Zisk módneho priemyslu je väčší než zisk z kníh, filmov a hudby dokopy. [1] Pri literatúre, hudbe a filmoch je právna ochrana duševného vlastníctva považovaná za nevyhnutnú, aby autorov podnietila tvoriť. Bez nej by výsledky tvorivej duševnej činnosti boli bezbreho kopírované, čo by znížilo záujem investovať (energiu, čas, peniaze) do tvorby. Podľa niektorých názorov [2] módnemu priemyslu prospieva práve bezbrehé kopírovanie.
„Pirátsky paradox" v móde
Prečo je v módnom priemysle nízka ochrana duševného vlastníctva? Autorské právo chráni umelecké diela, nie veci, ktoré sú predovšetkým funkčné ako tričká a nohavice. Nemožno si predstaviť, že niekto má práva ku skladanej sukni alebo golieru a všetci ostatní potrebujú licenčnú zmluvu. [3] Módne domy právnymi krokmi chránia svoje ochranné známky, ale preberanie dizajnu sa označuje ako „pocta" inému dizajnérovi, len zriedka ako „pirátstvo." [4] Celý módny priemysel je založený na recyklácii a prispôsobovaní už raz vymysleného. Samotní módni dizajnéri sa od seba navzájom „inšpirujú." Kopírovaním vzniká trend. Trend sa predáva. A po čase príde nový. Nízka miera PDV sa na investíciách a inováciách v móde nijako neodrazila. Kopírovanie módu nezabíja. Ide o pirátsky paradox.
Raustiala a Sprigman [5] rozlišujú medzi kopírovaním dizajnu a porušovaním práv k ochrannej známke takto:
- Dizajnové pirátstvo: Spoločnosť H&M predáva šaty „inšpirované" dizajnom šiat Prada a predáva ich pod svojou ochrannou známkou. Prispôsobovanie „vysokej módy" spoločnosťami ako H&M je bežné a tolerované.
- Porušovanie práv k ochrannej známke: Okuliare označené "Chanel," ktoré nemajú zodpovedajúci dizajn.
- V ich prieniku je „fejková" kabelka Louis Vuitton, kopírujúca tak dizajn ako aj ochrannú známku „LV"
„Logofikácia" ako prostriedok zabraňujúci kopírovaniu dizajnu
Keďže ochrana dizajnov oblečenia je nedostatočná, dizajnéri využívajú iné možnosti práva duševného vlastníctva – ochranné známky. Ak Gucci dokáže vymôcť zákaz kopírovania svojich výrobkov obsahujúcich ochrannú známku – „spletené géčka", ale nedokáže sa brániť proti kopírovaniu takého istého dizajnu bez tohto loga, má dobrý dôvod logo na produkt umiestniť. Tak vzniká motivácia vytvárať určitý typ produktov, taký, ktorý využíva grafické ochranné známky ako externý dekoračný prvok, pretože sa nedajú „odkopírovať" bez porušenia práv k ochrannej známke. [6] Príkladom za všetky je typická Louis Vuitton kabelka posiata ochrannými známkami.
Ochranné známky na vysokých podpätkoch
Dizajnové pirátstvo v móde je verejným tajomstvom, spory sa častejšie týkajú ochranných známok. Jeden z posledných veľkých sporov sa odohral medzi dvoma výrobcami luxusnej dámskej obuvi. Louboutin má registrovanú ochrannú známku na červenú podošvu lodičiek, ktoré sú veľmi populárne medzi dámami žijúcimi na vysokej nohe. Yves Saint Laurent prišiel na trh s jednofarebnou červenou topánkou, teda červený je i spodok topánky.
Louboutin sa predbežným opatrením domáhal zákazu predaja takéhoto dizajnu a odškodnenia milión dolárov. Minulý rok federálny súd rozhodol, že hoci je Louboutin známy svojimi červenými „spodkami," nemôže brániť konkurencii vyrábať rovnaké topánky, pretože použitie jednej farby na módnom výrobku nepostačuje na priznanie práv ochrannej známky. Podľa právnika YSL: „Žiaden módny dizajnér nemôže zmonopolizovať konkrétnu farbu." [7]
Prvostupňový súd citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Qualitex Co. v. Jacobson Products Co.. V spore týkajúcom sa priemyselných produktov súd dospel k záveru, že farba môže byť ochrannou známkou, ak nemá žiadnu podstatnú funkciu a iba identifikuje výrobcu produktu. Podľa sudcu v spore Christian Louboutin v. YSL je farba v módnom priemysle vždy „funkčná," lebo je „užitočnou estetickou súčasťou dizajnu." Louboutinova ochranná známka tak mala dostať červenú kartu.
Odvolací súd pred mesiacom rozhodnutie poopravil, a to tak, že Christian Louboutin má platnú ochrannú známku na používanie červených podošiev, avšak len ak je zvyšok topánky kontrastnej farby. „Pôvodné rozhodnutie odopieralo spoločnosti Louboutin práva z jej ochrannej známky, spočívajúce v kontraste topánky a podošvy," uvádza súd, „tento zjavný kontrast je spôsobilý rozlíšiť tovary, a preto mu možno priznať právnu ochranu."
Na margo doktríny estetickej funkcionality (červená má estetickú funkciu, teda nemôže byť ochrannou známkou), odvolací súd dodáva, že rozhodnutie Qualitex nemožno zovšeobecniť na celé odvetvie priemyslu, ale vyžaduje si individuálne posúdenie povahy konkrétnej ochrannej známky. Červená farba tu nadobudla druhoradý význam – spojenie s luxusom značky Louboutin, no len v prípade kontrastu so zvyškom topánky. Súd prikázal U.S. Patent and Trademark Office zúžiť v tomto zmysle ochrannú známku spoločnosti Louboutin.
Dizajnový patent
Výrobca športového oblečenia, Lululemon Athletica, žaluje módny dom Calvin Klein z porušovania práv dizajnového patentu nohavíc "Astro Pant." Podľa žaloby nohavice od Calvin Klein porušujú tri patenty, jeden z nich sa týka opasku, ktorý je tvorený vzájomne sa prekrývajúcimi časťami látky. Právnici Calvin Klein zatiaľ nepodali odpoveď na žalobu, namietané nohavice však stiahli z ponuky internetového obchodu. [8] Možno len predpokladať ich námietku, že Lululemonu nemal byť patent vôbec udelený.
V tomto prípade ide o dizajnový patent, ktorý v americkom práve chráni „ornamentálne aspekty vynálezu" na rozdiel "klasického" patentu, ktorý chráni priemyselne využiteľnú funkciu vynálezu. Registrácia dizajnového patentu v móde má zmysel vtedy, ak sa prvok objavuje opakovane na viacerých druhoch oblečenia a po viacero sezón. [9]
Spočiatku málo využívané dizajnové patenty idú do módy. (Kľúčovú úlohu zohrali aj v kauze Apple vs. Samsung.) Spor o tepláky na jógu môže byť začiatkom silenejšej ochrany práva duševného vlastníctva v módnom priemysle.
Katarína Kesselová
študentka Právnickej fakulty
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a
Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity
Zdroje:
[1] Hemphill, C. Scott and Suk, Jeannie, The Law, Culture, and Economics of Fashion (2009). Stanford Law Review, Vol. 61, March 2009; Columbia Law and Economics Working Paper No. 344; Harvard Law and Economics Discussion Paper No. 627; Harvard Public Law Working Paper No. 09-63. Available at SSRN: http://ssrn.com/abstract=1323487
[2] http://www.law.ucla.edu/news-media/Pages/News.aspx?NewsID=1696
[3] Blakley, J.: Lessons from fashion's free culture. [Video file]. Retrieved from www.ted.com/talks/johanna_blakley_lessons_from_fashion_s_free_culture.html
[4] Raustiala, K. and Sprigman, Ch. J. , The Piracy Paradox: Innovation and Intellectual Property in Fashion Design. Virginia Law Review, Vol. 92, p. 1687, 2006; UCLA School of Law Research Paper No. 06-04. Available at SSRN: http://ssrn.com/abstract=878401
[5] Ibid.
[6] Hemphill and Suk Ibid.
[7] Ma, K: Christian Louboutin Can't Stop Others from Designing Red-Soled Shoes. TIME. [publikované 2. august 2011]
[8] http://fashionista.com/2012/08/lululemon-is-suing-the-yoga-pants-off-calvin-klein/
[9] Ibid.
Foto: www.sxc.hu
United States Design Patent US D662, 281 S
United States Patent and Trademark Office Registration Number 3361597