Pojem škoda podľa Trestného zákona v interdisciplinárnych súvislostiach

Cieľom nasledujúceho príspevku je poukázať na nepružnosť súčasne platného Trestného zákona na zmeny v spoločnosti, ekonomického rastu a trhového hospodárstva, ktoré súvisia najmä s infláciou v súvislosti s legálne definovaným pojmom škoda.

Pojem škoda, tak ako ho poznáme dnes, nebol v minulosti vždy legálne definovaný. Pri spôsobení škody pri spáchaní trestného činu sa vychádzalo z materiálneho chápania trestného činu. A síce, že stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť bol určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a jeho pohnútkou[1].

Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v mnohých ustanoveniach síce spájal s pojmom ,,škoda“ prípadne aj s pojmom ,,vec vyššej hodnoty“ hmotnoprávne následky, avšak pojem škoda a jeho variácie či násobky nebol legálne definovaný vo forme, v akej sa s ním v súčasnosti stretávame.

S pojmom ,,škoda“ bolo napríklad spojené vymeriavanie trestu s prihliadnutím na ako priťažujúce okolnosti, keď bolo v §34 ods. 1 písm. f) uvedené, že trestným činom spôsobil vyššiu škodu alebo s pojmom ,,vec vyššej hodnoty“ bolo v trestnom čine Poškodzovanie cudzej veci podľa §257 ods. 1, ustanovené, že kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec vyššej hodnoty, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom. S výpočtom by sa dalo pokračovať, to však nie je cieľom tohto článku.

Tento stav trval až do roku 1990, keď pomerne rozsiahlou novelou Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sa zákonom Národného zhromaždenia ČSSR č. 175/1990 Zb. (účinná od 01.07.1990) do tohto zaviedol pojem ,,škoda“.

V zmysle §89 ods.14 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sa za škodu nie nepatrnou rozumela škoda dosahujúca najmenej polovicu najnižšej mesačnej mzdy ustanovenej všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie malou škodou sa rozumela suma dosahujúca najmenej trojnásobok takej mzdy, väčšou škodou sa rozumela suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej mzdy, značnou škodou suma dosahujúca najmenej päťdesiatnásobok takej mzdy a škodou veľkého rozsahu suma dosahujúca najmenej dvestopäťdesiatnásobok takej mzdy. Tieto hľadiská sa použili obdobne pre určenie výšky prospechu a hodnoty veci.

Ďalšou novelou Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sa zákonom NR SR  č. 248/1996 Z. z. (účinná od 01.10.1994) došlo k miernej úprave výpočtu veličiny, z ktorej sa pojem škoda následne odvodzoval.

Podľa §89 ods. 14 sa škodou nie nepatrnou sa rozumela škoda dosahujúca najmenej dvojnásobok najnižšej mesačnej mzdy, škodou nie malou sa rozumela suma dosahujúca najmenej šesťnásobok takej mzdy, väčšou škodou sa rozumela suma dosahujúca najmenej dvadsaťnásobok takej mzdy, značnou škodou suma dosahujúca najmenej stonásobok takej mzdy a škodou veľkého rozsahu suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej mzdy. Tieto hľadiská sa použijú obdobne na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Novelou Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sa zákonom NR SR  č. 253/2001 Z. z. (účinná od 01.08.2001) došlo k ďalšej zmene úpravy výpočtu veličiny, z ktorej sa pojem škoda odvodzoval.

Podľa § 89 ods.13 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sa škodou nie nepatrnou rozumela škoda dosahujúca najmenej výšku minimálnej mesačnej mzdy, škodou nie malou sa rozumela suma dosahujúca najmenej šesťnásobok takej mzdy, väčšou škodou sa rozumela suma dosahujúca najmenej dvadsaťnásobok takej mzdy, značnou škodou suma dosahujúca najmenej stonásobok takej mzdy a škodou veľkého rozsahu suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej mzdy. Tieto hľadiská sa použili obdobne na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Pre úplnosť a prehľadnosť treba dodať, že z nariadenia vlády ČSFR č. 53/1992 Zb. o minimálnej mzde v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 645/1992 Zb. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 248/1993 Z. z. vyplývalo v zmysle §2 ods. 1 písm. b), že výška minimálne mzdy je za mesiac 2450 Sk pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou. Z tejto veličiny sa následne rátala majetková škoda spôsobená trestným činom.

Úprava Trestného zákona č. 300/2005 pojala pojem ,,škoda“ odlišným spôsobom, než tomu bolo v Trestnom zákone č. 140/1961 Zb. Nový Trestný zákon venoval veľkú pozornosť problematike škody, či už z hľadiska jej definície, tak aj určenia jej výšky a to nielen klasickej hmotnej škode  na veciach, ale aj z hľadiska ujmy na životnom prostredí, chránených druhov živočíchov, rastlín, škody na veciach pamiatkovo chránených, alebo majúcich historickú, umeleckú alebo vedeckú hodnotu.

Z kvantitatívneho hľadiska došlo k zúženiu pojmov, keď hranicou medzi priestupkom a trestným činom tvorila škoda malá, ktorá prevyšuje sumu 8 000 Sk. Predtým  to bola škoda nie nepatrná. Ďalšie hranice škody bola väčšia- najmenej 10 násobok škody malej, značná- najmenej 100 násobok škody malej a škoda veľkého rozsahu- najmenej 500 násobok škody malej. Základná suma bola stanovená priamo Trestným zákonom, čím došlo k naplneniu ústavnej zásady, aby len zákon určoval čo je trestný čin[2], aj keď doteraz predmetnú sumu – minimálnu mzdu, stanovovala vláda síce na základe zákona, ale nariadením.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona sa škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu 8 000 Sk. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Toto ustanovenie je zároveň platné dodnes s drobnou úpravou, keď dňa 1.1.2009 Slovensko prijalo euro ako platidlo a suma 8000Sk sa konverzným kurzom 30,1260 prerátala a zaokrúhlila na eurá smerom nahor na 266 eur, čo bolo v prospech občanov dotknutých spáchaním trestného činu.[3]

Tým sa dostávame k jadru problému na ktorý je tento článok mierený. Inflácia totiž označuje v národnom hospodárstve všeobecný nárast cien ekonomických statkov, čo má za následok zníženie kúpnej sily peňazí. V praxi je inflácia prejavom ekonomickej nerovnováhy a znamená, že napríklad za 1 euro sa pri zvýšenej inflácii dá kúpiť menej ako v minulosti, euro má menšiu hodnotu ako predtým, jeho kúpna sila sa znížila.

Ako pomôcku na výpočet inflácie som použil inflačnú kalkulačku Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO)[4]. Inflačná kalkulačka je nástroj na porovnanie reálnej hodnoty cien v rôznych rokoch. Používa index spotrebiteľských cien.Kalkulačka je zostavená na základe priemernej inflácie v medziročnom porovnaní, ako je vykazovaná Štatistickým úradom SR. Kalkulačka vypočítava hodnoty od roku 1977 až po rok 2020, pričom údaje za roky 2017 až 2020 sú založené na odhadoch analytikov komerčných bánk, NBS a Štatistického úradu. Koruny sú na eurá prerátané vždy konverzným kurzom: 30,1260 Sk = 1 €.

Údaje spred roka 1989 sú interpolované na základe údajov o indexe spotrebiteľských cien zo "Štatistickej ročenky Slovenskej republiky 1992" za roky 1977, 1984, 1985 a 1989 a to tak, aby medzi najbližšími dvomi známymi hodnotami indexu spotrebiteľských cien bola inflácia vo všetkých rokoch rovnaká.

Na základe výpočtu za použitia inflačnej kalkulačky sa suma 8000Sk v roku 2005 rovná v roku 2017 sume 334,74 eur (10084,41 Sk).

To znamená, že ak zákonodarcu viedli k určeniu sumy 8000Sk v roku 2005 nejaké dôvody, ktoré reagovali na vtedajšie materiálne pramene práva[5], prípadne iba ústavná zásada, že len zákon môže určiť, čo je trestným činom, dnes by sa už mala škoda vypočítavať, s prihliadnutím na infláciu, zo sumy 334,74 eur (zaokrúhlene na eurá nahor 335,- eur).

To by v praxi znamenalo, že škodou malou by mala byť škoda prevyšujúca sumu 335 eur, škoda väčšia by bola najmenej 3350,- eur, škoda značná by bola najmenej 33 500,- eur a škoda veľkého rozsahu by bola najmenej 167 500,- eur.

Z hmotnoprávneho hľadiska by táto ,,aktualizácia“ pojmu škoda spôsobila, že by sa výška spôsobenej škody spáchaným trestným činom premietla hlavne do kvalifikácie jednotlivých trestných činov, ktoré predpokladajú spôsobenie škody, pretože spôsobenie škody je v nich obligatórnym znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty[6]. Škoda do značnej miery určuje povahu činu a koniec koncov aj samotnú trestnú sadzbu priznanú zákonom.

Od výšky škody sa odvíja aj uloženie trestu prepadnutia majetku v zmysle §58 Trestného zákona. Trest prepadnutia majetku je pritom považovaný za najprísnejšiu majetkovú sankciu, pričom predstavuje výnimku z ústavnej ochrany nedotknuteľnosti majetku ako základného ľudského práva[7]. Preto jeho uloženie prichádza do úvahy iba v prípade spáchania najzávažnejších trestných činov za súčasného splnenia ďalších obmedzujúcich zákonných podmienok.[8]

§ 58 ods. 1 Trestného zákona upravuje fakultatívne uloženie tohto trestu, ktoré prichádza do úvahy vtedy, ak súd odsudzuje páchateľa na nepodmienečný trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech veľkého rozsahu alebo ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu (133 000 eur). Obligatórne uloženie trestu prepadnutia majetku prichádza do úvahy vtedy, ak súd odsudzuje páchateľa za trestné činy taxatívne uvedené v §58 ods. 2 Trestného zákona a páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu (teda najmenej 26 600 eur) trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.

Záver

Vývoj ekonomiky a ekonomických prognóz pre nasledujúce obdobie nasvedčuje tomu, že miera inflácie bude mať stúpajúcu tendenciu. Podľa štatistického úradu to má byť v roku 2018 +0,9% HICP, v roku 2019 1,2% HICP a v roku 2020 1,4% HICP[9][10]. To znamená, že rozdiel výšky škody s prihliadnutím na infláciu sa ešte viac prehĺbi, než je tomu teraz. Ako bolo v článku naznačené, pojem škoda sadotýka viacerých hmotnoprávnych ustanovení Trestného zákona, na základe ktorých sa najzávažnejším spôsobom zasahuje do základných ľudských práv a slobôd.

V dnešnej praxi zákonodarstva, keď sa Trestný zákon mení viackrát ročne (bohužiaľ, je to neblahý jav), by nemal byť problém zakomponovať do novely aj novú výšku škody malej, ktorá by mala reflektovať infláciu. Teda ani netreba hľadať mechanizmus, ktorý by bol pružný a ktorý by prihliadal na infláciu, prípadne defláciu.

A pretože súd pri ukladaní trestu a jeho výmery v zmysle §34 ods. 4 Trestného zákona prihliada, okrem iného, aj na následok spáchaného trestného činu, čím sa prejavuje zásada úmernosti trestu k spáchanému trestnému činu (alebo aj zásada individualizácie trestu), spoločnosť by sa opäť raz priblížila k ich spravodlivejšiemu ukladaniu. Úmernosťou sa v tomto kontexte rozumie nemožnosť ukladania trestu, ktorý by bol prísnejší alebo miernejší, než ako to vyžaduje závažnosť spáchaného trestného činu. Spravodlivý trest má byť taký, aby naplnil účel, teda poskytoval ochranu spoločnosti.[11]