Dôvodová správa + Spoločná správa výborov NR SR
Dôvodová správa k pôvodnému zneniu zákona č. 250/2007 Z. z. (Znenie nezahŕňa neskoršie zmeny, ide o dôvodovú správu k pôvodne predloženému návrhu zákona doplnenú o spoločnú správu výborov NRSR, ktorá obsahuje zmeny a doplnky pôvodného návrhu).
Všeobecná časť
Návrh zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa predkladá na základe plnenia Rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na IV. volebné obdobie.
Súčasný zákon o ochrane spotrebiteľa bol prijatý ešte v roku 1992 a bol už desať krát novelizovaný, čím sa komplikuje jeho používanie širokým okruhom spotrebiteľov, ale aj štátnych orgánov, ktoré na jeho základe vykonávajú najmä kontrolu. Ďalším dôvodom je nový prístup k celkovej koncepcii tohto zákona. Navrhovaný zákon je koncipovaný ako všeobecný a konkrétnosti sú riešené v jednotlivých nariadeniach vlády, ktoré transponujú do sústavy slovenských právnych predpisov smernice Európskej únie vo forme aproximačných nariadení vlády, čo je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Táto koncepcia je výhodnejšia najmä z dôvodu, že smernice Európskej únie v tejto oblasti podliehajú častým zmenám z hľadiska zistenia nových prístupov k ešte dôkladnejšej ochrane práv spotrebiteľa vo vzťahu k bezpečnosti výrobkov a služieb. V budúcnosti by malo dôjsť pri zmenách smerníc len k novele aproximačných nariadení vlády a nie ku vstupovaniu do zákona niekoľkokrát ročne.
V prílohe návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sú už aj prvé znenia návrhov aproximačných nariadení vlády, ktoré nadobudnú účinnosť spoločne so zákonom.
Navrhovaný zákon dôsledne korešponduje s právnymi predpismi Európskej únie a odstraňuje niektoré nezrovnalosti, napríklad odstraňuje niektoré prekážky v obchode, ktoré sa v súčasnom znení zákona nachádzajú. Umožňuje kontrolu v oblasti ochrany spotrebiteľa pri leteckej preprave a podobne.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Návrh zákona nepredstavuje nároky na štátny rozpočet ani na rozpočty obci a vyšších územných celkov a tiež nepredstavuje zaťaženie podnikateľského prostredia novými povinnosťami. Nebude mať vplyv na životné prostredie a zamestnanosť. Rozhodne však bude mať pozitívny vplyv na širokú verejnosť z hľadiska prístupu k ochrane ich práv ako spotrebiteľov.
Osobitná časť
Čl. I
K § 1
Upravuje predmet a rozsah právnej úpravy najmä ochranu spotrebiteľa vo vzťahu k výrobcovi, dovozcovi a distributérovi a úlohy orgánov verejnej správy pri kontrole dodržiavania podmienok ustanovených pri ochrane spotrebiteľa. Zákon sa vzťahuje na ochranu pred nebezpečnými výrobkami a službami, ktoré môžu spôsobiť ohrozenie zdravia a života a ohrozenie ekonomických záujmov spotrebiteľa.
K § 2
Vymedzenie pojmov, ktoré sa v zákone používajú, aby nedochádzalo k ich deformácii.
K § 3
Jednoznačná špecifikácia práv spotrebiteľa so zvýraznením postupnosti ochrany života a zdravia spotrebiteľa, jeho ekonomických záujmov, z čoho vyplýva aj nárok na výrobky a služby v kvalite, ktorá zodpovedá technickým predpisom a výrobky alebo služby nevykazujú zjavné vady, alebo je povinnosť na vady upozorniť. Náhrada škody je záverečným prostriedkom ochrany v prípade, že preventívne pôsobenie nesplní svoj účel, aby boli nahradené, alebo zmiernené následky.
Informácie, vzdelávanie a organizovanie sa spotrebiteľov sú prvky vplyvu na spotrebiteľa na prostredie v ktorom sa pohybuje, aby si uvedomoval svoje postavenie v obchodných vzťahoch ako ich dôležitá súčasť, bez ktorej sa obchodné vzťahy ani nevytvoria.
K § 4
Povinnosti predávajúceho vo svojej štruktúre kopírujú práva spotrebiteľa na ochranu pred výrobkami, ktoré môžu spôsobiť zásah do právom chránených záujmov. Výrobky a služby musia spĺňať zo strany predávajúceho kritériá tak, aby sa dostali ku spotrebiteľovi bez následných komplikácií. Čo sa týka správnej hmotnosti, miery alebo množstva ide o kategórie, ktoré sa podľa iných ustanovení zákona zisťujú na to určenými meradlami a zabezpečujú, že spotrebiteľ dostane presne také množstvo, ako bolo deklarované pri predaji. Ďalším spôsobom ochrany spotrebiteľa je predvedenie výrobku predávajúcim, alebo vytvorenie podmienok na odskúšanie výrobku spotrebiteľom s možnosťou výmeny za bezchybný v prípade zistenia vady alebo s možnosťou odstúpenia od zmluvy.
V tejto súvislosti sa zakotvuje aj zákaz šikanovania spotrebiteľa, ktorý je v niektorých prípadoch zdanlivo pod tlakom predávajúceho a toto postavenie môže byť zneužité.
Zákaz diskriminácie je tiež jedným z princípov ochrany spotrebiteľa, znamená rovnaký prístup podnikateľa ku všetkým spotrebiteľom pri poskytovaní výrobkov a služieb. Táto oblasť je veľmi dôležitá, o čom svedčí i tá skutočnosť, že ochrana spotrebiteľa je posilnená existenciou osobitného antidiskriminačného zákona, ktorý rieši spôsoby domáhania sa ochrany spotrebiteľa v prípade, ak sa cíti byť postihnutý takýmto zaobchádzaním.
Zákon rieši otázku spôsobu rezervácie výrobkov a služieb, prípadne označenie už predaných výrobkov, ktoré sa nachádzajú v obchodnej sieti.
Bližšie sú charakterizované aj dobré mravy pri predaji, ktoré sú konkretizované všeobecne uznávanými pojmami ako vžité tradície, morálka, dobromyseľnosť, čestnosť a na druhej strane zakázanými spôsobmi uvedenie do omylu, lesť vyhrážka.
K § 5
Zákaz klamania spotrebiteľa definuje, ktorými spôsobmi komunikácie so spotrebiteľom sa môže predávajúci dopustiť takéhoto konania a teda aj vymedzenie čomu je potrebné sa pri komunikácii vyvarovať. Ide najmä o uvádzanie nepravdivých, nedoložených, neúplných, nepresných, nejasných, dvojzmyselných, prehnaných údajov alebo zamlčanie údajov a podobne.
Prostredníctvom reklamného pôsobenia je spotrebiteľ klamaný najčastejšie. Táto oblasť je upravená osobitným zákonom, avšak aj v tomto zákone sa dôraz kladie na presné vymedzenie používania pojmov, ktoré súvisia so zárukou, a ktoré je potreba doplniť o obsah a podmienky tejto záruky.
Taktiež oblasť ochrany duševného vlastníctva je predmetom osobitného zákona. V tomto zákone je zdôraznené, že klamaním spotrebiteľa je ponuka výrobkov a služieb porušujúcich tento osobitný zákon a tiež skladovanie týchto výrobkov na účely ponuky alebo predaja.
Zákon vo všeobecnosti zakazuje nekalé obchodné praktiky, podrobnosti ktorých budú upravené v aproximačnom nariadení vlády Slovenskej republiky o nekalých obchodných praktikách, ktoré prevezme do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu EP a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.
K § 6
Požiadavky na všeobecnú bezpečnosť výrobkov budú do právneho poriadku Slovenskej republiky prevzaté samostatným aproximačným nariadením vlády Slovenskej republiky, ktoré transponuje smernicu EP a Rady 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov. Toto nariadenie vlády musí mať účinnosť spoločne so zákonom. V rámci prevzatia smernice boli brané do úvahy aj rozhodnutie Komisie z 13. októbra 2005 o súlade niektorých noriem s požiadavkou všeobecnej bezpečnosti stanovenou v smernici 2001/95/ES a o uverejnení odkazov na tieto normy v Úradnom vestníku EÚ (2005/718/ES) a oznámenie Komisie v rámci implementácie smernice 2001/95/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov.
Zákaz ponuky a predaja nebezpečných výrobkov je základným predpokladom naplnenia ochrany spotrebiteľa. V ustanoveniach tohto paragrafu sú riešené aj otázky stiahnutia výrobkov z trhu a predovšetkým povinnosť informovať spotrebiteľa o zistení, že výrobok je nebezpečný a to buď individuálne alebo hromadne prostredníctvom oznamovacích prostriedkov.
Zákon rieši aj postup pri navrátení nebezpečného výrobku predajcovi alebo v prípade, že spotrebiteľ už nemá doklad o zakúpení, výrobcovi alebo dovozcovi nebezpečného výrobku.
K § 7
Významným spôsobom sa ochraňuje spotrebiteľ prostredníctvom informácií, ktoré je predávajúci povinný poskytnúť, vrátane predvedenia výrobku. V upozorneniach je predovšetkým dôraz položený na správny opis rizík, ktoré výrobok alebo poskytovaná služba môže spôsobiť. Taktiež je dôraz položený na zrozumiteľnosť a úplnosť informácií obsiahnutých v návode na použitie.
Predávajúci sa nemôže zbaviť povinnosti informovať. Pre spotrebiteľa to znamená väčšiu možnosť ochrany v prípade, že by táto povinnosť bola predávajúcim obchádzaná.
Ustanovenie tohto paragrafu zároveň definuje, že nie je potrebné informovať o všeobecne známych skutočnostiach.
K § 8
V tomto ustanovení je riešené označovanie výrobku alebo služby všetkými potrebnými údajmi, ktoré spotrebiteľ potrebuje z hľadiska výberu výrobku alebo služby, z hľadiska následného používania a v neposlednom rade i na prípadnú reklamáciu alebo vrátenie výrobku predajcovi.
Ustanovenie rieši aj spôsob predávania použitých výrobkov, ktoré sa vždy musia predávať oddelene od ostatných a musia byť primerane označené.
Vzhľadom na neustály vývoj v oblasti výrobkov má ministerstvo možnosť vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorý určí označovanie materiálového zloženia jednotlivých druhov výrobkov, metódy skúšania materiálového zloženia výrobkov a spôsob balenia a zaobchádzania s takýmto výrobkom.
K § 9
Informácie, ktoré sa poskytujú v písomnej forme musia byť v štátnom jazyku, tak, aby sa zabezpečila dostupnosť týchto informácií pre všetkých občanov Slovenskej republiky.
Oblasť označovania fyzikálnych veličín zákonnými meracími jednotkami je na mieste z hľadiska možného klamania spotrebiteľa a uvádzania do omylu pri nutnosti prepočtu iných jednotiek.
K § 10
Informácia o cene výrobku patrí k základným informáciám, ktoré spotrebiteľ potrebuje pri rozhodovaní sa o kúpe výrobku alebo služby. Opäť aproximačným nariadením vlády Slovenskej republiky bude prevzatá smernica EP a Rady 98/6/ES o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi.
Zákon jednoznačne hovorí o povinnosti označenia výrobku alebo služby cenou alebo inom vhodnom spôsobe informovania o cene. Zároveň ustanovuje, ktoré spôsoby informovania o cene nie sú povolené, ktoré zavádzajú spotrebiteľa k iným záverom ohľadne ceny než v skutočnosti existujú.
K § 11
Z hľadiska informovania spotrebiteľa je dôležité aj označenie prevádzky a to presne stanovenými údajmi najmä o obchodnom mene a sídle podnikateľa, o zodpovednom zamestnancovi, o dobe otvorenia prevádzky a pri ubytovacej službe aj o kategórii ubytovania.
Novým prístupom k ochrane spotrebiteľa je i označenie predávajúcich tak, aby boli odlíšení od kupujúcich, čo je potrebné z hľadiska uľahčenia prístupu k informáciám pre spotrebiteľa.
V rámci informácie o otváracej dobe na prevádzke je potrebná informácia aj o prípadnom dočasnom uzatvorení prevádzky, prípadne úplnom zrušení.
K § 12
Ustanovenie tohto paragrafu ukladá povinnosť vydania dokladu o výrobku alebo poskytnutí služby v nadväznosti na ochranu spotrebiteľa pri následnom uplatňovaní svojich práv pri reklamácii, prípadne inom dôvode na dokazovanie nadobudnutia výrobku alebo služby.
Údaje vo všetkých troch odsekoch ustanovujú náležitosti, ktoré musia byť zachované.
K § 13
Otázka hygieny predaja je z hľadiska ochrany života a zdravia spotrebiteľa nezastupiteľnou. Určité druhy výrobkov si svojim charakterom priamo vyžadujú zachovávanie prísnych opatrení pri manipulácii s nimi. Povinnosť zabezpečenia obalových prostriedkov sa jednoznačne ukladá predávajúcemu ako aj znášanie nákladov s tým spojených.
K § 14
Zodpovednosť za vady spolu s reklamáciou predstavujú ochranu ekonomických záujmov spotrebiteľa po zlyhaní preventívnych opatrení na zabránenie poškodenia záujmov spotrebiteľa. O možnosti reklamácie, prípadne možnosti záručnej opravy je povinný informovať predávajúci, ktorý zároveň informuje o podmienkach a spôsobe uplatnenia tohto práva pre spotrebiteľa.
Predávajúci preberá reklamáciu v ktorejkoľvek prevádzke a je povinný mať na prevádzke po celú dobu osobu, ktorá je zodpovedná za prevzatie reklamácie a táto musí mať kompetencie rozhodnúť o reklamácii ihneď. Ak nie je možné rozhodnúť ihneď, rozhoduje sa do troch resp. 30 dní. Po tomto termíne už sa na výrobok nahliada ako na výrobok s neodstrániteľnou vadou. To isté platí aj pri poskytovaní služby. V tejto súvislosti je dôležité ustanovenie, že osoba, ktorá rieši reklamáciu je povinná kontrolným orgánom preukázať, že vec bola zaslaná na odborné posúdenie ak sa nerozhodlo do troch dní. Nie je teda možné bezdôvodne predlžovať reklamačné konanie na úkor spotrebiteľa.
Prevzatie a vybavenie reklamácie sa dokumentuje dokladom, ktorý je povinný vydať predávajúci, ktorý je zároveň povinný viesť evidenciu o reklamácii, ktorú predkladá na požiadanie orgánom dohľadu. Zákon presne určuje, ktoré údaje musí takáto evidencia obsahovať. Evidencia uplatnených reklamácii je dôležitým zdrojom informácii pre kontrolné orgán pri zisťovaní závažnosti rizika ohrozenia oprávnených záujmov spotrebiteľa v prípade výskytu sa vady výrobku hlavne pri posudzovaní toho či sa jedná o výrobnú vadu alebo len o vadu individuálnu.
Uznania reklamácie vady výrobku je predávajúci zbavený, ak preukáže, že vada bola spôsobená spotrebiteľom nesprávnou manipuláciou s výrobkom.
Lehota na vybavenie presahujúca 30 dní z objektívnych a opodstatnených prípadoch môže byť prekročená a reklamácia vybavená aj neskôr, ale za podmienky, že bude vybavená v prospech spotrebiteľa.
K § 15
Špecifikujú sa orgány a organizácie, ktoré majú stanovenú pôsobnosť v oblasti ochrany spotrebiteľa. Hlavným v oblasti ochrany spotrebiteľa je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, orgány dohľadu až po obce.
MH SR riadi výkon štítnej správy na tomto úseku, vypracúva štátnu politiku, je informačným strediskom vo vzťahu k orgánom Európskej únie, je notifikačným orgánom v rámci RAPEX.
Iné orgány štátnej správy spolupracujú s MH SR najmä v oblasti štátnej politiky, zabezpečovania podkladov pre informačné povinnosti vo vzťahu k orgánom EÚ.
Obce schvaľujú trhový poriadok, sú orgánom dohľadu na trhových miestach a trhoviskách a ukladajú pokuty za porušenie poriadku na trhoviskách.
K § 16
Vzhľadom na dôležitosť sú orgány dohľadu vyčlenené do samostatného paragrafu, ktorým sa riešia všetky otázky dohľadu a kontroly.
Zásadnou otázkou je, že ak osobitný zákon neustanovuje, kto vykonáva úlohu orgánu dohľadu, je týmto orgánom Slovenská obchodná inšpekcia. Týmto spôsobom je vylúčené, aby sa stalo, že neexistuje orgán dohľadu.
Orgán dohľadu má pôsobiť hlavne preventívne a preto má zo zákona množstvo oprávnení, ktoré mu zabezpečujú včasné odhalenie nebezpečných výrobkov alebo služieb a to vyžadovaním podkladov a informácií od všetkých subjektov. Tieto informácie orgán dohľadu preveruje a posudzuje a následne ich ďalej poskytuje ohrozeným skupinám osôb.
Ďalej je to mechanizmus zakázania uvedenia na trh, prezentácie, ponuky alebo predaja a to ako v štádiu dôvodného podozrenia, že výrobok alebo služba sú nebezpečné tak i v štádiu preukázania, že ide o nebezpečné výrobky alebo služby. V druhom prípade je možné nariadiť stiahnutie a prípadne aj zničenie takéhoto výrobku. Tiež je to nariadenie povinnosti výrobcovi, dovozcovi, distributérovi alebo predávajúcemu prevziať nebezpečný výrobok od spotrebiteľa.
Orgán dohľadu môže vydávať aj záväzné pokyny na odstránenie zistených nedostatkov a určiť lehotu ich odstránenia.
V ďalšom je riešený proces vydávania opatrení a riešenia námietok proti ním. Zároveň sa rieši aj povinnosť orgánu dohľadu zverejňovať svoje rozhodnutia najmenej na dobu pol roka po nadobudnutí právoplatnosti. V ustanoveniach tohto paragrafu je riešené ktoré údaje musia byť zverejnené a aké oprávnenia má spotrebiteľ vo vzťahu k rozhodnutiam orgánu dohľadu.
K § 17
Vzhľadom na nemožnosť riešenia kompetencii orgánov dohľadu v aproximačnom nariadení vlády Slovenskej republiky o nekalých obchodných praktikách, ktorým sa do slovenského právneho poriadku transponuje časť smernice EP a Rady 2005/29/ES, je v tomto paragrafe riešená kompetencia orgánov dohľadu vo vzťahu k uplatňovaniu nekalých obchodných praktík. Tieto sa budú riešiť zákazom vydaným vo forme predbežného opatrenia, ktorého procesné náležitosti budú primerane riadené z osobitného zákona. Obdobný postup sa zachová aj proti tvorcovi kódexu správania sa.
K § 18
Samostatne sú v zákone riešené ustanovenia o obciach, ktoré majú významný podiel na ochrane spotrebiteľa, majú svoje nezastupiteľné miesto pri kontrolách na tržniciach a trhových miestach. Z uvedeného vyplýva aj potreba preventívneho pôsobenia a postihu, ktoré im umožňuje primerané použitie oprávnení orgánov dohľadu, vrátane pokút.
K § 19
V súvislosti s pripravovanou novelou zákona o priestupkoch je navrhované riešiť priestupky odlišne od iných správnych deliktov v samostatnom paragrafe, ktorý za priestupok stanovuje poškodenie iného na cene, kvalite a množstve alebo hmotnosti výrobku alebo poskytovaní služby. Za takýto priestupok je stanovená výška sankcie 10 000 Sk. Obce ju môžu riešiť na trhoviskách a trhových miestach.
K § 20
Iné správne delikty sú ustanovené za porušenie povinností stanovených týmto zákonom a sú určené len v hornej hranici 2 mil. Sk s možnosťou navŕšenia až na sumu 5 mil. Sk v prípade opakovaného porušenia zákona počas 12 mesiacov. V prípade, že dôjde k ujme na živote alebo zdraví je horná hranica 10 mil. Sk. Zákon rieši pokutou aj marenie, rušenie alebo iným spôsobom sťažovanie výkonu dohľadu alebo neplnenie záväzného pokynu orgánu dohľadu.
Výška pokuty sa odvodzuje od charakteru, závažnosti, spôsobu a následkov protiprávneho konania, to znamená, že do úvahy treba brať počet poškodených dĺžku trvania protiprávneho konania, spôsob poškodenia spotrebiteľov a pod.
Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu. Subjektívna lehota na začatie konania o uložení pokuty je jeden rok a objektívna lehota je rozdelená tak, že pri ujme na živote alebo zdraví je 10 rokov od porušenia povinnosti, v ostatných prípadoch do troch rokov.
Uloženie pokuty neznamená, že sa porušiteľ zákona zbavil zodpovednosti nahradiť škodu, ktorú spôsobil.
K § 21
Ustanovenie upravuje možnosť združení zastupovať spotrebiteľov na súdoch a stať sa tak účastníkom konania, ďalej tiež organizácií, ktoré MH SR uvedie do zoznamu oprávnených osôb.
Ďalej je upravený spôsob, ktorým MH SR nominuje subjekty do zoznamu v rámci EÚ.
Okrem nominácie subjektov do zoznamu oprávnených osôb v tomto paragrafe je upravená činnosť MH SR pri zabezpečovaní ochrany práv spotrebiteľa v spolupráci so združeniami a ostatnými organizáciami, ktoré majú v činnosti ochranu spotrebiteľov.
K § 22
Vzhľadom na to, že činnosti, ktoré ochraňuje tento zákon okrem výrobcov, dovozcov, distributérov a predajcov uskutočňujú aj osoby, ktoré nie je možné zaradiť pod žiadnu z týchto kategórií, je potreba upraviť aj vzťah týchto osôb.
K § 23
Vymedzenie predpisov o správnom konaní k tomuto zákonu, správne konanie sa uplatní na rozhodnutia o pokutách.
K § 24
Transpozičné ustanovenie.
K § 25
Ukončenie konaní začatých podľa zákona č. 634/1992 Zb. podľa tohto zákona.
K § 26
Zrušovacie ustanovenia.
K čl. II
Vypustenie ustanovení o priestupkoch na úseku ochrany spotrebiteľa zo zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
K čl. III
Účinnosť zákona.
Bratislava 10. januára 2007
Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Ľubomír Jahnátek, v. r.
minister hospodárstva Slovenskej republiky
výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 179) v druhom čítaní
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku (ďalej len „gestorský výbor") k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 179) v druhom čítaní v súlade s § 79 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „rokovací poriadok") podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.
I.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 217 z 30. januára 2007 pridelila vládny návrh zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 179) na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 15. marca 2007 a v gestorskom výbore do 16. marca 2007:
Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj
II.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 rokovacieho poriadku).
III.
Vládny návrh zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 179) prerokovali výbory, ktorým bol pridelený nasledovne:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 14. marca 2007 a uznesením č. 112 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh zákona 13. marca 2007 a uznesením č. 107 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval návrh zákona 15. marca 2007 a uznesením č. 48 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť spolu s pripomienkami uvedenými v uznesení.
IV.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce návrhy:
1. V čl. I § 2 písm. h) sa na konci pripájajú tieto slová: „s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi,5) nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy ako sú uvedené v § 15.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 5 znie:
„5) Napríklad zákon č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch a o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov .".
Na služby poskytované podľa osobitných právnych predpisov sa zákon o ochrane spotrebiteľa nevzťahuje, preto treba na tieto služby ustanoviť výnimku.
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Gestorský výbor odporúča schváliť
2. V čl. I § 2 písmeno j) znie:
„j) bežnou kvalitou taká kvalita, ktorá zabezpečuje zachovanie všetkých podstatných vlastností výrobku, ktoré podmieňujú jeho bezprostredné používanie a spĺňajú predpokladané očakávania spotrebiteľa," .
Definícia precizuje pojem kvality vo vzťahu k účelu, ktorému má výrobok slúžiť. Pôvodná definícia vyjadrovala len vzťah kvality a bezpečnosti výrobku.
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Gestorský výbor odporúča schváliť
3. V čl. I § 2 písmeno m) znie:
„m) odborným posúdením vyjadrenie znalca6) alebo stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou,7)".
Poznámky pod čiarou k odkazom 6 a 7 znejú:
„6) Zákon č. 382/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7) § 11 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. f) a § 22 ods. 4 zákona č. 264/1999 Z. z..
§ 15 zákona č. 90/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov".
Ostatné odkazy a poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
Spresňuje sa legálna definícia odborného posúdenia s odkazom na príslušný osobitný právny predpis.
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Gestorský výbor odporúča neschváliť
4. V čl. I sa § 2 dopĺňa písmenami o) až w), ktoré znejú:
„o) obchodnou praktikou konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia, vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi,
p) agresívnou obchodnou praktikou konanie, ktoré obťažovaním, nátlakom, vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilé významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil,
q) podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácii inak neurobil,
r) kódexom správania dohoda alebo súbor pravidiel, ktoré vymedzujú správanie predávajúceho, ktorý sa zaviazal dodržiavať tento kódex správania vo vzťahu k jednej alebo viacerým osobitným obchodným praktikám alebo obchodným odvetviam, ak tieto nie sú ustanovené zákonom alebo iným právnym predpisom alebo opatrením orgánu štátnej správy,
s) tvorcom kódexu správania subjekt, vrátane predávajúceho alebo skupiny predávajúcich, ktorý je zodpovedný za vytvorenie a zmenu kódexu správania alebo za kontrolu jeho dodržiavania tými, ktorí sa zaviazali ho dodržiavať,
t) odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti,
u) výzvou na kúpu obchodná komunikácia, ktorá obsahuje opis základných znakov výrobku a jeho cenu spôsobom zodpovedajúcim charakteru použitej obchodnej komunikácie, umožňujúcou spotrebiteľovi uskutočniť kúpu,
v) neprimeraným vplyvom využívanie silnejšieho postavenia vo vzťahu k spotrebiteľovi, aby sa vyvinul nátlak aj bez použitia alebo hrozby použitia fyzickej sily spôsobom, ktorý významne obmedzuje schopnosť spotrebiteľa urobiť kvalifikované rozhodnutie,
w) rozhodnutím o obchodnej transakcii rozhodnutie spotrebiteľa o tom, či, ako a za akých podmienok výrobok kúpi, zaplatí zaň vcelku alebo po častiach, ponechá si ho alebo s ním bude ďalej nakladať alebo si uplatní práva zo záväzkového vzťahu vo vzťahu k výrobku bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ rozhodne konať alebo zdržať sa konania.".
Definície pojmov v písmenách j) až w) je nevyhnutné do zákona doplniť, vzhľadom na doplnenie zákona o ustanovenia nových paragrafov 7 až 10 upravujúcich nekalé obchodné praktiky, ktoré je Slovenská republika povinná transponovať do právneho poriadku podľa smernice EÚ.
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Gestorský výbor odporúča schváliť
5. V Čl. I § 3 vrátane nadpisu znie:
㤠3
Práva spotrebiteľa
(1) Každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v dobrej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, na vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dohľadu a kontroly7 (ďalej len „orgán dohľadu") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.
(2) Právo spotrebiteľa na informácie sa zabezpečuje povinnosťou orgánu verejnej moci zverejniť právoplatné rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa ustanovení tohto zákona, ako aj ďalších osobitných predpisov upravujúcich práva spotrebiteľov. Ak spotrebiteľ uplatní právo na sprístupnenie právoplatného rozhodnutia nahliadnutím do rozhodnutia v sídle orgánu verejnej moci, ktorý rozhodnutie vydal, má právo robiť si z rozhodnutia výpisy a odpisy. Spotrebiteľ má aj právo požiadať orgán verejnej moci o vyhotovenie kópie rozhodnutia. Skutočné náklady spojené s vyhotovením kópie znáša spotrebiteľ.
(3) Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.8)
(4) Každý spotrebiteľ má právo organizovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v organizáciách na ochranu spotrebiteľov a prostredníctvom týchto organizácií v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov.
(5) Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom za účelom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi."
Poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie:
8) § 52 až 60 Občianskeho zákonníka.
Ostatné odkazy a poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
Návrh zákona sa vracia do minulosti, k pôvodnej úprave zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý zanedbal právne postavenie spotrebiteľa natoľko, že spotrebiteľom vôbec nepriznal práva. V súčasnosti neexistuje dôvod pre takýto návrat, ktorý sa uskutočňuje v návrhu tak, že sa bez právnej vymožiteľnosti proklamujú práva spotrebiteľa, aj to v zúženom rozsahu (zákonom sa priznáva napr. iba právo spotrebiteľa na „bezpečné výrobky a bezpečné služby v bežnej kvalite", hoci spotrebiteľ musí mať právo, aby všetky výrobky a služby boli nielen bezpečné, ale aby mali aj rad ďalších kvalít). Ochrana spotrebiteľa je predmetom veľmi podrobnej úpravy v práve Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ako aj vo vnútroštátnom práve európskych krajín. V súlade s tým sa návrh zákona dopĺňa o obvyklý register práv spotrebiteľa. Úprava zabezpečuje spotrebiteľovi primerané postavenie, v ktorom práva sú spotrebiteľovi reálne dostupné pomocou zodpovedajúcich povinností orgánov štátu, ako aj podnikateľov. Ustanovením odseku 3 a 4 sa zabezpečuje plné prispôsobenie právneho poriadku SR systému ochrany spotrebiteľa v Európskej únii podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V platnom právnom poriadku SR je tento súlad zabezpečený pomocou § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa. Návrh zákona ho neuvážene ruší na ujmu práv spotrebiteľov, aj na ujmu postavenia SR v Európskej únii. Podstata problému spočíva v tom, že podľa návrhu zákona sa v právnom poriadku SR zachová iba právna ochrana niekoľkých typov spotrebiteľských zmlúv, ktorú poskytuje Občiansky zákonník, hoci podľa Smernice č. 93/13/EHS každý typ zmluvy môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy. Zavedenie zákonom navrhnutého stavu má predvídateľný následok, ktorým je podanie žaloby Komisiou ES proti Slovenskej republike Súdnemu dvoru ES z dôvodu nesplnenia povinnosti zapracovať Smernicu 93/13/EHS do právneho poriadku SR v celom rozsahu. Ustanovením ods. 6 pozmeňovacieho návrhu sa zachováva platný právny stav, ktorý je v súlade s čl. 2 ods. 1 písm. c) Smernice ES o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov. Vládou predložený návrh zákona toto ustanovenie Smernice o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov zanedbal, a tým vytvoril predpoklad pre konanie Komisie ES proti Slovenskej republike z dôvodu porušenia čl. 189 ods. 3 Zmluvy o ES. Okrem toho, že vládou predložený návrh zákona ohrozuje medzinárodné záujmy štátu, neopodstatnene poškodzuje aj každého spotrebiteľa tým, že mu odníma dôležitý právny prostriedok na zabezpečenie dostupnosti ochrany práv spotrebiteľa.
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Gestorský výbor odporúča schváliť
6. V čl. I § 4 ods.1 písm. a) sa slová „alebo množstve" nahrádzajú slovami „alebo v správnom množstve".
Ide o jazykovú úpravu v súlade s čl. 4 ods. 3 legislatívnych pravidiel.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj
Gestorský výbor odporúča schváliť
7. V čl. I § 4 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c).
Ustanovenie je nezrozumiteľné, nevyplýva z neho, aké prísnejšie podmienky alebo podľa akých predpisov by mohol predávajúci spotrebiteľovi určovať.
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Gestorský výbor odporúča schváliť
8. V čl. I § 4 ods. 3 sa vypúšťajú slová „ak nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky prípady v obchodnom styku obvyklé".
Ak by bolo ustanovenie vo vedľajšej vete ponechané, umožňovalo by to predávajúcemu obchádzať zákonom uložený zákaz.
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Gestorský výbor odporúča schváliť
9. V čl. I § 4 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6) Povinnosť podľa odseku 1 písm. b) a zákaz podľa odseku 2 písm. b) sa primerane vzťahujú aj na výrobcu, dovozcu a dodávateľa."
S cieľom chrániť záujmy a potreby spotrebiteľov sa zakotvujú povinnosti výrobcu, dovozcu a dodávateľa rovnocenne s povinnosťami predajcu.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť
10. V čl. I § 5 ods. 1 sa slová „Výrobca, dovozca, dodávateľ alebo predávajúci" nahrádzajú slovami „Výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ".
V tomto smere sa upravia aj ďalšie ustanovenia návrhu zákona.
Úprava sa navrhuje v nadväznosti na poradie subjektov uvedených v § 1 predmete a rozsahu úpravy.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj
Gestorský výbor odporúča schváliť
11. V čl. I § 6 ods. 4 znie:
„(4) Predávajúci sa zbaví zodpovednosti za porušenie povinnosti podľa odseku 1, ak preukáže, že nemohol v čase predaja alebo ponuky vedieť o skutočnosti, že výrobok nie je bezpečný.".
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj
Gestorský výbor odporúča schváliť
12. V čl. I § 6 ods. 5 sa slová „Ak informovanie jednotlivých spotrebiteľov nie je možné, je povinný" nahrádzajú slovami „Ak nemožno jednotlivých spotrebiteľov informovať, je predávajúci povinný".
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj
Gestorský výbor odporúča schváliť
13. V čl. I § 6 ods. 7 sa za slová „účelne vynaložených nákladov" vkladajú slová „ktoré je spotrebiteľ povinný preukázať".
V záujme objektívnosti posúdenia zodpovednosti označených subjektov za nebezpečný výrobok zakotvuje sa dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa, pokiaľ ide o preukázanie účelne vynaložených nákladov.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť
14. V čl. I sa § 6 dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:
„(10) Podrobnosti o označovaní materiálového zloženia jednotlivých druhov výrobkov, o metódach skúšania, materiálového zloženia výrobkov a o spôsobe balenia a zaobchádzania s výrobkami určenými pre spotrebiteľa upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.".
Označovanie niektorých druhov výrobkov, napríklad obuvi, textilu, krištáľového skla podľa smerníc EÚ si členské štáty musia upraviť osobitnými predpismi.
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Gestorský výbor odporúča schváliť
15. V čl. I sa za § 6 vkladajú nové § 7 až 10, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠7
Nekalé obchodné praktiky
(1) Nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
(2) Obchodná praktika je považovaná za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
(3) Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.
(4) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé je v prílohe č. 1.
§ 8
Klamlivé konanie a klamlivé opomenutie
(1) Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k
a) existencii výrobku alebo povahe výrobku,
b) hlavným znakom výrobku, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji výrobku a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na výrobku,
c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a charakteru procesu predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia predávajúceho alebo výrobku,
d) cene alebo spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody,
e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy,
f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a vyznamenania, alebo
g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného výrobku alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu11) alebo rizikám, ktorým môže byť vystavený.
(2) Obchodná praktika sa taktiež považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil a zahŕňa
a) marketing výrobku, vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny s akýmkoľvek iným výrobkom, ochrannou známkou, obchodným menom alebo iným rozlišujúcim znakom účastníka hospodárskej súťaže,
b) neplnenie záväzkov obsiahnutých v kódexe správania, k dodržiavaniu ktorých sa predávajúci zaviazal.
(3) Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
(4) Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1 alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ príjme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
(5) Ak prostriedok použitý na oznamovanie obchodnej praktiky vytvára priestorové alebo časové obmedzenia, pri rozhodovaní o tom, či bolo poskytnutie informácie opomenuté, berú sa do úvahy tieto obmedzenia ako aj opatrenia prijaté predávajúcim na sprístupnenie informácií spotrebiteľovi inými prostriedkami.
(6) Pri výzve na kúpu sa za podstatné informácie, ak už nie sú zrejmé z kontextu, považujú informácie o
a) hlavných vlastnostiach výrobku, v rozsahu primeranom komunikačnému prostriedku a výrobku,
b) údajoch o predávajúcom, obchodné meno a adresa alebo údajoch o jeho splnomocnencovi,
c) cene vrátane dane, alebo ak vzhľadom na povahu výrobku nemožno cenu rozumne určiť vopred, spôsobe, ktorým sa vypočíta, ako aj ďalšie náklady na dopravu, dodanie alebo poštovné alebo, ak tieto náklady nemožno určiť vopred, skutočnosť, že do ceny môžu byť zarátané takéto ďalšie náklady,
d) dohode o spôsobe platby, podmienkach dodania, vyhotovenia a vybavovania reklamácie, ak sa odlišujú od požiadaviek odbornej starostlivosti,
e) existencii práva, pre výrobky alebo transakcie, na odstúpenie od zmluvy alebo vypovedanie zmluvy.
(7) Podstatné požiadavky na informácie vo vzťahu k obchodnej komunikácii vrátane reklamy alebo marketingu ustanovujú osobitné predpisy.12)
§ 9
Agresívna obchodná praktika
Pri určení, či sa v agresívnej obchodnej praktike používa obťažovanie, nátlak vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraný vplyv, sa berú do úvahy
a) jej načasovanie, miesto, povaha alebo dĺžka trvania,
b) použitie hrozby alebo hanlivého jazyka alebo správania,
c) zneužívanie predávajúcim osobného nešťastia alebo okolnosti, ktoré sú predávajúcemu známe a ktoré sú také vážne, že môžu zhoršiť úsudok spotrebiteľa, na ovplyvnenie rozhodnutia spotrebiteľa so zreteľom na výrobok,
d) sťažujúce alebo neprimerané mimozmluvné prekážky, ktoré dáva predávajúci, ak si spotrebiteľ želá vykonať práva podľa zmluvy, vrátane práva vypovedať zmluvu alebo zmeniť výrobok alebo predávajúceho,
e) hrozba podniknúť kroky, ktoré nemožno podniknúť legálne.
§ 10
Kódex správania
Kontrolu použitia nekalej obchodnej praktiky môže uskutočniť aj tvorca kódexu správania alebo osoby alebo združenia prostredníctvom tvorcu kódexu správania. Takúto činnosť možno vykonať nezávisle od súdnych konaní alebo správnych konaní.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 11 a 12 znejú:
„11) § 623 Občianskeho zákonníka.
12) Napríklad Občiansky zákonník, zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov, zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 264/2006 Z. z., zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
Doterajšie odkazy a poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
Doterajšia príloha k zákonu sa v texte zákona označuje ako príloha č. 2
Podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu sú členské štáty EÚ v lehote do 12. júna 2007 povinné transformovať jej ustanovenia do svojho právneho poriadku. Smernica upravuje nekalé obchodné praktiky vo vzťahu k spotrebiteľovi. Jediným možným spôsobom zapracovania ustanovení smernice je ich transpozícia do zákona o ochrane spotrebiteľa. Keďže ide o úpravu predávajúcich v záväzkových vzťahoch, je zámer predkladateľa upraviť nekalé obchodné praktiky nariadením vlády nerealizovateľný.
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Gestorský výbor odporúča schváliť
16. V čl. I § 8 ods. 2 sa za slovo „skladovania" vkladá slovo „výrobku,".
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj
Gestorský výbor odporúča schváliť
17. V čl. I § 8 ods. 5 sa slová „ustanovenie odseku 1" nahrádzajú slovami „odsek 1".
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj
Gestorský výbor odporúča schváliť
18. V čl. I § 8 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„ (7) Povinnosť podľa odseku 2 sa primerane vzťahuje aj na výrobcu, dovozcu a dodávateľa."
S cieľom chrániť záujmy a potreby spotrebiteľov sa zakotvuje povinnosť výrobcu, dovozcu a dodávateľa rovnocenne s povinnosťou predajcu.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča neschváliť
19. V čl. I § 10 ods. 2 sa vypúšťa slovo „najmä".
Vypustenie sa navrhuje v nadväznosti na odôvodnenie v osobitnej časti dôvodovej správy k § 10, podľa ktorého návrh zákona taxatívne ustanovuje, ktoré spôsoby informovania o cene nie sú povolené.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj
Gestorský výbor odporúča schváliť
20. V čl. I § 14 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Pri skupinových zájazdoch musí predávajúci zabezpečiť nepretržitú prítomnosť povereného pracovníka oprávneného vybavovať reklamácie po celý čas zájazdu.".
Ochrana spotrebiteľa sa posilňuje aj v prípade skupinových zájazdov.
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Gestorský výbor odporúča schváliť
21. V čl. I § 14 odsek 4 znie:
„(4) Predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo iná povinná osoba určená na opravu je povinný vybaviť reklamáciu ihneď, v zložitých prípadoch do troch pracovných dní. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas potrebný na odborné posúdenie vady. Vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní. Po uplynutí tejto lehoty má spotrebiteľ rovnaké práva, akoby išlo o vadu, ktorú nemožno odstrániť. Predávajúci je povinný, ak reklamáciu neuzná do troch pracovných dní, výrobok zaslať na vlastné náklady na odborné posúdenie. Predávajúci je povinný na požiadanie orgánu dohľadu zaslanie alebo výsledky odborného posúdenia preukázať.
Absencia právnej domnienky neodstrániteľnej vady v prípade nevybavenia reklamácie do 30 dní oproti doterajšej právnej úprave neodôvodnene zhoršovala postavenie a práva spotrebiteľa vo vzťahu k predávajúcemu.
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Gestorský výbor odporúča schváliť
22. V čl. I § 14 ods.7 prvá veta znie: „Predávajúci je povinný viesť evidenciu o reklamáciách, a predložiť ju na požiadanie orgánu dohľadu na nazretie.".
Ide o jazykovú úpravu v súlade s čl. 4 ods. 3 legislatívnych pravidiel.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj
Gestorský výbor odporúča schváliť
23. V čl. I § 15 sa odsek 2 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:
„i) riadi a kontroluje Slovenskú obchodnú inšpekciu".
Ide o doplnenie kompetencií Ministerstva hospodárstva SR v súlade s ustanovením § 3 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z.
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Gestorský výbor odporúča schváliť
24. V čl. I § 16 ods. 5 v druhej vete sa slová „V rozhodnutí" nahrádzajú slovami „ Orgán dohľadu v rozhodnutí".
Navrhuje sa precizovať ustanovenie.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj
Gestorský výbor odporúča schváliť
25. V čl. I § 16 ods. 7 sa slovo „vydaným" nahrádza slovom „vydanom" a vypúšťa slovo „je".
Ide o jazykovú úpravu v súlade s čl. 4 ods. 3 legislatívnych pravidiel.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj
Gestorský výbor odporúča schváliť
26. V čl. I § 16 ods. 8 sa slová „Orgán dohľadu, ak" sa nahrádzajú slovami „Ak orgán dohľadu".
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj
Gestorský výbor odporúča schváliť
27. V § 16 ods. 10 znie:
„(10) Orgán dohľadu je povinný zverejňovať právoplatné rozhodnutia vydané na základe tohto zákona vrátane právoplatných rozhodnutí súdov o preskúmaní rozhodnutí orgánu dohľadu. Orgán dohľadu musí dbať, aby sa pri zverejňovaní zachovalo právo podnikateľov na ochranu ich obchodného tajomstva. Povinnosť zverejnenia je splnená uverejnením rozhodnutí nasledujúci deň po nadobudnutí ich právoplatnosti na dobu 6 mesiacov na oficiálnej internetovej schránke orgánu dohľadu a sprístupnením právoplatných rozhodnutí na útvaroch určených príslušným orgánom dohľadu."
Realizuje sa ustanovenie čl. 26 ods. 5 Ústavy SR pre oblasť ochrany spotrebiteľa. Zároveň sa realizuje požiadavka obsiahnutá v čl. 2 ods. 1 písm. b) Smernice ES o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov, ktorá sa podľa tvrdenia vlády SR preberá do právneho poriadku SR pomocou predloženého návrhu zákona, avšak vo vládnom návrhu zákona nie je vôbec zapracovaná.
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Gestorský výbor odporúča schváliť
28. V čl. I § 16 ods. 10 sa za slovom „informácií" dopĺňajú slová „a právo osôb na ochranu osobných údajov podľa osobitného predpisu.21)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 21 znie:
„21) Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.".
Navrhuje sa doplnenie odkazu na zákon o ochrane osobných údajov.
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Gestorský výbor odporúča neschváliť
29. V čl. I § 16 ods. 11 uvádzacia veta znie takto: „Orgán dohľadu v rozhodnutiach zverejnených podľa odseku 10, okrem opisu skutkového stavu, uvedie:"
Navrhuje sa precizovanie ustanovenia.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj
Gestorský výbor odporúča schváliť
30. V čl. I § 16 ods. 12 sa slová „právo na nahliadnutie" nahrádzajú slovami „právo nazrieť".
Ide o jazykovú úpravu
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj
Gestorský výbor odporúča schváliť
31. V čl. I sa § 16 dopĺňa odsekom 14, ktorý znie:
„(14) Orgán dozoru vybavuje sťažnosti spotrebiteľov. Sťažnosť spotrebiteľa sa objasňuje ako priestupok podľa § 23.".
Postup orgánu dohľadu pri vybavovaní sťažností je obdobný ako pri objasňovaní priestupkov podľa § 58 ods. 3 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Gestorský výbor odporúča schváliť
32. V čl. I § 17 ods. 1 prvá veta znie: „Orgán dozoru zakáže predbežným opatrením uvádzanie výrobku, ktorý nie je bezpečný na trh alebo nariadi zastavenie nekalej obchodnej praktiky.".
V prípade nebezpečného výrobku musí orgán dohľadu zakázať uvádzanie výrobku na trh. Jeho rozhodovanie nemôže byť dispozitívne. Okrem toho ide o zákaz uvádzania výrobku, nie o uvádzanie výrobku na trh.
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Gestorský výbor odporúča neschváliť
33. V čl. I § 18 ods. 1 písm. c) sa slovo „prejednáva" nahrádza slovom „objasňuje".
Podľa § 52 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sú na prejednávanie priestupkov príslušné obvodné úrady. Takéto určenie orgánu na objasňovanie je v súlade s ustanovením § 58 ods. 3 písm. f) zákona o priestupkoch.
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Gestorský výbor odporúča schváliť
34. V čl. I § 18 sa vypúšťa odsek 3.
Po úprave ustanovenia § 18 ods. 1 písm. c) je tento odsek nadbytočný.
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Gestorský výbor odporúča schváliť
35. V čl. I § 19 odsek 1 znie:
„(1) Priestupku sa dopustí ten, kto poškodí práva spotrebiteľa tým, že poruší tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa.22)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 22 znie:
„22) Napríklad zákon č. 108/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovaní služieb na trhových miestach (zákon o trhoviskách) v znení neskorších predpisov, zákon č. 147/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách (zákon o cenách) v znení neskorších predpisov, zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006,".
V záujme ochrany spotrebiteľa sa navrhuje, aby priestupkom bolo nielen porušenie povinností podľa tohto zákona, ale aj porušenie povinností podľa osobitných predpisov na úseku ochrany spotrebiteľa.
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Gestorský výbor odporúča schváliť
36. V čl. I § 19 sa vypúšťa odsek 3.
Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 3 a 4.
Podľa § 52 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sú na prejednávanie priestupkov príslušné obvodné úrady. Určenie orgánu na objasňovanie je v súlade s ustanovením § 58 ods. 3 písm. f) zákona o priestupkoch.
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Gestorský výbor odporúča schváliť
37. V čl. I nadpis § 20 znie: „Sankcie".
Z obsahu ustanovenia vyplýva, že upravuje sankcie a nie skutkové podstaty iných správnych deliktov. Preto sa nadpis upravuje v zmysle obsahu ustanovenia.
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Gestorský výbor odporúča schváliť
38. V čl. I § 21 ods. 3 sa slovo „zaradí" nahrádza slovami „navrhne Komisii na zaradenie".
Navrhuje sa spresnenie formulácie vzhľadom na znenie príslušnej smernice.
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Gestorský výbor odporúča schváliť
39. V čl. I § 26 sa vypúšťajú body 2 a 3.
V prípade zrušenia uvedených právnych predpisov by došlo k právnemu vákuu.
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Gestorský výbor odporúča schváliť
40. Slová „orgán dohľadu" vo všetkých gramatických tvaroch sa v celom texte návrhu zákona nahrádzajú slovami „orgán dozoru" v príslušnom gramatickom tvare.
Súčasné orgány štátnej správy pôsobiace v ochrane spotrebiteľa sú podľa osobitných zákonov orgánmi dozoru a nie orgánmi dohľadu.
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Gestorský výbor odporúča schváliť
41. V čl. I sa vykonajú legislatívno-technické úpravy citácií právnych aktov ES uvedených v poznámkach pod čiarou číslo 18), 19), 20) a 22).
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súlade so zaužívaným spôsobom citácie a s dohodou medzi legislatívnymi útvarmi K NR SR a ÚV SR zo 14. 12. 2006.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj
Gestorský výbor odporúča schváliť
42. V čl. II sa za druhý bod vkladajú nový tretí a štvrtý bod, ktoré znejú:
„3. V § 58 ods. 4 písm. a) sa slová „v § 24 ods. 1 písm. d)" nahrádzajú slovami „v § 24 ods. 1 písm. c)".
4. V § 86 písm. b) sa slová „§ 24 ods. 1 písm. a) a d)" nahrádzajú slovami „§ 24 ods. 1 písm. c)".".
V súvislosti s vypustením písmena a) v § 24 ods. 1 je treba vykonať zmeny aj v § 58 a 86.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj
Gestorský výbor odporúča schváliť
43. Príloha k zákonu vrátane nadpisu znie:
„ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 4; Ú. v. ES L 166, 11.6.1998) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 4; Ú. v. ES L 171, 7. 7. 1999), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 25; Ú. v. ES L 178, 17. 7. 2000), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 4; Ú. v. ES L 271, 9. 10. 2002), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES (Ú. v. EÚ L 149, 11. 6. 2005).
2. Smernica Rady 87/357/EHS z 25. júna 1987 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výrobkov, ktorých vlastnosti sa javia ako iné, než v skutočnosti sú, a ktoré preto ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť spotrebiteľov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 8; Ú. v. ES L 192, 11. 7. 1987).
3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú. v. ES L 11, 15. 1. 2002).
4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách") (Ú. v. EÚ L 149, 11. 6. 2005).".
Ide o legislatívno-technickú úpravu citácií právnych aktov ES v súlade s dohodou medzi legislatívnymi útvarmi K NR SR a ÚV SR zo 14. 12. 2006.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj
Gestorský výbor odporúča schváliť
44. Doterajšia príloha k zákonu sa označuje ako príloha č. 2 a k zákonu sa pripája príloha č. 1, ktorá vrátane nadpisu znie:
„Príloha č. 1
k zákonu č. .../2007 Z. z.
Obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé
Klamlivé obchodné praktiky
1. Tvrdenie predávajúceho, že sa zaviazal dodržiavať kódex správania, pričom tomu tak nie je.
2. Zobrazenie známky dôveryhodnosti, známky kvality alebo ich ekvivalentu bez získania potrebného povolenia.
3. Tvrdenie, že kódex správania je schválený orgánom verejnej moci alebo iným orgánom, pričom tomu tak nie je.
4. Tvrdenie, že predávajúci vrátane jeho obchodných praktík alebo výrobok bol schválený, potvrdený alebo povolený orgánom verejnej moci alebo iným subjektom, pričom tomu tak nie je, alebo takéto tvrdenie bez toho, že by výrobok spĺňal podmienky schválenia, potvrdenia alebo povolenia.
5. Výzva na kúpu výrobkov za stanovenú cenu bez toho, že by predávajúci zverejnil akékoľvek rozumné dôvody, pre ktoré môže predpokladať, že nebude schopný dodať tieto výrobky alebo rovnocenné výrobky, alebo zariadiť, aby dodávku uskutočnil iný predávajúci, za túto cenu, v čase a v množstve, ktoré sú rozumné vzhľadom na výrobok, rozsah reklamy výrobku a ponúknutú cenu (vábivá reklama).
6. Výzva na kúpu výrobkov za stanovenú cenu a následné
a) odmietnutie ukázať tovar z reklamy spotrebiteľom,
b) odmietnutie prevziať objednávky na tento tovar alebo jeho dodanie v rozumnom čase,
c) predvedenie jeho chybnej vzorky s úmyslom podporiť predaj iného výrobku (reklama typu nalákať a zmeniť).
7. Nepravdivé vyhlásenie, že výrobok je k dispozícii iba veľmi obmedzený čas alebo že je k dispozícii za špecifických podmienok iba veľmi obmedzený čas, s cieľom vyvolať okamžité rozhodnutie a znemožniť spotrebiteľovi, aby mal dostatočnú príležitosť alebo čas na kvalifikované rozhodnutie.
8. Záväzok predávajúceho, ktorý komunikoval so spotrebiteľom pred uskutočnením obchodnej transakcie v štátnom jazyku, že poskytne spotrebiteľovi službu po predaji výrobku a následné poskytnutie tejto služby je iba v inom jazyku bez toho, že by to bolo spotrebiteľovi jasne oznámené pred tým, ako sa zaviazal k obchodnej transakcii.
9. Vyhlásenie alebo iným spôsobom vytvorenie dojmu, že výrobok možno legálne predávať, pričom tomu tak nie je.
10. Prezentovanie práv, ktoré spotrebiteľovi prislúchajú podľa právnych predpisov, ako charakteristickej črty ponuky predávajúceho.
11. Využívanie redakčného priestoru v médiách na podporu výrobku, keď predávajúci zaplatil za podporu predaja, bez toho, že by to bolo vysvetlené v obsahu alebo obrazom, alebo zvukom jasne identifikovateľné pre spotrebiteľa (skrytá reklama).
12. Vecne nesprávne tvrdenie o povahe a rozsahu rizika pre osobnú bezpečnosť spotrebiteľa alebo jeho rodiny, ak si spotrebiteľ výrobok nekúpi.
13. Propagovanie podobného výrobku, ako je výrobok vyrobený konkrétnym výrobcom, a to spôsobom, ktorý úmyselne zavádza spotrebiteľa, aby sa domnieval, že výrobok vyrobil rovnaký výrobca, pričom tomu tak nie je.
14. Vytvorenie, prevádzkovanie alebo podporovanie pyramídovej schémy, v ktorej spotrebiteľ poskytne plnenie za možnosť získať kompenzáciu, ktorá vyplýva hlavne zo zapojenia ďalších spotrebiteľov do tejto schémy, a nie z predaja alebo spotreby výrobkov.
15. Tvrdenie predávajúceho, že sa chystá skončiť svoju činnosť alebo premiestniť svoju prevádzkareň, pričom tomu tak nie je.
16. Tvrdenie, že výrobok je schopný uľahčiť výhru v hazardných hrách.
17. Nepravdivé tvrdenie, že výrobok je schopný liečiť choroby, dysfunkcie alebo postihnutia.
18. Poskytnutie vecne nesprávnej informácie o podmienkach na trhu alebo o možnosti nájsť výrobok s úmyslom donútiť spotrebiteľa, aby získal výrobok za menej výhodných podmienok, ako sú normálne podmienky na trhu.
19. Tvrdenie v obchodnej praktike, že predávajúci ponúkne súťaž alebo vypíše cenu bez toho, že by opísanú cenu udelil alebo poskytol zodpovedajúcu náhradu.
20. Opísanie výrobku ako „gratis", „zadarmo", „bez poplatku" alebo podobne, pričom spotrebiteľ musí zaplatiť čokoľvek iné okrem nevyhnutných nákladov na odpovedanie na obchodnú praktiku a vyzdvihnutie tovaru alebo zaplatenie za jeho doručenie.
21. Zahrnutie do reklamného materiálu faktúry alebo obdobného dokumentu, ktorý požaduje zaplatenie sumy a ktorý vzbudzuje u spotrebiteľa dojem, že si už objednal predávané výrobky, pričom tomu tak nie je.
22. Nepravdivé tvrdenie alebo vytvorenie dojmu, že predávajúci nekoná v zámere súvisiacom s jeho obchodom, podnikaním, remeslom alebo profesiou, alebo nepravdivé prezentovanie sa ako spotrebiteľ.
23. Vytvorenie falošného dojmu, že servis výrobku po jeho predaji je dostupný v členskom štáte inom ako ten, v ktorom sa výrobok predáva.
Agresívne obchodné praktiky
1. Vytváranie dojmu, že spotrebiteľ nemôže opustiť priestor predtým, ako sa uzatvorí zmluva.
2. Osobné navštevovanie domácnosti spotrebiteľa, ignorujúc žiadosť spotrebiteľa odísť alebo sa nevracať, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku.
3. Vykonávanie vytrvalých a nechcených žiadostí telefonicky, faxom, elektronickou poštou alebo inými diaľkovými médiami, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku.
4. Žiadanie od spotrebiteľa, ktorý si chce uplatniť nárok z poistnej zmluvy, aby predložil dokumenty, ktoré nie je možné rozumne považovať za relevantné pri určení platnosti nároku, alebo systematicky neodpovedať na naliehavú korešpondenciu s cieľom odradiť spotrebiteľa od výkonu jeho zmluvných práv.
5. Zahrnutie priameho nabádania pre deti do reklamy, aby si kúpili alebo aby presvedčili svojich rodičov alebo iných dospelých, aby im kúpili propagované výrobky.
6. Žiadanie spotrebiteľa, aby vykonal okamžité alebo odložené platby za výrobky dodané predávajúcim alebo aby ich vrátil alebo uschoval, pričom si ich spotrebiteľ neobjednal, okrem prípadu, že tento výrobok je náhradným tovarom dodaným podľa osobitného predpisu.
7. Výslovné informovanie spotrebiteľa, že ak si nekúpi výrobok alebo službu, bude ohrozené zamestnanie alebo živobytie predávajúceho.
8. Vytváranie falošného dojmu, že spotrebiteľ už vyhral, vyhrá, alebo potom, čo niečo urobí, vyhrá cenu alebo získa iný rovnocenný prospech, keď v skutočnosti
a) neexistuje cena alebo iný rovnocenný prospech,
b) činnosť smerujúca k získaniu ceny alebo iného rovnocenného prospechu je podmienená tým, že spotrebiteľ uhradí hotovosť alebo si spôsobí náklady.".
Pozmeňujúcim návrhom sa zákon dopĺňa o nové § 7 až 10 upravujúce obchodné praktiky. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách") (Ú. v. EÚ, L 149, 11. 6. 2005) sú taxatívne uvedené obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé. Preto ich treba do zákona prevziať. Na prílohu odkazuje § 7 ods. 5.
Výbor NR SR pre hospodársku politiku
Gestorský výbor odporúča schváliť
Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky
o bodoch 1, 2, 4 až 17, 19 až 27, 29 až 31, 33 až 44 hlasovať spoločne s odporúčaním s c h v á l i ť,
o bodoch 3, 18 a 32 hlasovať spoločne s odporúčaním n e s c h v á l i ť,
o bode 28 hlasovať s odporúčaním n e s c h v á l i ť.
V.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku
odporúča Národnej rade Slovenskej republiky
vládny návrh zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
s c h v á l i ť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 179a) v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 126 z 20. marca 2007.
Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ho právomocami podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.
Bratislava 20. marca 2007
Maroš K o n d r ó t v. r.
predseda Výboru NR SR pre
hospodársku politiku
Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Ľubomír Jahnátek, v. r.
minister hospodárstva Slovenskej republiky