreby na služobnú cestu.

Štátneho zamestnanca bude možné vyslať na služobnú cestu aj do zahraničia.

Ustanovujú sa základné náležitosti, ktoré je služobný úrad povinný určiť (prípadne dohodnúť so štátnym zamestnancom) v prípade vyslania štátneho zamestnanca na služobnú cestu.

Pojem „pravidelné miesto vykonávania štátnej služby" má dôležitý význam vo väzbe na poskytovanie náhrad súvisiacich so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou ako aj súvisiacich s preložením štátneho zamestnanca. Náhrady štátnych zamestnancov v súvislosti so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou upravuje zákon č. 283/2002 Z. z o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

K § 46

Štátnozamestnanecký pomer sa spravidla nebude zakladať administratívnym rozhodnutím ale služobnou zmluvou. Konkrétne spôsoby skončenia sa terminologicky zhodujú so spôsobmi skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce. Na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru sa v značnej miere použijú príslušné ustanovenia Zákonníka práce o skončení pracovného pomeru. Vzhľadom na špecifiká úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov je nevyhnutné upraviť niektoré právne vzťahy týkajúce sa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru osobitne.

Okrem tzv. „klasických" spôsobov (výpoveď, dohoda, okamžité skončenie, skončenie v skúšobnej dobe) sa štátnozamestnanecký pomer môže skončiť aj na základe zákona, smrťou štátneho zamestnanca alebo vyhlásením štátneho zamestnanca za mŕtveho (konanie o vyhlásenie za mŕtveho je osobitným občianskym súdnym konaním upraveným najmä v ustanoveniach § 195 až 200 Občianskeho súdneho poriadku).

K § 47

Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď len z taxatívne vymedzených dôvodov. V súlade s všeobecnou úpravou Zákonníka práce o výpovedi, ktorá sa primerane použije aj na štátnozamestnanecké vzťahy, musí výpoveď spĺňať tieto náležitosti:

a) výpoveď musí byť písomná

b) výpoveď musí byť riadne doručená

c) dôvod výpovede sa musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.

V prípade, ak výpoveď nespĺňa niektorú z uvedených náležitostí, je neplatná.

Strata zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste môže byť dôvodom výpovede iba v prípade, ak nedôjde k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca na iné vhodné štátnozamestnanecké miesto ani k inej dohode štátneho zamestnanca a služobného úradu.

Výpoveď z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta sa navrhuje upraviť dvomi spôsobmi:

a) ak sa zrušuje štátnozamestnanecké miesto – pôjde o prípady, kedy štátny zamestnanec v čase zrušenia štátnozamestnaneckého miesta reálne vykonáva štátnu službu v služobnom úrade

b) ak sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto – ustanovenie sa vzťahuje na prípady, v ktorých štátny zamestnanec v čase zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta nevykonáva štátnu službu v služobnom úrade (napr. z dôvodu zaradenia mimo činnej štátnej služby, z dôvodu dlhodobého čerpania služobného voľna, ...) a do služobného úradu sa vráti v čase, keď jeho štátnozamestnanecké miesto už reálne neexistuje.

Podľa čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky zákon zabezpečuje zamestnancom ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania. Skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bez uvedenia dôvodu neupravuje ani Zákonník práce. Z uvedených dôvodov sa navrhuje jednoznačne ustanoviť [§ 47 písm. d)] reálnosť tzv. ponukovej povinnosti služobného úradu v niektorých prípadoch odvolania štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca. Konkrétne pôjde o prípady odvolania:

 bez uvedenia dôvodu,

 zo zdravotných dôvodov,

 v prípade dočasného vyslania na vykonávanie štátnej služby do cudziny.

Posúdiť spôsob, akým štátny zamestnanec plní služobné úlohy bude spravidla v kompetencii príslušného vedúceho zamestnanca.

Menej závažným porušením služobnej disciplíny (za podmienky, že neexistuje špecifická úprava v služobnom poriadku) je porušenie každej povinnosti, ktorá štátnemu zamestnancovi vyplýva zo štátnozamestnaneckého pomeru. Prípady závažného porušenia služobnej disciplíny je služobný úrad povinný špecifikovať v služobnom poriadku.

V prípade, ak existuje dôvod pre okamžité zrušenie štátnozamestnaneckého pomeru (štátny zamestnanec porušil služobnú disciplínu závažným spôsobom), služobný úrad môže v konkrétnom prípade skončiť štátnozamestnanecký pomer okamžite alebo výpoveďou.

K § 48

Navrhuje sa ustanoviť dvojmesačnú výpovednú dobu, ktorej plynutie začína prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

Aj počas plynutia výpovednej doby je možné vykonať zmenu štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením štátneho zamestnanca, a to vrátane trvalého preloženia v tom istom služobnom úrade. V prípade, ak dôjde k takejto zmene štátnozamestnaneckého pomeru, výpoveď sa stane bezpredmetnou a plynutie výpovednej doby sa zastaví.

K § 49

Úprava zákazu výpovede (tzv. ochrannej doby) je doplnením úpravy podľa Zákonníka práce. Navrhuje sa rozšíriť definícia ochrannej doby (§ 64 ods. 1 Zákonníka práce) o prípady zaradenia štátnej zamestnankyne mimo činnej štátnej služby podľa § 42 (teda z dôvodu tehotenstva a materstva) a o niektoré prípady služobného voľna podľa zákona o štátnej službe.

K § 50

Výpoveď (s výnimkou výpovede pre porušenie služobnej disciplíny) štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, môže dať služobný úrad len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zamestnancom na účely tohto zákona je aj štátny zamestnanec. Pôsobnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodovať o „udelení predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím" ustanovuje zákon č. 5/2004 Z. z. v § 13 ods. 1 písm. e) tretí bod. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. občanom so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je občan uznaný za invalidného podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poistenec (štátny zamestnanec) je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.).

K § 51

Služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca iba z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny. Ktoré porušenie služobných povinností sa považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny je služobný úrad povinný ustanoviť v služobnom poriadku.

K § 52

Špecifická úprava skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona vyplýva z osobitnej právnej regulácie štátnozamestnaneckých vzťahov.

Navrhuje sa ustanoviť tieto dôvody skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona:

a) potvrdenie podozrenia zo spáchania úmyselného trestného činu, pre ktorý bol štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby

b) odsúdenie štátneho zamestnanca za úmyselný trestný čin – pôjde o prípady, kedy štátny zamestnanec nebol zaradený mimo činnej štátnej služby

c) nepodmienečné odsúdenie štátneho zamestnanca za nedbanlivostný trestný čin na trest odňatia slobody, ak výkon trestu nebol podmienečne odložený

d) vyhostenie z územia Slovenskej republiky (ak štátny zamestnanec nie je občanom Slovenskej republiky) –bez ohľadu na skutočnosť, že pobyt (trvalý ani prechodný) na území Slovenskej republiky nie je predpokladom na vykonávanie štátnej služby, trest vyhostenia treba považovať za prekážku takej závažnej povahy, ktorá vylučuje, aby štátny zamestnanec naďalej vykonával štátnu službu

e) obmedzenie alebo strata spôsobilosti na právne úkony (konanie o spôsobilosti na právne úkony je podľa Občianskeho súdneho poriadku osobitným občianskym súdnym konaním)

f) štátny zamestnanec z vlastnej viny nezíska kvalifikačný predpoklad na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste

g) strata oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami

h) strata občianstva – strata občianstva Slovenskej republiky nemusí znamenať skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona za predpokladu, že štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu na štátnozamestnaneckom mieste, na ktorom môže štátnu službu vykonávať i občan iného štátu

i) uplynutie dočasnej štátnej služby – k skončeniu dočasnej štátnej služby spravidla dôjde uplynutím dohodnutej (resp. ustanovenej) doby, prípadne na základe toho, že nastane zákonom ustanovený predpoklad, ktorý je dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe.

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii alebo štátneho zamestnanca vo funkcii štatutárneho orgánu vymenovaného podľa osobitného predpisu, ktorý je v dočasnej štátnej službe, je špecifickým spôsobom uplynutia dočasnej štátnej služby.

V prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona sa navrhuje povinnosť vedúceho úradu vydať štátnemu zamestnancovi potvrdenie, v ktorom sa uvedie deň a dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

K § 53

Navrhuje sa, aby štátnemu zamestnancovi, v niektorých prípadoch skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, patrilo odstupné vo výške dvojnásobku resp. trojnásobku posledne priznaného funkčného platu štátneho zamestnanca.

Posledne priznaným funkčným platom sa rozumie funkčný plat, ktorý patril zamestnancovi pred výpoveďou, pred uzatvorením dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, prípadne pred odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca alebo pred zánikom tejto funkcie na základe zákona. Zámerom takejto úpravy je garantovať štátnemu zamestnancovi určenie výšky nároku na odstupné z funkčného platu, ktorý mu patril v čase, kedy štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby:

a) nebol ovplyvnený skutočnosťou, že dôjde k skončeniu jeho štátnozamestnaneckého pomeru a

b) prípadne bol vo funkcii vedúceho zamestnanca.

Navrhovaná úprava nevylučuje možnosť upraviť funkčný plat štátneho zamestnanca v priebehu plynutia výpovednej doby prípadne v čase od uzatvorenia dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru do skutočného skončenia tohto vzťahu. Nie je napríklad dôvod, aby štátnemu zamestnancovi po odvolaní z funkcie vedúceho zamestnanca alebo v prípade zániku tejto funkcie na základe zákona, patril riadiaci príplatok. Obdobne, štátny zamestnanec za predpokladu, že je v priebehu výpovednej doby (resp. doby, ktorá uplynie od uzatvorenia dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru do samotného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru) zaradený na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste, musí dodržiavať povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo štátnozamestnaneckého pomeru.

Prípadná povinnosť vrátiť odchodné môže vzniknúť štátnemu zamestnancovi na základe delegovanej pôsobnosti § 76 ods. 3 Zákonníka práce.

K § 54

Odchodné je nárokovým peňažným plnením štátnemu zamestnancovi, ktoré nie je funkčným platom.

V prípade, ak bolo štátnemu zamestnancovi v minulosti, v súvislosti so skončením pracovného pomeru alebo služobného pomeru poskytnuté odchodné, nárok na odchodné podľa tohto zákona sa znižuje o sumu poskytnutú podľa osobitného predpisu.

K § 55 a 56

Rozhodnúť o tom, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné, prípadne o tom, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, môže súd.

V prípade nárokov z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sa primerane použijú príslušné ustanovenia Zákonníka práce (§ 77 až 80).

Nárok na doplatenie funkčného platu v prípade neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom a v prípade, ak k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, sa navrhuje za určitých podmienok znížiť alebo nepriznať. Konkrétne pôjde o situácie, kedy štátny zamestnanec v čase, za ktorý mu má byť doplatený funkčný plat, vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, prácu vo verejnom záujme pre služobný úrad alebo inú závislú prácu pre služobný úrad. Takáto úprava vychádza z myšlienky, že štátny zamestnanec síce na jednej strane prišiel o prácu, ktorú vykonával pre štát (služobný úrad), na druhej strane mu však štát (služobný úrad) opätovne poskytol inú prácu.

Lehota na podanie návrhu aby súd určil, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, má charakter prekluzívnej lehoty. To znamená, že jej zmeškaním právo na podanie návrhu zaniká; súd na túto skutočnosť prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Aj v prípade, ak súd právoplatne rozhodol, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, aplikujú sa ustanovenia, na základe ktorých sa znižuje nárok na doplatenie funkčného platu (§ 55).

K § 57

Písomný služobný posudok vydá služobný úrad štátnemu zamestnancovi na základe jeho žiadosti. Služobný úrad pri vydávaní služobného posudku vychádza z osobného spisu štátneho zamestnanca.

K § 58

Služobný úrad je povinný vydať štátnemu zamestnancovi potvrdenie o štátnej službe spravidla v deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. V praxi môžu nastať situácie (najmä v prípadoch skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona), kedy splnenie uvedenej povinnosti v ustanovenom čase nebude možné. V takýchto prípadoch si služobný úrad splní povinnosť vydať potvrdenie o štátnej službe bez zbytočného odkladu.

K § 59

V tomto ustanovení sú taxatívne upravené základné práva štátnych zamestnancov. Práva štátnych zamestnancov vyplývajú nielen z ďalších ustanovení navrhovaného zákona ale aj z iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z kolektívnych zmlúv.

K § 60

V § 60 je upravený taxatívny výpočet základných povinností štátneho zamestnanca. Štátny zamestnanec je povinný najmä dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, etický kódex a služobné predpisy pri vykonávaní štátnej služby. Je tiež povinný rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva.

Bez ohľadu na to, s akým subjektom štátny zamestnanec komunikuje, musí byť vykonávanie štátnej služby nestranné. Štátny zamestnanec sa musí pri vykonávaní štátnej služby zdržať všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť jeho konania alebo rozhodovania. Štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu politicky neutrálne. Štátny zamestnanec je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s jeho osobnými záujmami.

Navrhuje sa ustanoviť oznamovaciu povinnosť štátneho zamestnanca voči služobnému úradu v prípadoch, ktoré majú podstatný vplyv napr. na trvanie štátnozamestnaneckého pomeru.

K § 61

Navrhovaná úprava obsahuje aj niektoré povinnosti, ktoré majú etický charakter. Medzi ne patrí aj zákaz používať symboly spojené s vykonávaním štátnej služby (odsek 1 písm. f). Tento spočíva napr. v zákaze používať na iné ako služobné účely znak služobného úradu (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky), služobné vizitky obsahujúce údaje o príslušnom funkčnom postavení v príslušnom služobnom úrade, prípadne služobný preukaz štátneho zamestnanca.

Zákaz podnikania sa navrhuje upraviť na základe prísnejších kritérií než podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe.

Navrhovaná úprava je prísnejšia, nakoľko:

a) zákaz podnikania a obmedzenie inej zárobkovej činnosti sa jednoznačne vzťahuje na každého štátneho zamestnanca bez výnimky,

b) zákaz podnikania platí v absolútnom rozsahu,

c) štátny zamestnanec nemôže poberať odmenu ani iný príjem za výkon funkcie člena dozorného, riadiaceho alebo kontrolného orgánu právnickej osoby.

Štátny zamestnanec naďalej nebude môcť vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou, ktorú vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere. Navrhuje sa taxatívnym spôsobom ustanoviť výnimky z tohto obmedzenia.

K § 62

Vedúci štátny zamestnanec je štátnym zamestnancom, ktorý má práva, povinnosti a obmedzenia ako ostatní štátni zamestnanci. Ďalšie povinnosti mu vyplývajú z jeho vedúceho postavenia voči podriadeným štátnym zamestnancom.

K § 63 a 64

Štátni zamestnanci budú naďalej povinní deklarovať každoročne svoj majetok. Majetkové priznanie bude obsahovať údaje o nehnuteľnom majetku, hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách. Povinnosť štátneho zamestnanca deklarovať majetok je jedným z protikorupčných nástrojov premietnutých priamo do právneho poriadku.

K § 65

Jedným z dôležitých práv štátneho zamestnanca je právo podať sťažnosť v prípade, ak sa štátny zamestnanec domnieva, že jeho práva vo veciach vykonávania štátnej služby boli alebo sú porušené.

Na rozdiel od úpravy podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe sa navrhuje odlišným spôsobom upraviť príslušnosť na vybavenie sťažností v niektorých prípadoch. Navrhovaná úprava vychádza zo snahy rešpektovať existujúcu hierarchiu, do ktorej sú štátni zamestnanci v systéme štátnej správy (najmä štátni zamestnanci vo verejných funkciách) začlenení.

K § 66

Ustanovenie obsahuje všeobecnú definíciu pojmu služobný čas ako časového úseku, v ktorom štátny zamestnanec plní služobné úlohy.

K § 67

Navrhuje sa rozšíriť zachovanie nároku štátneho zamestnanca na dovolenku v celom rozsahu vzniknutého nároku v prípade, ak si štátny zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca nasledujúceho roka z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti. V praxi by mohli vznikať prípady, kedy sa zamestnanec stane práceneschopným napríklad v posledných mesiacoch kalendárneho roka, pričom si pred vznikom práceneschopnosti nestihne vyčerpať dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok. Následkom toho môže štátny zamestnanec (z dôvodu práceneschopnosti, ktorá nemusí trvať dlhšie než niekoľko týždňov) prísť o nárok na nevyčerpanú časť dovolenky. Pri delegovanej pôsobnosti ustanovení Zákonníka práce by mu vlastne prepadol nárok na dovolenku bez vzniku nároku na finančnú náhradu.

Z uvedených dôvodov sa navrhuje aj pre prípady práceneschopnosti ustanoviť zachovanie nároku na nevyčerpanú časť dovolenky obdobne, ako je tomu v prípade nevyčerpania dovolenky z dôvodu materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky podľa § 113 ods. 2 Zákonníka práce.

K § 68

Navrhuje sa vymedziť, ktorý čas sa bude na účely zákona posudzovať za vykonávanie štátnej služby, hoci k faktickému výkonu štátnej služby nedôjde.

K § 69

Navrhuje sa upraviť špecifické prípady neplateného služobného voľna z dôvodu:

a) výkonu funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby; v tejto súvislosti sa výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva alebo poslanca vyššieho územného celku považuje za nezlučiteľný s výkonom štátnej služby iba v prípade, ak si výkon týchto funkcií vyžaduje dlhodobé uvoľnenie

b) výkonu funkcie v odborovom orgáne; platí podmienka, že úlohy vyplývajúce z funkcie v odborovom orgáne z časových dôvodov nemožno plniť popri vykonávaní štátnej služby

c) nasledovania manžela, ktorý má vykonávať štátnu službu alebo prácu vo verejnom záujme v cudzine

d) dlhodobej účasti na projekte rozvojovej pomoci v zahraničí; ide o projekty financované EÚ, účasť na ktorých nie je vykonávaním štátnej služby a preto sa navrhuje povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi služobné voľno pre potreby účasti na takomto projekte.

Štátny zamestnanec môže z vážnych rodinných alebo osobných dôvodov požiadať o neplatené služobné voľno najviac v trvaní šiestich mesiacov.

K § 70

Navrhuje sa ponechať povinnosť služobného úradu prispievať na stravovanie štátnych zamestnancov najmenej v rozsahu ustanovenom dnešným zákonom o štátnej službe. Ďalšie podmienky stravovania bližšie upravujú ustanovenia § 152 Zákonníka práce, ktoré sa primerane aplikujú aj na utváranie podmienok stravovania štátnych zamestnancov.

K § 71

Smernica Rady č. 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok bola prijatá za účelom vykonať opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci troch skupín osôb – tehotnej pracovníčky, pracovníčky krátko po pôrode a dojčiacej pracovníčky. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje ustanoviť niektoré osobitné podmienky vykonávania štátnej služby pre štátnu zamestnankyňu, ktorá je

a) tehotná,

b) matka do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo

c) dojčiaca štátna zamestnankyňa.

V prípade, ak osobitná úprava služobných podmienok nebude možná, služobný úrad zaradí štátnu zamestnankyňu mimo činnej štátnej služby. Za čas takéhoto zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnej zamestnankyni funkčný plat.

K § 72

Navrhuje sa povinnosť služobného úradu zaradiť štátnu zamestnankyňu po návrate z materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky a štátneho zamestnanca po návrate z rodičovskej dovolenky na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával/a štátnu službu pred nástupom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku. V prípade, ak zaradenie na to isté štátnozamestnanecké miesto nie je možné z dôvodu, že štátnozamestnanecké miesto neexistuje, a ak nedôjde k dohode o ďalšom zotrvaní v štátnozamestnaneckom pomere, služobný úrad môže skočiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou.

K § 73

Pri vzniku štátnozamestnaneckého pomeru sa štátnemu zamestnancovi založí osobný spis, ktorý vedie osobný úrad. Do osobného spisu sa zakladajú výhradne písomnosti týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca. Služobný úrad je povinný poskytnúť štátnemu zamestnancovi na jeho žiadosť odpisy písomností založených v osobnom spise, prípadne mu umožniť robiť si z nich výpisy a fotokópie.

K § 74

S prihliadnutím na charakter štátnej služby je nutné, aby sa pri vykonávaní štátnej služby a ak si to vyžiada povaha veci, aj v iných prípadoch štátny zamestnanec preukazoval služobným preukazom, ktorý mu vystaví služobný úrad.

K § 75

Ustanovuje sa povinnosť služobného úradu vydať služobný poriadok. Na vydanie služobného poriadku je pod sankciou neplatnosti potrebný predchádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov. Závažné a menej závažné porušenie služobnej disciplíny nebolo možné všeobecne upraviť vo všeobecne záväznom právnom predpise, nakoľko tieto skutočnosti sa môžu odlišovať v každom služobnom úrade. Navrhuje sa preto, aby sa predovšetkým prípady závažného porušenia služobnej disciplíny upravovali v služobnom poriadku.

K § 76 až 80

Za dôležité podmienky vykonávania štátnej služby sa považuje kvalifikácia štátnych zamestnancov, ktorá má zodpovedať požiadavkám kladeným na riadne vykonávanie štátnej služby.

Vychádzajúc z princípu profesionality, ako jedného z princípov, na ktorých je budovaná štátna služba, služobný úrad organizuje a zabezpečuje vzdelávanie štátnych zamestnancov, a to prehlbovaním kvalifikácie a zvyšovaním kvalifikácie.

Jedným zo základných práv štátneho zamestnanca je aj právo na prehlbovanie kvalifikácie, ktoré sa považuje za vykonávanie štátnej služby, a za ktoré patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Tomuto jeho právu zodpovedá povinnosť služobného úradu zabezpečiť prehlbovanie kvalifikácie štátneho zamestnanca v rozsahu najmenej piatich služobných dní v kalendárnom roku. Náklady na prehlbovanie kvalifikácie uhrádza služobný úrad.

V návrhu sa upravujú spôsoby prehlbovania kvalifikácie, a to adaptačným vzdelávaním, priebežným vzdelávaním a špecifickým vzdelávaním.

Adaptačné vzdelávanie absolvuje novoprijatý alebo preložený štátny zamestnanec počas adaptačného obdobia. Cieľom adaptačného vzdelávania je získať informácie, odborné a praktické vedomosti potrebné na vykonávanie činností v štátnej službe. Adaptačné vzdelávanie pozostáva z dvoch častí, ktorými sú všeobecná a špecifická časť. Všeobecná časť má prierezový charakter a je zameraná za získanie informácii a znalosti Ústave SR, všeobecne záväzných právnych predpisoch upravujúcich štátnozamestnanecké vzťahy, o organizácii a činnosti štátnej správy, EÚ, komunikácii a etike štátneho zamestnanca. Špecifická časť bude zameraná na získanie informácií najmä o konkrétnom služobnom úrade a organizačnom útvare, v ktorom štátny zamestnanec bude vykonávať štátnu službu.

Priebežným vzdelávaním sa zvyšuje profesionalizácia štátneho zamestnanca. ktoré smeruje k vysokej profesionalizácii manažmentu. Obsahom manažérskeho vzdelávania je najmä osvojenie si základných zručností na vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca, analýza problémov a ich riešenie, pravidlá a nástroje riadenia a vedenia štátnych zamestnancov, pravidlá tímovej spolupráce, efektívna komunikácia, metódy motivácie, riešenie konfliktov a vyjednávanie, procesy manažérskeho riadenia a rozhodovania a kontrola.

Profesijné vzdelávanie zahŕňa akékoľvek kvalifikačné požiadavky v oblasti činností, ktoré bude štátny zamestnanec vykonávať na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste.

V rámci jazykového vzdelávania sa na potreby riadneho vykonávania štátnej služby navrhuje kvalitatívne zvyšovanie úrovne vzdelávania a zdokonaľovania sa nie len v cudzom jazyku, ale aj v štátnom jazyku. Jazykové vzdelávanie taktiež zahŕňa i štúdium ďalšieho cudzieho jazyka. Pokiaľ ide o jazykové vzdelávanie zvyšovaním úrovne vzdelávania v cudzom jazyku, je ním aj zdokonaľovanie sa v cudzom jazyku. Pre vedúcich zamestnancov sa zavádza vzdelávanie,

Spôsobom prehlbovania kvalifikácie je aj špecifické vzdelávanie, ktorým je predovšetkým vzdelávanie v oblastiach určených vládou v konkrétnom čase ako prioritné. Napríklad na tento účel vydané uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 90/2008 zo 6. februára 2008 k návrhu analýzy použitia refundovaných mzdových prostriedkov z technickej pomoci v programovom období 2004 – 2006 a návrhu na využitie refundovaných mzdových prostriedkov v programovom období 2007 – 2013 vláda Slovenskej republiky ukladá použiť finančné prostriedky získané refundáciou platov oprávnených zamestnancov v programovom období 2007 - 2013 na školenia a študijné pobyty pre zamestnancov pracujúcich v oblasti riadenia, kontroly, auditu a implementácie fondov EÚ.

Návrh uvádza formy vzdelávania, ktorými sa obsahovo napĺňajú jednotlivé spôsoby prehlbovania kvalifikácie. Medzi ne patrí aj nový spôsob vzdelávania, a to prostriedkami elektronickej komunikácie, tzv. e-learning.

Súčasťou prehlbovania kvalifikácie je vzdelávanie v cudzine, napr. účasť na vzdelávacích aktivitách v cudzine. Náklady na vzdelávanie v cudzine bude hradiť služobný úrad najviac do výšky nákladov na prehlbovanie kvalifikácie v Slovenskej republike.

Podľa § 79 je služobný úrad oprávnený udeliť súhlas so zvyšovaním kvalifikácie štátneho zamestnanca v súlade s potrebou služobného úradu Za týmto účelom so štátnym zamestnancom uzatvorí dohodu o zvyšovaní kvalifikácie štátneho zamestnanca. Zvyšovanie kvalifikácie je získanie vyššieho stupňa vzdelania potrebného na vykonávanie štátnej služby na inom štátnozamestnaneckom mieste. Upravujú sa náležitosti dohody o zvyšovaní kvalifikácie a čas služobného voľna, ktoré sa poskytne na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia. Služobné voľno sa poskytuje i na obhajobu záverečnej práce, ktorá sa podľa § 51 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisoch patrí medzi záverečné skúšky.

K § 81 až 85 a k prílohe č. 3

Štátny zamestnanec za vykonávanie štátnej služby bude mať právo na plat.

Ustanovenie § 81 vymedzuje možnú štruktúru platu štátneho zamestnanca. Hlavnú zložku platu štátneho zamestnanca bude tvoriť priznaný funkčný plat. Funkčným platom na účely tohto zákona bude

 tarifný plat a peňažné náležitosti poskytované mesačnou sumou,

 mimoriadny plat určený vládou štátnemu zamestnancovi na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti,

 osobný plat priznaný štátnemu zamestnancovi počas vykonávania osobitne významných úloh alebo mimoriadne náročných úloh,

 plat vo výške platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý aj naďalej bude patriť štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo a štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii, ktorý je na čele ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

Okrem platu bude štátnemu zamestnancovi patriť po splnení podmienok náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti mimo miesta vykonávania štátnej služby alebo náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie.

Tarifný plat štátneho zamestnanca bude tvoriť súčet platovej tarify (zodpovedajúcej funkcii a tým aj platovej triede) a zvýšenia platovej tarify za služobnú prax.

V prílohe č. 3 sú uvedené platové tarify, ktoré sú zhodné s platovými tarifami platnými pre štátnych zamestnancov od 1. januára 2009. Služobné úrady, ktorými sú Kancelária národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky a Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky; vydajú pre štátnych zamestnancov platové tarify osobitným predpisom.

Platové tarify podľa prílohy č. 3 zvýšené o 20 % budú patriť štátnym zamestnancom Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorí plnia špecifické odborné činnosti pre vládu, predsedu vlády a podpredsedov vlády a tiež odborné činnosti na úseku legislatívy, vládnej agendy, protokolu a iné.

Zvýšenie platových taríf podľa platových tried v ďalších rokoch na základe splnomocnenia podľa § 113 vydá vláda nariadením.

Navrhuje sa zaviesť inštitút zvyšovania platovej tarify za služobnú prax. Za každý rok služobnej praxe, zistenej služobným úradom podľa § 92, sa platová tarifa štátneho zamestnanec zvýši o 1 %. Zvýšenie bude možné štátnemu zamestnancovi priznať maximálne za 32 rokov odbornej praxe. Zvýšenia platovej tarify sa bude zaokrúhľovať na 50 eurocentov nahor.

Služobná prax štátneho zamestnanca, zisťovaná na účely zvýšenia platovej tarify, bude zahŕňať čas štátnozamestnaneckého pomeru podľa tohto zákona a tiež podľa doterajšieho zákona o štátnej službe s vylúčením taxatívne vymedzených dôb.

K § 86

Zavedením platového inštitútu „osobný plat" sa umožní oceniť štátneho zamestnanca, ktorý plní osobitne významne úlohy alebo mimoriadne náročné úlohy; je porovnateľný s miestom mimoriadnej významnosti určovaným vedúcim služobného úradu. Určený osobný plat štátneho zamestnanca nesmie byť nižší ako funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nevykonával takéto úlohy. Na účely tohto zákona bude plniť funkciu funkčného platu. Poskytovanie osobného platu bude podmienené trvaním dôvodov a podmienok, pre ktoré bol štátnemu zamestnancovi priznaný. Výška osobného platu bude závislá od rozsahu finančných prostriedkov príslušného služobného úradu.

K § 87 a k prílohe č. 4

Vedúcemu zamestnancovi na príslušnom stupni riadenia bude patriť príplatok za riadenie v rámci rozpätia ustanoveného percentuálneho podielu. Výpočet príplatku je viazaný na platovú tarifu, ktorá patrí vedúcemu zamestnancovi. Príplatok za riadenie tak, ako doposiaľ, sa bude poskytovať pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov.

Rozpätie percentuálneho podielu pre určenie súm príplatkov za riadenie v jednotlivých stupňoch riadenia, uvedené v prílohe č. 4, z dôvodu nezvyšovania finančných nárokov na štátny rozpočet, zostáva na rovnakej úrovni ako v platnom zákone o štátnej službe. Spresnila sa definícia stupňov riadenia.

K § 88

Za zastupovanie vedúceho zamestnanca bude aj naďalej štátnemu zamestnancovi patriť príplatok, a to v sume príplatku za riadenie určeného vedúcemu zamestnancovi, ktorého zastupuje.

Poskytovanie príplatku za zastupovanie je viazané dobou zastupovania podľa § 36 ods. 3 a bude sa poskytovať už od prvého dňa zastupovania.

Návrh podľa odseku 2 umožňuje určiť na zastupovanie vedúceho zamestnanca aj viacerých štátnych zamestnancov súčasne. Suma príplatku za riadenie určená zastupovanému vedúcemu zamestnancovi sa rozdelí tak, aby súčet súm nepresiahol sumu príplatku za riadenie.

V odseku 3 sa upravuje spôsob určenia príplatku za zastupovanie štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii, vedúceho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti, ktorý má vládou určený mimoriadny plat alebo vedúceho zamestnanca, ktorý má určený osobný plat. Suma príplatku za zastupovanie sa bude odvíjať od percentuálneho rozpätia príplatku za riadenie v stupni riadenia, ktorý by patril zastupovanému vedúcemu zamestnancovi, ak by nemal určený mimoriadny plat alebo osobný plat.

K § 89

Z doterajšej právnej úpravy odmeňovania štátnych zamestnancov sa navrhuje zachovať inštitút osobného príplatku. Osobný príplatok sa bude môcť štátnemu zamestnancovi poskytovať za kvalitné plnenie služobných úloh. Maximálna výška osobného príplatku, z dôvodu zmeny v systéme odmeňovania (zavedenie zvyšovania platovej tarify za roky služobnej praxe a zrušenia zvýšenia platovej tarify za služobné hodnotenie) sa navrhuje zvýšiť na 120 % platovej tarify príslušnej platovej triedy. Priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odobratie osobného príplatku bude viazané na priebežné hodnotenie kvality plnenia úloh štátnym zamestnancom príslušným vedúcim zamestnancom alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru.

K § 90 až 92

Z doterajšej právnej úpravy sa ponechávajú peňažné náležitosti určované mesačnou sumou, a to príplatok za zmennosť (§ 90), príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti (§ 91) a platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby (§ 92). Tieto peňažné náležitosti, po splnení podmienok ich priznania, tvoria zložky funkčného platu štátneho zamestnanca.

Krízové oblasti na účely poskytovania príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti určí Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Platová kompenzácia za sťažený výkon štátnej služby je novým prvkom v štátnej službe zavedeným od 1. januára 2009 zákonom č. 460/2008 Z. z. Sumy platovej kompenzácie sa budú určovať v rámci stanoveného rozpätia a služobný úrad bude povinný na tento účel vydať služobný predpis, ktorým určí podrobnosti jej poskytovania.

K § 93

Navrhuje sa nový príplatok za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo. Príplatok bude patriť štátnemu zamestnancovi, ktorý jazdí služobným motorovým vozidlom (tzv. referentské motorové vozidlo), prípadnú starostlivosť o takéto vozidlo má ako prácu naviac a z vlastných finančných prostriedkov si hradí poistné. Vedenie služobného motorového vozidla nie je plnením úloh štátnej služby alebo plnením úloh štátnych záležitostí podľa § 5 tohto zákona; túto činnosť možno považovať za činnosť súvisiacu s plnením úloh štátnych zamestnancov. Navrhovanou úpravou sa zosúlaďuje režim s osobitnými predpismi (napr. § 95 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície).

K § 94

Z dôvodu, že i štátny zamestnanec môže vykonávať štátnu službu nadčas, oceňuje sa vykonávanie tejto služby tak, ako doposiaľ, sadzbou zvýšenou o 30 %, resp. o 60 % v závislosti od toho, či je štátna služba nadčas vykonávaná v rámci dní týždenného služobného času alebo v deň nepretržitého odpočinku v týždni.

Prednostným benefitom za vykonanú štátnu službu nadčas je čerpanie náhradného voľna. V prípade, ak služobný úrad štátnemu zamestnancovi za štátnu službu nadčas neposkytne náhradné voľno do dvoch mesiacov od jej vykonania, bude štátnemu zamestnancovi patriť za každú hodinu finančné zvýhodnenie. Okrem uvedeného zvýhodnenia po splnení ustanovených podmienok bude štátnemu zamestnancovi patriť aj príplatok za štátnu službu v noci, príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu a príplatok za štátnu službu vo sviatok.

K § 95

Ustanovenie upravujúce plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti sa preberá z doterajšej právnej úpravy.

K § 96 až 98

Poskytovanie príplatkov za štátnu službu v noci, v sobotu a v nedeľu a za štátnu službu vo sviatok je viazané na vykonávanie každej hodiny štátnej služby v určitom čase. Aj v prípade vykonávania štátnej služby vo sviatok, rovnako ako pri vykonávaní štátnej služby nadčas, sa podľa odseku 1 navrhuje uprednostnenie poskytnutia náhradného voľna.

K § 99

V záujme zachovania možnosti diferencovaného ohodnotenia činností vykonávaných štátnymi zamestnancami navrhuje sa zachovať poskytovanie nenárokovej odmeny. Rozširujú sa dôvody na uplatnenie tohto inštitútu o možnosť poskytnúť odmenu štátnemu zamestnancovi za

- plnenie služobných úloh neprítomného štátneho zamestnanca, ak mu nevznikol nárok na príplatok na zastupovanie,

- kvalitné plnenie služobných úloh pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 47 ods. 1 písm. a) až d).

Výška odmeny je limitovaná pri odmene, ktorú môže služobný úrad poskytnúť štátnemu zamestnancovi pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na starobný dôchodok, na predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, sumou, ktorou je najviac trojnásobok funkčného platu štátneho zamestnanca.

K § 100

Z doterajšej právne úpravy sa preberá poskytovanie náhrady za neaktívnu časť služobnej pohotovosti mimo miesta vykonávania štátnej služby. Výška náhrady je rozlíšená podľa toho, či služobná pohotovosť sa vykonáva v mieste trvalého alebo prechodného pobytu, prípadne v inom dohodnutom mieste, či ide o služobnú pohotovosť s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia a tiež v závislosti od toho, či pohotovosť pripadá na deň vykonávania štátnej služby alebo na deň služobného pokoja.

K § 101

Zachováva sa tiež poskytovanie náhrady štátnemu zamestnancovi za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie, aj napriek tomu, že tieto činnosti nie sú štátnou službou alebo štátnymi záležitosťami podľa osobitných predpisov (§ 5 ods. 1). Suma náhrady sa určí pevnou sumou v rámci percentuálneho rozpätia z určenej základne.

Náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie netvorí zložku funkčného platu štátneho zamestnanca.

Služobný úrad bude povinný služobným predpisom určiť podrobnosti poskytovania tejto náhrady.

K § 102 a 103

Spôsob úpravy poskytovania platu pri dočasnom vyslaní štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby v cudzine je zhodný so spôsobom platným od 1. januára 2009, od kedy nadobudne účinnosť zákon, ktorým sa novelizujú tieto ustanovenia zákona o štátnej službe. Ide o zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

K § 104

V § 104 sa precizovaním niektorých ustanovení zachovávajú doterajšie hmotné výhody poskytované vedúcim služobných úradov a vedúcim zamestnancom vo verejnej funkcii. Hmotné výhody sa nepovažujú za plat.

K § 105

V súvislosti s vykonávaním štátnej služby v cudzine a s tým spojeným možným rizikom ohrozenia zdravia alebo života ponecháva sa možnosť poskytnutia jednorazového mimoriadneho odškodnenia štátnemu zamestnancovi, resp. pozostalým štátneho zamestnanca.

K § 106

Pre služobné úrady sa ponecháva možnosť oceniť peňažnou, vecnou alebo inou formou štátneho zamestnanca za zásluhy pri mimoriadnych udalostiach.

K § 107

Ustanovuje sa zabezpečenie ochrany údajov o platových náležitostiach štátneho zamestnanca.

K § 108

Z dôvodu jednoznačnosti sa v § 108 ustanovuje postup určenia platových náležitostí vedúceho zamestnanca vo verejnej funkcii, vedúcemu úradu, ktorý nie je štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii a odborníkovi ústavného činiteľa. V zásade sa zachováva doterajší mechanizmus – plat štátnemu zamestnancovi určí ten, kto ho do funkcie vymenuje.

K § 109

Pri nesplnení týždenného služobného času štátnym zamestnancom je potrebné krátiť jeho funkčný plat. Týždenný služobný čas je čas určený v služobnom úrade.

Za nesplnenie týždenného služobného času sa na tento účel nepovažuje neodpracovanie určeného pracovného dňa v mesiaci, na ktorý pripadol sviatok. Za takýto deň podľa § 98 štátnemu zamestnancovi patrí funkčný plat.

Krátenie funkčného platu sa vykoná aj pri dohodnutí kratšieho týždenného služobného času.

Alikvotné sumy zložiek funkčného platu sa budú zaokrúhľovať na najbližší eurocent nahor.

K § 110 a 111

V § 110 sú premietnuté pravidlá pre priznávanie peňažných nárokov štátneho zamestnanca v prípade zmeny náročnosti ním vykonávanej činnosti a s tým súvisiacim vymenovaním do inej funkcie.

Ustanovenie § 111 upravuje postup zvyšovania platovej tarify.

K § 112

V § 112 je na účely poskytovania niektorých príplatkov definovaná príslušná časť funkčného platu.

K § 113

Ustanovením § 113 sa splnomocňuje vláda Slovenskej republiky na vydávanie nariadenia, na základe ktorého sa ustanovia zvýšené platové tarify. Zvýšenie platových taríf a termín účinnosti sa každoročne dohodne v rámci vyjednávania o podmienkach vykonávania štátnej služby podľa § 119. Výsledok dohody sa premietne tiež do návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok.

V prípade, ak sa kolektívna dohoda neuzavrie, zvýšenie platových taríf ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok.

Zvýšené platové tarify sa budú zaokrúhľovať na 50 eurocentov nahor.

K § 114

Navrhované znenie je analógiou ustanovenia § 151 zákon č. 312/2001 Z. z. upravené na podmienky tohto zákona.

K § 115 až 117

Pri zodpovednosti štátneho zamestnanca za škodu spôsobenú služobnému úradu sa aplikuje podstatná časť ôsmej časti Zákonníka práce. V podmienkach štátnej služby však bolo potrebné upraviť niektoré vzťahy týkajúce sa náhrady škody osobitným spôsobom. Zodpovednosť štátneho zamestnanca podľa navrhovaného zákona je budovaná na princípe zavinenia.

Podstatným rozdielom v porovnaní s úpravou v tzv. klasickom pracovnom práve je skutočnosť, že služobný úrad (zamestnávateľ) je vždy povinný vymáhať náhradu škody, za ktorú mu štátny zamestnanec zodpovedá.

Z hľadiska spôsobu náhrady škody sa podľa navrhovanej právnej úpravy uprednostňuje odstránenie škody uvedením do predošlého stavu. V prípade, že uvedenie do predošlého stavu nie je možné, je štátny zamestnanec povinný škodu nahradiť.

K § 118

Navrhuje sa upraviť povinnosť služobného úradu prerokúvať s príslušným odborovým orgánom opatrenia, ktoré sa týkajú väčšieho počtu štátnych zamestnancov v služobnom úrade a umožniť účasť člena odborového orgánu ako prísediaceho poradných orgánoch, ktoré zriaďuje vedúci služobného úradu.

Navrhuje sa rozšíriť oprávnenia odborových orgánov s cieľom zjednocovania právnej úpravy štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme.

K § 119

Rozsah podmienok vykonávania štátnej služby, ktoré možno priaznivejšie dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa sa v porovnaní s úpravou podľa súčasne platného právneho stavu nemení. Naďalej bude možné v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa v štátnej správe dohodnúť:

 skrátenie služobného času; spravidla pôjde o skrátenie určeného týždenného služobného času, ktorý je podľa zákona najviac 40 hodín,

 predĺženie základnej výmery dovolenky, ktorá podľa zákona trvá štyri resp. päť týždňov,

 zvýšenie odstupného, ktoré zákon priznáva vo výške dvojnásobku, resp. trojnásobku posledne priznaného funkčného platu,

 zvýšenie odchodného pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (podľa zákona vzniká nárok na odchodné v sume posledne priznaného funkčného platu),

 zvýšenie platových taríf,

 priaznivejšie podmienky vykonávania štátnej služby, ak to umožňuje osobitný predpis.

Rozsah podmienok vykonávania štátnej služby, ktoré možno dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve je upravený demonštratívne. Pôjde napríklad o:

 možnosť zvýšiť odstupné a odchodné sa za účelom zjednotenia právnej úpravy s podmienkami výkonu práce vo verejnom záujme navrhuje v rovnakom rozsahu ako v prípade zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme; zámerom takejto úpravy je postupne odstrániť existujúci stav, kedy podmienky dohodnuté v kolektívnych zmluvách pre štátnych zamestnancov sú v nejednom prípade diametrálne odlišné od podmienok dohodnutých v kolektívnych zmluvách pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme;

 dohodnutie výšky odmeny poskytovanej podľa zákona fakultatívne pri dosiahnutí 50 rokov veku, v niektorých prípadoch skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po nadobudnutí nároku na dôchodok; v podnikovej kolektívnej zmluve bude možné dohodnúť jednak obligatórnosť poskytovania tejto odmeny a jednak jej výšku, ktorá však nesmie presiahnuť najvyššiu sumu ustanovenú zákonom.

K § 120

Pri príprave návrhu (z hľadiska rozsahu osobitnej úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov, ktorá by mala byť obsiahnutá v zákone o štátnej službe), sa zvažovali tri alternatívy: I. výlučná a komplexná úprava v osobitnom právnom predpise, II. čiastočná úprava v osobitnom predpise s delegovanou pôsobnosťou Zákonníka práce, III. rozsiahlejšia úprava v osobitnom predpise pri subsidiárnej pôsobnosti Zákonníka práce. Materiál predložený do medzirezortného pripomienkového konania bol postavený na subsidiárnej pôsobnosti Zákonníka práce, no napokon sa pristúpilo k II. možnosti. Z dôvodu príbuznosti štátnozamestnaneckých vzťahov s pracovnoprávnymi vzťahmi sa teda navrhuje zachovať model s delegovanou pôsobnosťou vybraných ustanovení Zákonníka práce.

Konkrétne pôjde o tieto ustanovenia, resp. inštitúty pracovného práva, ktorých úprava podľa Zákonníka práce sa primerane použije na štátnozamestnanecké vzťahy:

 § 10 – úkony v mene zamestnávateľa a tzv. exces

 § 11a ods. 1 – zástupcovia zamestnancov

 § 15, 16 a 17 ods. 1 a 3 – právne úkony

 § 19 – omyl a odstúpenie od zmluvy

 § 20 – zabezpečenie práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov

 § 32 až 34 – dohoda o sporných nárokoch

 § 35 – smrť zamestnanca

 § 36 – lehoty a doby

 § 37 – počítanie času

 § 38 – doručovanie

 § 39 a 40 – výklad niektorých pojmov

 § 41 – predzmluvné vzťahy

 § 45 ods. 2 – predlžovanie skúšobnej doby o prekážky v práci

 § 49 (ods. 1, 2, 3, 5 a 8) – pracovný pomer na kratší pracovný čas

 § 52 – domácka práca a telepráca

 § 55 ods. 2 písm. c) až f) – preradenie na inú prácu

 § 60 – dohoda o skončení pracovného pomeru

 § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 3 až 5, § 64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 74, § 75 ods. 3 a 4 – skončenie pracovného pomeru

 § 76 ods. 3 a 5 – povinnosť vrátiť odstupné a splatnosť odstupného

 § 77 až 80 – nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru

 § 84 ods. 3 a 4 – pracovný poriadok

 § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 97 až 99 – pracovný čas

 § 100 až 102, § 103 ods. 4 až 7, § 104 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117 – dovolenka

 § 129 až 132 – splatnosť a výplata mzdy, zrážky zo mzdy

 § 136 až 139, § 141, § 142 až145 – prekážky v práci

 § 147, § 148, § 150 – ochrana práce

 § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 7, § 156 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170 – podniková sociálna politika

 § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222 – náhrada škody

 § 230, § 231 až 236, § 240 – kolektívne pracovnoprávne vzťahy

K § 121 až 123

Navrhuje sa ustanoviť pôsobnosť Občianskeho zákonníka na štátnozamestnanecké vzťahy, pokiaľ ide o úpravu:

a) právnych úkonov,

b) zastúpenia a

c) premlčania a počítania času.

Dôvody takejto úpravy sú nasledovné:

 úprava týchto osobitných inštitútov v štátnozamestnaneckých vzťahoch v súčasnosti chýba, často vznikajú aplikačné problémy, poukazuje sa na potrebu použiť analógiu práva či dokonca analógiu zákona

 aplikovať pôsobnosť predmetných ustanovení Občianskeho zákonníka delegáciou na § 1 ods. 4 Zákonníka práce nie je možné, pretože výklad tohto ustanovenia nie je jednoznačný a nie sú zriedkavé názory, podľa ktorých sa Občiansky zákonník subsidiárne vzťahuje len na prvú časť Zákonníka práce. Z uvedeného vyplýva, že odkaz na § 1 ods. 4 vzhľadom na rozsah delegovanej pôsobnosti Zákonníka práce na štátnozamestnanecké vzťahy ale i vzhľadom na rozsah úpravy navrhovaného zákona o štátnej službe nebol vhodným riešením.

 aplikácia niektorých ustanovení (bez osobitnej úpravy priamo v zákone o štátnej službe) je nevyhnutná vzhľadom na opustenie modelu správneho konania a na prechod k zmluvnému princípu v štátnozamestnaneckých vzťahoch.

K § 124

K zániku (preklúzii) práva, na ktorú súd prihliada ex offo, dôjde v prípadoch podľa:

 § 51 ods. 2 – zmeškanie lehoty na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom a

 § 56 – zmeškanie lehoty na podanie návrhu, aby súd určil, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo.

Okrem uvedeného sa preklúzia vzťahuje i na prípady upravené v ustanoveniach Zákonníka práce, ktoré sa použijú na štátnozamestnanecký pomer. Pôjde o zmeškanie lehoty na:

 výpoveď pre porušenie služobnej disciplíny,

 podanie návrhu, aby súd uložil služobnému úradu povinnosť upraviť služobný posudok alebo potvrdenie o štátnej službe,

 podanie návrhu, aby súd vyslovil neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou,

 preukázanie nároku na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky,

 upovedomenie služobného úradu o škode na odložených veciach,

 vyslovenie súhlasu alebo nesúhlasu zástupcov zamestnancov s výpoveďou alebo okamžitým skončením štátnozamestnaneckého pomeru členovi odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi.

K § 125

Vzhľadom na opustenie systému osobitného správneho konania v štátnozamestnaneckých vzťahoch a prechod na zmluvný princíp sa navrhuje, aby spory zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávali a rozhodovali súdy v občianskom súdnom konaní.

K § 126 až 128

V ustanoveniach sa upravujú situácie, kedy dochádza k zániku, zrušeniu alebo k prevodu časti služobného úradu. Všeobecným pravidlom je, že v prípade uvedených zmien práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru zostávajú zachované. Výnimkou v tomto smere je napríklad zánik funkcie vedúceho štátneho zamestnanca na základe zákona práve z dôvodu zániku služobného úradu.

K § 129

Ustanovenia o adaptačnom vzdelávaní sa nebudú vzťahovať na štátneho zamestnanca, ktorý bol prijatý do štátnej služby do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, a to i v prípade, ak od jeho prijatia do štátnej služby uplynulo obdobie kratšie ako je navrhovaná dĺžka adaptačného obdobia.

Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby podľa predpisov platných do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považuje za služobnú zmluvu podľa tohto zákona. V prípade, ak rozhodnutie neobsahuje náležitosti služobnej zmluvy, túto skutočnosť možno doplniť písomným dodatkom (či pôjde o jednostranný alebo zmluvný dodatok, závisí od konkrétnych okolností).

K § 130

Nakoľko prípravná štátna služba ako samostatný druh štátnej služby účinnosťou tohto zákona zaniká, navrhuje sa, aby sa štátny zamestnanec, ktorý je v prípravnej štátnej službe ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, stal ex lege štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe. Táto skutočnosť nemá vplyv na plynutie skúšobnej doby.

K § 131

Konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré sa začalo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa dokončí podľa predpisov platných do 31. októbra 2009, teda predovšetkým podľa:

 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a

 príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (najmä podľa piatej časti – správne súdnictvo)

K § 132

Podľa odseku 1 sa navrhuje, aby odborná prax započítaná štátnemu zamestnancovi do 31. decembra 2003 zostala zachovaná s tým, že štátna služba vykonávaná podľa doterajšieho predpisu sa k tejto praxi pripočíta. Ide o služobnú prax na účely zvýšenia platovej tarify podľa § 84 ods. 2 tohto zákona.

Navrhovaným znením odseku 2 sa zachováva nárok štátneho zamestnanca, ktorý k 31. decembru 2003 mal priznaných viac ako 32 rokov odbornej praxe. Takémuto štátnemu zamestnancovi bude patriť rozdielový príplatok v sume, ktorú bude tvoriť 1 % jeho platovej tarify za každý ďalší rok nad 32 rokov odbornej praxe priznanej k 31. decembru 2003 a jeho štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá. Čas vykonávania štátnej služby od 1. januára 2004 sa týmto štátnym zamestnancom do služobnej praxe už nebude ďalej započítavať.

Napríklad štátny zamestnanec k 31. decembru 2003 mal započítaných 38 rokov odbornej praxe. Dňom účinnosti tohto zákona mu bude patriť

- zvýšenie platovej tarify za 32 rokov služobnej praxe podľa § 84 ods. 2 a

- rozdielový príplatok v sume, ktorú budú predstavovať 6 % z jeho platovej tarify priznanej od 1. januára 2009 (za 6 rokov odbornej praxe); takto vypočítaná suma rozdielového príplatku sa bude štátnemu zamestnancovi poskytovať v rovnakej sume mesačne, bez jej zvyšovania, počas trvania jeho štátnozamestnaneckého pomeru. To znamená, že sumu rozdielového príplatku neovplyvní zvýšenie platových taríf v nasledujúcich rokoch ani počet rokov vykonávania štátnej služby od 1. januára 2004.

Odsek 1 a 2 sa týka štátnych zamestnancov, ktorí sú v štátnozamestnaneckom pomere nepretržite po 31. decembri 2003. U štátnych zamestnancov, ktorým štátnozamestnanecký pomer vznikol od 1. januára 2004 sa pri započítavaní služobnej praxe postupuje podľa § 85.

Navrhovaným znením odseku 3 sa štátnemu zamestnancovi, ktorý podľa predpisov platných do účinnosti tohto zákona bol vymenovaný do nominovanej štátnej služby, bude naďalej patriť osobitný príplatok v sume priznanej ku dňu účinnosti tohto zákona. Suma osobitného príplatku sa bude štátnemu zamestnancovi poskytovať v rovnakej sume mesačne, bez jej zvyšovania.

K § 133

Navrhované znenie odseku 1 upravuje postup pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru, ktorou bude preradenie na funkciu s vyššou alebo nižšou náročnosťou činnosti odo dňa účinnosti tohto zákona. Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru vykoná služobný úrad formou dodatku k služobnej zmluve. V prípade, ak k dohode o preradení na inú funkciu medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom nedôjde, štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca skončí posledným dňom mesiaca, v ktorom nadobudol účinnosť tento zákon. Štátnemu zamestnancovi bude v tomto prípade v závislosti od doby trvania štátnozamestnaneckého pomeru patriť odstupné v sume dvojnásobku alebo trojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu.

V odseku 2 sa navrhuje služobnému úradu povinnosť určiť štátnemu zamestnancovi odo dňa účinnosti tohto zákona nový funkčný plat. Zároveň v záujme zabránenia prípadného zníženia funkčného platu štátneho zamestnanca v súvislosti s novou právnou úpravou, zabezpečuje sa výška jeho funkčného platu určeného ku dňu účinnosti tohto zákona. Ustanovenie tohto odseku sa neuplatní u štátneho zamestnanca, u ktorého sa bude postupovať podľa odseku 1 alebo dôjde k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta mimoriadnej významnosti určenom služobným úradom.

Podľa odseku 3 sa doterajší osobný plat určený vládou Slovenskej republiky pre štátnych zamestnancov na miestach mimoriadnej významnosti bude považovať za mimoriadny plat podľa tohto zákona.

K § 134

Ustanovenie sa týka štátneho zamestnanca, ktorý podľa predpisov platných do účinnosti zákona č. 312/2001 Z. z (podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov), do 31. marca 2002, mal udelenú výnimku z plnenia ustanoveného kvalifikačného predpokladu vzdelania a mal viac ako 50 rokov veku zostala táto výnimka zachovaná aj podľa platného zákona o štátnej službe. Navrhuje sa udelenú výnimku zachovať aj na účely tohto zákona.

K § 135

Navrhované ustanovenia preberajú z doterajšieho zákona povinnosť ustanovenú štátnemu zamestnancovi doplniť si štúdiom požadovaný stupňa vzdelania určený pre funkciu, do ktorej bol výnimočne vymenovaný, a to najneskôr do 31. decembra 2010. Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ktorý si túto povinnosť nesplní a na ktorého sa vzťahovalo ustanovenie § 159 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z. z. sa skončí najneskôr 31. decembra 2010

K § 136

Dohody o zvyšovaní kvalifikácie a dohody o prehlbovaní kvalifikácie uzatvorené podľa predpisov platných do 31. októbra 2009 sa považujú za dohody uzatvorené podľa tohto zákona.

K § 137

Navrhuje sa, aby sa podmienka bezúhonnosti, ktorá sa preukazuje odpisom z registra trestov, nevzťahovala na štátneho zamestnanca, ktorý spĺňa podmienku bezúhonnosti podľa predpisov platných do nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

K § 138

Ustanovuje sa lehota, v ktorej je štátny zamestnanec povinný skončiť činnosti (podnikanie, iná zárobková činnosť), ktoré nesmie vykonávať.

K čl. II

Podľa zrušovaného ustanovenia v podnikovej kolektívnej zmluve, ktorú uzatvára služobný úrad a príslušný odborový orgán, možno upraviť podmienky vykonávania štátnej služby len v rozsahu ustanovenom kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa.

Vládny návrh zákona demonštratívnym spôsobom priamo upravuje, ktoré podmienky vykonávania štátnej služby možno výhodnejšie dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje citované ustanovenie zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov vypustiť.

K čl. III

K bodu 1

Pojem „právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby" bol uvedený do právneho poriadku zákonom č. 312/2001 Z. z. o štátnej V § 1 ods. 1 vládneho návrhu zákona sa upravované právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s vykonávaním štátnej služby označujú pojmom „štátnozamestnanecké vzťahy".

K bodu 2

Za účelom zosúladenia s vládnym návrhom zákona o štátnej služby sa navrhuje vypustiť ustanovenia, ktoré upravujú úlohy Úradu vlády SR pri vykonávaní nominačnej skúšky a pri jeho činnosti ako osobného úradu.

K čl. IV

K bodom 1, 2 a 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zavedenia nového príplatku.

K bodu 3

Navrhovaným príplatkom sa má oceniť starostlivosť o služobné motorové vozidlo a jeho vedenie v súvislosti s vykonávaním pracovných úloh, pričom výkon týchto prác je nad rámec pracovných povinností zamestnanca vyplývajúcich z dohodnutého druhu práce. Príplatok pri splnení ustanovených podmienok bude môcť priznať každý zamestnávateľ. V súčasnosti nie je možné vyčísliť finančný dopad vzhľadom na chýbajúci údaj o počte tzv. „referentských" služobných motorových vozidiel. Príslušný zamestnávateľ priznaný príplatok za starostlivosť o služobné motorové vozidlo a jeho vedenie pokryje z disponibilných finančných prostriedkov.

K čl. V

K bodu 1

Z dôvodu vyňatia Národného bezpečnostného úradu z rozsahu pôsobnosti zákona o štátnej služby, tým v podstate dochádza k vyňatiu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu ako jediného štátneho zamestnanca v tomto štátnom orgáne, z pôsobnosti zákona č. 312/2001 Z. z. Navrhuje sa preto upraviť jeho postavenie, resp. práva a povinnosti pri výkone funkcie priamo v zákone č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 215/2004 Z. z.").

K bodu 2

V zákone č. 215/2004 Z. z. je v súčasnosti upravené vymenovanie riaditeľa úradu do funkcie a jeho odvolanie. Navrhuje sa preto tento zákon doplniť o nové ustanovenia:

1. V § 71 novými odsekmi 9 až 12, ktorými sa upravujú práva a povinností súvisiace s vykonávaním funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (napr. dovolenka, služobný preukaz, delegovanie niektorých ustanovení nového zákona o štátnej službe).

2. V novom § 71a sa navrhuje úprava jeho platových pomerov a nároku na hmotné výhody v rozsahu ako mu patrili ku dňu účinnosti tohto zákona.

K čl. VI

K bodu 1

V nadväznosti na § 120 vládneho návrhu zákona sa dozor nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich štátnozamestnanecké vzťahy zveruje orgánom štátnej správy v oblasti inšpekcie práce. Riešenie je v súlade s čl. 1 Protokolu z roku 1995 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o inšpekcii práce v priemysle a v obchode č. 81 z roku 1947. Orgány inšpekcie práce aj podľa doterajších predpisov (§ 2 ods. 2 tohto zákona) vykonávali dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u štátnych zamestnancov podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V nadväznosti na navrhované doplnenie sa navrhuje zmeniť doterajšie body 2 až 5.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z doplnenia § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona novým druhým bodom (1. novelizačný bod), podľa ktorej sa navrhuje ako nadbytočný vypustiť doterajší odsek 2 a zmeniť označenie nasledujúcich odsekov.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z vypustenia odseku 2 v § 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 4

Na efektívne organizačné zabezpečenie výkonu inšpekcie práce na úseku jadrových zariadení podľa § 2 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie, ktoré sa nachádzajú v troch krajoch Slovenskej republiky (Bratislavský, Trnavský a Nitriansky kraj) sa navrhuje využiť odborný personál Inšpektorátu práce v Nitre. Navrhovaná úprava umožní zužitkovať odborný potenciál špecialistov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracoviskách jadrových zariadení jednotlivých zamestnávateľov, avšak pracoviská týchto zamestnávateľov majúce iný charakter, napr. prevádzky dopravy, administratívy, skladov, opravárenských priestorov a pod. budú aj naďalej v pôsobnosti miestne príslušných inšpektorátov práce. Navrhovaná zmena umožní odborníkom z Inšpektorátu práce v Nitre v prípade budúcej potreby vykonávať tento dozor v jadrových zariadeniach na celom území Slovenskej republiky.

K bodu 5

Navrhuje sa, aby inšpektoráty práce vyšetrovali príčiny vzniku najzávažnejších taxatívne vymedzených pracovných úrazov, tzn. tých, ktoré zamestnancovi spôsobili smrť alebo ťažkú ujmu na zdraví. Inšpektoráty práce môžu, v súlade s doterajšou právnou úpravou i praxou, ostatné pracovné úrazy vrátane tých, ktoré spôsobili pracovnú neschopnosť najmenej 42 dní, vyšetrovať selektívne po posúdení okolností ich vzniku na základe oznámenia závažného pracovného úrazu alebo záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ktoré je povinný zamestnávateľ doručiť miestne príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodu 6

V súlade s Trestným poriadkom navrhuje sa priamo upraviť povinnosť inšpektorátu práce oznamovať orgánom činným v trestnom konaní oprávnené podozrenie o spáchaní trestného činu, ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce, napr. v spojitosti so vznikom ťažkej ujmy na zdraví, s nevyplatením mzdy a pod.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z vypustenia odseku 2 v § 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z vypustenia odseku 2 v § 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a s tým súvisiace vypustenie poznámky pod čiarou k odkazu 5.

K bodu 9

Navrhuje sa, aby inšpektoráty práce boli zamestnávateľom informované o termíne skutočného začatia prevádzky. Túto informáciu môže poskytnúť len zamestnávateľ, ktorý v určitom reálnom čase začne vykonávať činnosť zapísanú v obchodnom registri alebo na ktorú má vydané živnostenské oprávnenie až s odstupom času od vydania týchto dokumentov. Povinnosť sa navrhuje uložiť len zamestnávateľovi, ktorý bude vykonávať činnosti, pri ktorých je podľa štatistických údajov na Slovensku reálne zvýšený počet pracovných úrazov a chorôb z povolania. Tieto činnosti sú podľa kódu štatistickej klasifikácie ekonomických činností uvedené v prílohe č. 1 k zákonu č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Aktuálne informácie o existencii a charaktere prevádzky umožnia efektívnejší a cielený výkon inšpekcie práce vrátane preventívnych aktivít a poradenstva novým zamestnávateľom.

K bodu 10

Aj v nadväznosti na novelu § 7 ods. 1 tohto zákona (3. novelizačný bod) sa navrhuje zosúladiť doterajší termín so znením § 2 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 11

Spolupráca a ochrana orgánu inšpekcie práce s Policajným zborom sa viaže na odôvodnený predpoklad alebo skutočný stav ohrozenia života alebo zdravia inšpektora práce pri výkone inšpekcie práce a na marenie výkonu inšpekcie práce. Prichádzajú do úvahy, ak kontrolovaný subjekt odmieta dobrovoľne strpieť úkon predpokladaný zákonom, ktorý je nevyhnutný na vykonanie inšpekcie práce, čo je aktuálne napríklad pri kontrole nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania alebo odmieta splniť povinnosť ustanovenú zákonom, prípadne ohrozuje bezpečnosť alebo zdravie inšpektora práce. V uvedených prípadoch sa spolupráca a ochrana uskutoční na žiadosť inšpektora práce alebo inšpektorátu práce v súlade so zákonom č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

K bodu 12

Navrhuje sa ustanoviť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a v prípade, ak v dôsledku tohto porušenia došlo k smrteľnému pracovnému úrazu zamestnanca.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmenu podľa 1. novelizačného bodu.

K bodu 14

Navrhuje sa ustanoviť pokutu fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva bez oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo bez povolenia činnosť, na ktorú oprávnenie, osvedčenie, preukaz alebo povolenie vydáva Národný inšpektorát práce, inšpektorát práce alebo fyzická osoba alebo právnická osoba podľa zákona č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 15

Navrhuje sa ustanoviť poriadkovú pokutu ukladanú fyzickej osobe ustanovenej v § 20 ods. 1 tohto zákona.

K čl. VII

K bodu 1

V platnom znení § 12 ods. 1 zákona absentuje úprava pre prípady, keď k preukázaniu bezúhonnosti je potrebný výpis z registra trestov na základe právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Aj keď tieto právne záväzné akty majú podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je potreba túto skutočnosť vyjadriť vo vnútroštátnej úprave.

K bodu 2

V súvislosti s tým, že bezúhonnosť niektorých štátnych zamestnancov sa bude preukazovať odpisom registra trestov, sa navrhuje doplnenie ustanovenia § 14 ods. 3 písm. e) zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. VIII

Navrhuje sa delená účinnosť zákona s tým, že zákon ako celok nadobudne účinnosť 1. novembra 2009. Ustanovenie čl. I § 84 ods.1 písm. a) druhého bodu nadobudne účinnosť 1.júla 2010 z dôvodu vytvorenia finančných prostriedkov na uskutočnenie úpravy platov niektorých štátnych zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky.

K prílohe č. 1

Charakteristiky platových tried sú upravené tak, aby bola zabezpečená vyváženosť náročnosti činností medzi jednotlivými platovými triedami vo väzbe na definíciu štátnej služby a na ustanovené kvalifikačné predpoklady.

V súlade so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov sa do 11. platovej triedy dopĺňa vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

K prílohe č. 2

V nadväznosti na § 62 vládneho návrhu zákona sa v prílohe uvádza vzor majetkového priznania štátneho zamestnanca.

K prílohe č. 3

V prílohe č. 3 sú uvedené v súčasnosti platné platové tarify. Zdôvodnenie úpravy platových taríf sa uvádza v dôvodovej správe k článku I k bodom 81 až 85.

K prílohe č. 4

Rozpätie percentuálneho podielu pre určenie súm príplatkov za riadenie v jednotlivých stupňoch riadenia, uvedené v prílohe č. 4, z dôvodu nezvyšovania finančných nárokov na štátny rozpočet, zostáva na rovnakej úrovni ako v platnom zákone o štátnej službe. Spresnila sa definícia stupňov riadenia.

K prílohe č. 5

Príloha obsahuje zoznam právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa vládnym návrhom zákona preberajú do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Bratislava 27. mája 2009

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová v. r.

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

Spoločná správa

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1109) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ gestorský výbor") podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:

I.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1475 zo 17. júna 2009 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky

Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

II.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).

III.

Návrh zákona odporučili schváliť

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 691 z 2. septembra 2009,

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 273 z 3. septembra 2009,

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 565 z 2. septembra 2009,

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 304 z 2. septembra 2009,

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 218 z 27. augusta 2009.

IV.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali prijali tieto návrhy:

K čl. I

1. V celom texte zákona sa slová „Špeciálny súd" nahrádzajú slovami „Špecializovaný trestný súd" v príslušnom tvare.

Navrhovaná zmena vyplýva z prijatia zákona č. 291/2009 Z. z. o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ústavnoprávny výboru NR SR

Výbor NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu

Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie

Gestorský výbor odporúča schváliť

2. V § 6 ods. 8, 9 a 10 sa vypúšťa text „§ 16,".

V § 6 ods. 8, 9 a 10 je upravená pôsobnosť zákona o štátnej službe na štátnych zamestnancov, ktorých status je v zásade dočasný a ktorí spravidla budú vykonávať štátnu službu v dočasnej štátnej službe. Ide o štátneho zamestnanca vymenovaného za odborníka ústavného činiteľa (§ 6 ods. 2) alebo do verejnej funkcie (§ 6 ods. 3) alebo do funkcie štatutára podľa osobitného predpisu podľa (§ 6 ods. 6). Nezriedka však títo štátni zamestnanci sú už v stálej štátnej službe, avšak vymenovaní do týchto funkcií. Ich stála štátna služba sa „nezmení" na dočasnú štátnu službu (ako je tomu podľa zákona č. 312/2001 Z. z.), budú iba dočasne preložení na toto nové štátnozamestnanecké miesto a pôjde vlastne o zmenu ich štátnozamestnaneckého pomeru. Na týchto štátnych zamestnancov sa preto naďalej bude vzťahovať aj § 16. Ak by sa totiž na týchto štátnych zamestnancov, v stálej štátnej službe, ale iba dočasne vykonávajúcich danú funkciu, nevzťahoval § 16, upravujúci otázky stálej štátnej služby mohli by vzniknúť problémy pri uplatňovaní zákona, a preto sa navrhuje v tomto smere spresniť text, vypustením §16 (ustanovenie § 6 ods. 8, 9 a 10 upravuje pôsobnosť zákona o štátnej službe negatívne).

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

3. V § 14 ods. 2 písmeno b) znie:

„b) vedúceho úradu v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 1 písm. b) a c) je osobný úrad služobného úradu, ktorý k nemu vykonáva zriaďovateľskú funkciu podľa osobitného predpisu.18)".

Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie

Gestorský výbor odporúča schváliť

4. V § 14 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c).

Poznámky pod čiarou k odkazom 23 a 24 sa vypúšťajú.

Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou sa prečíslujú.

Odôvodnenie k bodom 3 a 4:

Navrhovaná úprava je jednoduchšia a predovšetkým jednotným spôsobom určuje príslušnosť osobných úradov v prípadoch dotknutých vedúcich služobných úradov. Ide tiež o zosúladenie s niektorými ďalšími ustanoveniami návrhu zákona, napríklad s úpravou koordinačných vzťahov medzi služobnými úradmi (§ 9 ods. 6), s úpravou služobných predpisov (§ 15 ods. 2), či s úpravou náhrady škody (§ 116 ods.)

Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie

Gestorský výbor odporúča schváliť

5. V § 17 ods. 2 sa slová „písm. k) a l)" nahrádzajú slovami „písm. a), k) a l)".

Ustanovenie sa vo vete za bodkočiarkou spresňuje doplnením písmena a), aby bolo zrejmé, že aj odborník ústavného činiteľa, ktorý pred ustanovením do tejto funkcie bol v stálej štátnej službe, zostáva aj počas vykonávania funkcie odborníka ústavného činiteľa, do ktorej bol dočasne preložený, štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe. Tento štátny zamestnanec bude teda dočasne vykonávať funkciu odborníka ústavného činiteľa na základe zmeny štátnozamestnaneckého pomeru dočasným preložením

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

6. V čl. I v § 19 ods. 9 sa na konci pripájajú slová „alebo v osobitnom predpise".

Pre štátnych zamestnancov v služobných úradoch uvedených v § 9 ods. 2 písm. a) až e) sú kvalifikačné predpoklady obsiahnuté v osobitných predpisoch, preto je potrebné túto skutočnosť premietnuť aj do normatívneho textu.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu

Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie

Gestorský výbor odporúča schváliť

7. V § 32 ods. 1 písm. k) sa slová „odvolania z tejto funkcie" nahrádzajú slovami „na základe odvolania z tejto funkcie, vzdania sa tejto funkcie alebo uplynutím doby vykonávania tejto funkcie".

Ide o spresnenie textu, nakoľko ku skončeniu vykonávania uvedených funkcií, a teda ku zmene štátnozamestnaneckého pomeru môže dôjsť nielen odvolaním z funkcie, ale aj vzdaním sa funkcie alebo uplynutím doby vykonávania funkcie.

Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie

Gestorský výbor odporúča schváliť

8. V § 33 ods. 6 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „a trvá najdlhšie počas výkonu funkcie toho, pre koho plní úlohy.".

Navrhovanou zmenou sa jednoznačne ustanoví, že dočasné preloženie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe na miesto odborníka ústavného činiteľa sa skončí vtedy, keď sa skončí vykonávanie funkcie ústavného činiteľa. Dočasné preloženie odborníka ústavného činiteľ však bude môcť skončiť aj pred uplynutím tohto času, a to na žiadosť odborníka alebo z iniciatívy ústavného činiteľa.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

9. V § 35 ods. 2 sa za slovo „patrí" a za slovo „a" vkladá slovo „jednorazová".

Ide o spresnenie textu a jednoznačné definovanie nárokov súvisiacich

s trvalým preložením štátneho zamestnanca.

Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie

Gestorský výbor odporúča schváliť

10. V § 39 ods. 2 sa slová „Po odvolaní z funkcie" nahrádzajú slovami „Po odvolaní z funkcie, vzdaní sa funkcie alebo uplynutím doby vykonávania funkcie".

Ide o spresnenie textu, nakoľko k skončeniu vykonávania uvedených funkcií môže dôjsť nielen odvolaním z funkcie, ale aj vzdaním sa funkcie alebo uplynutím doby vykonávania funkcie.

Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie

Gestorský výbor odporúča schváliť

11. § 43 ods. 1 sa nad slovom „únie" vypúšťa odkaz 41 a na konci sa pripája táto veta: „Počas vyslania podľa prvej vety patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nebol vyslaný; to neplatí, ak mu plat poskytuje inštitúcia Európskej únie alebo orgán Európskej únie, do ktorých je vyslaný.".

Poznámka pod čiarou k odkazu 41 sa vypúšťa.

Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou sa prečíslujú.

Pravidlá vysielania národných expertov do inštitúcií a orgánov Európskej únie upravujú právne akty Európskej únie. Tieto pravidlá nie sú celkom jednotné – Komisia i Rada vydali vlastné pravidlá, vlastné pravidlá má napríklad aj Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov. Pretože ide o právne akty, ktoré nepodliehajú publikačnej povinnosti v Úradnom vestníku Európskej únie, nie všetky tieto pravidlá boli vo vestníku publikované.

V zmysle pripomienky Kancelárie Národnej rady k návrhu zákona, podľa legislatívnych pravidiel tvorby zákonov (príloha č. 2: Legislatívno-technické pokyny, 18. bod), v poznámke pod čiarou nemožno odkazovať na právny akt Európskej únie, ktorý nebol publikovaný v Úradnom vestníku EÚ.

Inštitúcia, do ktorej býva národný expert vyslaný, spravidla neposkytuje expertovi počas vyslania plat. Naopak, podľa prijatých pravidiel je povinnosťou zamestnávateľa zachovať pracovný (služobný) pomer a poskytovať expertovi plat. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje preto upraviť túto povinnosť priamo v texte zákona.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

12. V čl. I v § 43 ods. 1 poznámka pod čiarou k odkazu 41 znie:

„41) Rozhodnutie Rady 2007/829/ES z 5. decembra 2007 o pravidlách pridelenia národných expertov a vojenského personálu na Generálny sekretariát Rady a zrušení rozhodnutia 2003/479/ES (Ú. v. EÚ L 327, 13.12.2007) v platnom znení.".

Ide o úpravu uvedenia platného právneho aktu s riadnym označením jeho čísla, názvu a miesta uverejnenia, ktoré spĺňa požiadavky bodu 18. legislatívno-technických pokynov.

Výbor NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien

Gestorský výbor odporúča neschváliť

13. V § 45 ods. 3, § 61 ods. 4 písm. a) a § 69 ods. 1 písm. d) sa slová „ministerstvom alebo ostatným ústredným orgánom štátnej správy" nahrádzajú slovami „služobným úradom".

Navrhuje sa za účelom zabezpečenia rovnakých práv štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu v rôznych služobných úradoch, aby bolo možné vyslať na zahraničnú služobnú cestu (resp. poskytnúť služobné voľno) nie len štátnemu zamestnancovi na ústrednom orgáne štátnej správy, ale v ktoromkoľvek služobnom úrade.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

14. V § 51 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného činiteľa, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe, môže ten, pre koho plní úlohy, skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu; ustanovenie § 74 Zákonníka práce sa v tomto prípade nepoužije.".

Pôjde o tie prípady, keď od ústavného činiteľa nemožno spravodlivo požadovať, aby štátny zamestnanec vykonával pre neho práce poradcu a ústavný činiteľ nechce zverejňovať dôvod, pre ktorý sa takto rozhodol bez toho, aby musel preverovať pravdivosť dôvodu, stačí jeho presvedčenie o potrebe skončiť štátnozamestnanecký pomer svojho odborníka okamžite (napr. strata dôvery).

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

15. V čl. I v § 60 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „,ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby,".

Ide o nadbytočnú úpravu, nakoľko samotná štátna služba ako špecifický druh zamestnaneckého pomeru, nie je v práve ES a EÚ jednotne upravená všeobecne a priamo záväznými právnymi aktmi.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu

Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie

Gestorský výbor odporúča schváliť

16. V § 61 ods. 4 písmeno b) znie:

„b) účasť štátneho zamestnanca na projekte financovanom zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky alebo z iných verejných prostriedkov,".

Úprava súvisí s pripravovanou novelizáciou zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení zákona č. 266/2009 Z. z. Táto novelizácia vytvára podmienky, aby sa na realizácii projektov, podľa zákona č. 528/2008 Z. z. podieľali štátni zamestnanci riadiaceho orgánu projektu, ak je tento súčasne aj prijímateľom projektu. V súlade s pripravovanou novelizáciou zákona č. 528/2008 Z. z. je potrebné vytvoriť legislatívny rámec, pre vykonávane prác na projektoch a ich odmeňovanie prostredníctvom rôznych typov zmlúv podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka alebo na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce.

Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie

Gestorský výbor odporúča schváliť

17. V § 65 ods. 4 sa prvá veta nahrádza týmto textom: „Na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu je príslušný vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je orgán štátnej správy, ktorý vykonáva vo vzťahu k služobnému úradu zriaďovateľskú funkciu podľa osobitného predpisu.18) Na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, je príslušný minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy.".

Navrhovanou úpravou odseku 4 sa zjednocuje príslušnosť na vybavovanie sťažností v nadväznosti na odsek 3 s cieľom predísť možným aplikačným problémom ohľadom kompetencie na vybavovanie takýchto sťažností.

Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie

Gestorský výbor odporúča schváliť

18. V čl. I v § 68 ods. 1 písm. g) treťom bode sa na konci pripájajú tieto slová „(§ 166 Zákonníka práce)".

Navrhovaným doplnením o vnútorný odkaz na konkrétne ustanovenie Zákonníka práce sa jednoznačne ustanovuje, že za vykonávanie štátnej služby sa považuje nielen čas rodičovskej dovolenky muža, ktorá zodpovedá materskej dovolenke (§ 166 ods. 1 Zákonníka práce), ale aj čas rodičovskej dovolenky ženy a muža do troch, resp. do šiestich rokov veku dieťaťa (§ 166 ods. 2 Zákonníka práce). Toto doplnenie je dôležité najmä v nadväznosti na úpravu obsiahnutú v 85 návrhu zákona.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu

Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie

Gestorský výbor odporúča schváliť

19. V § 85 ods. 2 písm. a) sa za slovo „čas" vkladajú slová „ vykonávania štátnej služby vrátane času".

Úprava textu zohľadňuje aj skutočné vykonávanie štátnej služby podľa doterajšieho zákona o štátnej službe (č. 312/2001 Z. z.) a nie len započítavanie času, ktorý sa posudzuje za vykonávanie štátnej služby (napr. čas čerpania dovolenky, plateného služobného voľna, prehlbovania kvalifikácie, neprítomnosti z dôvodu choroby).

Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie

Gestorský výbor odporúča schváliť

20. V § 89 ods. 1 sa slová „do výšky 120 %" nahrádzajú slovami „do výšky 100 %".

Úprava nadväzuje na navrhovanú zmenu v ustanovení § 133 ods. 1, ktorou sa definuje vyrovnanie. V zákone navrhovaná výška osobného príplatku až do 120 % platovej tarify štátneho zamestnanca je preto neakceptovateľná. Navrhovaným percentom (100%platovej tarify) sa zachováva súčasná hranica a je porovnateľná s možnou výškou osobného príplatku v štátnej službe podľa osobitných predpisov (napríklad podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov).

Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie

Gestorský výbor odporúča schváliť

21. § 94 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Funkčný plat vedúceho úradu a štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu službu nadčas.".

Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii a vedúci služobného úradu, ktorý je najvyššie postavený vedúci štátny zamestnanec v príslušnom služobnom úrade, vlastne nemá nadriadeného, ktorý by mu prikazoval alebo súhlasil s vykonávaním štátnej služby nadčas. Navrhované ustanovenie reaguje na zaužívanú prax. Úpravu rovnakého významu obsahuje aj § 93 ods. 3 zákona č. 312/2001 Z. z. a tiež zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie

Gestorský výbor odporúča schváliť

22. V § 104 ods. 6 sa slová „a) až d)" nahrádzajú slovami „a) až c)" a slová „prílohy č. 3 alebo podľa § 113" sa nahrádzajú slovami „osobitného predpisu".

Ide o spresnenie úpravy poskytovania paušálnych náhrad vedúcich služobných úradov vo verejnej funkcii v nadväznosti na § 6 ods. 5 návrhu zákona.

Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie

Gestorský výbor odporúča schváliť

23. V § 116 ods. 3 tretia veta znie: „Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, určí minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy; sumu náhrady škody, ktorú spôsobil vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy, určí predseda vlády.".

Navrhované nové znenie tretej vety v odseku 3 súvisí s úpravou príslušnosti na riešenie otázok týkajúcich sa štátnych zamestnancov vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy (napr. § 12 ods. 3, § 65 ods. 3 a 4).

Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie

Gestorský výbor odporúča schváliť

24. V § 129 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:

„(2) Štátny zamestnanec, ktorý je k 31. októbru 2009 vymenovaný za predstaveného podľa predpisov platných do 31. októbra 2009, sa považuje za vedúceho zamestnanca podľa tohto zákona.

(3) Odborník, ktorý je na plnenie úloh štátnej služby potrebný a ktorý vykonáva štátnu službu k 31. októbru 2009 podľa predpisov platných do 31. októbra 2009, sa považuje za odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby podľa tohto zákona.".

Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 4 až 6.

Ide o potrebné spresnenie a doplnenie legislatívneho textu, a to najmä z dôvodu právnej istoty dotknutých kategórií štátnych zamestnancov.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

25. V § 129 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „Po skončení vykonávania funkcie sa štátny zamestnanec podľa druhej vety zaradí na iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, ak na štátnozamestnaneckom mieste, na ktorom vykonával štátnu službu pred zvolením, vymenovaním alebo poverením, vykonáva štátnu službu štátny zamestnanec v stálej štátnej službe a ak sa nedohodne so služobným úradom inak.".

Vymenovaním štátneho zamestnanca do funkcie predstaveného v politickej funkcii došlo podľa zákona č. 312/2001 Z. z. ex lege k nahradeniu jeho štátnozamestnaneckého pomeru v stálej štátnej službe vzťahom, ktorý podlieha režimu dočasnej štátnej služby. Štátnozamestnanecké miesto, z ktorého bol takýto štátny zamestnanec (predstavený v politickej funkcii) „uvoľnený", zostalo voľné, a preto môže dnes na tomto mieste vykonávať štátnu službu iný štátny zamestnanec prijatý do stálej štátnej služby. V nadväznosti na skutočnosť, že niektorým štátnym zamestnancom návrh zákona „spätne" priznáva status štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, je potrebné doplniť ustanovenie § 129 ods. 5.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

26. V § 129 ods. 6 sa na konci pripája tento text: „Štátny zamestnanec, ktorý v čase vymenovania do funkcie štatutárneho orgánu podľa prvej vety bol štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, sa považuje za štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe podľa tohto zákona. Po skončení vykonávania funkcie sa štátny zamestnanec podľa druhej vety zaradí na iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, ak na štátnozamestnaneckom mieste, na ktorom vykonával štátnu službu pred vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu, vykonáva štátnu službu štátny zamestnanec v stálej štátnej službe a ak sa nedohodne so služobným úradom inak.".

Návrh na doplnenie ustanovenia § 129 ods. 6 sleduje zjednotenie s odsekom 5, ktorý upravuje postavenie dnešných predstavených v politických funkciách. Aj štátni zamestnanci, ktorí pred vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu (napr. ministrom - generálny riaditeľ Daňového riaditeľstva), boli štátnymi zamestnancami v stálej štátnej službe, zostávajú po skončení vykonávania tejto funkcie štátnymi zamestnancami v stálej štátnej službe. Rovnako ako v prípade štátnych zamestnancov v politickej funkcii sa nevrátia na štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonávali štátnu službu pred vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu, ak je toto miesto obsadené štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe. Môžu sa však dohodnúť so služobným úradom na inom postupe (napr. na preložení na iné voľné štátnozamestnanecké miesto, príp. aj do iného služobného úradu).

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

27. § 129 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:

„(7) Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi podľa odseku 5 tretej vety a odseku 6 tretej vety výpoveď, ak tento štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto pre neho nemá a ak sa nedohodne s týmto štátnym zamestnancom inak. Štátnemu zamestnancovi pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa prvej vety alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu patrí odstupné v sume podľa § 53 ods. 4.".

Doplnenie odseku 7 súvisí s právnou úpravou v odsekoch 5 a 6, pričom sa upravuje postup služobného úradu v prípade, že štátneho zamestnanca, ktorý skončí vykonávanie verejnej funkcie alebo vykonávanie funkcie štatutárneho orgánu, nemožno zaradiť na jeho pôvodné štátnozamestnanecké miesto, pretože toto miesto je obsadené štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe. Ak si služobný úrad splní svoju ponukovú povinnosť a štátny zamestnanec s ponúkaným miestom nesúhlasí alebo ak služobný úrad nemôže štátnemu zamestnancovi ponúknuť žiadne miesto a ani nedôjde k inej dohode medzi ním a štátnym zamestnancom, bude mať služobný úrad možnosť skončiť štátnozamestnanecký pomer takéhoto štátneho zamestnanca výpoveďou. Skončiť štátnozamestnanecký pomer v týchto prípadoch bude možné aj dohodou. Pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru sa uvedenému štátnemu zamestnancovi navrhuje poskytnúť odstupné v rovnakej sume v akej patrí odstupné štátnemu zamestnancovi pri skončení vykonávania verejnej funkcie alebo vykonávania funkcie štatutárneho orgánu, ktorý uvedenú funkciu vykonáva v dočasnej štátnej službe.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

28. V § 133 ods. 1 druhej vete časť vety pred bodkočiarkou znie: „Ak funkčný plat určený podľa prvej vety je nižší ako funkčný plat priznaný štátnemu zamestnancovi k 31. októbru 2009, patrí mu vyrovnanie do sumy funkčného platu priznaného štátnemu zamestnancovi k 31. októbru 2009" a na konci sa pripája táto veta: „Suma vyrovnania sa počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru nemení.".

Ide o spresnenie textu vzhľadom na znenie § 83 ods. 1 písm. k).

Návrhom sa štátnemu zamestnancovi určením nového funkčného platu, z dôvodu zmeny systému odmeňovania ustanoveným v tomto zákone, zaručuje zachovanie sumy vyrovnania do výšky funkčného platu priznaného štátnemu zamestnancovi k 31. októbru 2009, aj po tomto termíne.

Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie

Gestorský výbor odporúča schváliť

29. Za § 139 sa vkladá nový § 140, ktorý znie:

㤠140

(1) Zamestnanec, ktorý je k 31. októbru 2009 v pracovnom pomere na neurčitý čas k zamestnávateľovi, ktorý je služobným úradom, a ktorý vykonáva činnosť právneho zastupovania podľa § 5 ods. 1 písm. f), sa prijme do stálej štátnej služby bez výberového konania alebo bez výberu, ak tento zamestnanec

a) do jedného mesiaca odo dňa účinnosti tohto zákona požiada o prijatie do štátnej služby,

b) spĺňa predpoklady podľa § 19 ods. 1 písm. a) až e) a požiadavky podľa § 19 ods. 2.

(2) Zamestnanec podľa odseku 1 sa prijme do stálej štátnej služby na základe služobnej zmluvy; vedúci úradu je povinný so zamestnancom uzavrieť služobnú zmluvu do jedného mesiaca odo dňa podania žiadosti. Dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru sa zamestnanec podľa odseku 1 stáva štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe.

(3) Nároky z pracovného pomeru štátneho zamestnanca prijatého do štátnej služby podľa odseku 1 zostávajú zachované. Nároky zamestnávateľa z pracovného pomeru zamestnanca prijatého do štátnej služby podľa odseku 1 prechádzajú dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru na služobný úrad.

(4) Pracovný pomer zamestnanca, ktorý sa neprijme do štátnej služby podľa odseku 1, sa skončí podľa Zákonníka práce.".

Doterajšie § 140 a 141 sa označujú ako § 141 a 142.

Podľa súčasného zákona o štátnej službe (zákon č. 312/2001 Z. z.) nie je jednoznačné, či právne zastupovanie je činnosťou, ktorá sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere. V služobných úradoch sú vytvorené právne referáty, prípadne právne oddelenia, ktorých náplňou činnosti je aj právne zastupovanie, a sú zložené zo zamestnancov (právnikov), ktorí sú v pracovnom pomere podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme alebo aj v štátnozamestnaneckom pomere.

Podľa navrhovaného zákona o štátnej službe je v § 5 ods.1 písm. f) právne zastupovanie jednoznačne uvedené ako jedna z činností, ktorou štátny zamestnanec plní úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo štátnych záležitostí. Navrhovaný nový § 140 rieši prechod z pracovného pomeru do štátnozamestnaneckého pomeru v tých prípadoch, keď zamestnanci vykonávajú právne zastupovanie v pracovnom pomere na neurčitý čas. Upravuje otázky týkajúce sa zachovania nárokov z pracovného pomeru, ktoré má štátny zamestnanec voči bývalému zamestnávateľovi, a tiež upravuje prechod tých nárokov na služobný úrad, ktoré mal bývalý zamestnávateľ voči zamestnancovi.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť

30. V čl. IV prvý bod znie:

„1. V § 4 ods. 1 sa za písmeno k) vkladá nové písmeno l), ktoré znie:

„l) príplatok za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla,".

Doterajšie písmená l) až s) sa označujú ako písmená m) až t).".

Navrhovaná úprava je potrebná v nadväznosti na prijatie zákona č. 317/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu

Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie

Gestorský výbor odporúča schváliť

31. V čl. IV druhý bod znie:

„2. V § 4 ods. 4 sa slová „písm. c) až j)" nahrádzajú slovami „písm. c) až j) a l)".".

Navrhovaná úprava je potrebná v nadväznosti na prijatie zákona č. 317/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu

Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie

Gestorský výbor odporúča schváliť

32. V čl. IV štvrtom bode v § 22 ods. 1 a 6 sa slová „k) až r)" nahrádzajú slovami „l) až s)" a slová „l) až s)" sa nahrádzajú slovami „m) až t)".

Navrhovaná úprava je potrebná v nadväznosti na prijatie zákona č. 317/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu

Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie

Gestorský výbor odporúča schváliť

33. V čl. VII prvom bode v poznámke pod čiarou k odkazu 6a) za slovom „Spoločenstva" text v zátvorke znie:

„(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.2/zv.6; Ú. v. ES L 253, 11.10.1993)".

Ide o formálnu úpravu doplnenia miesta uverejnenia právne záväzného aktu ES a EÚ v zmysle dohodnutého a zaužívaného spôsobu.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu

Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie

Gestorský výbor odporúča schváliť

34. Za čl. VII sa vkladajú nové čl. VIII až XII, ktoré znejú:

„Čl. VIII

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 16/1993 Z. z. o Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky v znení zákona č. 312/2001 Z. z., zákona č. 138/2002 Z. z., zákona č. 321/2002 Z. z. a zákona č. 551/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa citácia „Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov" nahrádza citáciou „Zákon č. .../2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov".

2. V poznámke pod čiarou k odkazu 3 sa citácia „§ 78 až 106, § 159 a § 159b zákona č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov" nahrádza citáciou „§ 81 až 114, § 132 až 134 zákona č. .../2009 Z. z.".

3. V poznámke pod čiarou k odkazu 4 sa citácia „§ 105 zákona č. 312/2001 Z. z." nahrádza citáciou „§ 113 zákona č. .../2009 Z. z.".

K bodom 1 až 3:

Ide o legislatívnotechnickú úpravu v nadväznosti na navrhovaný zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov obsiahnutý v čl. I.

4. V prílohe č.1 v 4. platovej triede sa slová „úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie" nahrádzajú slovami „úplné stredné všeobecné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie".

5. V prílohe č. 1 v 5. platovej triede a 6. platovej triede sa slová „bakalárske vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie" nahrádzajú slovami „vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa".

6. V prílohe č. 1 v 7. platovej triede a 8. platovej triede sa za slová „vysokoškolské vzdelanie" vkladajú slová „druhého stupňa".

7. V prílohe č. 1 v 9. platovej triede sa slová „vysokoškolské vzdelanie" nahrádzajú slovami „vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa".

K bodom 4 až 7:

Ide o zladenie s navrhovaným zákonom o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

8. Príloha č. 2 znie:

„Príloha č. 2

k zákonu č. 16/1993 Z. z.

Platové tarify štátnych zamestnancov v Kancelárii prezidenta

Slovenskej republiky

(eurách mesačne)

Platová trieda Platová tarifa

1. 420,50

2. 447,00

3. 489,50

4. 524,50

5. 628,00

6. 675,00

7. 757,50

8. 904,50

9. 1047,00".

Platové tarify uvedené v prílohe č. 2 sa navrhujú rovnaké, ako vyplývajú z platnej a účinnej právnej úpravy. Navrhované úpravy nebudú zvyšovať nároky na štátny rozpočet.

Čl. IX

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 398/1998 Z.z., zákona č. 97/1999 Z.z., zákona č. 226/2000 Z.z., zákona č. 124/2002 Z.z., zákona č. 514/2003 Z.z., zákona č. 551/2003 Z.z., zákona č. 324/2004 Z.z., zákona č. 586/2004 Z.z., zákona č. 546/2005 Z.z., zákona č. 94/2006 Z.z., zákona č. 122/2006 Z.z., zákona č. 71/2008 Z.z. a zákona č. 520/2008 Z.z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa citácia „Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov" nahrádza citáciou „Zákon č. .../2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov".

2. V poznámke pod čiarou k odkazu 3 sa citácia „§ 78 až 106 a § 159 zákona

č. 312/2001 Z. z." nahrádza citáciou „§ 81 až 114, § 132 až 134 zákona č. .../2009 Z. z.".

3. V poznámke pod čiarou k odkazu 4 sa citácia „§ 105 zákona č. 312/2001 Z. z." nahrádza citáciou „§ 113 zákona č. .../2009 Z. z.".

K bodom 1 až 3:

Ide o legislatívnotechnickú úpravu v nadväznosti na navrhovaný zákon o štátnej službe.

4. V prílohe č. 1 v 4. platovej triede sa slová „úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie" nahrádzajú slovami „úplné stredné všeobecné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie".

5. V prílohe č. 1 v 5. platovej triede sa slová „bakalárske vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie" nahrádzajú slovami „vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa".

6. V prílohe č. 1 v 6. platovej triede sa slová „bakalárske vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie" nahrádzajú slovami „vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa".

7. V prílohe č. 1 v 7. platovej triede sa slová „vysokoškolské vzdelanie" nahrádzajú slovami „vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa".

8. V prílohe č. 1 v 8. platovej triede a v 9. platovej triede sa slová „vysokoškolské vzdelanie" nahrádzajú slovami „vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa".

K bodom 4 až 8:

Ide o zosúladenie terminológie so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

9. Príloha č. 2 znie:

„Príloha č. 2

k zákonu č. 38/1993Z. z.

Platové tarify štátnych zamestnancov v Kancelárii Ústavného súdu

Slovenskej republiky

(v eurách mesačne)

Platová trieda Platová tarifa

1. 420,50

2. 447,00

3. 489,50

4. 524,50

5. 628,00

6. 675,00

7. 757,50

8. 904,50

9. 1047,00".

Platové tarify uvedené v prílohe č. 2 sa navrhujú rovnaké, ako vyplývajú z platnej a účinnej právnej úpravy. Navrhované úpravy nebudú zvyšovať nároky na štátny rozpočet.

Čl. X

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 458/2000 Z. z., zákona č. 559/2001 Z. z., zákona č. 385/2004 Z. z., zákona č. 261/2006 Z. z., zákona č.199/2007 Z. z. a zákona č. 659/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.Poznámka pod čiarou k odkazu 4a znie:

,,4a) Zákon č. .../2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".

2.Poznámka pod čiarou k odkazu 4b znie:

,,4b) § 81 až 114, § 132 až 134 zákona č. .../2009 Z. z. ".

3.Poznámka pod čiarou k odkazu 4c znie:

,,4c) § 113 zákona č. .../2009 Z. z.".

K bodom 1 až 3:

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú navrhovaným znením zákona o štátnej službe.

4.V § 21 ods. 1 sa slová „100 000 Sk" nahrádzajú slovami „3 319 eur" a v § 21 ods. 4 sa slová „200 000 Sk" nahrádzajú slovami „6 638 eur ".

Navrhovaná zmena spočíva v prepočte súm uvedených v príslušných ustanoveniach zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky na menu euro. V nadväznosti na uvedené, sa § 16 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike v zaokrúhľovaní na 2 desatinné miesta, na tento zákon nevzťahuje.

5. V prílohe č. 1 v 3. platovej triede a v 4. platovej triede sa slová „úplné stredné vzdelanie" nahrádzajú slovami „úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie".

Ide o zosúladenie terminológie so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

6.Príloha č. 2 znie:

„Príloha č. 2

k zákonu č. 39/1993 Z. z.

PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV NA NAJVYŠŠOM KONTROLNOM ÚRADE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

(v eurách mesačne)

Platová trieda Platová tarifa

3. 489,50

4. 524,50

5. 628,00

6. 675,00

7. 757,50

8. 904,50

9. 1 047,00".

Vzhľadom na prijatie nového zákona o štátnej službe (§ 84 ods.1 písm. a), tretí bod návrhu zákona o štátnej službe) je potrebné ustanoviť nové platové tarify. Navrhovaná zmena spočíva v prepočte súm uvedených v prílohe č. 2 zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na menu euro.

Čl. XI

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 77/1998 Z.z., zákona č. 86/2000 Z.z., zákona č. 138/2002 Z.z., zákona č. 100/2003 Z.z., zákona č. 551/2003 Z.z., zákona č. 215/2004 Z.z., zákona č. 360/2004 Z.z., zákona č. 253/2005 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 320/2005 Z.z.,zákona č. 261/2006 Z.z. a zákona č. 199/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. Poznámka pod čiarou k odkazu 84a znie:

„84a) Zákon č. .../2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".

V súvislosti s prijatím nového zákona o štátnej službe je potrebné upraviť aj citáciu v poznámke pod čiarou.

2. V § 143 ods. 7 druhá veta znie:

„Počet štátnych zamestnancov a zamestnancov kancelárie schvaľuje predseda národnej rady.".

Doterajšie znenie druhej vety v §143 ods. 7 riešilo iba určovanie počtu zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Je potrebné toto ustanovenie upraviť tak, aby zahŕňalo aj štátnych zamestnancov.

3. V § 143 ods. 8 sa vypúšťa druhá veta vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 84c.

Vzhľadom na to, že inštitút systemizácie bol zrušený, je potrebné túto úpravu vypustiť.

4. V poznámke pod čiarou k odkazu 84d sa citácia „Zákon č. 312/2001 Z. z. "nahrádza citáciou „Zákon č..../2009 Z. z.".

5. V poznámke pod čiarou k odkazu 84e sa citácia „Zákon č. 312/2001 Z. z." nahrádza citáciou „Zákon č..../2009 Z. z.".

6. V poznámke pod čiarou k odkazu 84f sa citácia „§ 105 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení zákona č. 551/2003 Z. z." nahrádza citáciou „§ 113 zákona č..../2009 Z. z.".

K bodom 4 až 6:

V súvislosti s prijatím nového zákona o štátnej službe je potrebné upraviť aj citáciu v poznámkach pod čiarou.

7. V prílohe „PLATOVÝ PORIADOK KANCELÁRIE NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY" v časti „CHARAKTERISTIKY PLATOVÝCH TRIED ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA V KANCELÁRII NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY" sa v 1. platovej triede až 4. platovej triede slová „úplné stredné vzdelanie" nahrádzajú slovami „úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie".

8. V prílohe „PLATOVÝ PORIADOK KANCELÁRIE NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY" v celom texte sa slová „bakalárske vzdelanie" nahrádzajú slovami "vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa" a slová „vysokoškolské vzdelanie" sa nahrádzajú slovami „vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa".

K bodom 7 a 8:

Ide o zosúladenie terminológie so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých v znení neskorších predpisov.

9. V prílohe „PLATOVÝ PORIADOK KANCELÁRIE NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY" časť

„PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV V KANCELÁRII NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY (Sk mesačne)" znie:

„PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV V KANCELÁRII NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

(v eurách mesačne)

Platová trieda Platová tarifa

1. 420,50

2. 447,00

3. 489,50

4. 524,50

5. 628,00

6. 675,00

7. 757,50

8. 904,50

9. 1 047,00".

Vzhľadom na prijatie nového zákona o štátnej službe (§ 84 ods. 1 písm. a) tretí bod návrhu zákona o štátnej službe) je potrebné ustanoviť nové platové tarify. V súlade s predloženým návrhom zákona o štátnej službe sa navrhujú tarify platné pre štátnych zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky rovnaké ako vyplývajú z platnej a účinnej úpravy od 1. januára 2009 (§ 143 ods. 9 zákona č. 350/1996 Z. z., v spojení s § 105 zákona č. 312/2001 Z. z. ).

Čl. XII

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z.z., zákona č. 551/2003 Z.z., zákona č. 215/2004 Z.z., zákona č. 523/2004 Z.z., zákona č. 618/2004 Z.z. a zákona č. 122/2006 Z.z. sa mení a dopĺňa takto:

1. Poznámka pod čiarou k odkazu 18 znie:

„18) Zákon č..../2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".

2. V poznámke pod čiarou k odkazu 20 sa citácia „Zákon č. 312/2001 Z. z." nahrádza citáciou „Zákon č..../2009 Z. z.".

3. V poznámke pod čiarou k odkazu 21 sa citácia „Zákon č. 312/2001 Z. z." nahrádza citáciou „Zákon č..../2009 Z. z.".

4. V poznámke pod čiarou k odkazu 22 sa citácia „§ 105 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení zákona č. 551/2003 Z. z." nahrádza citáciou „§ 113 zákona č..../2009 Z. z.".

K bodom 1 až 4:

V súvislosti s prijatím nového zákona o štátnej službe je potrebné upraviť aj citáciu v poznámkach pod čiarou.

5. V prílohe „PLATOVÝ PORIADOK KANCELÁRIE VEREJNÉHO OCHRANCU PRÁV" v celom texte sa slová „bakalárske vzdelanie" nahrádzajú slovami "vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa" a slová „vysokoškolské vzdelanie" sa nahrádzajú slovami „vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa".

Ide o zosúladenie terminológie so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

6. V prílohe „PLATOVÝ PORIADOK KANCELÁRIE VEREJNÉHO OCHRANCU PRÁV" časť

„PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV V KANCELÁRII VEREJNÉHO

OCHRANCU PRÁV (Sk mesačne)" znie:

„PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV V KANCELÁRII VEREJNÉHO

OCHRANCU PRÁV

(v eurách mesačne)

Platová trieda Platová tarifa

1. 420,50

2. 447,00

3. 489,50

4. 524,50

5. 628,00

6. 675,00

7. 757,50

8. 904,50

9. 1 047,00".

Vzhľadom na prijatie nového zákona o štátnej službe (§ 84 ods. 1 písm. a) tretí bod návrhu zákona o štátnej službe) je potrebné v osobitných predpisoch ustanoviť nové platové tarify, platné pre štátnych zamestnancov Kancelárie verejného ochrancu práv od 1. januára 2009 (§ 27a ods. 3 zákona č. 564/2001 Z. z., v spojení s § 105 zákona č. 312/2001 Z. z..).

Predložený návrh nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet.

Doterajší čl. VIII sa následne prečísluje.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu

Gestorský výbor odporúča schváliť

35. V prílohe č. 5 k zákonu sa text v zátvorkách za slovami „Mimoriadne vydanie" dopĺňa na konci bodkočiarkou a slovami:

„V 1. bode „Ú. v. ES L 288, 18.10.1991".

V 2. bode „Ú. v. ES L 348, 28.11.1992".

V 3. bode prvej zátvorke „Ú. v. ES L 145, 19.6.1996" a v druhej zátvorke „Ú. v. ES L 10, 16.1.1998".

V 4. bode „Ú. v. ES L 180, 19.7.2000".

V 5. bode „Ú. v. ES L 303, 2.12.2000".

V 6. bode „Ú. v. ES L 299, 18.11.2003".".

Ide o formálnu úpravu doplnenia miesta oficiálneho uverejnenia právne záväzného aktu ES a EÚ v zmysle dohodnutého a zaužívaného spôsobu.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

Výbor NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu

Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie

Gestorský výbor odporúča schváliť

V.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 odsek 4 písmeno f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov

s c h v á l i ť.

VI.

Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v štvrtej časti tejto spoločnej správy nasledovne:

- o bodoch 1 až 11, 13 až 35 hlasovať spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť,

- bod 12 neschváliť.

Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Róberta Madeja:

1. na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru,

2. na predloženie návrhov podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z..

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 277 z 10. septembra 2009.

Bratislava 10. septembra 2009

Jozef Halecký v. r.

predseda výboru 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 849
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn
Našli ste chybu

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Sankcia za podanie advokáta urobené voči súdu v listinnej podobe

Poplatková povinnosť, ktorá vzniká advokátovi za podanie urobené v listinnej podobe, nemôže byť sama osebe dôvodom zásahu do samotnej ...

Výrok rozsudku o priznaní náhrady mzdy, opakujúca sa dávka do budúcnosti

Ak zamestnávateľ so zamestnancom neplatne skončil pracovný pomer okamžite a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ...

Výrok rozsudku o priznaní náhrady mzdy, opakujúca sa dávka do budúcnosti

Ak zamestnávateľ so zamestnancom neplatne skončil pracovný pomer okamžite a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ...

Účel a výška regresnej náhrady poisťovne

Regresná náhrada má plniť výchovný a nie likvidačný účel, a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody. Primeranosť ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

A. Danko je za voľbu ďalších kandidátov na sudcov ÚShttp://www.teraz.sk/slovensko/a-danko-je-za-volbu-dalsich-kandid/402013-clanok.html

Predseda SNS Andrej Danko je za to, aby parlament zvolil ďalších kandidátov na sudcov ...

Danko chce návrh zákona o poľovníctve preložiť na septemberhttps://ekonomika.sme.sk/c/22147587/danko-chce-navrh-zakona-o-polovnictve-prelozit-na-september.html

Proti zákonu uplynulé týždne vystúpili skoro všetky najväčšie poľnohospodárske ...

Čaputovú čakajú ústavní sudcovia aj voľbyhttps://spravy.pravda.sk/domace/clanok/516016-caputovu-cakaju-ustavni-sudcovia-aj-volby/

Voľba ústavných sudcov, brexit, parlamentné voľby. Nová prezidentka Zuzana Čaputová sa v ...

Aktualizované: Vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov sa skončilo, výbor odporučil 16 mienhttps://www.webnoviny.sk/piati-uchadzaci-o-post-ustavnych-sudcov-na-verejne-vypocutie-nepridu-je-medzi-nimi-aj-prochazka/

Poslanci Národnej rady SR opakovane vypočúvali kandidátov na post ústavných sudcov, viacero z ...

Poslancov čaká ďalšia voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu SRhttp://www.teraz.sk/slovensko/poslancov-caka-dalsia-volba-kandid/401775-clanok.html

Poslanci by tiež mali definitívne schvaľovať novelu zákona o e-Governmente.

SaS navrhuje zmeny v zákone o štátnom jazyku, dotknú sa cirkví či škôlhttp://www.teraz.sk/slovensko/sas-navrhuje-zmeny-v-zakone-o-statnom/401758-clanok.html

Ustanovenie, podľa ktorého má štátny jazyk prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na ...

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 5/2019

Bulletin slovenskej advokácie 5/2019

Časopis Slovenskej advokátskej komory.

Justičná revue 4/2019

Justičná revue 4/2019

Časopis pre právnu prax.

Bulletin slovenskej advokácie 4/2019

Bulletin slovenskej advokácie 4/2019

Časopis Slovenskej advokátskej komory.

Súkromné právo 2/2019

Súkromné právo 2/2019

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Zo súdnej praxe 2/2019

Zo súdnej praxe 2/2019

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

Verejné obstarávanie – právo a prax 2/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 2/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

PoUtStŠtPiSoNe
: