Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

Trestný čin podvodu. Komentár s judikatúrou.

Pavel Čičmanec • 1.7. 2013, 12:44

Peter Šamko: Trestný čin podvodu. Komentár s judikatúrou, Bratislava, IURA EDITION, spol. s r.o., rok 2012, 312 strán, prvé vydanie

Vydavateľstvo právnickej literatúry IURA EDITION, spol.s r.o. vydalo ako svoju 196 publikáciu monografiu Petra Šamka „Trestný čin podvodu. Komentár s judikatúrou".

Cieľom podľa autora bolo poskytnúť čo možno najpodrobnejší rozbor najmä znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 TZ (s tradičným rozdelením na objekt, objektívnu stránku, subjekt a subjektívnu stránku), a to za použitia rozhodovacej činnosti súdov, ale aj prokuratúry.

Tento zámer vyplýva aj z profesionálnej činnosti autora, ktorý bol prokurátorom a v súčasnosti je činný ako sudca okresného súdu. Publikuje aj v slovenských právnických odborných časopisoch a na internetových právnických zdrojoch.

Monografia obsahuje spolu deväť kapitol, register konkrétnych citovaných súdnych rozhodnutí SR a ČR a zoznam použitej literatúry.

Komentár s judikatúrou zohľadňuje právny stav a stav judikatúry k 31. augustu 2012.

Pri spracovaní tematického obsahu treba pozitívne hodnotiť primeraný rozsah a výklad problematiky, prehľadnosť a zrozumiteľnosť.

Obsah monotematicky je v kapitolách členený nasledovne:

  1. Stručný historický exkurz a súčasná právna úprava znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu.
  2. Objektívna stránka trestného činu podvodu.
  3. Príčinný vzťah medzi konaním a následkom.
  4. Následok trestného činu podvodu.
  5. Subjektívna stránka trestného činu podvodu.
  6. Subjekt trestného činu podvodu a stručne k vývojovým štádiám trestného činu podvodu.
  7. Objekt trestného činu podvodu.
  8. Kvalifikovaná skutková podstata trestného činu podvodu a pokračovanie v trestnom čine podvodu.
  9. Vzťah trestného činu podvodu k iným trestným činom.

Práca má praktický účel pre osoby aktívne aplikujúce problematiku hospodárskej a majetkovej trestnej činnosti. Vhodný je aj metodologický postup pri riešení aplikačných problémov skutkov podvodného charakteru do skupín znakov skutkovej podstaty trestného činu premietnuť judikatúru prvej Československej republiky (do roku 1938),ako aj judikatúru po roku 1945, s pripojením odbornej literatúry a tento rozbor aj s odbornou oponentúrou voči rozhodnutiam všeobecných súdov.

V súčasnom európskom prostredí sa problematika trestného činu podvodu vysvetľuje rozdielne. Anglická a francúzska terminológia nepoužíva stredoeurópske obligatórne prvky podvodu - poškodzovací úmysel a súčasne uvedenie do omylu. Predpoklad uvedenia do omylu sa určuje podvodným konaním. Poškodzovací úmysel sa uvádza bez nutnosti uviesť iného v omyl. Podľa Michala Tomášeka („Europeizácia trestného práva", Praha, rok 2009) „francúzska náuka pod označením „fraud", „fraudeleux" označuje tzv. premyslený poškodzovací, zlý úmysel, vyjadrujúci obligatórny znak trestného činu a pokiaľ v niektorých prípadoch predpokladá tiež uvedenie do omylu, vyjadruje ho výslovne inak". Pri hodnotení súčasnej i predchádzajúcej úpravy (kap. I.) sa vyžadovalo spomenúť aj jednotný pojem podvodu v Dohovore o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26.júla 1995. Definícia podvodu („fraud") sa vzťahuje k výdavkovej alebo príjmovej stránke rozpočtu ES. Ide o širší pojem, v slovenskej úprave naplňuje niekoľko ustanovení Trestného zákona.

Marginálne, v rámci komparácie platnej českej a slovenskej úpravy trestného činu podvodu, autor recenzie poukazuje na rozšírenie objektívnej stránky tohto trestného činu v ČR – znak „zamlčí podstatné skutočnosti". Takýmto postupom dochádza k precíznejšiemu objasneniu predmetného trestného činu.

Zvolený postup spracovania problematiky by bol komplexnejší rozborom nielen prostého trestného činu podvodu (§ 221 TZ), ale aj špeciálnych trestných činov podvodu, konkrétne trestného činu úverového podvodu (§ 222 TZ), poisťovacieho podvodu(§ 223 TZ), kapitálového podvodu(§ 224 TZ) a subvenčného podvodu(§ 225 TZ). Ide o vzťah špeciality a tieto trestné činy majú prednosť pred trestným činom podvodu. Tomuto sa mal venovať osobitný priestor s uvedením súdnych prípadov z aplikačnej praxe.

Záverečná časť monografie neobsahuje úvahy de lege ferenda, s orientáciou nielen na ďalší vývoj tejto skutkovej podstaty trestného činu (mapuje stav k 31.augustu 2012),ale aj stanoviskom, či je potrebné vytvárať osobitné skutkové podstaty toho istého trestného činu. Autor recenzie sa prikláňa k názoru, že postačí prehľadne a zrozumiteľne spracovaná konštrukcia predmetného trestného činu, do ktorej by sa včlenili aj uvedené osobitosti.

Cenná pre prax je časť: „Typické prípady podvodného konania posudzované v súdnej praxi a v praxi orgánov činných v trestnom konaní". Ide o podvodné konania v záväzkovo-právnych vzťahoch, leasingové podvody, podvodné konania v súvislosti so zmluvami o dielo, factoringovými zmluvami, s nehnuteľnosťami a niektoré ďalšie typy podvodných konaní.

Pre rozbor príčinného vzťahu medzi konaním a následkom sú užitočné „Východiská príčinného vzťahu pri trestnom čine podvodu" (str.105 a nasl.), najmä výklad a spracovaná judikatúra v konkrétnych veciach.

Úvahy pod názvom „Prípustné riziko v komerčnej sfére, princíp ultima ratio a zásada subsidiarity trestného práva" (str.148 a nasl.),v plnej miere treba podporiť, sú však v praktickej rovine postavené iba na menšom počte rozhodnutí všeobecných súdov. Otvorená zostáva hranica osobného rizika osoby konajúcej v mene právnickej osoby, obchodov vymykajúcich sa obvyklej podnikateľskej činnosti páchateľa a spôsob porovnávania povahy a finančnej náročnosti obchodu a jeho finančného krytia. Prvoradou otázkou zostáva starostlivé a kvalifikované posúdenie subjektívnych a objektívnych okolností prípadu.

Princíp ultima ratio a zásad subsidiarity trestného práva musí byť v aplikačnej praxi notorietou a uznávanými ústavnými zásadami právneho štátu. Prostriedky trestného práva však prostredníctvom legislatívneho procesu neboli zo strany štátu uplatňované v ostatnom čase zdržanlivo a po prednostnom využívaní inštitútov občianskeho a obchodného práva(oblasť podnikateľskej sféry).

Pri spracovaní tematického okruhu autor čerpal aj z rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a Ústavného súdu ČR, čo je príležitosť aj pre českých záujemcov právnickej obce.

Vyváženosť a výstižnosť textu, pohotové spracovanie a výklad aplikačných problémov trestného činu podvodu, dobré spracovanie odkazov a bibliografie, zaraďuje recenzovanú monografiu medzi prepotrebný materiál v každodennej praxi sudcov, advokátov a orgánov činných v trestnom konaní.

JUDr. Pavel Čičmanec
Advokát
Advokátska kancelária
Čičmanec & Drappanová s. r. o.

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1906

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: