Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
Predplatné
Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
TlačPoštaZväčšiZmenši

Portál najprávo.sk podal podnet na legislatívnu zmenu Civilného mimosporového poriadku

najpravo.sk • 8.8. 2021, 11:07

Ešte začiatkom júla sme vás na stránkach portálu najprávo informovali o tom, že Ministerstvo spravodlivosti SR zverejnilo tzv. predbežnú informáciu o pripravovanom právnom predpise, ktorým je návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok. Pripravované procesné zmeny sa sústredia najmä na úkon odňatia maloletého dieťa rodičom, pričom sa uvažuje o rozlišovaní medzi jednorazovým výkonom rozhodnutia (napríklad odňatie dieťaťa zo starostlivosti fyzickej osoby a jeho umiestnenie do reedukačného centra, prípade centra pre deti a rodiny) a tzv. opakovaným výkonom, kedy má pravidelne dochádzať k výkonu rozhodnutia o úprave styku dieťaťa s rodičom, ktorý ho nemá vo svojej osobnej starostlivosti. Účelom zákona má byť okrem iného tiež aby, sa opakované odňatie maloletého dieťaťa v rámci výkonu rozhodnutia podľa § 386 ods. 1 uskutočňovalo v prítomnosti sudcu.

Navrhujeme

Portál najprávo.sk po oboznámení sa s predbežnou informáciou na základe podnetov čitateľov zaslal na Ministerstvo spravodlivosti podnet na zakomponovanie nasledovnej legislatívnej zmeny:

Čl. I

Zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení zákona č. 137/2019 Z.z., zákona č.  390/2019 Z.z. a zákona č. 68/2021 Z.z. sa mení takto:

1. V § 386 ods. 2 znie:

„(2) Odňatie maloletého dieťaťa vykonáva osobne sudca“.

Odôvodnenie:

Podľa súčasného znenia § 386 ods. 2 CMP sudca je oprávnený poveriť súdneho úradníka zabezpečením odňatia maloletého, pričom poverený súdny úradník má pri výkone rozhodnutia rovnaké oprávnenia podľa tohto zákona ako sudca. Uvedené ustanovenie dáva možnosť sudcovi poveriť súdneho úradníka odňatím dieťaťa, a to v každej jednej veci bez akéhokoľvek dôvodu. Sudca sa teda môže svojej zákonnej povinnosti zbaviť a preniesť zodpovednosť na súdneho úradníka v každom jednom prípade výkonu rozhodnutia odňatím dieťaťa. Prax v niektorých regiónoch potvrdzuje, že nejde len o hypotetickú možnosť. Treba zdôrazniť, že predpoklady pre vymenovanie do funkcie sudcu sú pomerne prísne nastavené a okrem presne stanoveného veku, ktorý by mal byť aj garanciou určitých životných skúseností, okrem znalosti právnej úpravy predpokladajú aj prax ako aj psychologické posúdenie, ktorého účelom je overiť osobnostné predpoklady uchádzačov na výkon funkcie sudcu, taktiež spĺňanie predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne a i., Na strane súdneho úradníka ide o štátneho zamestnanca, na prijatie ktorého do štátnej služby nie sú kladené obdobné vysoké odborné a osobnostné nároky, dokonca do dočasnej štátnej služby, v ktorej vykonávajú prácu mnohí súdni úradníci, sa nevyžaduje ani výberové konanie. Súdnym úradníkom sa teda môže stať „čerstvý“ mladý absolvent s minimálnymi životnými skúsenosťami, minimálnou praxou, bez vzťahu k rodinnoprávnej agende, ktorého osobnostné vlastnosti nedávajú garanciu zvládnutia takéhoto úkonu. Odňatie dieťaťa je pritom mimoriadne náročným úkonom, ktorý vyžaduje citlivý, trpezlivý prístup, vzťah k predmetnej agende, vysokú mieru empatie a skúseností a schopnosť zvládania konfliktov. Nezvládnutie tohto úkonu nezriedka v prostredí plnom vybičovaných emócií môže spôsobiť zmarenie výkonu rozhodnutia, taktiež môže zanechať na maloletom dieťati nezmazateľné následky, môže spôsobiť vznik ďalších konfliktov (nielen) v rámci rodinných vzťahov. Nie je preto podľa nášho názoru absolútne prípustné, aby takýto náročný úkon mohol kedykoľvek sudca delegovať na súdneho úradníka. Taktiež nepovažujeme za vhodné, aby bola v rámci legislatívnych zmien prípadná delegácia na súdneho úradníka v hypotéze právnej normy akokoľvek podmienená, nakoľko interpretácia takéhoto zákonného ustanovenia by bola pochopiteľne subjektívne ovplyvnená. Vzhľadom k vyššie uvedenému nevidíme ani dôvod na diferenciáciu medzi jednorazovým a opakovaným výkonom. Ako pri opakovanom, tak aj pri jednorazovom výkone rozhodnutia odňatím dieťaťa môže dôjsť k identickým, náročným, príp. aj konfliktným situáciám vyžadujúcim účasť sudcu (pravidelne v prípade zmeny výchovného prostredia). Jediným riešením je realizácia výkonu odňatím dieťaťa výlučne osobne sudcom vo všetkých prípadoch. To však samozrejme nevylučuje, aby si sudca k výkonu pribral svojho súdneho úradníka obdobne ako si priberá k výkonu aj asistentku senátu.

Na podporu nášho názoru je tiež potrebné uviesť, že realizácia odňatia dieťaťa neprebehne vždy úspešne, úradník však môže vnímať (alebo naopak nemusí) aj pri neúspešnom výkone určité skutočnosti, ktoré môžu mať zásadný vplyv na ďalšie konanie o výkone rozhodnutia, avšak pochopiteľne tento vnem/dojem/úsudok nie je bezprostredne prenositeľný do pomerov sudcu (mutatis mutandis napríklad stanovisko Nejvyššího soudu ČR Cpjn 201/2015, ktoré sa síce týkalo len úkonu vzhliadnutia osoby, ale jeho závery sú plne použiteľné aj na oveľa zásadnejší úkon, ktorým je odňatie dieťaťa). Nejvyšší soud ČR v uvedenom stanovisku tiež dodal, že v „...v judikatuře Evropského soudu pro lidská práva je zakotveno pravidlo, podle něhož „soudci, kteří vydávají rozhodnutí mající závažné dopady na soukromý život člověka, by měli mít v zásadě s tímto člověkem osobní kontakt (např. X. a Y. proti Chorvatsku, č. 5193/09, rozsudek ze dne 3. listopadu 2011).“

V uvedenej súvislosti je potrebná aj nasledovná systémová zmena:

Čl. II.

Zákon č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v znení zákona č. 757/2004 Z.z., zákona č. 517/2008 Z.z., zákona č. 33/2011 Z.z., zákona č. 78/2015 Z.z., zákona č. 125/2016 Z.z., zákona č. 315/2016 Z.z., zákona č. 307/2016 Z.z., zákona č. 177/2018 Z.z., zákona č. 396/2019 Z.z. a zákona č. 211/2021 Z.z. sa mení takto:

1. V § 5 ods. 1 písm. d) znie:

„d) v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí okrem odňatia maloletého dieťaťa,“

Odôvodnenie:

Ide o systémovú zmenu súvisiacu so zmenou ustanovenia § 386 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, nakoľko úkon odňatia dieťaťa môže vykonať len sudca osobne. Zákonodarca, rovnako ako je to podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 549/2003 Z. z., v exekučnom konaní, kedy vyšší súdny úradník síce koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu, avšak s výnimkou schválenia príklepu súdom, a to s cieľom ochrany vlastníckeho práva, aj v písm. d) zákonodarca akcentuje mimoriadnu dôležitosť konkrétneho úkonu, a to úkonu odňatia maloletého dieťaťa v rámci výkonu rozhodnutia s cieľom ochrany záujmov maloletých detí, ktorý úkon musí osobne vykonať sudca bez možnosti poveriť na tento úkon vyššieho súdneho úradníka. 

Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 581
PoUtStŠtPiSoNe
: