Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
Predplatné
Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
TlačPoštaZväčšiZmenši

Andrea Olšovská: Účelovosť skončenia pracovného pomeru je „strašiak“, ktorý prenasleduje zamestnávateľov

najpravo.sk • 28.2. 2019, 19:40

Rozhovor s doc. JUDr. Mgr. Andreou Olšovskou, PhD., odbornou garantkou, sa uskutočnil ako súčasť príprav 1. odbornej konferencie o pracovnom práve, ktorá sa uskutoční 16. mája 2019 v hoteli Tatra v Bratislave a na ktorej vystúpia poprední odborníci v oblasti pracovného práva z Českej a Slovenskej republiky.

Jednou z najproblematickejších oblastí pracovného práva je skončenie pracovného pomeru. Mysleli sme si, že úprava v Zákonníku práce je dostatočne jasná, aby subjekty pracovného pomeru vedeli, ako skončiť pracovný pomer.

Na vašu pripomienku neexistuje jednoznačná odpoveď. Právna úprava v Zákonníku práce je relatívne dostatočne upravená vo vzťahu k procesnoprávnej rovine. Výrazne zložitejšou je však objektívne naplnenie podmienok, náležitostí, ktoré Zákonník práce stanovuje pre skončenie pracovného pomeru, napr. zo strany zamestnávateľa. V tejto oblasti sú pomerne časté sporné situácie a otázky z nich plynúce, ktoré súvisia s tzv. nadbytočnosťou zamestnanca na základe organizačnej zmeny zamestnávateľa alebo skončenie pracovného pomeru z dôvodu zdravotnej nespôsobilosti zamestnanca na základe lekárskeho posudku. Zákonník práce jednoznačne nestanovuje kvantitatívne alebo kvalitatívne prvky organizačnej zmeny zamestnávateľa, t. j. či musí odpadnúť celý rozsah práce zamestnanca, resp. nejaká jej pomerná časť alebo príde k zlúčeniu pracovných pozícií a pod. Zamestnávatelia sa následne dostávajú do situácie, že súd môže svojím rozhodnutím vysloviť záver, že organizačná zmena bola účelová a cieľom zamestnávateľa bolo „zbaviť sa“ zamestnanca a nie primárne riešiť svoju nepriaznivú situáciu v podniku. Miera právnej neistoty v tomto ohľade je pomerne vysoká. Samozrejme, na strane druhej nie sú u nás „neznámym“ javom vyslovene účelové výpovede z dôvodu nadbytočnosti.

Do akej miery sa dokáže zamestnávateľ pripraviť na takúto vysokú mieru neistoty, o akej hovoríte?

Ak nastanú reálne organizačné zmeny, zamestnávateľ má podľa mňa priestor postupovať tak, aby tieto zmeny neboli spochybnené. Závisí to však aj od toho, či tieto zmeny realizuje sám, vie čo robí a uvedomuje si všetky relevantné súvislosti alebo si pri tomto procese nechá poradiť. Do značnej miery je práve oblasť skončenia pracovného pomeru doplnená o judikatúru národných a sekundárne aj zahraničných súdov. Ak teda zamestnávateľ plánuje uskutočniť organizačnú zmenu, musí spoznať aj ďalšie okolnosti, ktoré majú svoj význam z hľadiska jej realizácie, ktorá musí byť v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, aby sa nedostal zbytočne do „problémov“. Musí si napríklad riadne naplánovať časový okamih uskutočnenia organizačnej zmeny, správnu prípravu dokumentov potrebných pri skončení pracovných pomerov zamestnancov, uvedomiť si uplynutie výpovedných dôb napr. tak, aby neprišlo k vzniku prekážky v práci na strane zamestnávateľa a pod. Dôležitým inštitútom, pri ktorom sa vyskytuje aj pomerne veľké množstvo pochybení zo strany zamestnávateľov, je realizácia ponukovej povinnosti. Spravidla majú zamestnávatelia nižší počet voľných pracovných miest, ako je počet ukončovaných pracovných pomerov, a ponuková povinnosť je v niektorých prípadoch z ich strany dobrodružstvo formou „pokus a omyl“.

Čo má zamestnávateľ spraviť, aby sa skončenie pracovného pomeru nestalo jeho nočnou morou a nepoškodil si nesprávnym postupom napr. dobrú povesť?

Viete, medzi nami právnikmi, ktorí sa venujeme pracovnému právu, sa hovorí, že sa učíme celý život, ale v pracovnom práve sa vyskytne každý deň niečo nové. Skutočne je to tak, že oblasť pracovného práva je z hľadiska rozsahu legislatívnych zmien, nových prístupov či právnych výkladov jednou z najdynamickejších oblastí v celom právnom poriadku. Ak si uvedomíte množstvo ľudí, ktorých sa pracovné právo priamo či nepriamo dotýka, nejde len o ich ohromujúci počet, ale aj o rozsah možných zmien, ktoré s týmto počtom pochopiteľne súvisia.. Výmenu poznatkov a informácií medzi zainteresovanými subjektmi, subjektmi aplikačnej praxe, zákonodarcom, ale i zástupcami zamestnancov a ich právnymi zástupcami preto vnímam ako kľúčovú na to, aby sme dokázali realizovať individuálne alebo kolektívne pracovnoprávne vzťahy v súlade s právnou úpravou.


 

Rozhovor s jedným z odborných garantov 1. odbornej konferencie pripravilo vydavateľstvo Wolters Kluwer SR s.r.o. Viac o konferencii, na ktorej vystúpi aj doc. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD., sa dozviete na https://www.wolterskluwer.sk/sk/okpp2019.

doc. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD., pôsobí ako dekanka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a súčasne ako predsedníčka Labour Law Association/Asociácia pracovného práva. Od roku 2001 pôsobí na Katedre pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia a v súčasnosti ako spolugarantka študijného odboru „Pracovné právo“. Ako odborníčka v oblasti pracovného práva sa venuje lektorskej a prednášateľskej činnosti a publikuje odborné a vedecké práce zamerané na pracovnoprávnu problematiku v domácich a zahraničných odborných periodikách a monografických dielach. Bola členkou riešiteľských kolektívov výskumných úloh pre Európsku komisiu, ako aj pre Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 982

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: