Právne dôsledky doplnenia dôvodov odvolania po uplynutí odvolacej lehoty

Uplynutím lehoty na podanie odvolania zaniká možnosť odvolateľa nielen modifikovať rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňať dôvody odvolania, ktoré určuje § 205 ods. 2 O.s.p. Zákon však nerieši situáciu pre prípad, ak odvolanie nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p., a teda aké právne dôsledky má odstránenie vád odvolania (doplnenie dôvodov) odvolateľom až po uplynutí odvolacej lehoty, avšak pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní. Lehota, do ktorej môže odvolateľ rozširovať dôvody odvolania, sa vzťahuje na také odvolanie, ktoré má všetky zákonom požadované náležitosti. Táto lehota ale nedopadá na povinnosť súdu dbať o odstránenie vád odvolania a ustanovenie § 205 ods. 3 O.s.p. ani neurčuje lehotu, v ktorej má odvolateľ možnosť odstrániť vady podaného opravného prostriedku. Pokiaľ sa v odvolaní vyskytnú vady, je povinnosťou súdu vyzvať odvolateľa na ich odstránenie, pričom lehotu na odstránenie vady určuje vo výzve súd (§ 43 ods. 1 O.s.p.), a neustanovuje ju samotné plynutie odvolacej lehoty. Ak k doplneniu vadného odvolania dôjde do rozhodnutia odvolacieho súdu, je právne významné, že v čase jeho rozhodovania (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.) je vada odstránená. Pritom je irelevantné, že k jej odstráneniu došlo až po uplynutí 15 dňovej lehoty na odvolanie (porovnaj J. Krajčo a kolektív, Občiansky súdny poriadok, komentár, V. aktualizované vydanie, EUROUNION, Bratislava 2010, str. 823, tiež rozhodnutia uverejnené v časopise Zo súdnej prace pod č. 53/2006 a č. 25/2009).

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 6. 2012, sp. zn. 6 Cdo 30/2012)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Piešťany medzitýmnym rozsudkom z 2. februára 2010 č. k. 6 C 308/2008-169 určil, že je neplatné okamžitého skončenia pracovného pomeru účastníkov urobené „oznámením" žalovaného z 29. júna 2007, doručeným žalobcovi 4. júla 2007. Tiež určil, že pracovný pomer účastníkov na základe pracovnej zmluvy z 1. apríla 1983 naďalej trvá. Vec právne posúdil podľa ustanovení § 68 ods. 1 písm. b/, § 68 ods. 2 a § 70 Zákonníka práce. Dospel k záveru, že v okamžitom skončení pracovného pomeru nie sú vymedzené jeho dôvody tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými dôvodmi. Poukázal na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžadujúce, aby sa právny úkon urobil určito a zrozumiteľne. Formulácia prvého dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, že žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu tým, že vykonával zárobkovú činnosť zhodnú alebo obdobnú s predmetom činnosti žalovaného bez jeho predchádzajúceho súhlasu, nezodpovedala požiadavke jeho vymedzenia podľa ustanovenia § 70 Zákonníka práce, keďže činnosť nebola konkretizovaná, nebol určený čas ani miesto jej vykonávania, nebolo jasné, či sa jedná o činnosť zhodnú alebo len obdobnú s predmetom činnosti zamestnávateľa (tento nebol tiež bližšie špecifikovaný) a v čom mala spočívať zhodnosť, resp. obdobnosť takto vykonávanej činnosti. Druhý dôvod skončenia pracovného pomeru, že žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu, keď vo svojej mimopracovnej činnosti využíval poznatky tvoriace obchodné tajomstvo zamestnávateľa, hoci sa o nich zaviazal zachovávať mlčanlivosť, považoval prvostupňový súd takisto za nedostatočne konkretizovaný. Napokon aj tretí dôvod, že pri opakovanej neplánovanej kontrole sa zistilo nelegálne používanie programov žalobcom, na ktoré žalovaný nemá licencie, čím ho vystavil nebezpečenstvu trestnoprávneho postihu, bol podľa názoru súdu prvého stupňa nedostatočne skutkovo naformulovaný a navyše bol v konaní spochybnený. Na základe uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá.

Krajský súd v Trnave uznesením zo 7. marca 2011 sp. zn. 10 Co 303/2010 na odvolanie žalovaného rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že súd prvého stupňa nezistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Podľa jeho názoru z okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo zrejmé, že dôvodom skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného malo byť závažné porušenie pracovnej disciplíny dostatočne konkretizovaným konaním žalobcu. Uložil prvostupňovému súdu presne a spoľahlivo zistiť existenciu skutkových dôvodov, ktoré viedli žalovaného k okamžitému skončeniu pracovného pomeru žalobcu, aby sa mohol zaoberať otázkou, či sa žalobca špecifikovaného konania skutočne dopustil, a či toto konanie dosiahlo z hľadiska ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce významný stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny.