Manželia ako účastníci zmluvy o nadobudnutí veci

Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 OZ môže bežné záležitosti týkajúce sa spoločných vecí vybavovať každý z manželov. V ostatných záležitostiach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný.

Rozlišovanie bežných záležitostí a ostatných záležitostí, tak, ako to robí citované ustanovenie OZ, má podľa jeho výslovného znenia opodstatnenie len vtedy, ak sa jedná o spoločné veci. Ak nejde o takúto vec, potom toto rozlišovanie stráca úplne význam.

Ak zmluvou o budúcej zmluve mala byť vec ešte len do bezpodielového spoluvlastníctva manželov získaná, potom túto zmluvu nemožno považovať za právny úkon, ktorý sa týka spoločnej veci. Naopak, jedná sa o právny úkon spadajúci do výlučnej sféry každého z manželov, a to aj za stavu, kedy na zaplatenie kúpnej ceny mali byť použité spoločné peniaze bez súhlasu druhého manžela. Preto v tomto prípade manžel nepotrebuje, aj keď nejde o bežnú záležitosť, súhlas druhého manžela na uzavretie takejto zmluvy, nakoľko je z nej oprávnený a zaviazaný len on sám.

(rozsudok Najvyššieho súdu ČR, zo dňa 26. marca 2001, sp. zn. 33 Cdo 1079/1999)

Z odôvodnenia: