Možnosť vedľajšieho účastníka vstúpiť do rozkazného konania

Občiansky súdny poriadok žiadnym spôsobom nevymedzuje časový úsek, v ktorom môže vedľajší účastník, ktorým je združenie na ochranu spotrebiteľa (podľa § 93 ods. 2 O.s.p.) vstúpiť do konania.

(uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. 6. 2014, sp. zn. 14Co/643/2014)

Z odôvodnenia:

Okresný súd napadnutým uznesením zastavil konanie. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Treťou výrokovou vetou rozhodol, že vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania. Nariadil vrátiť navrhovateľovi 25,30 eur zaplateného súdneho poplatku prostredníctvom Daňového úradu v Bratislave. Zastavenie konania odôvodnil I. st. súd späťvzatím návrhu zo strany navrhovateľa v zmysle ust. § 96 O. s. p. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 146 ods. 2 prvá veta v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p., keď odporca si náhradu trov konania neuplatnil a preto mu ich súd nepriznal. Pokiaľ si vedľajší účastník uplatnil titulom trov konania sumu 95,30 eur za dva úkony právnej služby spolu s dvoma režijnými paušálmi, súd vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznal, keď dospel k záveru, že nešlo na strane vedľajšieho účastníka o trovy, ktoré by bolo možné považovať za účelne vynaložené. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vstúpilo do mnohých prebiehajúcich súdnych konaní bez  ohľadu na ich procesné štádium a vôľu spotrebiteľov či účelnosť tohto vstupu. Súd uplatnené trovy nepovažoval za účelné, z dôvodu, že vedľajší účastník vstúpil do konania v štádiu rozkazného konania, keď v tomto nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu, nakoľko to vylučuje zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Poukázal pritom na uznesenie NS SR z 30. 10. 2013 sp. zn. 6Cdo/357/2012 s obdobným záverom. Poukázal tiež na to, že vedľajší účastník vstúpil do mnohých vecí, kde navrhovateľom bol Profidebt Slovakia s. r. o. s obdobným skutkovým stavom, vychádzajúcim z identických typových zmlúv.

 Proti uzneseniu okresného súdu vo výroku, ktorým súd rozhodol, vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania, podal odvolanie vedľajší účastník. Uviedol, že konanie bolo skončené zastavením v dôsledku späťvzatia žaloby a preto bolo nevyhnutné posudzovať zásadne len procesné kritéria úspechu, či neúspechu účastníkov. V predmetnej veci nebolo preukázané, že by odporca svojim správaním zapríčinil späťvzatie žaloby. Na druhej strane navrhovateľ bez akéhokoľvek odôvodnenia zobral žalobu v celom rozsahu späť, čím procesne zavinil zastavenie konania. Združenie, ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov, vstúpilo legitímne do konania v súlade s § 93 ods. 2, 3 O. s. p. z vlastného podnetu. Takto zvolený procesný postup vstupu vedľajšieho účastníka je zákonne rovnocenný so vstupom do konania na základe výzvy niektorého z účastníkov urobené prostredníctvom súdu. Vstup združenia do konania bol opodstatnený, pretože navrhovateľ vzal žalobu späť až po vstupe vedľajšieho účastníka a jeho písomnom vyjadrení. Nesúhlasí s argumentáciou I. st. súdu, týkajúcou sa neprípustnosti vedľajšieho účastníka v skrátenom súdnom konaní. V uvedenej veci má I. st. súd rozhodovať o trovách konania podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Uznesenie napadnuté odvolaním vychádza z nesprávne skutkových zistení a je nesprávne právne posúdené. Poukázal na skutočnosť, že vedľajší účastník má principiálne právo na náhradu trov konania, čo dosahuje rozsiahla judikatúra slovenských súdov, napr. poukázal na viaceré uznesenia krajských súdov SR.  Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a priznať mu náhradu trov I. st. ako aj odvolacieho konania.

Krajský súd preskúmal vec v medziach daným ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnuté uznesenie okresného súdu s poukazom na ust. § 220 O. s. p. zmenil.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu považuje odvolanie vedľajšieho účastníka proti nepriznaniu jeho trov v I. st. konaní za dôvodné. Z obsahu spisu je zrejmé, že konanie začalo dňa 23. 07. 2013. Dňa 16. 08. 2013 oznámil vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS svoj vstup do konania, na podporu žalovaného spotrebiteľa A. B.. Po obdržaní žalobného návrhu doručil vedľajší účastník dňa 19.12.2013 vyjadrenie. Okrem iného poukázal na to, že ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, pričom vzhľadom na prvotný právny titul, ktorým bola zmluva o spotrebiteľskom úvere,  poukázal na viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky a nesúlad so zákonom č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch, predovšetkým s ust. § 4 čo malo za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V predmetnej veci však nepovažoval za potrebné bližšie sa zaoberať zmluvnými podmienkami a praktikami dodávateľa, nakoľko pohľadávku navrhovateľa podľa obsahu jeho žaloby považoval za premlčanú a preto vzniesol námietku premlčania. Uplatnil náhradu trov I.st. konania za dva úkony práv nej služby spolu s režijnými paušálmi.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 20. 12. 2013 navrhovateľ uviedol, že v podanom návrhu ďalej netrvá a tento berie v celom rozsahu späť z dôvodu vznesenej námietky premlčania.

Z uvedeného je nepochybné, že v danom prípade k späťvzatiu návrhu a zastaveniu konania došlo z dôvodu, že vedľajší účastník vzniesol v písomnom vyjadrení námietku premlčania, ktorú uznal aj sám navrhovateľ, a preto návrh zobral späť. V danom prípade nepochybne bolo potrebné o trovách konania aj vedľajšieho účastníka rozhodnúť v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. to znamená priznať mu náhradu účelne vynaložených trov. Odvolací súd nesúhlasí s tým, žeby vedľajší účastník nemal právo na náhradu trov konania, resp. že by tieto neboli účelne vynaložené vzhľadom na skutočnosť, že do konania vstúpil v tzv. skrátenom konaní. O. s. p. žiadnym spôsobom nevymedzuje časový úsek, v ktorom môže vedľajší účastník, ktorým je združenie na ochranu spotrebiteľa (podľa § 93 ods. 2 O.s.p.) vstúpiť do konania. Zákon umožňuje vedľajšiemu účastníkovi, ktorý  je vedľajším účastníkom v zmysle ust. § 93 ods. 2 O. s. p. (teda predmetom jeho činnosti je ochrana práva podľa osobitného predpisu), vstúpiť do konania z vlastného podnetu. Pochopiteľne, pokiaľ by účastník, na strane ktorého sa rozhodol vstúpiť nesúhlasil so vstupom, jeho účastníctvo by prípustné nebolo, čo však nie je daný prípad.

V zmysle uvedeného nemá oporu prijatý záver I. st. súdu o neúčelnosti trov vedľajšieho účastníka v tomto konaní, naopak práve vzhľadom na aktivitu vedľajšieho účastníka, písomné vyjadrenie so vznesenou námietkou premlčania došlo k späťvzatiu návrhu,  čo vyslovene aj navrhovateľ uviedol. Nemožno potom súhlasiť s názorom, že šlo o trovy vynaložené neúčelne.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že vedľajšiemu účastníkovi priznal nárok náhradu trov I. st. konania v zmysle jeho vyčíslenia, ktoré bolo v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z za dva úkony právnej služby - prevzatie a písomné podanie spolu s dvoma režijnými paušálmi.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odvolateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby v hodnote polovičného úkonu, nakoľko odvolanie smerovalo iba voči rozhodnutiu o trovách konania. (§ 13 ods. 2 písm. b/ vyhl.)

 Tvorba právnej vety: najprávo.sk