TlačPoštaZväčšiZmenši

Neurčitosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva

17.3. 2011, 18:00 |  najpravo.sk

Občiansky zákonník v cit. § 553 výslovne nerieši situáciu, ak dlžník zabezpečený záväzok riadne a včas nesplní, teda ak nenastane rozväzovacia podmienka. Z podstaty tohto inštitútu ale vyplýva, že v dôsledku nesplnenia rozväzovacej podmienky sa vlastníctvo veriteľa stane nepodmieneným, v dôsledku čoho môže realizovať svoje vlastnícke právo k veci ako plnohodnotný vlastník. Podľa názoru odvolacieho súdu za tejto situácie zabezpečovací prevod práva musí plniť i funkciu uhradzovaciu, čo cit. § 553 Občianskeho zákonníka nevylučuje, keďže inak by nemal pre veriteľa fakticky zmysel a pre dlžníka by nepredstavoval žiadnu hrozbu, čím by sa minul účelu, ktorým má byť zabezpečenie splnenia záväzku. O tom akým spôsobom sa tak má stať ale Občiansky zákonník mlčí. V dôsledku toho, pokiaľ by zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva neobsahovala dojednanie o tom, ako sa zmluvné strany vyporiadajú v prípade, že dlžník zaistenú pohľadávku veriteľovi neuhradí riadne a včas, by bola absolútne neplatná pre svoju neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže by vyvolávala neistotu o obsahu práv a povinností účastníkov zmluvy pre prípad, že dlžník záväzok nesplní a to neistotu, ktorá nemôže byť odstránená výkladom.

(rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 17. marca 2010, sp. zn. 24Co/346/2009)

Z rozhodnutia:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, že zmluva o úvere č. 81/2006 zo dňa 12.5.2006, ktorá bola uzavretá medzi odporcom ako veriteľom a navrhovateľkou ako dlžníčkou a zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ako príloha č. 1 k zmluve o úvere č. 81/2006 na nehnuteľnosť zapísanú K. Ú. v T. S. K. v D. S. na LV č. 339 v kat. úz. V. M. ako parc. č. 3129 zastavané plochy a nádvoria o výmere 325 m2 a rodinný dom súp. č. XX. na parc. č. 3129, sú neplatné. Súd zároveň rozhodol, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 34, § 37 ods. 1, 2 a 3 a § 39 Občianskeho zákonníka odôvodnil tým, že predmetné právne úkony neboli urobené slobodne a vážne. Jednalo sa o zastretý právny úkon, teda úver nie pre navrhovateľku, ale pre Ing. Z. L., ako to bolo preukázané výpoveďou Ing. J. B., pričom Ing. L. boli aj vyplatené peniaze. Navrhovateľka bola uvedená do omylu a nevedela pochopiť dosah a obsah oboch zmlúv. Keďže tieto úkony neboli urobené vážne, keď ich cieľom bol úver nie pre navrhovateľku, ale pre tretiu osobu, svojím obsahom a účelom odporujú zákonu, obchádzajú ho a zároveň sa priečia dobrým mravom, preto sú absolútne neplatné. V dôsledku toho súd návrhu vyhovel a s použitím § 150 ods. 1 O.s.p. súd v konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, keďže nie odporca zavinil neplatnosť uvedených právnych úkonov.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie odporca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol a odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Argumentoval tým, že dôvody rozsudku nie sú v súlade so zisteným skutkovým stavom. Pokiaľ omyl navrhovateľky spočíval v jej neschopnosti poskytnuté peňažné prostriedky z titulu úveru vrátiť, nejedná sa o omyl, o ktorom vedel alebo musel vedieť odporca, najmä pokiaľ sama navrhovateľka urobila prehlásenia obsiahnuté v čl. 11 bod 1, 4 a 5 úverovej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na to, že navrhovateľka je spôsobilá na právne úkony a jej spôsobilosť nie je nijakým spôsobom obmedzená. Podľa odvolateľa navrhovateľka nijakým spôsobom v konaní nepreukázala nedostatok slobody svojej vôle, naopak jej vážnosť preukázala sama svojou výpoveďou, čo potvrdili svedkovia L. a B.. Podľa odvolateľa v konaní nebol ani preukázaný rozpor napadnutých právnych úkonov s dobrými mravmi, keďže navrhovateľka nepreukázala v čom konkrétne by tento rozpor mal spočívať. Napadnuté zmluvy sa nevymykajú iným právnym úpravám v obchodno-záväzkových vzťahoch, ktoré súdy SR v mnohých predchádzajúcich konaniach uznali za platné a poskytli subjektom týchto práv právnu ochranu.

Navrhovateľka odvolací návrh nepodala. Vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu doručenom prostredníctvom splnomocneného zástupcu podľa obsahu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Zdôraznila, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že neprevzala žiadne finančné prostriedky, pričom bola zo strany Ing. L. podvedená, o čom svedčí aj obžaloba na ňu, v ktorej je obžalovaná z 19 obdobných skutkov.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( § 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné ( § 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( § 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vo svojej podstate vecne správny.

Navrhovateľka sa podanou žalobou domáha, aby súd určil, že zmluva o úvere aj zmluva o zabezpečovacom prevode práva obe zo dňa 12.5.2006, ktoré ako dlžníčka uzavrela s odporcom ako veriteľom, sú neplatné. Argumentovala predovšetkým tým, že odporca v rozpore s obsahom zmluvy a § 497 Obchodného zákonníka jej neodovzdal žiadne finančné prostriedky. V dôsledku toho ona nie je dlžníčkou odporcu.

Odporca sa bránil predovšetkým tým, že neplnenie na základe úverovej zmluvy nemôže byť dôvodom na vyslovenie jej neplatnosti. V konaní bolo pritom preukázané, že on na základe predmetnej zmluvy o úvere plnil. Pokiaľ plnil do rúk L., je nepochybné, že existuje buď splnomocnenie alebo sprostredkovateľská zmluva medzi navrhovateľkou a L..

Z čl. I. Zo zmluvy o úvere č. 81/2006 zo dňa 12.5.2006 uzavretej medzi odporcom ako veriteľom a navrhovateľkou ako dlžníčkou bolo zistené, že odporca sa zaviazal poskytnúť v deň podpisu zmluvy v prospech dlžníčky v hotovosti peňažné prostriedky v sume 600.000, - Sk na dobu od 12.5.2006 do 12.8.2006 a navrhovateľka sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky spolu s príslušenstvom v štyroch mesačných splátkach vždy ku dňu 31.5.2006, 30.6.2006 a 31.7.2006 po 28.480, - Sk (úrok) a dňa 12.8.2006 istinu 600.000, - Sk.

V čl. II zmluvné strany dohodli, že veriteľ poskytne peňažné prostriedky navrhovateľke v hotovosti pri podpise zmluvy a navrhovateľka svojím podpisom na zmluve potvrdila vyplatenie prepočítanie a prevzatie uvedených peňažných prostriedkov. V čl. II ods. 2 a 3 zmluvy o úvere sa navrhovateľka zaviazala započítaním na pohľadávku veriteľa uhradiť všetky vymenované náklady, poplatky a výdavky súvisiace s úverom, okrem iných i všetky náklady v rámci súdneho a mimosúdneho vymáhania i náklady spojené s obstaraním peňažných prostriedkov a ich zabezpečením. V prípade, že by navrhovateľka porušila niektorú z povinnosti vymedzených v čl. 2 ods. 3 zmluvy, zaviazala sa veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 30% z istiny a to za každé aj opakované porušenie povinností. V čl. II.a navrhovateľka podpisom na zmluve potvrdila, že jej veriteľ poskytol v jej prospech peňažné prostriedky v sume 600.000, - Sk, že ich prevzala v hotovosti a zaviazala sa ich vrátiť aj s príslušenstvom a zaplatiť dohodnutý úrok podľa čl. III zmluvy. Obdobne v čl. III ods. 1 zmluvy sa potvrdzuje, že predmetné peniaze boli poskytnuté v hotovosti pri podpise zmluvy a podpisom dlžník potvrdil ich prevzatie. V čl. III ods. 3 sa dlžník zaviazal v prípade predčasného vrátenia peňažných prostriedkov zaplatiť vzájomne dohodnuté úroky nielen do doby vrátenia úveru, ale až do doby, kedy mali byť podľa tejto zmluvy vrátené. V čl. IV ods. 1 zmluvné strany dohodli, že v prípade nevrátenia peňažných prostriedkov riadne a včas veriteľ má právo požadovať úrok vo výške 0, 5% denne od dátumu splatnosti až do zaplatenia a súčasne zmluvnú pokutu vo výške 30% z poskytnutých peňažných prostriedkov - istiny, ktorá sa uplatňuje na každú jednu splátku. V čl. IV bod 3 sa dlžník zaviazal, že ak uvedie veriteľa do omylu alebo mu poskytne nepravdivé údaje, zaplatí veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 100% z poskytnutého úveru a zároveň sa stáva úver okamžite splatným v celom rozsahu spolu s príslušenstvom. V čl. VII ods. 4 písm. a) bolo dojednané, že v prípade inflácie vyššie ako 2% ročne veriteľ môže vyhlásiť úver za splatný. V čl. VIII ods. 2 bolo dojednané, že ku dňu podania návrhu na konkurz na majetok dlžníka veriteľ definitívne nadobúda vlastnícke právo k založenej nehnuteľnosti a zaniká nárok dlžníka na vrátenie uhradenej časti zabezpečovanej pohľadávky. Obdobne podľa čl. VIII ods. 3 v deň podania návrhu na vykonanie exekúcie veriteľ definitívne nadobúda vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti a zaniká nárok dlžníka na vrátenie už uhradenej časti pohľadávky. Obdobne v čl. IX zmluvné strany dohodli, že definitívnym nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnosti veriteľom zaniká nárok dlžníka na vrátene už zaplateného úveru s príslušenstvom. Účastníci pritom zároveň formálne prehlásili, že tento záväzok nie je v rozpore s dobrými mravmi je platný a právne relevantný. V čl. I ods. 6 bolo dohodnuté, že v prípade, ak si veriteľ uplatní vzájomne dohodnutú zmluvnú pokutu, dlžník týmto predáva a veriteľ kupuje všetky hnuteľné veci nachádzajúce sa v nehnuteľnosti a na nehnuteľnosti opísanej v čl. IV zmluvy, pričom sa dohodli na kúpnej cene za tieto hnuteľné veci vo výške vzájomne dohodnutej zmluvnej pokuty ako i na tom, že kúpna cena za tieto hnuteľné veci sa vzájomne započítava s výškou vzájomne dohodnutej zmluvnej pokuty. V čl. XI bod 10.2 bolo dohodnuté, že dlžník dáva veriteľovi neodvolateľný súhlas, aby jednostranne a bez osobitného súhlasu dlžníka navýšil istinu spolu s príslušenstvom, ako aj výšku zmluvnej pokuty o dlžnú sumu, ktorá vznikla v súvislosti so skutočnosťami uvedenými pod písm. a) až f) (ak sa po uzatvorení zmluvy objaví dlh dlžníka, ktorý zatajil, o ktorom nevedel, ktorý vznikol po uzatvorení zmluvy, vznikol zo zmluvy o výkone správy, resp. zo zmluvy o spoločenstve, je evidovaný ako daňový nedoplatok, vznikol v spojitosti s užívaním predmetnej nehnuteľnosti) a to o dlžnú sumu, ktorá vznikla v súvislosti so skutočnosťami uvedenými pod písm. a) až f). V čl. XIII ods. 1 a 2 je opätovne ujednanie o tom, že v prípade, že sa veriteľ stane definitívnym vlastníkom nehnuteľnosti, dlžník nemá právo na vrátenie už zaplateného úveru s príslušenstvom. V čl. XIV ods. 4 zmluvné strany dohodli, že ich právny vzťah sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. bez ohľadu na povahu účastníkov.

Zo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva uzavretej toho istého dňa 12.5.2006 medzi odporcom ako veriteľom a navrhovateľkou ako dlžníčkou, ktorý tvorí prílohu zmluvy o úvere bolo zistené, že dlžník na zabezpečenie splnenia svojho záväzku podľa úverovej zmluvy istiny vrátane príslušenstva, prevádza v prospech veriteľa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným u K. Ú. v T. v S. K. D. S. na LV č. 339 v kat. úz. V. M., pozemok parc. č. 3129 a stavbu na tejto parcele rodinný dom súp. č. XX.. V čl. VI účastníci dojednali, že predmetná zmluva má povahu práva prevedeného z rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok sa splní, kedy dlžník opätovne nadobudne právo prevedené na veriteľa. V prípade ale, že dlžník neupokojí pohľadávku veriteľa v príslušnej mene riadne a včas, veriteľ je oprávnený úver okamžite vyhlásiť za splatný, okrem toho i z dôvodov uvedených v čl. V ods. 5, 7, 8 a 9 zmluvy a veriteľ definitívne nadobudne vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, pričom postačí, ak dlžník neuhradí čo i len časť príslušenstva pohľadávky alebo istiny v dohodnutej lehote. Za nadobúdaciu cenu nehnuteľností sa potom bude považovať výška pohľadávky veriteľa ku dňu podania návrhu na zápis definitívneho vkladu vlastníckeho práva v prospech veriteľa, pričom zaniká povinnosť dlžníka splácať ďalej úver s príslušenstvom pokiaľ veriteľ nerozhodne inak, dlžník pritom nemá nárok na vrátenie už zaplateného úveru s príslušenstvom.

Navrhovateľka sa v danom prípade domáha svojho nároku určovacom žalobou v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., pre ktorej úspešnosť je podmienkou, aby mala na určení neplatnosti oboch právnych úkonov naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení neplatnosti právneho úkonu je pritom potrebné skúmať vždy so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel navrhovateľom navrhovaného rozhodnutia (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 224/2008).

Pri skúmaní podmienok uvedený v § 80 písm. c) O.s.p. umožňujúcich riešenie práva súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere resp. pôžičke má navrhovateľ - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov Európskej únie, ale i domáca právna úprava), pretože potrebuje mať vyriešenú otázku aký je jeho skutočný dlh. Jeho postavenie sa vyriešením určovacej žaloby stane istejším, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá by mohla byť v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uzavrel, že v danom prípade je daný naliehavý právny záujem navrhovateľky na určení neplatnosti oboch zmlúv. (obdobne NS SR vo veci 1M Cdo 1/2009). S poukazom na ust. § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona pritom, keďže v danom prípade nedošlo k žiadnej následnej ďalšej právnej zmene, katastrálny úrad i na základe rozsudku, ktorým súd určí, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva je neplatná, zapíše právnu zmenu, teda stav vlastníckych práv k nehnuteľnosti taký, aký panoval pred zápisom na základe tejto zmluvy.

Účastníci ako hlavný záväzok uzavreli dňa 12.5.2006 zmluvu o úvere č. 81/2006. Keďže v zmluve bolo dojednané, že navrhovateľka mala úver splatiť iba štyrmi splátkami v lehote štyroch mesiacov, teda v lehote nepresahujúcej dvanásť mesiacov, v zmysle § 1 ods. 2 písm. e) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ..., sa tento zákon na daný vzťah účastníkov nevzťahuje.

V konaní bolo nesporným, že odporca pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. podnikateľskej činnosti, je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka považovať za dodávateľa. Keďže odporkyňa ako fyzická osoba pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, bolo potrebné ju považovať v zmysle § 52 ods. 4 za spotrebiteľa a predmetnú zmluvu o úvere, ktorú uzavrel dodávateľ so spotrebiteľkou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľské zmluvy sú upravené v 5. hlave Občianskeho zákonníka v § 52 a nasledujúcich, ktoré odvolací súd aplikoval v znení rozhodnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, teda ku dňu 12.5.2006.

I keď účastníci v zmluve o úvere v zmysle § 262 ods. 1 Občianskeho zákonníka dojednali spravovanie sa ich vzťahu Obchodným zákonníkom, keďže v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od úpravy obsiahnutej v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, bolo nevyhnutným navrhovateľke ako spotrebiteľke poskytnúť ochranu podľa Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka potom spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa («neprijateľná» «podmienka»). § 53 Občianskeho zákonníka v ods. 3 vymenúva «neprijateľné» «podmienky» uvedené v spotrebiteľskej zmluve, tento výpočet je ale iba demonštratívny. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia «neprijateľné» «podmienky» upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Okrem toho v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zák. je i pre obchodné záväzkové právo aplikovateľné pravidlo o rozpore s dobrými mravmi a následná sankcia neplatnosti právneho úkonu (pozri komentár Obchodného zákonníka vydavateľstva C. H. Beck 2. vydanie rok 2006, str.708).

Za dobré mravy, ktoré právny poriadok Slovenskej republiky nedefinuje, je pritom možné považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré boli v historickom vývoji osvedčené určitou dávkou nemennosti, vystihujú podstatné historické tendencie, ktoré rešpektuje rozhodujúca časť spoločnosti a majú povahu noriem základných. Sú to teda určité základné všeobecne uznávané v spoločnosti panujúce morálne zásady ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi.

Ekvivalentom dobrých mravov podľa Občianskeho zákonníka je inštitút poctivého obchodného styku obsiahnutý v § 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

Absolútna neplatnosť právneho úkonu pritom nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) a to voči každému. Každý kto má na tom naliehavý právny záujem sa jej môže bez časového obmedzenia dovolávať. Súd pri tom na absolútnu neplatnosť musí prihliadať aj bez návrhu (ex officio) z úradnej povinnosti. Plnením z absolútneho neplatného právneho úkonu potom vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Posúdiac obsah zmluvy o úvere č. 81/2006 uzavretej účastníkmi, podľa vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, odvolací súd dospel k záveru, že «neprijateľnými» «podmienkami» spôsobujúcimi značnú nerovnováhu a hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľky ako spotrebiteľky a zároveň v rozpore s dobrými mravmi a preto neplatné sú nasledovné dojednania:

Ust. čl. I zmluvy, ktorým bol dojednaný úrok zo sumy 600.000, - Sk za obdobie od 12.5.2006 do 12.8.2006 pevnou sumou 85.440, - Sk, čo predstavuje ročný úrok 57%. Pritom v roku 2006 priemerná úroková miera z nových úverov domácnostiam dosahovala 12, 82% (zdroj: W.). Keďže úroková miera dojednaná účastníkmi v zmluve o úvere približne 4, 5 násobne prekračovala obvyklú úrokovú mieru, odvolací súd považoval dojednaný 57% úrok zo sumy 600.000, - Sk poskytnutej na dobu troch mesiacov za neprimerane vysoký a odporujúci dobrým mravom, ktorý zároveň spĺňa i atribút neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Z uvedeného dôvodu je predmetné dojednanie o úroku v sume 85.440, - Sk absolútne neplatným. Obdobne judikoval i NS ČR v rozhodnutí sp. zn. 21Cdo 1484/2004, v ktorom uviedol, že neprimeranou a teda odporujúcou dobrým mravom je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe ich dojednania obvyklú, stanovenú najmä s prihliadnutím k najnižším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

Obdobne odvolací súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku a zároveň v rozpore s dobrými mravmi dojednanie v čl. II ods. 4 zmluvy, podľa ktorého za porušenie zmluvnej povinnosti mala vzniknúť dlžníčke povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 30% z istiny a to za každé aj opakované porušenie povinností. Takáto výška zmluvnej pokuty vo výške 200.000, - Sk za každé vymenované porušenie zmluvnej povinnosti je krajne prehnaná a neprimeraná, rozumne neodôvodniteľná.

Za v rozpore s dobrými mravmi a zároveň za neprimerané dojednanie v predmetnej zmluve o úvere odvolací súd považoval tiež dojednanie obsiahnuté v čl. III ods. 3, ktorým bola dlžníčka zaviazaná v prípade predčasného vrátenia peňažných prostriedkov zaplatiť vzájomne dohodnuté úroky nielen do doby vrátenia úroku, ale až do doby, kedy by mali byť podľa tejto zmluvy o úvere vrátené. Takéto dojednanie je zjavne nevýhodné pre dlžníčku a rozumne neodôvodniteľné. Okrem toho je toto dojednanie i v rozpore s kogentným ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté prostriedky pred dobou určenou v zmluve, pričom úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov a preto i pre rozpor so zákonom absolútne neplatné.

Rovnako za neprijateľnú zmluvnú podmienku a zároveň v rozpore s dobrými mravmi odvolací súd považoval tiež dojednanie obsiahnuté v čl. IV bod 1 zmluvy podľa ktorého, ak nebudú vrátené peňažné prostriedky riadne a včas, veriteľ má právo požadovať i úrok z omeškania vo výške 0, 5% denne (t.j. vo výške 182, 5% ročne) a okrem toho naviac dlžník je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 30% z poskytnutých peňažných prostriedkov, teda vo výške 180.000, - Sk a to za omeškanie s každou jednou splátkou. V čl. IV bod 3 bolo dohodnuté, že ak dlžník uvedie veriteľa do omylu alebo mu poskytne nepravdivé údaje, zaplatí veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 100% z poskytnutého úveru, teda vo výške 600.000, - Sk, pričom dlh sa stane okamžite splatným. Všetky vyššie uvedené dojednania sankcií podľa názoru odvolacieho súdu sú v hrubom nepomere k porušeniu dotknutých právnych povinností, nezodpovedajúce hospodárskemu riziku na strane veriteľa a preto neplatné jednak z toho dôvodu, že sú «neprijateľnými» «podmienkami» a jednak i v príkrom rozpore s dobrými mravmi.

Obdobne za neprijateľnú zmluvnú podmienku v rozpore s dobrými mravmi odvolací súd považoval tiež ust. čl. VII ods. 4 písm. a) zmluvy, podľa ktorej v prípade, že bude inflácia vyššia ako 2% ročne veriteľ môže jednostranne vyhlásiť úver za splatný, keďže inflácia v uvedenej výške je bežná a dôvodne očakávateľná a zo strany dlžníka neovplyvniteľná. Z obdobných dôvodov súd považoval za neplatné dojednanie tiež v čl. VIII ods. 2 a 3 zmluvy podľa ktorej ku dňu podania návrhu na konkurz na majetok dlžníka alebo návrhu na vykonanie exekúcie veriteľ definitívne má nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti a zároveň má zaniknúť nárok dlžníka na vrátenie uhradenej časti pohľadávky, obdobne ako rovnaké dojednanie v čl. XIII ods. 2. Obdobne za absolútne neplatné bolo potrebné považovať dojednanie v poslednej vete čl. IX podľa ktorej definitívnym nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech veriteľa zaniká nárok dlžníka na vrátenie už zaplateného úveru. V extrémnom prípade, by tak totiž v súlade s dojednaním v zmluve, i v dôsledku nezaplatenia 1, - Sk dlhu, prípadne i omeškania s platením o jeden deň, sa veriteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti v hodnote zrejme prevyšujúcej 1.000.000, - Sk a zároveň by mu bol splnený záväzok v sume 685.439, - Sk.

Za ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníčky ako spotrebiteľky odvolací súd tiež považoval dojednanie v čl. XI bod 6 podľa ktorej, ak si veriteľ uplatní zmluvnú pokutu dlžník týmto predáva a veriteľ kupuje všetky hnuteľné veci nachádzajúce sa v nehnuteľnosti a na nehnuteľnosti, pričom bez ohľadu na to, aby bolo zrejmé aký bude rozsah a hodnota týchto hnuteľných vecí sa dopredu zmluvné strany dohodli na kúpnej cene za tieto nehnuteľnosti vo výške vzájomne dohodnutej zmluvnej pokuty.

Odvolací súd obdobne považoval za absolútne neplatné dojednanie v čl. XI ods. 10.2 zmluvy podľa ktorej dlžníčka dala veriteľovi dopredu neodvolateľný súhlas, aby jednostranne a bez jej osobitného súhlasu navýšil istinu s príslušenstvom o dlžnú sumu, ktorá vznikla v súvislosti so skutočnosťami uvedenými pod písm. a) až f), teda ak by sa objavil iný dlh dlžníčky, ktorý by bol zatajený, o ktorom nevedela, ktorý vznikol po uzatvorení zmluvy, ktorý vznikol zo zmluvy o výkone správy, ktorý je evidovaný ako daňový nedoplatok alebo ktorý vznikol v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti. I toto dojednanie je rozumne neodôvodniteľné a značne nerovnovážne v prospech dlžníčky.

V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu, alebo z okolností za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Odvolací súd pritom rešpektoval v našom občianskom práve uplatňovanú zásadu, že právne úkony je treba vykladať tak, aby čo najviac zodpovedali úmyslu strán a tiež tak, aby bola pokiaľ je to možné, zachovaná ich platnosť. Ak je teda možnosť dvoch výkladov, z ktorých jeden ponecháva právny úkon aspoň v určitej podobe v platnosti a druhý ho úplne zneplatňuje, potom má prednosť ten výklad, ktorý podporuje aspoň čiastočnú platnosť. Akonáhle sú však zistené také skutočnosti, ktoré z dôležitého záujmu spoločnosti odôvodňujú neplatnosť celého právneho úkonu, neprichádza do úvahy teória zachovania jeho aspoň čiastočnej platnosti.

Pri tak značnom počte vymenovaných ustanovení zmluvy o úvere, ktoré sú absolútne neplatné a ktoré sa dotýkajú i podstatných náležitostí zmluvy o úvere, (najmä v časti dojednania úrokov), s prihliadnutím na jej povahu a obsah, ako i na vôľu najmä veriteľa pretransformovanú do textu zmluvy, (ktorý bol výlučne v jeho dispozícii), je odvolací súd toho názoru, že neplatnosť uvedených častí zmluvy o úvere, keďže ich nemožno dobre oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, spôsobuje v zmysle cit. § 41 Občianskeho zákonníka, absolútnu neplatnosť celej zmluvy o úvere.

V danom prípade navrhovateľka argumentovala predovšetkým tým, že ona žiadne peniaze na základe predmetnej úverovej zmluvy od odporcu nedostala. Toto jej tvrdenie bolo v konaní v podstate preukázané i výpoveďami svedkov, keď prvostupňový súd na základe nich správne uzavrel, že predmetné finančné prostriedky po uzavretí zmluvy o úvere neboli odovzdané do rúk priamo navrhovateľky, ale že si ich ponechala svedkyňa L..

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že zmluva o úvere na rozdiel od zmluvy o pôžičke je konsenzuálnym a nie reálnym právnym úkonom. To znamená, že na jej vznik sa nevyžaduje, aby peňažné prostriedky boli veriteľom i reálne odovzdané dlžníkovi. Zo zmluvy o úvere vzniká záväzok veriteľa, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech dohodnuté peňažné prostriedky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Z uvedeného i v zmysle § 500 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že navrhovateľka ako dlžníčka mala právo uplatňovať si voči odporcovi poskytnutie predmetných finančných prostriedkov. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že tak neurobila preto, že predmetné finančné prostriedky si nepožičiavala pre seba, ale pre svedkyňu L.. Tu treba poukázať na to, že žiadne kogentné ustanovenie zákona nebráni tomu, aby bezprostredne po prenechaní peňazí na základe zmluvy o úvere ich nemohol dlžník ďalej hospodársky využiť podľa vlastnej predstavy vrátane ich ďalšieho prenechania inej osobe. Preto teda ak sa navrhovateľka rozhodla, že uzavrie zmluvu o úvere, založí svoje nehnuteľnosti a finančné prostriedky z úveru prenechá ďalej svedkyni L., táto skutočnosť sama osebe nerobí zmluvu o pôžičke bez ďalšieho neplatnou.

Keďže zmluva o zabezpečovacom prevode práva je i v zmysle jej systematického zaradenia do 5. oddielu 8. časti Občianskeho zákonníka záväzkom akcesorickým vo vzťahu k hlavnému záväzku, ktorým je zmluva o úvere, v dôsledku čoho nemôže existovať samostatne a jej právny osud je spojený s osudom hlavného záväzku, potom vyslovenie neplatnosti zmluvy o úvere má automaticky za následok i neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva.

Odhliadnuc od toho je odvolací súd toho názoru, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva je neplatná i z iných nasledovných dôvodov:

Zabezpečenie záväzkov prevodom práva je upravené výlučne v Občianskom zákonníku. Preto i ak by záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere bolo potrebné v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, s poukazom na dojednanie účastníkov v zmluve, bolo potrebné posudzovať podľa Obchodného zákonníka, s poukazom na § 1 ods. 2 veta druhá Obchodného zákonníka je potrebné zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva posudzovať podľa Občianskeho zákonníka.

V čase uzavretia predmetnej zmluvy Občiansky zákonník upravoval zabezpečenie záväzkov prevodom práva výlučne v ust. § 553. V zmysle ods. 1 tohto ustanovenia splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Podľa ods. 2 tohto ustanovenia zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne. Až novelizáciou Občianskeho zákonníka zák. č. 568/2007 s účinnosťou od 1.1.2008 bolo toto ustanovenie novelizované a doplnené ustanoveniami citovanými prvostupňovým súdom 553a až 553d. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2008 potom v § 879j Občianskeho zákonníka zakotvili, že ustanoveniami novely sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008, avšak vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.2008 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že na vznik predmetnej zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti a posúdenie nárokov z tejto zmluvy plynúcich bolo potom potrebné aplikovať ust. § 553 Občianskeho zákonníka v znení pred uvedenou novelou.

Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva podľa cit. § 553 Občianskeho zákonníka, postupuje dlžník veriteľovi podmienene svoje právo, ktoré má proti inému, ale zákon nevylučuje ani prevod práva vecného včítane práva vlastníckeho, na veriteľa s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude splnený, teda že splnením dlhu prevedené právo prechádza späť na dlžníka. Zabezpečovací prevod práva teda spočíva v podmienenom prevode práva z dlžníka na veriteľa. Zmyslom tohto prevodu je predovšetkým motivovať dlžníka na riadnom a včasnom splnení jeho záväzku. Ako bolo už uvedené vyššie, keďže zabezpečovací prevod práva má akcesorickú povahu, musí existovať ako predmet zaistenia platný hlavný záväzok. Rozväzovacia podmienka, že zabezpečený záväzok bude splnený, sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky splnením tak, že právne úkony, ktorými bolo právo prevedené strácajú účinnosť a právo, v rozsahu v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka. Prevod práva na veriteľa teda zo zákona zaniká. Namiesto rozväzovacej podmienky právna teória pripúšťa, že je možné v zmluve dojednať spätný prevod práva po splnení záväzku (tzv. fiduciálny prevod), ako tomu bolo i v danom prípade. Pre zmluvu o zabezpečovacom prevode práva cit. ust. § 553 Občianskeho zákonníka nezakotvuje žiadne zvláštne obsahové náležitosti. Zmluva preto musí vyhovovať aspoň všeobecným požiadavkám, najmä musí byť dostatočne určitá. V zmluve musí byť okrem vymedzenia zmluvných strán obsiahnuté tiež vymedzenie zabezpečovaného záväzku a určenie práva, ktoré dlžník prevádza v prospech veriteľa. Z obsahu zmluvy musí byť tiež zrejmé, že sa jedná iba o zabezpečovací prevod práva, a nie o prevod trvalý. Podľa právnej teórie zmluvné strany nemusia výslovne rozväzovaciu podmienku dojednávať, keďže jej existencia je obsiahnutá v tom, že zmluva je uzatváraná k zaisteniu záväzku a tento úmysel strán musí byť zo zmluvy zrejmý. Zabezpečovací prevod práva je bezodplatný a je umožnený ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Náš právny poriadok nepripúšťa tzv. prepadný záloh. Rozdiel medzi zmluvou o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka a neplatným dojednaním o prepadnom zálohu spočíva v okamihu, kedy dochádza k prevodu práva. Zatiaľ čo pri zabezpečovacom prevode práva sa na základe zmluvy uzavretej podľa § 553 Občianskeho zákonníka nositeľom práva stáva podmienene veriteľ a splnenie záväzku dlžníkom má za následok obnovenie jeho práva, v prípade prepadného zálohu zostáva právo i po uzavretí zmluvy zachované dlžníkovi a naopak okamihom kedy má dôjsť k prevodu práva na veriteľa je moment omeškania dlžníka s plnením záväzku.

Právna teória teda pripúšťa, aby inštitút zabezpečovacieho prevodu práva bol vnímaný ako dojednanie s rozväzovacou podmienkou, ktorej splnením sa vlastníkom veci bez ďalšieho stáva pôvodný vlastník - dlžník (napríklad komentár k § 553 Občianskeho zákonníka JUDr. Jaromíra Svobodu a kolektív vydaného vydavateľstvom Eurounion spol. s r.o. v roku 2004), alebo ako fiduciálny prevod práva, pri ktorom riadnym a včasným splnením zabezpečenej pohľadávky sa neobnoví automaticky vlastnícke práva dlžníka k veci, avšak ten bude mať k dispozícii iba právo dožadovať sa spätného prevodu vlastníctva (napríklad komentár k Občianskemu zákonníku autora JUDr. Imricha Feketeho vydaného vydavateľstvom EPOS v roku 2007). V danom prípade zmluvné strany dohodli prevod nehnuteľností na odporcu s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok sa splní.

Občiansky zákonník v cit. § 553 výslovne nerieši situáciu, ak dlžník zabezpečený záväzok riadne a včas nesplní, teda ak nenastane rozväzovacia podmienka. Z podstaty tohto inštitútu ale vyplýva, že v dôsledku nesplnenia rozväzovacej podmienky sa vlastníctvo veriteľa stane nepodmieneným, v dôsledku čoho môže realizovať svoje vlastnícke právo k veci ako plnohodnotný vlastník. Podľa názoru odvolacieho súdu za tejto situácie zabezpečovací prevod práva musí plniť i funkciu uhradzovaciu, čo cit. § 553 Občianskeho zákonníka nevylučuje, keďže inak by nemal pre veriteľa fakticky zmysel a pre dlžníka by nepredstavoval žiadnu hrozbu, čím by sa minul účelu, ktorým má byť zabezpečenie splnenia záväzku. O tom akým spôsobom sa tak má stať ale Občiansky zákonník mlčí. V dôsledku toho, pokiaľ by zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva neobsahovala dojednanie o tom, ako sa zmluvné strany vyporiadajú v prípade, že dlžník zaistenú pohľadávku veriteľovi neuhradí riadne a včas, by bola absolútne neplatná pre svoju neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže by vyvolávala neistotu o obsahu práv a povinností účastníkov zmluvy pre prípad, že dlžník záväzok nesplní a to neistotu, ktorá nemôže byť odstránená výkladom.

V danom prípade ale zmluvné strany dojednali ako sa v prípade nesplnenia záväzku bude postupovať v čl. VI. ods. 3 zmluvy tak, že ak dlžník neuspokojí pohľadávku veriteľa riadne a včas, veriteľ je oprávnený okamžite vyhlásiť úver za splatný a definitívne nadobudne vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Za nadobúdaciu cenu nehnuteľnosti sa pritom bude považovať výška pohľadávky veriteľa ku dňu podania návrhu na zápis definitívneho vkladu vlastníckeho práva v prospech veriteľa, pričom dlžník nemá nárok na vrátenie už zaplateného úveru s príslušenstvom a zaniká povinnosť dlžníka splácať úver spolu s príslušenstvom, naviac s dovetkom: pokiaľ veriteľ nerozhodne inak.

Z uvedeného dojednania vyplýva, že navrhovateľka ako dlžníčka a prevádzateľka vlastníckeho práva nemá mať žiaden nárok na vydanie rozdielu medzi hodnotou danej nehnuteľnosti a dlžnou čiastkou vo forme nesplatenej časti úveru, včítane jeho príslušenstva. V extrémnom prípade, by tak v súlade s dojednaním v zmluve, i v dôsledku nezaplatenia 1, - Sk dlhu, prípadne i omeškania s platením o jeden deň, sa veriteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti v hodnote zrejme prevyšujúcej 1.000.000, - Sk a zároveň by mu bol splnený záväzok v sume 685.439, - Sk. Dojednanie účastníkov tým obsahuje prvky nedovoleného prepadného zálohu.

Odvolací súd je preto toho názoru, že dojednanie v zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom o tom, že v prípade nesplnenia záväzku sa veriteľ stane vlastníkom nehnuteľnosti za kúpnu cenu, ktorá sa rovná nesplatenej časti úveru, pričom zároveň navrhovateľke ako dlžníčke a prevádzajúcej zanikne nárok na vrátenie uhradenej časti zabezpečovanej pohľadávky, a to bez ohľadu na jej výšku, a bez nároku na vydanie tzv. hyperochy (rozdielu medzi hodnotou získanou veriteľom a dlhom dlžníčky včítane súvisiacich nákladov veriteľa, resp. prebytku speňaženia predmetu zabezpečenia), je dojednanie, ktorého obsah i účel je v príkrom rozpore s dobrými mravmi. V dôsledku toho, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, je toto dojednanie absolútne neplatným.

Keďže v dôsledku toho je neplatné dojednanie, ktoré, ako už bolo uvedené vyššie, je potrebné považovať za podstatnú náležitosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, teda také dojednanie, ktoré nie je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy ( § 41 Občianskeho zákonníka), je podľa názoru odvolacieho súdu neplatná celá zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti. Obdobne i v zmysle záveru NS SR obsiahnutom v rozhodnutí 8Sžo 17/2007 zo dňa 16.7.2007, zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti, bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným, svojím účelom a obsahom obchádza zákon a teda je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu bolo dôvodným, aby súd návrhu navrhovateľky i v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva vyhovel.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako v celom rozsahu vecne správny, s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešnej navrhovateľke vzniklo podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému odporcovi. Keďže ale navrhovateľka si nárok na náhradu trov konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila (a podľa obsahu spisu jej zrejme ani žiadne v odvolacom konaní nevznikli), odvolací súd jej ich náhradu nepriznal. 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1373
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Najčítanejšie (Judikatúra)

Najbližšie semináreZobraziť všetky semináre

2. ODBORNÁ KONFERENCIA K PRACOVNÉMU PRÁVU (Seminár)

Jedinečné podujatie svojho druhu, na ktorom sa špičkoví odborníci z ČR a SR podelia o svoje ...

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Odporovanie uzneseniu o schválení súdneho zmieru

Dohode o vyporiadaní BSM medzi manželmi alebo medzi bývalými manželmi je možné úspešne odporovať za splnenia podmienok uvedených v § 42a ...

Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 19. 12. 2019 co veci C‑290/19, RN proti Home Credit Slovakia a.s.

Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení ...

CSP: Úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom ako otázka právna

Riešenie problematiky úpravy styku otca s maloletou nemôže byť v žiadnom prípade posudzované ako právna otázka, na ktorej by záviselo ...

CSP: Predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 273 CSP

Predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 273 C. s. p., ktorými sú: riadne doručenie žaloby (o splnenie ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Ústavný súd vysvetlil, prečo stopol 50-dňové moratóriumhttps://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/539637-ustavny-sud-vysvetlil-preco-stopol-50-dnove-moratorium/

Parlament menil pravidlá už počas hry.

O občiansky preukaz pre dieťa do 15 rokov požiadalo vyše 2882 občanovhttps://www.teraz.sk/slovensko/o-obciansky-preukaz-pre-dieta-do-15-ro/441911-clanok.html

Občiansky preukaz môžu deti využívať predovšetkým ako cestovný doklad.

G. Gál sa stretol s predsedom Špecializovaného trestného súdu Trubanomhttps://www.teraz.sk/slovensko/minister-spravodlivosti-g-gal-sa-stret/441762-clanok.html

Minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) sa v pondelok stretol s predsedom Špecializovaného ...

Pozemkové úpravy by sa mali podľa opozície robiť spravodlivohttps://www.teraz.sk/ekonomika/nrsr-pozemkove-upravy-na-slovensku-by/441936-clanok.html

Pozemkové úpravy by sa mali na Slovensku robiť spravodlivo.

Ústavní soud rozhodne o odměnách advokátů za opatrovnictví lidí, kteří se nemohou účastnit civilního soudního řízeníhttps://www.lidovky.cz/domov/ustavni-soud-rozhodne-o-odmenach-advokatu-za-opatrovnictvi-lidi-kteri-se-nemohou-ucastnit-civilniho.A200121_090247_ln_domov_ele

Ústavní soud v úterý vyhlásí, jak rozhodl o návrhu na zrušení části advokátního tarifu.

Dosiahli 65 rokov: Prezidentka odvolala z funkcie piatich sudcovhttps://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-odvolala-z-funkcie-piatich-s/441732-clanok.html

Prezidentka SR Zuzana Čaputová na návrh Súdnej rady SR odvolala z funkcie sudcu päť sudcov, ...

Nové časopisy

Justičná revue 12/2019

Justičná revue 12/2019

Časopis pre právnu prax.

Zo súdnej praxe 6/2019

Zo súdnej praxe 6/2019

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

Bulletin slovenskej advokácie 12/2019

Bulletin slovenskej advokácie 12/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Justičná revue 11/2019

Justičná revue 11/2019

Časopis pre právnu prax.

Právny obzor 6/2019

Právny obzor 6/2019

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Súkromné právo 5/2019

Súkromné právo 5/2019

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

PoUtStŠtPiSoNe
: