Obnova konania

Z ustanovenia § 234 ods. 2 O. s. p. možno vyvodiť, že o návrhu na obnovu konania rozhoduje súd po nariadení pojednávania, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť potrebuje na riadne objasnenie veci ( § 232 ods. 2 a § 115 O. s. p. ). Prípady, v ktorých môže rozhodnúť súd aj bez pojednávania ( teda výnimka z uvedeného pravidla ), taxatívne ustanovuje § 234 ods. 2 O. s. p., môže ísť aj o prípad, keď zákon výslovne ustanovuje, že návrh je neprípustný ( § 229 O. s. p. ). Ak sa však návrh opiera o dôvod uvedený v § 228 ods. 1 O. s. p., ale tvrdený dôvod nebol preukázaný, nejde o neprípustnosť obnovy v zmysle ustanovenia § 234 ods. 2 v spojení s § 229 O. s. p., preto súd môže návrh zamietnuť iba po jeho prejednaní na verejnom pojednávaní.

Podľa § 234 ods. 1, ods. 2 O.s.p. návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí. Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že o návrhu na obnovu konania rozhoduje súd po nariadení pojednávania, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná pre riadne objasnenie veci. Ak preto súd zamietol návrh na obnovu konania z dôvodu nedostatku zákonných podmienok na obnovu /§ 228 ods. 1 O.s.p./ bez toho, že by nariadil vo veci pojednávanie a naň účastníkov predvolal, bola žalovanému v I/ rade odňatá možnosť konať pred súdom.