Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
Predplatné
Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
TlačPoštaZväčšiZmenši

Medzinárodnoprávny pohľad na zákaz nedeľného predaja

Andrej Poruban • 19.6. 2020, 21:08

Prebiehajúca diskusia o zákaze maloobchodného predaja v nedeľu by nemala byť ovládaná iba excelovskou tabuľkou, ale zaznieť by mal aj argument pracovným právom, pretože táto otázka je regulovaná na úrovni medzinárodnej zmluvy - Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o týždennom odpočinku v obchode a v úradoch č. 106 z roku 1957.

Slovenská republika dohovor síce neratifikovala, a teda ho nemožno považovať za vnútroštátny prameň práva vo formálnom zmysle, ale aj tak ide o relevantný zdroj inšpirácie pre legislatívy členských štátov. Jeho význam je navyše zosilnený špeciálnym tripartitným charakterom MOP - na prijatie dohovorov sa vyžaduje zhoda medzi reprezentantmi vlád, zamestnancov a zamestnávateľov, z ktorých každý, prirodzene, zastupuje rozdielne záujmy.

Pozornosti všetkých zainteresovaných by nemali ujsť najmä dve ustanovenia:

Článok 6

1. Všechny osoby, na něž se vztahuje tato Úmluva, budou mít právo, s výhradou odchylek uvedených v následujících článcích, na nepřerušený, nejméně 24 hodinový týdenní odpočinek v průběhu každého sedmidenního období.

2. Doba týdenního odpočinku bude pokud možno poskytována současně všem zaměstnancům téhož závodu.

3. Doba týdenního odpočinku se bude pokud možno krýt s tím dnem týdne, který je na základě tradice nebo zvyklostí země nebo oblasti uznáván za den odpočinku.

4. Tradice a zvyklosti náboženských menšin budou v mezích možnosti respektovány. 

Článek 7

1. V případě, kdy povaha práce, povaha služeb poskytovaných závodem, význam obyvatelstva, jemuž jsou služby poskytovány nebo počet zaměstnaných osob neumožňují provádění ustanovení článku 6., budou moci být příslušným úřadem nebo orgánem v každé zemi stanovena opatření za tím účelem, aby stanovené kategorie osob nebo stanovené kategorie závodů zahrnuté do okruhu působnosti této Úmluvy, byly případně podřízeny zvláštnímu režimu týdenního odpočinku s přihlédnutím ke všem sociálním a hospodářským hlediskům. 

2. Osoby, na něž se bude vztahovat tento zvláštní režim, budou mít za každé období 7 dnů právo na odpočinek, jehož celková doba se bude při nejmenším rovnat době stanovené v článku 6.

3. Ustanovení článku 6 se budou vztahovat vždy na personál zaměstnaný v těch úsecích závodu, podléhajícího zvláštnímu režimu, které by podléhaly zmíněným ustanovením v případě, že by byly samostatné.

4. Každá opatření, týkající se provádění ustanovení odstavců 1., 2. a 3. tohoto článku, bude muset být učiněno po poradě s příslušnými reprezentativními organisacemi zaměstnavatelů a pracujících, pokud existují.

Dohovor stojí na troch základných princípoch: i/ kontinuita (najmenej 24 hodín po sebe nasledujúcich hodín) ii/ pravidelnosť (každých sedem dní) iii/ jednotnosť (všetci zamestnanci jedného zamestnávateľa počas tradičného dňa odpočinku).

MOP zastáva pozíciu, že nedeľný odpočinok by mal byť pravidlom, pričom výnimky sú povolené. Ich rozsah by však nemal byť moc široký z dôvodu nebezpečenstva zovšeobecňovania práce v nedeľu (nielen predaja tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác), a to najmä pokiaľ ide o rodinný a spoločenský život zamestnancov.

Samozrejme, udržiavať niektoré prevádzky otvorené aj v nedeľu je potrebné. Ide o rôzne práce, ktoré nemožno prerušiť, ktoré sú nevyhnutné pri ochrane zdravia, doprave, zásobovaní, bezpečnosti, poskytovaní základných služieb spotrebiteľom (hotely, reštaurácie, turistické a zábavné zariadenia), ale aj také, ktoré fungujú iba sezónne.

Ostatné odchýlky musia byť opodstatnené s prihliadnutím na objektívne kritériá podľa Článku 7 dohovoru – povaha práce či služieb, veľkosť obsluhovanej populácie a počet dotknutých zamestnancov.

Prístup zákonodarcu musí byť individualizovaný a založený na ekonomických a sociálnych úvahách. Návod ako postupovať dáva napr. francúzsky najvyšší súd, ktorý posudzoval zákonnú výnimku zo zákazu nedeľného predaja v prípade predaja nábytku a bytových doplnkov. Vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že zariaďovanie domu nábytkom je činnosť, ktorá sa vykonáva najmä mimo pracovných dní.

V tomto duchu by nedeľný predaj v supermarkete asi neobstál, ale predaj elektra, či kníh zrejme áno.

Z uvedeného vyplýva, že zákaz predaja v nedeľu by nemal (a ani nemôže) byť univerzálny, ale mal by osobitne zohľadňovať aspekty každého odvetvia. V kontexte uvažovanej "výhrady svedomia" treba tiež zdôrazniť, že je ťažké zabezpečiť skutočne dobrovoľnú povahu práce v nedeľu vzhľadom na ekonomickú závislosť zamestnanca od zamestnávateľa, a to predovšetkým v období vyššej nezamestnanosti. V neposlednom rade, účasť zástupcov zamestnancov, ale i zamestnávateľov je v tomto procese nezastupiteľná.

Cour de cassation, Arrêt n°1646 du 14 novembre 2018 (17-18.259) 

https://www.courdecassation.fr/jurisprudence_2/chambre_sociale_576/1646_14_40664.html

Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 761

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: