Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

Súdny dvor EÚ k povinnosti finančného agenta vrátiť províziu

najpravo.sk • 28.7. 2017, 19:57

Súdny dvor EÚ vydal vo veci ERGO poisťovňa proti Alžbete Barlíkovej rozsudok, Vo veci C‑48/16, kde sa venoval finančnému sprostredkovaniu vo vzťahu k povinnosti finančného agenta vrátiť peňažnú odplatu. O čo išlo v prejednávanej veci?

Spoločnosť ERGO pôsobiaca v sektore poistenia a pani Barlíková, uzavreli 13. marca 2012 zmluvu označenú ako „Zmluva o sprostredkovaní s viazaným finančným agentom“ (ďalej len „sporná zmluva“). Táto zmluva odkazovala na § 642 Obchodného zákonníka.

Podľa tejto zmluvy sa pani Barlíková zaviazala, že bude vykonávať „sprostredkúvanie v sektore poistenia“ v prospech spoločnosti ERGO. Táto činnosť spočívala najmä vo vyhľadávaní klientov, ktorým predkladala ponuku tejto spoločnosti na uzavretie poistných zmlúv. Pani Barlíková bola tiež splnomocnená na uzatváranie týchto zmlúv v mene a na účet spoločnosti ERGO.

Pani Barlíková dostávala za uzavretie každej poistnej zmluvy províziu, ktorá zodpovedala určitej percentuálnej časti poistnej sumy alebo ročného poistného. Hneď po uzavretí zmluvy s klientom jej vzniklo právo na zálohové vyplatenie provízie. Nárok na províziu sa stal definitívny len vtedy, ak nedošlo k ukončeniu poistnej zmluvy do troch, resp. piatich rokov.

Okrem toho sporná zmluva stanovila, že ak klient nezaplatí poistné za prvé mesiace trvania poistnej zmluvy, nárok na províziu zaniká a v prípade, ak klient prestane s platením poistného po uplynutí prvých troch mesiacov trvania poistnej zmluvy, provízia sa pomerne zníži.

Pani Barlíková priniesla spoločnosti ERGO viacero klientov. V súlade so spornou zmluvou sa jej vyplatili zálohové provízie, na ktoré jej vznikol nárok pri uzatvorení poistných zmlúv s uvedenými klientmi. Niektorí klienti však v čase 3 až 6 mesiacov od uzavretia poistnej zmluvy prestali platiť poistné vzťahujúce sa na tieto zmluvy a nereagovali ani na výzvu na úhradu splatných súm, ktorú im zaslala spoločnosť ERGO. V dôsledku toho tieto zmluvy podľa § 801 Občianskeho zákonníka zo zákona zanikli. Niektorí klienti oznámili spoločnosti ERGO, že prestali platiť uvedené poistné po tom, ako k nej stratili dôveru, ktorú pôvodne mali, z dôvodu, že s nimi neprimerane zaobchádzala.

Po zániku predmetných poistných zmlúv spoločnosť ERGO podľa spornej zmluvy žiadala od pani Barlíkovej, aby vrátila zálohové provízie v celkovej výške 11 421,42 eura, ktoré jej boli vyplatené na základe týchto poistných zmlúv. Keďže pani Barlíková nevrátila túto sumu, spoločnosť ERGO podala na Okresný súd Dunajská Streda žalobu o jej zaplatenie.

Pani Barlíková pred uvedeným súdom tvrdí, že zánik týchto zmlúv zavinila spoločnosť ERGO. Z listov, ktoré viacerí klienti adresovali tejto spoločnosti, vyplýva, že s nimi zaobchádzala neprimerane, najmä tak, že im kládla aj po uzavretí zmluvy množstvo otázok a posielala im upomienky, hoci poistné bolo zaplatené.

V tomto kontexte chcel vnútroštátny súd určiť, či ustanovenia spornej zmluvy, podľa ktorej nezaplatením poistného stanoveného v zmluve uzatvorenej medzi zastúpeným a treťou osobou buď zaniká nárok na províziu, alebo sa výška tejto provízie v závislosti od trvania tejto poistnej zmluvy pomerne zníži, sú v rozpore s § 662 Obchodného zákonníka, ktorý prebral článok 11 smernice 86/653.

Na tento účel sa vnútroštátny súd pýtal, či článok 11 ods. 1 prvá zarážka tejto smernice umožňuje zohľadniť osobitný charakter dlhodobých kontraktov. V tejto súvislosti uvádza, že uvedená smernica neupravuje prípad čiastočnej nerealizácie zmluvy. Podľa vnútroštátneho súdu treba objasniť pojem „vina zastúpeného“ v zmysle článku 11 ods. 1 druhej zarážky tejto smernice. Vnútroštátny súd považuje toto objasnenie v prejednávanej veci za dôležité z dôvodu osobitného režimu, ktorý sa uplatňuje podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka na zánik poistných zmlúv. Poistníci môžu podľa tohto ustanovenia ukončiť zmluvu nezaplatením splatného poistného, avšak mohli by využiť aj klasické spôsoby ukončenia zmluvy, ako je výpoveď alebo odstúpenie. Z právneho hľadiska dôvodom ukončenia zmluvy je nezaplatenie poistného, ktoré predstavuje porušenie povinnosti poistníka. Táto nečinnosť však môže mať rôzne dôvody, a poistník teda môže mať rôzne pohnútky, aby takto postupoval.

Za týchto okolností Okresný súd Dunajská Streda rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

 „1. Má sa spojenie ‚zmluva medzi zastúpeným a treťou stranou sa nerealizuje‘ v článku 11 smernice Rady z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov (86/653/EHS, ďalej len ‚smernica 86/653‘) vykladať tak, že sa ním rozumie:


a) úplná nerealizácia zmluvy, teda že zastúpený ani tretia osoba si ani čiastočne neposkytnú plnenia predpokladané v zmluve, alebo

b) aj čiastočná nerealizácia zmluvy, teda že sa napríklad nedosiahne predpokladaný objem obchodov, prípadne zmluva nebude trvať predpokladaný čas?

2. Ak je správny výklad v písmene b) otázky č. 1, má sa článok 11 ods. 2 smernice 86/653 vykladať tak, že nie je odchýlením v neprospech zástupcu také ustanovenie zmluvy o obchodnom zastúpení, podľa ktorého je zástupca povinný vrátiť pomernú časť svojej provízie, ak sa zmluva medzi zastúpeným a treťou osobou nerealizuje v predpokladanom rozsahu, resp. v rozsahu, ktorý určuje zmluva o obchodnom zastúpení?

3. Majú sa v prípadoch, o aké ide vo veci samej, pri posudzovaní ‚viny zastúpeného‘ v zmysle druhej zarážky článku 11 ods. 1 smernice 86/653

a) skúmať len právne dôvody bezprostredne vedúce k ukončeniu zmluvy (napr. že zmluva zanikla v dôsledku neplnenia povinností z nej treťou osobou), alebo

b) sa má skúmať aj to, či tieto právne dôvody neboli dôsledkom správania zastúpeného v právnom vzťahu s touto treťou osobou, ktoré túto tretiu osobu viedli k strate dôvery v zastúpeného a následne k porušeniu povinnosti zo zmluvy so zastúpeným?“

O prvej otázke

SDEÚ v rozsudku konštatuje, že svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 11 ods. 1 prvá zarážka smernice 86/653 vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje nielen na prípady úplnej nerealizácie zmluvy medzi zastúpeným a treťou osobou, ale tiež na prípady čiastočnej nerealizácie tejto zmluvy, teda že sa nedosiahne predpokladaný objem obchodov alebo že táto zmluva nebude trvať predpokladaný čas.

Vo väčšine jazykových verzií článok 11 ods. 1 prvá zarážka tejto smernice stanovuje, že nárok na províziu môže zaniknúť „iba a v rozsahu“, ak je ustálené, že zmluva medzi treťou osobou a zastúpeným sa nerealizuje.

Použitie slovného spojenia „v rozsahu“ znamená, že na účely určenia, či nárok na províziu zanikol, treba zohľadniť pomer, v akom sa zmluva nerealizovala. Z použitia tohto slovného spojenia možno vyvodiť, že článok 11 ods. 1 prvá zarážka tejto smernice upravuje prípad úplnej nerealizácie zmluvy, ako aj jej čiastočnej nerealizácie.

Česká, lotyšská a slovenská jazyková verzia článku 11 ods. 1 smernice 86/653 však neobsahujú slovné spojenie „v rozsahu“.

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa ustanovenia práva Únie majú vykladať a uplatňovať jednotne na základe verzií vypracovaných vo všetkých jazykoch Únie. V prípade rozdielu medzi rôznymi jazykovými verziami textu práva Únie sa má predmetné ustanovenie vykladať podľa celkovej systematiky a účelu právneho predpisu, ktorého je súčasťou (rozsudok z 1. marca 2016, Alo a Osso, C‑443/14 a C‑444/14, EU:C:2016:127, bod 27).

Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na odlišnosť jazykových verzií uvedenú v bode 36 tohto rozsudku treba článok 11 ods. 1 prvú zarážku smernice 86/653 vykladať z hľadiska celkovej systematiky a účelu tejto smernice.

V prvom rade, pokiaľ ide o celkovú systematiku smernice 86/653, jej článok 7 ods. 1 stanovuje, že obchodný zástupca má nárok na províziu najmä vtedy, ak sa transakcia uzatvorila v dôsledku jeho činnosti. Článok 10 ods. 1 tejto smernice však spresňuje, že provízia je splatná „hneď a v rozsahu, v akom“ sa transakcia uskutočnila alebo sa mala uskutočniť. Samozrejme, že tento záver nemožno vyvodiť z použitia slovného spojenia „v rozsahu, v akom“, keďže toto spojenie sa nepoužíva vo všetkých jazykových verziách tohto ustanovenia.

Napriek tomu z výkladu článku 7 ods. 1 smernice 86/653 v spojení s jej článkom 10 ods. 1 vyplýva, že obchodný zástupca má nárok na províziu za transakcie, ktoré uzavrel zastúpený s klientmi, ktorých on priniesol, pričom tento nárok vzniká až v momente uskutočnenia predmetných transakcií alebo až v momente, keď sa tieto transakcie mali uskutočniť. Z uvedeného možno vyvodiť, že provízia je splatná postupne podľa tejto realizácie, pričom pokiaľ ide o dlhodobé zmluvy s postupným plnením, akými sú predmetné poistné zmluvy vo vnútroštátnom konaní, sa provízia rozvrhne na časové úseky. Ak je však provízia splatná len pomerne podľa realizácie týchto transakcií, nárok na províziu zaniká, pokiaľ sa tieto transakcie nerealizovali. Článok 11 ods. 1 prvá zarážka tejto smernice sa má preto vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje tiež na prípady čiastočnej nerealizácie zmluvy uzavretej medzi zastúpeným a treťou osobou.

V druhom rade, pokiaľ ide o cieľ smernice 86/653, treba pripomenúť, že z jej druhého a tretieho odôvodnenia vyplýva, že táto smernica má najmä chrániť obchodného zástupcu v jeho vzťahu so zastúpeným (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. decembra 2015, Quenon K., C‑338/14, EU:C:2015:795, bod 23).

Z článku 3 ods. 1 a článku 4 ods. 1 tejto smernice však vyplýva, že obchodný zástupca a zastúpený musia vo svojich vzájomných vzťahoch konať lojálne a dobromyseľne. Rovnako z článku 10 ods. 1 tejto smernice vyplýva, že zákonodarca mal v úmysle podmieniť splatnosť provízie skôr realizáciou zmluvy ako jej uzavretím.

Výklad článku 11 ods. 1 prvej zarážky smernice 86/653, ktorý by sa týkal výlučne prípadov úplnej nerealizácie zmluvy, by smeroval proti cieľu ustanovení tejto smernice, ktoré sú uvedené v predchádzajúcom bode, a tiež proti nej ako celku, ak by sa zástupcovi v prípade dlhodobých zmlúv, akými sú predmetné poistné zmluvy vo vnútroštátnom konaní, garantovala celá provízia hneď na začiatku realizácie zmlúv bez toho, aby sa zohľadnila možnosť ich čiastočnej nerealizácie.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedať, že článok 11 ods. 1 prvá zarážka smernice 86/653 sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje nielen na prípady úplnej nerealizácie zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným a treťou osobou, ale tiež na prípady čiastočnej nerealizácie tejto zmluvy, teda že sa nedosiahne predpokladaný objem obchodov alebo že táto zmluva nebude trvať predpokladaný čas.

O druhej otázke

Svojou druhou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 11 ods. 2 a 3 smernice 86/653 vykladať v tom zmysle, že ustanovenie zmluvy o obchodnom zastúpení, podľa ktorého je zástupca povinný vrátiť pomernú časť svojej provízie v prípade čiastočnej nerealizácie zmluvy uzavretej medzi zastúpeným a treťou osobou, je „odchýlením v neprospech obchodného zástupcu“ v zmysle článku 11 ods. 3 tejto smernice.

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že článok 11 ods. 3 smernice 86/653 zakazuje odchýliť sa dohodou od článku 11 ods. 1 tejto smernice v neprospech obchodného zástupcu.

Skutočnosť, že zmluva o obchodnom zastúpení ukladá zástupcovi povinnosť vrátiť pomernú časť svojej provízie v prípade, že zmluva uzavretá medzi zastúpeným a treťou osobou sa zrealizuje iba čiastočne, však nemožno v zásade považovať za „odchýlenie v neprospech obchodného zástupcu“ v zmysle článku 11 ods. 3 smernice 86/653. Naopak táto povinnosť je v súlade s ustanoveniami článku 11 ods. 1 a 2 tejto smernice.

Z odpovede na prvú otázku vyplýva, že článok 11 ods. 1 prvá zarážka smernice 86/653 sa má vykladať v tom zmysle, že nárok na províziu obchodného zástupcu môže zaniknúť tiež v prípade, ak zmluva uzavretá medzi zastúpeným a treťou osobou sa čiastočne realizuje. Okrem toho podľa článku 11 ods. 2 tejto smernice obchodný zástupca zaplatenú províziu vráti, ak nárok na ňu zanikol. V súlade s týmito ustanoveniami zástupca môže byť povinný vrátiť zaplatenú províziu, pretože zmluva uzavretá medzi zastúpeným a klientom sa nezrealizovala.

Je však potrebné spresniť na jednej strane, že povinnosť vrátiť províziu musí byť striktne primeraná rozsahu nerealizovanej zmluvy. Povinnosť vrátiť pomerne vyššiu časť provízie, než bol rozsah nerealizovanej zmluvy, by v skutočnosti predstavovala odchýlenie v neprospech zástupcu, ktoré článok 11 ods. 3 smernice 86/653 zakazuje. Naopak, stále je možné odchýliť sa v prospech zástupcu, keď sa od neho bude žiadať vrátenie pomerne nižšej časti provízie, než bol rozsah nerealizovanej zmluvy.

Na druhej strane z článku 11 ods. 3 smernice 86/653 vyplýva, že zmluvou sa nemožno odchýliť od druhej podmienky stanovenej v článku 11 ods. 1 tejto smernice, podľa ktorej nárok na províziu zanikne len vtedy, ak nerealizácia zmluvy nie je dôsledkom okolností, ktoré sú pripísateľné zastúpenému. Zmluvné ustanovenie, ktoré by stanovilo zánik nároku na províziu za stavu, keď nerealizácia zmluvy je dôsledkom okolností, ktoré sú pripísateľné zastúpenému, by bolo preto v rozpore s týmto článkom 11 ods. 3.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na druhú otázku odpovedať, že článok 11 ods. 2 a 3 smernice 86/653 sa má vykladať v tom zmysle, že ustanovenie zmluvy o obchodnom zastúpení, podľa ktorého je zástupca povinný vrátiť pomernú časť svojej provízie v prípade čiastočnej nerealizácie zmluvy uzavretej medzi zastúpeným a treťou osobou, nie je „odchýlením v neprospech obchodného zástupcu“ v zmysle článku 11 ods. 3 tejto smernice, pokiaľ je časť provízie, ktorá sa musí vrátiť, primeraná rozsahu nerealizovanej zmluvy a pod podmienkou, že nerealizácia tejto zmluvy nie je dôsledkom okolností, ktoré sú pripísateľné zastúpenému.

O tretej otázke

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 11 ods. 1 druhá zarážka smernice 86/653 má vykladať v tom zmysle, že pojem „okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému“ sa vzťahuje len na právne dôvody bezprostredne vedúce k ukončeniu zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným a treťou osobou alebo či sa tento pojem vzťahuje na všetky právne a skutkové okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému, ktoré zapríčinili nerealizáciu zmluvy.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania nerealizácia poistných zmlúv vo veci samej, pri ktorej vzniká podľa spoločnosti ERGO právo na vrátenie provízií zaplatených pani Barlíkovej, vyplýva z toho, že niektorí klienti nezaplatili poistné vzťahujúce sa na tieto zmluvy. Podľa slovenského práva táto jediná skutočnosť v súlade s § 801 Občianskeho zákonníka príslušné zmluvy zo zákona ukončí. Podľa vnútroštátneho súdu klienti nezaplatili uvedené poistné z dôvodu straty dôvery v zastúpeného, ktorý sa vo vzťahu k nim nezachoval profesionálne.

Smernica 86/653 nedefinuje pojem „okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému“. Ako uviedol generálny advokát v bode 53 svojich návrhov, v niektorých jazykových verziách tejto smernice, najmä francúzskej, je článok 11 ods. 1 druhá zarážka formulovaný neutrálne, pričom sa obmedzuje na myšlienku, že nerealizáciu zmluvy uzavretej s treťou osobou nemožno pripísať zastúpenému. Naopak, v iných jazykových verziách, najmä v slovenskej verzii tohto ustanovenia, sa uvádza vina zastúpeného.

Preto je potrebné v súlade s judikatúrou vykladať článok 11 ods. 1 druhú zarážku smernice 86/653 najmä z hľadiska cieľa tejto smernice.

V bodoch 41 a 42 tohto rozsudku sa uvádza, že cieľom uvedenej smernice je najmä chrániť obchodného zástupcu, a odkazuje sa okrem iného na vzťahy založené na lojálnosti a dobromyseľnosti medzi obchodným zástupcom a zastúpeným. Podmienka viažuca sa na skutočnosť, že nerealizácia zmluvy nesmie byť dôsledkom okolností, ktoré sú pripísateľné zastúpenému, prispieva k naplneniu týchto cieľov tým, že bráni zastúpenému, aby sa oslobodil od svojej povinnosti zaplatiť zástupcovi províziu, keď sám zapríčinil nerealizáciu transakcie.

Užšia definícia pojmu „okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému“, ktorá sa viaže len na právne dôvody bezprostredne vedúce k ukončeniu zmluvy, nezávisle od skutkových a právnych okolností, ktoré vysvetľujú toto ukončenie, nie je v súlade s uvedenými cieľmi. Táto užšia definícia neumožňuje posúdiť, či v skutočnosti zastúpený zapríčinil ukončenie zmluvy, a ani to, či sa mu má pripísať nerealizácia tejto zmluvy. Existovali by teda situácie, v ktorých by sa zastúpený mohol vyhnúť zaplateniu provízie, pričom toto ukončenie zmluvy by bolo dôsledkom jeho vlastného správania.

Stalo by sa tak v prípade takej právnej úpravy ako vo vnútroštátnom konaní, ktorá stanovuje, že nezaplatením poistného v súlade s § 801 Občianskeho zákonníka zo zákona zanikajú poistné zmluvy. Podľa tejto právnej úpravy sa zmluva ukončí z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov zo strany tretích osôb, ktoré prestali platiť poistné vzťahujúce sa na tieto zmluvy, avšak bez toho, aby sa zohľadnil dôvod zastavenia platieb.

Z uvedeného vyplýva, že pojem „okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému“ uvedený v článku 11 ods. 1 druhej zarážke smernice 86/653 sa nemôže vzťahovať len na právne dôvody bezprostredne vedúce k ukončeniu zmluvy, ale vzťahuje sa na dôvody vedúce k tomuto ukončeniu, ktoré vnútroštátny súd musí posúdiť na základe všetkých relevantných právnych a skutkových okolností s cieľom určiť, či nerealizácia zmluvy nie je dôsledkom okolností, ktoré sú pripísateľné zastúpenému.

Preto pokiaľ ide konkrétne o predmetný skutkový stav vo vnútroštátnom konaní, vnútroštátnemu súdu prináleží, aby pri rozhodovaní o žalobe spoločnosti ERGO o vrátenie provízií a o prípadnom zániku nároku na províziu pani Barlíkovej zohľadnil všetky skutkové okolnosti v danej veci, a to nad rámec samotného neplnenia povinnosti zo strany poistníkov zaplatiť poistné vzťahujúce sa na uzavretú poistnú zmluvu, s cieľom zistiť, či nerealizácia týchto zmlúv nie je pripísateľná tejto spoločnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na tretiu otázku odpovedať, že článok 11 ods. 1 druhá zarážka smernice 86/653 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému“ sa nevzťahuje len na právne dôvody bezprostredne vedúce k ukončeniu zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným a treťou osobou, ale vzťahuje sa na všetky právne a skutkové okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému, ktoré zapríčinili nerealizáciu zmluvy.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

1. Článok 11 ods. 1 prvá zarážka smernice Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje nielen na prípady úplnej nerealizácie zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným a treťou osobou, ale tiež na prípady čiastočnej nerealizácie tejto zmluvy, teda že sa nedosiahne predpokladaný objem obchodov alebo že táto zmluva nebude trvať predpokladaný čas.

2. Článok 11 ods. 2 a 3 smernice 86/653 sa má vykladať v tom zmysle, že ustanovenie zmluvy o obchodnom zastúpení, podľa ktorého je zástupca povinný vrátiť pomernú časť svojej provízie v prípade čiastočnej nerealizácie zmluvy uzavretej medzi zastúpeným a treťou osobou, nie je „odchýlením v neprospech obchodného zástupcu“ v zmysle článku 11 ods. 3 tejto smernice, pokiaľ časť provízie, ktorá sa musí vrátiť, je primeraná rozsahu nerealizovanej zmluvy a pod podmienkou, že nerealizácia tejto zmluvy nie je dôsledkom okolností, ktoré sú pripísateľné zastúpenému.

3. Článok 11 ods. 1 druhá zarážka smernice 86/653 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému“ sa nevzťahuje len na právne dôvody bezprostredne vedúce k ukončeniu zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným a treťou osobou, ale vzťahuje sa na všetky právne a skutkové okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému, ktoré zapríčinili nerealizáciu zmluvy.

Pre úplnosť citácia článku 11 ods. 1 smernice:

Článok 11 smernice 86/653 stanovuje:

1. Nárok na províziu môže zaniknúť, iba ak:

–  je ustanovené [ustálené – neoficiálny preklad], že zmluva medzi treťou stranou [osobou – neoficiálny preklad] a zastúpeným sa nerealizuje

a

– že sa tak nestalo vinou zastúpeného.

2. Obchodný zástupca zaplatenú províziu vráti, ak nárok na ňu zanikol.

3. Od ustanovení odseku 1 sa nemožno odchýliť dohodou v neprospech obchodného zástupcu.“

Celý rozsudok TU http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=190741&pageIndex=0&doclang=SK&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=774982

Zdroj: Súdny dvor EÚ
Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1395
Súvisiace články

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: