Súdna rada Slovenskej republiky na svojom poslednom zasadnutí schválila stanovisko k článku uvedenom v Košickom Korzári - „Šéf súdu môže zostať vo vedení HC Košice" nasledovného znenia:
Právo na združovanie sa v spolkoch
Súdna rada Slovenskej republiky dôrazne protestuje proti obsahu článku denníka Košický Korzár z 19. marca 2011 s názvom „Šéf súdu môže zostať vo vedení HC Košice", ktorý neobjektívne informuje o základných právach sudcu združovať sa v občianskych združeniach.
Právo slobodne sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach sa Ústavou zaručuje každému, pričom pri uvedenom združovaní občanov je vylúčené združovanie sa na zárobkovú činnosť (článok 29 ods. 1 Ústavy SR, zák. č. 83/1990 Zb.).
Realizácia základného práva vylučuje porušenie zákona sudcom
Na rokovaní Súdnej rady Slovenskej republiky konanom 8. marca 2011, po zistení všetkých skutočností o členstve sudcu JUDr. Imricha Volkaia v správnej rade občianskeho združenia HC (hokejový klub) Košice, ktorý bol registrovaný Ministerstvom vnútra SR v roku 1990 podľa zák. č. 83/1990 Zb., jednomyseľným hlasovaním sa rozhodlo „že u sudcu JUDr. Imricha Volkaia nie sú dané podmienky na skončenie funkcie člena správnej rady občianskeho združenia Hokejový Club KOŠICE v zmysle § 23 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov" v podstate z dôvodu, že realizácia základného práva sudcu združovať sa v občianskych združeniach (§ 34 ods. 5 zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktorá sa vykonáva navyše bezodplatne a zaručuje sa každému Ústavou, vylučuje porušenie zákona sudcom.
Uvedené skutočnosti jednoznačne vyplývajú z verejne prípustných informácií (zápisnica a zvukový záznam z rokovania Súdnej rady Slovenskej republiky z 8. marca 2011), takže tvrdenie článku „Súdna rada ... neskúmala ... či týmito kontaktmi neporušuje zákon..." sú nepravdivé.
K stanoviskám združení
V stanovisku súdna rada zároveň uvádza, že obsah článku zároveň preukazuje nedostatočnú profesionálnu úroveň redaktora, ktorý si zamieňa uplatnenie základného práva sudcu s povinnosťou sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé a nestranné rozhodovanie súdov (§ 34 ods. 5, § 30 ods. 1 zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich).
V právnom štáte je totiž vylúčené považovať uplatnenie práva za porušenie právnych povinností.
Je neakceptovateľné stanovisko združenia VIA IURIS o neangažovanosti sa sudcu na činnosti združenia, lebo vo svojich dôsledkoch likviduje Ústavou zaručené právo sudcu na slobodu združovania.
Zásadne je neprijateľné stanovisko Kataríny Javorčíkovej z iniciatívy Za otvorenú justíciu „ak je najmä predsedom súdu, spochybňuje súčasne nezaujatosť ostatných sudcov tohto súdu, ktorí spadajú pod jeho riadiace kompetencie". Nerešpektuje (porušuje) totiž ústavnú úpravu nezávislosti a nestrannosti sudcov pri rozhodovaní (súdení), zákonnú úpravu zabezpečenia riadenia a správy súdov, ktorá nesmie zasahovať do rozhodovacej činnosti súdu a zákonný postup pri vylúčení sudcu pre možnosť jeho zaujatosti v konkrétnom súdnom spore (a s tým súvisiacu rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky).
Je potrebné zdôrazniť, že o porušenie sudcovskej etiky mohlo by ísť len v prípade, ak sa nerešpektujú zásady sudcovskej etiky, ktoré má oprávnenie schváliť len Súdna rada Slovenskej republiky (je koncepčne neprípustné aj v zmysle medzinárodných odporúčaní, aby ju určila výkonná alebo zákonodarná moc, resp. iné subjekty), konštatuje záverom súdna rada.
Zdroj: www.sudnarada.gov.sk