Helena De Backer je skúsená advokátka s viac ako štyridsiatimi rokmi praxe. Je považovaná za jednu z najlepších mediátoriek v Európe. V rozhovore vysvetľuje, prečo je namiesto súdneho konania efektívnejšie využiť mediáciu. Prikláňa sa dokonca k povinnej mediácii a dodáva, že strany bývajú vyslovene spokojné, keď dosiahnu dohodu prostredníctvom mediácie. Zároveň ale zdôrazňuje, že je potrebné naďalej pracovať na zmene často rezervovaného postoja advokátov a sudcov.
Prečo ste sa rozhodli študovať právo? Okrem práva ste vyštudovali aj ekonómiu a dane.
Spočiatku som sa rozhodovala medzi ekonómiou a právom, nakoniec som začala ako prvé študovať právo. Počas štúdia som ale stretla veľa ľudí z technických odborov, ktorí tvrdili, že právo je príliš jednoduché. Rozhodla som sa teda študovať zároveň aj ekonómiu. Štúdium ma v podstate vždy bavilo (úsmev).
Prečo ste sa ešte rozhodli študovať aj dane?
Ako advokátka som pracovala v oblasti obchodného práva, no mala som pocit, že o daniach potrebujem vedieť viac. Ako som už spomenula, bavilo ma študovať. Prihlásila som sa teda na diaľkové štúdium, každý večer od šiestej do desiatej. Ako skúsenejšia, už s dvoma diplomami, som jednoducho mala pocit, že zo štúdia sa mi podarí vyťažiť viac. Určite mi dávalo väčší zmysel to, čo som počúvala od profesorov počas štúdia daní, ako keď som mala sedemnásť a študovala právo.
S vašimi titulmi by ste pokojne mohli pracovať ako manažérka alebo konzultantka. Prečo ste sa rozhodli pre kariéru v práve?
Bola to vlastne náhoda (úsmev). Keď som študovala ekonómiu, stretla som dobrého kamaráta, ktorý bol advokát. Spojil ma s ďalším advokátom, ktorý bol ochotný prijať ma ako advokátsku koncipientku. Tvrdil, že stať sa advokátom a zároveň mať vyštudovanú ekonómiu, bude pre moju kariéru veľké plus. Keď som ukončila štúdium ekonómie, mala som možnosť pracovať ako právnička pre veľkú korporáciu. Rozhodla som sa ale zostať v advokácii, vďaka čomu som mala viac klientov a pracovala vo viacerých oblastiach.
Pracovali ste najmä v oblasti obchodného práva, ale tiež práva duševného vlastníctva a IT práva.
V oblasti IT mám veľa známych, vďaka čomu sa mi podarilo získať veľa klientov. Okrem toho som sa ale venovala fúziám a akvizíciám a medzinárodným obchodným kontraktom. Práve pri zmluvách ide o to byť kreatívny a vedieť budovať projekty spolu s klientmi, čo si obzvlášť užívam.
Ste považovaná za jednu z najlepších mediátoriek v Európe. Kedy ste sa prvýkrát dozvedeli o mediácii?
Bolo to v roku 1999, ale opäť vďaka náhode (úsmev). Bola som členkou rady advokátskej komory. Tú kontaktovala Bruselská obchodná komora (pozn. red. Brussels Chamber of Commerce) za účelom založenia mediačného centra v Belgicku. Dostala som tento projekt na starosť, takže som absolvovala kurz mediácie. A ako to už býva, keď sa raz mediácii začnete venovať, nedá sa už od nej odísť.
Aký bol váš prvý spor, ktorý ste mediovali?
Bol veľmi jednoduchý. Povolali ma mediovať spor medzi dvoma právnikmi z tej istej kancelárie. Tesne pred samotnou mediáciou som videla oboch právnikov, ako sa spolu zhovárajú. Zrejme išlo o užitočnú debatu, lebo sa im podarilo dosiahnuť dohodu veľmi rýchlo (úsmev). Neskôr som mala niekoľko fantastických mediácií, z ktorých mnohé slúžia ako vzory pre simulácie, ktoré praktizujem so študentmi počas mediačných tréningov.
Aký najťažší spor ste riešili?
Najťažšie spory nie sú tie, ktoré sú najkomplikovanejšie z právneho hľadiska, ale tie, kde sú prítomné veľké emócie a týkajú sa ľudí, ktorí majú medzi sebou vybudované hlbšie vzťahy. Napríklad spory medzi spoločníkmi, ktorí boli dobrými priateľmi, milencami, alebo manželmi. Takéto spory si vyžadujú viac času, než tie čisto finančné.
Mediácia je v spoločnosti stále málo známa. Ako by ste v jednej vete definovali pojem „mediácia“ pre širokú verejnosť?
Mediácia je proces, počas ktorého profesionál – mediátor pomáha stranám, ktoré majú medzi sebou spor, lepšie komunikovať a nachádzať spoločné riešenie ich sporu.
Nie je problém už so samotným slovom „mediácia“?
Ľudia často nemajú potuchy, čo slovo mediácia znamená. Dnes sa ním totiž označuje príliš veľa vecí, napríklad práca ombudsmana a podobne. Väčšina ľudí si navyše myslí, že mediácia sa využíva len v rodinnoprávnych sporoch. Ďalší nevedia, aký je rozdiel medzi arbitrážou a mediáciou...
Ako je teda možné zvýšiť povedomie o mediácii?
Existuje viacero spôsobov, ako možno zlepšiť povedomie o mediácii, napríklad školením sudcov. Samozrejme, že väčšina sudcov vie, čo je to mediácia. Ale musia vedieť aj ako ju použiť a kedy ju navrhnúť, ktoré spory sú vhodné na mediáciu.
Je zaujímavé, že ste spomenuli tréning sudcov na prvom mieste. Ako to je s advokátmi?
Určite to nie je len o sudcoch. Advokáti a in-house právnici by mali rovnako absolvovať školenia o mediácii a pochopiť jej princípy. Ak nedokážete presvedčiť advokátov, aby odporúčali svojim klientom mediáciu, tak skončíte takmer bez možnosti mediovať. Mediačné centrum (pozn. red. bMediation), ktoré sme založili, sa pokúša osloviť všetky strany, ktorých by sa mediácia mohla týkať, vrátane veľkých korporácií, ale aj malých a stredných podnikov.
Aký je váš prístup k nim?
Nemyslím si, že najlepšie je začať vysvetľovaním toho, čo je mediácia. Práve naopak, myslím si, že je vhodné sa najprv opýtať strán, aké dôsledky by mal spor na ich podnikanie a osoby, s ktorými podnikajú.
Na Slovensku sa mediácia využíva veľmi málo. V roku 2013 z 80 tisíc civilných sporov súdy vyzvali na mediáciu len v 7 tisícoch prípadov. Len 64 z nich skončilo mediáciou – súdnym zmierom.
To je malé číslo. Predpokladám, že vo väčšine týchto prípadov ani mediácia nezačala. Najťažšie je s ňou začať. Keď však presvedčíte ľudí, aby spor riešili mediáciou, idú na stretnutie mentálne nastavení dosiahnuť dohodu. Vedia, aká je ich BATNA a WATNA (pozn. red. z angl. Best Alternative to a Negotiated Agreement a Worst Alternative to a Negotiated Agreement).
Kvôli transpozícii európskych smerníc sa na Slovensku menil aj zákon o mediácii (pozn. red. účinnosť novely od 1. januára 2016). Niektoré ustanovenia tohto zákona sú po novom prísnejšie. Napríklad, vyžaduje sa, aby mediátor vykonával mediáciu prevažne v kancelárii zapísanej v zozname mediátorov. Myslíte si, že takýto prístup môže byť pre mediátorov prínosný?
Mediátori musia byť profesionáli. Keď sa v Belgicku rozbiehala mediácia, tiež sme nemali na mediátorov veľa požiadaviek. Mediátori ale musia absolvovať dostatočnú prípravu. Musia platiť určité štandardy, pravidlá, je potrebné vyžadovať akreditácie na výkon profesie mediátora. Mediátor sa navyše musí neustále vzdelávať, inak stráca svoje zručnosti.
Helena De Backer
Aké sú najväčšie výhody mediácie v porovnaní so súdnym konaním?
Najväčšou výhodou je, že dosiahnete výsledok vo veľmi krátkom čase, čo je pre strany veľmi povzbudzujúce. Naopak, súdne konanie si vyžaduje vysoké náklady, klient platí za právne služby, ale aj za zhoršenie vzťahov s jeho obchodným partnerom. Myslím si, že každý advokát by si mal sám prejsť svojim veľkým osobným sporom, aby pochopil, ako taký spor dokáže ľuďom zničiť život. Žiaľ, sú advokáti, ktorí si neuvedomujú negatívny dopad súdneho konania na podnikanie svojich klientov.
Dopad súdneho konania na podnikateľské aktivity by mal byť braný do úvahy na prvom mieste.
Každý si musí uvedomiť, aké budú následky súdneho konania na podnikanie klienta, jeho dodávateľov a jeho vlastných klientov. Som toho názoru, že toto by malo byť pre advokátov dôležitejšie ako výška ich odmeny. Aj keď nemáte záujem zotrvať v obchodnom vzťahu so stranou, s ktorou vediete spor, je vhodné si uvedomiť, že žijeme v globalizovanom svete a každý sa tak či onak dozvie o vašom konaní. Navyše, výhodou mediácie je, že celý proces máte vo svojich rukách.
Na Slovensku trvalo v roku 2013 súdne konanie v obchodnej veci v priemere 14 mesiacov. V Bratislave to bolo ešte dlhšie, v priemere až 32 mesiacov. Ako dlho trvá zvyčajne mediácia obchodného sporu v Belgicku?
Najviac času zaberie organizácia samotného procesu. Na začiatku potrebujem zistiť, aké sú hlavné body sporu, preto uprednostňujem ešte pred začatím mediácie samostatné stretnutia s každou stranou a jej advokátom. Ak sú strany z rôznych krajín, odporúčam stranám vyhradiť si na mediáciu dva dni. Väčšinou sa ale stranám podarí dospieť k dohode už počas prvého dňa. Ak ide o strany, ktoré majú sídla blízko jedna druhej, požiadam ich, aby si vyhradili dva poldne. A po prvom poldni ich požiadam, aby si pre istotu vyhradili aj tretí. Celý tento proces zvyčajne trvá polovicu mesiaca. Môže to byť ale aj menej, najmä ak ide o súrny prípad.
A ako to je so samotnou dohodou? Musíte ísť k notárovi, aby bola dohoda vykonateľná?
Podľa belgického práva má byť dohoda dosiahnutá mediáciou podpísaná mediátorom a stranami. Ak chcete, aby bola aj vykonateľná, môžete ju nechať schváliť súdom ako súdny zmier.
To si ale vyžaduje dodatočný čas aj výdavky.
To je pravda, ale väčšina ľudí už tento krok nepotrebuje robiť, možno okrem rodinných sporov, kde sa jedná o výživné. Vo väčšine prípadov sú strany s dosiahnutou dohodou spokojné a nepožadujú, aby bola dohoda vykonateľná. Jednoducho, rešpektujú ju. Samozrejme, že dohoda môže byť vykonateľná vo forme súdneho zmieru, výdavky sú v tomto prípade ale minimálne. Ďalšia možnosť je nechať dohodu spísať vo forme notárskej zápisnice, čo je ale o poznanie drahšie.
Na Slovensku máme tendenciu byť v týchto formalitách striktnejší.
Ako som povedala, dohoda môže byť aj vykonateľná, ale väčšinou majú strany pocit, že to nie je potrebné. Mediácia je fascinujúca v tom, že vidíte ľudí, akí sú šťastní, keď sa im podarí dospieť k dohode.
Existujú príklady z minulosti, ktoré dokazujú, že vhodná legislatíva bola kľúčová pre rozšírenie mediácie. Jedným z nich je tzv. Woolfova reforma vo Veľkej Británii, ktorá priniesla kontinuálny nárast mediácie. Aké konkrétne legislatívne opatrenia môžu rozšíriť využitie mediácie?
Napríklad v Belgicku bol jeden z nápadov uzákoniť povinnú mediáciu v prípadoch, keď sa mala poskytnúť bezplatná právna pomoc. Ďalšou myšlienkou bolo, aby mal sudca možnosť prikázať, hoci aj víťaznej strane sporu, uhradiť trovy konania, ak táto strana na začiatku sporu odmietla mediáciu. S tým ale mnohí sudcovia nesúhlasili, pretože by to mohlo viesť k ďalším sporom, a ja ich obavám rozumiem. No napriek tomu, ja osobne sa prezentujem ako veľký fanúšik povinnej mediácie.
Pre ktoré typy sporov je podľa vás vhodná povinná mediácia?
Povinná mediácia sa určite nedá aplikovať na všetky spory, v určitých prípadoch ale je prínosom. Napríklad, v rodinnoprávnych sporoch a všetkých záväzkových sporoch. Povedala by som, že vo všetkých sporoch, v ktorých jedna zo strán prizve znalca, by mala byť mediácia povinná. Tak isto aj pri sporoch medzi spoločníkmi, ktoré dokážu mať veľmi negatívny dopad na ich podnikanie.
Na druhej strane je ale mediácia všeobecne definovaná ako dobrovoľný proces.
Aj keby bola mediácia povinná, každá zo strán by z nej mohla kedykoľvek odstúpiť. Preto tento proces zostáva dobrovoľný. Podľa mňa sa ale vždy oplatí mediáciu aspoň vyskúšať. Nezaberie to veľa času a výšku nákladov máte pod kontrolou, keďže kedykoľvek môžete mediáciu ukončiť. A keď sa pozriete na štatistiky, tak zistíte, že v 75 % prípadov mediácia viedla k dohode. To, čo do mediácie vkladáte, je veľmi málo, v porovnaní s tým, akým prínosom môže byť jej výsledok.
Mnohí ľudia ale tvrdia, že napríklad arbitráž, ale aj mediácia, môžu byť nákladnejšie než súdne konanie.
Iste, ak sa počas mediácie nepodarí dosiahnuť dohodu, tak vzniknú náklady, ktoré sú navyše. Musíte si ale urobiť analýzu rizík a možností, či sa k dohode dospeje. Samozrejme, že ide o rizikovú investíciu, ale máte vopred k dispozícii vašu analýzu. Je ale pravdou, že arbitráž si vyžaduje viac času a je drahšia ako mediácia. Navyše, v nej nemôžete len tak konanie zastaviť v momente, keď chcete.
„Myslím si, že každý advokát by si mal sám prejsť svojim veľkým osobným sporom, aby pochopil, ako taký spor dokáže ľuďom zničiť život.“
Arbitráž je ďalšou možnosťou ako alternatívne riešiť spory. Využíva sa zrejme ešte častejšie ako mediácia.
Zaujímavé je, že v arbitráži strany požiadajú arbitrov, aby vydali rozsudok, ktorý je pre strany záväzný, rovnako ako je tomu v prípade súdneho konania. Mediáciu ale môžete vyskúšať tak pred súdnym konaním ako aj pred arbitrážou. Mediátor však nevydáva žiadne rozsudky, je tam len preto, aby pomohol stranám dospieť k dohode. To znamená, že samotné strany vytvárajú dohodu a kontrolujú výsledok mediácie. Keďže môžu mediáciu kedykoľvek prerušiť, majú pod kontrolou aj všetky náklady.
Aké rady dávate ľuďom, ktorí majú záujem stať sa mediátormi?
Musíte mať dostatočný tréning. A keď už sa stanete mediátorom, odporúčajte ľuďom, aby mediáciu využili. Poznám mnohých mediátorov, ktorí v tomto nie sú dostatočne asertívni. Ak by všetci akreditovaní mediátori povzbudzovali ľudí, aby využili mediáciu, som si istá, že by bolo mediácií oveľa viac.
Nie je mediácia tak trochu dôkazom evolúcie ľudstva alebo ľudskosti?
Určite je to krok vpred. Advokáti by si mali priznať, že sa často správajú ako bojovníci, ktorí musia svoj spor vyhrať na súde. Ja si ale myslím, že by si mali uvedomiť, že víťazstvo nie je len o výhre na súde. Víťazstvom je aj pomoc stranám dospieť k dohode počas mediácie. Vyhrávajú predsa obe strany. Advokáti by si mali uvedomiť, že klientom môžu vyhrať spor práve zastupovaním v mediácii.
Táto myšlienka je ale v rozpore s prirodzenou povahou mnohých advokátov, ktorí sú skôr trénovaní pre boj na súde.
Najmä mladí advokáti ešte nie sú poznačení svojou profesiou. Starí advokáti sú bojovníci, pretože museli bojovať na súdoch celý život. Mediátor ale v konečnom dôsledku musí vziať do úvahy aj potreby advokátov.
Ako vyzerá váš deň?
Určite nie som ranné vtáča. Doprajem si ráno dostatok času pre seba, nikdy si nenastavím budík. Nedohadujem si mítingy skôr než na desiatu. No na druhej strane, málokedy odchádzam z práce skôr ako o deviatej večer. Veľmi často je to okolo desiatej alebo jedenástej. Jedinou výnimkou sú dni, keď absolvujem jazykové kurzy.
Máte čas si dostatočne oddýchnuť? Ako trávite víkendy?
Ani veľmi nie. Počas víkendov sa učím jazyky alebo pracujem. Oddychujem najmä počas dovoleniek. Viem, že by som si mala dopriať viac odpočinku. Snažím sa športovať. Hrávala som tenis, momentálne chodím najmä plávať alebo sa plaviť na jachte, v noci si potom čítam noviny.
Kto je Helena De Backer?
Helena De Backer má niekoľko akademických titulov (vyštudovala právo, ekonómiu a dane). Okrem toho, že je advokátka v prestížnej advokátskej kancelárii v Bruseli, je aktívna v oblasti arbitráže a mediácie s takmer štyridsiatimi rokmi skúseností. Založila mediačné centrum bMediation, kde v súčasnosti pôsobí v pozícii riaditeľky. Plynule ovláda holandčinu, angličtinu, francúzštinu a portugalčinu. Študuje aj modernú gréčtinu a arabčinu. Pôsobí ako lektorka mediácie po celom svete a považujú ju za jednu z najlepších mediátoriek v Európe.
Čo je to mediácia?
Mediácia je jedným zo spôsobov alternatívneho riešenia sporov. Mediátor ako nezávislá a nestranná osoba sprostredkuje dialóg medzi sporovými stranami, pričom ale neponúka stranám riešenia, naopak, necháva stranám priestor, aby samé dospeli k dohode a jej podmienkam. Tá je pre strany záväzná a vykonateľná rovnako ako rozhodnutie súdu. Mediácia je rozšírená najviac v krajinách, ktoré fungujú na princípe angloamerického právneho systému, kde často prevláda nad súdnym konaním. Výhodou mediácie sú rýchlosť, nižšie náklady a neverejnosť konania. Na Slovensku je v platnosti zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii, ktorý určuje základné princípy fungovania mediácie. Nedávno prešiel novelou, účinnou od 1. januára 2016. V registri mediátorov, ktoré, vedie ministerstvo spravodlivosti SR, je viac ako 1000 mediátorov. Napriek tomu je jej využitie na Slovensku stále veľmi obmedzené.
Autor
Mgr. Adam Šebesta je absolvent práva Fakulty práva PEVŠ. Absolvoval viaceré stáže v právnej oblasti (súd, prokuratúra, advokátska kancelária, Medzinárodná organizácia pre migráciu). V roku 2013 vyhral cenu „Best Mediator“ na medzinárodnej súťaži v arbitráži a mediácii v Hongkongu. Rok pôsobil ako in-house právnik vo veľkej medzinárodnej korporácii v Bratislave. Momentálne absolvuje výmenný program Erasmus for Young Entrepreneurs v advokátskej kancelárii v Bruseli, zameraný na analýzu využitia mediácie v advokácii. Od roku 2015 je registrovaný mediátor.