Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
Predplatné
Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
TlačPoštaZväčšiZmenši

Upovedomenia o zastavení starých exekúcií v časti paušálnych trov sú ústavne udržateľné

najpravo.sk • 24.7. 2020, 22:15

Ústavnému súdu Slovenskej republiky bolo doručených viacero ústavných sťažností obchodných spoločností vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd  konkrétnymi upovedomeniami o zastavení starých exekúcii v časti výziev na úhradu trov starej exekúcie.

Z obsahu ústavných sťažností a ich príloh vyplýva, že sťažovatelia boli v predmetných exekučných konaniach, vedených konkrétnym súdnym exekútorom v procesnom postavení oprávnených. Exekučné konania boli začaté a vedené podľa Exekučného poriadku. Národná rada Slovenskej republiky v snahe riešiť dlhotrvajúce bezúspešné exekúcie prijala zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým v ustanovení § 1 ods. 2 zaviedla legálny pojem „stará exekúcia“ na exekúcie začaté pred 1. aprílom 2017. Zároveň za splnenia stanovených podmienok (§ 2 zákona č. 233/2019 Z. z.) stanovila ex lege zastavenie starých exekúcií. Súdni exekútori, aplikujúc zákon č. 233/2019 Z. z., napadnutými rozhodnutiami upovedomili sťažovateľov o zastavení starých exekúcií. Súčasťou napadnutých upovedomení bola aj výzva adresovaná sťažovateľom na zaplatenie trov starej exekúcie v sume 42 €, určenej podľa § 6 zákona č. 233/2019 Z. z. (tzv. paušálnych trov exekúcie).   

Zmysel a účel prijatia zákona č. 233/2019 Z. z.

Ústavný súd osvetlil niektoré právne a procesné súvislosti danej problematiky tzv. starých exekúcii v kontexte namietaných výziev na úhradu paušálnych trov starej exekúcie. Zmyslom a účelom prijatia zákona č. 233/2019 Z. z. bolo riešiť neúnosnú situáciu na exekučných súdoch, kde sa v státisícoch exekučných konaní viedla exekúcia proti povinným dlhodobo neúspešne a v konečnom dôsledku tento stav vyúsťoval až do kolízie s princípom právnej istoty subjektov exekučného konania. Zákonodarca túto situáciu neriešil novelou Exekučného poriadku, ale samostatným zákonom, ktorým, ako už bolo uvedené, zaviedol okrem iného aj pojem stará exekúcia. Za splnenia zákonných predpokladov súdny exekútor vo svojom upovedomení má povinnosť oznámiť oprávneným, že ex lege došlo k zastaveniu týchto starých exekúcií. V rámci svojho včasného upovedomenia má súdny exekútor možnosť si uplatniť u oprávneného tzv. paušálne trovy zastavenej exekúcie v presne stanovenej výške. Vychádzajúc z uvedeného, je potrebné konštatovať, že zákon č. 233/2019 Z. z. je vo vzťahu k Exekučnému poriadku úpravou lex specialis, ktorá osobitne upravuje tam stanovené situácie, a to tak vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu exekučného konania, ako aj vo vzťahu k otázke náhrady trov exekútora, ktorú rieši v porovnaní s Exekučným poriadkom osobitným spôsobom – na jednej strane povinnosť má oprávnený, na druhej strane neuspokojuje sa skutočná výška trov exekútora, ale len zákonom stanovená paušálna suma. Zákon č. 233/2019 Z. z. zároveň upravuje, čo treba v tomto prípade a pre účel zastavenia starej exekúcie považovať za nemajetnosť povinného. Pre úplnosť je potrebné dodať, že povinnosť oprávneného znášať trovy exekúcie pri zastavení konania pre nemajetnosť povinného alebo v iných predpokladaných prípadoch obsahuje aj „generálna“ právna úprava (§ 203 Exekučného poriadku v znení od 1. februára 2002 do 31. marca 2017; v znení Exekučného poriadku od 1. apríla 2017 je to § 199c ods. 1, pozn.).

Nárok na paušálnu náhradu vzniká ex lege, a to čo sa týka základu aj výšky

Ústavný súd, vychádzajúc zo znenia právnej úpravy zákona č. 233/2019 Z. z., konštatoval, že nárok na paušálnu náhradu vzniká ex lege, a to čo sa týka základu aj výšky. Procesný postup exekútora určuje priamo lex specialis. Preto nie je možné uvažovať o porušení základných práv sťažovateľov nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis a judikatúry z nej vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou úpravy lex specialis.

Ústavný súd vo svojich uzneseniach z predbežných prerokovaní zdôraznil, že je potrebné si uvedomiť, že právna úprava zákona č. 233/2019 Z. z. nedáva možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie, upravuje ho jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych výkladoch či iný záver. Jedinou úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný inštitút „zastavenia starej exekúcie“ na konkrétne konanie dopadá alebo nie. Keď na konkrétne exekučné konanie dopadne táto procesnoprávna úprava, exekučné konanie sa zastavuje ex lege.

Procesné úkony súdneho exekútora, ktoré na túto skutočnosť nadviažu, sú kvázi technickej povahy − administrujú dve zákonné skutočnosti: konanie sa ex lege zastavilo a priamo ex lege vzniká nárok súdneho exekútora na náhradu trov a v stanovenej výške. V kontexte týchto skutočností, a s poukazom na svoju judikatúru, citovanú v bode 18, ústavný súd považoval argumentáciu sťažovateľov, ktorou sa domáhali ústavne konformného výkladu a aplikácie § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. za nedôvodnú, pretože súdny exekútor nemala diskréciu pri vzniku a rozsahu nároku na náhradu paušálnych trov zastavených exekúcií, a tento si uplatnil v súlade s platným právom.

Protiústavnosť samotnej úpravy zákona č. 233/2019 Z. z.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že podstatná a najrozsiahlejšia argumentácia sťažovateľov smerovala k námietke protiústavnosti samotnej úpravy zákona č. 233/2019 Z. z. najmä v časti úpravy povinnosti oprávneného hradiť paušálne trovy starej exekúcie v prípade jej zastavenia, pričom poukazovali a analyzovali právnu úpravu v okolitých štátoch, citovali viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, Ústavného súdu Českej republiky, Ústavného tribunálu Poľskej republiky, Ústavného súdu Lotyšska, ako aj konkrétnu rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva – vec Van der Muselle proti Belgicku (rozsudok z 23. 11. 1983, séria A, č. 70).

Ústavný súd v tomto smere poukázal na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v konaní o sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy senát ústavného súdu nie je oprávnený preskúmavať súlad právnych predpisov s ústavou, pretože takýto prieskum je vyhradený plénu ústavného súdu v konaní podľa čl. 125 ods. 1 ústavy. Ústavný súd už viackrát zdôraznil, že účel konania o súlade právnych predpisov nemožno dosiahnuť v inom type konania (napr. III. ÚS 18/02, III. ÚS 244/04, IV. ÚS 54/08). Argumentácia sťažovateľov o protiústavnosti právnej úpravy je teda v prípade konania o individuálnej sťažnosti právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nedôvodná.

Upovedomenia v časti výziev na úhradu paušálnych trov sú ústavne udržateľné

Ústavný súd v súhrne konštatoval, že konkrétne napadnuté upovedomenia v časti výziev na úhradu paušálnych trov starých exekúcií sú ústavne udržateľné, rešpektujú a primeraným spôsobom interpretujú do úvahy prichádzajúce aplikované právne normy. 

K niektorým pohľadávkam postúpeným na súkromnoprávny subjekt

V súvislosti s úvahou sťažovateľov, že sťažovatelia procesne nezavinili zastavenie starých exekúcií, ústavný súd dal sťažovateľom do pozornosti, vychádzajúc z informácií obsiahnutých v ústavnej sťažnosti a jej prílohách, že v okolnostiach posudzovaných vecí exekučnými titulmi boli právoplatné a vykonateľné rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktoré Sociálna poisťovňa zmluvne previedla na sťažovateľku ako subjekt súkromného práva na základe zmluvy. Samotný tento fakt, že Sociálna poisťovňa sa rozhodla tieto pohľadávky nevymáhať od povinných a radšej ich zmluvne previedla na sťažovateľov za odplatu, indikuje, že Sociálna poisťovňa disponovala informáciami o ich sťaženej vymáhateľnosti vzhľadom na finančnú situáciu povinných.

Podnikateľské riziko

Ústavný súd teda zastáva názor, že sťažovatelia pri odplatnom prevode týchto pohľadávok vzniknutých zo sociálneho poistenia za zlomkovú hodnotu si museli byť vedomí rizika, že vymožiteľnosť týchto pohľadávok je neistá. Napriek tomu išli do podnikateľského rizika a podali návrhy na súdne vymoženie týchto pohľadávok, resp. nastúpili do procesného postavenia oprávneného v prebiehajúcich exekučných konaniach, iniciovaných ich právnou predchodkyňou. Predmetné exekúcie majú tú spojitosť, že boli dlhodobo (v danom prípade viac ako desať rokov, pozn.) vykonávané bez úspechu, preto existuje dôvodná pochybnosť o tom, že sťažovatelia postupovali pri zachovaní primeranej opatrnosti, tak ako to v ústavnej sťažnosti tvrdili.

Ako ďalej uviedol Ústavný súd SR, aj v režime podľa predchádzajúcej právnej úpravy, teda v čase podania návrhu pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie, existovala „hrozba“ znášania trov pri nemajetnosti povinného, dokonca vo výške skutočných trov súdneho exekútora. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že potenciálny negatívny dopad na majetkové práva sťažovateľov ako oprávnených nesúvisí s aplikáciou zákona č. 233/2019 Z. z. a napadnutými upovedomeniami súdnych exekútorov, ale skôr s rozhodnutím sťažovateľov znášať podnikateľské riziko spojené s vymáhaním postúpených pohľadávok.

Ústavný súd tak v závere konštatoval, že neexistuje relevantná súvislosť medzi označenými právami hmotnej povahy a napadnutými upovedomeniami súdneho exekútora ani v tejto argumentačnej rovine. Ústavný súd dodal, že sťažovateľom nič nebráni podať opätovne návrhy na vykonanie týchto exekúcií podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z. z., v rámci ktorých si môžu uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky.

Zdroj: viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR (I. ÚS 220/2020-18, I. ÚS 221/2020-18, IV. ÚS 239/2020-19, III. ÚS 237/2020-18, II. ÚS 241/2020-18 a i.)

Ilustračné foto Ústavného súdu SR: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1638

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: