Základným predpokladom inštitútu prevzatia dlhu (tzv. privátnej intercesie) je existencia záväzkového právneho vzťahu medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom. Nezáleží, či tento pôvodný záväzkový vzťah vznikol zmluvne alebo na podklade iných právnych skutočností. K prevzatiu dlhu môže dôjsť len výlučne zmluvou uzatvorenou medzi pôvodným dlžníkom a preberateľom dlhu. K platnému prevzatiu dlhu je potrebný súhlas veriteľa, pre ktorý zákon nepredpisuje žiadnu formu.
Pri prevzatí dlhu je pôvodný dlžník oslobodený od svojej povinnosti splniť dlh, ktorý mal voči svojmu veriteľovi a preberateľ dlhu sa stáva dlžníkom povinným plniť veriteľovi. Veriteľ má svoju pohľadávku len voči preberateľovi dlhu a len od neho je oprávnený a povinný predmet plnenia prijať a uplatňovať.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 121/2008, zo dňa 30. júna 2009)
Z rozhodnutia:
Okresný súd Prešov rozsudkom z 28. septembra 2006 č.k. 7 C 1657/1998-160 zamietol žalobu o zaplatenie 160 000,-- Sk s prísl. a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania 58 414,--Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zamietnutie žaloby odôvodnil nedostatkom aktívnej legitimácie žalobcu a pasívnej legitimácie žalovanej. Nestotožnil sa s právnou kvalifikáciou uplatneného nároku zo zmluvy o prevzatí dlhu poukazujúc na to, v dohode z 26.11.1991 (predloženej žalobcom) sa výslovne neuvádza prevzatie dlhu alebo jeho časti.
Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov
Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.
Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.
Zaregistrovať saUž som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium