Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 715/2003 z 16. júla 2003 bola ministerstvu spravodlivosti uložená úloha predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh právnych predpisov, ktoré je potrebné novelizovať v súvislosti so schválenou optimalizáciou súdnej sústavy. Na základe uvedeného uznesenia Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Optimalizácie súdnej sústavy je súčasťou prebiehajúcej reformy súdnictva, v rámci ktorej sa vytvárajú legislatívne a organizačné podmienky pre efektívny výkon súdnictva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Štruktúra súdnej sústavy je jedným z faktorov, ktorý podmieňuje funkčnosť súdnictva. Efektívnym modelom súdnej sústavy v podmienkach konkrétneho štátu je taká súdna sústava, ktorá je schopná zabezpečiť plnú funkčnosť súdnictva v reálnych podmienkach, t. j. súdnu sústavu, ktorá vytvára dobré podmienky pre výkon súdnictva v prospech občanov a súčasne je zo strany štátu financovateľná v dostatočnej miere.
Cieľom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky je vytvorenie trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva, t. j. súdnej sústavy v rámci ktorej:
- veci patriace do vecnej príslušnosti súdov budú vybavovať všeobecné súdy prvého stupňa,
- veci, v ktorých je podaný riadny opravný prostriedok budú vybavovať všeobecné súdy druhého stupňa,
- veci, v ktorých je podaný mimoriadny opravný prostriedok a zjednocujúcu rozhodovaciu činnosť bude vybavovať Najvyšší súd SR.
V rámci trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva budú súčasne na prvom stupni vytvorené prvostupňové všeobecné súdy s osobitnou pôsobnosťou. Tieto súdy budú okrem vybavovania vecí, ktoré budú v pôsobnosti všetkých súdov daného stupňa vybavovať špecializovanú agendu.
Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, dopad na štátny rozpočet je vyčíslený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona : zákon o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :
a) návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communataire, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu, , medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003, ale predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
b) nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5, 24
4. Problematika návrhu právneho predpisu :
a)
b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,
c)
d) nie je upravená v práve Európskej únie,
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :
Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je posudzovanie súladu návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie bezpredmetné.
6. Gestor (spolupracujúce rezorty) :
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :
Pri vypracúvaní návrhu zákona nebola účasť experta.
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov
a vplyvov na zamestnanosť
1. Návrh zákona zakladá nároky na verejné financie v nasledovnom rozsahu
Kvantifikácia realizácie optimalizácie súdnej sústavy
Návrh zákona je súčasťou prebiehajúcej reformy súdnictva, v rámci ktorej sa vytvárajú legislatívne a organizačné podmienky pre efektívny výkon súdnictva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Štruktúra súdnej sústavy je jedným z faktorov, ktorý podmieňuje funkčnosť súdnictva. Efektívnym modelom súdnej sústavy v našich podmienkach je taká súdna sústava, ktorá je schopná zabezpečiť plnú funkčnosť súdnictva, t.j. súdnu sústavu, ktorá vytvára dobré predpoklady pre výkon súdnictva v prospech občanov a súčasne je zo strany štátu financovateľná v dostatočnej miere.
Navrhovaným zlúčením súdov vzniknú obvodné súdy s vyšším počtom sudcov, ktorí sa budú môcť špecializovať na jednotlivé druhy súdnych agend v rámci všeobecného súdnictva. Súčasne sa vytvárajú súdy, ktoré budú špecializované na jednotlivé špeciálne agendy (konkurzná agenda, zmenkové a šekové súdy, súd s celoslovenskou pôsobnosťou s agendou priemyselnej ochrany, súdy s agendou burzových obchodov a súdy s azylovou agendou).
Predložený návrh zákona je postavený na využití doterajších finančných zdrojov.
Z hľadiska stanovenia finančnej náročnosti realizácie dopadu tohto návrhu zákona sa použili údaje schváleného rozpočtu na rok 2003 pre civilnú časť kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR.
Základná dispozícia pre stanovenie týchto údajov bola :
- prechod výkonu súdnictva z Krajského súdu v Trnave na Vyšší súd Nitra
a z Krajského súdu v Trenčíne na Vyšší súd Žilina,
- Okresného súdu Malacky na Obvodný súd Bratislava IV,
- Okresného súdu Pezinok na Obvodný súd Bratislava III,
- Okresného súdu Piešťany na Obvodný súd Trnava,
- Okresného súdu Senica na Obvodný súd Skalica,
- Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Obvodný súd Trenčín,
- Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Obvodný súd Trenčín,
- Okresného súdu Partizánske na Obvodný súd Topoľčany,
- Okresného súdu Šaľa na Obvodný súd Galanta,
- Okresného súdu Námestovo na Obvodný súd Dolný Kubín,
- Okresného súdu Ružomberok na Obvodný súd Liptovský Mikuláš,
- Okresného súdu Kežmarok na Obvodný súd Poprad,
- Okresného súdu Svidník na Obvodný súd Bardejov,
- Okresný súd Revúca na Obvodný súd Rožňava.
Ku dňu účinnosti tohto návrhu zákona prechádza výkon súdnictva, práva a povinnosti, vrátane práv a povinností z pracovno-právnych vzťahov, rozpočtového hospodárenia a majetku štátu formou delimitačných protokolov na uvedené vyššie a obvodné súdy.
Ekonomický dopad realizácie tohto návrhu zákona je potrebné stanoviť v týchto kategóriách :
1. Bežné výdavky
Delimitované rozpočtové prostriedky z krajských a okresných súdov budú použité na zabezpečenie miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní pre sudcov, zamestnancov štátnej a verejnej služby, vrátane odvodov poistného, príspevkov zamestnávateľa do poisťovní a Národného úradu práce.
Výdavky v kategórii Tovary a ďalšie služby sa súčasne použijú na úhradu materiálno-technického zabezpečenia a prevádzkových nákladov vyššieho, príp. obvodného súdu vzhľadom na nárast personálneho obsadenia týchto súdov, ako aj potreby výkonu súdnej moci.
Zamestnancom v štátnej a verejnej službe, ktorí neprejdú na uvedené vyššie a obvodné súdy, sa vyplatí odstupné, príp. odchodné v súlade s platnými predpismi. Výška tohto odstupného (príp. odchodného) bude závislá od termínu účinnosti navrhovaného zákona.
Medzi ďalšie bežné výdavky je potrebné zahrnúť aj :
- udržiavanie opustených súdnych budov (stráženie, temperovanie) vo výške 7,2 mil. Sk,
- presťahovanie zrušených krajských a okresných súdov vo výške 2,6 mil. Sk.
2. Kapitálové výdavky
Ťažisko finančného zabezpečenia realizácie tohto návrhu zákona je vo vytvorení optimálnych priestorových a materiálových podmienok.
Pre zabezpečenie tohto cieľa je potrebné :
rok 2004
v tis. Sk
a) Projektová príprava realizácie stavebných prác
- prechod Krajského súdu v Trnave na Vyšší súd do Nitry 6,000
prechod Okresného súdu Malacky
na Okresný súd Bratislava IV 4,500
- prechod Okresného súdu Námestovo
na Okresný súd Dolný Kubín 2,500
- prechod Okresného súdu Svidník na Okresný súd Bardejov 2,500
- prechod Okresného súdu Senica na Okresný súd Skalica 2,500
S P O L U : 18,000
V rozpočte Ministerstva spravodlivosti SR na rok 2004 je na optimalizáciu súdnej sústavy rozpočtovaný objem 25 mil. Sk Zostatok finančných prostriedkov bude použitý na realizáciu stavebných prác v rámci optimalizácie súdnej sústavy.
b) Realizácia stavebných úprav - priame dopady vyvolané optimalizáciou
súdnej sústavy 2005 – 2006 – 2007
- prechod Krajského súdu v Trnave na Krajský súd Nitra 25,0 25,0
- prechod Okresného súdu Malacky
na Okresný súd Bratislava IV 14,0 13,5
- prechod Okresného súdu Námestovo
na Okresný súd Dolný Kubín 5,0 4,5
- prechod Okresného súdu Svidník
na Okresný súd Bardejov 5,0 4,5
- prechod Okresného súdu Senica na Okresný súd Skalica 20,0 30,0 10,0
S P O L U : 69,0 77,5 10,0
Sumárne na tieto účely je potrebné zabezpečiť v rozpočte kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR 156 mil. Sk.
Časové rozlíšenie týchto objemov kapitálových výdavkov je nasledovné :
2005 ......................... 69,0 mil. Sk
2006 ........................ 77,5 mil. Sk
2007 ........................ 10,0 mil. Sk
Uvedené objemy kapitálových výdavkov v rokoch 2005, 2006 a 2007 si bude rezort uplatňovať v návrhoch rozpočtu pre roky 2005, 2006. a 2007.
V priebehu roku 2005 v súvislosti s optimalizáciou súdnej sústavy dôjde k zníženiu počtu spravovaných budov v civilnej časti rezortu. Ide o následovné justičné objekty, ktoré budú v súlade so zákonom číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov ponúknuté štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám, ktorým by tento majetok mohol účelne slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu ich činnosti alebo v súvislosti s nimi :
A. Prebytočný nehnuteľný majetok
1.) Okresný súd Bánovce nad Bebravou
2.) Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
3.) Okresný súd Partizánske
4.) Okresný súd Svidník
5.)Okresný súd Senica
6.) Okresný súd Piešťany
B. Ukončenie nájomných zmlúv nebytových priestorov
1.) Okresný súd Šaľa
2.) Okresný súd Námestovo
3.) Okresný súd Revúca
V prípade neúspešného ponukového konania je rezort povinný vykonať osobitné ponukové konanie v súlade s cit. zákonom, t.j. predaj budov.
Znížením množstva spravovaných budov rezort predpokladá úsporu prevádzkových nákladov na horeuvedených súdoch cca 14,7 mil Sk ročne. V prípade predaja objektov získané finančné prostriedky bude rezort uplatňovať v súlade s platnými predpismi na úseku rozpočtového hospodárenia.
Rezort bude pri svojich požiadavkách v návrhu rozpočtu na rok 2006 prihliadať na tieto úspory.
Realizácia návrhu zákona nebude mať negatívny dopad na životné prostredie a z hľadiska zamestnanosti dôjde k zníženiu stavu zamestnancov na súdoch v Slovenskej republike.
2. Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.
3. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.
4. Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu pracovníkov.
B. Osobitná časť
K Čl. I:
K § 1:
Účelom zákona je určiť sídla a obvody všetkých súdov Slovenskej republiky a vytvoriť tak jednotný a prehľadný právny predpis, ktorý v jednotlivých ustanoveniach presne vymedzí územné obvody súdov. V súvislosti s vytváraním súdov so špeciálnou agendou (napr. zmenkové a šekové súdy, konkurzné súdy, súdy s azylovou agendou) je tiež nevyhnutné určiť ich pôsobnosť a ustanoviť špeciálnu miestnu príslušnosť v rámci konania na prvom a druhom stupni.
K § 2:
Vytváranie trojstupňovej sústavy súdnictva sa najvýznamnejšie dotkne prvostupňových súdov. Na prvostupňové súdy prejde nová agenda. To vyžaduje, aby na jednotlivých prvostupňových súdoch bol dostatočný počet sudcov a odborných zamestnancov súdov schopných novú agendu zvládnuť. Potreba sudcov na jednotlivých prvostupňových súdoch nie je daná len pomerom nápadu vecí k počtu sudcov na každom jednotlivom prvostupňovom súde, ale aj požiadavkou na nevyhnutnú mieru špecializácie jednotlivých sudcov, čo je v súčasnosti podmienka kompetentného rozhodovania sudcov.
Presun agendy na prvostupňové súdy si preto vyžiadal vytvorenie prvostupňových súdov s takým počtom sudcov a odborných zamestnancov súdu, ktorý umožní zvládnutie nápadu vecí a súčasne nevyhnutnú mieru špecializácie sudcov. Ich vytvorenie bolo možné realizovať zásadne dvoma spôsobmi:
a) doplnenie existujúcich súdov novými sudcovskými miestami zvýšením celkového počtu sudcov a zvýšením počtu odborných zamestnancov súdov,
b) zlúčením niektorých súdov a prerozdelením existujúcich sudcovských miest na zostávajúce súdy.
Plošným zvýšením počtu sudcov na všetkých v súčasnosti existujúcich prvostupňových súdoch by sa však iba prehĺbila, už dnes existujúca, nerovnováha medzi jednotlivými súdmi, pokiaľ ide o zaťaženosť jednotlivých sudcov. Toto riešenie preto nie je efektívne.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky preto v rámci vládou Slovenskej republiky schválenej optimalizácie súdnej sústavy navrhlo riešenie spočívajúce v zlúčení malých súdov tak, aby mohli byť vytvorené prvostupňové súdy personálne schopné zvládnuť novú agendu. Toto riešenie je z hľadiska cieľa, ktorým je vytvorenie podmienok pre presun agendy na prvostupňové súdy, efektívnejšie. Na základe uvedenej zmeny sa navrhuje v rámci Slovenskej republiky 42 obvodových súdov, ako súdov prvého stupňa.
K § 3:
Nerovnováha medzi jednotlivými súdmi, pokiaľ ide nápad vecí a o zaťaženosť jednotlivých sudcov existuje v súčasnosti aj na úrovni krajských súdov. Presun prvostupňovej agendy z krajských súdov na súdy prvého stupňa (obvodné súdy) v budúcnosti zmenší nápad vecí na krajských súdoch. Prevádzkovanie krajských súdov s malým nápadom vecí pri požiadavke nevyhnutnej miery špecializácie sudcov je rovnako ako v prípade prvostupňových súdov neefektívnym riešením. Ministerstvo spravodlivosti preto navrhuje zlúčenie dvoch krajských súdov, ktoré majú už dnes v porovnaní s ostatnými krajskými súdmi najmenší nápad vecí a z ostatných krajských súdov vytvoriť 6 vyšších súdov. Aj na úrovni súdov druhého stupňa potom budú existovať súdy s porovnateľným nápadom vecí (pri zohľadnení špecifík dnešných krajských súdov v Bratislave, Košiciach a Banskej Bystrici, ktoré sú v súčasnosti konkurznými súdmi).
K § 4:
V súlade s čl. 143 Ústavy Slovenskej republiky sa zachováva sa doterajšie postavenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V zmysle uvedeného článku tvoria sústavu súdov Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy, pričom pôsobnosť, organizáciu a konanie pred nimi ustanoví zákon.
Najvyšší súd Slovenskej republiky bude aj naďalej sídliť v Bratislave a jeho územný obvod bude tvoriť celé územie Slovenskej republiky. Vzhľadom na presun agendy z krajských súdov na súdy okresné však dôjde k vytvoreniu modelu, v rámci ktorého bude Najvyšší súd SR vybavovať veci, v ktorých je podaný mimoriadny opravný prostriedok a zjednocujúcu rozhodovaciu činnosť.
K § 5:
Zefektívnenie boja proti korupcii a organizovanému zločinu vyžaduje špecializáciu a koordináciu práce všetkých orgánov činných v trestnom konaní. Z tohto dôvodu sa navrhuje zriadiť Špeciálny súd so sídlom v Bratislave s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ktorý bude príslušný na konanie a rozhodovanie o trestných veciach.
Právomoci Špeciálneho súdu, a teda zároveň aj Úradu špeciálnej prokuratúry, by mali podliehať všetky osoby podozrivé zo spáchania
a) trestných činov korupcie podľa § 160 až 162 Trestného zákona, teda
- trestných činov prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 až 160c Trestného zákona,
- trestných činov podplácania podľa § 161 až 161c Trestného zákona,
- trestných činov nepriamej korupcie podľa § 162 Trestného zákona,
b) trestných činov založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a Trestného zákona,
c) obzvlášť závažných trestných činov
1. spáchaných v spojení s organizovanou skupinou pôsobiacou vo viacerých štátoch, teda
- trestného činu porušovania predpisov o nakladaní s kontrolovaným tovarom a technológiami [§ 124b ods. 4 písm. a) Trestného zákona],
- trestného činu falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov [§ 140 ods. 4 písm. a) Trestného zákona],
- trestného činu porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru [§ 148c ods. 3 písm. b) Trestného zákona],
- trestného činu nedovoleného ozbrojovania [§ 185 ods. 5 písm. b) Trestného zákona],
- trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi [§ 187 ods. 6 Trestného zákona],
- trestného činu nedovolenej výroby a držby jadrových materiálov a vysokorizikových chemických látok [§ 187a ods. 3 písm. c) Trestného zákona],
- trestného činu kupliarstva [§ 204 ods. 4 písm. b) Trestného zákona],
- trestného činu obchodovania s deťmi [§ 216b ods. 3 písm. c) Trestného zákona],
- trestného činu vydierania [§ 235 ods. 3 písm. a) Trestného zákona],
- trestného činu obchodovania s ľuďmi [§ 246 ods. 4 písm. c) Trestného zákona],
- trestného činu krádeže [§ 247 ods. 6 Trestného zákona],
- trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti [§ 252 ods. 4 písm. b) Trestného zákona],
2. spáchaných zločineckou skupinou, teda
- trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi [§ 187 ods. 7 Trestného zákona],
- trestného činu obchodovania s deťmi [§ 216b ods. 4 Trestného zákona],
- trestného činu obchodovania s ľuďmi [§ 246 ods. 5 Trestného zákona],
3. spáchaných teroristickou skupinou, teda
- trestného činu terorizmu [§ 94 ods. 2 písm. a) Trestného zákona],
d) trestných činov hospodárskych (druhá hlava osobitnej časti Trestného zákona alebo trestných činov proti majetku (deviata hlava osobitnej časti Trestného zákona), ak takým trestným činom bola spôsobená škoda alebo získaný prospech dosahujúci najmenej desaťtisícnásobok minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou alebo ak taký čin bol spáchaný v rozsahu dosahujúcom výšku najmenej desaťtisícnásobku minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (v súčasnosti minimálna mzda zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou predstavuje 5 570 Sk),
e) trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 126 až 126b Trestného zákona,
f) trestných činov súvisiacich s trestnými činmi uvedenými v písmene a), b), c), d) alebo e), ak sú splnené podmienky na spoločné konanie.
K § 6:
Reformy v rámci optimalizácie súdnej sústavy sa čiastočne dotýkajú aj vojenských súdov. Zmenou počtu krajských súdov a presunom agendy dôjde k zníženiu počtu agendy na Vojenskom obvodovom súde v Bratislave. Aj naďalej sa však zachováva doterajšia štruktúra vojenských súdov, ktorá pozostáva z vyššieho vojenského súdu a troch vojenských obvodových súdov. Vojenské obvodové súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa pokiaľ trestný poriadok neustanovuje inak a vyšší vojenský súd rozhoduje ako súd druhého stupňa.
S takouto sústavou vojenských súdov sa uvažuje aj v rámci rekodifikácie trestného práva.
K § 7:
Doterajší systém registrových súdov sa osvedčil, preto zostáva v navrhovanej štruktúre súdoch zachovaný ich rovnaký počet a sídlo. Z hľadiska výšky agendy, ktoré sa vybavuje na registrových súdoch je aj naďalej opodstatnené zachovať doterajšiu štruktúru.
Na rozdiel od platného právneho stavu, keď obchodný register viedol okresný súd v sídle krajského súdu, nezostane však vzhľadom na zlúčenie niektorých krajských súdov táto štruktúra zachovaná. Preto bolo v rámci návrhu zákona potrebné jednoznačne vyriešiť aj otázku, kto bude odvolacím súdom pre rozhodovanie súdov obvodných. Zároveň v súvislosti s novým zákonom o registrácii údajov v obchodnom registri sa väčšia časť agendy sústredí u vyšších súdnych úradníkov a sudcovia sa budú môcť venovať skutkovo zložitejším veciam.
K § 8:
V súvislosti so zámerom presunu agendy z druhostupňových súdov na súdy prvého stupňa sa navrhuje, aby v vo veciach konkurzov a vyrovnania rozhodovali obvodné súdy ako súdy prvého stupňa. Podľa platnej právnej úpravy rozhodujú v týchto veciach krajské súdy ako súdy prvostupňové. V nadväznosti na zmenu vecnej príslušnosti sa v príslušných ustanoveniach mení aj občiansky súdny poriadok v rámci čl. II.
Vo veciach konkurzov a vyrovnania bude na prvom stupni rozhodovať 6 obvodných súdov v sídle kraja a na druhom stupni 3 vyššie súdy. Ako odvolacie súdy budú pôsobiť Vyššie súdy v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach, ktoré podľa platného stavu rozhodujú v rámci prvého stupňa.
K § 9:
Uvedeným návrhom sa sleduje vytvorenie špecializovaných súdov, ktoré budú mať dostatočnú odbornú kapacitu, na rozhodovanie v agende, ktorá je náročná a špecifická. V súčasnosti nie je vysoký počet týchto sporov, ale v budúcnosti sa predpokladá jeho zvyšovanie.
V súčasnosti o sporoch týkajúcich sa zmeniek a šekov rozhodujú krajské súdy ako súdy prvého stupňa, v súlade so zámerom presuny agendy na prvostupňové súdy sa navrhuje, aby na spory zo zmeniek a šekov boli príslušné tri obvodové súdy. Odvolacím súdom v týchto prípadoch budú vyššie súdy v Nitre, Prešove a Žiline. navrhované riešenie tak nadväzuje aj na vytvorenie troch odvolacích konkurzných súdov v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach.
K § 10:
Slovenská republika sa podpísaním Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie zaviazala rešpektovať celý rad medzinárodnoprávnych dokumentov, ktoré tvoria prílohu Dohody. Jedným z mimoriadne dôležitých medzinárodnoprávnych dokumentov v tejto oblasti je i Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva publikovaná oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 152/2000 Z. z. o uzavretí Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „Dohoda TRIPS") .
Prijatím Dohody TRIPS v rámci WTO vznikol pre Slovenskú republiku záväzok harmonizovať svoje právne predpisy v oblasti komerčného uplatnenia a využitia predmetov duševného vlastníctva. Dohoda TRIPS určuje minimálny štandard ochrany predmetom práv priemyselného vlastníctva jednak pre štádium ich zápisu, resp. registrácie, jednak pre štádium ich ďalšej ochrany prostredníctvom ochrany na hraniciach pred napodobňovanými a falšovanými výrobkami a ochrany súdnej, vzťahujúce sa vo všeobecnosti na prípady porušovania práv k predmetom práv priemyselného vlastníctva.
Základnou koncepciou predkladaného materiálu je to, že sa presadzuje princíp optimálnej koncentrácie súdnej agendy (rovnako ako v prípade registrových alebo konkurzných súdov na Slovensku) týkajúcej sa ochrany priemyselného vlastníctva na jeden súd s vytvorením senátu zloženého z vysoko špecializovaných a jazykovo vybavených sudcov v oblasti priemyselných práv. Týmto postupom je možné zabezpečiť rozhodovanie o právach v tejto špecifickej oblasti v reálnom čase, pričom práve čas, potrebný na prijatie meritórneho rozhodnutia predstavuje jeden z najväčších problémov súčasného slovenského súdnictva. Zároveň by bolo možné zabezpečiť i vysokú kvalifikovanosť rozhodnutí, čo pri súčasnom rozptýlení agendy v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku na všetky krajské, resp. okresné súdy nie je možné.
Základným a nevyhnutným predpokladom pre výber súdu boli najmä predchádzajúce skúsenosti s touto agendou. Umiestnenie súdu do Banskej Bystrice bolo ovplyvnené tiež tou skutočnosťou, že je tu situovaný Úrad priemyselného vlastníctva SR. Preto sa navrhované riešenie javí ako racionálne, najmenej nákladne a optimálne riešenie. Úrad priemyselného vlastníctva SR má možnosti a prostriedky na zabezpečenie sústavného vzdelávania sudcov, je priamo pri príprave a realizácii všetkých významných zmien na poli priemyselných práv v medzinárodnej sfére a v súčasnej dobe má i možnosť zabezpečiť prvotné rozsiahle zaškolenie sudcov, ktorého materiálnu i profesionálnu podporu môže Úrad priemyselného vlastníctva SR zabezpečiť prostredníctvom vlastných zdrojov. Súčasne uvedený senát bude v budúcnosti predstavovať vysokokoncentrovaný zdroj legislatívnych podnetov de lege ferendae pre činnosť Úradu priemyselného vlastníctva SR, čo v súčasnosti v Slovenskej republike absentuje.
K § 11:
Obdobne ako pri predchádzajúcich špeciálnych súdoch, aj súd s burzovou agendou bude mať špecifickú a náročnú agendu, ktorá je v nadväznosti na Burzu cenných papierov koncentrovaná predovšetkým v Bratislave. z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby bol prvostupňovým súdom v týchto veciach Obvodný súd Bratislava V. a odvolacím súdom Vyšší súd Bratislava.
K § 12:
Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným v azylovom konaní sa v novele Občianskeho súdneho poriadku zverilo do vecnej príslušnosti krajských súdov. Vzhľadom na špecifický charakter azylovej problematiky a v súlade s požiadavkou rýchlosti a hospodárnosti konania sa navrhuje koncentrácia azylovej agendy na dva krajské súdy v Slovenskej republike s vymedzenou územnou pôsobnosťou. Pri výbere súdov z hľadiska ich sídla sa prihliadalo i na možnosti disponovania vlastnými zdrojmi informácií o krajinách pôvodu žiadateľov o azyl a ďalších skutočnostiach dôležitých pre rozhodovanie.
K § 13 až 17:
V rámci prechodných ustanovení je nevyhnutné vyriešiť usporiadanie vzťahov medzi zlučovanými súdmi, ktoré sa týkajú predovšetkým prechodu doterajšej agendy, majetku a práv a povinností, pracovnoprávnych a obdobných pracovných vzťahov.
V súvislosti s zmenou počtu druhostupňových súdov bolo potrebné vyriešiť zároveň otázku príslušnosti druhostupňových súdov vo veciach odvolaní, ktoré boli podané napr. na okresnom súde v Senici, ktorý patrí podľa platného stavu do územného obvodu Krajského súdu v Trnave a ktoré ešte neboli zaslané nadriadenému súdu na rozhodnutie o odvolaní. Po nadobudnutí účinnosti zákona sa druhostupňovým súdom pre Obvodný súd v Senici stane Vyšší súd Bratislava.
V rámci § 15 sa rieši postavenie prísediacich, ktorí boli zvolení do funkcie podľa štvrtej časti zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov. Keďže prísediacich volia obecné zastupiteľstvá v obvode príslušného súdu z kandidátov z radov občanov, ktorí majú trvalý pobyt alebo pracujú v obvode súdu, bolo nevyhnutné v súvislosti so zlučovaním súdov upraviť ich status.
K § 18:
Generálnou novelizačnou klauzulou sa zavádza jednotné označenie súdov vo všetkých právnych predpisov.
K § 19:
Zrušuje sa doterajšia právna úprava.
K Čl. II:
K bodu 1:
Ide iba o legislatívno – technickú zmenu súvisiacu so zmenou terminológie v rámci sústavy súdov.
K bodom 2 až 4:
V nadväznosti na presun agendy z druhostupňových na prvostupňové súdy bolo potrebné zmeniť ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
K Čl. III:
Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a potrebnú legislvakančnú lehotu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. septembra 2004 s výnimkou niektorých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť 1. marca 2005. Presun agendy z druhostupňových na prvostupňové súdy je potrebné spraviť postupne, aby sa jednotlivé súdy mali možnosť dostatočne pripraviť, preto je nevyhnutné aby bol vytvorený časový priestor na uvedenú zmenu. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby ustanovenia týkajúce sa konkurzných súdov, zmenkových a šekových súdov a súdov s agendou burzových obchodov nadobudli účinnosť až 01.03.2005. V súvislosti s postupným presunom agendy z krajských na okresné súdy sa v rámci návrhu zákona navrhlo, aby agenda konkurzov a vyrovnaní prešla na obvodné súdy s účinnosťou od 01.003.2005. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné zachovať na prechodné obdobie doterajší právny stav. Účinnosť paragrafu 18 je však obmedzená a od 01.03.2005 sa nepoužije.
Bratislava 14. januára 2004
Mikuláš Dzurinda, v.r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Daniel Lipšic, v.r.
podpredseda vlády
a minister spravodlivosti
Slovenskej republiky