TlačPoštaZväčšiZmenši

Stanovisko Notárskej komory SR k Vecnému zámeru reformy opatrovníctva dospelých a ochrany seniorov v SR

25.9. 2019, 16:14 |  najpravo.sk

Včera sme vám na stránkach portálu najprávo.sk priniesli plné znenie stanoviska Slovenskej advokátskej komory k návrhu Vecného zámeru MS SR reformy opatrovníctva dospelých a ochrany seniorov v Slovenskej republike. Článok si môžete prečítať TU.

Dnes vám prinášame plné znenie stanoviska Notárskej komory Slovenskej republiky k uvedenému návrhu vecného zámeru:

V bodoch 101. až 103. vecného zámeru sa uvádza: „Aby senior nemohol nepremyslene, jednoducho a pod nátlakom previesť obydlie (nehnuteľnosť), dôjde k reforme náležitostí formy právneho úkonu (zmluvy) tak, že kataster povolí vklad  vlastníckeho práva len vtedy, ak je scudzovací právny úkon  urobený vo forme notárskej zápisnice podľa § 36 a nasl. Notárskeho poriadku. Aby však nedošlo k neprimeranej záťaži obyvateľstva platiť za notársku zápisnicu v prípade, že bude chcieť napríklad previesť časť pozemku (pasienky) s nepatrnou hodnotou, navrhovaná zmena sa bude týkať len prevodu obydlia. To sa nadefinuje cez znaky ako byt alebo rodinný dom (stavba), v ktorej má scudziteľ trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. Režim formy notárskej zápisnice sa bude vzťahovať aj na pozemok, na ktorom obydlie stojí. Výhoda notárskej zápisnice je, že notár je povinný postupovať pri notárskej činnosti s odbornou starostlivosťou a je povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom. Notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil.Vzhľadom k tomu, že v podmienkach právneho štátu a dodržiavania zákazu diskriminácie nie je možné určiť vekovú hranicu scudzovať a na túto nadviazať inú formu právneho úkonu, navrhuje sa, aby každý scudzovací právny úkon fyzickej osoby, ktorým prevádza (obydlie) byt  - bytový dom - alebo rodinný dom (stavba) mal formu notárskej zápisnice.“

Pri takto závažnej zmene právnej úpravy si považujeme za potrebné upriamiť pozornosť na niektoré výhody notárskej zápisnice spísanej notárom.

Notára v podmienkach kontinentálneho latinského právneho systému možno považovať za nevyhnutného „pomocníka štátu“ pri plnení úloh na úseku spravodlivosti. Notár je v zmysle Notárskeho poriadku štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť, pričom svojím postavením a svojou činnosťou dbá o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a o predchádzanie sporom. Notár je teda akýmsi nositeľom právnej prevencie. Je zrejmé, že notár vykonáva svoju činnosť osobne, nemôže preniesť výkon tejto činnosti na žiadnu ďalšiu osobu. Výnimkou z tohto pravidla je činnosť zástupcu notára, náhradníka notára, činnosť notárskeho kandidáta a čiastočne notárskeho koncipienta a zamestnancov notára. Notár pri svojej činnosti postupuje nestranne a nezávisle. Postavenie notára je preto obdobné postaveniu sudcu. Nestrannosť notára znamená, že notár stojí medzi stranami, nie pri niektorej zo strán, všetkým účastníkom poskytuje rovnocenné poučenie a právne poradenstvo v súvislosti s úkonom, ktorý pre nich vykonáva. Pojem „nezávislosť“ zahŕňa vylúčenie podriadenosti notára pri výkone právomoci komukoľvek inému. Nezávislosť notára je limitovaná jeho postavením ako orgánu verejnej moci, teda štátnym dohľadom vykonávaným Ministerstvom spravodlivosti SR a pevnou odmenou za jednotlivé úkony notárskej činnosti. Nestrannosť a nezávislosť notára je garanciou pre občanov, ktorí využívajú jeho služby. Notár je viazaný len Ústavou SR, ústavnými zákonmi a zákonmi. Záväzok notára postupovať nestranne a nezávisle, podľa svojej cti a svedomia, záväzok riadiť sa Ústavou SR a ostatnými zákonmi, ako aj záväzok zachovávať mlčanlivosť je obsiahnutý v texte sľubu notára, ktorého zloženie je jedným z predpokladov na výkon notárskeho úradu.

Verejnoprávny charakter činnosti notárov je daný ich postavením v systéme právneho poriadku SR. Determinuje ho jednak samosprávne postavenie notárov realizované prostredníctvom samosprávy a jej orgánov, a jednak záujem štátu na výkone činností zverených notárom, pôsobiaci predovšetkým preventívne. Výkon notárskej činnosti, ako aj ďalšej činnosti notárov podľa osobitných predpisov reprezentuje verejný záujem štátu. Štát kontroluje verejnoprávny účel napríklad vykonávaním dohľadu, ktorého hranice určuje právny predpis, či vymenúvaním osôb do niektorých funkcií. Hranice zasahovania štátu do autonómie musia byť však presne vymedzené. Štát musí garantovať takejto inštitúcii autonómnosť, ale len v súlade s cieľmi, na ktoré bola zákonom zriadená. Autonómnosť notárov je daná rozsahom ich právomoci, pri kreovaní notára a v disciplinárnych veciach.

Notár je pri výkone svojej činnosti v postavení verejného činiteľa. Pojem „verejný činiteľ“ definuje taxatívnym výpočtom osôb ustanovenie § 128 ods. 1 Trestného zákona. Verejný činiteľ požíva väčšiu ochranu podľa Trestného zákona a iných zákonov a zároveň jeho trestnoprávna zodpovednosť sa posudzuje prísnejšie, ak vznikla v súvislosti s výkonom jeho činnosti ako verejného činiteľa. Právnu úpravu nájdeme v druhej časti, ôsmej hlave Trestného zákona s názvom „Trestné činy proti poriadku vo verejných veciach“, prvom oddieli s názvom „Trestné činy proti výkonu právomoci orgánu verejnej moci“, ktorými sú útok na orgán verejnej moci a útok na verejného činiteľa. Druhý diel upravuje trestné činy verejných činiteľov, ktorými sú zneužívanie právomoci verejného činiteľa a marenie úlohy verejným činiteľom. Korupcia, prijímanie úplatku, podplácanie, nepriama korupcia a iné trestné činy sú upravené v treťom dieli. Z ostatných dielov možno spomenúť piaty diel s názvom „Iné formy rušenia činnosti orgánov verejnej moci“, v ktorom sú upravené trestné činy ako napríklad zasahovanie do nezávislosti súdu, pohŕdanie súdom a falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky.

Tradične je na našom území činnosť notára spojená s inštitútom verejných listín, ich spisovaním a vydávaním. Práve prostredníctvom tejto činnosti notára štát efektívne napĺňa jednu zo svojich úloh, a to úlohu predchádzať sporom a zaručovať právnu istotu. Význam notárstva a notárskej činnosti spočíva v tom, že notár ako orgán verejnej moci dáva listinám autenticitu. Túto právomoc mu deleguje štát a štát od notára očakáva, že túto činnosť bude vykonávať svedomite, nestranne a v celom rozsahu činnosti, ktoré mu zákon ukladá. Notár nesmie odmietnuť vykonať žiaden úkon, s výnimkou okolností podľa § 36 ods. 1 a 2 Notárskeho poriadku: „Notár je povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom, alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inému orgánu verejnej moci. Notár môže odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak žiadateľ nezloží primeraný preddavok na odmenu notára a na náhradu jeho hotových výdavkov.“ Profesia notára teda predpokladá okrem odborných predpokladov aj určité charakterové vlastnosti, etický a ľudský rozmer.

Vo všeobecnosti sa listiny rozdeľujú na verejné a súkromné, čo má význam aj pre ich hodnotenie súdom. Notárska zápisnica, ako verejná listina, požíva v procese dokazovania osobitný status (podľa § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku „listiny ... vyhotovené v rámci notárskej činnosti a ich osvedčené odpisy, ... sú verejnými listinami“). Ustanovenie § 205 Civilného sporového poriadku uvádza, že „Listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.“ Verejná listina teda potvrdzuje pravdivosť toho, čo je v listine uvedené, až do doby, kým nie je preukázaný opak. Skutočnosť, že notárska zápisnica je verejnou listinou, je významnou z viacerých hľadísk, najmä z hľadiska lepšej vymožiteľnosti práva účastníkov daného úkonu. Skutočnosti uvedené vo verejnej listine sa považujú za dané, pokiaľ ich niekto nevyvráti, t. j. dôkazné bremeno leží nie na strane účastníkov daného úkonu obsiahnutého v notárskej zápisnici, ale na tých, ktorí jej obsah rozporujú. Platí, že ak sa nedokáže opak, považujú sa skutočnosti uvedené vo verejnej listine za pravdivé tzv. prevencia správnosti verejnej listiny. Treba pritom rozlišovať pravosť listiny a pravdivosť obsahu listiny. Na rozdiel od verejnej listiny, kde sa pravdivosť predpokladá, pri súkromnej listine súd skúma jej pravdivosť i pravosť zároveň. Verejná listina požíva aj vyššiu trestnoprávnu ochranu. Trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky je zaradený v osobitnej časti Trestného zákona medzi trestné činy proti poriadku vo veciach verejných. Toto systematické zaradenie vyplýva z obsahu tohto ustanovenia, ktorého účelom je chrániť záujem spoločnosti, záujem štátu na jeho riadnom fungovaní a plnení jeho úloh a na zamedzení vzniku nedôvery v pravosť a pravdivosť verejných listín, úradných pečatí, úradných uzáver, úradných znakov a úradných značiek a ciach.

Notárske zápisnice možno v zásade rozdeliť na notárske zápisnice verifikačné (osvedčovacie) a notárske zápisnice solemnizačné (o právnom úkone). Pri solemnizačných notárskych zápisniciach notár vystupuje ako autor týchto listín, tvorí a formuluje právne vety a nesie aj zodpovednosť za ich právnu bezchybnosť. Znenie obsahu právneho úkonu formuluje notár tak, aby zodpovedal vôli účastníkov, právnym predpisom a tiež aby neodporoval dobrým mravom. Podľa ust. § 47 ods. 1 písm. d) Notárskeho poriadku je obligatórnou náležitosťou notárskej zápisnice aj vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony. Účastníkom môže byť aj osoba, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony (maloletý či osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony), pokiaľ je zastúpená zákonným zástupcom. Notár tiež môže v Notárskom centrálnom registri rozhodnutí súdu osôb pozbavených alebo obmedzených spôsobilosti na právne úkony preveriť, či účastník nie je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo či jeho spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená. V tomto registri sú registrované rozsudky od 15. októbra 2008, staršie rozsudky do registra neboli súdy povinné uložiť. V prípade, ak notár zistí, že účastník je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, odmietne úkon vykonať, pokiaľ nie je účastník zastúpený zákonným zástupcom, t. j. súdom ustanoveným opatrovníkom. Notár nerozhoduje o spôsobilosti účastníka na právne úkony, rozhodnúť o obmedzení spôsobilosti na právne úkony môže len súd. Ak je však jeho nespôsobilosť na právne úkony zjavná (najčastejšie vplyvom liekov, alkoholu, omamných látok alebo vplyvom duševnej poruchy, na základe ktorej nie sú schopní zhodnotiť následky svojho konania), notár úkon odmietne vykonať, a to i v prípade, že spôsobilosť účastníka na právne úkony nebola rozhodnutím súdu obmedzená. Notár v takomto prípade požiada účastníka o doloženie lekárskej správy, v ktorej bude vyjadrenie lekára, či je táto osoba schopná posúdiť následky svojho konania. Lekár má na vydanie takéhoto vyjadrenia lehotu 30 dní. V prípade obmedzenia spôsobilosti na právne úkony notár bude skúmať, či je účastník spôsobilý vykonať úkon, ktorý má byť spísaný do notárskej zápisnice. Ak notár z rozhodnutia súdu zistí, že účastník je spôsobilý úkon vykonať, uvedie to v notárskej zápisnici. Ak z rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony notár zistí, že obmedzenie sa vzťahuje aj na úkon, ktorý má účastník urobiť, oznámi účastníkovi, že pri úkone musí byť zastúpený svojim opatrovníkom. Dôležité je, že notár účastníkom, ktorých spôsobilosť na právne úkony by mohla byť v budúcnosti spochybňovaná (napr. pre ich vysoký vek), venuje zvýšenú pozornosť, zisťuje, či sú správne miestne a časovo orientovaní a svoje zistenie aj uvedie do notárskej zápisnice. V prípade, že účastník je hospitalizovaný na oddelení, kde sa môžu podávať lieky ovplyvňujúce psychiku (napr. oddelenie dlhodobo chorých alebo psychiatrické oddelenie), notár si pred spísaním notárskej zápisnice vyžiada potvrdenie ošetrujúceho lekára o tom, že účastník dokáže posúdiť následky svojho konania. Aj v prípade predloženia takéhoto potvrdenia notár odmietne spísať notársku zápisnicu, ak sám usúdi, že účastník zjavne nie je spôsobilý vykonať právny úkon.

Notár v súlade s § 4 ods. 2 Notárskeho poriadku postupuje nestranne, teda na rozdiel od advokáta, ktorý radí len svojmu klientovi, notár radí všetkým účastníkom právneho úkonu, nielen účastníkovi, ktorý ho o spísanie notárskej zápisnice požiadal. Spisovanie notárskych zápisníc o právnych úkonoch je najpodstatnejšou súčasťou notárskej činnosti. Notár môže spisovať tak jednostranné ako aj viacstranné právne úkony. Prostredníctvom notárskej zápisnice možno garantovať bezpečný a bezproblémový prevod nehnuteľnosti z jedného miesta cez poisteného notára vrátane elektronického podania na kataster. Predložený vecný zámer môže pri scudzovacích právnych úkonoch cez notára znížiť počet neplatných prevodov z najčastejších dôvodov, a to z dôvodu nedostatku vôle na strane prevodcu (väčšinou seniora), zneužitia totožnosti, pre rozpor s dobrými mravmi a pre obchádzanie zákona. Prax ukázala, že správy katastra povolili vklady k zmluvám neplatným z uvedených dôvodov. Navrhovaný vecný zámer odbúrava potrebu duplicitného posudzovania rýdzo súkromnoprávnych aspektov prevodu nehnuteľnosti – po notárovi, ešte orgánom štátnej správy. Výhodou vecného zámeru je, že po tom, ako notár spíše zmluvu o prevode nehnuteľnosti, správa katastra sa môže sústrediť už len na súladnosť zmluvy s katastrálnym operátom. Presúva sa tiež zodpovednosť na notára, čo môže ovplyvniť rozsah uplatňovaných nárokov proti štátu – Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Notár vybaví kompletný servis súvisiaci s predložením veci správe katastra a účastníci tak budú môcť dosiahnuť prevody na jednom mieste u poisteného notára, registrovaného v komorovom systéme s disciplinárnou zodpovednosťou. Navrhovaná právna úprava je na podporu ochrany zraniteľných osôb, najmä seniorov a zníženia podvodov pri prevodoch nehnuteľností.

Podľa § 36 ods. 4 Notárskeho poriadku „Ak ide o notársku zápisnicu o odplatnom právnom úkone, notár upozorní účastníkov zmluvy na platobné podmienky dohodnuté v zmluve a v zápisnici uvedie vyhlásenie účastníkov zmluvy o oboznámení sa s týmito podmienkami. Notár je povinný oznámiť účastníkovi zmluvy výšku poistného krytia a poisťovňu, v ktorej je poistený pre prípad škody v súvislosti s vyhotovením notárskej zápisnice.“ Toto upozornenie sa týka len tých právnych úkonov, ktoré sú odplatné, teda predovšetkým ide o kúpnu zmluvu, ale môže ísť aj o akýkoľvek iný odplatný právny úkon, predmetom ktorého je poskytnutie peňažného plnenia. Notár v tomto prípade upozorní účastníkov na platobné podmienky, ktoré si dohodli, resp. im podá vysvetlenie a vysvetlí možné riziká pre obe strany, nebráni mu to ani navrhnúť iné možnosti platobných podmienok, ktoré by zabezpečili účastníkom vyšší stupeň ochrany a právnej istoty, ak ide napríklad o výrazne rizikové platobné podmienky. Notár tu vie predísť situáciám, kedy by malo ísť o predaj výrazne pod cenu. Zo strany notára ide o prevenciu a plnohodnotné poučenie účastníkov právneho úkonu vrátane vysvetlenia jeho obsahu. So zisťovaním všeobecnej (trhovej) ceny má notár skúsenosti, keď ako súdny komisár v súlade s § 200 Civilného mimosporového poriadku určuje všeobecnú hodnotu majetku.

Pri spisovaní notárskej zápisnice, ktorej obsahom je scudzovací právny úkon, má notár objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú spísaním notárskej zápisnice. Podľa § 48 Notárskeho poriadku:„Ak notár nepozná účastníkov, svedkov úkonu, dôverníkov alebo osobu, ktorá ovláda jazyk účastníka osobne, títo musia preukázať svoju totožnosť platným úradným preukazom alebo ich totožnosť musí byť potvrdená dvoma svedkami totožnosti. Ak notár vyhotovuje notársku zápisnicu a napriek uvedenému postupu nemá istotu o totožnosti účastníkov úkonu, vykoná ďalšie zisťovanie, najmä vyzve osoby a ich zástupcov, aby doložili listiny z evidencie dokladov totožnosti, požiada o vyjadrenie príslušnú obec, vykoná zisťovanie na základe iných listinných dôkazov. Ak sa notárovi nepodarí zistiť skutočnú totožnosť účastníkov a vyhotovenie notárskej zápisnice neodmietne, nemôže sa zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú zneužitím totožnosti účastníkov. To neplatí, ak preukáže, že poškodený účastník úkonu vedel o skutočnosti, ktorá bola príčinou vzniku škody.“ Pôjde najmä o prípady pochybností o súlade medzi skutočnou podobou účastníka a jeho podobou v preukaze totožnosti a o prípady podozrenia z falšovania preukazu totožnosti či neoprávneného vykonania jeho zmien. Zákon demonštratívne uvádza tri spôsoby ďalšieho zisťovania totožnosti účastníka. Prvým spôsobom je výzva notára, aby účastník alebo jeho zástupca notárovi predložili listinu z evidencie dokladov totožnosti. Podľa § 69c ods. 1 písm. a) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore „každý, kto hodnoverným spôsobom preukáže svoju totožnosť, má právo písomne požiadať Policajný zbor o poskytnutie informácie, aké osobné údaje Policajný zbor spracúva o jeho osobe“. Policajný zbor je povinný bezplatne žiadateľovi odpovedať do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti. Takýmito informáciami sú aj údaje z evidencie občianskych preukazov, ktorá podľa § 15 ods. 2 zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch obsahuje najmä meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, dátum, miesto a okres alebo štát narodenia podľa aktuálneho stavu, pohlavie, adresu trvalého pobytu občana a pod. Ďalšou možnosťou notára je požiadať o vyjadrenie príslušnú obec. Obec by mala potvrdiť totožnosť účastníka spôsobom, že starosta, prípadne zamestnanec obce, účastníka pozná. Ako ďalšiu možnosť zistenia totožnosti zákon notárovi ponúka „iný listinný dôkaz“. Môže ísť napríklad o  rodný list účastníka, sobášny list, preukazujúci uzavretie manželstva účastníkom, preukaz poistenca zdravotnej poisťovne vydaný účastníkovi, platobnú kartu s menom účastníka, osvedčenie o evidencii motorového vozidla účastníka, ktoré síce priamo nepotvrdzujú totožnosť účastníka, je však menej pravdepodobné, že by ich osoba predstierajúca totožnosť účastníka mala k dispozícii. Výpočet možností ďalšieho zisťovania totožnosti je iba demonštratívny a notár má k dispozícii aj praktickejšie spôsoby ďalšieho zistenia totožnosti. Notár môže účastníka vyzvať, aby predložil dva preukazy totožnosti (najčastejšie občiansky preukaz a cestovný pas), prípadne aby spolu s preukazom totožnosti predložil aj iný doklad obsahujúci podobizeň účastníka (napr. vodičský preukaz, zbrojný preukaz). Takisto notár môže účastníka vyzvať, aby účastník okrem predloženia preukazu totožnosti zabezpečil aj jedného alebo viacerých svedkov totožnosti. Citované ustanovenie Notárskeho poriadku zakladá objektívnu zodpovednosť notára za škodu spôsobenú spísaním notárskej zápisnice s osobou, ktorá predstiera totožnosť inej osoby. Jediným liberačným dôvodom je vedomosť poškodeného účastníka o skutočnosti, ktorá bola príčinou vzniku škody (t. j. o zneužití totožnosti iného účastníka). Splnenie uvedeného liberačného dôvodu je povinný preukázať notár, aby sa zbavil zodpovednosti za škodu spôsobenú zneužitím totožnosti.Dôležité je, že platná právna úprava poškodenej osobe (seniorovi) ponúka návratnosť finančných prostriedkov cez inštitút náhrady škody. Notár je orgánom verejnej moci. Z uvedeného dôvodu podlieha jeho činnosť pôsobnosti zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý je vo vzťahu k Notárskemu poriadku lex generalis. Notár je nositeľom verejnej moci a pri jej realizácii je predĺženou rukou štátu. Štát teda zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil notár alebo jeho zamestnanec. Ak zamestnanec konal v rozpore s poverením notára alebo nad rámec poverenia, zodpovedá za škodu zamestnanec. Rozsah zodpovednosti štátu za škodu, ktorú spôsobil notár alebo jeho zamestnanec, je vymedzená v § 3 ods. 1 písm. d) citovaného zákona a ide o nesprávny úradný postup. Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená notárom ako orgánom verejnej moci, koná Ministerstvo spravodlivosti SR. 

V súčasnosti je na našom území zriadených 343 notárskych úradov, teda ide o 343 plne technicky aj odborne vybavených notárskych kancelárií, z toho v každej pôsobí notár a jeden alebo viac administratívnych zamestnancov notára, v prevažnej väčšine jeden a viac notárskych koncipientov a v niektorých aj notárski kandidáti. Z údajov, ktoré nám na požiadanie poskytol Úrad geodézie, kartografie a katastra SR za roky 2010 - 2018 vyplýva, že najviac doručených návrhov na vklad vecných práv (vlastnícke právo, záložné právo, vecné bremeno) bolo podaných v roku 2016, preto budem vychádzať z tohto roku. V roku 2016 bolo teda doručených 23 575 návrhov na vklad na základe notárskych zápisníc a autorizovaných zmlúv, 17 742 elektronických návrhov podpísaných ZEP-om a 308 610 ostatných „papierových“ návrhov, teda spolu 349 927 návrhov. Podľa nášho predpokladu z celkového počtu návrhov je v hrubom odhade cca polovica tých, ktoré sa týkali prevodu obydlia (toto číslo sa však nikde nezapisuje, teda nedá sa reálne zistiť) a v druhej polovici ide o prevody vlastníckeho práva k ostatným nehnuteľnostiam a o zápis iných vecných práv (záložné právo, vecné bremeno).Pri tomto počte nám pri povinnej notárskej zápisnici pri prevode obydlia vychádzajú na jeden notársky úrad štyri notárske zápisnice každý pracovný deň, čo musí každý notársky úrad bez problémov zvládnuť aj popri dedičskej a inej agende.

Vypracovala: JUDr. Katarína Valová, PhD., Prezídium NK SR

Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 45
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

K aplikácii § 329 ods. 1 veta druhá a § 331 ods. 1 CSP

bez zovšeobecneného záveru

Platnosť rozhodcovskej doložky

Pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri ...

Účinky insolvenčného konania medzi členskými štátmi

Insolvenčné konania sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto insolvenčné konanie začalo (lex fori concursus). Týmto ...

Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 5. septembra 2019 vo veci C‑331/18 TE proti Pohotovosti, s. r. o.

1. Článok 10 ods. 2 písm. h) až j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Fungovanie vnútorných vzťahov v štátnej službe sa má zefektívniťhttp://www.teraz.sk/slovensko/fungovanie-vnutornych-vztahov-v-sta/424707-clanok.html

Doplniť sa má aj úprava výberového konania o možnosť overiť úroveň ovládania práce s ...

A. Baránik navrhuje zrušiť zákaz zverejňovania tváre sudcovhttp://www.teraz.sk/slovensko/a-baranik-navrhuje-zrusit-zakaz-zve/424706-clanok.html

Opozičný poslanec Národnej rady (NR) SR Alojz Baránik (SaS) navrhuje viaceré opatrenia v ...

Návrh novely zákona o verejnom obstarávaní by sa mohol ešte upravovaťhttp://www.teraz.sk/ekonomika/navrh-novely-zakona-o-verejnom-obstar/424686-clanok.html

Novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá je v súčasnosti v parlamente v druhom čítaní, ...

Ústavní soud se podruhé zastal muže, kterého exekutor připravil o bythttps://www.idnes.cz/zpravy/domaci/ustavni-soud-se-podruhe-zastal-muze-exekuce-bytu.A191017_115146_domaci_cern

Ústavní soud se podruhé zastal muže, který kvůli nevelké pohledávce přišel o družstevní ...

Plénum ÚS prijalo dodatok k rozvrhu práce, schválilo zloženie senátovhttp://www.teraz.sk/slovensko/plenum-us-prijalo-dodatok-k-rozvrhu-pr/424537-clanok.html

Plénum Ústavného súdu (ÚS) SR v stredu prijalo dodatok k rozvrhu práce, schválilo tak nové ...

Generálny prokurátor má priveľkú moc, tvrdí Nadácia Zastavme korupciuhttp://www.teraz.sk/slovensko/generalny-prokurator-ma-privelku-mo/424496-clanok.html

Generálny prokurátor má na Slovensku priveľkú moc a prokurátori sa sťažujú na zásahy v ...

Nové časopisy

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2019

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2019

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Justičná revue 8-9/2019

Justičná revue 8-9/2019

Časopis pre právnu prax.

Súkromné právo 4/2019

Súkromné právo 4/2019

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Právny obzor 5/2019

Právny obzor 5/2019

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Bulletin Najvyššieho súdu SR 1/2019

Bulletin Najvyššieho súdu SR 1/2019

Odborný recenzovaný právnický časopis, ktorý prináša aktuálne novinky z oblasti práva ...

Zo súdnej praxe 4/2019

Zo súdnej praxe 4/2019

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

PoUtStŠtPiSoNe
: