Pokiaľ § 56 ods. 8 (EP) ukladá súdu doručiť uznesenie o nepovolení odkladu exekúcie oprávnenému a povinnému, ide o procesný úkon urobený voči účastníkom konania (§ 37 ods. 1 prvá veta EP), teda voči tým, o práva a povinnosti ktorých v konaní ide.
Doručenie tohto uznesenia súdnemu exekútorovi sleduje ale iný cieľ a má aj iný dopad; súd ako poverujúci štátny orgán tým oboznamuje poverený subjekt so svojim rozhodnutím, ktoré je procesným podkladom pre ďalší postup exekútora v konaní. Z tohto hľadiska ide teda o procesný úkon súdu urobený voči tomu, kto má ako štátom poverená osoba vykonať exekúciu (§ 2 EP) a zásahom do absolútnych majetkových práv jedného účastníka (povinného) uspokojiť práva druhého účastníka (oprávneného). Doručenie tohto uznesenia súdnemu exekútorovi nemôže mať preto následky zhodné s doručením uznesenia účastníkom konania.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. 11. 2008, sp. zn. 2 M Cdo 12/2007)
Z odôvodnenia:
Oprávnený A., P., S., G., G., S. (ďalej len „oprávnený"), zastúpený splnomocneným zástupcom V. M., bývajúcim v S., doručil 22. decembra 2005 súdnemu exekútorovi Ing. Mgr. D. R., so sídlom Exekútorského úradu v T. (ďalej len „súdny exekútor") návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému A., s.r.o., B. (ďalej len „povinný"), právne zastúpenému advokátom Mgr. P. V., B., návrh na vykonanie exekúcie pre pohľadávku 10 000 000,- Sk s príslušenstvom.
Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov
Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.
Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.
Zaregistrovať saUž som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium