Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

67/2020 Z. z.

najpravo.sk • 7.4. 2020, 17:18

Dôvodová správa

 

 

Všeobecná časť

 

 

Návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 sa predkladá ako iniciatívny materiál.

 

Návrh zákona sa vypracováva nadväzne na situáciu, ktorá vznikla v súvislosti
s pandémiou spôsobenou ochorením COVID-19, ktorá je následkom šírenia koronavírusu.

           

Cieľom návrhu zákona je ochrana, resp. pomoc fyzickým osobám - nepodnikateľom, podnikateľom a zamestnancom aj zamestnávateľom, pred následkami pandémie.

 

Návrh zákona nebol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

 

Návrh zákona nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania.

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,
s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

 

Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a na informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

 

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje dňom vyhlásenia.

 

Osobitná časť

 

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

 

 K § 1      

Predmetom zákona sú opatrenia, prijaté vo všetkých oblastiach, ktoré sú spravované Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“). Opatrenia sú zamerané na riešenie vzniknutej situácie, ktorá na území Slovenskej republiky nastala z dôvodu pandémie vyvolanej ochorením COVID-19, ktoré spôsobuje korona vírus SARS-CoV-2.

 K § 2       

Uplatňovanie stanovených opatrení je časovo vymedzené na to obdobie, ktoré začalo dňom vyhlásenia mimoriadnej situácie, teda od 12. marca 2020 (Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11. marca 2020 k návrhu na vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky) až do konca toho kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda Slovenskej republiky túto mimoriadnu situáciu odvolá. Zákon pre toto obdobie zavádza legislatívnu skratku „obdobie pandémie“.

Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti nie je možné predvídať skončenie mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že pravdepodobne nebude možné ukončiť aplikáciu všetkých opatrení podľa tohto zákona po skončení tejto mimoriadnej situácie, navrhuje sa, aby vláda Slovenskej republiky s ohľadom na aktuálny vývoj ekonomickej, sociálnej alebo zdravotnej situácie mohla ponechať v platnosti niektoré opatrenia podľa tohto zákona aj po nejaký čas po skončení mimoriadnej situácie.

 

DRUHÁ ČASŤ

OPATRENIA V DAŇOVEJ, COLNEJ A ÚČTOVNEJ OBLASTI

 

PRVÁ HLAVA

OPATRENIA V SPRÁVE DANÍ

 

 K § 3       

Daňový subjekt, ktorý nie je povinný komunikovať voči finančnej správe elektronickým prostriedkami (t. j. cez portál finančnej správy alebo cez ÚPVS) a zároveň nejde o také podanie, ktoré má predpísanú štruktúrovanú formu (napr. daňové priznanie), môže počas pandémie, podať podanie aj iným elektronickým spôsobom, akým je napr. e-mail. Takéto podanie nie je potrebné doručiť do piatich dní aj v listinnej podobe. Finančná správa ho bude považovať za doručené aj bez tohto doplnenia. Najjednoduchším spôsobom takéhoto podania je, že daňový subjekt svoje podanie vytlačí a podpíše a následne naskenuje alebo odfotí, a ako prílohu ho pošle finančnej správe prostredníctvom e-mailovej komunikácie.

V prípade, ak by malo takéto podanie nedostatky, správca dane, takým istým elektronickým prostriedkom ako použil daňový subjekt, t. j. tiež e-mailom, vyzve daňový subjekt na opravu alebo doplnenie tohto podania, s tým, že uvedie aj následok v zmysle daňového poriadku, ak dotknutý daňový subjekt tejto výzve nevyhovie. Pri tejto výzve sa postupuje podľa § 13 ods. 8 a 9 daňového poriadku.

 K § 4       

Ak daňový subjekt počas obdobia nevykoná určitý úkon (napr. podanie odvolania, predloženie dokladov správcovi dane, atď.) v zákonom stanovenej alebo správcom dane požadovanej lehote, zo zákona sa mu odpustí zmeškanie tejto lehoty, za podmienky, že predmetný úkon vykoná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, ak tento zákon neustanovuje inak. Zo strany daňového subjektu teda nie je potrebná žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, ale je potrebné, aby v tejto náhradnej lehote vykonal predmetný úkon.

Napríklad, ak lehota na podanie odvolania daňovému subjektu uplynie počas obdobia pandémie, daňový subjekt môže toto odvolanie podať ešte do jedného kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po skončení obdobia pandémie.

Odpustenie zmeškania sa však nevzťahuje na úkony, ktorými sú podávanie daňových priznaní a platenie jednotlivých daní.

Takéto odpustenie zmeškania lehoty sa tiež nemôže aplikovať na také povinnosti, na ktoré neexistuje lehota na plnenie, napr. niečo strpieť alebo niečoho sa zdržať. Ide o napr. o predbežné opatrenie alebo záložné právo podľa daňového poriadku.

 K § 5       

Ak by pošta počas obdobia pandémie zmenila alebo upravila svoje podmienky doručovania poštových zásielok, bude sa pri doručovaní písomností daňovým subjektom postupovať podľa týchto podmienok, pričom v súčasnosti pošta nedoručuje  zásielky opätovne. Zároveň zákon zavádza fikciu doručenia, ktorá nastane v posledný deň lehoty, v ktorej bola zásielka uložená na pošte. O uložení písomnosti pošta vhodným spôsobom vyrozumie fyzickú alebo právnickú osobu (žltý papierik do poštovej schránky).

 K § 6       

Ak počas obdobia pandémie prebieha daňová kontrola, lehota na jej vykonanie sa počas obdobia pandémie preruší. Žiadosť o prerušení môže daňový subjekt podať aj prostredníctvom telefonického dohovoru so správcom dane, o čom spíše úradný záznam. To znamená že sa lehota na vykonanie daňovej kontroly prerušuje aj spätne, nakoľko obdobie pandémie začalo dňom vyhlásenia mimoriadnej situácie vládou Slovenskej republiky v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID 19, t. j. dňa 12. marca 2020 a trvá až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dôjde k odvolaniu mimoriadnej situácie. O tento čas sa zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly ex offo predlžuje.

Právne účinky úkonov, ktoré už boli vykonané od začiatku obdobia pandémie do dňa účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ide napr. o medzinárodné dožiadania, výpovede svedkov, vykonané miestne zisťovania a pod. Všetky tieto úkony zostávajú platné a nie je potrebné ich opätovne vykonať.

Pokiaľ by nastala situácia, že lehota na vykonanie daňovej kontroly už bola pred začatím obdobia pandémie prerušená z niektorého zo zákonných dôvodov, pričom prerušenie by malo skončiť v období pandémie, táto lehota zostáva naďalej prerušená, a to až do skončenia obdobia pandémie. Uvedené platí, aj keď počas obdobia pandémie už pominuli zákonné dôvody prerušenia. Napríklad, ak bolo počas pandémie vybavené medzinárodné dožiadanie, daňová kontrola ostáva naďalej prerušená, a to do skončenia obdobia pandémie.

Ak by daňová kontrola začala počas obdobia pandémie, lehota na jej vykonanie sa prerušuje dňom nasledujúcim po dni jej začatia, až do dňa skončenia obdobia epidémie.

Ak sa počas obdobia pandémie vykonáva daňová kontrola oprávnenosti nadmerného odpočtu, správca dane môže vydať čiastkový protokol, aby mohol byť v tejto ťažkej ekonomickej situácii daňovým subjektom vrátený nadmerný odpočet alebo jeho časť, o ktorej správca dane s určitosťou vie, že daňovému subjektu oprávnene patrí. Ak takýto čiastkový protokol správca dane vydá, lehota na vykonanie daňovej kontroly sa jeho vydaním ex lege preruší, a to do konca obdobia pandémie.

Ak správca dane potrebuje vykonávať napr. výsluchy svedkov, k tomu aby mohol priznať alebo neuznať nadmerný odpočet, ale počas obdobia pandémie nie sú takéto úkony možné, môže vydať čiastkový protokol aj na nulu, aby bola lehota na vykonanie daňovej kontroly prerušená. Pokiaľ správca dane čiastkový protokol nevydá, pokračuje v daňovej kontrole aj počas obdobia pandémie.

 K § 7       

Nadväzne na potrebu zmiernenia ekonomických dopadov na daňové subjekty v dôsledku šírenia korona vírusu sa upravuje, aby daňové subjekty, ktoré nezaplatia daň v období pandémie, alebo u nich nastali v období pandémie dôvody na zrušenie registrácie na dani z pridanej hodnoty, neboli zverejňované v zoznamoch vedených finančným riaditeľstvom.

Uvedeným ustanovením sa zabráni negatívnym účinkom, ktoré by mohli v dôsledku zverejnenia daňových subjektov v zoznamoch nastať, napr. by daňový subjekt nedostal dotáciu, úver a pod.

Zároveň sa v období pandémie nebude aktualizovať ani zoznam platiteľov dane z pridanej hodnoty vymazaných zo zoznamu platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie.

 K § 8       

Navrhuje sa, aby sa počas obdobia pandémie prerušovalo akékoľvek daňové konanie (napr. vyrubovacie konanie). Žiadosť o prerušení môže daňový subjekt podať aj prostredníctvom telefonického dohovoru so správcom dane, o čom spíše úradný záznam. Môže ísť o konanie, ktoré začalo pred obdobím pandémie, toto sa prerušuje po dobu trvania obdobia pandémie. Právne účinky všetkých úkonov, ktoré už boli vykonané počas obdobia pandémie do dňa účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

Pokiaľ došlo k prerušeniu daňového konania ešte pred začatím obdobia pandémie, napr. z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií, toto daňové konanie zostáva naďalej prerušené, a to až do skončenia obdobia pandémie, aj vtedy, ak počas obdobia pandémie pominuli dôvody, pre ktoré sa toto daňové konanie prerušilo.

Ak by daňové konanie začalo počas obdobia pandémie, lehota sa ex offo prerušuje odo dňa nasledujúceho po dni začatia daňového konania až do skončenia obdobia pandémie.

Výnimka z prerušenia daňového konania platí pre to daňové konanie, v ktorom sa rozhoduje o vrátení daňového preplatku alebo uplatnenom nároku, akým je napr. nadmerný odpočet. Takéto daňové konanie sa neprerušuje. Prerušiť takéto konanie môže orgán príslušný na daňové konanie len vtedy, keď by sa tohto daňového konania musela zúčastniť aj iná osoba, napr. svedok, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie dôležitá, avšak táto osoba so svojou účasťou z dôvodu pandémie nesúhlasí. Daňové konanie je v takomto prípade potrebné prerušiť rozhodnutím, pričom toto konanie sa preruší odo dňa uvedeného v rozhodnutí do konca obdobia pandémie.

Napríklad, ak začalo vyrubovacie konanie, po daňovej kontrole, ktorej výsledkom je  opodstatnený nadmerný odpočet alebo jeho časť, toto konanie sa nepreruší, ak daňový subjekt nepredložil žiadne pripomienky, alebo ak je možné konanie ukončiť na základe listinných dôkazov. Ak by v uvedenom konaní bolo potrebné vypočutie svedka, a tento svedok by odmietol účasť na konaní v obave o svoje zdravie z dôvodu pandémie, správca dane toto konanie rozhodnutím preruší odo dňa uvedeného v rozhodnutí až do konca obdobia pandémie.

 K § 9       

Aby nedošlo prijatím všetkých opatrení v období pandémie k zániku práva vyrubiť daň, k premlčaniu práva na vymáhanie daňového nedoplatku a k zániku práva vymáhať daňový nedoplatok, ustanovuje sa, aby sa plynutie týchto lehôt prerušilo o obdobie pandémie.

 K § 10  

Navrhuje sa, aby sa dlžná suma dane, ktorej splatnosť uplynie počas obdobia pandémie, t. j. daňový nedoplatok podľa daňového poriadku, nebol počas obdobia pandémie považovaný za daňový nedoplatok, za podmienky, že túto dlžnú sumu dane daňový subjekt zaplatí alebo odvedie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

To znamená, že na daňový subjekt, ktorému síce daňový nedoplatok počas obdobia pandémie vznikol, pretože nemal ako daň zaplatiť, sa bude pozerať, ako keby tento daňový nedoplatok nemal, ak ho následne v náhradnej lehote zaplatí.

Ak však daňový subjekt túto daň nezaplatí ani v náhradnej lehote, bude sa znovu považovať za daňový nedoplatok, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí tejto náhradnej lehoty na jeho zaplatenie.

Príklad:

Ak daňový subjekt neuhradí daň, ktorej splatnosť je 25.05.2020, táto daň sa nestáva daňovým nedoplatkom, ak ju daňový subjekt uhradí do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. Napríklad, ak obdobie pandémie skončilo 30. 6. 2020, uvedenú daň má daňový subjekt uhradiť do 31. 7. 2020. 

Ak daňový subjekt daň neuhradí ani do 31. 7. 2020, stáva sa táto daň dňom nasledujúcim po uplynutí tejto náhradnej lehoty na zaplatenie daňovým nedoplatkom, t. j. dňom 1. 8. 2020.

 K § 11  

Počas obdobia pandémie sa zo zákona odložia všetky začaté daňové exekúcie. Právne účinky tých úkonov, ktoré už boli počas obdobia pandémie do dňa účinnosti tohto zákona v daňovej exekúcii vykonané, zostávajú zachované. V daňových exekúciách sa bude pokračovať po skončení obdobia pandémie.

 K § 12  

Ustanovuje sa, aby daňové subjekty neboli sankcionované za porušenie povinnosti podať dodatočné daňové priznanie na dani z príjmov v ustanovenej lehote, ak táto lehota uplynula počas obdobia pandémie, a ak túto povinnosť splnia do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

Ak dôjde k spáchaniu správneho deliktu, ktorým je uvedenie v dodatočnom daňovom priznaní na dani z príjmov podanom počas obdobia pandémie, resp. v náhradnej lehote stanovenej v odseku1 tohto ustanovenia, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní na dani z príjmov predstavuje zvýšenie dane z príjmov, pokuta za tento správny delikt podľa § 155 ods.1 písm. g) a ods. 2 daňového poriadku sa bude počítať len do dňa začatia obdobia pandémie

Príklad

Daňový subjekt počas obdobia pandémie – dňa 20. 3. 2020 zistil, že musí podať dodatočné daňové priznanie na daň z príjmov za zdaňovacie obdobie 2017, nakoľko jeho daň z príjmov mala byť vyššia. V zmysle daňového poriadku má dodatočné daňové priznanie podať do
20. 4. 2020. Podľa § 12 ods. 1 tohto zákona mu však bude odpustené zmeškanie lehoty, ak toto dodatočné daňové priznanie podá najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, ale dostane za tento správny delikt pokutu, ktorá mu bude počítaná len do začatia obdobia pandémie. Za dní v období pandémie a za dni náhradnej lehoty na podanie dodatočného daňového priznania mu pokuta počítaná nebude.

Daňový subjekt nebude sankcionovaný úrokom z omeškania, ktorý sa vyrubuje podľa daňového poriadku, pokiaľ daňový subjekt dodatočne, t. j. do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, zaplatí alebo odvedie v ustanovenej výške alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň z príjmov alebo vybraný preddavok na daň, daň vybranú zrážkou, alebo zrazenú sumu na zabezpečenie dane, ktoré sa stali splatnými počas obdobia pandémie. Ak ich, ale daňový subjekt nezaplatí ani v tejto náhradnej lehote, úrok sa vyrubí odo dňa nasledujúceho po uplynutí tejto náhradnej lehoty na ich zaplatenie.

 K § 13  

Prvá hlava tohto zákona sa použije, ak tento zákon v ostatných hlavách tejto časti alebo v ostatných častiach tohto zákona, neustanovuje inak.

DRUHÁ HLAVA

OPATRENIA PRI DOVOZE TOVARU

 

 K § 14  

Podľa čl. 74 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009 ustanovujúce systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla môžu štátne organizácie alebo iné charitatívne alebo dobročinné organizácie schválené príslušnými orgánmi dovážať bez cla tovar, ak je určený na bezplatné pridelenie obetiam živelnej pohromy alebo na to, aby mohol byť bezplatne poskytnutý obetiam takýchto živelných pohrôm. Analogickú úpravu obsahuje aj článok 51 smernice Rady č. 2009/132/EC vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty. V súčasnosti je touto živelnou pohromou pandémia. Ustanovuje sa Ministerstvo vnútra SR ako orgán príslušný schvaľovať charitatívne a dobročinné organizácie, ktoré budú oprávnené dovážať tovar s oslobodením od cla a dane z pridanej hodnoty. Zároveň sa ustanovuje, aby Ministerstvo vnútra SR bolo počas obdobia pandémie príslušným orgánom aj na účely čl. 61 ods. 1 uvedeného nariadenia a čl. 43 ods. 1 predmetnej smernice. Pri tomto schvaľovaní sa nebude postupovať podľa ustanovení Správneho poriadku.

Priznávanie oslobodenia podlieha rozhodnutiu Európskej komisie, ktorá koná na základe žiadosti členského štátu v súlade s postupom pri mimoriadnych udalostiach v stave núdze. Preto sa tiež navrhuje využiť znenie ustanovenia čl. 76 druhého pododseku nariadenia č. 1186/2009 a čl. 53 druhého pododseku smernice Rady č. 2009/132/EC, podľa ktorého colný úrad až do oznámenia rozhodnutia Európskej komisie pozastaví platenie dovozného cla a dane z pridanej hodnoty pri takomto tovare za podmienky, že sa dovážajúca organizácia zaviaže zaplatiť clo pre prípad, že žiadosti SR Európska komisia nevyhovie. 

TRETIA HLAVA

OPATRENIA V OBLASTI ŠTÁTNEJ SLUŽBY PRÍSLUŠNÍKOV FINANČNEJ SPRÁVY

 

 K § 15  

Navrhované ustanovenie zakotvuje nadriadenému možnosť, aby príslušníkovi finančnej správy umožnil počas obdobia pandémie výkon štátnej služby na inej adrese, ako je určené miesto výkonu štátnej služby. Takýto výkon štátnej služby sa nepovažuje za služobnú cestu (príslušníkovi finančnej správy nepatria náhrady). Toto ustanovenie sa týka aj ozbrojených príslušníkov finančnej správy aj neozbrojených príslušníkov finančnej správy.

 K § 16  

Navrhuje sa, aby sa povinnosť podľa § 101 ods. 5 zákona o FS (vykonať služobné hodnotenie príslušníka finančnej správy) a povinnosť podľa § 123 ods. 1 písm. a) a b) zákona o FS (podať majetkové priznanie), ktoré majú byť splnené počas obdobia pandémie, sa budú považovať za splnené včas, ak budú splnené najneskôr do 60 dní po skončení obdobia pandémie. Toto ustanovenie sa týka aj ozbrojených príslušníkov finančnej správy aj neozbrojených príslušníkov finančnej správy.

 K § 17  

Ustanovuje sa, že na rozhodnutia vydané v konaní podľa § 278 zákona o FS, ktoré sa doručujú počas obdobia pandémie prostredníctvom poštového podniku, sa použije ustanovenie § 5 upravujúce doručovanie - postupuje sa podľa podmienok doručovania poštových zásielok stanovených poštovým podnikom.

ŠTVRTÁ HLAVA

OPATRENIA V OBLASTI DANE Z MOTOROVÝCH VOZIDIEL

 

 K § 18  

Z dôvodu pandémie spôsobenej korona vírusom sa navrhuje ustanoviť, kedy sa lehota na podanie daňového priznania tým daňovníkom, ktorým podľa osobitného predpisu (zákon o dani z motorových vozidiel) vznikla povinnosť podať daňové priznanie za iné ako ročné zdaňovacie obdobie považuje za dodržanú; ide o daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácie, s likvidáciou, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, ktorý ukončil podnikanie alebo prerušil podnikanie alebo osobu, ktorá podáva daňové priznanie do troch mesiacov po mesiaci, v ktorom daňovník zomrel. Lehota na podanie daňového priznania a lehota na úhradu dane v týchto prípadoch sa považuje za splnenú, ak je predmetné priznanie predložené do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, t. j. najneskôr  do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom vláda odvolá mimoriadnu situáciu.


PIATA HLAVA

OPATRENIA V OBLASTI SPRÁVNYCH POPLATKOV

 

 K § 19  

Navrhuje sa ustanoviť, kedy a za akých podmienok sa správny poplatok podľa osobitného predpisu (zákon o správnych poplatkoch) za úkony a konania správnych orgánov neplatí; musia byť splnené kumulatívne nasledovné podmienky – podanie je uskutočnené počas obdobia pandémie a účel podania je zmiernenie negatívnych následkov pandémie, t. z. podaním na správny orgán musí byť preukázaná priama príčinná súvislosť medzi úkonom a konaním správneho orgánu s pandémiou (resp. mimoriadnou situáciou v krajine).

Z dôvodu pandémie spôsobenej korona vírusom sa navrhuje ustanoviť, kedy je lehota na zaplatenie správneho poplatku, ak poplatníkovi vznikla poplatková povinnosť na základe výzvy správneho orgánu a poplatok nebol zaplatený počas plynúcej lehoty na zaplatenie poplatku do vyhlásenia obdobia pandémie alebo počas obdobia pandémie, dodržaná. Lehota na zaplatenie správneho poplatku sa v tejto súvislosti považuje za splnenú, ak je poplatok zaplatený do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, t. j. najneskôr  do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom vláda odvolá mimoriadnu situáciu. Týmto opatrením sa zamedzí, aby z dôvodu nezaplatenia správneho poplatku v pôvodnej lehote bolo konanie správneho orgánu zastavené. Pre vykonanie úkonu alebo uskutočnenie konania správneho orgánu je však naďalej potrebné poplatok zaplatiť.

ŠIESTA HLAVA

OPATRENIA V OBLASTI ÚČTOVNÍCTVA

 

 K § 20  

Účtovné jednotky sú povinné viesť účtovníctvo, zostaviť účtovné závierky, výročné správy a nechať si overiť účtovné závierky audítorom. Následne sú  povinné príslušné účtovné dokumenty uložiť do registra účtovných závierok. Z dôvodu personálnych a technických obmedzení  po vyhlásení mimoriadnej situácie, ktorá vznikla z dôvodu ochorenia COVID – 19, nie je možné, aby účtovné jednotky v období  pandémie,  splnili všetky povinnosti  a lehoty,  ktoré pre ne vyplývajú v oblasti účtovníctva. Rovnaká situácia je v oblasti verejnej správy, ktorá  pozostáva z takmer 8 000 subjektov – účtovných jednotiek. Tieto jednotky majú podľa súčasnej legislatívy stanovené presné termíny na predkladanie údajov z účtovníctva a rozpočtu, zostavenie individuálnych a konsolidovaných účtovných závierok, ako aj záverečných účtov (napríklad kapitoly ŠR, obce, VÚC). Z dôvodu personálnych a technických obmedzení vyvolaných pandémiou nie je možné zo strany subjektov verejnej správy uvedené termíny splniť. Len z oblasti školstva resp. školských zariadení tvoria tieto účtovné jednotky 37 % z celej verejnej správy. Zatvorením týchto (ako aj ďalších) organizácií nemajú prístup do organizácie ani administratívni pracovníci zodpovední za oblasť účtovníctva a výkazníctva.

Z uvedených dôvodov sa predlžujú  lehoty, ktoré má účtovná jednotka splniť počas obdobia pandémie, ako aj  povinnosť  uloženia účtovných dokumentov do registra účtovných závierok do konca tretieho kalendárneho mesiaca po skončení obdobia pandémie alebo do lehoty na  podanie daňového priznania, podľa toho ktorá z lehôt uplynie skôr.

Tým, že účtovnej jednotke vyplývajú povinnosti viesť účtovníctvo, vykonávať inventarizáciu, plniť oznamovacie a iné povinnosti podľa zákona o účtovníctve, ale účtovná jednotka nie je z objektívnych dôvodov (personálnych a technických) tieto povinnosti schopná splniť, dáva sa jej možnosť tieto povinnosti splniť do konca tretieho kalendárneho mesiaca po skončení obdobia pandémie.

Ak účtovná jednotka splní povinnosti vyplývajúce zo zákona o účtovníctve do termínov ustanovených v odsekoch 1 a 2, nebude sankcionovaná za správne delikty v zmysle § 38 ods. 1 zákona o účtovníctve.

Daňový  úrad ukladá  pokuty za správne delikty do termínu podľa § 38 ods. 8 t.j.do jedného roka odo dňa, keď sa o správnom delikte dozvedel, najneskôr do piatich rokov od skončenia účtovného obdobia, v ktorom k správnemu deliktu došlo. Uvedené  lehoty sa predlžujú o obdobie pandémie.


 

SIEDMA HLAVA

OPATRENIA V OBLASTI DANE Z PRÍJMOV

 

 K § 21  

V nadväznosti na vyhlásenie mimoriadnej situácie vládou Slovenskej republiky od 12. marca 2020, v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolá (obdobie pandémie) sa posúva aj lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov až do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. V rovnakej lehote musí daňovník, dedič alebo osoba podľa § 35 Zákonníka práce, daň z príjmov aj zaplatiť.

Predmetnou úpravou sa ustanovuje výlučne špeciálna lehota na podanie daňového priznania a splatnosť dane, pričom všetky ďalšie povinnosti určené pre podanie daňového priznania a zaplatenie dane, spôsob podania daňového priznania, osoby povinné podávať daňové priznanie a pod., zostávajú platné, tak ako sú upravené v § 49 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).

V nadväznosti na zavedenie tejto novej špeciálnej lehoty v období pandémie sa od tejto lehoty budú uplatňovať ďalšie ustanovenia platného ZDP.

Uvedené znamená, že ak napr. vláda SR vyhlási skončenie pandémie v júli 2020, lehota na podanie daňového priznania končí 31.8.2020 a v tejto lehote je daň aj splatná.

V podanom daňovom priznaní v tejto novej lehote určenej týmto zákonom, môže daňovník aj poukázať podiel zaplatenej dane po splnení všetkých podmienok určených v § 50 ZDP.

V prípade daňovníkov fyzických osôb dosahujúcich príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania určenej týmto ustanovením, začína nové preddavkové obdobie, v ktorom sa vypočítajú preddavky splatné podľa § 34 ZDP na ďalšie preddavkové obdobie plynúce od 1.9.2020 až do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2020.

Navrhovanou úpravou v zákone lex korona platného počas obdobia pandémie až do určenia dátumu skončenia jeho platnosti v určitých prípadoch umožňuje daňovníkom aj predĺžiť si lehotu na podanie daňového priznania určenú v odseku 1 a to z dôvodu, aby daňovník nebol postihnutý skrátením lehoty, ktorú by mal platným ZDP určenú v dlhšej dobe ako je určená v odseku 1 tohto zákona.

Ide napr. o prípady, kedy daňovníkovi, právnickej osobe, skončí zdaňovacie obdobie, ktorým je hospodársky rok, 31.3.2020 a lehota na podanie daňového priznania podľa § 49 ZDP je 30.6.2020, pričom túto si môže oznámením predĺžiť podľa § 49 ods. 3 písm. a) ZDP o tri kalendárne mesiace, t.j. do 30.9.2020.

Podľa odseku 1 tohto zákona ak by pandémia skončila v júli 2020, predĺži sa mu zákonom určená trojmesačná lehota až do 31.8.2020, ale ak by využil aj predĺženie lehoty oznámením podľa platného znenia ZDP, došlo by k skráteniu jeho zákonnej lehoty na podanie daňového priznania.

Z uvedeného dôvodu odsek 2 tohto zákona umožňuje predĺžiť oznámením lehotu na podanie daňového priznania, ale táto lehota sa bude počítať od pôvodne určenej lehoty podľa § 49 ods. 2 ZDP, t.j. môže si predĺžiť lehotu, ktorá mu uplynie 30.6.2020, oznámením až do 30.9.2020. Oznámenie podá spôsobom a na tlačive určenom v § 49 ods. 3 ZDP, pričom toto oznámenie podá posledný deň lehoty určenej v odseku 1 (do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci kedy dôjde k skončeniu pandémie), ktorou v tomto prípade je 31.8.2020.

Rovnako sa bude postupovať aj v prípade, ak súčasťou zdaniteľných príjmov daňovníka sú aj zdaniteľné príjmy v zahraničí, pričom túto lehotu môže predĺžiť až o šesť kalendárnych mesiacov.

V prípade, ak daňovník je v konkurze alebo v likvidácii a posledný deň lehoty na podanie daňového priznania pripadne na obdobie pandémie, aj tomuto sa lehota na podanie daňového priznania určí podľa odseku 1, t.j. do posledného dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, kedy bola pandémia skončená.

Cieľom navrhovaného ustanovenia je umožniť daňovníkovi podať žiadosť správcovi dane o predĺženie tejto lehoty v prípade, ak by jeho lehota pre podanie daňového priznania po predĺžení podľa § 49 ZDP bola dlhšia ako je lehota uvedená v odseku 1.

Uvedené znamená, že napr. ak daňovníkovi, ktorý je v konkurze, lehota na podanie daňového priznania uplynula počas obdobia pandémie napr. 30.6.2020 a pandémia skončí v júni 2020, lehota na podanie daňového priznania podľa odseku 1 pre tohto daňovníka je 31.7.2020. Tento daňovník môže podať žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania do 15.7. 2012 (15 dní pred uplynutím lehoty pre podanie daňového priznania podľa odseku 1), ktorú môže správca dane predĺžiť najviac o tri kalendárne mesiace od lehoty určenej podľa § 49 ods. 6 ZDP, t.j. do 30.9.2020.

V prípade, ak daňovník podá správcovi dane oznámenie alebo žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania počas obdobia pandémie napr. 31.3.2020 o tri kalendárne mesiace a táto lehota uplynie počas pandémie 30.6.2020, pričom pandémia skončí v júni 2020, aj tomuto daňovníkovi sa predĺži lehota až do 31.7.2020 (do konca jedného mesiaca po skončení pandémie) bez ohľadu na predĺženú lehotu v podanom oznámení. Tento daňovník nemôže opätovne predĺžiť lehotu podľa odsekov 2 a 3.

Ak daňovník zomrie, dedič alebo osoba podľa § 35 Zákonníka práce má povinnosť podať daňové priznanie v prípadoch určených v § 49 ods. 4 a 5 ZDP, spôsobom tu určeným. Odsek 5 tohto zákona určuje len novú lehotu pre podanie tohto daňového priznania, ak by táto uplynula počas obdobia pandémie, pričom je zachovaná aj možnosť podania žiadosti o predĺženie lehoty na podanie tohto priznania a to 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 1 tohto zákona.

Odseky 6 a 7 upravujú lehotu na podanie daňového priznania v špecifických situáciách vzniku alebo zrušenia stálej prevádzkarne na území SR. Ak zahraničný daňovník zruší stálu prevádzkareň, resp. mu vznikne stála prevádzkareň na území SR a z tohto titulu má povinnosť podať daňové priznanie na tomto území, pričom lehota na podanie tohto daňového priznania spadá do obdobia pandémie, tak na základe predmetných ustanovení je možné podať daňové priznanie až v neskoršom období po uplynutí pandémie, ako vymedzuje odsek 1. V rovnakej lehote je povinný zahraničný daňovník daň z príjmov aj zaplatiť.

 K § 22  

Vzhľadom na skutočnosť, že lehota na podanie vyhlásenia pripadne na obdobie pandémie, predlžuje sa táto až do skončenia druhého mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, t.j. ak by napr. pandémia skončila v júni 2020 zamestnanci, ktorým zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie,  podajú vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane až do 31.8.2020, pričom potvrdenie o zaplatení dane, ktoré je prílohou tohto vyhlásenia im zamestnávateľ vystaví do 15.8.2020 (lehota určená v odseku 2 tohto zákona).

Návrh tohto zákona určuje len špeciálnu lehotu pre podanie vyhlásenia o poukázaní podielu zaplatenej dane a potvrdenia o zaplatení dane, pričom podmienky a spôsob sa posudzujú podľa ustanovení ZDP.

Podľa odseku 3 môžu prijímatelia podielu zaplatenej dane uvedený v § 50 ZDP, počas obdobia pandémie použiť finančné prostriedky získané z asignácie dane z roku 2018 na pomoc pri zmiernení negatívnych následkov pandémie a to bez ohľadu na skutočnosť, či mali takúto činnosť uvedenú v rámci ich predmetu činnosti alebo nie.

 K § 23  

Návrh tohto ustanovenia určuje, že ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (napr. lekár, nemocnica) podá oznámenia o zrazení a odvedenia dane a zároveň aj odvedie daň podľa  § 43 ods. 17 ZDP v lehote do konca kalendárneho mesiaca po mesiaci kedy bola skončená pandémia, považuje sa lehota určená v § 43 ZDP za dodržanú.

 K § 24  

Z dôvodu vyhlásenia pandémie sa predlžuje lehota aj na podanie hlásenia o vyúčtovanie dane pre zamestnávateľa a to do konca druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, t.j. ak pandémia skončí v júni, tak zamestnávateľ musí podať hlásenie správcovi dane do 31.8.2020 ročného zúčtovania pre zamestnancov, ktoré vykoná zamestnávateľ v lehote najneskôr do konca kalendárneho mesiaca po skončení obdobia pandémie, t.j. ak skončí pandémia v júni 2020 do 31.7.2020, pričom preplatky vypočítané zamestnancovi, je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vyplatiť najneskôr pri zúčtovaní mzdy za druhý kalendárny mesiac po skončení obdobia pandémie, t.j.  pri zúčtovaní mzdy za mesiac august 2020.


 

TRETIA ČASŤ

OPATRENIA V OBLASTI FINANČNÉHO TRHU

 

PRVÁ HLAVA

OPATRENIA V OBLASTI FINANČNEJ POMOCI

 

 K § 25  

Navrhované ustanovenia predstavujú právny základ pre vykonávanie schémy de minimis na podporu prevádzky v malých a stredných podnikoch formou finančnej pomoci, pričom vychádzajú z Nariadenia Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis a Nariadenia Komisie (EÚ) č. 1408/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v sektore poľnohospodárstva (Ú.v. EÚ L 352, 24.12.2013) v platnom znení. Cieľom tejto pomoci je udržanie zamestnanosti a prevádzky v malých podnikoch a stredných podnikoch počas nepriaznivého obdobia spôsobeného pandémiou COVID-19. Finančná pomoc sa bude poskytovať vo forme záruky za úver a/alebo úhrady úrokov z úveru. Poskytovateľom takejto finančnej pomoci bude Ministerstvo financií SR a sprostredkovateľmi pomoci Exportno-importná banka Slovenskej republiky a Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. (ďalej len „banka“).

Prijímateľmi tejto finančnej pomoci budú môcť byť malé a stredné podniky spĺňajúce definíciu malého a stredného podniku uvedenú v prílohe I  nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy v platnom znení, s výnimkou tých malých a stredných podnikov, ktorí majú v predmete činnosti sprostredkovanie zamestnania za úhradu alebo vykonávanie činnosti dočasného zamestnávania. Vyňatím určitých kategórií malých a stredných podnikov ide o prípustné sprísnenie podmienok oproti nariadeniu, ktoré je v súlade s cieľom tejto legislatívnej úpravy.

Finančná pomoc sa bude poskytovať na základe zmluvy uzatvorenej medzi Ministerstvom financií SR a bankou za podmienok ustanovených týmto zákonom, podmienok určených v tejto zmluve a samozrejme za podmienok ustanovených Nariadením (EÚ) č. 1407/2013 a Nariadením (EÚ) č. 1408/2013 v platnom znení.

Kontrolu dodržiavania podmienok finančnej pomoci bude vykonávať Ministerstvo financií SR, pričom postupovať sa bude podľa príslušných ustanovení zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov. Ustanovujú sa taktiež sankcie pri zistení nedostatkov v činnosti banky týkajúcej sa poskytovania finančnej pomoci.


 

DRUHÁ HLAVA

OPATRENIA V OBLASTI DOHĽADU NAD FINANČNÝM TRHOM

 

 K § 26  

Navrhované ustanovenie oprávňuje Národnú banku Slovenska prerušiť konania iba v prípade, ak jej okolnosti súvisiace s vyhláseným výnimočným stavom, núdzovým stavom, alebo mimoriadnou situáciou bránia v riadnom prejedaní a rozhodnutí veci. Táto alternatíva bola zvolená z dôvodu, aby Národná banka Slovenska plnila svoje zákonom zverené povinnosti v čo najväčšej možnej miere, ako jej to objektívne okolnosti dovolia. Toto mimoriadne oprávnenie umožňuje Národnej banke Slovenska v porovnaní s plošným prerušením všetkých lehôt efektívne a pružne reagovať na vzniknutú situáciu ako aj na jej možné zlepšovanie či zhoršovanie.

 K § 27  

Ďalej sa navrhuje prijatie mimoriadneho oprávnenia Národnej banky Slovenska predĺžiť akúkoľvek lehotu pre úkony alebo povinnosti, ktoré jej vyplývajú z osobitných predpisov, ak jej okolnosti súvisiace s vyhláseným výnimočným stavom, núdzovým stavom alebo mimoriadnou situáciou bránia v ich dodržaní. V takomto prípade Národná banka Slovenska príslušnú lehotu predĺži, v nevyhnutnom prípade aj opakovane.

 K § 28  

Predĺženie lehôt pre vykonanie úkonov Národnej banke Slovenska, ktoré sú kratšie ako 30 kalendárnych dní, a ktoré začali plynúť po nadobudnutí účinnosti tohto zákona alebo ktoré neuplynuli do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa navrhuje upraviť ako skutočnosť, ktorá nastane ex lege. Ide o lehoty, na ktoré by nebolo možné včas reagovať ich predĺžením alebo prerušením konania (napríklad lehota 2 pracovných dní podľa ustanovenia § 77 ods. 11 ab initio zákona č. 39/2015 Z. z.)

 K § 29  

Objektívne okolnosti, z dôvodu ktorých bol vyhlásený výnimočný stav, núdzový stav či mimoriadna situácia, môžu brániť v plnení zákonných povinností aj dohliadaným subjektom. Preto sa tiež navrhuje ustanoviť Národnej banke Slovenska mimoriadne oprávnenie predĺžiť lehoty na plnenie povinností, ktoré zákon upravuje pre dohliadané subjekty. Národná banka Slovenska môže lehoty, na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie predlžovať ako vo vzťahu k individuálnym dohliadaným subjektom, tak aj vo vzťahu ku všetkým subjektom, na ktoré sa lehoty vzťahujú. Národná banka Slovenska môže lehoty predlžovať aj bez výslovnej žiadosti dohliadaných subjektov, ak to vzhľadom k okolnostiam vyhodnotí ako potrebné.

 K § 30  

Toto mimoriadne opatrenie má zabezpečiť efektívnu komunikáciu medzi Národnou bankou Slovenska a dohliadanými subjektami aj v prípade, že by okolnosti, z dôvodu ktorých bol vyhlásený výnimočný stav, núdzový stav či mimoriadna situácia bránili dohliadaným subjektom alebo poskytovateľom poštových služieb zabezpečiť doručovanie písomností v listinnej podobe. Ustanovenie reaguje tiež na skutočnosť, že na Národnú banku Slovenska sa nevzťahuje zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), preto je potrebné upraviť výnimky pre elektronickú komunikáciu uvedené v tomto návrhu zákona.

ŠTVRTÁ ČASŤ

OPATRENIA V OBLASTI ROZPOČTOVÝCH PRAVIDIEL

 

 K § 31  

Navrhuje sa spôsob zabezpečenia preukázania splnenia podmienky vysporiadania finančných vzťahov voči daňovému úradu a colnému úradu, ktorej splnenie je nevyhnutné pri poskytovaní dotácií. Poskytovateľ dotácie si počas obdobia pandémie overí splnenie podmienky vysporiadania finančných vzťahov voči daňovému úradu a colnému úradu v informačnom systéme finančnej správy podľa poslednej aktualizácie pred obdobím pandémie.

 K § 32  

V súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno splnomocniť vládu na prevzatie úveru v príslušnom rozpočtovom roku. V roku 2020 sa v súvislosti s pandémiou umožňuje vláde Slovenskej republiky na zabezpečenie likvidity v štátnom rozpočte prevziať úver aj nad rámec schválený zákonom č. 468/2019 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2020.

 K § 33  

Podľa platného znenia § 8 ods. 5 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je potrebné výdavky poskytnuté ako bežný transfer s výnimkou miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní a odmien vyplácaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré boli poskytnuté právnickej osobe alebo fyzickej osobe príslušným správcom kapitoly ako bežný transfer po 1. auguste rozpočtového roka použiť do 31. marca nasledujúceho rozpočtového roka s tým, že súčasné znenie nepripúšťa výnimku pre použitie týchto výdavkov po 31. marci nasledujúceho rozpočtového roka. Vzhľadom na obdobie pandémie sa touto úpravou vytvára priestor na použitie bežných výdavkov štátneho rozpočtu z predchádzajúceho roka s výnimkou miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní a odmien vyplácaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré boli poskytnuté právnickej osobe alebo fyzickej osobe príslušným správcom kapitoly ako bežný transfer po 1. auguste rozpočtového roka, ktoré z dôvodu pandémie nebolo možné použiť do 31. marca 2020, do dvoch kalendárnych mesiacov po skončení obdobia pandémie.

 K § 34  

Podľa platného znenia § 19 ods. 8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov subjekt verejnej správy môže poskytovať preddavky, ak boli vopred v zmluve o dodávke výkonov a tovarov písomne dohodnuté, a to najviac na obdobie troch mesiacov v závislosti od vecného plnenia dodávok výkonov a tovarov, pričom tieto preddavky musia byť finančne vysporiadané najneskôr do konca rozpočtového roka, v ktorom sa poskytli. V prípade ak došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života alebo zdravia osôb v súvislosti s pandémiou, sa navrhuje, že počas obdobia pandémie sa na poskytovanie preddavkov za účelom zamedzenia šírenia pandémie neuplatnia ustanovenia § 19 ods. 8 až 10 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 K § 35  

Vzhľadom na obdobie pandémie sa prerušujú konania o uložení sankcií za porušenie finančnej disciplíny, ktoré začali pred trvaním obdobia pandémie alebo ktoré boli začaté počas obdobia pandémie. Rovnako zostáva prerušené aj konanie o uložení sankcií za porušenie finančnej disciplíny, ktoré bolo prerušené pred obdobím pandémie. Všetky úkony, ktoré boli vykonané pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú zachované. Navrhovanou úpravou sa zabezpečí ochrana práv dotknutých subjektov.

 K § 36  

Podľa súčasne platnej právnej úpravy zákona č. 583/2004 Z. z. počas hospodárenia v rozpočtovom provizóriu platí, že obce a vyššie územné celky môžu realizovať svoje mesačné výdavky maximálne do výšky 1/12 celkových výdavkov schváleného rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka. Ďalej počas rozpočtového provizória nesmú subjekty územnej samosprávy poskytovať dotácie právnickým a fyzickým osobám-podnikateľom na základe vlastných VZN. V rámci opatrení v období pandémie sa územnej samospráve umožňuje prekročiť uvedený mesačný limit 1/12 celkových výdavkov schváleného rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka s cieľom umožniť financovanie mimoriadnych výdavkov vyvolaných pandémiou. Ďalej sa umožňuje poskytovanie dotácií  právnickým osobám a fyzickým osobám-podnikateľom na podporu všeobecne prospešných služieb, všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov, na podporu podnikania a zamestnanosti podľa vlastných VZN. Celkový objem výdavkov schváleného rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka sa týmito opatreniami nemení.

V súčasnosti zákon č. 583/2004 Z. z. ustanovuje obciam a vyšším územným celkom mať vyrovnaný, resp. prebytkový bežný rozpočet, t. j. bežné výdavky obce/VÚC nesmú byť vyššie ako ich bežné príjmy, okrem zákonných výnimiek, keď je možné financovať časť bežných výdavkov obce/VÚC z prostriedkov rezervného fondu. Ďalej sa kapitálové príjmy a návratné zdroje financovania (úvery, pôžičky atď.) môžu používať iba na úhradu kapitálových výdavkov. Odsekom 2 sa od začatia obdobia pandémie až do konca roka 2021 umožňuje subjektom územnej samosprávy na základe rozhodnutia svojho zastupiteľstva použiť na úhradu bežných výdavkov aj prostriedky rezervného fondu, prípadne svoje kapitálové príjmy alebo prostriedky získané z návratných zdrojov financovania, pričom v uvedenom období nie je potrebné dodržiavať príslušné ustanovenia  zákona č. 583/2004 Z. z.. Uvedeným opatrením sa zabezpečí územnej samospráve možnosť využiť všetky disponibilné zdroje na úhrady spojené s riešením mimoriadnych výdavkov vzniknutých počas pandémie za podmienok, ktoré schváli príslušné zastupiteľstvo obce/VÚC. Vzhľadom na skutočnosť, že ekonomický pokles v súvislosti s  obdobím pandémie bude mať negatívny dopad na daňové príjmy obcí a VÚC, najmä príjmy z DPFO aj po ukončení obdobia pandémie, predlžuje sa výnimka z regulácie zákona č. 583/2004. Z. z. do konca roka 2021.

Odsekom 3 sa zabezpečuje počas trvania pandémie možnosť použiť na úhradu výdavkov vyvolaných pandémiou prostriedky aj nad rámec výdavkov ozdravného, resp. krízového rozpočtu v prípade, ak obec alebo vyšší  územný celok hospodári v ozdravnom režime alebo v nútenej správe.

Odsekom 4 sa v roku 2020 umožňuje obciam a vyšším územným celkom vykonávať zmeny rozpočtu, ktorými sa zvýši schodok aj po 31. auguste.

 

PIATA ČASŤ

SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

 

 K § 37  

Na ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú osobitné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ustanovuje sa aby sa na úkony, ktoré je oprávnené vykonávať finančné riaditeľstvo a Kriminálny úrad finančnej správy podľa osobitného predpisu, a ktoré podľa tohto zákona patria do pôsobnosti správcu dane, ustanovenia tohto zákona vzťahovali rovnako.

 K § 38  

Predmetné ustanovenie odkazuje na transpozičnú prílohu.

 K § 39  

Účinnosť tohto zákona sa navrhuje dňom vyhlásenia.

 

 

 

Schválené vládou SR dňa 31. marca 2020.

 

 

 

 

 

Igor Matovič, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

Eduard Heger, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 419
PoUtStŠtPiSoNe
: