Dôvodová správa k pôvodnému návrhu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (znenie dôvodovej správy nekorešponduje s aktuálnym znením zákona, keďže bola vyhotovovaná len pri príprave pôvodného zákona).
Všeobecná časť
1. Zhodnotenie súčasného stavu
Od 1. januára 1993 bola v rámci reformy daňovej sústavy zavedená daň z pridanej hodnoty, ktorá spoločne so spotrebnými daňami nahradila dovtedy používanú daň z obratu a dovoznú daň. Pôvodná právna úprava dane z pridanej hodnoty platná od 1. januára 1993 (zákon č. 222/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) bola od 1. januára 1996 nahradená zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z., ktorý bol doteraz trinásťkrát novelizovaný, a to zákonom č. 200/1996 Z. z., zákonom č. 386/1996 Z. z., zákonom č. 371/1997 Z. z., zákonom 60/1999 Z. z., zákonom č. 153/1999 Z. z., zákonom č. 342/1999 Z. z., zákonom č. 246/2000 Z. z., zákonom č. 524/2001 Z. z., zákonom č. 555/2001 Z. z., zákonom č. 511/2002 Z. z., zákonom č. 637/2002 Z. z., zákonom č. 144/2003 Z. z. a zákonom č. 255/2003 Z. z.
Daň z pridanej hodnoty patrí medzi prioritné oblasti aproximácie nášho práva s právom Európskej únie od prijatia Európskej dohody o pridružení. Konkrétne ide o čl. 70 uvedenej dohody, ktorý rieši nepriame zdaňovanie. Problematika dane z pridanej hodnoty je prioritná aj z hľadiska Národného programu pre prijatie acquis communautaire (kapitola 10 – Dane) a je tiež prioritnou podľa Partnerstva pre vstup. Z uvedených priorít sa vychádzalo pri všetkých doterajších úpravách platného právneho stavu v oblasti dane z pridanej hodnoty, čím sa zabezpečil významný pokrok v prispôsobovaní našej právnej úpravy.
Súčasne platná právna úprava dane z pridanej hodnoty je z veľkej časti prispôsobená predpisom Európskej únie, ktoré upravujú uplatňovanie tejto dane. Ide predovšetkým o sekundárnu legislatívu Európskej únie, konkrétne Šiestu smernicu Rady EÚ 77/388/EHS, ktorá je základnou smernicou upravujúcou uplatňovanie dane z pridanej hodnoty v Európskej únii. Neobsahuje však úpravy, ktoré nemohli byť doteraz v úprave obsiahnuté, lebo budú aktuálne až po našom vstupe do Európskej únie. Aj štruktúra súčasne platnej právnej úpravy nekorešponduje s touto smernicou. Navyše doterajší platný právny stav bol už trinásťkrát zmenený a doplnený, čím sa stal do značnej miery neprehľadný.
V rámci prístupového procesu bol prijatý záväzok dosiahnuť úplnú aproximáciu nášho práva s právom EÚ v danej oblasti. Tento zámer sa má dosiahnuť vypracovaním nového zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý by svojou štruktúrou bol porovnateľný s citovanou smernicou a zároveň by riešil tie oblasti úpravy, ktoré doteraz nemohli byť riešené národnou legislatívou. Zo súčasne platnej legislatívy budú prevzaté všetky ustanovenia, ktoré sú v súlade so smernicou a budú doplnené o oblasti, ktoré sa stanú aktuálne až našim vstupom do EÚ. Pôjde predovšetkým o celý komplex zdanenia tovarov a služieb medzi členskými štátmi v rámci jednotného trhu (obstarávanie i dodávky), nová registrácia subjektov pre daň, osobitná úprava zdaňovania zberateľských predmetov a starožitností, investičného zlata a pod.
2. Hospodársky a finančný dosah právnej úpravy
Predmetný zákon nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.
Po vstupe Slovenskej republiky do EÚ sa z dôvodu zrušenia fiškálnych hraníc medzi SR a členskými krajinami nebude vyberať daň z tovarov dodávaných z iných členských štátov pri ich vstupe na územie SR. Z tohto dôvodu vznikne krátkodobý (priemerne 60-dňový) posun v príjmoch štátneho rozpočtu z dane z pridanej hodnoty vo výške cca 15,4 mld. Sk. Na základe zníženia obratu pre registráciu platiteľov dane sa predpokladá nárast počtu osôb, ktoré budú povinné registrovať sa za platiteľov dane do konca roku 2004. Nárastom počtu platiteľov dane sa odhaduje zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v roku 2004 o cca 0,4 mld. Sk. V ďalších rokoch sa z titulu zníženia hranice pre registráciu subjektov na platiteľov DPH odhaduje trvalé ročné zvýšenie príjmov o cca 1,0 mld. Sk. Odpočítanie dane z majetku novoregistrovaných platiteľov bude mať negatívny jednorazový dopad na príjmy štátneho rozpočtu vo výške cca 1,7 mld. Sk. Podrobná kvantifikácia rozpočtových dopadov vyplývajúcich zo vstupu SR do EÚ v oblasti dane z pridanej hodnoty je uvedená v informatívnom materiáli Ministerstva financií „Informácia o jednorazových dopadoch legislatívnych zmien vyplývajúcich zo vstupu SR do EÚ v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní na daňové príjmy v rokoch 2003 a 2004", ktorý vzala na vedomie Vláda SR dňa 20.8.2003.
Predpokladaný nárast počtu platiteľov registrovaných na daň z pridanej hodnoty a s tým spojené zvýšenie administratívnej náročnosti správy a kontroly dane z pridanej hodnoty si vyžiada zvýšenie počtu pracovných miest na daňových úradoch. V súvislosti s potrebami vyplývajúcimi zo vstupu do ES a v súvislosti s prijímaním eurozákonov v oblasti nepriamych daní bude riešená tiež problematika týkajúca sa reorganizácie daňovej a colnej správy. Ministerstvo financií pripraví k uvedenej problematike komplexný materiál s analýzou súčasného stavu a spôsobu riešenia potrieb v nových podmienkach presunom kompetencií a mzdových prostriedkov medzi daňovou a colnou správou tak, aby aj po zmenách nedošlo k zvýšeniu celkového počtu pracovníkov daňovej a colnej správy. Ministerstvo financií teda nepredpokladá ani zvýšené požiadavky na finančné prostriedky štátneho rozpočtu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nie je v rozpore so žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom a medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Osobitná časť
K článku I
K § 1
Paragraf 1 všeobecne vymedzuje predmet úpravy zákona. Úprava dane vychádza zo Šiestej smernice v znení jej zmien a dodatkov, ktorá je základnou smernicou pre uplatňovanie jednotného systému dane z pridanej hodnoty vo všetkých členských štátoch Európskej únie.
K § 2
Ustanovenie uvádza, že predmetom dane sú jednotlivé druhy zdaniteľných plnení (tovar a služby) a zároveň definuje na účely tohto zákona pojmy tuzemsko, zahraničie, územie Európskych spoločenstiev a územie tretích štátov v súlade s čl. 2 a 3 Šiestej smernice. Uvedené definície sú potrebné z pohľadu správnej aplikácie zákona v praxi.
Zásadná zmena oproti platnej právnej úprave dane z pridanej hodnoty nastáva pri zdaňovaní dovozu tovaru. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sa bude ako dovoz tovaru zdaňovať len tovar dovezený z tretích štátov, ktoré nie sú členmi Európskej únie. "Dovoz tovaru" (nadobudnutie tovaru) z iného členského štátu do tuzemska pri neexistencii fiškálnych hraníc medzi členskými štátmi Európskej únie sa bude zdaňovať ako nadobudnutie tovaru z iného členského štátu podľa podmienok a postupov uvedených v ďalších ustanoveniach.
K § 3
Ustanovenie tohto paragrafu definuje v súlade s čl. 4 Šiestej smernice zdaniteľnú osobu a podnikateľskú činnosť. Zdaniteľné osoby zahŕňajú širší okruh osôb, ktoré sú považované na účely zákona za „podnikateľské subjekty", v porovnaní s vymedzením § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Podnikanie na účely tohto zákona sa definuje v súlade s čl. 4 bod 2 Šiestej smernice. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného alebo nehmotného majetku za účelom dosahovania príjmu, čo bude znamenať, že ak fyzická osoba - občan bude prenajímať napr. nehnuteľnosť, z ktorej bude dosahovať príjem, stáva sa na účely tohto zákona zdaniteľnou osobou. Rovnako bude posudzovaná tiež každá fyzická osoba v prípade, ak dodá nový dopravný prostriedok (automobil, loď, lietadlo) do iného členského štátu. Tak, ako aj doteraz, sa za podnikanie nebude považovať vykonávanie činností v rámci zamestnaneckých vzťahov, štátnozamestnaneckého a služobného pomeru alebo iného právneho vzťahu.
K § 4 až § 7
Ustanovenia týchto paragrafov sa týkajú registračnej povinnosti. Sú v nich definované osoby (tuzemské i zahraničné), ktoré sú povinné podať žiadosť o registráciu pre daň. Zároveň určujú, za akých podmienok sú tieto osoby povinné podať žiadosť o registráciu.
Paragraf 4 definuje, ktoré zdaniteľné osoby sa musia alebo môžu stať platiteľmi dane, a čo sa na účely tohto zákona považuje za obrat (v zásade príjmy za dodané tovary a služby okrem tých, ktoré sú oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie dane, a okrem príležitostného predaja hmotného majetku mimo zásob a nehmotného majetku). Pôjde o tuzemské osoby, príp. aj o zahraničné osoby, ktoré majú prevádzkáreň na území SR, vykonávajúce ekonomické aktivity v tuzemsku vo svojom sídle, prevádzkárni, alebo ak takéto miesto neexistuje, vykonávajúce ekonomické aktivity v mieste bydliska.
V porovnaní s doteraz platným právnym stavom dochádza k zmene výšky obratu, ktorý bude rozhodujúci pre povinnú registráciu, a tiež k zmene časového horizontu, za ktorý sa výška obratu bude sledovať. Výška obratu sa znížila o polovicu na 1,5 mil. Sk (t.j. 35 000 EUR) za predchádzajúcich maximálne 12 kalendárnych mesiacov (t. j. obrat maximálne za rok, nemusí to byť však kalendárny rok). Doteraz sa obrat sledoval maximálne za tri kalendárne mesiace (obrat 750 000 Sk, t. j. za rok 3 mil. Sk). Obdobne ako doteraz, ale podľa nových podmienok, je upravená registrácia zdaniteľných osôb podnikajúcich spoločne na základe zmluvy o združení podľa Občianskeho zákonníka alebo inej obdobnej zmluvy. Zdaniteľné osoby budú mať aj naďalej možnosť dobrovoľnej registrácie. Osvedčenie o registrácii a pridelené identifikačné číslo pre daň vydané správcom dane bude potvrdzovať zaregistrovanie zdaniteľnej osoby za platiteľa dane..
Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy sú povinné podľa § 5 sa registrovať aj zahraničné osoby, t.j. osoby, ktoré nemajú oprávnenie na podnikanie na území Slovenskej republiky a sú podnikateľmi z iného členského štátu alebo z tretích štátov, ak dodávajú tovary a služby v tuzemsku bez ohľadu na výšku obratu, napr. zahraničná stavebná firma, ktorá vykonáva stavebné práce v tuzemsku, bude povinná sa registrovať na Daňovom úrade Bratislava I pred začatím vykonávania týchto stavebných prác. Táto povinnosť sa nevzťahuje na zahraničnú osobu dodávajúcu službu alebo tovar s montážou a inštaláciou, ak je daň povinný platiť zákazník v tuzemsku (podľa § 69 zákona).
Paragraf 6 určuje, za akých podmienok je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň zahraničná osoba, ktorá dodáva do tuzemska tovary formou zásielkového predaja. Ustanovenie definuje pojem zásielkový predaj. Zahraničná osoba je povinná sa registrovať v prípade, že hodnota dodávaného tovaru dosiahne 1,5 mil. Sk (35 000 EUR) bez dane. Zahraničná osoba môže požiadať o registráciu aj v prípade, že nedosiahne stanovený obrat za 12 kalendárnych mesiacov (dobrovoľná registrácia). Ak dodáva formou zásielkového predaja tovary, ktoré sú predmetom spotrebnej dane, je povinná sa registrovať bezodkladne. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že aj naši platitelia dane, ktorí dodávajú tovar do iného členského štátu formou zásielkového predaja, budú musieť sledovať limit stanovený členskou krajinou, do ktorej tovar dodávajú. Limit v jednotlivých členských krajinách môže byť 35 000 EUR alebo 100 000 EUR. Zásielkovým predajom bude dodanie (odoslanie, prepravenie) tovaru odberateľovi, ktorý nemá pridelené identifikačné číslo pre daň (neplatiteľovi) a v prípade tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, len ak bude dodaný fyzickej osobe na osobnú spotrebu.
V paragrafoch 4 až 6 je upravená registrácia osôb, ktoré sa stanú platiteľmi dane. To znamená, že tieto osoby budú povinné uplatňovať daň pri dodávkach tovarov a služieb, a zároveň budú mať právo na odpočítanie dane z týchto prijatých plnení. Osoby, ktoré budú povinné požiadať o registráciu podľa § 7, sa nestanú platiteľmi dane, t. j. nebudú mať právo na odpočítanie dane, ale budú mať povinnosť zdaniť nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Týmito osobami budú osoby, ktoré nie sú platiteľmi dane, ako aj právnické osoby, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami, t. j. ide o všetky rozpočtové, príspevkové organizácie a iné právnické osoby, ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť. Pôjde o také prípady, ak tieto osoby nadobudnú tovar z iného členského štátu a hodnota tohto tovaru dosiahne 420 000 Sk (10 000 EUR) za kalendárny rok. Potom budú povinné podať žiadosť o registráciu pre daň. Na základe toho budú povinné platiť daň podľa tohto zákona a podávať daňové priznania. Týmto osobám bude pridelené identifikačné číslo pre daň, ktoré budú používať pri objednávaní tovarov z iných členských štátov.
K § 8
Ustanovenie tohto paragrafu vymedzuje v súlade s čl. 5 Šiestej smernice dodanie tovaru ako dodanie hnuteľnej a nehnuteľnej veci, pri ktorej dochádza k zmene vlastníckeho práva k veci a dodanie stavby alebo jej časti. Rozhodnutie štátneho orgánu (podľa zákona) o prechode vlastníctva k hmotnému majetku za protihodnotu sa tiež bude považovať za dodanie tovaru (pôjde napr. o prípady vyvlastnenia – platiteľ dane uskutoční dodanie tovaru).
Bezodplatné dodanie tovaru sa bude považovať za dodanie tovaru za protihodnotu, to znamená, že bude predmetom dane, ak pôjde o prípady dodania tovaru na osobné účely zamestnancom platiteľa dane, na jeho osobnú spotrebu, prípadne na ďalšie iné účely ako na účely podnikania (napr. poskytnutie daru).
V súlade s čl. 28a bod 5 písm. b) Šiestej smernice sa za dodanie tovaru za protihodnotu (t. j. bude predmetom dane) bude považovať aj premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby, ktorý je súčasťou jej majetku, z tuzemska do iného členského štátu pre potreby jej podnikania mimo tuzemska. Nebude sa jednať o dodanie tovaru pre inú osobu, ale pôjde o prípady, kedy zdaniteľná osoba svoj vlastný majetok premiestni do iného členského štátu na účely svojho podnikania. Uvedené sú tiež prípady, kedy sa premiestnenie tovaru pri splnení predpísaných podmienok nebude považovať za dodanie tovaru za protihodnotu (t.j. nebude predmetom dane). Pôjde napríklad o prípady premiestnenia tovaru dodaného s montážou, o premiestnenie tovaru na účely realizácie zásielkového predaja tovaru, o premiestnenie tovaru za účelom vývozu do tretích krajín a za účelom dodania tovaru na palubách lietadiel, lodí alebo vlakov pri osobnej doprave vo vnútri EÚ. V prípade porušenia týchto podmienok sa však uskutoční premiestnenie tovaru za protihodnotu a bude predmetom dane.
K § 9
Ustanovenie definuje dodanie služby v súlade s čl. 6 Šiestej smernice, podľa ktorého každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru, je dodaním služby. Za dodanie služby za protihodnotu sa považuje aj bezodplatné dodanie služby na osobnú spotrebu zdaniteľnej osoby, jej zamestnancov alebo na iný účel ako na podnikanie tak, ako to vyplýva z bodu 2 čl. 6 Šiestej smernice. Za dodanie služby sa tiež považuje prevod práv k priemyselnému alebo inému duševnému vlastníctvu (k patentom, licenciám, autorské práva), poskytnutie práva využiť hmotný majetok (prenájmy), záväzok zdržať sa konania a tiež služba dodaná podľa rozhodnutia štátneho orgánu na základe zákona.
Ak zdaniteľná osoba obstará vo svojom mene na účet inej osoby službu, považuje sa za príjemcu a poskytovateľa tejto služby, pričom súčasťou tejto služby je aj jej odmena za obstaranie služby.
K § 10
Ustanovenie tohto paragrafu uvádza, ktoré plnenia sa nepovažujú za dodanie tovaru a dodanie služby, čo má za následok neuplatňovanie dane na takéto plnenia. Za dodanie tovaru sa nepovažuje predaj podniku alebo jeho časti inému platiteľovi, ako aj nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak nadobúdateľ je platiteľom. Ak je však nadobúdateľom tovaru, služby alebo nepeňažného vkladu osoba, ktorá prevažne dodáva tovary a služby oslobodené od dane (bez možnosti odpočítania dane), pôjde o dodanie tovaru a služby (t.j. bude sa zdaňovať). Emisia cenného papiera emitentom sa tiež nepovažuje za dodanie služby a nezdaňuje sa.
K § 11
Ustanovenie paragrafu definuje v súlade s čl. 28a Šiestej smernice nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ktoré je podľa § 2 zákona predmetom dane. Vo vzťahu k predmetu dane je potrebné vychádzať z toho, kto nadobúda tovar z iného členského štátu. Všetko, čo je definované ako nadobudnutie tovaru v tuzemsku, vlastne znamená povinnosť nadobúdateľa tento tovar zdaniť. Nadobudnutím tovaru sa rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným majetkom.
Daň z pridanej hodnoty budú platiť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu tieto osoby:
- registrovaní platitelia dane,
- ostatné zdaniteľné osoby, ktoré nie sú platiteľmi dane, ak hodnota tovaru nadobudnutého z iného členského štátu dosiahne v kalendárnom roku 420 000 Sk (10 000 EUR),
- akákoľvek právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, ak hodnota tovaru nadobudnutého z iného členského štátu v kalendárnom roku dosiahne 420 000 Sk (10 000 EUR),
- každá osoba, ktorá nadobudne nový dopravný prostriedok.
Prvé tri kategórie osôb budú platiť daň v prípade, ak dodávateľom tovaru je osoba identifikovaná pre daň (platiteľ dane) v inom členskom štáte. Pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku bude kupujúci platiť daň bez ohľadu na postavenie predávajúceho v oblasti dane z pridanej hodnoty (každá osoba z iného členského štátu, t. j. identifikovaná aj neidentifikovaná pre daň, uskutoční predaj dopravného prostriedku bez dane).
V prípade, ak je nadobudnutý tovar predmetom spotrebnej dane, každý nadobúdateľ takého tovaru je povinný platiť v tuzemsku daň, ak mu vznikne povinnosť platiť spotrebnú daň v tuzemsku.
Za nadobudnutie tovaru v tuzemsku sa nebude považovať nadobudnutie takého tovaru, ktorý sa v tuzemsku dodáva ako oslobodený od dane a všetky nadobudnutia tovaru zdaniteľnými osobami v tuzemsku, ktoré nie sú registrované pre daň, t.j. nedosiahli stanovený limit 420 000 Sk, alebo sa dobrovoľne neregistrovali pre daň pred dosiahnutím limitu. Takéto dodávky z iného členského štátu do tuzemska budú realizované s daňou podľa zákona platného v štáte dodania.
Ustanovenie paragrafu umožňuje nadobúdateľovi zdaňovať nadobudnutie tovaru v tuzemsku, aj keď nedosiahne hodnota nadobudnutého tovaru sumu 420 000 Sk (10 000 EUR). Uplatňovanie tohto režimu je povinný oznámiť daňovému úradu spolu so žiadosťou o registráciu pre daň. Zároveň mu tento paragraf ukladá povinnosť tento režim dodržiavať po dobu 2 rokov.
Nakoľko za nadobudnutie tovaru v tuzemsku sa vždy považuje nadobudnutie nového dopravného prostriedku z iného členského štátu, paragraf v súlade s čl. 28a bod 2 Šiestej smernice definuje dopravný prostriedok a nový dopravný prostriedok. Doterajší právny stav na účely dane osobitne definoval len osobný automobil. Na účely tohto zákona je dôležitá definícia nového dopravného prostriedku, ktorým bude každé pozemné motorové vozidlo (objem motora nad 48 cm3 alebo výkon viac ako 7,2 kW) do 6 mesiacov od prvého uvedenia do prevádzky a súčasne s maximálne najazdenými 6 000 km, každé plavidlo (dlhšie ako 7,5 m) do 3 mesiacov od prvého uvedenia do prevádzky, a súčasne prevádzkované vo vode nie viac ako 100 hodín a každé lietadlo (štartovacia hmotnosť viac ako 1 550 kg) do 3 mesiacov od prvého uvedenia do prevádzky, a súčasne nenalietalo viac ako 40 prevádzkových hodín.
K § 12
Dovozom tovaru sa rozumie vstup tovaru z tretích štátov na územie Európskych spoločenstiev. V porovnaní so súčasným stavom, kedy sa za dovoz tovaru považuje prepustenie zahraničného tovaru do príslušného colného režimu v tuzemsku (len na územie SR), pričom zahraničím sú štáty ES i ostatné zahraničné štáty, o dovoz tovaru pôjde len vo vzťahu k tretím štátom, pričom dovoz sa nemusí realizovať len do tuzemska, ale kdekoľvek na územie ES. Správcami dane pri dovoze tovaru sú colné orgány. Na vymeriavanie a výber dane pri dovoze tovaru sa vzťahuje colný kódex a iné platné colné predpisy.
K § 13
Paragraf definuje v súlade s čl. 8 Šiestej smernice miesto dodania tovaru. Určuje rozdielne miesto dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s prepravou a ak ide o dodanie tovaru bez prepravy. Miesto dodania je osobitne riešené, ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou tovaru. Určenie miesta dodania tovaru v uvedeným prípadoch je obdobné ako v súčasnom systéme mechanizmu dane s určitými upresneniami podľa smerníc.
Ako nové sa osobitne určuje miesto dodania tovaru, ak ide o dodanie tovaru na palubách lietadiel, lodí a vlakov počas osobnej dopravy v rámci Európskych spoločenstiev.
K § 14
V súlade s čl. 28b B bod 2 a 3 Šiestej smernice ustanovenie určuje miesto dodania tovaru pri zásielkovom predaji tovaru z iného členského štátu do tuzemska a z tuzemska do iného členského štátu.
Ak zahraničná osoba z iného členského štátu dodáva formou zásielkového predaja tovar do tuzemska a hodnota týchto dodávok dosiahne v kalendárnom roku 1,5 mil. Sk (35 000 EUR), za miesto dodania tovaru sa považuje tuzemsko. Dodávky tovarov do uvedeného limitu majú miesto dodania v členskom štáte, z ktorého sa zásielkový predaj realizuje. Zahraničná osoba si v týchto prípadoch môže dobrovoľne zvoliť za miesto dodania tovaru tuzemsko, aj keď stanovený limit ešte nedosiahla. Obdobne to platí aj na tuzemských dodávateľov tovaru do iných členských štátov formou zásielkového predaja. Musia sledovať limity dodávok podľa jednotlivých členských štátov ES (štáty si môžu vybrať buď limit 100 000 EUR alebo 35 000 EUR), aby vedeli posúdiť povinnosť svojej registrácie v príslušnej krajine a aby správne určili miesto dodania tovaru pre správne uplatňovanie dane.
K § 15
Ustanovenie v súlade s čl. 9 Šiestej smernice určuje pravidlá, týkajúce sa miesta dodania služby. Základné pravidlo spočíva v tom, že za takéto miesto sa považuje miesto, kde dodávateľ služby má sídlo alebo stály podnik, z ktorého poskytuje služby. Z tohto všeobecného pravidla je v kontexte medzinárodného obchodu zavedený celý rad výnimiek. Miestom dodania pri prepravných službách je miesto, kde sa preprava vykonáva. Za predpokladu, že časť prepravy sa vykonáva aj mimo tuzemska, je miestom dodania tuzemsko pre tú časť prepravy, ktorá sa vykoná v tuzemsku. Napríklad pri medzinárodnej osobnej preprave v rámci ES sa zdaňuje každý úsek v štáte, cez ktorý sa preprava uskutočňuje (úsek v tuzemsku sa zdaňuje v tuzemsku, úsek v Rakúsku sa zdaňuje v Rakúsku a pod.). Osobitné pravidlá uvedené v § 16 platia pri preprave tovaru vo vnútri Európskych spoločenstiev. Miestom dodania služby pri službách poskytovaných v súvislosti s nehnuteľným majetkom vrátane napr. služieb realitných kancelárií, architektov, je miesto, kde sa tento majetok nachádza. Iné služby, napr. v oblasti kultúry, umenia športu, vedy, vzdelávania alebo zábavy sa považujú za dodané tam, kde boli fyzicky realizované.
Pri poskytovaní niektorých kategórií služieb, tzv. nehmotných služieb osobám, ktoré podnikajú v inom členskom štáte, alebo osobám z tretích štátov, je miesto dodania služby miesto, kde má zákazník podnik, pre ktorý sa služba dodáva, alebo kde má svoje bydlisko. Týka sa to napríklad reklamných služieb, poradenských a právnych služieb, prevodu alebo postúpenia autorských a im príbuzných práv, práv k patentom, ochranným známkam a podobným priemyselným právam, telekomunikačných služieb a elektronicky dodávaných služieb vrátane sprostredkovania týchto služieb, ak sprostredkovateľ koná v mene a na účet inej osoby. Pokiaľ ide o pridelenie zamestnancov, aj napriek tomu, že náš právny poriadok pridelenie zamestnancov na základe obchodno-právneho vzťahu zatiaľ neupravuje, je potrebné takúto nehmotnú službu mať zahrnutú v zákone, nakoľko po vstupe SR do EÚ budú na území SR pôsobiť aj iné subjekty, ako slovenskí podnikatelia, ktorí takúto činnosť, t. j. pridelenie zamestnancov môžu bežne poskytnúť, čo im umožňuje právo ich členského štátu. Podotýkame, že ide o nehmotnú službu, ktorá je uvedená medzi taxatívnym výpočtom nehmotných služieb podľa čl. 9 bod 2 písm. e Šiestej smernice.
Ak miesto dodania takýchto služieb je iný členský štát, je osobou povinnou platiť daň pri týchto službách príjemca služby. Príjemca služby musí uviesť v daňovom priznaní sumu dane a je zodpovedný za platbu dane vo svojom členskom štáte.
Ak osoba, ktorá má podnik, z ktorého sa služba poskytuje, v treťom štáte a poskytuje telekomunikačné, rozhlasové a televízne služby osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a má sídlo v tuzemsku, je miestom dodania služby tuzemsko. Rovnako sa určuje miesto dodania služby v prípade elektronicky dodávaných služieb osobou, ktorá má podnik, z ktorého sa služba poskytuje, v treťom štáte.
Uvedené princípy určovania miesta dodania služby obsahuje už aj súčasne platná právna úprava s výnimkou takých prípadov, ktoré nebolo možné aplikovať mimo spoločného trhu ES.
K § 16
Ustanovenie upravuje v súlade s čl. 28b C Šiestej smernice miesto dodania prepravných služieb tovaru a s nimi súvisiacich služieb vo vnútri Európskych spoločenstiev.
Základná zásada pri určení miesta dodania služby pri prepravných službách (všeobecne) je určená v § 15 zákona ako miesto, kde sa preprava vykonáva a pri preprave tovaru je to miesto, kde sa preprava tovaru začína. Ak sa prepravná služba tovaru vykonáva vo vnútri Európskych spoločenstiev pre zákazníka identifikovaného pre daň v inom členskom štáte, ako je štát, kde sa preprava tovaru začína, je miestom dodania takejto služby členský štát, ktorý mu vydal identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bola služba poskytnutá. Uvedená definícia miesta dodania pri prepravných službách tovaru sa vzťahuje aj na doplnkové služby pri preprave tovaru (nakladanie, vykladanie, manipulácia s tovarom a pod.) a sprostredkovanie prepravných a doplnkových služieb pri preprave tovaru vo vnútri Európskych spoločenstiev v súlade s čl. 28b D a E Šiestej smernice.
Ustanovenie tiež definuje prepravnú službu tovaru vo vnútri Európskych spoločenstiev a miesto odoslania tovaru.
V tomto paragrafe je tiež v súlade čl. 28b E bod 3 Šiestej smernice určené miesto dodania pri sprostredkovaní tovaru alebo služby v mene a na účet inej osoby okrem služieb vymenovaných v § 15 ods. 7 a 8 (vybrané hmotné služby, napr. reklamné, poradenské, bankové a finančné služby, autorské práva a pod.) a prepravných služieb tovaru vrátane ich sprostredkovania uvedených v ods. 4 a 5, ktorým je miesto, kde sa služby, ktoré sú sprostredkované, poskytnú. Ak si však zákazník objedná sprostredkovanie služby pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu bolo vydané v inom členskom štáte, ako je štát, kde sa sprostredkované služby vykonajú, je miesto dodania pri sprostredkovaní služby ten štát, ktorý vydal zákazníkovi identifikačné číslo pre daň.
V súlade s čl. 28b F Šiestej smernice je určené miesto dodania pri ocenení hnuteľného hmotného majetku a pri prácach na ňom, ak sa vykonajú pre zákazníka identifikovaného pre daň v inom členskom štáte, ako je štát, kde sa práce fyzicky vykonajú. V takomto prípade je miestom dodania štát, ktorý vydal zákazníkovi identifikačné číslo pre daň, pod ktorým sa mu služba poskytla. Ak sa tovar neodošle alebo neprepraví mimo členského štátu, kde sa služby poskytli, je miestom dodania služby je členský štát, v ktorom sa služby poskytli.
K § 17
V tomto paragrafe je v súlade s čl. 28b A Šiestej smernice určené miesto nadobudnutia tovaru z iné členského štátu ES. Pri dodaní tovaru z jedného členského štátu do druhého členského štátu, pokiaľ je tento tovar dodávaný medzi dvoma podnikateľmi, ktorí sú identifikovaní pre daň v rôznych členských štátoch, všeobecne platí, že daň sa vyberie v krajine, kde sa tovar nachádza po skončení prepravy, t. j. v krajine, kde tento tovar fyzicky skončí. Podľa tohto pravidla bude platiť daň nadobúdateľ tovaru, t. j. podnikateľ, ktorému je tovar určený.
Osobitným prípadom sú trojstranné obchody, ktoré upravuje § 45 zákona. V týchto prípadoch platí, že miestom nadobudnutia tovaru je členský štát, ktorý kupujúcemu pridelil identifikačné číslo pre daň (prvý odberateľ). To však neplatí v prípade, ak prvý odberateľ preukáže, že dodaný tovar je zdanený v členskom štáte, v ktorom sa preprava tovaru skončí, t. j., že druhý odberateľ zdanil tovar vo svojom členskom štáte.
K § 18
V súlade s článkom 7 ods. 2 a 3 Šiestej smernice je definované miesto dovozu tovaru (tovar z tretích štátov), ktorým je tá krajina, do ktorej tovar vstupuje okrem tých prípadov, keď dovážaný tovar je prepustený do takých režimov, pri ktorých nevzniká daňová povinnosť v krajine vstupu, lebo tovar je navrhnutý do takých režimov, ktoré sa skončia na území iného členského štátu (napr. dočasne uskladnený tovar, tovar umiestnený do slobodného colného pásma alebo skladu, tovar uskladnený v colnom sklade, tovar v aktívnom zušľachťovacom styku, tovar v dočasnom použití, tovar v režime vonkajší tranzit). To znamená, že v takýchto prípadoch je miestom dovozu ten členský štát, kde sa tieto colné režimy ukončia.
K § 19
Podľa čl. 10 bod 2 Šiestej smernice daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, kedy kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Ustanovenie upravuje vznik daňovej povinnosti, ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane. Daňová povinnosť v týchto prípadoch vzniká dňom, kedy má byť podľa zmluvy zaplatené za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu. Za predpokladu, že je dohodnutá platba za čiastkové alebo opakované dodanie tovaru alebo služby za obdobie dlhšie ako dvanásť mesiacov, potom daňová povinnosť vznikne najneskôr v 12. kalendárnom mesiaci. Zároveň toto ustanovenie definuje čiastkové a opakované plnenie.
Ak platiteľ dane prijme akúkoľvek platbu predtým, ako dodá tovar alebo poskytne službu, vznikne mu daňová povinnosť dňom prijatia každej takejto platby - celkovej alebo aj čiastočnej.
Novo sa určuje deň dodania tovaru pre prípady, ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu a tovar splní podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43, napr. dodanie nových dopravných prostriedkov, tovar podliehajúci spotrebnej dani, premiestnenie hnuteľnej veci podnikateľa na účely jej podnikania v inom členskom štáte. Daňová povinnosť síce nevzniká, ale je potrebné transakciu uviesť v daňovom priznaní, preto sa stanovuje deň dodania, ktorým je 15. deň kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci dodania tovaru, alebo deň vyhotovenia faktúry, ak táto bolo vyhotovená pred 15. dňom kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci dodania tovaru.
K § 20
V súlade s čl. 28d bod 2 a 3 Šiestej smernice ustanovenie určuje, kedy vzniká daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Daňová povinnosť vzniká v tomto prípade v 15. deň kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, kedy sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo v deň vyhotovenia faktúry, ak táto bola vyhotovená pred 15. dňom kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, kedy sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru.
K § 21
Ustanovenie v súlade s čl. 10 Šiestej smernice určuje základnú podmienku vzniku daňovej povinnosti pri dovoze tovaru (tovar z tretích krajín), t.j. prepustenie tovaru do príslušného colného režimu. Daňová povinnosť bude pri dovoze tovaru vznikať v prípade prepustenia tovaru do režimu voľný obeh, do režimu aktívny zušľachťovací styk, pri ukončení režimu dočasného použitia, pri spätnom dovoze z režimu pasívny zušľachťovací styk a tiež v prípadoch nezákonného dovozu a pri odňatí tovaru colnému dohľadu. Momentom vzniku daňovej povinnosti bude deň prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného režimu alebo deň, keď colný dlh vznikne inak ako prijatím colného vyhlásenia (rozhodnutie o colnom dlhu). Pri režime dočasného použitia vznikne daňová povinnosť pri jeho ukončení.
K § 22
V súlade s čl. 11 A Šiestej smernice ustanovenie vymedzuje základ dane pri dodaní tovaru alebo služby, ktorým je všetko, čo tvorí protihodnotu peňažnú alebo nepeňažnú, ktorá bola alebo bude prijatá dodávateľom od kupujúceho, príjemcu alebo inej osoby, zníženú o daň. Ak je k cene tovaru alebo služby poskytnutá dotácia alebo príspevok, zahŕňa sa tiež do základu dane. Súčasťou základu dane je aj clo, poplatky (pri dovoze tovaru), príp. iné dane (napr. spotrebné dane), rovnako ako to bolo aj doteraz. Náklady súvisiace s dodaním tovaru alebo služby, ako napr. provízie, balenie, doprava, poistenie, musia byť súčasťou základu dane, ak nie sú prechodnými položkami (ak nie sú platené v mene a na účet kupujúceho).
Ďalej ustanovenie určuje, čo tvorí základ dane v osobitných prípadoch. Pri dodaní tovarov a služieb v rámci nekomerčných cieľov (na osobnú spotrebu platiteľa, jeho zamestnancov alebo na iné účely ako na podnikanie) je základom dane kúpna cena, a ak nebol tovar kúpený, náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou. Rovnaký je základ dane aj pri premiestnení tovaru z jedného členského štátu do iného členského štátu.
Dodávateľom poskytnutá zľava z ceny alebo zľava za skoršiu platbu znižuje základ dane o výšku poskytnutej zľavy.
K § 23
V súlade s čl. 28e bod 1 Šiestej smernice ustanovenie určuje základ dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a základ dane sa určuje rovnako ako pri dodaní tovaru v tuzemsku.
K § 24
V súlade s čl. 11 B Šiestej smernice určuje ustanovenie základ dane pri dovoze tovaru, ktorým je colná hodnota tovaru určená v súlade s Colným kódexom na colné účely. Do hodnoty na colné účely sa zahŕňajú dane a clá platené v zahraničí, a tiež náklady súvisiace s dovozom tovaru, ako napr. provízie, balenie, doprava, poistenie, ktoré vzniknú do prvého miesta v tuzemsku. Sem sa zahŕňajú aj náklady prepravy tovaru na iné miesto určenia v ES, ako je tuzemsko. Do základu dane sa nezahŕňa zľava z ceny a zľava za skoršiu úhradu ceny tovaru. Základ dane pri spätnom dovoze tovaru z colného režimu pasívny zušľachťovací styk predstavuje hodnota spracovateľských operácií vykonaných v tretích štátoch.
K § 25
Ustanovenie určuje v súlade s čl. 11 C Šiestej smernice, v akých prípadoch vzniká povinnosť opraviť základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Dôvodom na opravu základu dane je úplné alebo čiastočné zrušenie dodávky tovaru alebo služby a tiež úplné alebo čiastočné vrátenie dodávky tovaru, pričom za dodávky sa neposkytla platba alebo sa platba vrátila. Ďalším dôvodom na opravu základu dane je dodatočné zníženie ceny tovaru alebo služby (po vzniku daňovej povinnosti), pričom sa neposkytla platba alebo sa platba vrátila. Aj pri zvýšení alebo znížení ceny tovaru alebo služby vzniká povinnosť opraviť základ dane. Pri nadobudnutí tovaru, ktorý podlieha spotrebnej dani, sa základ dane zníži o spotrebnú daň, ktorú nadobúdateľ zaplatil v štáte odoslania alebo prepravy, ak mu tento štát túto daň vráti.
Rozdiel medzi pôvodným a opraveným základom dane sa uvedie do daňového priznania v zdaňovacom období, v ktorom sa oprava základu dane uskutočnila na základe vyhotovenia dokladu.
Ak nastanú prípady opravy základu dane pri dovoze tovaru podľa colných predpisov, a nepôjde o prípady, keď dovozca môže daň z dovezeného tovaru v plnom rozsahu odpočítať, môže dovozca požiadať colný orgán o vrátenie alebo odpustenie tejto dane. V prípade, ak si právnická osoba z iného členského štátu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, dá prepustiť tovar do colného režimu, pri ktorom jej vznikne daňová povinnosť v tuzemsku, a miesto určenia tohto tovaru podľa prepravných dokladov je iný členský štát ako tuzemsko, colný orgán vráti tejto osobe daň zaplatenú pri dovoze, ak preukáže, že tento tovar bol predmetom dane pri nadobudnutí v inom členskom štáte podľa zákona o dani z pridanej hodnoty platného v členskom štáte miesta určenia tovaru. Vrátenie dane má zabrániť dvojitému zdaneniu tohto tovaru. Daň sa vráti tým právnickým osobám, ktoré majú pridelené identifikačné číslo pre daň v členskom štáte nadobudnutia tovaru, t. j., sú povinné z nadobudnutia tovaru zaplatiť daň.
K § 26
Ustanovenie určuje, akým spôsobom sa prepočítava hodnota tovarov alebo služby, za
ktoré sa platí v cudzej mene, na slovenskú menu. Pri dodaní tovaru alebo služieb v tuzemsku sa prepočítava kurzom určeným Národnou bankou Slovenska v deň vzniku daňovej povinnosti a pri dovoze tovaru sa postupuje podľa colných predpisov. Zároveň je určený spôsob zaokrúhľovania dane.
K § 27
Ustanovenie určuje jednu sadzbu dane pri zdaniteľných transakciách, t. j. pri dodaní tovaru alebo služieb v tuzemsku, nadobudnutí tovaru alebo služieb v tuzemsku z iného členského štátu a pri dovoze tovaru do tuzemska v úrovni 19 % zo základu dane.
K § 28
Podľa čl. 13 A bod 1 písm. a) Šiestej smernice majú byť poštové služby poskytované vo verejnom záujme za regulované poštové sadzby oslobodené od dane. V súčasnosti takéto služby na území Slovenskej republiky poskytuje Slovenská pošta, š. p. a ňou poskytované univerzálne služby sú oslobodené od dane. Ustanovenie oslobodzuje univerzálne poštové služby definované v zákone o poštových službách (507/2001 Z. z.).
K § 29
V súlade s čl. 13 A bod 1 písm. b), c), d), e), p) Šiestej smernice je týmto ustanovením zo sociálnych dôvodov oslobodené poskytovanie ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami, ako ich vymedzuje zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Obdobný rozsah oslobodenia sa uplatňoval i podľa doterajšieho právneho stavu, ale rozdiel nastane od nášho vstupu do EÚ, keď sa už dodanie liekov a zdravotníckych pomôcok oslobodzovať od dane nebude. Presnejšie ako doteraz sa definujú ďalšie druhy zdravotnej starostlivosti a služieb, ktoré s ňou súvisia a sú oslobodené od dane. Pôjde napríklad o ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu ako súčasť primárnej a sekundárnej zdravotnej starostlivosti, kúpeľnú starostlivosť, o zdravotnú starostlivosť poskytovanú zubnými lekármi vrátane dodania zubných náhrad, záchrannú službu a dopravu osôb v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou. Dodanie ľudských orgánov a tkanív, krvi a krvných prípravkov a materského mlieka bude podľa tohto ustanovenia tiež oslobodené od dane.
K § 30
V súlade s čl. 13 A bod 1 písm. g) a h) Šiestej smernice sú v zákone týmto ustanovením zo sociálnych dôvodov oslobodené od dane aj služby sociálnej pomoci a služby súvisiace s ochranou detí a mládeže podľa zákona č. 195/1995 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, ktoré sú poskytované neziskovými subjektami.
Na účely dane z pridanej hodnoty zákon osobitne definuje neziskovú organizáciu ako subjekt, ktorý musí spĺňať aspoň jednu z podmienok, ktorú zákon ustanovuje, aby subjekt bol považovaný za neziskovú organizáciu. Ide o podmienky uvedené v odseku 2 tohto paragrafu. Jednou z určených podmienok je napr. vykonávanie činnosti za účelom iným ako je dosahovanie zisku, a ak nezisková organizácia nejaký zisk prípadne dosiahne, musí byť použitý na pokračovanie alebo zlepšenie jej činnosti, druhou podmienkou je, že musí uplatňovať ceny schválené príslušnými úradmi alebo ceny neprekračujúce takto schválené ceny a musí pri službách uplatňovať nižšiu cenu, ako za obdobné služby uplatňujú osoby, ktoré dosahujú takouto činnosťou zisk, alebo oslobodenie od dane nesmie narušovať hospodársku súťaž. Do tejto definície by mohli patriť napr. cirkvi, náboženské spoločnosti, nadácie, občianske združenia a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby.
K § 31
V súlade s čl. 13 A bod 1 písm. i), j) Šiestej smernice sú týmto ustanovením oslobodené od dane výchovné a vzdelávacie služby vo väzbe na zákon č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov, kde sú definované predškolské a školské zariadenia, na zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov, kde je definovaný základný a stredný stupeň výchovnej a vzdelávacej činnosti a na zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, kde je vymedzené vysokoškolské vzdelávanie. Od daňovej povinnosti sú oslobodené aj činnosti poskytované v zmysle zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov zariadeniami, ktoré zabezpečujú odborný výcvik a rekvalifikáciu uchádzačov o zamestnanie a pracujúcich. Od dane sa oslobodzuje aj dodanie tovaru a dodanie služieb úzko súvisiacich s výchovnými službami a vzdelávacími službami osobami, ktoré výchovné a vzdelávacie služby poskytujú podľa tohto paragrafu. To znamená, že ak vysoká škola, ktorá poskytuje vzdelávacie služby oslobodené od dane podľa tohto paragrafu, a poskytuje ubytovanie a stravovanie, aj poskytnutie týchto služieb je oslobodené od dane.
Výchovné a vzdelávacie služby, napr. poriadanie prednášok, seminárov a školení na komerčnej báze, nie sú oslobodené od dane.
K § 32
Ustanovenie v súlade s čl. 13 A bod 1 písm. l) Šiestej smernice oslobodzuje od dane služby a prípadne aj tovar dodávaný v súvislosti s týmito službami poskytované členom politických strán a hnutí, cirkevných a náboženských spoločností a ďalších neziskových subjektov ako protihodnota ich členského príspevku za podmienky, že týmto oslobodením nedôjde k narušeniu hospodárskej súťaže.
K § 33
V súlade s čl. 13 A bod 1 písm. m) Šiestej smernice ustanovenie oslobodzuje od dane služby neziskových subjektov, ktoré úzko súvisia so športom alebo telesnou výchovou, pre osoby, ktoré sa zúčastňujú športu alebo telesnej výchovy. Oslobodenie sa bude týkať služieb poskytovaných osobám, ktoré fyzicky vykonávajú šport a telesnú výchovu.
K § 34
V súlade s čl. 13 A bod 1 písm. n) Šiestej smernice sú týmto ustanovením od dane oslobodené kultúrne služby ako aj dodanie tovarov s nimi súvisiacich poskytovaných právnickou osobou podľa osobitného predpisu (napr. Slovenské národné divadlo, Slovenská filharmónia, Matica slovenská), právnickou osobou zriadenou Ministerstvom kultúry SR, vyšším územným celkom alebo obcou a neziskovými organizáciami.
K § 35
V súlade s čl. 13 A bod 1 písm. o) Šiestej smernice oslobodzuje zákon od dane služby a dodanie tovaru subjektami, ktoré poskytujú služby oslobodené od dane podľa vymedzených paragrafov, pri akciách poriadaných za účelom zhromažďovania finančných prostriedkov na ich vlastnú činnosť (organizovanie zbierok, dobročinných podujatí, kultúrnych a športových podujatí s cieľom získať finančné prostriedky).
K § 36
V súlade s čl. 13 A bod 1 písm. q) Šiestej smernice je týmto ustanovením oslobodené od dane vysielanie verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu okrem vysielania reklám a sponzorovaných programov. Oslobodenie od dane sa týka televízneho vysielania Slovenskej televízie, zriadenej zákonom č. 254/1991 Zb. ako národnej, nezávislej, verejnoprávnej, informačnej, kultúrnej a vzdelávacej inštitúcie, a rozhlasového vysielania Slovenským rozhlasom, ktorý bol zriadený zákonom č. 255/1991 Zb. ako národná, nezávislá, verejnoprávna, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia. Oslobodené od dane nie je vysielanie komerčných televíznych a rozhlasových staníc.
K § 37
V súlade s čl. 13 B písm. a) Šiestej smernice ustanovenie oslobodzuje poisťovaciu a zaisťovaciu činnosť vymedzenú v zákone č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátane služieb poskytovaných poisťovacími maklérmi a agentmi.
Oslobodenie od dane sa vzťahuje aj na poisťovaciu činnosť vykonávanú podľa ďalších osobitných predpisov. V tomto prípade ide o činnosti vykonávané zdravotnými poisťovňami a činnosť Sociálnej poisťovne (podľa zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov).
K § 38
V súlade s čl. 13 B písm. g) Šiestej smernice ustanovenie oslobodzuje od dane dodanie stavby alebo jej časti vrátane pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je toto dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby, po ktorej bola stavba prvýkrát užívaná. Podľa čl. 13 B písm. h) Šiestej smernice je oslobodené od dane aj dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku, ktorý je definovaný v § 43h zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (Stavebný zákon). Doterajší právny stav prevod a prechod pozemkov sa nepovažoval za zdaniteľné plnenie. Dochádza tiež k predĺženiu obdobia z dvoch na päť rokov od kolaudácie, kedy sa dodanie stavby alebo jej časti musí zdaniť (vrátane pozemkov).
Oslobodený od dane je aj nájom nehnuteľnosti alebo jej časti s výnimkou nájmu v ubytovacích zariadeniach, napr. v boteli, hoteli, moteli, horských hoteloch, penziónoch, turistických ubytovniach, v chatových osadách, kempingoch a ubytovania v súkromí, priestorov a miest na parkovanie vozidiel, trvalo inštalovaných strojov a zariadení a bezpečnostných schránok.
Podľa čl. 13 C Šiestej smernice sa môže platiteľ, ktorý prenajíma nehnuteľnosť inému platiteľovi, rozhodnúť, že nájom nehnuteľnosti alebo jej časti bude zdaňovať.
Oslobodenie od dane a možnosť voľby uplatňovať daň sa vzťahuje aj na podnájom nehnuteľnosti alebo jej časti.
K § 39
Ustanovenie vymedzuje v súlade s čl. 13 B písm. d) Šiestej smernice okruh finančných činností, ktoré sú oslobodené od dane. Činnosti, uvedené v tomto ustanovení sú oslobodené od dane bez ohľadu na to, aký subjekt ich poskytuje. Takto sa napríklad oslobodzuje poskytnutie, dojednanie a sprostredkovanie pôžičky, úveru, úverovej a inej záruky, zmenárenská činnosť, prevod obchodného podielu a správa podielového fondu. Rovnako aj činnosti týkajúce sa vkladov, platobného a zúčtovacieho styku, vydávania a správy platobných a úverových kariet a cestovných šekov, obchodovania s cennými papiermi, obstarávania inkasa a pod. patria medzi činnosti oslobodené od dane. Ustanovenie z praktických dôvodov určuje cenu pri zmenárenskej činnosti, ktorou bude dohodnutá odplata a výnos z rozdielu kurzov za zdaňovacie obdobie. Oslobodenie od dane sa nevzťahuje na vymáhanie dlhov, ktoré obsahuje aj faktoringovú činnosť. V rámci činností týkajúcich sa cenných papierov sa oslobodenie od dane nevzťahuje na správu a úschovu cenných papierov, tak ako to vyplýva z čl. 13 B. písm. d) bod 5 Šiestej smernice.
Ustanovenie vychádza zo zákona o bankách, zo zákona o platobnom styku, z Obchodného zákonníka, z Devízového zákona a zákona o cenných papieroch.
K § 40
V súlade s čl. 13 B písm. e) Šiestej smernice ustanovenie oslobodzuje od dane predaj poštových cenín platných pre použitie v rámci poštových služieb v tuzemsku, predaj kolkov a prípadne iných úradných cenín, na ktorých je vytlačená nominálna hodnota, ak sú predávané za nominálnu hodnotu. Doterajší právny stav oslobodzoval predaj „cenín" v rámci oslobodenia poštových služieb (išlo o platné kolky a poštové ceniny). Z uvedeného znenia bude jednoznačne vyplývať tiež oslobodenie predaja ďalších úradných cenín s uvedenou nominálnou hodnotou (napr. diaľničné známky).
K § 41
Ustanovenie tohto paragrafu v súlade s čl. 13 B písm. f) Šiestej smernice oslobodzuje od dane prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier osobou, ktorá má povolenie podľa zákona č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov.
Oslobodenie od dane sa bude aplikovať aj na činnosti súvisiace s prevádzkovaním lotérií a iných podobných hier, ktoré vykonáva mandatár pre osoby, ktoré majú povolenie na ich prevádzkovanie podľa osobitného predpisu. Pôjde najmä o príjem stávok, predaj žrebov a výplatu výhier.
K § 42
V súlade s čl. 13 B písm. c) Šiestej smernice ustanovenie oslobodzuje od dane dodanie tovaru tým platiteľom dane, ktorý ho použil na činnosti oslobodené od dane podľa §§ 28 až 41, pretože pri kúpe takéhoto tovaru nemohol odpočítať daň. Oslobodené od dane je aj dodanie takého tovaru, pri nadobudnutí ktorého nie je možné odpočítať daň podľa § 49 ods.
6 zákona, napr. dodanie osobného automobilu. Zámerom tohto ustanovenia je zabrániť dvojitému zdaneniu, pretože pri kúpe týchto tovarov platiteľ dane nemá právo odpočítať
daň, a preto nie je povinný zdaniť ich predaj.
K § 43
V súlade s čl. 28c A Šiestej smernice ustanovenie oslobodzuje od dane dodanie tovaru do iného členského štátu pri splnení zákonom stanovených podmienok. Ide o nové ustanovenie, ktoré súvisí so spoločným trhom Európskeho spoločenstva.
Dodanie tovaru do iného členského štátu je oslobodené od dane, pokiaľ je dodávaný osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte a nadobudnutie tovaru je predmetom dane v tom členskom štáte, do ktorého je tovar dodávaný.
Oslobodenie od dane sa týka vždy dodania nového dopravného prostriedku (motorové vozidlo, loď a lietadlo) z tuzemska do iného členského štátu akejkoľvek osobe aj súkromnej.
Oslobodené od dane je vždy dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, do iného členského štátu osobe, ktorá je zdaniteľnou osobou a nie je identifikovaná pre daň alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Tento tovar musí byť prepravený v súlade so zákonom o spotrebných daniach a daňová povinnosť pri spotrebnej dani pri tomto tovare vznikne v členskom štáte odberateľa.
Oslobodenie od dane zahŕňa aj premiestnenie tovaru platiteľom dane z jeho podniku v tuzemsku do iného členského štátu, ak by tento tovar, v prípade dodania inej osobe, bol oslobodený od dane.
Ustanovenie ukladá dodávateľovi povinnosť predložiť dôkazy o tom, že splnil podmienky na oslobodenie dodania tovarov do iného členského štátu od dane (kópiou faktúry a ďalej prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní s uvedením miesta určenia, potvrdením o prijatí tovaru odberateľom, prehlásením odberateľa, že tovar prepravil do iného členského štátu).
Oslobodenie od dane sa týka dodania tovarov a služieb do iného členského štátu ozbrojeným silám členského štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy, a civilným zamestnancom, ktorí ich sprevádzajú, a dodania potravín pre ich stravovacie zariadenia, ak tieto ozbrojené sily nie sú ozbrojenými silami štátu určenia dodávok (napr. pri dodávkach ozbrojeným silám NATO v Nemecku, nesmie ísť o nemecké ozbrojené sily).
K § 44
V súlade s čl. 28c B Šiestej smernice je oslobodené od dane nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, ak by takýto tovar mohol nadobúdateľ (kupujúci) nadobudnúť ako oslobodený od dane v tuzemsku alebo by bol jeho dovoz oslobodený od dane.
V prípade, ak bude nadobudnutý tovar bezprostredne dodaný do iného členského štátu alebo do tretieho štátu, je jeho nadobudnutie oslobodené od dane v prípade, ak je takéto dodanie tovaru do iného členského štátu alebo do tretieho štátu oslobodené od dane s možnosťou odpočítania dane.
K § 45
V súlade s čl. 21 bod 1 písm. c) a čl. 28c E bod 3 Šiestej smernice je v tomto ustanovení vymedzený postup pre obchodovanie vo vnútri Európskeho spoločenstva formou trojstranného obchodu. Ide o uplatnenie zjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi troma subjektami, ktoré sú identifikované v rôznych členských štátoch, pokiaľ je tovar fyzicky prepravený priamo od prvého obchodníka k tretiemu obchodníkovi za stanovených podmienok.
Základným princípom tohto postupu je skutočnosť, že nadobudnutie tovaru prostrednou - druhou osobou je oslobodené od dane, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky.
Hlavnou podmienkou je, že všetky osoby zúčastnené na obchode, sú identifikované
pre daň v troch rôznych členských štátoch. Dochádza k fakturácii dvakrát bez dane (tovar fakturujú dodávateľ aj prvý odberateľ) na základe splnenia podmienok trojstranného obchodu. Prvý dodávateľ fakturuje prvému odberateľovi bez dane na základe použitého identifikačného čísla pre daň. Prvý odberateľ fakturuje druhému odberateľovi bez dane tiež na základe použitia identifikačného čísla pre daň. K zdaneniu dôjde iba raz, to znamená, že osobou povinnou platiť daň je druhý odberateľ, ktorý nadobudne tovar.
K § 46
Ustanovenie v súlade s čl. 28c C Šiestej smernice oslobodzuje od dane prepravu tovaru na autonómne oblasti ostrovov Azory a Madeira a rovnako aj prepravu tovaru medzi týmito ostrovmi.
Zároveň ustanovenie tohto paragrafu oslobodzuje od dane dopravu osôb z tuzemska do iného členského štátu, z iného členského štátu do tuzemska a tiež medzi dvoma miestami v tuzemsku, ak je táto doprava súčasťou leteckej a vodnej dopravy medzi inými členskými štátmi. Rovnako to platí aj o doprave osôb vo vzťahu k tretím štátom.
K § 47
V súlade s čl. 15 Šiestej smernice oslobodzuje toto ustanovenie od dane vývoz tovaru do tretích štátov, t. j. mimo územia Európskych spoločenstiev, a vymedzuje spôsob jeho preukazovania. Odoslanie alebo prepravenie tovaru na územie tretích štátov sa preukazuje písomným colným vyhlásením o prepustení do režimu vývoz a dokladom o preprave alebo odoslaní tovaru.
Oslobodené od dane sú aj služby, ktoré sú ako spracovateľské operácie vykonané na hnuteľnom majetku dovezenom z tretieho štátu alebo nadobudnutom v tuzemsku za účelom poskytnutia týchto služieb, pričom musí byť splnená podmienka, že tento tovar je odoslaný alebo prepravený z územia Európskych spoločenstiev tou osobou, ktorá operácie vykonala alebo na jej účet, prípadne aj samotným zákazníkom, ktorý nie je v tuzemsku etablovaný.
Oslobodenie od dane sa vzťahuje aj na prepravu a doplnkové služby priamo spojené s vývozom tovaru. Ak sa na niektoré z týchto služieb nevzťahuje oslobodenie od dane podľa § 28 až § 41 zákona, platí pre ne oslobodenie uvedené v tomto paragrafe.
Oslobodené od dane je dodanie tovarov na zásobenie plavidiel pohonnými látkami a potravinami, ak sa tieto plavidlá používajú na plavbu po moriach a vykonávajú prepravu cestujúcich, obchodnú, priemyselnú alebo rybársku činnosť, ak sa používajú na záchranné a pomocné akcie na moriach a na zásobenie vojnových plavidiel smerujúcich do zahraničných prístavov. Oslobodenie sa vzťahuje aj na dodanie, opravu, úpravu, údržbu a nájom námorných plavidiel a vybavenia vrátane rybárskej výbavy.
Rovnako sa oslobodenie od dane vzťahuje aj na zásobenie lietadiel pohonnými látkami a potravinami, ktoré používajú leteckí dopravcovia, vykonávajúci prevažne medzinárodnú dopravu. Pre týchto dopravcov je zabezpečené oslobodenie od dane aj pri nákupe lietadiel, oprave, úprave, údržbe a nájme lietadiel.
K § 48
V súlade s čl. 14 Šiestej smernice je týmto ustanovením oslobodený od dane dovoz tovaru, pokiaľ by dodávka rovnakého tovaru v tuzemsku bola oslobodená od dane, napr. dovoz lietadla leteckým dopravcom, ktorý vykonáva prevažne medzinárodnú prepravu (§ 47).
Oslobodenie od dane sa ďalej vzťahuje na dovoz tovaru, ktorý je oslobodený od cla podľa Nariadenia Rady EHS č. 918/1983 v znení jeho zmien a dodatkov. Týmto ustanovením sa do zákona transponuje Smernica 83/181/EHS, Smernica 69/169/EHS a Smernica 78/1035/EHS. Oslobodený od dane bude tovar prepustený do colného režimu voľný obeh, ak pôjde o
a) malé zásielky tovaru neobchodného charakteru, ktorý je oslobodený od cla podľa čl. 29 až 31 Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení jeho zmien a dodatkov, a ak ide o dovoz kávy alebo čaju oslobodenie sa vzťahuje na:
1. 500 gramov kávy alebo 200 gramov kávového extraktu a esencie,
2. 100 gramov čaju alebo 40 gramov čajového extraktu a esencie,
b) zásielky nepatrnej hodnoty, ktoré sú oslobodené od cla podľa čl. 27 a 28 Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení jeho zmien a dodatkov,
c) tovar v osobnej batožine cestujúceho, ktorý je oslobodený od cla podľa čl. 45 až 49 Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení jeho zmien a dodatkov,
d) osobný majetok fyzických osôb sťahujúcich sa z tretieho štátu na územie Európskych spoločenstiev, ktorý je oslobodený od cla podľa čl. 2 až 10 Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení jeho zmien a dodatkov,
e) tovar dovážaný pri príležitosti uzavretia manželstva, ktorý je oslobodený od cla podľa čl. 11 až 15 Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení jeho zmien a dodatkov,
f) osobný majetok nadobudnutý dedením, ktorý je oslobodený od cla podľa čl. 16 až 19 Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení jeho zmien a dodatkov,
g) vybavenie a študijné potreby a zariadenie domácnosti žiakov a študentov, ktoré sú oslobodené od cla podľa čl. 25 a 26 Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení jeho zmien a dodatkov,
h) premiestnenie obchodného majetku z tretieho štátu na územie Európskych spoločenstiev, ktorý je oslobodený od cla podľa čl. 32 až 38 Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení jeho zmien a dodatkov; oslobodenie od dane sa nevzťahuje na obchodný majetok, ktorý je dovezený na účely činností, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 41,
i) poľnohospodárske výrobky, ktoré sú oslobodené od cla podľa čl. 39 až 42 Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení jeho zmien a dodatkov,
j) osivá, hnojivá a výrobky na obrábanie pôdy a pestovanie rastlín, ktoré sú oslobodené od cla podľa čl. 43 a 44 Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení jeho zmien a dodatkov,
k) zvieratá, biologické alebo chemické látky určené na výskum, ktoré sú oslobodené od cla podľa čl. 60 Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení jeho zmien a dodatkov, ak sú poskytnuté bezodplatne a sú určené na používanie verejnými inštitúciami vykonávajúcimi vzdelávanie a vedecký výskum alebo úradne schválenými súkromnými inštitúciami, ktoré vykonávajú uvedené činnosti,
l) liečivá a lieky ľudského pôvodu a činidlá na určovanie krvnej skupiny a typu tkaniva, ktoré sú oslobodené od cla podľa čl. 61 až 63 a čl. 63c Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení jeho zmien a dodatkov,
m) farmaceutické výrobky používané pri medzinárodných športových podujatiach, ktoré sú oslobodené od cla podľa čl. 64 Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení jeho zmien a dodatkov,
n) tovar pre charitatívne alebo dobročinné organizácie, ktorý je oslobodený od cla podľa čl. 65 až 69 Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení jeho zmien a dodatkov,
o) tovar dovážaný v prospech obetí živelnej pohromy, ktorý je oslobodený od cla podľa čl. 79 až 85 Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení jeho zmien a dodatkov,
p) čestné vyznamenania a ocenenia, dary venované v rámci medzinárodných vzťahov a tovar určený pre predstaviteľov štátu, ktorý je oslobodený od cla podľa čl. 86 až 90 Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení jeho zmien a dodatkov,
r) vzorky tovaru nepatrnej hodnoty, ktoré sú oslobodené od cla podľa čl. 91 Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení jeho zmien a dodatkov,
s) reklamné tlačoviny a reklamné predmety, ktoré sú oslobodené od cla podľa čl. 92 až 94 Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení jeho zmien a dodatkov,
t) tovar používaný alebo spotrebovaný počas výstavy alebo podobného podujatia, ktorý je oslobodený od cla podľa čl. 95 až 99 Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení jeho zmien a dodatkov,
u) tovar dovážaný na skúšky, analýzy alebo pokusy, ktorý je oslobodený od cla podľa čl. 100 až 106 Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení jeho zmien a dodatkov,
v) zásielky určené osobám príslušným na konanie vo veciach ochrany autorských práv, v oblasti priemyselného vlastníctva a v oblasti technickej normalizácie, ktoré sú oslobodené od cla podľa čl. 107 Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení jeho zmien a dodatkov,
w) turistický propagačný materiál, ktorý je oslobodený od cla podľa čl. 108 Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení jeho zmien a dodatkov,
x) rôzne dokumenty a predmety, ktoré sú oslobodené od cla podľa čl. 109 Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení jeho zmien a dodatkov,
y) doplnkový materiál, ktorý slúži na uloženie a ochranu tovaru počas prepravy, ktorý je oslobodený od cla podľa čl. 110 Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení jeho zmien a dodatkov, ak je súčasťou základu dane dovážaného tovaru,
z) podstieľka, krmivo a napájanie pre zvieratá počas ich prepravy, ktoré sú oslobodené od cla podľa čl. 111 Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení jeho zmien a dodatkov,
za) palivá a mazivá v cestných motorových vozidlách a špeciálnych kontajneroch, ktoré sú oslobodené od cla podľa čl. 112 až 116 Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení jeho zmien a dodatkov,
zb) tovar určený na výstavbu, údržbu alebo výzdobu pamätníkov alebo cintorínov vojnových obetí, ktorý je oslobodený od cla podľa čl. 117 Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení jeho zmien a dodatkov,
zc) rakvy, urny a ozdobné pohrebné predmety, ktoré sú oslobodené od cla podľa čl. 118 Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení jeho zmien a dodatkov.
V súlade s čl. 28c D Šiestej smernice bude oslobodený od dane je aj dovážaný tovar, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a preprava tohto tovaru skončí v inom členskom štáte, ako v tuzemsku, ak dovozca, t. j. osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov, preukáže, že je registrovaná pre daň z pridanej hodnoty v tuzemsku, a že tento tovar môže dodať oslobodený od dane podľa § 43 ods. 1 až 4 (intrakomunitárne dodanie tovaru). Colný orgán v štáte, kde sa preprava tovaru skončila, už daň nevyberá, a daň je povinný uplatniť podnikateľ, ktorý má nadobudnutie tovaru v tomto členskom štáte.
Ďalej sa oslobodenie od dane vzťahuje v súlade s čl. 14 1 e Šiestej smernice na spätný dovoz tovaru, ak tovar dováža osoba, ktorá ho vyviezla. Tovar musí byť v stave, v akom bol vyvezený a vzťahuje sa naň oslobodenie od cla.
V súlade s čl. 14 1 g Šiestej smernice sa oslobodenie od dane pri dovoze tovaru vzťahuje aj na dovoz tovaru zahraničnými diplomatickými zástupcami a medzinárodnými organizáciami a ozbrojenými silami iného štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy alebo zúčastneným štátom v Partnerstve za mier, ak sa tieto ozbrojené sily podieľajú na úsilí v záujme zabezpečenia spoločnej obrany.
K § 49
Ustanovenie tohto paragrafu vymedzuje v súlade s čl. 17 Šiestej smernice právo platiteľa dane na odpočítanie dane.
Platiteľovi dane vzniká právo na odpočítanie dane dňom, ktorý je zhodný s dňom vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa tovarov alebo služieb.
Podmienkou odpočítania dane od dane, ktorú je platiteľ dane povinný platiť z tovarov a služieb, je použitie obstaraných tovarov a služieb na účely svojho podnikania ako platiteľa dane, pričom platiteľ dane môže odpočítať daň uplatnenú iným platiteľom dane (dodávateľom), daň uplatnenú na služby podľa § 69, daň uplatnenú platiteľom dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a daň zaplatenú v tuzemsku správcovi dane pri dovoze.
Ustanovenie tiež určuje, v ktorých prípadoch platiteľ dane nemôže odpočítať daň. Platiteľ nemôže odpočítať daň, ak vykonáva dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane (výnimku tvoria poisťovacie a finančné služby poskytnuté zákazníkovi, ktorý nie je etablovaný na území ES, alebo ak sú spojené s vývozom tovaru). Odpočítať daň v pomernej výške môže platiteľ, ktorý tovary a služby použije na svoje dodávky, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne na dodávky, pri ktorých nemôže odpočítať dane (koeficientom určí pomerné odpočítanie dane). Platiteľ dane môže odpočítať daň aj v prípade, pokiaľ tovary a služby použije na podnikateľskú činnosť mimo tuzemska v rozsahu, v akom by ju mohol odpočítať, ak by tovary a služby použil na podnikanie v tuzemsku.
Ďalej platiteľ dane nemôže odpočítať daň pri kúpe a nájme osobného automobilu vrátane príslušenstva, pri tovaroch a službách určených na pohostenie a zábavu, pri kúpe vratných fliaš s výnimkou ich predaja do iného členského štátu alebo vývozu a pri prechodných položkách.
Odpočítať daň môžu platitelia dane, ktorých predmetom podnikania je kúpa a predaj alebo nájom osobných automobilov. Možnosť odpočítania dane sa vzťahuje aj na tovar tvoriaci príslušenstvo osobného automobilu.
Osobitné pravidlá pre odpočítanie dane platia pri prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu. Daň môže platiteľ dane odpočítať len z tovarov a služieb určených na prevádzkovanie podniku, nie na udržanie a správu konkurznej podstaty.
K § 50
Ustanovenie upravuje postup platiteľa dane pri pomernom odpočítaní dane. Ak platiteľ dane kúpi tovar alebo službu, ktorá je určená súčasne pre plnenia s možnosťou odpočítania dane ako aj pre plnenia bez možnosti odpočítania dane (§ 28 až § 41), môže odpočítať daň len vo výške, ktorá zodpovedá pomeru plnení s možnosťou odpočítania dane ku všetkým plneniam - platiteľ dane určí predbežné odpočítanie dane. Ustanovenie vychádza z čl. 19 Šiestej smernice. Pomer plnení určí platiteľ dane na základe koeficientu. Koeficient sa určí podielom z údajov za kalendárny rok, keď v čitateli sú výnosy (príjmy) bez dane za tovary a služby s odpočítateľnou daňou a v menovateli výnosy (príjmy) bez dane zo všetkých tovarov a služieb. Výpočet koeficientu neovplyvňujú výnosy (príjmy) za predaj podniku alebo jeho časti, za predaj majetku používaného na podnikanie okrem zásob, za finančné služby poskytované príležitostne a tiež za príležitostný prevod a nájom nehnuteľnosti. Vypočítaný koeficient sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor. Koeficient sa vypočíta na základe výnosov (príjmov) platiteľa dane.
V jednotlivých zdaňovacích obdobiach bežného kalendárneho roka platiteľ dane používa na určenie predbežného odpočítania dane koeficient vypočítaný z údajov predchádzajúceho kalendárneho roka. V prípade, že platiteľ dane nerobil v predchádzajúcom kalendárnom roku pomerné odpočítanie dane, alebo podnikateľský subjekt vznikol v bežnom roku, určí koeficient pre príslušný kalendárny rok odhadom podľa charakteru svojej činnosti so súhlasom správcu dane. Po skončení kalendárneho roka platiteľ dane vykoná vysporiadanie predbežne odpočítanej dane s použitím koeficientu vypočítaného z údajov bežného kalendárneho roka. Rozdiel medzi predbežným odpočítaním dane a konečným odpočítaním dane vysporiada v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka so štátnym rozpočtom.
K § 51
Ustanovenie vymedzuje formálnu stránku uplatnenia práva na odpočítanie dane. Právo odpočítania dane môže platiteľ uplatniť, ak má k dispozícii doklady, ktoré budú preukazovať skutočnosti uvedené v § 49 ods. 2 zákona. V prípade kúpy tovarov v tuzemsku je to faktúra vyhotovená platiteľom dane – dodávateľom, pri dovoze tovaru je to dovozný doklad potvrdený colným orgánom, pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu faktúra od dodávateľa z iného členského štátu a pri premiestnení tovaru z podniku platiteľa dane v inom členskom štáte do tuzemska doklad o premiestnení tovaru. V prípade poskytnutia určitých služieb z iného členského štátu alebo z tretieho štátu, ak je osobou povinnou platiť daň príjemca služby, platiteľ dane musí mať faktúru od zahraničného poskytovateľa služby.
Ustanovenie tiež určuje, akým spôsobom platiteľ dane vykoná odpočítanie dane, a zdaňovacie obdobie, v ktorom vykoná odpočítanie dane. V súlade s článkom 18 Šiestej smernice odpočítanie dane vykoná platiteľ dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bude môcť nárok na odpočítanie dane aj formálne preukázať príslušným dokladom, pričom samotné odpočítanie sa vykoná tak, že od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie (daň na výstupe) odpočíta celkovú výšku odpočítateľnej dane za to isté zdaňovacie obdobie (daň na vstupe).
K § 52
Ide o osobitné ustanovenie, ktoré sa týka príležitostného predaja nových dopravných prostriedkov do iného členského štátu, kedy má osoba, ktorá dodala nový dopravný prostriedok do iného členského štátu, právo na odpočítanie dane vo výške, ktorá nesmie presiahnuť daň, ktorá by sa uplatnila z predaja nového dopravného prostriedku v tuzemsku. Toto ustanovenie sa netýka iba platiteľov dane, ale ktorejkoľvek osoby (napr. aj občanov), ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok (motorové vozidlo, loď a lietadlo) z tuzemska do iného členského štátu. Právo odpočítania dane vzniká v čase dodania nového dopravného prostriedku a uplatniť sa môže len v mesiaci, v ktorom bol nový dopravný prostriedok dodaný.
K § 53
Ustanovenia tohto paragrafu nadväzujú na prípady, ak platiteľ dane opravil základ dane a tiež na prípady dovozu tovaru, ak colný orgán vráti alebo odpustí daň. V súlade s čl. 20 bod 1 Šiestej smernice ukladá sa povinnosť opraviť odpočítanú daň v nadväznosti na opravu základu dane (podľa § 25), ak táto oprava má za následok zníženie základu dane, a tiež v prípadoch, ak táto oprava má za následok zvýšenie základu dane. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ obdrží doklad o oprave. Oprava základu dane je samostatným zdaniteľným plnením, a preto aj oprava odpočítanej dane nadväzuje na toto zdaniteľné plnenie.
Obdobne platiteľ dane vykoná opravu odpočítanej dane v prípadoch, kedy je základ dane znížený alebo zvýšený colným orgánom následne po dovoze tovaru.
Zachováva sa povinnosť upravená v doterajšom predpise vrátiť odpočítanú daň pri krádeži tovaru.
K § 54
Ustanovenie obsahuje úpravu dane odpočítanej pri obstaraní investičného majetku, ktorá bude rozložená v súlade s čl. 20 odstavec 2 Šiestej smernice do obdobia piatich, resp. desiatich rokov po odpočítaní dane, pokiaľ dôjde k zmenu účelu jeho použitia. Za investičný majetok sa budú považovať hnuteľné veci s obstarávacou cenou minimálne 100 000 Sk a viac (môžu to byť i vlastné náklady vytvorenia), a súčasne s dobou ich použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, ďalej to budú budovy, byty a nebytové priestory a tiež nadstavby, prístavby a rôzne stavebné úpravy (budov, bytov, nebytových priestorov) za predpokladu, že sa realizovali na základe stavebného povolenia podľa stavebného zákona. Prípadná zmena účelu použitia, ako podmienka vykonania úpravy odpočítanej dane, sa bude sledovať päť rokov pri hnuteľnom majetku a desať rokov pri ostatnom investičnom majetku vrátane roku obstarania (vytvorenia) a začne plynúť v roku jeho uvedenia do užívania. V prípade, že platiteľ dodá investičný majetok uvedený v ods. 2 písm. b) a c) (budovy, byty, nadstavby, prístavby budov ap.) pred uvedením do užívania, zmení sa účel použitia a úpravu vykoná v roku, kedy bol investičný majetok dodaný. Posúdenie zmeny vychádza z východiskovej situácie, ktorá znamenala možnosť odpočítania dane, nemožnosť odpočítania dane alebo možnosť odpočítania pomernej časti dane pri obstaraní (vytvorení) investičného majetku. Každá východisková situácia sa môže zmeniť na ďalšie dve situácie, ktoré neboli východiskové. Podrobný postup pri úprave odpočítanej dane pri zmene použitia investičného majetku je uvedený v prílohe č. 2 zákona. Oprava odpočítanej dane, ak nastane zmena účelu použitia, sa vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, keď nastala zmena účelu použitia.
Ustanovenie tiež rieši povinnosť úpravy dane platiteľom, a to za celé obdobie jednorázovo, ak tento predá investičný majetok v priebehu piatich (desiatich) rokov po odpočítaní dane. Vychádza sa z toho, že platiteľ dane používa tento majetok na podnikateľskú činnosť až do uplynutia príslušného obdobia. Takáto prípadná úprava bude závisieť od toho, či investičný majetok predá s daňou alebo s oslobodením od dane.
K § 55
V súvislosti s registráciou platiteľa dane ustanovenie tohto paragrafu upravuje odpočítanie dane z majetku osoby, ktorá sa registruje za platiteľa dane. Odpočítanie dane sa viaže na cenu všetkého majetku, ktorý osoba nadobudla pred dňom registrácie. Do úvahy je potrebné zobrať odpisy vykonané do dňa registrácie. Dôležitou podmienkou odpočítania dane z majetku je jeho použitie na uskutočňovanie dodávky tovarov a služieb aj po registrácii. Nárok na odpočítanie dane z nakúpeného majetku sa už neviaže na časové obdobie 12 mesiacov pred zaregistrovaním za platiteľa dane, ako to vyplývalo z doterajšej právnej úpravy.
K § 56 až § 58
Základným východiskom pre navrhovanú legislatívnu úpravu vrátenia (refundácie) dane z pridanej hodnoty zahraničným podnikateľom je Ôsma smernica Rady EÚ 79/1072/EHS upravujúca refundáciu dane z pridanej hodnoty zahraničným podnikateľom nepodnikajúcim na území SR a Trinásta smernica Rady EÚ 86/560/EHS upravujúca refundáciu dane z pridanej hodnoty zahraničným podnikateľom nepodnikajúcim na území Európskych spoločenstiev.
Navrhovaná úprava refundácie dane z pridanej hodnoty zahraničným podnikateľom obsahuje
- vymedzenie subjektov, ktoré majú nárok na refundáciu dane - právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo obdobnej dane zo spotreby v zahraničí a v tuzemsku nedodala tovar ani službu s výnimkou prepravných služieb v období, za ktoré podáva žiadosť,
- zakotvenie zásady vzájomnosti - refundácia dane sa poskytuje zahraničným podnikateľským subjektom z tretích štátov na základe vzájomnosti,
- určenie pravidiel, kedy bude mať zahraničný podnikateľský subjekt nárok na vrátenie dane, a vylúčenie prípadov, kedy zahraničný podnikateľský subjekt nebude mať nárok na vrátenie dane,
- úpravu podmienok vrátenia dane (určenie limitov sumy dane, určenie lehoty na predloženie žiadosti o vrátenie dane, určenie požadovaných dokladov predkladaných zahraničným podnikateľským subjektom daňovému úradu so žiadosťou o vrátenie dane).
Zahraničný podnikateľský subjekt má nárok na vrátenie dane, ktorú uplatnil platiteľ dane pri dodaní tovaru alebo poskytnutí služby zahraničnému podnikateľskému subjektu, a nárok na vrátenie dane, ktorú zahraničný podnikateľský subjekt zaplatil pri dovoze tovaru.
Úprava refundácie dane obsahuje, akým spôsobom uplatňuje zahraničný podnikateľ nárok na vrátenie dane, kde podáva žiadosť o vrátenie dane, v akom termíne a aké dokumenty musí k žiadosti doložiť. K žiadosti o vrátenie dane musí zahraničný podnikateľ doložiť originál faktúry alebo iného dokladu, ktorý musí byť vyhotovený platiteľom, v prípade dovozu tovaru príslušný dovozný dokument a doklad preukazujúci zaplatenie dane. Ďalej musí doložiť potvrdenie o registrácii pre daň v krajine, kde má sídlo alebo bydlisko. Tieto údaje preukazuje na tlačivách, ktoré sú uvedené v prílohách č. 2 a 3.
Ustanovenie § 58 upravuje postup Daňového úradu Bratislava I pri vybavovaní žiadosti na vrátenie dane, o ktorej daňový úrad rozhodne do šiestich mesiacov od podania žiadosti. Všetky dokumenty, ktoré bol zahraničný podnikateľ povinný predložiť k žiadosti o
vrátenie dane, vráti daňový úrad zahraničnému podnikateľovi do 30 dní. Ak zahraničný podnikateľ podá žiadosť o vrátenie dane za obdobie kratšie ako kalendárny rok, pričom nesplní podmienky pre podanie žiadosti za obdobie kratšie ako kalendárny rok, daňový úrad rozhodne o tejto žiadosti do šiestich mesiacov od konca kalendárneho roka. Odsek 2 určuje, že daňový úrad vráti daň na účet určený zahraničným podnikateľom.
V prípade, že Daňový úrad Bratislava I dodatočne zistí, že daň bola vrátená na základe nepravdivých údajov, má právo žiadať späť neoprávnene vrátenú daň; v prípade nevrátenia neoprávnene vrátenej dane má právo odmietnuť ďalšie žiadosti o vrátenie dane.
K § 59 a § 60
Navrhovaná úprava refundácie dane z pridanej hodnoty zahraničným turistom pri neobchodnom vývoze tovaru obsahuje
- vymedzenie subjektov, ktoré môžu požiadať o vrátenie dane - fyzická osoba, ktorá nemá trvalý alebo prechodný pobyt na území Európskych spoločenstiev (osoba z tretieho štátu) a ktorá vyvezie tovar neobchodného charakteru v cestovnom styku z Európskych spoločenstiev,
- určenie limitu nákupu a vývozu tovaru - navrhuje sa nákup a vývoz tovaru vo výške 5 000 Sk s výnimkou pohonných látok.
Úprava stanovuje, za akých podmienok môže cestujúci požiadať o vrátenie dane pri tovare, ktorý vyvezie. Základnou podmienkou je splnenie limitu vyvezeného tovaru, doklad o kúpe tovaru vyhotovený platiteľom dane a vývoz tovaru musí byť uskutočnený do 3 mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar kúpený. Daň vracia platiteľ dane, ktorý predal tovar, alebo osoba, ktorú platiteľ dane poveril na vrátenie dane.
Ustanovenie § 60 upravuje postup platiteľa dane, ktorý vráti daň, uvádza, čo má obsahovať tlačivo na vrátenie dane a kedy uvádza v daňovom priznaní daň, ktorá bola zahraničnej fyzickej osobe vrátená. Výtlačok A tlačiva na vrátenie dane je platiteľ dane povinný uchovávať počas desiatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vrátenú daň uplatnil v daňovom priznaní.
Neodporúča sa stanoviť nižší limit ako 5 000 Sk, a to s ohľadom na limity platné v tretích štátoch pre oslobodenie dovážaného tovaru od cla a dane z pridanej hodnoty.
K § 61 až § 64
Ustanovenie týchto paragrafov upravuje vrátenie dane zahraničným osobám, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv, ozbrojeným silám cudzích štátov, neziskový organizáciám, ktoré poskytujú všeobecne prospešné služby a Slovenskému Červenému krížu. V § 61 odseku 2, písmeno a) až h) je vymedzený okruh osôb, ktoré sú zahraničnými zástupcami pre účely vrátenia dane. Vrátenie dane sa vzťahuje na diplomatické a konzulárne misie, medzinárodné organizácie a ich pracovníkov (diplomatov). Pri vrátení dane sa uplatňuje princíp vzájomnosti (okrem medzinárodných organizácií), t. j. štát, ktorého zástupcom je osoba vymenovaná v ods. 2, musí poskytovať vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie osobám Slovenskej republiky v rozsahu vrátenia dane poskytovaného Slovenskou republikou. Ďalej sa určuje limit zaplatenej dane, ktorá mu môže byť vrátená, a podmienky vrátenia dane zahraničnému zástupcovi. Napríklad úradníkom medzinárodnej organizácie, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky, sa pri nákupe osobného automobilu vráti daň zaplatená v cene jedného osobného automobilu pre ich osobnú spotrebu počas dvoch rokov a daň zaplatená v cenách 3 200 litrov pohonných látok ročne, pri nákupe tovarov sa vráti týmto zástupcom daň zaplatená v cenách tovarov a služieb určených na osobnú spotrebu s výnimkou dane zaplatenej v cene osobného automobilu a pohonných látok najviac do výšky 60 000 Sk za kalendárny rok. Ustanovenia tohto paragrafu rieši aj vysporiadanie dane pri predaji alebo darovaní osobného automobilu inému zahraničnému zástupcovi, odcudzenie alebo zničenie automobilu a prípad, kedy zahraničný zástupca končí svoje pôsobenie v SR pred uplynutím dvoch rokov od registrácie automobilu.
Paragraf 62 rieši spôsob uplatnenia nároku na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava I a doklady, ktoré je žiadateľ povinný k žiadosti predložiť. Nárok na vrátenie dane môže zahraničný zástupca uplatniť najneskôr za kalendárny štvrťrok nasledujúci po kalendárnom štvrťroku, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná, inak mu nárok zaniká. Daňový úrad Bratislava I vráti všetky doklady opatrené úradnou pečiatkou do 60 dní od podania žiadosti o vrátenie dane a do 60 dní od podania žiadosti vráti žiadateľovi daň na účet vedený v banke v Slovenskej republike.
Paragraf 63 stanovuje podmienky refundácie dane ozbrojeným silám cudzieho štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy alebo zúčastneným štátom v Partnerstve za mier, ak sa tieto ozbrojené sily podieľajú na úsilí v záujme zabezpečenia spoločnej obrany. Ozbrojené sily budú mať nárok na vrátenie dane zaplatenej v cenách pohonných látok, olejov a mazív pre služobné vozidlá, lietadlá a lode. Vrátenie dane sa bude vzťahovať tiež na daň zaplatenú v cenách potravín a stravovacích služieb určených na stravovanie vojsk a civilný sprievod.
Paragraf 64 rieši vrátenie dane neziskovým organizáciám a Slovenskému Červenému krížu pri vývoze tovaru z Európskych spoločenstiev (do tretích štátov), ak je tento tovar určený na humanitárnu, dobročinnú alebo vzdelávaciu činnosť. Tieto subjekty podávajú žiadosť Daňovému úradu Bratislava I.
K § 65
Ustanovenie tohto paragrafu vymedzuje osobitný režim zdaňovania činností vykonávaných cestovnými kanceláriami a cestovnými agentúrami podľa čl. 26 Šiestej smernice. Jedná sa o zjednodušený postup pri uplatňovaní dane u týchto subjektov pri predaji služieb cestovného ruchu, pričom za služby cestovného ruchu sa budú považovať jednotlivé služby cestovného ruchu alebo ich kombinácie. Pôjde o taký prístup, ktorý sa uplatňuje u týchto subjektov od augusta 2003. Cestovné kancelárie a cestovné agentúry zdaňujú iba prirážku, ktorá je súčasťou celkovej ceny zájazdu. Pri nákupe služieb cestovného ruchu, napr. ubytovanie, stravovanie, doprava, ktoré sú súčasťou zájazdu, nemôžu odpočítať vstupnú daň a pokiaľ sa jedná o služby cestovného ruchu nakúpené v zahraničí, nemôžu žiadať v zahraničí refundáciu dane.
Osobitný režim uplatňovania dane môžu používať cestovné kancelárie a cestovné agentúry, ak vystupujú voči zákazníkovi vo vlastnom mene. Tento režim nesmú používať cestovné kancelárie, ak sprostredkovávajú služby cestovného ruchu v mene a na účet inej osoby.
Služba cestovnej kancelárie je oslobodená od dane, pokiaľ služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb sú poskytované mimo územia Európskeho spoločenstva. Osobitne sa v tomto ustanovení stanovuje základ dane a vznik daňovej povinnosti.
Ak cestovná kancelária poskytuje niektorú zo služieb cestovného ruchu sama, napr. ubytovanie, doprava, je povinná túto službu samostatne zdaniť.
K § 66
V tomto ustanovení je v súlade s čl. 26a Šiestej smernice určená osobitná úprava uplatňovania dane (zdaňovanie ziskovej prirážky) pre platiteľov dane, ktorých predmetom podnikania je predaj použitého tovaru, umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností uvedených v prílohe č. 5 zákona. Ide o platiteľa dane, ktorý nakúpi prípadne dovezie tieto predmety za účelom ďalšieho predaja a koná vo svojom mene na svoj účet alebo vo svojom mene na účet inej osoby.
Základom dane pri predaji týchto predmetov je rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou, teda prirážka znížená o daň z prirážky. Ak je rozdiel medzi kúpnou a predajnou cenou záporný, základom dane je nula. Ak je tento rozdiel kladný, považuje sa za cenu s daňou. Zdaňovanie prirážky môže platiteľ dane použiť, ak kúpil tieto predmety od osoby, ktorá pri ich predaji nebola povinná uplatniť daň, alebo od osoby, ktorá uplatňuje pri predaji týchto predmetov daň podľa tejto osobitnej úpravy. Platiteľ dane, ktorý kúpi tovar, pri ktorom je zdanená iba prirážka, si nesmie odpočítať daň z prirážky.
Osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa tohto paragrafu môže použiť platiteľ dane pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, ktoré sám doviezol, a pri predaji umeleckých diel kúpených od ich autorov, však v takomto prípade nemá právo na
odpočítanie dane zaplatenej pri dovoze tovaru alebo uplatnenej pri predaji tovaru autorom umeleckého diela. Tento postup musí platiteľ dane uplatňovať najmenej dva roky. Na predaj týchto tovarov sa nevzťahujú ustanovenia týkajúce sa zásielkového predaja tovaru a oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu.
Obchodník sa môže rozhodnúť, že namiesto uplatňovania osobitného postupu zdaňovania bude používať bežný režim dane, s čím súvisí na jednej strane možnosť odpočítania dane (zaplatenej pri dovoze, uplatnenej autorom diela alebo platiteľom, ktorý nie je obchodníkom) a súčasne zdaňovanie celého predaja, nielen prirážky.
K § 67
V nadväznosti na čl. 26b Šiestej smernice je v tomto paragrafe určená osobitná úprava uplatňovania dane pri investičnom zlate, ktoré je tu definované vo väzbe na Šiestu smernicu. Nevyhnutnou podmienkou na uplatňovanie ustanovení tohto paragrafu je to, aby členské štáty predkladali Európskej komisii zoznam zlatých mincí, ktoré spĺňajú kritériá investičného zlata. Tento zoznam by mala vydávať Národná banka Slovenska.
Dodanie investičného zlata, nadobudnutie investičného zlata z iného členského štátu, dovoz a sprostredkovanie dodania investičného zlata je oslobodené od dane s možnosťou nároku na odpočítanie dane v plnej výške. Ustanovenie tohto paragrafu dáva platiteľom dane možnosť rozhodnúť sa, že dodanie investičného zlata budú zdaňovať, a v tom prípade môžu uplatňovať nárok na odpočítanie dane v plnej výške.
K § 68
V ustanovení tohto paragrafu je v súlade s čl. 26c Šiestej smernice vymedzená osobitná úprava pre nezaložené osoby dodávajúce služby elektronicky. Ide o postup, ktorý upravuje uplatňovanie dane, podávanie daňového priznania a zaplatenie dane osobou nezaloženou na území Európskych spoločenstiev, ak dodáva služby pre osoby, ktoré nie sú platiteľmi dane (aj pre súkromné osoby). Ustanovenie definuje, kto je na účely tohto paragrafu osobou nezaloženou na území Európskych spoločenstiev. Je to osoba, ktorá nemá sídlo ani podnik na území ES a nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte ES. Umožňuje nezaloženej osobe komunikovať so správcom dane jedného členského štátu, ktorý si zvolí, a priznávať daň elektronicky iba daňovému úradu v jednom členskom štáte, aj keď elektronické služby poskytuje do viacerých členských štátov. Tento zvláštny režim môže používať nezaložená osoba, ktorá splní stanovené podmienky.
Daňový úrad Bratislava I pridelí za stanovených podmienok nezaloženej osobe identifikačné číslo pre daň, ktoré jej elektronicky oznámi, a nezaložená osoba podáva tomuto daňovému úradu elektronicky daňové priznanie, ktoré musí spĺňať podmienky uvedené v tomto paragrafe. Ustanovenie určuje, v akých prípadoch Daňový úrad Bratislava I odníme nezaloženej osobe identifikačné číslo pre daň.
Jedná sa o aplikáciu nového ustanovenia Šiestej smernice, s ktorým ani členské štáty nemajú skúsenosti.
K § 69
V súlade s čl. 21 Šiestej smernice ustanovenie tohto paragrafu vymedzuje osoby, ktoré sú povinné platiť daň správcovi dane pri dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku. Týmito osobami sú platitelia dane. V prípade, ak zahraničná osoba z iného členského štátu alebo z tretieho štátu, ktorá nemá v tuzemsku sídlo ani prevádzkáreň, dodáva služby s miestom plnenia v tuzemsku, má povinnosť zaplatiť daň zdaniteľná osoba, ktorej sa služba dodala (daň je povinný zaplatiť príjemca služby).
Pri službách uvedených v § 15 ods. 8 zákona, napr. reklamné služby, poradenské, právne a účtovnícke služby, poskytnutých podnikateľom, ktorý nemá v tuzemsku sídlo, organizačnú zložku ani bydlisko, je povinná zaplatiť daň správcovi dane každá zdaniteľná osoba. Pri preprave tovaru vo vnútri Európskych spoločenstiev (medzi členskými štátmi) a pri súvisiacich službách, poskytnutých zahraničným podnikateľom pre osobu, ktorá má pridelené identifikačné číslo pre daň v tuzemsku, je osobou povinnou platiť daň zákazník, ktorý si objednal službu pod identifikačným číslom pre daň prideleným v tuzemsku.
Daň je povinná zaplatiť správcovi dane každá osoba, ktorá napriek tomu, že nie je platiteľom dane, uvedie na faktúre daň.
Pri dovoze tovaru je povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov.
V súlade s článkom 21 bod 3 Šiestej smernice platiteľovi dane v tuzemsku pribudla nová povinnosť tým, že ručí spoločne a nerozdielne za daň z dodaného tovaru alebo služby, ak ju vyhotoviteľ faktúry nezaplatil (úmyselne sa stal neschopným ju zaplatiť).
K § 70
V súlade s čl. 22 bod 2 Šiestej smernice ukladá toto ustanovenie povinnosť viesť záznamy v členení na uskutočnené dodávky tovarov a služieb a prijaté dodávky tovarov a služieb v tuzemsku, záznamy o dodávkach tovarov a služieb do iného členského štátu a ich nadobudnutí z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru podľa jednotlivých zdaniteľných období. Platiteľ dane vedie záznamy o tovaroch a službách na účely odpočítania dane a člení ich na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane. Platiteľ dane vedie záznamy o faktúrach prijatých a vyhotovených pred dodaním a prijatím tovarov a služieb a o presune tovarov z tuzemska do iného členského štátu. Ak osoba, ktorá je registrovaná pre daň podľa § 7 zákona, ale nie je platiteľom dane v tuzemsku, nadobúda tovar z iného členského štátu, vedie záznamy o tomto nadobudnutom tovare. Záznamy sa uchovávajú nasledujúcich 10 rokov po roku, ktorého sa týkajú.
K § 71
Ustanovenie tohto paragrafu v súlade s článkom 22 bod 3 Šiestej smernice určuje povinnosť platiteľovi dane vyhotoviť faktúru o dodaní tovaru a poskytnutí služby pre zdaniteľnú osobu a právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Platiteľ dane je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, že prijal celú platbu alebo časť platby pred dodaním tovaru alebo pred poskytnutím služby. Nie je povinný vyhotoviť faktúru v prípade dodania tovaru alebo služby, dodanej s oslobodením od dane podľa § 28 až § 42. Platiteľ dane vyhotovuje faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti.
Ustanovenie paragrafu určuje, aké náležitosti má faktúra obsahovať. Uvádza, aký doklad sa považuje za faktúru pri nájomnej zmluve (dohoda o platbách), pri hromadnej doprave osôb (cestovný lístok), pri predaji tovaru alebo poskytnutí služby, ktorých cena nie je vyššia ako 50 000 Sk (doklad z elektronickej registračnej pokladnice) ap. Ukladá povinnosť platiteľovi dane odviesť vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť podľa zákona, ak ju uvedie na faktúre.
Platiteľ dane je povinný vyhotoviť faktúru pri dodaní tovaru v rámci zásielkového predaja tovaru, ktorý sa prevažne uskutočňuje pre súkromné osoby, so zákonom stanovenými údajmi a v určenej lehote.
K § 72
Ustanovenie ukladá povinnosť platiteľovi dane vyhotoviť faktúru pri dodaní tovaru do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, ktorá si tovar objednala pod svojim identifikačným číslom pre daň, v lehote 15 dní od dodania tovaru alebo
zaplatenia tovaru. Stanovuje náležitosti, ktoré musí faktúra obsahovať.
Paragraf ukladá tiež povinnosť vyhotoviť faktúru každej osobe, ktorá dodá nový dopravný prostriedok (motorové vozidlo, loď, lietadlo) do iného členského štátu s predpísanými údajmi.
K § 73
Tento paragraf ukladá platiteľovi dane povinnosť vyhotoviť faktúru pri poskytnutí služby do iného členského štátu zákazníkovi, ktorý je podľa zákona o dani z pridanej hodnoty platného v inom členskom štáte osobou zodpovednou za platbu dane, do 15 dní od dodania služby alebo prijatia akejkoľvek platby za službu a určuje, aké údaje má obsahovať vyhotovená faktúra.
K § 74
Toto ustanovenie upravuje náležitosti prijatej faktúry, ktorú musí mať osoba povinná platiť daň pri nadobudnutí tovaru alebo prijatí služby z iného členského štátu. Táto osoba musí v tuzemsku na prijatej faktúre uviesť prepočet ceny bez dane na slovenské koruny, sadzbu dane (alebo oslobodenie od dane) a výšku dane v korunách.
K § 75
Ustanovenie sa týka podmienok, ktoré musí platiteľ dane dodržať pri vyhotovovaní faktúr za dodané tovary alebo poskytnuté služby. Dáva mu možnosť vyhotoviť súhrnnú faktúru za viaceré samostatné dodávky tovarov alebo služieb rovnakého druhu najviac za obdobie kalendárneho mesiaca a poveriť vyhotovením daňového dokladu inú osobu alebo zákazníka, ale ostáva mu zodpovednosť za správnosť a včasnosť vyhotovenej faktúry.
Faktúry môžu byť vyhotovené písomne aj elektronicky, pričom faktúra vyhotovená elektronicky musí obsahovať zaručený elektronický podpis podľa zákona o elektronickom podpise.
Ak osoba, ktorá vyhotovila faktúru, dodatočné zistí, že niektorý z údajov uvedených na faktúre, je nesprávny, alebo neúplný, vyhotoví doklad, v ktorom zmení alebo doplní údaje na pôvodnej faktúre. Tento doklad sa považuje za faktúru a musí obsahovať aj poradové číslo pôvodnej faktúry.
K § 76
Ustanovenie tohto paragrafu vymedzuje povinnosť platiteľa uchovávať kópie vyhotovených faktúr, originály prijatých faktúr a dovozné a vývozné dokumenty po dobu nasledujúcich 10 rokov po roku, ktorého sa týkajú. Takáto povinnosť sa vzťahuje aj na zdaniteľnú osobu, ktorá nie je platiteľom a právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Pri predaji alebo kúpe nového dopravného prostriedku do/z iného členského štátu je akákoľvek osoba (napr. aj fyzická osoba – občan) povinná uchovávať doklady o jeho predaji alebo kúpe. Uvedené doklady musia byť uchovávané po dobu 10 rokov nasledujúcich po roku, v ktorom došlo k predaju alebo kúpe nového dopravného prostriedku.
Zároveň sa ukladá týmto osobám povinnosť zaručiť vierohodnosť pôvodu, obsahu a čitateľnosť po celú dobu uchovávania dokladov.
K § 77
V tomto paragrafe je pre platiteľov dane vymedzené zdaňovacie obdobie v nadväznosti na dosiahnutý obrat. Základným zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. Pre platiteľa dane, ktorého obrat bol za predchádzajúci rok nižší ako 10 mil. Sk, je zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok. Ustanovenie tohto paragrafu umožňuje platiteľovi, ktorý nedosahuje stanovený obrat, zvoliť si namiesto štvrťročného zdaňovacieho obdobia zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac. Takéto rozhodnutie písomne oznámi správcovi dane. Zmena je možná od prvého mesiaca po uplynutí štvrťroka a platí do konca kalendárneho roka.
Ustanovenie vymedzuje, ako sa určí zdaňovacie obdobie platiteľovi dane, na ktorého bol vyhlásený konkurz, alebo ktorému bolo povolené vyrovnanie.
K § 78
Ustanovenie paragrafu ukladá platiteľovi dane povinnosť podať daňové priznanie do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia a v tej istej lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť, t. j. rozdiel celkovej výšky dane a celkovej výšky odpočítateľnej dane.
Povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň, rovnakým spôsobom ako je to u platiteľa, sa ukladá aj osobe, ktorá nie je platiteľom dane, ale vznikne jej povinnosť platiť daň. Pôjde o prípady, ktoré sú uvedené v § 69, kde sa uvádzajú osoby povinné platiť daň správcovi dane. Povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň bude mať tiež zdaniteľná osoba (neplatiteľ) pri prijatí služby v tuzemsku dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu (služby uvedené v § 15 ods. 8, pri ktorých sa miesto zdaniteľného plnenia určuje podľa miesta sídla alebo podniku nadobúdateľa služby – napr. reklamné služby, poradenské služby, bankové služby, prevod práv a pod.). Povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň sa bude vzťahovať tiež na osobu, ktorá nie je platiteľom dane, ale vo faktúre pri dodaní tovaru alebo služby uvedie daň. Povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň sa tiež bude vzťahovať na zdaniteľnú osobu - neplatiteľa, ktorá sa registrovala na základe prekročenia limitu nadobudnutia tovaru z iného členského štátu, v prípade, ak prijme prepravnú službu objednanú pod svojim identifikačným číslom pre daň pridelenom v tuzemsku. Daňová povinnosť objednávateľovi vznikne v tuzemsku.
Daňové priznanie nie je povinný podať zahraničný podnikateľ, ktorý nemá v tuzemsku sídlo alebo prevádzkáreň, ale vykonáva v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom dane, a je registrovaný ako platiteľ dane podľa § 6 zákona, a ďalej zahraničný podnikateľ, ktorý je registrovaný pre daň v inom členskom štáte a dodáva tovar formou zásielkového predaja a je registrovaný ako platiteľ dane podľa § 5 zákona, pokiaľ im nevznikne daňová povinnosť alebo právo odpočítania dane.
Neregistrovaná osoba (napr. fyzická osoba – občan) je pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku povinná podať daňové priznanie a zaplatiť daň do 7 dní od jeho nadobudnutia.
Každá osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok do iného členského štátu, a nie je platiteľom dane podľa § 4, 5 alebo 6, si môže uplatniť odpočítanie dane z nového dopravného prostriedku, ktorý dodá, a toto odpočítanie dane uplatňuje prostredníctvom daňového priznania. Daňový úrad odpočítanú daň vráti do 30 dní od podania daňového priznania.
Daňové priznanie sa podáva na predpísanom tlačive ministerstva financií s údajmi potrebnými k výpočtu celkovej splatnej dane a celkovej odpočítateľnej dane. Môže sa podať aj elektronicky.
Ustanovenie tohto paragrafu sa nevzťahuje na podávanie daňových priznaní osobami nezaloženými, ktoré uplatňujú osobitnú úpravu dane v zmysle § 68 pri elektronicky dodávaných službách.
K § 79
Ustanovenie paragrafu definuje pojem nadmerný odpočet ako prevýšenie celkovej odpočítateľnej dane nad celkovou splatnou daňou za príslušné zdaňovacie obdobie. Platiteľ odpočítava nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období. Ak nadmerný odpočet nemohol odpočítať od vlastnej daňovej povinnosti, potom na jeho žiadosť daňový úrad vráti nadmerný odpočet alebo jeho časť do 30 dní od podania žiadosti (žiadosť môže podať najskôr s podaním daňového priznania za nasledujúce zdaňovacie obdobie). V prípade začatia kontroly u platiteľa dane (v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu) sa tento vráti do 10 dní po skončení kontroly.
K § 80
V súvislosti s obchodovaním v rámci vnútorného trhu členských štátov ES sa v súlade s čl. 22 ods. 6 Šiestej smernice doplnila platiteľovi povinnosť podávať súhrnný výkaz (súhrnné hlásenie). Tento výkaz predkladá každý platiteľ dane, ktorý uskutoční dodanie tovaru do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, platiteľovi dane, ktorý je prvým odberateľom pri trojstrannom obchode, a taktiež platiteľ dane, ktorý premiestni tovar do iného členského štátu na účely svojho podnikania. Súhrnný výkaz sa podáva za obdobie kalendárneho štvrťroka najneskôr do 25 dní po jeho skončení. Lehota na podanie výkazu je rovnaká pre platiteľa dane s mesačným i štvrťročným zdaňovacím obdobím.
Ustanovenie ďalej vymedzuje, ktoré údaje má obsahovať súhrnný výkaz. Ide o identifikačné číslo pre daň platiteľa, ktorý výkaz vyhotovuje, identifikačné číslo nadobúdateľa (nadobúdateľov) a hodnotu základu dane. V prípade, ak platiteľ dane opraví základ dane, je povinný v súhrnnom výkaze za kalendárny štvrťrok, kedy bola oprava základu dane oznámená nadobúdateľovi tovaru, uviesť opravu základu dane.
Súhrnný výkaz sa podáva na vzore vydanom ministerstvom financií a môže sa podať aj elektronicky. S podávaním súhrnného výkazu nie je spojená žiadna povinnosť platiť daň.
K § 81
V tomto paragrafe sú zhrnuté podmienky na zrušenie registrácie v nadväznosti na obrat, kedy platiteľ dane (registrovaný podľa § 4) môže požiadať o zrušenie registrácie najskôr po uplynutí 12 po sebe idúcich mesiacov, pokiaľ jeho obrat nedosiahne sumu 1,5 mil. Sk (35 000 EUR). Zahraničná právnická a fyzická osoba, ktorá nie je v tuzemsku etablovaná, a zahraničná osoba vykonávajúca zásielkový predaj tovaru do tuzemska, môže požiadať o zrušenie registrácie, keď prestane v tuzemsku vykonávať činnosť, ktorá je predmetom dane. Zahraničná osoba vykonávajúca zásielkový predaj musí splniť pred zrušením registrácie podmienky obratu. V bežnom kalendárnom roku nesmie hodnota dodávok dosiahnuť 1,5 mil. Sk, a súčasne aj v predchádzajúcom roku nesmú dosiahnuť dodávky túto hranicu.
Ustanovenie paragrafu určuje postup daňového úradu, ktorý zruší registráciu pre daň na žiadosť platiteľa dane, ak prestali existovať dôvody na jeho registráciu. Určí mu posledné zdaňovacie obdobie a vyzve ho na podanie daňového priznania, ktoré je platiteľ dane povinný podať do 10 dní po zrušení registrácie.
Ďalej upravuje daňové povinnosti, ktoré musí platiteľ dane splniť pri zrušení registrácie v prípade, ak je účtovnou jednotkou, a v prípade, keď platiteľ dane nie je účtovnou jednotkou. Ide o úplne alebo čiastočne odpočítanú daň z majetku, ktorú musí vrátiť.
Povinnosť vrátenia odpočítanej dane nevzniká platiteľovi pri zániku bez likvidácie, ak sa právny nástupca stáva platiteľom a v prípade vkladu podniku platiteľa do obchodnej spoločnosti, ktorá sa stáva platiteľom.
Je dôležité, aby výška odvedenej dane reálne odrážala sumu, ktorú je povinný platiteľ dane odviesť z majetku a zásob pri zrušení registrácie v nadväznosti na výšku dane, ktorú si odpočítal pri ich nadobudnutí.
K § 82
Ustanovenie paragrafu rieši zrušenie zaregistrovanej zdaniteľnej osoby, ktorá nie je platiteľom alebo právnickej osoby, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (registrované podľa § 7). Pre zrušenie registrácie je dôležitá hodnota nadobudnutého tovaru. Požiadať o zrušenie registrácie môžu tieto osoby v prípade, ak v bežnom roku celková hodnota nimi nadobudnutého tovaru nedosiahne 420 000 Sk a súčasne hodnota nimi nadobudnutého tovaru neprekročila uvedenú sumu ani v predchádzajúcom roku.
K § 83
Ustanovenie tohto paragrafu rieši postup pri zrušení registrácie v prípade úmrtia platiteľa dane v nadväznosti na živnostenský zákon, ktorý umožňuje vybranému okruhu osôb pokračovať v živnosti. Upravuje povinnosti týchto osôb v prípade, že pokračujú v živnosti, a ich povinnosti v prípade, keď po úmrtí platiteľa dane v živnosti nepokračujú.
K § 84
Ustanovenie zabezpečuje previazanie hmotno-právneho zákona o dani z pridanej hodnoty s procesno-právnym zákonom o správe daní a poplatkov v tých prípadoch správy dane, ktoré nie sú riešené v zákone o dani z pridanej hodnoty.
K § 85
Paragraf 85 sa týka prechodných ustanovení. Ustanovuje, že lehoty, ktoré začali plynúť pred 1.5.2004, budú rovnako ako doteraz posudzované až do ich uplynutia. Registrovaní platitelia dane podľa doterajších predpisov sa považujú za platiteľov dane aj podľa tohto zákona.
Vznik daňovej povinnosti pri opakovanom a čiastkovom plnení a bude posudzovať už podľa tohto zákona v tých prípadoch, ak daňová povinnosť nevznikne do konca apríla 2004.
Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty platného do 30. 4. 2004 sa daňová povinnosť pri prevode a prechode nehnuteľnosti alebo jej časti určovala dňom nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti, čo bol deň vkladu nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Podľa tohto zákona daňová povinnosť pri dodaní nehnuteľnosti (pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti) vzniká dňom odovzdania nehnuteľnosti do užívania kupujúcemu. Vzhľadom na rozdielne určenie dňa vzniku daňovej povinnosti bolo potrebné v prechodných ustanoveniach riešiť prípad, keď nehnuteľnosť bola odovzdaná za účinnosti zákona platného do 30. apríla 2004, ale vklad do katastra nehnuteľnosti tejto odovzdanej nehnuteľnosti bol vykonaný po 1. máji 2004. Takéto prípady budú posudzované podľa zákona platného do 30. apríla 2004, t. j. daňová povinnosť vznikne až dňom zápisu do katastra nehnuteľností.
Pri všetkých nehnuteľnostiach, ktoré budú odovzdané kupujúcemu do užívania po účinnosti nového zákona, daňová povinnosť vznikne dňom odovzdania nehnuteľnosti.
Pri určení predbežného odpočítania dane (§ 50) sa v roku 2004 použije koeficient vypočítaný podľa zákona platného do konca apríla 2004. Pokiaľ platiteľ dane pomerne odpočítava daň na základe vypočítaného koeficientu, vypočítaný koeficient použije aj v zdaňovacích obdobiach máj - december.
Ustanovenia doterajšieho predpisu o úprave dane odpočítanej pri investičnom majetku sa použijú na majetok, pri ktorom bol platiteľ povinný vykonať úpravu odpočítanej dane z dôvodu zmeny účelu použitia investičného majetku v roku 2003. Na investičný majetok definovaný v § 54 zákona, pri ktorom platiteľ dane odpočítal daň po 31. decembri 2002, sa vzťahuje úprava odpočítanej dane podľa tohto zákona.
Ide o zachovanie prechodných ustanovení platných od 1. 1. 2003 týkajúcich sa úpravy odpočítanej dane pri investičnom majetku. To znamená, že platiteľ dane, ktorý kúpil investičný majetok v roku 2003, ktorým bola hnuteľná vec v cene obstarania do 100 000,- Sk, nebude povinný pri zmene účelu použitia tohto investičného majetku vykonať v roku 2004 a nasledujúcich úpravu odpočítanej dane.
Refundácie dane podľa tohto zákona (§ 56 až 64) sa budú vzťahovať na tovary a služby, ktoré budú zdanené podľa tohto zákona.
Podľa nových podmienok tohto zákona sa budú posudzovať žiadosti o zrušenie registrácie platiteľa podané podľa doterajších predpisov, o ktorých správca dane nerozhodne do konca apríla 2004.
V súvislosti zo zavedením zdaňovania liekov a zdravotníckych pomôcok, budú môcť lekárne a výdajne pomôcok odpočítať daň podľa súpisu ich zásob, pri ktorých predtým nemohli daň odpočítať.
Osobitne je riešená situácia platiteľov dane so štvrťročným zdaňovacím obdobím, keď na druhý štvrťrok 2004 bude sa aplikovať doterajšia i nová úprava. Za prvý mesiac druhého štvrťroka bude povinný podať daňové priznanie podľa doterajšieho právneho stavu do 25. júla 2004 (na starom vzore daňového priznania). Za druhý a tretí mesiac tohto štvrťroka už podá daňové priznanie podľa nového zákona a podľa nového vzoru daňového priznania.
Prechodné ustanovenia sa týkajú aj nadmerných odpočtov. Odpočty uplatnené do konca roku 2003 daňový úrad vráti do 30. júla 2004 platiteľovi s mesačným zdaňovacím obdobím, ak ich neodpočíta od vlastnej daňovej povinnosti najneskôr za zdaňovacie obdobie apríl 2004. To sa týka aj štvrťročného platiteľa, ktorý nemohol odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti najneskôr za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka 2004. Nadmerný odpočet sa vráti na žiadosť podanú najskôr za zdaňovacie obdobie apríl 2004 alebo za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka 2004.
V súvislosti so vstupom tovaru do tuzemska do 30. apríla 2004 budú platiť doterajšie predpisy, ak pôjde o tovar predložený na preclenie, príp. uskladnený v colnom sklade, slobodnom colnom pásme alebo v režime aktívneho zušľachťovacieho styku.
Doterajšie predpisy sa budú uplatňovať pri tovare, ktorý bol do 30.4.2004 prepustený do tranzitného režimu a tieto opatrenia trvali do konca apríla 2004.
Tovar, ktorý bol do 30. apríla 2004 vyvezený zo štátu, ktorý je po 1. máji 2004 členským štátom EÚ s oslobodením od dane a prišiel na územie SR po 1. máji 2004, sa považuje za dovezený tovar, ktorý podlieha dani. Dodanie tohto tovaru do 30. apríla 2004 sa nemôže nepovažovať za intrakomunitárne dodanie tovaru v štáte, z ktorého je vyvezený, a taktiež sa nemôže považovať na Slovensku za intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Preto sa tento tovar zdaní ako dovezený tovar.
K § 86
Týmto ustanovením sa ruší zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, všetky jeho zmeny a doplnky. Ruší sa tiež vyhláška Ministerstva financií SR týkajúca sa rozsahu a spôsobu vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám iných štátov, ktoré požívajú výhody podľa medzinárodných zmlúv a vyhláška týkajúca sa rozsahu a spôsobu vrátenia dane z pridanej hodnoty, ktoré vyplývajú z medzinárodnej zmluvy v rámci projektov zahraničnej pomoci.
K § 87
Paragraf navrhuje účinnosť zákona o dani z pridanej hodnoty dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám.
K prílohe č. 1
Príloha č. 1 obsahuje vzorec, podľa ktorého platiteľ dane vypočíta dodatočne odpočítateľnú alebo dodatočne neodpočítateľnú daň pri zmene účelu použitia investičného majetku.
K prílohám č. 2 až č. 4
Prílohy č. 2 až 4 k zákonu obsahujú vzory tlačív na vrátenie dane z pridanej hodnoty v prípadoch, ktoré sú upravené v §§ 56 až 62 (vrátenie dane zahraničným podnikateľom, vrátenie dane zahraničným diplomatickým zástupcom). Ide o vzor tlačiva žiadosti o vrátenie dane zahraničnému podnikateľovi so súpisom faktúr a dovozných dokumentov, potvrdenie daňového úradu štátu, v ktorom má žiadateľ sídlo alebo bydlisko, osvedčujúce, že zahraničný podnikateľ je tam identifikovaný pre daň, a ďalej ide o vzor žiadosti o vrátenie dane zahraničným diplomatickým zástupcom so súpisom dokladov o kúpe tovarov alebo služieb v tuzemsku.
K prílohe č. 5
Príloha č. 5 definuje na účely § 66 umelecké diela a zberateľské predmety v súlade s prílohou I Šiestej smernice.
K prílohe č. 6
Príloha č. 6 k zákonu obsahuje zoznam smerníc Rady Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Rady Európskych spoločenstiev upravujúcich daň z pridanej hodnoty.
Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1206 zo dňa 17.12.2003.
Mikuláš Dzurinda, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Ivan Mikloš, v. r.
podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej republiky