Minister vnútra Robert Kaliňák na tlačovej konferencii predstavil návrh nového zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti. Návrh zákona upravuje ochranu zamestnancov pred prípadnými postihmi za oznámenie protispoločenskej činnosti a povinnosti zamestnávateľov pri prijímaní a vybavovaní takýchto podaní.
Minister vnútra pripomenul, že návrh vyplýva z Programového vyhlásenia vlády na roky 2012 – 2016, v ktorom sa vláda zaviazala posilniť ochranu oznamovateľov korupčného správania, a to aj prijatím nových legislatívnych opatrení. Ministerstvo ho konzultovalo aj so zástupcom Transparency International Slovensko.
Definícia závažnej protispoločenskej činnosti
Nová úprava má podľa Roberta Kaliňáka širší záber oproti starším poslaneckým návrhom. Nepokrýva iba korupciu a vybranú trestnú činnosť. „Museli sme zásadným spôsobom rozšíriť, čo chceme chrániť, a aké typy oznámení chceme chrániť," povedal minister. Návrh definuje závažnú protispoločenská činnosť ako protiprávne konanie, ktoré je:
- niektorým z trestných činov verejných činiteľov, korupcie alebo poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev,
- trestným činom s hornou hranicou trestu odňatia slobody prevyšujúcou tri roky alebo
- správnym deliktom, za ktorý možno uložiť pokutu vo výške najmenej 50.000 eur.
Pod zákon tak budú podľa ministra vnútra spadať napríklad aj delikty ako znečisťovanie životného prostredia či predaj pokazených potravín po záruke, pri ktorých možno uložiť takúto vyššiu pokutu.
Definícia oznamovateľa
Návrh chce podľa Roberta Kaliňáka tiež riešiť oddelenie notorických sťažovateľov od relevantných oznamovateľov. Za oznamovateľa sa bude považovať osoba, ktorá sa v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie dozvedela o závažnej protispoločenskej činnosti a urobila o tom v dobrej viere oznámenie.
Poskytovanie ochrany
O poskytnutie ochrany pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom, bude môcť požiadať zamestnanec v ktoromkoľvek štádiu trestného konania. O vzniku ochrany rozhodne prokurátor alebo súd, doručením ich písomného oznámenia zamestnávateľovi sa oznamovateľ stáva chránenou osobou. Oznámenie sa doručí aj zamestnancovi a inšpektorátu práce. Pri správnych deliktoch sa žiadosť o poskytnutie ochrany podá orgánu, ktorý je príslušný na konanie o delikte, ktorý aj rozhodne o vzniku ochrany takým istým spôsobom ako prokurátor, resp. súd, teda doručením písomného oznámenia zamestnávateľovi.
Ochranu zamestnanca bude vykonávať inšpektorát práce. Zamestnávateľ môže robiť právne úkony alebo vydávať rozhodnutia v pracovnoprávnych vzťahoch voči chránenej osobe, na ktoré sa nevyžaduje jej súhlas, iba s predchádzajúcim súhlasom inšpektorátu práce, inak je pracovnoprávny úkon neplatný. „Priznanie postavenia chránenej osoby má zamedziť nepriaznivým úkonom zamestnávateľa proti zamestnancovi, napríklad pred znížením platu, zrážkou z platu, preradením na nižšiu prácu alebo predčasným ukončením pracovného pomeru," vysvetlil minister vnútra.
Zamestnávateľ bude znášať obrátené dôkazne bremeno. Inšpektorát práce odsúhlasí navrhovaný právny úkon len vtedy, ak zamestnávateľ preukáže, že nemá žiadnu príčinnú súvislosť s oznámením. Minister vnútra zdôraznil, že ochrana chránenej osoby poskytovaná podľa návrhu zákona nie je bezhraničná. Pôjde najmä o prípady, keď zamestnávateľ môže právny úkon voči zamestnancovi spoľahlivo odôvodniť, napríklad manažérskymi dôvodmi. „Chránená osoba sa nemôže domáhať ochrany, keď postup zamestnávateľa voči nemu je v súlade so zákonom, napríklad v prípade požívania alkoholických nápojov, neospravedlnenej absencie a podobne," poznamenal Robert Kaliňák. Návrh zákona zakladá zamestnávateľovi a chránenej osobe právo odvolania.
Vnútorný systém vybavovania podnetov
V navrhovanej úprave sa tiež zakotvuje povinnosť orgánov verejnej moci a zamestnávateľov s viac ako 50 zamestnancami vytvoriť vnútorný kontrolný systém prijímania a vybavovania podnetov. Väčšie firmy, ako aj ministerstvá už takýto podobný mechanizmus v súčasnosti majú alebo majú naň vytvorené predpoklady, v samospráve zas fungujú kontrolóri. Podávateľ podnetu, ktorý sa domnieva, že je v súvislosti s podnetom postihovaný, sa môže obrátiť na inšpektorát práce. Ten môže pozastaviť účinnosť postihu na 14 dní s tým, že ak sa v tejto lehote zamestnanec obráti na súd s návrhom na predbežné opatrenie, pozastavenie účinnosti postihu trvá až do právoplatného rozhodnutia súdu o takomto návrhu.
Odmena
V návrhu zákona sa spomína aj možnosť poskytnutia odmeny, ktorá by mala byť nenárokovateľná. Ministerstvo spravodlivosti SR bude môcť poskytnúť oznamovateľovi na základe jeho žiadosti odmenu do výšky päťdesiatnásobku minimálnej mzdy (v súčasnosti 17.600 eur), ak v trestnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania trestného činu alebo ak bolo v správnom konaní preukázané spáchanie správneho deliktu. O úprave odmeňovania, ako aj o prípadnom finančnom a fyzickom posilnení inšpektorátov práce očakáva Robert Kaliňák osobitnú diskusiu.
Návrh zákona novelizuje aj ďalších 16 súvisiacich zákonov. Okrem nadväzujúcich legislatívnych zmien sa napríklad v Zákonníku práce a antidiskriminačnom zákone rozširuje zákaz diskriminácie zamestnancov aj z dôvodu podania oznámenia o protispoločenskej činnosti, čo podľa ministerstva posilňuje aj ich možnosť súdnej ochrany.
Návrh bude predložený do medzirezortného pripomienkového konania, jeho účinnosť po schválení vo vláde a v parlamente sa predpokladá v novembri tohto roka.
Zdroj: Ministerstvo vnútra SR
Ilustračné foto: najprávo.sk