Vykonávanie dôkazov v sporovom konaní

Zákon v ustanovení § 120 ods. 1, veta tretia, O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné, účastníkmi konania nenavrhované dôkazy. Ich vykonanie však podmieňuje ich výnimočnosťou, ako aj ich nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania najavo (súd má o ňom vedomosť), bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.

(uznesenie Najvyššieho súdu, sp. zn. 5 Cdo 170/2008 zo dňa 25. novembra 2008)

Z rozhodnutia:

Okresný súd v Rimavskej Sobote rozsudkom z 15. októbra 2007 č.k. 11 C 294/2005- 86 určil, že výpoveď odporkyne z pracovného pomeru navrhovateľky zo dňa 11.3.2005, podľa § 63 ods. l písm. e/ Zákonníka práce pre porušenie pracovnej disciplíny, nie je platná. Odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľke k rukám jej právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 17 914,-- Sk a S. na účet v Š. náhradu trov konania vo výške 1 600,-- Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe dokazovania súd dospel k záveru, že odporkyňa na doručovanej zásielke nekonkretizovala jej obsah a preto bolo možné pochybovať, či zásielka vôbec obsahovala výpoveď, resp. inú korešpondenciu týkajúcu sa pracovného pomeru medzi účastníkmi konania. Okresný súd uveril tvrdeniu navrhovateľky, že zásielku prevzal jej vtedajší manžel, ktorý aj jej prevzatie podpísal. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie porovnaním podpisu na uvedenej doručenke s vlastnoručným podpisom navrhovateľky na jej bankomatovej karte a konštatoval, že podpisy sú rozdielne a teda to svedčí o pravdivosti tvrdení navrhovateľky o doručení výpovede jej manželovi. Okrem toho, že výpoveď nebola navrhovateľke doručená zamestnávateľom do vlastných rúk, ale túto prevzala iná osoba, neplatnosť výpovede odôvodnil aj tým, že výpoveď nebola ani vopred prerokovaná zo zástupcami zamestnancov. O nedodržaní postupu zamestnávateľa svedčí fakt, že k výpovedi datovanej dňom 11.3.2005 sa odborová organizácia vyjadrila písomne až 18.3.2005, pričom medzičasom 15.3.2005 bola výpoveď doručená inej osobe ako navrhovateľke, t.j. ešte pred jej prerokovaním odborovou organizáciou. Z uvedených dôvodov sa preto súd prvého stupňa už ďalej nezaoberal samotným konaním navrhovateľky, v ktorom odporkyňa videla porušenie pracovnej disciplíny, a pre ktoré s ňou skončila pracovný pomer výpoveďou. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a § 148 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 11. marca 2008 rozsudok okresného súdu zmenil a návrh zamietol. Navrhovateľku zaviazal zaplatiť odporkyni k rukám jej právnej zástupkyne trovy konania vo výške 22 203,-- Sk a na účet súdu prvého stupňa vedený v Š. v B. náhradu trov konania vo výške 1 600,-- Sk, všetko do troch dní. Po doplnení dokazovania oboznámením sa s vyjadrením S. P., a.s. R. P. C. K. zo dňa 5.11.2007 dospel k záveru o potrebe zmeny napadnutého rozsudku podľa § 220 O.s.p. z dôvodu, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v otázke doručenia výpovede a jej prerokovania so zástupcami zamestnancov. Odvolací súd poukázal na to, že v konaní boli vypočuté svedkyne Z. a K., z výpovedí ktorých nesporne vyplynulo, že výbor základnej organizácie Odborového zväzu pracovníkov školstva (§ 11 a ods. l Zákonníka práce) na svojom mimoriadnom zasadnutí 11.3.2005 na žiadosť riaditeľky školy prerokoval výpoveď. Stalo sa tak teda ešte pred tým, ako zamestnávateľ túto ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk" v zmysle § 38 ods. 2 Zákonníka práce odovzdal na poštovú prepravu dňa 14.3.2005. Poukázal aj na to, že Zákonník práce žiadne osobitné náležitosti pokiaľ ide o prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov neupravuje. Pre posúdenie či bol splnený predpoklad pre platné rozviazanie pracovného pomeru uvedený v ustanovení § 74 Zákonníka práce súd skúma len či, a aké stanovisko zaujal príslušný odborový orgán k výpovedi, ktorú zamestnávateľ zamýšľa vykonať. To akým spôsobom príslušný odborový orgán vec prejednal, je jeho vnútornou záležitosťou, ktorú súd nie je oprávnený preskúmavať. Na základe poverenia predsedníčka výboru ZO Z. oznámila riaditeľke školy záporné stanovisko, ktoré výbor zaujal k výpovedi. Písomné stanovisko bolo vypracované až po ukončení týždenných jarných prázdnin 18.3.2005. Z uvedeného preto bolo možné konštatovať, že toto následné písomné vyhotovenie stanoviska bolo len prostriedkom zabezpečenia dôkazu o predmete rokovania výboru základnej organizácie odborového zväzu, teda potvrdením o predchádzajúcom prerokovaní výpovede v zmysle § 74 Zákonníka práce.