TlačPoštaZväčšiZmenši

Štrajk

24.9. 2019, 19:23 |  Tomáš Skalický

Možno definovať v najširšom slova zmysle ako zákonom priznanú možnosť zamestnanca organizovane prerušiť výkon práce. Ďalej možno štrajk definovať ako prostriedok pracovného boja.

Zákon síce priznáva zamestnancovi právo na štrajk, ale jeho vyhlásenie ani organizovanie mu neprislúcha, naopak organizovať a vyhlasovať štrajk výlučne prislúcha odborovému orgánu/odborovej organizácií (definícia obsiahnutá v § 230 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce).

Právo na štrajk je zakotvené v nasledujúcich právnych predpisoch:

  • Ústava Slovenskej republiky – čl. 37 ods. 4„Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví zákon. Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov“
  • Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach – čl. 8 písm. d)„štáty sa zaväzujú zabezpečiť právo na štrajk za predpokladu, že sa uskutočňuje v súlade so zákonmi príslušného štátu“ 
  • Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce – čl. 10„Zamestnanci a zamestnávatelia majú právo na kolektívne vyjednávanie; v prípade rozporu ich záujmov zamestnanci majú právo na štrajk a zamestnávatelia majú právo na výluku“
  • Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní - § 16„Ak nedôjde k uzavretiu kolektívnej zmluvy ani po konaní pred sprostredkovateľom a zmluvné strany nepožiadajú o riešenie sporu rozhodcu, môže sa ako krajný prostriedok v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy vyhlásiť štrajk“

Osobitný zákon,ktorý by bližšie špecifikoval realizáciu práva na štrajka ktorý je spomenutý v druhej vete čl. 37 ods. 4 Ústavy SR nebol do dnes prijatý, resp. v našom právnom poriadku absentuje.

Druhy štrajkov:

- štrajk súvisiaci so sporom o uzatvorenie kolektívnej zmluvy

- ústavnoprávny štrajk alebo „divoký štrajk“

- solidárny štrajk

Povinnosti odborovej organizácie

Príslušná odborová organizácia je povinná písomne poskytnúť zamestnávateľovi informácie týkajúce sa štrajku, ako aj informácie ktoré sú jej známea ktoré by mohli pomôcť zamestnávateľovi zaviesť rozvrhy práce na zabezpečenie nevyhnutných činností a nevyhnutných služieb počas štrajku, a to v lehote najneskôr dva pracovné dni pred začatím štrajku.[1]Zástupcovia príslušnej odborovej organizácie sú povinní umožňovať primeraný a bezpečný prístup na pracovisko zamestnávateľa. V tomto smere je potrebné vidieť aj zákaz  brániť zamestnancom, ktorí chcú pracovať, v prístupe na toto pracovisko ako aj odchodu z neho. Ďalej príslušná odborová organizácia je povinná poskytnúť zamestnávateľovi nevyhnutnú súčinnosť po celú dobu trvania štrajku.

Nezákonnosť štrajku

Dôvody neplatnosti štrajku sú vymedzené v § 20 ods. 1 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, ide o taxatívny výpočet dôvodov:

a)ktorému nepredchádzalo konanie pred sprostredkovateľom (§ 11 a 12); to neplatí v prípade solidárneho štrajku (§ 16 ods. 3),

b)ktorý bol vyhlásený alebo pokračuje po začatí konania pred rozhodcom (§ 13 a 14) alebo po uzavretí kolektívnej zmluvy,

c)ktorý nebol vyhlásený alebo sa nezačal za podmienok ustanovených v § 17,

d)vyhlásený alebo začatý z iných dôvodov, než sú uvedené v § 16,

e)solidárny, pokiaľ zamestnávateľ účastníkov tohto štrajku najmä s ohľadom na hospodársku nadväznosť nemôže ovplyvniť priebeh alebo výsledok štrajku zamestnancov, na podporu ktorých požiadaviek je solidárny štrajk vyhlásený,

f)v prípade brannej pohotovosti štátu a v čase mimoriadnych opatrení,

g)zamestnancov zdravotníckych zariadení alebo zariadení sociálnych služieb, pokiaľ by ich účasťou na štrajku došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov,

h)zamestnancov pri obsluhe zariadení jadrových elektrární, zariadení so štiepnym materiálom a zariadení ropovodov alebo plynovodov,

i)sudcov, prokurátorov, príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, príslušníkov a zamestnancov hasičských zborov a záchranných zborov a zamestnancov pri riadení a zabezpečovaní letovej prevádzky,

j)zamestnancov zabezpečujúcich telekomunikačnú prevádzku a zamestnancov obsluhujúcich a prevádzkujúcich verejné vodovody, ak by ich účasťou na štrajku došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov,

k)zamestnancov, ktorí pracujú v oblastiach postihnutých živelnými udalosťami, v ktorých boli príslušnými štátnymi orgánmi vyhlásené mimoriadne opatrenia.

Okrem dôvodov vymedzených v § 20 ods. 1 predmetného zákona sa za neplatný štrajk považuje „aj štrajk štátnych zamestnancov vymenovaných za predstavených a štátnych zamestnancov, ktorí plnia služobné úlohy bezprostredne na ochranu života a zdravia, ak by ich účasť na štrajku ohrozila život alebo zdravie obyvateľstva“( § 20 ods. 2 zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní).

Právne postavenie účastníka štrajku

Účastníkom štrajku sa rozumie zamestnanec, ktorý s ním súhlasil a to po celú dobu jeho trvania, v prípade že sa zamestnanec pripojí neskôr k štrajku považuje sa za jeho účastníka odo dňa pripojenia sa k štrajku.[2]

Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci, počas jeho účasti na štrajku. Zamestnancovi, ktorý sa zúčastnil na štrajku neprislúcha mzda, ani náhrada mzdy. Účasť zamestnanca na štrajku po právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bol štrajk vyhlásený za nezákonný sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť v práci.

Prostriedky ochrany zamestnávateľa – zodpovednosť za škodu

Zamestnávateľ môže podať návrh na súd, aby súd preskúmal zákonnosť štrajku a v prípade, ak súd vyhlási štrajk za nelegálny, zamestnávateľovi vznikne právo uplatniť si voči odborovej organizácií nárok na náhradu škody, ktorá mu v dôsledku nelegálneho štrajku vznikla( to platí v prípade štrajku súvisiaceho so sporom o uzatvorenie kolektívnej zmluvy).

Zodpovednosť za škodu ktorá vznikne v dôsledku štrajku je upravená v § 23 ods. 1 a nasl. zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní.

V prípade ústavnoprávneho štrajku („divokého štrajku“) nedostatočná právna úprava spôsobuje, že jeho nelegálnosť je potrebné posudzovať v každom prípade individuálne. Čo sa týka náhrady škody zostáva otázne, od koho si môže zamestnávateľ tento nárok uplatniť, či od štrajkového výboru alebo od štrajkujúcich zamestnancov?

Spôsoby ukončenia štrajku

- rozhodnutím odborového orgánu, ktorý štrajk vyhlásil alebo rozhodol o jeho začatí (napr. pod tento spôsob ukončenia štrajku je možne subsumovať dosiahnutie cieľa, ktorý nebolo možné dosiahnuť bez vyhlásenia štrajku)  

- rozhodnutím súdu, respektíve vyhlásením štrajku za nezákonný



[1] § 17 ods. 9 zákona č. 2/1991 Zb. zákon o kolektívnom vyjednávaní

[2]§ 16 ods. 4 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 56
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Najbližšie semináreZobraziť všetky semináre

2. ODBORNÁ KONFERENCIA K PRACOVNÉMU PRÁVU (Seminár)

Jedinečné podujatie svojho druhu, na ktorom sa špičkoví odborníci z ČR a SR podelia o svoje ...

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Poddlžnícka žaloba

Ak poddlžník nevyplatí oprávnenému riadne a včas pohľadávku, má oprávnený možnosť vo vlastnom mene a na vlastný účet túto ...

Právo zamestnanca na úroky z omeškania pri nevyplatení mzdy, náhrady mzdy a odstupného

Záver, podľa ktorého by zamestnávateľa nestíhala sankcia v podobe úroku z omeškania, pokiaľ sa dostane do omeškania s plnením mzdy, ...

Pochybnosť o splnení podmienok konania (čl. 3 ods. 1 CSP)

Podľa Čl. 3 ods. 1 CSP súd musí vykladať každé ustanovenia Civilného sporového poriadku v súlade Ústavou Slovenskej republiky, verejným ...

Finančný leasing a prevádzkovateľ vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka

Ak predmetom leasingovej zmluvy je nájom motorového vozidla s právom kúpy prenajatej veci, vzniká od odovzdania predmetu leasingu zo strany ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Sudcovia z Threemy sú naďalej bez obvineníhttps://www.teraz.sk/slovensko/sudcovia-z-threemy-su-nadalej-bez-obvi/448444-clanok.html

Pokiaľ Threemu z môjho pohľadu vnímame ako celok, tak je uveriteľná, presvedčivá a ...

Vo väzeniach nie je možné fyzicky realizovať politickú kampaňhttps://www.teraz.sk/slovensko/vo-vazeniach-nie-je-mozne-fyzicky-rea/448468-clanok.html

Keďže objekty ZVJS vrátane ústavov nie sú verejným priestranstvom, obec nemôže všeobecne ...

Podle Ústavního soudu dál platí, že nelze žalobami obcházet restituční zákonyhttps://www.lidovky.cz/domov/podle-ustavniho-soudu-dal-plati-ze-nelze-zalobami-obchazet-restitucni-zakony.A200225_090511_ln_domov_ele

Ústavní soud (ÚS) v usnesení k nárokům Nadace knížete z Lichtenštejna znovu zdůraznil ...

VIAC VRÁŽD AKO V ROKU 2018: Vlani v SR spáchali 58.829 trestných činovhttps://www.teraz.sk/slovensko/viac-vrazd-ako-vlani-v-roku-2019-v-sr/448281-clanok.html

Najväčšia kriminalita bola v okrese Bratislava I. Okres s najnižšou kriminalitou v rámci ...

Rezort spravodlivosti chce skrátiť súdne konania vďaka časovým rámcomhttps://www.teraz.sk/slovensko/rezort-spravodlivosti-chce-skratit-su/448208-clanok.html

Po ukončení testovacej prevádzky časových rámcov a analýze ich výsledkov bude možné ...

VOĽBY2020: Voliť budú môcť bosovia podsvetia i odsúdení vrahoviahttps://www.teraz.sk/slovensko/volby2020-budu-moct-volit-bosovia/448042-clanok.html

Zákon pôvodne stanovoval tri dôvody prekážky aktívneho volebného práva väzňov, ktoré ...

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 1-2/2020

Bulletin slovenskej advokácie 1-2/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Justičná revue 12/2019

Justičná revue 12/2019

Časopis pre právnu prax.

Zo súdnej praxe 6/2019

Zo súdnej praxe 6/2019

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

Bulletin slovenskej advokácie 12/2019

Bulletin slovenskej advokácie 12/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Justičná revue 11/2019

Justičná revue 11/2019

Časopis pre právnu prax.

Právny obzor 6/2019

Právny obzor 6/2019

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

PoUtStŠtPiSoNe
: