Doručovanie predvolania účastníkovi zastúpenému advokátom

V prípade, ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, všetky písomnosti, vrátane predvolania na pojednávanie, súd doručuje len tomuto zástupcovi. Nie je však vylúčené, aby sa predvolanie na pojednávanie doručilo aj priamo účastníkovi. Či predvolanie na pojednávanie bude doručené okrem zástupcu aj účastníkovi závisí od zváženia súdu, ktorý tak urobí vtedy, ak považuje osobnú účasť účastníka na pojednávaní za potrebnú, napríklad ak mieni účastníka na pojednávaní vypočuť. Ak nemá účastník na pojednávaní osobne niečo vykonať, stačí, aby na pojednávanie bol predvolaný len jeho zástupca. Zástupca je totiž oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. 9. 2010, sp. zn. 6Sžo/226/2010)

Z odôvodnenia:

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 13S/68/2009-48 zo dňa 29.6.2010 zamietol podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Vedúceho oddelenia výkonu trestu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom č. 381551/1 zo dňa 1.7.2009, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie č. 381551/1-2009 zo dňa 24.6.2009 o uložení disciplinárneho trestu - pokarhania žalobcu pre porušenie povinnosti odsúdeného podľa § 39 písm. b) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 475/2005 Z. z."). O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že podľa jeho názoru žalovaný postupoval v súlade so zákonom č. 475/2005 Z. z., keďže žalobca dňa 5.6.2009 neuposlúchol príkaz príslušníka zboru a zamestnanca ústavu (§ 39 písm. b/ citovaného zákona), čím sa dopustil disciplinárneho previnenia (§ 52 ods. 2 citovaného zákona), za čo mu bol uložený disciplinárny trest pokarhanie (§ 52 ods. 3 písm. a/ citovaného zákona). Uviedol, že v prejednávanej veci bolo medzi účastníkmi sporné, či žalovaný konal v súlade so zákonom, ak od žalobcu ako odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody vyžadoval podpis na internom tlačive – doručovacej knihe pošty, ktorým mal žalobca potvrdiť prevzatie doručenej poštovej zásielky. Krajský súd poukázal na to, že žalovaný počas výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného zabezpečuje v jeho mene prijímanie a odosielanie korešpondencie, balíkov a poukazov poštového platobného styku, pričom v rámci riadiacich a kontrolných kompetencií môže vydávať interné pokyny, medzi ktoré nepochybne patrí aj Rozkaz č. 46 zo dňa 22.12.2006 vydaný Generálnym riaditeľom Zboru väzenskej a justičnej stráže, podľa ktorého úsek služobnej činnosti vedie predpísanú evidenciu a zabezpečuje prehľad o prijatí zásielky, jej postúpení, vybavení, odoslaní a uložení originálu. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu o porušení jeho ústavných práv, najmä práva na ochranu osobnosti žalovaným, pretože podpis v doručovacej knihe pošty nemožno považovať za taký prejav osobitej povahy, ktorý je chránený Ústavou Slovenskej republiky a Občianskym zákonníkom. Výrok o nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi odôvodnil krajský súd jeho neúspechom v konaní v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p..