Trestné právo procesné

Z ustanovenia § 72 ods. 2 druhej vety Trestného poriadku vyplýva, že návrh prokurátora je potrebný len v prípravnom konaní pri rozhodovaní sudcu pre prípravné konanie. V ostatných prípadoch, kedy o väzbe rozhoduje „súd" (t. j. v zmysle § 10 ods. 4 Trestného poriadku aj najvyšší súd), teda mimo prípravného konania, návrh prokurátora nie je potrebný. Ani z ustanovenia § 380 ods. 2 Trestného poriadku nemožno – na rozdiel od odseku 1 tohto paragrafu, ktorý vyžaduje návrh ministra spravodlivosti alebo generálneho prokurátora – vyvodiť, že by dovolací súd mal o väzbe rozhodovať len na návrh niektorej zo strán. Taktiež z ustanovení čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 alebo 4 dohovoru nemožno vyvodiť požiadavku, aby sa o väzbe rozhodovalo len na návrh prokurátora, resp. inej osoby odlišnej od súdu.

Pokiaľ je osoba obvinená z trestného činu nebezpečného ohrozenia a rovnako jej bola udelená pokuta v blokovom konaní, nemôže sa jednať o porušenie zásady ne bis in idem, pretože táto osoba bola obvinená z trestného činu nebezpečného ohrozenia na inom skutkovom základe, ako za ktorý jej bola udelená pokuta v blokovom konaní. Objektom priestupku, za ktorý bola osoba postihnutá, je bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky na pozemných komunikáciách a objektom trestného činu, z ktorého bola táto osoba obvinená, je záujem spoločnosti na ochrane zdravia ľudí alebo cudzieho majetku. Následok skutku, ktorý sa tejto osobe kladie za vinu, bola ťažká ujma na zdraví a smrť, pričom tento následok nebol a ani nemohol byť riešený v priestupkovom konaní formou bloku na pokutu.

Proti rozsudku vyhlásenému po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku môže podať dovolanie len minister spravodlivosti na základe podnetu a obvinený môže v tomto prípade podať dovolanie len proti výroku o treste.

Môže byť správa Policajného zboru považovaná za relevantný dôkaz v trestnom konaní? Inými slovami, je správa Policajného zboru z dôvodu pochybnosti o jej nezaujatosti automaticky diskvalifikovaná?

Súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodujúci o väzbe je oprávnený (a vzhľadom na preferenciu osobnej slobody vyplývajúcu z čl. 5 ods. 1 dohovoru aj povinný) skúmať, či účel väzby nemožno rovnako dobre dosiahnuť ponechaním alebo prepustením obvineného na slobodu za súčasného dozoru probačného a mediačného úradníka, a to aj v prípade, že takýto návrh nebol výslovne uplatnený.

Judikát sa zaoberá otázkou prieskumu zavinenia v dovolacom konaní.

Akým spôsobom by mali konajúce súdy hodnotiť a pristupovať k výpovedí svedka, tzv. kajúcnika?

Otázka využitia či nevyužitia práva zvoliť si obhajcu v prípadoch povinnej obhajoby nemôže byť riešená na úkor obhajobných práv obvineného, a to dokonca do tej miery, že dôjde k úplnému eliminovaniu tohto práva.

Najvyšší súd SR sa vo svojom rozhodnutí venoval otázke, za akých podmienok je možné podať dovolanie proti výroku o vine a treste po vyhlásení obvineného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Najvyšší súd SR sa vyjadril k tomu, či môže súd pristúpiť k čítaniu zápisnice o výsluchu svedka, pokiaľ s tým súhlasí výslovne iba obhajca obvineného.

Odsúdenie súdom prvej inštancie na vysoký nepodmienečný trest, aj keď neprávoplatné, predstavuje zásadnú zmenu situácie vo vzťahu k odôvodneniu útekovej väzby. V takom prípade Ústavný súd ČR uznáva, že riziko úteku, či skrývania sa je podstatne zvýšené. V takýchto prípadoch sa pre ospravedlnenie aj dlhšietrvajúcej väzby značne znižuje potreba ďalších dodatočných dôvodov, ktoré môžu byť menej významné oproti situácii, kedy by k neprávoplatnému odsúdeniu doposiaľ nedošlo.

Najvyšší súd SR sa vyjadril k otázke vzťahu dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. h) a i) a k otázke ich uplatnenia pri namietaní uloženého trestu v dovolacom konaní.