Sobota, 24. február 2024 | meniny má Matej , zajtra Frederik/Frederika
Predplatné
Sobota, 24. február 2024 | meniny má Matej , zajtra Frederik/Frederika
TlačPoštaZväčšiZmenši

Nevyplatil vám zamestnávateľ mzdu?

Mária Dvončová • 18.11. 2015, 20:43

Jedným z hlavných motivačných faktorov zamestnanca pracovať je zaplatenie mzdy zamestnancovi za vykonanú prácu zo strany zamestnávateľa. V dôsledku rôznych skutočností môže dôjsť k situácii, kedy zamestnávateľ zamestnancovi mzdu nevyplatí, prípadne s vyplatením mzdy mešká. Aké sú teda možnosti zamestnanca v prípade, že zamestnávateľ je v omeškaní s vyplatením mzdy, a to vo vzťahu k úhrade mzdy ako i skončeniu pracovného pomeru zamestnanca? 

Zamestnávateľ sa dostáva do omeškania s vyplatením mzdy nasledujúci deň po dni jej splatnosti. Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve nedohodlo inak. 

Vo vzťahu k samotnej mzde môže zamestnanec zvoliť nasledovné možnosti: 

1. Podanie písomného návrhu na príslušný súd na zaplatenie nevyplatenej mzdy. 

V tomto prípade, ak zamestnanec disponuje relevantnými dôkazmi potvrdzujúcimi, že mu mzda nebola vyplatená, odporúčam podať návrh na súd vo forme platobného rozkazu, ktorý predstavuje zrýchlený spôsob súdneho konania. Súdny poplatok v prípade takto podaného návrhu je vo výške 6 percent žalovanej sumy. 

V prípade úspechu v tomto konaní, trovy konania, t.j. i zaplatený súdny poplatok bude musieť zaplatiť zamestnancovi zamestnávateľ. Príslušným súdom bude súd, v obvode ktorého má zamestnávateľ /právnická osoba/ svoje sídlo. 

2. Podanie trestného oznámenia pre trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného v zmysle § 214 Trestného zákona.

Trestné oznámenie je možné podať písomne ale i ústne do zápisnice na ktoromkoľvek útvare Policajného zboru príp. na prokuratúre. V rámci uvedeného trestného oznámenia je možné si uplatniť i škodu voči zamestnávateľovi, ktorú predstavuje najmä suma nevyplatenej mzdy. 

Upozorňujem, že tento trestný čin môže spáchať iba fyzická osoba, nie právnická. 

Preto i trestné oznámenie musí smerovať voči fyzickej osobe. Odporúčam však podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. V prípade, že by z nejakého dôvodu nebola naplnená skutková podstata tohto trestného činu, vyhnete sa trestnému konaniu voči Vašej osobe pre trestný čin krivého obvinenia. Je potrebné upozorniť, že zamestnávateľ nebude trestne zodpovedný ak v deň splatnosti mzdy mal peňažné prostriedky na jej výplatu, avšak tieto nevyhnutne potreboval na zabezpečenie činnosti zamestnávateľa. 

3. Podanie sťažnosti, resp. podnetu na Inšpektorát práce za porušenie pracovnoprávnych predpisov 

4. V prípade, že sa zamestnávateľ dostane do platobnej neschopnosti (je podaný v jeho prípade na súd návrh na vyhlásenie konkurzu alebo súd začal sám konkurzné konanie), majú zamestnanci právo na dávku garančného poistenia vyplácanú Sociálnou poisťovňou.

Písomnú žiadosť na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne je možné podať v lehote do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo od dňa skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Upozorňujem, že dávka garančného poistenia má zákonom stanovenú maximálnu výšku. 

Vo vzťahu k samotnému pracovnému pomeru, resp. jeho trvaniu, v prípade, že zamestnanec už nemá záujem pre zamestnávateľa pracovať, má zamestnanec nasledovné možnosti: 

1. Podanie písomnej výpovede bez uvedenia dôvodu – v uvedenom prípade začína plynúť dvojmesačná výpovedná lehota od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď zamestnávateľovi doručená. Počas plynutia výpovednej lehoty má však zamestnanec stále povinnosť vykonávať pre zamestnávateľa prácu v zmysle pracovnej zmluvy. Avšak vzhľadom na nevyplatenia mzdy môže existovať predpoklad, že zamestnancovi nebude mzda zo strany zamestnávateľa vyplatená ani za prácu vykonanú počas výpovednej lehoty, a preto môže zamestnanec zvoliť druhú možnosť. Súčasne v tomto prípade nie sú de facto vyvodené žiadne sankcie voči zamestnávateľovi za porušenie pracovnoprávnych predpisov. 

2. Okamžité skončenie pracovného pomeru – v prípade, že je zamestnávateľ v omeškaní so zaplatením mzdy alebo jej časti minimálne 15 dní po uplynutí jej splatnosti, má zamestnanec právo, avšak nie povinnosť, okamžite skončiť pracovný pomer. Okamžite skončiť pracovný pomer môže však zamestnanec iba do jedného mesiaca, odkedy sa o dôvode okamžitého skončenia dozvedel. V tomto prípade má zamestnanec právo na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov. Okamžite skončenie pracovného pomeru je potrebné urobiť písomne, konkrétne vymedziť dôvod pre skončenie pracovného pomeru a doručiť zamestnávateľovi v lehote uvedenej vyššie. 

JUDr. Mária Dvončová

JUDr. Mária Dvončová, právnik

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 2492

Nový príspevok

Nové v judikatúre

Hľadať všade
PoUtStŠtPiSoNe
: