Právna teória predpokladá vstup vedľajšieho účastníka do konania a jeho postavenie v konaní predovšetkým v sporových konaniach, keďže vedľajší účastník vystupuje v konaní vedľa hlavného účastníka, t.j. vedľa žalobcu (navrhovateľa) alebo žalovaného (odporcu), čo vyplýva z obsahu právnej normy ustanovenej v § 93 O.s.p. Vedľajší účastník na rozdiel od hlavného intervenienta je treťou osobou. Podmienkou zásahu tretej osoby ako vedľajšieho účastníka je jej právny záujem na víťazstve toho účastníka v spore, ku ktorému pristupuje.

Právny záujem na výsledku sporu medzi účastníkmi má ten, ktorého právne postavenie bude priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené rozsudkom vydaným v tomto spore. Otázku, kedy ide o právny záujem tretej osoby je treba riešiť podľa hmotného práva.

Rozhodnutie súdu o pripustení tretej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka na niektorej z procesných strán teda predpokladá možnosť existencie záväzku tretej osoby voči účastníkovi, a to takého záväzku, ktorý je v spojitosti s predmetom daného konania, ktorý však nie je predmetom tohto konania. Ak je právny záujem vedľajšieho účastníka podľa hmotného práva na výsledku konania k pristupujúcemu účastníkovi opodstatnený, je oprávnený pristúpiť k nemu do konania ako vedľajší účastník.

Konanie súdu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nemá charakter sporového konania. Povinnosťou súdu v preskúmavacom konaní pri posudzovaní žiadosti tretej osoby na vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane niektorej zo zúčastnených strán, alebo návrhu účastníka preskúmavacieho konania na jej vstup do konania je skúmať, nielen či sú splnené zákonné podmienky podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 93, ale súčasne posudzovať opodstatnenosť jej vstupu vzhľadom na charakter preskúmavanej veci.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. 8. 2010, sp. zn. 6Sžo 119/2010)

Z odôvodnenia:

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením zo dňa 22.1.2010 pripustil do konania ako vedľajších účastníkov na strane navrhovateľa nájomcov bytového domu na P.P. a Ing. B. a Ing. M. na strane odporcu.

V odôvodnení rozhodnutia krajský súd konštatoval, že po oboznámení sa s návrhmi na vstup vedľajších účastníkov do konania ako na strane navrhovateľa, tak i na strane nových vlastníkov spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti prislúchajúceho pôvodnej účastníčke vkladového konania K., dospel k záveru, že títo majú právny záujem na výsledku predmetného preskúmavacieho konania tak, ako to predpokladá ust. § 93 ods. 1 O.s.p. a preto ich vedľajšie účastníctvo pripustil. Právny záujem na výsledku konania krajský súd pri vedľajších účastníkoch na strane navrhovateľa vyvodil z podaných žiadostí o odkúpenie bytov a pri vedľajších účastníkoch na strane odporcu z dôvodu uzatvorenia kúpnej zmluvy s pôvodnou spoluvlastníčkou.

Proti tomuto uzneseniu v časti, ktorou krajský súd rozhodol o pripustení žiadateľov do preskúmavacieho konania ako vedľajších účastníkov na strane navrhovateľa, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p..

Odporca v odvolaní spochybnil právny záujem žiadateľov ako nájomcov bytov predmetnej nehnuteľnosti na rozhodnutí odporcu ohľadom právneho úkonu smerujúceho k majetkovo-právnemu vyporiadaniu podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti. Poukázal na to, že predmetom konania je preskúmanie, či odporca rozhodol správne pri posudzovaní dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi navrhovateľom a pôvodnou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti K. Uviedol, že podľa jeho názoru táto dohoda žiadnym spôsobom nepojednáva a nezasahuje do užívacích práv nájomcov bytového domu, ktorí navyše neboli ani účastníkmi katastrálneho konania. Ich účasť v konaní považuje za nadbytočnú, neúčelnú a bez skutočného právneho záujmu na výsledku konania s poukazom na ust. § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej „katastrálny zákon").

Vzhľadom na uvedené odporca navrhoval uznesenie krajského súdu v napadnutej časti zmeniť tak, že vstup vedľajších účastníkov na strane navrhovateľa – nájomcov bytového domu, sa nepripúšťa.

Žiadatelia na vstup do konania ako vedľajší účastníci na strane navrhovateľa – nájomcovia bytového domu P.P., sa k podanému odvolaniu vyjadrili tak, že navrhovali, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne. Uviedli, že ich právny záujem na výsledku konania je dôvodný, keďže jedine Hlavné mesto ako výlučný vlastník bytov môže previesť byty do vlastníctva nájomníkov v zmysle bytového zákona č. 182/1993 Z.z., čo je dlhoročným zámerom a výsledkom rokovaní predstaviteľov Magistrátu, MČ - Staré mesto na jednej strane a nájomníkov na druhej strane. Poukázali na to, že v súčasnosti realizáciu odkúpenia bytov v zmysle zákona odďaľuje aktuálny „spor", keď odporca v rozpore s právnym názorom navrhovateľa, Okresnej prokuratúry, Úradu geodézie, kartografie a katastra SR a dokonca i v rozpore s jestvujúcim pre odporcu právne záväzným názorom právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.4.2007 opakovane zamieta predmetný návrh na vklad.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní odporcu v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 211 a nasl., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu - Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, zo dňa 27.7.2007, č. V-499/04, ktorým správa katastra zamietla návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, zistil, že Hlavné mesto SR Bratislava podalo dňa 29.3.2004 návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti uzatvorenej medzi Hlavným mestom SR Bratislava, Mestskou časťou Bratislava – Staré mesto a K. zastúpenou JUDr. I. na základe splnomocnenia. Správa katastra rozhodnutím zo dňa 16.6.2004 č. V-499/04 konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prerušila, nakoľko boli zistené nedostatky, ktoré bolo potrebné odstrániť. Následne správa katastra rozhodnutím zo dňa 26.7.2004 č. V-499/04 konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zastavila. Proti uvedenému rozhodnutia podal navrhovateľ odvolanie. Katastrálny úrad v Bratislave rozhodnutie správy katastra rozhodnutím zo dňa 30.9.2004 č. Vo 69/04-Se zmenil tak, že návrh na vklad vlastníckeho práva zamietol. Proti rozhodnutiu katastrálneho úradu podala protest Krajská prokuratúra v Bratislave, ktorému Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 8.3.2006 č. LPO-528/2006-Kr nevyhovel. Na základe rozkladu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava v zastúpení primátorom A.Ď. zo dňa 5.4.2006 predsedníčka Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 12.6.2006 č. P-1939/2006 rozkladu vyhovela a rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. LPO-528/2006 Kr, zmenila tak, že protestu prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave zo dňa 12.12.2005 vyhovela a rozhodnutie Katastrálneho úradu v Bratislave č. Vo 69/04-Se zo dňa 30.9.2004 zrušila a vec vrátila Správe katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava na nové prejednanie a rozhodnutie. Správa katastra rozhodnutím zo dňa 28.8.2006, č. V-499/04 návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti zamietla. Voči uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 30.4.2007, č. k. 3Sp/172/2006-30 rozhodnutie odporcu č. V-499/04 zo dňa 28.8.2006 zrušil a vec vrátil na nové konanie. Správa katastra rozhodnutím zo dňa 27.7.2007 č. V-499/04 (preskúmavané rozhodnutie) návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti zamietla. Proti uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie a Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 3.12.2007, č. k. 3Sp/46/2007-21 rozhodnutie odporcu č. V-499/04 zo dňa 27.7.2007 potvrdil. Uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.9.2008, č. k. 1Sžo 48/2008-55 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

V priebehu preskúmavacieho konania nájomcovia bytového domu písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 31.3.2008, doplneným dňa 18.2.2009, žiadali vstup do konania v postavení vedľajších účastníkov na strane navrhovateľa. Súčasne Ing. B. a Ing. M., ako noví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti, písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 14.11.2008 žiadali vstup do konania v postavení vedľajších účastníkov na strane odporcu. Na pojednávaní súdu dňa 15.12.2009 krajský súd oboznámil účastníkov konania s návrhmi vedľajších účastníkov o ich žiadosti vstúpiť do preskúmavacieho konania v postavení vedľajších účastníkov na starne navrhovateľa ako aj odporcu. Odporca s účasťou vedľajších účastníkov na strane navrhovateľa nesúhlasil.

Podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa ust. § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ust. § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Občiansky súdny poriadok v piatej časti ustanovujúcej správne súdnictvo inštitút vedľajšieho účastníctva neupravuje. Súdna prax v správnom súdnictve však cez odkazujúce ustanovenie § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pripúšťa vstup vedľajšieho účastníka na strane účastníka preskúmavacieho konania na základe žiadosti vedľajšieho účastníka alebo na návrh účastníka preskúmavacieho konania, ak je to pre posúdenie predmetu preskúmavacieho konania vzhľadom na individuálny charakter veci dôvodné a súčasne sú splnené zákonné podmienky ustanovené v právnej norme § 93 O.s.p., upravujúcej vstup vedľajšieho účastníka do konania.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že právna teória predpokladá vstup vedľajšieho účastníka do konania a jeho postavenie v konaní predovšetkým v sporových konaniach, keďže vedľajší účastník vystupuje v konaní vedľa hlavného účastníka, t.j. vedľa žalobcu (navrhovateľa) alebo žalovaného (odporcu), čo vyplýva z obsahu právnej normy ustanovenej v § 93 O.s.p. Vedľajší účastník na rozdiel od hlavného intervenienta je treťou osobou. Podmienkou zásahu tretej osoby ako vedľajšieho účastníka je jej právny záujem na víťazstve toho účastníka v spore, ku ktorému pristupuje. Právny záujem na výsledku sporu medzi účastníkmi má ten, ktorého právne postavenie bude priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené rozsudkom vydaným v tomto spore. Otázku, kedy ide o právny záujem tretej osoby je treba riešiť podľa hmotného práva. Rozhodnutie súdu o pripustení tretej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka na niektorej z procesných strán teda predpokladá možnosť existencie záväzku tretej osoby voči účastníkovi, a to takého záväzku, ktorý je v spojitosti s predmetom daného konania, ktorý však nie je predmetom tohto konania. Ak je právny záujem vedľajšieho účastníka podľa hmotného práva na výsledku konania k pristupujúcemu účastníkovi opodstatnený, je oprávnený pristúpiť k nemu do konania ako vedľajší účastník. Konanie súdu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nemá charakter sporového konania. Povinnosťou súdu v preskúmavacom konaní pri posudzovaní žiadosti tretej osoby na vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane niektorej zo zúčastnených strán, alebo návrhu účastníka preskúmavacieho konania na jej vstup do konania je skúmať, nielen či sú splnené zákonné podmienky podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 93, ale súčasne posudzovať opodstatnenosť jej vstupu vzhľadom na charakter preskúmavanej veci.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že krajský súd v danej veci žiadosť tretích osôb na vstup do preskúmavacieho konania ako vedľajších účastníkov na strane navrhovateľa nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žiadatelia, ktorí sú nájomcovia bytového domu P.P., majú právny záujem na výsledku konania a preto pripustil ich vstup do konania ako vedľajších účastníkov na strane navrhovateľa.

Nemožno súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že právny záujem žiadateľov ako nájomcov bytového domu P.P. na výsledku preskúmavacieho konania v danej veci spočíva v tom, že podali žiadosti na odkúpenie bytov do osobného vlastníctva. Občiansky súdny poriadok v konaní podľa tretej hlavy piatej časti ustanovuje okruh účastníkov konania v právnej norme § 250m ods. 3 tak, že účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Predmetom konania v danej veci je preskúmavanie zákonnosti neprávoplatného rozhodnutia a postupu správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Podľa katastrálneho zákona sú účastníkmi konania o povolení vkladu v zmysle ust. § 30 ods. 1 účastníci právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len "účastník konania"). Návrh na vklad vlastníckeho práva v katastrálnom konaní v danom prípade (V- 499/04) bol podaný na základe uzatvorenia dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi Hlavným mestom SR Bratislava, Mestskou časťou Bratislava - Staré mesto (navrhovateľom) a K. (zúčastnenou osobou) v zastúpení JUDr. I. Predmetom dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bola nehnuteľnosť - bytový dom na P. zapísaný v evidencii katastra nehnuteľností na LV č. X. ako dom súpisné číslo X. postavený na pozemku parc. č. X. zastavaná plocha o výmere 441 m², v podielovom spoluvlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy - Mestskej časti Bratislava-Staré mesto v podiele 7/8 a K. rod. P. v podiele 1/8, ku ktorej si účastníci právneho úkonu usporiadali podielové spoluvlastníctvo reálnym rozdelením nehnuteľnosti a to na základe znaleckého posudku č. 6/2003 zo dňa 30.10.2003 vypracovaného súdnym znalcom Ing. M.. Žiadatelia - nájomníci predmetného bytového domu neboli účastníkmi právneho úkonu a ani ich nájomný vzťah k nehnuteľnosti sa žiadnym spôsobom v súvislosti s rozhodnutím správy katastra nezmení, keďže rozhodnutie správy katastra ovplyvní iba právne postavenie účastníkov právneho úkonu. Z právneho záväzku účastníkov právneho úkonu, na základe ktorého sa účastníci záväzku dohodli na reálnom rozdelení podielového spoluvlastníctva, nemožno odvodiť príčinnú súvislosť právneho záujmu žiadateľov na výsledku konania o preskúmanie neprávoplatného rozhodnutia odporcu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti týkajúcej sa pripustenia vstupu žiadateľov do konania ako vedľajších účastníkov na strane navrhovateľa podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.