Najčastejšie problémy v súvislosti s agentúrnym zamestnávaním

Agentúra dočasného zamestnávania (ďalej len „ADZ“) -  § 29 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) -  je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva občana v pracovnom pomere (ďalej len „dočasný agentúrny zamestnanec“) na účel jeho pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi na území Slovenskej republiky na výkon práce pod jeho dohľadom a vedením alebo na účel jeho vyslania podľa osobitného predpisu.

Z legálnej definície ADZ sa však vynárajú ďalšie otázky potrebné pre predstavu o činnosti ADZ. Ponúkam prehľad piatich najčastejšie riešených problémov v súvislosti s agentúrnym zamestnávaním:

1. Ako ADZ môže uzatvárať zmluvné vzťahy so zamestnancami?

Predpokladom dočasného pridelenia zamestnanca ADZ k užívateľskému zamestnávateľovi je uzavretá pracovná zmluva medzi ADZ a zamestnancom, ktorá zakladá pracovný pomer medzi ADZ a zamestnancom. Súčasná právna úprava zákonníka práce (Zák. č. 311/2001 - § 58 ods. 1 a 2) neumožňuje, aby ADZ prideľoval užívateľskému zamestnávateľovi zamestnancov, ktorí majú uzatvorené dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (napr. dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov a dohoda o pracovnej činnosti).

Odpoveď: inú ako pracovnú zmluvu s podmienkami zákonníka práce ADZ a zamestnanec uzatvoriť nemôžu.

2. Kto poskytuje zamestnancovi pracovné úlohy, pracovné zaradenie a ochranné pomôcky?

Užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému je zamestnanec dočasne pridelený, ukladá zamestnancovi v mene zamestnávateľa, alebo ADZ pracovné úlohy (záleží od ustanovenia dohody medzi užívateľským zamestnávateľom a ADZ).  Počas dočasného pridelenia užívateľský zamestnávateľ prideľuje zamestnancovi prácu, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu, dáva mu na tento účel pokyny, utvára priaznivé pracovné podmienky, zároveň mu zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a to rovnako ako ostatným zamestnancom. Vedúci zamestnanci užívateľského zamestnávateľa však nemôžu voči dočasne pridelenému zamestnancovi robiť právne úkony v mene zamestnávateľa, alebo agentúry dočasného zamestnávania, čo znamená, že užívateľský zamestnávateľ nesmie ukončiť pracovný pomer s dočasne prideleným zamestnancom, ani nesmie meniť podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve uzatvorené medzi týmto zamestnancom a ADZ.

Odpoveď: pracovné pomôcky, pracovné nástroje potrebné pre výkon práce poskytuje dočasne pridelenému zamestnancovi užívateľský zamestnávateľ v rovnakom rozsahu, ako ich poskytuje kmeňovým zamestnancom. Rozdiel medzi užívateľským zamestnancom a kmeňovým je v ich personálnej agende, ktorú má pri užívateľských zamestnancoch v plnom rozsahu v kompetencii ADZ.

3. Kto zodpovedá za škodu spôsobenú zamestnancom?

Za škodu, ktorá vznikla v súvislosti s plnením pracovných úloh a bola spôsobená zamestnancom zamestnávateľovi v zásade zodpovedá zamestnanec samozrejme v súlade s ochranou, ktorú mu ako slabšiemu subjektu poskytuje zákonník práce a to, že  zamestnávateľ má  právo domáhať sa náhrady škody najviac do výšky 4–násobku priemerného mesačného zárobku.  

Odpoveď: Pri náhrade škody spôsobenej zamestnancom platia rovnaké pravidlá ako u kmeňových zamestnancov, teda škodu nad 4–násobok priemerného mesačného zárobku znáša zamestnávateľ. Samozrejme, je vhodné zamestnancov upozorniť na možnosť uzatvorenia komerčného poistenia.

4. Kto zodpovedá za škodu spôsobenú zamestnancovi?

Ak ADZ uhradila škodu, užívateľskému zamestnancovi, ktorá mu vznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním u užívateľského zamestnávateľa, má nárok na náhradu voči tomuto užívateľskému zamestnávateľovi, ak sa s ním v „dohode“  nedohodne inak.

Odpoveď: Za škodu spôsobenú zamestnancovi v zásade zodpovedá užívateľský zamestnávateľ, s možnou dispozíciou tohto ustanovenia dohodou medzi zmluvnými stranami. 

5. Otázka akým spôsobom ADZ vypláca zamestnanca v čase, keď nie je umiestnený u užívateľského zamestnávateľa?

Pre ADZ platia osobitné ustanovenia týkajúce sa dočasného zamestnávania. Konkrétne ustanovenia § 48 ods. 9 Zákonníka práce (ZP) vylučuje ochranu dočasného zamestnanca v prípade, že ho zamestnáva ADZ. Pre ADZ teda platí, že v pracovnej zmluve so zamestnancom dohodne „určitý čas“ spôsobom  tak, že pracovná zmluva platí na čas potreby užívateľského zamestnávateľa, je pri tom jedno či tento čas trvá jeden deň, jeden mesiac či jeden rok, ihneď ako užívateľský zamestnávateľ zamestnanca nepotrebuje tento stráca akékoľvek nároky na vyplácanie mzdy od ADZ a čaká doma na ďalšie zavolanie zo strany ADZ. Takéto zamestnávanie vzhľadom na vylúčenie ochrany § 48 ZP (pravidlá pre dobu určitú) je možné opakovať prakticky do nekonečna s tým, že po uplynutí 24 mesiacov (najdlhšie možné pôsobenie u ADZ) sa uzatvorí nová pracovná zmluva s ADZ.

Odpoveď: ADZ vypláca zamestnanca len za skutočne odpracovaný čas.

Autor: JUDr. Pavol Uhrík
Ilustračné foto: najprávo.sk

})(); // ]]>