TlačPoštaZväčšiZmenši

Diskriminačné konanie zamestnávateľa

18.2. 2011, 21:18 |  najpravo.sk

Priznanie odmien nie je právne nárokovateľné a ich nevyplatenie samo osebe nemožno považovať za postih alebo sankciu. Navrhovateľ ani svojím návrhom neuplatnil voči odporcovi nárok na odmeny, ale nárok titulom nemajetkovej ujmy z dôvodu diskriminačného konania odporcu. Dovolací súd sa stotožňuje s právnym názorom generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa ktorého, ak ostatným zamestnancom odporcu odmena vyplatená bola a jediným dôvodom jej nevyplatenia navrhovateľovi bola skutočnosť, že podal sťažnosť na zamestnávateľa (námietky voči jeho vyjadreniu), takýto postup je diskriminačným konaním voči navrhovateľovi odporujúcim ustanoveniu § 13 ods. 5 Zákonníka práce platného do 30. 6. 2004. Odporca takýmto postupom porušil zásadu v ňom zakotvenú, že zamestnanec nesmie byť diskriminovaný za to, že podá na zamestnávateľa sťažnosť.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 M Cdo 19/2007 zo dňa 30. septembra 2008)

Z rozhodnutia:

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 1. februára 2006 č. k. 12 C 265/2004-179 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 33 280,- Sk s 9 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 18 280,- Sk od 1. 1. 2004 do zaplatenia a zo sumy 5 000,- Sk od 13. 1. 2004 do zaplatenia a náhradu trov konania 29 004,- Sk k rukám právneho zástupcu, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti návrh zamietol. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti nároku uplatneného navrhovateľom titulom odchodného vo výške jedného funkčného platu (18 280,- Sk), odmeny za výkon funkcie vedúceho likvidácie havárií a zástupcu zamestnancov (5 000,- Sk) a nemajetkovej ujmy pre porušenie ustanovení o zákaze diskriminácie (10 000,- Sk). Uviedol, že dňom 1. 11. 2003 došlo k skončeniu pracovného pomeru medzi účastníkmi konania z dôvodu nadobudnutia nároku navrhovateľa na starobný dôchodok. Odporca navrhovateľovi vyplatil okrem odstupného aj odchodné vo výške jedného funkčného platu podľa Zákonníka práce a ďalšieho funkčného platu v súlade s článkom V bodu 9 písm. b/ kolektívnej zmluvy na rok 2003. Podľa výslovného znenia tohto článku kolektívnej zmluvy navrhovateľovi ale prináležalo odchodné vo výške dvoch funkčných platov a bolo povinnosťou odporcu v tejto výške mu odchodné vyplatiť. Následne účastníci uzatvorili pracovnú zmluvu na dobu určitú od 2. 11. 2003 do 31. 12. 2003. Navrhovateľ od januára do októbra 2003 vykonával nad rámec pracovných činností vyplývajúcich z pracovnej náplne aj funkciu vedúceho likvidácie a zástupcu zamestnancov, čo nebolo medzi účastníkmi sporné. Za výkon týchto funkcií bola dohodnutá odmena vo výške 300,- Sk a 200,- Sk mesačne, ktorú mal odporca navrhovateľovi vyplatiť. Aj v mesiacoch november a december 2003 navrhovateľ uvedené funkcie vykonával, ale v rámci pracovných činností vyplývajúcich z pracovnej náplne a nejednalo sa o prácu naviac. Preto uplatnený nárok na odmenu za tieto mesiace zamietol. Nebolo sporné, že navrhovateľovi odporca nevyplatil odmenu za rok 2003. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že jediným dôvodom jej nevyplatenia bola skutočnosť, že navrhovateľ vzniesol námietku nepravdivosti potvrdenia vystaveného odporcom o odbornej praxi jeho zamestnanca na Obvodnom banskom úrade. Týmto došlo podľa názoru súdu prvého stupňa k porušeniu zásady, že zamestnanec nesmie byť postihnutý za to, že podá na zamestnávateľa sťažnosť a k porušeniu zákonných ustanovení o zákaze diskriminácie (§ 13 ods. 5 Zákonníka práce v znení zákona č. 311/2001 Z. z.). Tvrdenú lojalitu k firme nemožno totiž zamieňať s právom zamestnanca domáhať sa svojich práv, pretože vyplatenie odmien predstavovalo odvetu za legitímne správanie sa navrhovateľa. Uvedená právna úprava takýto postup sankcionuje, keď priznáva poškodenému zamestnancovi právo na náhradu nemajetkovej ujmy. Pri posúdení jej primeranosti prihliadol na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu zákazu diskriminácie navrhovateľa odporcom, ale aj k tomu, že navrhovateľ bol dlhoročným zamestnancom s osobitými kvalifikačnými predpokladmi plne využívanými odporcom, výške funkčného platu, výške odmien (preukázaná suma 13 291,- Sk). V zostávajúcej časti potom tento nárok zamietol (navrhovateľ uplatňoval 18 000,- Sk). Za účelové a irelevantné pre posúdenie dôvodnosti tohto nároku považoval tvrdenia odporcu o využití služobného telefónu navrhovateľom na súkromné účely a pridelenie úlohy prislúchajúcej navrhovateľovi podľa hlavného plánu úloh inému zamestnancovi. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a trovách konania podľa § 142 ods. 3 O. s. p.

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 27. septembra 2006 sp. zn. 23 Co 156/2006 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi 18 280,- Sk s príslušenstvom potvrdil, vo výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi 10 000,- Sk titulom nemajetkovej ujmy zmenil tak, že v tejto časti návrh zamietol a vo výroku o priznaní odmeny, okrem časti, ktorou bol návrh v zostávajúcej časti zamietnutý, zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa o dôvodnosti nároku na zaplatenie odchodného vo výške ďalšieho funkčného platu, ktorý navrhovateľovi patrí v zmysle kolektívnej zmluvy. Rozhodnutie o priznaní nemajetkovej ujmy považoval za nesprávne. Samotné nevyplatenie odmien, ktoré malo predstavovať odvetu za správanie sa navrhovateľa, nie je podľa jeho názoru takým dôvodom, ktorý by zakladal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nepovažoval za diskrimináciu navrhovateľa, keď iní zamestnanci dostali odmenu a jemu priznaná nebola. Rozhodnutie o nároku na vyplatenie odmien za výkon funkcie vedúceho likvidácie havárií (300,- Sk) a zástupcu zamestnancov (200,- Sk) považoval za predčasné vzhľadom na rozporné tvrdenia účastníkov o podanom návrhu na ich vyplatenie.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol odporca zaviazaný na zaplatenie 10 000,- Sk titulom nemajetkovej ujmy tak, že v tejto časti návrh zamietol, podal na podnet navrhovateľa mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol v tejto časti rozsudok zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Podľa

jeho názoru krajský súd vec nesprávne právne posúdil (§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.). Uviedol, že nevyplatenie odmien zamestnancovi samo osebe nemožno považovať za postih alebo sankciu. Ak však ostatným zamestnancom zamestnávateľ odmenu vyplatil a jediným dôvodom, pre ktorý podľa vyjadrenia štatutárneho zástupcu odporcu nebola odmena vyplatená navrhovateľovi bola skutočnosť, že podal sťažnosť na zamestnávateľa, potom takýto postup zamestnávateľa je diskriminačný, odporujúci ustanoveniu § 13 ods. 5 Zákonníka práce v znení platnom do 31. júna 2004. Odporca týmto porušil zásadu, že zamestnanec nesmie byť postihnutý za to, že podá na zamestnávateľa sťažnosť. Odporca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že považuje rozhodnutie krajského súdu za správne a poukázal na dôvody uvedené už v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky krajskému súdu vytýka nesprávny výklad ustanovenia § 13 Zákonníka práce, keď za diskrimináciu zamestnanca považoval len také konanie zamestnávateľa, ktoré odporuje zneniu § 13 ods. 1 Zákonníka práce. Na základe takéhoto právneho názoru potom dospel k záveru, že nezistil také konanie odporcu, ktorým by nepriznal navrhovateľovi práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov z dôvodov uvedených v § 13 ods. 1 Zákonníka práce.

Ústavný princíp rovnosti pred zákonom (článok 12 Ústavy Slovenskej republiky) sa v pracovnom práve prejavuje ako právo na rovnaké zaobchádzanie resp. ako právo na rovnoprávnosť. Právo na rovnaké zaobchádzanie v oblasti pracovnoprávnych vzťahov Zákonník práce uskutočňuje zákazom priamej i nepriamej diskriminácie, ktorý po obsahovej stránke začleňuje jednak do obsahu základných zásad Zákonníka práce (článok 1, 6), ale aj § 13, ktorý tvorí súčasť normatívneho textu Zákonníka práce.

Zákaz diskriminácie upravený v Zákonníku práce smeruje k zabezpečeniu rovnosti subjektov pracovného práva.

Na rozdiel od článku 1 základných zásad v § 13 ide o zákaz priamej či nepriamej diskriminácie, ktorý sa vzťahuje na všetky práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov (článok 6 sa vzťahuje na zákaz diskriminácie medzi ženami a mužmi).

Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 Zákonníka práce v znení platnom do 30. júna 2004 zamestnancom patria práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov bez akýchkoľvek obmedzení a priamej diskriminácie alebo nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, zdravotného stavu, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia okrem prípadu, ak to ustanovuje zákon alebo ak je na výkon práv vecný dôvod, ktorý spočíva v predpokladoch alebo požiadavkách a v povahe práce, ktorú má zamestnanec vykonávať.

Podľa § 13 ods. 5 výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

Podľa § 13 ods. 7 zamestnanec, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania podmienok ustanovených v odsekoch 1 až 6, môže sa domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ak zamestnanec, ktorý sa považuje za poškodeného z dôvodu neuplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania, preukáže súdu skutočnosti, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, je povinnosťou zamestnávateľa preukázať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.

Ustanovenie citovaného § 13 ods. 5 Zákonníka práce (platného do 30. 6. 2004), ako z jeho výslovného znenia vyplýva, obsahuje samostatnú skutkovú podstatu diskriminačného správania zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý spočíva v prenasledovaní alebo postihu zamestnanca za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ pracoval u odporcu do 31. 12. 2003 a za rok 2003 mu neboli priznané odmeny. O návrhoch preddavkov odmien a doplatkoch odmien pracovníkom odporcu rozhoduje riaditeľ (Smernica na vyplácanie odmien pracovníkom S.). Tento (Ing. J. H.) ako jediný dôvod, pre ktorý neboli navrhovateľovi priznané odmeny uviedol podanie sťažnosti na O.

Je nepochybné, ako konštatoval aj generálny prokurátor Slovenskej republiky, že priznanie odmien nie je právne nárokovateľné a ich nevyplatenie samo osebe nemožno považovať za postih alebo sankciu. Navrhovateľ ani svojím návrhom neuplatnil voči odporcovi nárok na odmeny, ale nárok titulom nemajetkovej ujmy z dôvodu diskriminačného konania odporcu. Dovolací súd sa stotožňuje s právnym názorom generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa ktorého, ak ostatným zamestnancom odporcu odmena vyplatená bola a jediným dôvodom jej nevyplatenia navrhovateľovi bola skutočnosť, že podal sťažnosť na zamestnávateľa (námietky voči jeho vyjadreniu), takýto postup je diskriminačným konaním voči navrhovateľovi odporujúcim ustanoveniu § 13 ods. 5 Zákonníka práce platného do 30. 6. 2004. Odporca takýmto postupom porušil zásadu v ňom zakotvenú, že zamestnanec nesmie byť diskriminovaný za to, že podá na zamestnávateľa sťažnosť.

Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie krajského súdu, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o priznaní nemajetkovej ujmy, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníkov konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti v zmysle § 243b ods. 1 veta za bodkočiarkou a § 243b ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný.

(citované z www.nssr.gov.sk) 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1453
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Najčítanejšie (Judikatúra)

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Pasívna vecná legitimácia v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia titulom užívania cudzieho pozemku

V prípade užívania cudzieho pozemku bez právneho titulu umiestnením stavby na ňom je pasívne vecne legitimovaným skutočný vlastník stavby ...

Nútené procesné spoločenstvo v konaní, že vec patrí do dedičstva (§ 78 ods. 1 CSP)

V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ...

CSP: Absencia odvolacích dôvodov; prípustnosť odstránenia vady odvolania z vlastnej iniciatívy odvolateľa

Treba rozlišovať medzi dopĺňaním odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 3 C. s. p. a dopĺňaním odvolania o chýbajúce náležitosti v ...

Dôvody pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti (§ 39 ods. 2 CSP)

Ak žalovaný, ktorý žije v obvode iného, ako miestne príslušného súdu navrhne prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti a samotný ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Ďalšími kandidátmi na ústavných sudcov sú L. Duľa a Z. Pitoňákováhttp://www.teraz.sk/slovensko/dalsimi-kandidatmi-na-ustavnych-su/413616-clanok.html

Poslanci parlamentu majú kandidátov na ústavných sudcov voliť na nasledujúcej schôdzi, ktorá ...

Členovia senátu NS SR odmietajú zasahovanie Marian K. do rozhodovaniahttp://www.teraz.sk/slovensko/clenovia-senatu-ns-sr-odmietaju-zasah/413534-clanok.html

Predsedníčka senátu NS SR Jana Zemková zdôraznila, že Mariana K. nepozná a nemá žiadnu ...

Ministerstvo zdravotníctva nepredloží stratifikáciu ako ústavný zákonhttp://www.teraz.sk/slovensko/mz-sr-nepredlozi-stratifikaciu-ako-u/413392-clanok.html

Ministerstvo zdravotníctva SR nepredloží stratifikáciu nemocníc ako ústavný zákon.

Slovensko bude v Benátskej komisii zastupovať Jana Baricováhttps://domov.sme.sk/c/22192116/za-slovensko-bude-v-benatskej-komisii-jana-baricova.html

Zhodne ju navrhli Gábor Gál aj Ivan Fiačan.

Iniciatíva Za otvorenú justíciu si pripomenula 10. výročie od vydania vyhlásenia Päť viethttps://www.webnoviny.sk/iniciativa-za-otvorenu-justiciu-si-pripomenula-10-vyrocie-od-vydania-vyhlasenia-pat-viet/

Iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOJ) si pripomenula desať rokov od vydania vyhlásenia známeho ...

Sudcom by pomohla jasnejšia komunikácia o podstate ich prácehttps://domov.sme.sk/c/22191306/sudnictvo-justicia-iniciativa-za-otvorenu-justiciu.html

Iniciatíva Za otvorenú justíciu poukazuje na lacnú kritiku súdnictva zo strany politikov.

Nové časopisy

Justičná revue 6-7/2019

Justičná revue 6-7/2019

Časopis pre právnu prax.

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Justičná revue 5/2019

Justičná revue 5/2019

Časopis pre právnu prax.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2019

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2019

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Bulletin slovenskej advokácie 6/2019

Bulletin slovenskej advokácie 6/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Zo súdnej praxe 3/2019

Zo súdnej praxe 3/2019

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

PoUtStŠtPiSoNe
: