Dôvodová správa k zákonu č. 264/1992 Zb.
Všeobecná časť
Inštitúcia notára bola v kultúrne vyspelých krajinách známa už v staroveku. Išlo o slobodné povolanie s určitými známkami oficiality, ťažiskom ktorého bolo vyhotovovanie a úschova listín. Jeho charakter sa v priebehu stáročí v podstate nemenil. Československá republika po svojom vzniku v roku 1918 recipoval a právne normy upravujúce notárstvo. V českých krajinách platil notársky poriadok r. z. 71/1871 a na Slovensku uh. zák. článok XXXIV z r. 1874 v znení uh. zák. článku VII z r. 1886. Okrem spisovenia listín, overovania a osvedčovania právne významných skutočností bolo pre notárov v čom čase charakteristické, že vykonávali i funkciu pomocného súdneho orgánu (súdny komisariát). Takáto konštrukcia inštitúcie notárstva najlepšie vyhovovala trhovému mechanizmu a dominantnému postaveniu súkromného vlastníctva, ktoré boli pre prvú republiku typické.
Po februári 1948 sa museli i notárstva po stránke politickej a ekonomickej prispôsobiť vtedajším spoločenským pomerom. Od schválenia zák. č. 201/1949 Zb. notárstvo strácalo charakter slobodného povolania a svoju podnikateľskú podstatu. Nastal posun v ťažisku pôsobnosti notárov smerom od individuálnej právnej pomoci k ich poštátneniu. Tento proces bol završený prijatím zákona č. 116/1951 Zb. Notárstvo sa tak stalo štátnym úradom a notári štátnymi zamestnancami. S obmedzovaním ekonomickej nezávislosti notárov bola obmedzovaná zároveň i ich stavovská autonómia. Po organizačnej stránke boli notárstva podriadené súdom. Tým sa vytvorili predpoklady pre presun činností typických pre orgány s rozhodovacou právomocou (najmä súdy) na notárstva. Išlo hlavne o rozhodovanie v dedičských veciach, vyrubovanie notárstkych poplatkov, rozhodovanie v niektorých druhoch úschov a neskôr i registrácia zmlúv o prevode nehnuteľností, umorovanie listín a výkon rozhodnutia predajom nahnuteľností.
Jednou z najdôležitejších celospoločenských úloh súčasného obdobia je rozsiahla privatizácia. Uskutočňovaná zmena charakteru vlastníctva vyžaduje nastolenie prísneho trhového mechanizmu. Z väzby ekonomiky na právny poriadok vyplýva nevyhnutnosť prispôsobiť aj inštitúciu notárov novým ekonomickým pomerom tak, aby mohli účinne napomáhať ich rozvoj a zároveň lepšie ako doteraz plnili požiadavky občanov na poskytovanie právnych služieb.
Zrušenie štátneho notárstva, jeho odštátnenie a obnovenie notárstva tzv. latinského typu vychádzajúceho z rímskej právnej kultúry, bude mať za následok premenu štátneho orgánu v notára ako nezávislého nositeľa verejného úradu. Štátu zanikne povinnosť platiť mzdu notárom, ich zamestnancom, starať sa o ich výchovu i niesť bezprostrednú zodpovednosť za činnosť notárstva. Na druhej strane bude činnosť nezávislého notára zdrojom finančných príjmov štátu prostredníctvom daní. Naďalej však zostane ingerencia štátu pri menovaní notárov, určovaní ich počtu a obvodov. Vrchný dohľad nad činnosťou notára zostane zachovaný ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky. Pri výkone tzv. súdneho komisára v dedičských veciach bude dozor patriť i súdom. V ostatnej svojej činnosti však bude dozorovú funkciu plniť autonómny stavovský orgán notárov - notárska komora.
Doterajšia činnosť notárstiev prevážne rozhodovacieho charakteru, výkon ktorej je nezlučiteľný so slobodným povolaním notára, bude prenesená na iné orgány. Pôjde predovšetkým o súdy, ktoré prevezmú rozhodovaciu činnosť v dedičských veciach, pri umorení listín a tzv. rozhodovacie úschovy, daňové úrady na ktoré prejde pôsobnosť vyrubovania daní z dedičstva, darovania a nadobudnutia nehnuteľností, orgány evidencie nehnuteľností (katastrálne úrady), ktoré budú rozhodovať o vklade právnych vzťahov zo zmlúv do katastra.
Osobitná časť
k Čl. I - XI.
Proces privatizácie štátnych notárstiev vyžaduje rozsiahlu zmenu nášho právneho poriadku. K splneniu tohto cieľa je potrebná nielen príprava federálnych a republikových zákonov a nadobudnutie ich účinnosti v rovnakom okamžiku, ale aj zasúladenie iných zákonov ktoré s činnosťou doterajších štátnych notárstiev počítali. Z tohto dôvodu sa navrhuje čiastková novelizácia Občianskeho zákonníka niektorých reštitučných zákonov, zákona o osobnom vlastníctve bytov, zákona o medzinárodnom práve, súkromnom a procesnom, devízového zákona, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, zákona o bankách, Stavebného poriadku a zákona o súdoch a sudcoch.
Zrušenie štátnych notárstiev týmto zákonom, znovuzavedenie intabulačného princípu, ktorý má nahradiť doterajšiu registráciu zmlúv pripravovaným zákonom o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú zmenu niektorých ustanovení zákonov uvedených v označených článkoch zákona.
Zmena navrhovaná v bode 22 čl. I je nevyhnutá, pretože spoločnosť musí poskytnúť právnu ochranu v súvislosti s nájmom bytov zdravotne postihnutým osobám.
k Čl. XII.
Tento článok obsahuje zrušovacie ustanovenie a upravuje technické zabezpečenie prechodu agendy zo štátnych notárstiev na súdy.
k Čl. XIII.
Účinnosť zákona je potrebné zosúladiť s ostatnými právnymi predpismi umožňujúcim privatizáciu štátnych notárstiev.
Finančný dopad
Finančný dopad privatizácie štátnych notárstiev je spracovaný v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok, ktorý sa predkladá spolu s týmto návrhom zákona. Samotným zrušením štátnych notárstiev dôjde k úspore výdavkov zo štátneho rozpočtu určených na ich činnosť. Treba však tento dopad posudzovať v súvislosti s ostatnými zákonmi, ktoré umožnia privatizáciu, najmä prenesením niektorých činností na súdy, ktoré si vyžiada určité i keď nevýrazné zvyšenie počtu pracovníkov súdov. V súhrne zrušenie štátnych notárstiev prinesie úspory výdavkov zo štátneho rozpočtu, ako aj nižšie nároky na počet pracovníkov rezortu justície.
V Prahe 10. marca 1992
Predseda vlády ČSFR:
Čalfa v. r.
Podpredseda vlády ČSFR:
Rychetský v. r.