Sobota, 2. november 2024 | , zajtra Hubert
Pamiatka zosnulých
Predplatné
Sobota, 2. november 2024 | , zajtra Hubert
Pamiatka zosnulých
TlačPoštaZväčšiZmenši

Oprávnený držiteľ a dobromyseľnosť

najpravo.sk • 2.11. 2012, 16:07

V zmysle citovaných ustanovení §§ 129 ods. 1 a 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.

(uznesenie Najvyššieho súdu z 1. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 30/2010)

Z odôvodnenie:

Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 12. februára 2009 č.k. 32C 89/04-249 určil, že navrhovatelia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi novovzniknutej parcely č. X. – záhrada o výmere 2 m2, novovzniknutej parcely č. X. – záhrada o výmere 9 m2 a novovzniknutej parcely č. X. – zastavaná plocha o výmere 5 m2, odčlenených z parcely č. X. – záhrada o výmere 731 m2, zapísanej na LV č. X. pre katastrálne územie Č. geometrickým plánom Ing. L. K. zo dňa 29. septembra 2006, č. plánu X., ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu tohto rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej veci rozsiahle dokazovania na základe predložených listinných dôkazov, ako aj na základe vypracovaných geometrických plánov geodetom Ing. V. P., ktorý bol zároveň vypočutý ako svedok, taktiež aj na základe vypracovaného geometrického plánu Ing. L. K., ktorý bol taktiež vypočutý ako svedok a taktiež aj svedeckými výpoveďami svedkyne M. B., dcéry navrhovateľov a svedkom D. L., strýkom odporcov v 2. a 3. rade. Vykonal aj znalecké dokazovanie, keď na sporné otázky týkajúce sa vlastníckej hranice k pozemkom nachádzajúcej sa v kat. území Č., medzi parcelami č. X., X. a X. a parc. č. X., X. a X. ustanovil súdneho znalca Ing. I. I., ktorý odpovedal na sporné otázky a mal na základe znaleckého dokazovania určiť priebeh vlastníckej hranice medzi uvedenými pozemkami, ďalej mal prípadné zistené rozdiely predchádzajúceho a aktuálneho stavu zapísaného v kat. operáte označiť spôsobom dostatočným pre určenie vlastníckeho práva k sporným častiam pozemkov a taktiež mal zodpovedať na otázku, či výmera vyššie špecifikovaných pozemkov zodpovedá stavu zaznamenanému v pôvodnej katastrálnej mape pri zohľadnení možných odchýlok stanovených príslušnými technickými predpismi, resp. objasniť možný vznik rozdielov vo výmerách predmetných pozemkov, s prihliadnutím na používané metódy pri ich výpočte pred a po technicko-hospodárskom meraní, ako aj uviesť ďalšie skutočnosti, ktoré z odborného hľadiska považuje znalec za dôležité oznámiť súdu v súvislosti s predmetom konania. Dospel k záveru, že návrh je dôvodný v časti vzťahujúcej sa k pozemkom nachádzajúcim sa pod súčasnou garážou a hospodárskou budovou na pozemku navrhovateľov 1/, 2/, t.j. v časti určenia vlastníckeho práva navrhovateľov 1/, 2/ k novovzniknutej parc. č. X. – záhrada o výmere 2 m2, parc. č. X. – záhrada o výmere 9 m2 a novovzniknutej parc. č. X. – zastavaná plocha o výmere 5 m2, odčlenených od parc. č. X. – záhrada o výmere 731 m2, zapísaných na LV č. X. v kat. území Č., vytvoreným geometrickým plánom Ing. L. K.. Súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov, pokiaľ išlo o novovzniknutú parc. č. X. – zastavaná plocha o výmere 17 m2, odčlenenej z parc. č. X. – zastavaná plocha o výmere 280 m2, zapísanej na LV č. X. kat. územia Č. z dôvodu, že novovytvorená parcela siahajúca až po múr domu odporcov 1/, 2/, 3/ sa výrazne líši od stavu pred technicko-hospodárskym meraním zisteným znalcom, na ktoré s navrhovatelia 1/, 2/ odvolávali a od ktorého odvodzovali svoje vlastnícke právo. Mal za to, že v konaní bolo preukázané, že pôvodná hranica prebiehala cca 25 cm od tohto múru. V tejto súvislosti bolo podľa názoru súdu prvého stupňa potrebné poukázať tak na závery znalca, ako aj na odôvodnenie rozhodnutia Katastra B., zo dňa 2. júna 2003, č. X-45/03/R, podľa ktorých geometrické plány z 23. februára 1970 a z 23. januára 1974, spolu s príslušnými výkazmi plôch priamo neurčujú vlastnícku hranicu. Polohu pôvodnej hranice bolo možné odvodiť len z polohového určenia parcely na pôvodnej katastrálnej mape, k čomu došlo v rámci znaleckého dokazovania v predmetnom konaní. Skutočnosť, že navrhovatelia 1/, 2/ nemohli byť vo svojej držbe pozemku v celej šírke až po múr susediaceho domu dobromyseľní, mal súd za preukázané tým, že tak účastníkmi, ako aj v konaní vypočutými svedkami L. a B. bol jednoznačne potvrdený existujúci neukončený odskok oplotení pri múre nehnuteľnosti na pozemku u odporcu v rozpätí od 40-70 cm, ktorá skutočnosť je zreteľná i z vyšetrovacieho náčrtu k čiastkovému protokolu č.. O II pre kat. územie Č., zo dňa 30. júla 1981. Súd prvého stupňa uviedol, že z takéhoto stavu bolo nepochybne logicky vyvodzovať, či pôvodné oplotenie, ktoré medzi susednými pozemkami existovalo ešte pred tým, ako ho začali užívať navrhovatelia 1/, 2/, pokračovalo ďalej v predĺžení v určitej vzdialenosti pozdĺž múru pôvodnej stavby, nachádzajúcej sa na pozemku odporcov. O zarovnanie plotu navrhovateľ v l. rade podľa vlastného udania požiadal právneho predchodcu odporcov až po roku 1993, pričom však nedošlo k dohode, na základe ktorej malo dôjsť k zmene vlastníckych vzťahov. Súd prvého stupňa dospel aj k záveru, že v predmetnej veci neboli preukázané ani všetky zákonné podmienky vydržania k celej novovzniknutej parcele č. X. - zastavaná plocha o výmere 17 m2, odčlenenej od parc. č. X. - zastavaná plocha o výmere 280 m2, zapísané na LV č. X. kat. územie Č.. Zdôraznil, že hoci navrhovatelia 1/, 2/ prezentovali dobromyseľnosť pri užívaní predmetnej časti pozemku, súd dospel k záveru, že v danom prípade neprichádza do úvahy možnosť vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka, nakoľko neexistuje právny titul, z ktorého by navrhovatelia 1/, 2/ odvodzovali svoje vlastnícke právo k predmetnému pozemku. Takýmto titulom by mohla byť kúpna zmluva na predmetnú časť pozemku, resp. rozhodnutie štátneho orgánu, pričom je však potrebné poukázať, že pred technicko-hospodárskym mapovaním pri prevode predmetných nehnuteľností do vlastníctva navrhovateľov, resp. pri pridelení do osobného užívania mohli kompetentné orgány vychádzať iba zo stavu z vtedy platnej katastrálnej mapy, podľa ktorej, ako bolo v konaní preukázané znaleckým dokazovaním, hranicu netvoril múr nehnuteľnosti stojacej na pozemku odporcov. Relevantným titulom k nadobudnutiu vlastníctva však už v žiadnom prípade nemôžu byť geometrické plány z roku 1974, na ktoré navrhovatelia 1/, 2/ v priebehu konania poukazovali. Záverom súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že v danom prípade bol na základe miestneho šetrenia novým mapovaním vytvorený nový mapový operát zameraním užívacích vlastníckych hraníc a všetkých predmetov evidencie katastra. Porovnanie výsledkov obnoveného operátu s pôvodným operátom a preberanie do evidencie nehnuteľnosti sa konalo za účasti vlastníkov. Zdôraznil, že na reklamačnom konaní v obci mal každý vlastník možnosť vzniesť námietky voči výsledkom nového merania. Skutočnosť, že navrhovateľ 1/ bol v čase uskutočneného miestneho vyšetrovania pri vykonávaní technicko-hospodárskeho mapovania v kúpeľoch, je v danom prípade irelevantná, nakoľko svojim podpisom potvrdila prítomnosť pri vyšetrovaní navrhovateľka 2/, ako spoluvlastníčka a užívateľka nehnuteľností, keď nevzniesla žiadne námietky ohľadom spornosti hraníc. Ďalej zdôraznil, že po upovedomení o vykonaní miestneho vyšetrovania manželkou, mal navrhovateľ 1/ naďalej možnosť nahliadať do vyhotoveného náčrtu a uplatniť námietky voči výsledkom nového mapovania, ktoré však nevyužil. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ čo do zamietajúcej časti výroku prvostupňového rozhodnutia rozsudkom zo 16. decembra 2009 sp.zn. 15 Co 196/2009 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a určil, že navrhovatelia 1/, 2/ sú bezpodieloví spoluvlastníci novovzniknutej parc. č. X. – zastavaná plocha o výmere 17 m2, odčlenenej z parc. č. X. – zastavaná plocha o výmere 280 m2, zapísanej na LV č. X. kat. územie Č. tak, ako je uvedená na geometrickom pláne Ing. L. K. zo dňa 29. septembra 2006 č. plánu 41/06, úradne overeného Správou katastra P.. dňa 11. októbra 2006. Navrhovateľom 1/, 2/ nepriznal náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka je základným predpokladom vydržania to, že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu. Pritom držba musí byť pokojná, bez toho, aby si uplatňoval niekto iný vlastnícke právo na túto vec, pričom vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto vzhľadom na všetky okolnosti je dobromyseľný a má za to, že mu vec patrí. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Z predložených listinných dôkazov považoval odvolací súd za nesporné, že hospodárska budova spolu s pristavanou garážou parc. č. X., ktorá je umiestnená na pozemku navrhovateľov 1/, 2/ parc. č. X., lícuje s múrom nehnuteľnosti rodinného domu odporcov parc. č. X., umiestneného na parc. č. X.. Za nesporné tiež považoval, že hranica medzi parcelou navrhovateľov parc. č. X. a parc. č. X. išla po múre predmetnej hospodárskej budovy a v jednej línii pokračovala až na parcelu parc. č. X. a išla v línii po múre rodinného domu odporcu 1/, ktorý je vedený ako nehnuteľnosť pod parc. č. X.. Až po technicko-hospodárskom mapovaní došlo k posunutiu predmetnej hranice a boli vytvorené nové parcely a to parc. č. X., X., X. z parc. č. X. a parc. č. X. z parc. č. X., taktiež bola vytvorená aj sporná parc. č. X. z parc. č. X.. Konštatoval že navrhovatelia v 1/, 2/ vybudovali plot s podmurovkou na novovytvorených parc. X., X. a X. a tento plot spolu s podmurovkou ide presne v línii pôvodne vyznačenej hranice, to znamená, že podmurovka je podľa nového technicko-hospodárskeho mapovania umiestnená na pozemku odporcov 2/, 3/, avšak vzhľadom k tomu, že navrhovatelia 1/, 2/ boli v presvedčení, že predmetný pozemok, resp. predmetná parcela im patrí a boli dobromyseľní v jej užívaní, pretože na predmetných novovytvorených parcelách stojí aj časť hospodárskej budovy a garáže, ktorú navrhovatelia 1/, 2/ v podstate užívajú od roku 1971, súd prvého stupňa uzavrel, že v tejto časti svedčí navrhovateľom v 1. a 2. rade právo vydržania. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že nový plot, ktorý bol postavený odporcom v 1. rade, bol v podstate postavený na tom istom mieste, kde bola pôvodná časť podmurovky a na tom istom mieste, kde bola pôvodná časť podmurovky vystavanej navrhovateľmi 1/, 2/ a lícuje múr domu odporcu 1/. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa nevyvodil správny právny záver zo svedeckých výpovedí svedka D. L. a svedkyne M. B.. Zo svedeckých výpovedí jednoznačne vyplýva, že navrhovatelia 1/, 2/ v podstate užívali celý priestor medzi domami, ich pozemok so susedným pozemkom bol síce oddelený plotom, ktorý začínal na rohu garáže, ale nekončil tesne pri rohu susednej nehnuteľnosti, keďže tam bol výklenok cca 50 cm, avšak aj napriek tejto skutočnosti sa navrhovatelia 1/, 2/ domnievali, že aj táto časť pozemku je ich, vzhľadom k tomu, že pozemok išiel v jednej línii s múrom garáže hospodárskej budovy a múrom rodinného domu odporcu 1/ a tiež vzhľadom k tej skutočnosti, že po tom, ako navrhovatelia 1/, 2/ prejavili záujem na vyrovnanie predmetného odskoku, odporcovia 2/, 3/ nemali výhrady a súhlasili s tým, aby navrhovatelia postavili plot nadväzujúci na roh ich stavby. Z uvedeného vyplýva, že odporcovia sa správali tak, ako keby aj táto časť predmetnej nehnuteľnosti patrila do vlastníctva navrhovateľov. Skutočnosť, že aj odporca 1/ postavil nový murovaný plot na spornej časti parc. č. X. a tento nový murovaný plot bol postavený na mieste pôvodne vytvorenej podmurovky zo strany navrhovateľov svedčí o tom, že aj on bol v presvedčení, že navrhovateľom 1/, 2/ svedčí právo vlastníctva resp. užívania predmetnej časti nehnuteľnosti. Odvolací súd preto uzavrel, že navrhovatelia 1/, 2/ sa oprávnene mohli domnievať a byť dobromyseľní, keďže užívali predmetnú hospodársku budovu, že hranica medzi ich pozemkom vedeným pod parc. č. X. a pozemkom odporcov 2/, 3/ vedeným pod parc. č. X. a pozemkom odporcu 1/ vedenom pod parc. č. X. je po múre hospodárskej budovy v priamej línii k múru rodinného domu odporcu 1/, keďže pozdĺž tejto hranice bol zo strany navrhovateľov 1/, 2/ so súhlasom odporcov vybudovaný nový plot s podmurovkou a v takomto rozsahu a v takejto šírke vlastne navrhovatelia 1/, 2/ predmetnú nehnuteľnosť po dobu viac ako 10 rokov aj užívali. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov

Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.

Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.

Zaregistrovať sa

Už som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium
Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1561

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: