TlačPoštaZväčšiZmenši

Štrajk

24.9. 2019, 19:23 |  Tomáš Skalický

Možno definovať v najširšom slova zmysle ako zákonom priznanú možnosť zamestnanca organizovane prerušiť výkon práce. Ďalej možno štrajk definovať ako prostriedok pracovného boja.

Zákon síce priznáva zamestnancovi právo na štrajk, ale jeho vyhlásenie ani organizovanie mu neprislúcha, naopak organizovať a vyhlasovať štrajk výlučne prislúcha odborovému orgánu/odborovej organizácií (definícia obsiahnutá v § 230 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce).

Právo na štrajk je zakotvené v nasledujúcich právnych predpisoch:

  • Ústava Slovenskej republiky – čl. 37 ods. 4„Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví zákon. Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov“
  • Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach – čl. 8 písm. d)„štáty sa zaväzujú zabezpečiť právo na štrajk za predpokladu, že sa uskutočňuje v súlade so zákonmi príslušného štátu“ 
  • Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce – čl. 10„Zamestnanci a zamestnávatelia majú právo na kolektívne vyjednávanie; v prípade rozporu ich záujmov zamestnanci majú právo na štrajk a zamestnávatelia majú právo na výluku“
  • Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní - § 16„Ak nedôjde k uzavretiu kolektívnej zmluvy ani po konaní pred sprostredkovateľom a zmluvné strany nepožiadajú o riešenie sporu rozhodcu, môže sa ako krajný prostriedok v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy vyhlásiť štrajk“

Osobitný zákon,ktorý by bližšie špecifikoval realizáciu práva na štrajka ktorý je spomenutý v druhej vete čl. 37 ods. 4 Ústavy SR nebol do dnes prijatý, resp. v našom právnom poriadku absentuje.

Druhy štrajkov:

- štrajk súvisiaci so sporom o uzatvorenie kolektívnej zmluvy

- ústavnoprávny štrajk alebo „divoký štrajk“

- solidárny štrajk

Povinnosti odborovej organizácie

Príslušná odborová organizácia je povinná písomne poskytnúť zamestnávateľovi informácie týkajúce sa štrajku, ako aj informácie ktoré sú jej známea ktoré by mohli pomôcť zamestnávateľovi zaviesť rozvrhy práce na zabezpečenie nevyhnutných činností a nevyhnutných služieb počas štrajku, a to v lehote najneskôr dva pracovné dni pred začatím štrajku.[1]Zástupcovia príslušnej odborovej organizácie sú povinní umožňovať primeraný a bezpečný prístup na pracovisko zamestnávateľa. V tomto smere je potrebné vidieť aj zákaz  brániť zamestnancom, ktorí chcú pracovať, v prístupe na toto pracovisko ako aj odchodu z neho. Ďalej príslušná odborová organizácia je povinná poskytnúť zamestnávateľovi nevyhnutnú súčinnosť po celú dobu trvania štrajku.

Nezákonnosť štrajku

Dôvody neplatnosti štrajku sú vymedzené v § 20 ods. 1 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, ide o taxatívny výpočet dôvodov:

a)ktorému nepredchádzalo konanie pred sprostredkovateľom (§ 11 a 12); to neplatí v prípade solidárneho štrajku (§ 16 ods. 3),

b)ktorý bol vyhlásený alebo pokračuje po začatí konania pred rozhodcom (§ 13 a 14) alebo po uzavretí kolektívnej zmluvy,

c)ktorý nebol vyhlásený alebo sa nezačal za podmienok ustanovených v § 17,

d)vyhlásený alebo začatý z iných dôvodov, než sú uvedené v § 16,

e)solidárny, pokiaľ zamestnávateľ účastníkov tohto štrajku najmä s ohľadom na hospodársku nadväznosť nemôže ovplyvniť priebeh alebo výsledok štrajku zamestnancov, na podporu ktorých požiadaviek je solidárny štrajk vyhlásený,

f)v prípade brannej pohotovosti štátu a v čase mimoriadnych opatrení,

g)zamestnancov zdravotníckych zariadení alebo zariadení sociálnych služieb, pokiaľ by ich účasťou na štrajku došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov,

h)zamestnancov pri obsluhe zariadení jadrových elektrární, zariadení so štiepnym materiálom a zariadení ropovodov alebo plynovodov,

i)sudcov, prokurátorov, príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, príslušníkov a zamestnancov hasičských zborov a záchranných zborov a zamestnancov pri riadení a zabezpečovaní letovej prevádzky,

j)zamestnancov zabezpečujúcich telekomunikačnú prevádzku a zamestnancov obsluhujúcich a prevádzkujúcich verejné vodovody, ak by ich účasťou na štrajku došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov,

k)zamestnancov, ktorí pracujú v oblastiach postihnutých živelnými udalosťami, v ktorých boli príslušnými štátnymi orgánmi vyhlásené mimoriadne opatrenia.

Okrem dôvodov vymedzených v § 20 ods. 1 predmetného zákona sa za neplatný štrajk považuje „aj štrajk štátnych zamestnancov vymenovaných za predstavených a štátnych zamestnancov, ktorí plnia služobné úlohy bezprostredne na ochranu života a zdravia, ak by ich účasť na štrajku ohrozila život alebo zdravie obyvateľstva“( § 20 ods. 2 zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní).

Právne postavenie účastníka štrajku

Účastníkom štrajku sa rozumie zamestnanec, ktorý s ním súhlasil a to po celú dobu jeho trvania, v prípade že sa zamestnanec pripojí neskôr k štrajku považuje sa za jeho účastníka odo dňa pripojenia sa k štrajku.[2]

Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci, počas jeho účasti na štrajku. Zamestnancovi, ktorý sa zúčastnil na štrajku neprislúcha mzda, ani náhrada mzdy. Účasť zamestnanca na štrajku po právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bol štrajk vyhlásený za nezákonný sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť v práci.

Prostriedky ochrany zamestnávateľa – zodpovednosť za škodu

Zamestnávateľ môže podať návrh na súd, aby súd preskúmal zákonnosť štrajku a v prípade, ak súd vyhlási štrajk za nelegálny, zamestnávateľovi vznikne právo uplatniť si voči odborovej organizácií nárok na náhradu škody, ktorá mu v dôsledku nelegálneho štrajku vznikla( to platí v prípade štrajku súvisiaceho so sporom o uzatvorenie kolektívnej zmluvy).

Zodpovednosť za škodu ktorá vznikne v dôsledku štrajku je upravená v § 23 ods. 1 a nasl. zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní.

V prípade ústavnoprávneho štrajku („divokého štrajku“) nedostatočná právna úprava spôsobuje, že jeho nelegálnosť je potrebné posudzovať v každom prípade individuálne. Čo sa týka náhrady škody zostáva otázne, od koho si môže zamestnávateľ tento nárok uplatniť, či od štrajkového výboru alebo od štrajkujúcich zamestnancov?

Spôsoby ukončenia štrajku

- rozhodnutím odborového orgánu, ktorý štrajk vyhlásil alebo rozhodol o jeho začatí (napr. pod tento spôsob ukončenia štrajku je možne subsumovať dosiahnutie cieľa, ktorý nebolo možné dosiahnuť bez vyhlásenia štrajku)  

- rozhodnutím súdu, respektíve vyhlásením štrajku za nezákonný



[1] § 17 ods. 9 zákona č. 2/1991 Zb. zákon o kolektívnom vyjednávaní

[2]§ 16 ods. 4 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 11
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

K aplikácii § 329 ods. 1 veta druhá a § 331 ods. 1 CSP

bez zovšeobecneného záveru

Platnosť rozhodcovskej doložky

Pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri ...

Účinky insolvenčného konania medzi členskými štátmi

Insolvenčné konania sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto insolvenčné konanie začalo (lex fori concursus). Týmto ...

Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 5. septembra 2019 vo veci C‑331/18 TE proti Pohotovosti, s. r. o.

1. Článok 10 ods. 2 písm. h) až j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Fungovanie vnútorných vzťahov v štátnej službe sa má zefektívniťhttp://www.teraz.sk/slovensko/fungovanie-vnutornych-vztahov-v-sta/424707-clanok.html

Doplniť sa má aj úprava výberového konania o možnosť overiť úroveň ovládania práce s ...

A. Baránik navrhuje zrušiť zákaz zverejňovania tváre sudcovhttp://www.teraz.sk/slovensko/a-baranik-navrhuje-zrusit-zakaz-zve/424706-clanok.html

Opozičný poslanec Národnej rady (NR) SR Alojz Baránik (SaS) navrhuje viaceré opatrenia v ...

Návrh novely zákona o verejnom obstarávaní by sa mohol ešte upravovaťhttp://www.teraz.sk/ekonomika/navrh-novely-zakona-o-verejnom-obstar/424686-clanok.html

Novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá je v súčasnosti v parlamente v druhom čítaní, ...

Ústavní soud se podruhé zastal muže, kterého exekutor připravil o bythttps://www.idnes.cz/zpravy/domaci/ustavni-soud-se-podruhe-zastal-muze-exekuce-bytu.A191017_115146_domaci_cern

Ústavní soud se podruhé zastal muže, který kvůli nevelké pohledávce přišel o družstevní ...

Plénum ÚS prijalo dodatok k rozvrhu práce, schválilo zloženie senátovhttp://www.teraz.sk/slovensko/plenum-us-prijalo-dodatok-k-rozvrhu-pr/424537-clanok.html

Plénum Ústavného súdu (ÚS) SR v stredu prijalo dodatok k rozvrhu práce, schválilo tak nové ...

Generálny prokurátor má priveľkú moc, tvrdí Nadácia Zastavme korupciuhttp://www.teraz.sk/slovensko/generalny-prokurator-ma-privelku-mo/424496-clanok.html

Generálny prokurátor má na Slovensku priveľkú moc a prokurátori sa sťažujú na zásahy v ...

Nové časopisy

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2019

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2019

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Justičná revue 8-9/2019

Justičná revue 8-9/2019

Časopis pre právnu prax.

Súkromné právo 4/2019

Súkromné právo 4/2019

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Právny obzor 5/2019

Právny obzor 5/2019

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Bulletin Najvyššieho súdu SR 1/2019

Bulletin Najvyššieho súdu SR 1/2019

Odborný recenzovaný právnický časopis, ktorý prináša aktuálne novinky z oblasti práva ...

Zo súdnej praxe 4/2019

Zo súdnej praxe 4/2019

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

PoUtStŠtPiSoNe
: