Trestné právo hmotné

Rozhodnutie bližšie ozrejmuje tzv. nepravú recidívu a jej porovnanie so súbehom a recidívou páchateľov trestných činov.

Súčasná judikatúra vylučuje zdvojenie, teda súčasnú aplikáciu ustanovenia § 37 písm. h) Trestného zákona (posudzovanie spáchania viacerých trestných činov ako priťažujúcej okolnosti) a asperačnej (zostrujúcej) zásady, avšak takto uplatnený dovolací dôvod nemožno s odkazom na § 371 ods. 5 Trestného poriadku použiť, keďže zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného (sťažovateľa). V prípade správneho postupu, teda v prípade nezohľadnenia spáchania viacerých trestných činov ako priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona by prevaha poľahčujúcich okolností, ktorou bola v trestnej veci sťažovateľa skutočnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona (sťažovateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život), mohla síce viesť k postupu podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, teda k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby (od 20 do 25 rokov) o jednu tretinu, avšak táto by musela byť následne po aplikácii zostrujúcej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona zase zvýšená o jednu tretinu, teda by sa takýmto postupom konajúce súdy dopracovali v konkrétnom prípade sťažovateľa opätovne k sadzbe od 20 do 25 rokov, teda k sadzbe totožnej s tou, z ktorej konajúci súd pri vydaní napadnutého právoplatného rozhodnutia vychádzal, a to vzhľadom na limitáciu aplikácie zostrujúcej zásady v zmysle poslednej vety ustanovení § 41 ods. 2 Trestného zákona. Prípadné výhrady sťažovateľa o neprimeranosti konkrétnej výšky uloženého trestu v rámci uvedenej („nezmenenej“) trestnej sadzby už stoja mimo označený dovolací dôvod a nemožno ich zároveň podradiť pod žiaden zo zákonom vymedzených dovolacích dôvodov.

Najvyšší súd SR sa vyjadril k otázke podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu v prípade uloženia zákazu činnosti v konaní o priestupkoch a trestu zákazu činnosti v trestnom konaní.

Krajský súd v Trnave sa vo svojom rozhodnutí zaoberal otázkou uloženia peňažného trestu ako alternatívneho trestu k trestu odňatia slobody.

Najvyšší súd sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal otázkou, za akých podmienok je choroba odsúdeného dôvodom na upustenie od výkonu trestu.

Aká výška náhradného trestu odňatia slobody je primeraná? Najvyšší súd sa vo svojom rozhodnuti venoval otázke výpočtu výšky náhradného trestu odňatia slobody.

Výklad, v zmysle ktorého trestný čin prevádzačstva je spáchaný závažnejším spôsobom konania, ak je spáchaný na viacerých osobách, je ústavne konformný. Takýto výklad má základ v znení príslušných ustanovení Trestného zákona, je predvídateľný a v súlade s podstatou uvedeného trestného činu.

Pravidlom by mal byť úplný a nerušený kontakt odsúdeného s návštevou a akékoľvek obmedzenie tohto kontaktu musí byť nevyhnutným obmedzením v demokratickej spoločnosti pre účely jednej z taxatívne určených hodnôt.