nebojte sa notári
nebojte notári aj u sudcov je to tak a napriek tomu NS SR je označovaný ako geriatria slovenska
Nie tak dávno priniesla agentúra SITA správu o tom, že notárov by malo byť možné odvolať pri dosiahnutí zákonom stanoveného veku. Navrhuje to v novele zákona o notároch podpredsedníčka NR SR Renáta Zmajkovičová. Podľa novely by minister spravodlivosti mohol na návrh Notárskej komory odvolať notára, ktorý dosiahol vek šesťdesiatpäť rokov. Zmajkovičová návrh zdôvodňuje tým, že takáto právna úprava je charakteristická aj pre iné právnické profesie, ktoré možno považovať za súčasť justičného systému, resp. iné verejné funkcie, ako sú sudcovia a prokurátori. Novela by mala zakotviť povinnosť Notárskej komory podať ministrovi spravodlivosti návrh na odvolanie notára, ktorý dosiahne šesťdesiatpäť rokov.
Som notár a mám už skoro šesťdesiattri rokov, ale nemám ani najmenší záujem na tom, aby ma z notárskeho úradu vyniesli nohami dopredu. Ak mi Boh dožičí zdravie a dožijem sa šesťdesiatich piatich rokov, odídem z neho aj sám bez toho, aby ma k tomu niekto pobádal, či nebodaj na hanbu sveta odvolával. A odídem rád, aby som miesto uvoľnil mojim dvom koncipientom, ktorí sa u mňa pripravujú na svoje budúce notárske poslanie (poznamenávam, že to nie sú moje deti ani príbuzní). To však nemusí byť prípad iných kolegov notárov, ktorí z toho či onoho dôvodu majú záujem ďalej pracovať. Po finančnej stránke nie je totiž notársky úrad jeden ako druhý. Báchorkám, ktoré verejnosti podsúvajú médiá o tom, že všetci notári sú nenažranci a každý večer chodia domov s mechom plným peňazí, dnes už azda neverí ani bývalý redaktor týždenníka Trend a zarytý notárobijec Rado Baťo či jemu podobní experti na notársku problematiku z anonymnej webovej stránky „sťažnosti na notárov".
Ale späť k sociálnym istotám. Obmedzenie výkonu notárskeho úradu dosiahnutím veku šesťdesiatpäť rokov nie je nijakou prevratnou novinkou, za ktorú ju pani Zmajkovičová vydáva. Oprášila len to, čo tu už bolo. Na území bývalej Československej republiky (okrem Slovenska) sa opatrením č. 285 Stáleho výboru zo 16. novembra 1938, ktorým sa menia niektoré ustanovenia o notárskych komorách a notároch, určilo, že úrad notára zaniká 31. decembrom toho roku, v ktorom notár dosiahne šesťdesiatpäť rokov. Z hľadiska vtedajších sociálnych istôt notárov – ak sa to dá vôbec tak nazvať – je zaujímavé nasledujúce ustanovenie podľa ktorého citujem: „Jestliže toho notár potrebuje k výžive seba a svojej rodiny, môže mu minister spravedlnosti po voľnom uvážení všetkých pomerov povoliť ďalšie vykonávanie úradu; povolenie to môže odvolať, ak sa ukáže pozdejšie, že hospodárskymi pomermi notára alebo členov jeho rodiny nie je už odôvodnené. Žiadosť treba podať u notárskej komory najmenej tri mesiace pred zánikom úradu notára." (...)
Toto opatrenie stáleho výboru podpísali: Syrový (tiež na mieste prezidenta republiky podľa § 60 ústavnej listiny), Dr. Chvalkovský, Dr. Ďurčanský, Černy, Dr. Karvaš, Dr. Kalfus, Kajdoš, Teplanský, Lichner, Dr. Bukovský, Dr. Feierabend, Černák, Dr. Zenkl, Ing. Vavrečka. Týchto štrnásť pánov (nech už ich história hodnotí akokoľvek) malo v predvečer druhej svetovej vojny iste dôležitejšie starosti než sociálne istoty nejakých notárov, a predsa na ne v tom hektickom období nezabudli. Dnes máme sociálne istoty bohužiaľ už len na odtrhnutých predvolebných plagátoch. Takže pani Zmajkovičová, ak už niečo oprašujete, tak to oprášte poriadne alebo vôbec.
JUDr. Marian MIKL
notár so sídlom v Martine
Ilustračné foto: sxc.hu
Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1176