TlačPoštaZväčšiZmenši

Zodpovednosť spoločnosti za škodu spôsobenú akcionárovi podľa § 156 ods. 9 OBZ

12.11. 2012, 13:16 |  najpravo.sk

V zmysle § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka, pokiaľ spoločnosť pri rozhodovaní o žiadosti akcionára o udelenie súhlasu prevodom akcií poruší svoje povinnosti, zodpovedá za škodu, ktorá vznikne akcionárovi. Pokiaľ by teda aj predstavenstvo akciovej spoločnosti pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu v tomto prípade porušilo zákon, zodpovedá za škodu tým vzniknutú iba žalobcovi ako akcionárovi, ktorý chcel akcie previesť, nie však žalovanej, ktorá mala akcie podľa zmluvy nadobudnúť. Žalovaná by si mohla svoje prípadné zodpovednostné a iné nároky vyplývajúce zo Zmluvy o prevode akcií uplatňovať len voči žalobcovi ako predávajúcemu.

(rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 43Cob 35/2012)

Z odôvodnenia

Okresný súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť vydať žalobcovi listinné cenné papiere znejúce na meno vydané emitentom Ž. a.s., , s číselným označením 1715607 až 17156266 a s číselným označením 1872925 až 1872930 v menovitej hodnote jednej akcie 34 Eur oproti povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej sumu 4 410 Eur, všetko do 10 dní od právoplatnosti rozsudku ( prvá výroková veta), žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2.120,14 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku ( druhá výroková veta ), vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobcu právo na náhradu trov konania nepriznal ( tretia výroková veta ), žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania zo vzájomného návrhu vo výške 1.447,84 Eur na účet právnej zástupkyne žalovanej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ( štvrtá výroková veta ) a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo vzájomného návrhu vo výške 264,50 Eur na účet Okresného súdu Banská Bystrica vedený v Štátnej pokladnici SR do 10 dní od právoplatnosti rozsudku ( piata výroková veta ).

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozsudku, ktorým súd zaviaže žalovanú na vydanie listinných cenných papierov znejúcich na meno, vydané emitentom Ž. a.s., IČO: s číselným označením 1715607 až 1715726 a s číselným označením 1872925 až 1872930 v menovitej hodnote jednej akcie 34 Eur. Žalobca uviedol, že je majiteľom vyššie uvedených 126 listinných cenných papierov, a dňa 25.6.2010 uzavrel so žalovanou Zmluvu o kúpe cenných papierov, predmetom ktorej bol prevod vyššie identifikovaných cenných papierov na žalovanú za celkovú cenu 4.410 Eur. Po podpise zmluvy boli cenné papiere odovzdané žalovanej. Podľa dohody v zmluve žalobca požiadal emitenta – spoločnosť Ž. a.s. o udelenie predchádzajúceho súhlasu k prevodu akcií na žalovanú, a predstavenstvo spoločnosti Ž. a.s., listom zo dňa 9.8.2010 oznámilo žalobcovi, že súhlas s prevodom akcií neudeľuje podľa čl. IV ods. 14 písm. i/ stanov spoločnosti. Žalobca po obdržaní uvedeného oznámenia o neudelení súhlasu s prevodom akcií listom zo dňa 20.8.2010 odstúpil od Zmluvy o kúpe cenných papierov a vyzval žalovanú na vrátenie týchto listinných cenných papierov do 31.8.2010, s čím však žalovaná nesúhlasila, čo oznámila žalobcovi listom zo dňa 26.8.2010. Nakoľko napriek opätovnej výzve žalobcu zo dňa 20.9.2010 na akceptovanie odstúpenia od zmluvy a na vydanie listinných cenných papierov, žalovaná cenné papiere žalobcovi nevydala, domáhal sa žalobca svojho nároku podanou žalobou.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Namietala, že ustanovenie čl. IV ods. 14 písm.i/ stanov spoločnosti Ž. a.s., na základe ktorého predstavenstvo vedľajšieho účastníka na strane žalobcu odmietlo súhlas s prevodom akcií, v zmysle ktorého ustanovenia „ ak existuje podozrenie, že prevod akcií spoločnosti, ktorých sa týka žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu akcií spoločnosti, by mal za cieľ alebo by mohol mať za následok poškodenie práv alebo majetku spoločnosti alebo niektorého z jej akcionárov, spoločnosť môže odmietnuť udeliť súhlas", je neplatným ustanovením stanov z dôvodu neurčitosti a nejasnosti. Podľa žalovanej vzhľadom na neplatné ustanovenie stanov, na základe ktorých došlo k odmietnutiu súhlasu s prevodom akcií, predstavenstvo vedľajšieho účastníka na strane žalobcu nemohlo platne odmietnuť udelenie súhlasu. Žalovaná tvrdila, že treba vychádzať z fikcie ustanovenia § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka, a to z predpokladu nevydania rozhodnutia príslušného orgánu v zákonom určených lehotách s odkazom na lehoty upravené v stanovách, teda vychádzať z domnienky že o žiadosti o udelenie súhlasu nebolo rozhodnuté, s ktorou fikciou je v zmysle § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka spojený vznik zákonnej domnienky o udelenie súhlasu. Podľa žalovanej boli teda splnené zákonné podmienky na udelenie súhlasu podľa § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka a preto odstúpenie od Zmluvy o kúpe cenných papierov na strane žalobcu je právne irelevantné, nevyvoláva žiadne účinky, a žalobcovi preto nevznikol nárok na vydanie akcií.

Dňa 14.2.2011 bolo súdu prvého stupňa doručené oznámenie obchodnej spoločnosti Ž. a.s., o vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu. Nakoľko žalovaná so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nesúhlasila, súd rozhodol o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane žalobcu uznesením č.k. 61 Cb 187/2010-119 zo dňa 21.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.5.2011.

Podaním zo dňa 12.9.2011 žalovaná podala v tejto veci vzájomný návrh, ktorým sa domáhala, za predpokladu preukázania, že žalovaná je povinná vydať uvedené akcie žalobcovi, aby súd zaviazal žalobcu na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny, t.j. 7.410 Eur oproti povinnosti vydať hromadnú listinnú akciu žalobcovi. Súd prvého stupňa podľa obsahu toto podanie posúdil ako vzájomný návrh žalovanej voči žalobcovi.

Súd prvého stupňa vec prejednal, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedka J. Š., ako aj listinnými dôkazmi, predloženými účastníkmi konania. Vykonaním dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že žalovaná zabezpečila v regionálnom periodiku zo dňa 18.6.2006 zverejnenie inzercie ako oznam o poslednej možnosti predať všetky akcie – cenné papiere bez poplatku a hotovosti, okrem iného aj emitenta Ž. a.s, za maximálnu cenu 40 Eur, a rozširovanie uvedenej informácie zabezpečila žalovaná aj prostredníctvom letákov. Na základe takto zverejnených informácií žalobca ako majiteľ listinných cenných papierov špecifikovaných vyššie prejavil záujem na predaj uvedených akcií, a medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou došlo dňa 25.6.2010 k uzavretiu písomnej Zmluvy o kúpe cenných papierov, predmetom ktorej bol prevod 126 ks vyššie uvedených akcií, ktorých majiteľom bol žalobca v prospech žalovanej ako nadobúdateľky za cenu jednej akcie 35 Eur, v celkovej sume 4.410 Eur. Podľa čl. VI ods. 2 uvedenej zmluvy k prevodu listinných cenných papierov malo dôjsť vyznačením rubopisu na cennom papieri a jeho následným odovzdaním kupujúcemu. V čl. VI ods. 2 uvedenej zmluvy bolo dohodnuté, žalobca ako predávajúci požiada emitenta – Ž. a.s. v zmysle platných stanov o udelenie predchádzajúceho súhlasu k prevodu na kupujúcemu, čo žalobca zrealizoval. Ž. a.s., listom zo dňa 9.8.2010 oznámili žalobcovi, že predstavenstvo spoločnosti Ž. a.s., uznesením č. 1399 zo dňa 2.8.2010 neudelilo súhlas s prevodom akcií na nadobúdateľa – žalovanú v zmysle čl. 4 ods. 14 písm. i/ stanov z dôvodu, že existuje podozrenie, že prevod akcií obchodnej spoločnosti, ktorých sa žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu týka, by mal za cieľ alebo mohol mať za následok poškodenie práv alebo majetku spoločnosti alebo niektorého z jej akcionárov. Následne žalobca listom zo dňa 20.8.2010 adresovaným žalovanej odstúpil od Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 25.6.2010, oboznámil žalovanú s oznámením obchodnej spoločnosti Ž. a.s., ako emitenta akcií zo dňa 9.8.2010 a vyzval ju na vrátenie vydaných listinných cenných papierov v lehote najneskôr do 31.8.2010.

Žalovaná tvrdila, že k súhlasu emitenta došlo v zmysle § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka uplynutím 60 dňovej lehoty ( čl. IV ods. 13 stanov emitenta ), nakoľko ustanovenie čl. IV ods. 14 písm.i/ stanov emitenta, podľa ktorého predstavenstvo emitenta odmietlo udeliť súhlas, je podľa žalovanej neurčité a nezrozumiteľné. Žalovaná tiež tvrdila, že v oznámení predstavenstva nie je uvedené, v čom má spočívať podozrenie o poškodzovaní majetku alebo práv spoločnosti alebo akcionárov, tvrdila, že ona nevykonávala žiadne také úkony a činnosti, ktoré by mohli vyvolať podozrenie o ohrození alebo poškodení majetku alebo práv emitenta alebo jeho akcionárov, neudelenie súhlasu považuje za tendenčný a neopodstatnený krok predstavenstva emitenta. Žalovaná tiež tvrdila, že v čl. IV ods. 13 stanov emitenta je určenie lehôt na udelenie súhlasu neurčité, nakoľko z neho nie je zrejmý koniec uplynutia 60 dňovej lehoty, ktorý podľa tohto ustanovenia stanov môže začať plynúť od dvoch rôznych právnych skutočností, a to buď odo dňa prvého rokovania predstavenstva nasledujúceho po doručení žiadosti alebo najneskôr uplynutím 60 dní odo dňa, od ktorého malo byť prvé rokovanie predstavenstva po doručení žiadosti zvolané. Súd prvého stupňa na túto námietku žalovanej neprihliadal, pretože počítanie lehôt na udelenie súhlasu s prevodom akcií, ktoré je viazané buď uplynutím 60 dní od prvého rokovania predstavenstva po doručení žiadosti, najneskôr však do 60 dní odo dňa, do ktorého malo byť prvé rokovanie pred predstavenstvom zvolané, je obdobnou právnou konštrukciou počítania času ako predpokladá samotný zákon ( ustanovenie § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka v prípade určenia okamihu zániku funkcie pri vzdaní sa funkcie člena orgánu obchodnej spoločnosti ). Súd tiež poukázal na to, že zasadnutie predstavenstva je riešené v čl. XI bod 7 stanov, a to najmenej raz za dva mesiace, preto sú podľa názoru súdu jednoznačne určené lehoty na rozhodnutie o udelení súhlasu s prevodom akcií.

Žalobca v konaní tvrdil, že dôvod odmietnutia udelenia súhlasu podľa čl. IV ods. 14 písm. i/ stanov je určitý, jasný a zrozumiteľný. Podľa tvrdenia žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalobcu zverejnenou inzerciou žalovanej o tzv. „ poslednej možnosti predaja akcií" žalovaná navodzovala stav nepriaznivého hospodárskeho stavu emitenta, čo mohlo ovplyvniť správanie nielen akcionárov, ale aj tretích osôb ( potencionálnych klientov a partnerov emitenta – vedľajšieho účastníka na strane žalobcu ) . Žalobca aj vedľajší účastník na strane žalobcu tiež v konaní tvrdili, že žalovanou ponúkaná cena za predaj akcií bolo neprimerane nízka, čím tiež mohlo dôjsť k poškodeniu práv akcionárov. Žalovaná v tejto súvislosti tvrdila, že tzv. „ posledná možnosť predaja akcií" sa vzťahovala výslovne na túto možnosť vo vzťahu k prevodu akcií bez poplatkov a uviedla, že ponúkaná cena za prevod akcií bola vzhľadom na predchádzajúci nepriaznivý ekonomický výsledok roku 2009 primeraná.

Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa posúdil podľa § 156 ods. 4 a 9, § 131 ods. 1 a 2 a § 183 Obchodného zákonníka, ďalej podľa § 30 ods. 1 a 3 zákona č. 566/2001 Z.z o cenných papieroch, poukázal tiež na čl. 2 § 3 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch a § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa vychádzal zo záverov, že uzavretím Zmluvy o predaji cenných papierov v písomnej podobe a s náležitosťami podľa § 30 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. dochádza k vzniku platného titulu na prevod akcií, pričom k samotnému prevodu medzi zmluvnými stranami dochádza odovzdaním akcií a vykonaním rubopisu. Zákon o cenných papieroch teda existenciu súhlasu s prevodom akcií nepodmieňuje pre platnosť zmluvy, súd preto bol toho názoru, že udelenie súhlasu emitenta s prevodom akcií je podmienkou účinnosti tejto zmluvy. Pokiaľ teda emitent využije zákonnú možnosť, teda podľa § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka jeho stanovy obsahujú dôvody odmietnuť udelenie súhlasu s prevodom akcií a súhlas neudelí, zmluva o prevode akcií nenadobudne účinnosť.

Súd prvého stupňa nesúhlasil s námietkou žalovanej, že rozhodnutie predstavenstva emitenta v tomto prípade je neplatné a preto je potrebné vychádzať zo zákonnej domnienky udelenia súhlasu s prevodom v dôsledku márneho uplynutia lehoty určenej v stanovách ( § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka ). Podľa týchto námietok žalovanej by sa súd mal prejudiciálne zaoberať platnosťou rozhodnutia predstavenstva ako orgánu spoločnosti o neudelení súhlasu s prevodom akcií. Súd prvého stupňa sa preto najprv zaoberal otázkou právnej povahy rozhodnutia predstavenstva ako orgánu spoločnosť, pričom vychádzal z toho, že platná úprava Obchodného zákonníka, ale ani iná právna norma neurčuje právnu povahu rozhodnutia predstavenstva ako orgánu spoločnosti, tak ako je tomu obdobne pri rozhodnutí valného zhromaždenia obchodných spoločností. Pri posudzovaní právnej povahy rozhodnutia predstavenstva súd prvého stupňa vychádzal aj zo zaužívanej judikatúry, podľa ktorej rozhodnutie valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti nemá povahu právneho úkonu, a preto neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia nie je možné posudzovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov, ale len z hľadiska osobitnej úpravy Obchodného zákonníka v § 131 a v § 138. Pri posudzovaní právnej povahy rozhodnutia iného orgánu, odlišného od valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti, Obchodný zákonník neupravuje ani inštitút neplatnosti rozhodnutia tohto iného orgánu, v konkrétnom prípade predstavenstva akciovej spoločnosti. V zmysle zaužívanej judikatúry nie je považované uznesenie valného zhromaždenia za právny úkon, preto potom niet žiadneho rozumného dôvodu odlišovať právnu povahu rozhodnutia predstavenstva od právnej povahy valného zhromaždenia. Pokiaľ teda Obchodný zákonník neupravuje možnosť napadnúť žalobou na súde rozhodnutie ďalších orgánov obchodnej spoločnosti okrem valného zhromaždenia, súd nie je oprávnený tieto rozhodnutia preskúmať inak ako v registrovom konaní, pokiaľ rozhoduje o zápise skutočnosti založenej takýmto rozhodnutím do obchodného registra. Valné zhromaždenie je najvýznamnejším orgánom spoločnosti, prostredníctvom ktorého realizujú spoločníci svoje práva podieľať sa na riadení spoločnosti a prijímať rozhodnutia, zásadným spôsobom ovplyvňujúcim ďalšiu existenciu a činnosť spoločnosti, zatiaľ čo ďalšie orgány spoločnosti plnia len funkciu smerujúcu k zabezpečeniu riadneho chodu spoločnosti, a to predstavenstvo akciovej spoločnosti na jej obchodné vedenie a dozorná rada na kontrolu jej činnosti. Rozhodnutie iných orgánov spoločnosti, odlišných od valného zhromaždenia, je preto možné preskúmať len v prípadoch delegovanej pôsobnosti z valného zhromaždenia na iné orgány. Pokiaľ ide o pôsobnosť predstavenstva udeliť alebo neudeliť súhlas so sprievodom akcií, v zmysle § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka sa jedná o originálnu pôsobnosť predstavenstva, ktorá nie je delegovaná z valného zhromaždenia, a preto rozhodnutie predstavenstva o udelení alebo neudelení súhlasu s prevodom akcií nie je súdom preskúmateľné, a to vzhľadom na nedostatok pôsobnosti súdu rozhodovať o tejto otázke podľa súčasnej úpravy Obchodného zákonníka.

Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že bol povinný vychádzať z existujúceho rozhodnutia predstavenstva emitenta zo dňa 2.8.2010 o neudelení súhlasu, následkom čoho nedošlo k nadobudnutiu účinnosti Zmluvy o kúpe cenných papierov uzavretej medzi žalobcom a žalovanou , a žalovaná vzhľadom na neúčinnosť tejto zmluvy nenadobudla žiadne práva a povinnosti vo vzťahu k akciám, ktoré mali byť predmetom prevodu. Podľa názoru súdu prvého stupňa konštrukcia ustanovenia § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka v prípade porušenia práv a povinností predstavenstvom pri udeľovaní súhlasu vychádza z úpravy zodpovednostného vzťahu spoločnosti vo vzťahu k akcionárovi, nie však vo vzťahu vzniku akýchkoľvek práv účastníka zmluvy, ktorý mal tieto akcie nadobudnúť. Preto aj v prípade porušenia povinnosti predstavenstvom, ktoré rozhodlo o neudelení súhlasu hoci súhlas udeliť malo, právny dôsledok je vo vzniku zodpovednosti za škodu medzi emitentom akcionárom, ktorý požiadal o súhlas, a ďalším právnym dôsledkom je povinnosť emitenta odkúpiť akcie od akcionára, ktorému súhlas udelený nebol. Žalovanej ako nadobúdateľke akcií ustanovenie § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka v prípade neudelenia súhlasu s prevodom akcií žiadne práva nepriznáva, pretože sa jedná o vzťah medzi akcionárom – žalobcom a emitentom – vedľajším účastníkom konania.

Keďže v tomto prípade súhlas predstavenstva na prevod akcií udelený nebol, pričom súd nemá zákonnú pôsobnosť skúmať platnosť alebo neplatnosť rozhodnutia predstavenstva o neudelení súhlasu, nedošlo k nadobudnutiu účinnosti Zmluvy o prevode cenných papierov medzi účastníkmi konania, žalobca je naďalej majiteľom vyššie uvedených akcií a keďže akcie boli vydané žalovanej , žalobca sa oprávnene domáhal vydania týchto akcií voči žalovanej.

Súd prvého stupňa sa zaoberal aj námietkou žalobcu vo vzťahu k vykonaniu rubopisu na uvedených hromadných akciách realizovaných žalovanou ku dňu 5.10.2010. Vychádzal zo zistenia, že žalobca v zmluve splnomocnil žalovanú okrem iného aj na vykonanie rubopisu v prospech žalovanej , poukázal však na to, že žalobca od Zmluvy o kúpe cenných papierov odstúpil. Pokiaľ aj Zmluva o kúpe cenných papierov z dôvodu nesúhlasu emitenta nenadobudla účinnosť a odstúpenie žalobcu od nej je preto právne irelevantné, z písomného prejavu žalobcu ohľadne odstúpenia od zmluvy je nepochybné, že najneskôr doručením tohto odstúpenia žalovanej, ( žalovaná ho prevzala dňa 26.8.2010 ), došlo k vzniku kolízie vzniku záujmov žalobcu a žalovanej. Splnomocnenie žalobcu udelené v prospech žalovanej na vykonanie rubopisu sa týmto okamihom dostáva do vzájomného rozporu podľa § 22 ods. OZ, pretože okamihom odstúpenia od zmluvy a prejavenou vôľou žalobcu späť nadobudnúť akcie sa dostali do kolízie záujmy žalobcu a žalovanej. Pokiaľ preto aj žalovaná vykonala rubopis na uvedených hromadných akciách ku dňu 5.10.2010, jednalo sa opätovne o neúčinný právny úkon a na tento právny úkon nie je možné prihliadnuť. Vykonaný rubopis žalovanou trpí podľa súdu prvého stupňa aj ďalšou formálnou vadou , keď neobsahuje náležitosť splnomocnenia tak, ako ho predpokladá čl. 2 § 3 ods. 1 Zákona o zmenkách a šekoch.

Súd prvého stupňa posudzoval vzájomný návrh žalovanej v podaní zo dňa 12.9.2011, v ktorom sa domáhala vydania rozsudku, aby povinnosť žalovanej na vydanie akcií bola viazaná na recipročnú viazanosť žalobcu zaplatiť žalovanej vyplatenú kúpnu cenu 4.410 Eur. Zmluva o kúpe cenných papierov je klasickým synalagmatickým právnym úkonom, vzájomný návrh žalovanej je preto v súlade s § 457 ods. 1 Občianskeho zákonníka a aj so zaužívanou judikatúrou, podľa ktorej ak je kúpna zmluva neplatná alebo bola zrušená, môže sa jej účastník domáhať vrátenia svojho plnenia len za predpokladu, že je ochotný a schopný vrátiť žalovanému to, čo sám prijal ako plnenie zo zmluvy. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca pri podpise Zmluve o kúpe cenných papierov odovzdal žalovanej listinné cenné papiere a žalovaná mu zaplatila dohodnutú kúpnu cenu, súd návrhu žalobcu preto vyhovel a zaviazal žalovanú na povinnosť vydania uvedené listinné cenné papiere oproti povinnosti žalobcu zaplatiť obdržanú kúpnu cenu vo výške 4 410 Eur.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že vychádzal zo záveru, že žalobca bol úspešný o vydanie listinných cenných papierov a žalovaná bola úspešná v konaní o vzájomnom návrhu na vrátenie sumy 4 410 Eur. Súd preto zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej sume 2 120,14 Eur, čo predstavuje zaplatený súd poplatok za návrh vo výške 99,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.020,64 Eur.

Keďže žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, vznikol nárok na náhradu tohto konania aj vedľajšiemu účastníkovi. Pri vyhlásení rozhodnutia v tejto veci dňa 14.11.2011 súd priznal právo na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobcu, a nakoľko právny zástupca vedľajšieho účastníka bol prítomný na tomto pojednávaní, bol povinný vyčísliť trovy právneho zastúpenia najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa vyhlásenia rozhodnutia, teda do 18.11.2011 ( § 151 ods. 1 O.s.p. ). Nakoľko trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka boli odosielané na pošte dňa 29.11.2011, súd v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobcu náhradu trov konania nepriznáva.

Žalovaná bola voči žalobcovi úspešná v časti vzájomného návrhu o zaplatení 4 410 Eur, preto jej súd priznal náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 1 447,84 Eur titulom trov právneho zastúpenia. Nakoľko žalovaná spolu s podaním vzájomného návrhu súdny poplatok nezaplatila, súd ju na jeho zaplatenie zaviazal v tomto rozhodnutí.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a aj žalovaná.

Žalobca podal odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým súd zaviazal žalobcu nahradiť žalovanej trovy vo vzájomného návrhu vo výške 2.447,84 Eur a namietal, že s poukazom na ustanovenie § 150 O.s.p. považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti ( štvrtá výroková veta ) za nesprávne. Poukazoval na to, že žalobca na pojednávaní dňa 31.1.2011 prostredníctvom právneho zástupcu potvrdil, že prijal zaplatenú kúpnu cenu od žalovanej, avšak túto je pripravený žalovanej vrátiť. Rovnako po uplatnení procesného vzájomného návrhu žalovanej žalobca písomným vyjadrením zo dňa 7.10.2011 oznámil súdu, že tento nárok nenamieta. Priznanie trov konania v prospech žalovanej v tejto veci je podľa žalobcu nesprávne, nakoľko úkony žalovanej a teda aj trovy konania súviseli s unesením dôkazného bremena a bremena tvrdenia vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na začatie konania. Žalobca žiadnym iným spôsobom nedal príčinu na predlžovanie tohto konania a s tým spojené neúčelné vynakladanie súvisiacich trov, pred samotným súdnym sporom sa pokúšal so žalovanou aj mimosúdne dohodnúť, táto však výzvy žalobcu ignorovala, dokonca žalobcovi zaplatila kúpnu cenu. Žalobca sa domnieva, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaná nemá právo na náhradu trov konania.

Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa v prvej a druhej výrokovej vete a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamieta v celom rozsahu, alebo aby tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná namietala, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaná nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že v stanovách vedľajšieho účastníka sú jednoznačne určené lehoty na rozhodnutie a udelenie súhlasu s prevodom akcií podľa § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka. Tvrdila, že v zmysle § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka je obchodná spoločnosť povinná v stanovách upraviť lehotu na rozhodnutie o žiadosti akcionára na udelenie súhlasu, pričom právnou skutočnosťou, od ktorej sa odvíja začiatok plynutia tejto lehoty, je doručenie žiadosti akcionára o udelenie súhlasu s prevodom akcií, a nie skutočnosť, či bolo zvolané prvé rokovanie predstavenstva alebo malo byť zvolané prvé rokovanie predstavenstva na ktorom sa o žiadosti rozhoduje ( ako je to nesprávne uvedené v stanovách obchodnej spoločnosti emitenta – vedľajšieho účastníka ). Pri takto formulovanej lehote v stanovách prichádzajú do úvahy dve lehoty, keďže sa odvíjajú od dvoch možných udalostí a ešte k tomu nesprávne uvedených udalostí, keďže začatie lehoty resp. udalosť, na ktorú sa viaže začiatok plynutia lehoty nie je správne určený. Z uvedeného dôvodu je aj koniec lehoty pri dvoch rôznych skutočnostiach ( rokovanie predstavenstva alebo rokovanie predstavenstva, ktoré malo byť zvolané raz za dva mesiace ) rôzny, čím nie je splnená podmienka na platnú úpravu obmedzenej prevoditeľnosti akcií. Súd prvého stupňa sa podľa žalovanej s touto námietkou ohľadne nesprávne uvedenej právnej skutočnosti, od ktorej sa odvíja začatie plynutia lehoty podľa § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal, a preto žalovaná považuje rozsudok v tejto časti za nepreskúmateľný.

Za nesprávne právne posúdenie súdu prvého stupňa považuje žalovaná aj záver, že prevoditeľnosť akcií vedľajšieho účastníka je v tomto prípade v zmysle § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka obmedzená. Tvrdila, že dôvody, pre ktoré je možno obmedziť prevoditeľnosť akcií vedľajšieho účastníka sú v bode 14 čl. IV stanov obchodnej spoločnosti, najmä písm. e/ až i/ tak široko a neurčito koncipované, že akákoľvek skutočnosť môže byť pod tieto dôvody zo strany orgánov, ktorý o žiadosti akcionára rozhoduje, subsumovaná, a spôsobovať tak neprevoditeľnosť akcií, čo je v rozpore s princípom § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka. Dôvody obmedzenej prevoditeľnosti akcií vedľajšieho účastníka uvedené v stanovách sú podľa žalovanej neplatné, nakoľko odporujú a obchádzajú ustanovenie § 156 ods. 9 ako aj § 176b ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa podľa žalovanej nesprávne právne posúdil, že prevoditeľnosť akcií vedľajšieho účastníka je v zmysle § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka obmedzená, a to bez toho, aby výslovne posúdil, či je splnená aj druhá zákonná podmienka obmedzenie prevoditeľnosti akcií, a to dôvody, pre ktoré môže spoločnosť odmietnuť udelenie súhlasu.

Žalovaná namietala aj proti tomu, že súd prvého stupňa posúdil, že žalobca sa domáha v tomto prípade správne žalobou o vydanie veci. Namietala, že akcie je v zmysle právnej teórie považovaná za inú majetkovú hodnotu samotným substrátom a nie za vec, v zmysle zákona č. 566/2011 Z.z. o cenných papieroch je akcia cenným papierom ako peniazmi neoceniteľným zápisom zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľa osobitných zákonov ( najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám) . Akcia ako cenný papier nie je teda vecou, iba stelesňuje určitú hodnotu v podobe práv jej majiteľa, a preto súd prvého stupňa mal žalobu žalobcu o vydanie veci ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdila tiež, že prvá výroková veta rozsudku je nevykonateľná, pretože súd prvého stupňa nezabezpečil existenciu listinných akcií, resp. pri vyhlásení rozsudku nemal preukázané, či vôbec akcie, ktoré boli predmetom žaloby, má žalovaná vo svojej dispozícii a je spôsobilá ich žalobcovi vydať.

Žalovaná ďalej namietala proti záveru súdu prvého stupňa v tom, že rozhodovanie o udelení resp. neudelení súhlasu s prevodom akcií je originálnou pôsobnosťou predstavenstva, a preto nie je súdom preskúmateľná. Poukazovala na ustanovenie § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka ( o udelení súhlasu na prevod akcií na meno rozhoduje predstavenstvo, ak stanovy neurčujú inak ) v kontexte s ustanovením § 187 ods. 1 písm. k/ Obchodného zákonníka ( do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí aj rozhodnutie o ďalších otázkach, ktoré zákon alebo stanovy zahŕňajú do pôsobnosti valného zhromaždenia ). Pokiaľ teda v zmysle § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka o udelení súhlasu rozhoduje teda predstavenstvo len pokiaľ stanovy neurčia inak, je žalovaná toho názoru, že o tejto otázke môže rozhodovať aj valné zhromaždenie, pokiaľ to stanovy upravia, a ide teda o rozhodnutie predstavenstva vo veci, keď ako iný orgán akciovej spoločnosti rozhoduje o veciach, rozhodnutia o ktorých patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia. Žalovaná je toho názoru , že preskumávať rozhodnutie predstavenstva je možné žalobou podľa § 80 písm.c) O.s.p.

Žalovaná namietala aj proti postupu súdu prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní o trovách konania žalobcu vychádzal zo sumy 4.410 Eur. Hodnotou listinných akcií, vydania ktorých sa žalobca domáha nie je ich kúpna cena ani ich menovitá hodnota, nakoľko menovitá hodnota akcia odzrkadľuje podiel na hlasovacích právach toho ktorého akcionára, nie však ich skutočnú ekonomickú hodnotu. Hodnotu sporu preto podľa žalovanej nie je možné určiť, a súd mal trovy právneho zastúpenia počítať z neoceniteľného predmetu konania. Žalovaná napokon namietala aj proti nesprávnym skutkovým zisteniam súdu prvého stupňa, nakoľko zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplynulo tvrdenie súdu, podľa ktorého mal preukázané, že žalovaná zabezpečila zverejnenie inzercie v periodiku Regionálne noviny – B. v č. 24 zo dňa 18.6.2006 ako oznam o poslednej možnosti predať všetky akcie okrem iného aj akcie vedľajšieho účastníka.

Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril písomným podaním zo dňa 30.1.2012 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu. Tvrdil, že rozsudok je vykonateľný, nakoľko v tomto prípade išlo o listinné akcie, teda vytlačené listiny s povinnými obsahovými náležitosťami opatrenými podpismi oprávnených členov predstavenstva ( § 155 Obchodného zákonníka ) .

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v senáte, pričom podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. bolo miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu.

Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu došiel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď vydal napadnuté rozhodnutie.

Podľa § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka stanovy môžu obmedziť, nie však vylúčiť prevoditeľnosť akcií na meno. Ak stanovy podmienia prevoditeľnosť akcií na meno súhlasom spoločnosti, musia ustanoviť aj dôvody, pre ktoré môže spoločnosť odmietnuť udelenie súhlasu a lehotu, v ktorej je spoločnosť povinná rozhodnúť o žiadosti akcionára na udelenie súhlasu a oznámiť toto rozhodnutie akcionárovi. O udelení súhlasu na prevod akcií na meno rozhoduje predstavenstvo, ak stanovy neurčujú inak. Rozhodnutie spoločnosti o udelení alebo neudelení súhlasu akcionárovi na prevod akcií oznámi spoločnosť akcionárovi v písomnej forme. Ak príslušný orgán spoločnosti nerozhodne o žiadosti akcionára o udelenie súhlasu v lehote ustanovenej stanovami, platí, že bol súhlas udelený. Spoločnosť zodpovedá za škodu, ktorá vznikne akcionárovi porušením týchto povinností a v prípade neudelenia súhlasu je zároveň povinná na žiadosť akcionára tieto akcie odkúpiť za cenu primeranú ich hodnote; pri určení primeranej ceny sa primerane použije ustanovenie § 218j ods. 4. Právo na odkúpenie akcie môže akcionár uplatniť do jedného mesiaca odo dňa doručenia odmietnutia súhlasu na prevod akcií, inak toto právo zaniká. Prevoditeľnosť akcií, ktoré boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, nemožno obmedziť.

Predmetom sporu bol nárok žalobcu na vydanie listinných cenných papierov voči žalovanej z dôvodu, že Zmluva o kúpe cenných papierov uzavretá dňa 25.6.2010 medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou nenadobudla účinnosť, pretože obchodná spoločnosť emitenta Ž. a.s. rozhodnutím predstavenstva podľa § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka neudelila k prevodu akcií súhlas. Žalovaná namietala, že ustanovenie stanov Ž. v článku IV ods. 14 písm.i/, na ktoré sa odvolávalo predstavenstvo pri odmietnutí súhlasu s prevodom akcií, je neplatným ustanovením vzhľadom na neurčitosť a nejasnosť a preto predstavenstvo emitenta akcií nemohlo na základe tohto ustanovenia platne odmietnuť udelenie súhlasu. Žalovaná tvrdila, že je potrebné vychádzať z fikcie ustanovenia § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka s tým, že v dôsledku uplynutia lehoty upravenej v stanovách došlo k udeleniu súhlasu s prevodom akcií.

V zmysle čl. IV bod 10 stanov Ž. a.s, akcie možno previesť iba s písomným predchádzajúcom súhlasom spoločnosti. V zmysle čl. IV bod 12 stanov o žiadosti, ktorá obsahuje náležitosti uvedené v bode XI tohto článku písm. a) až e) rozhoduje predstavenstvo. V zmysle bodu 13 čl IV, spoločnosť rozhodne o žiadosti podľa bodu 11 tohto článku a oznámi uvedené rozhodnutie akcionárovi do 60 dní odo dňa prvého rokovania predstavenstva nasledujúceho po doručení uvedenej žiadosti najneskôr však do 60 dní odo dňa, do ktorého malo byť prvé rokovanie predstavenstva po doručení uvedenej žiadosti zvolené podľa čl. XI týchto stanov. Podľa čl. IV bod 14 písm.i/ stanov, spoločnosť môže odmietnuť udeliť súhlas s prevodom akcií, ak existuje podozrenie, že prevod akcií spoločnosti, ktorých sa týka žiadosť o udelenie predchádzajúce súhlasu akcií spoločnosti, by mal za cieľ alebo by mohol mať za následok poškodenie práv alebo majetku spoločnosti alebo niektorého z jej akcionárov.

Súd prvého stupňa sa podľa názoru odvolacieho súdu správne vysporiadal so základnou otázkou tohto konania, a to či je možné alebo nie je možné skúmať rozhodnutie predstavenstva obchodnej spoločnosti ako orgánu spoločnosti z hľadiska platnosti alebo neplatnosti tohto rozhodnutia. Vzhľadom na námietky žalovanej voči žalobcom uplatnenému nároku by v tomto prípade išlo o prejudiciálne riešenia platnosti rozhodnutia predstavenstva ako orgánu spoločnosti o neudelenie súhlasu s prevodom akcií.

Odvolací súd v celom rozsahu súhlasí s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa pri závere, že rozhodnutie predstavenstva akciovej spoločnosti nie je právnym úkonom a jeho preskúmávanie súdom z hľadiska platnosti tohto rozhodnutia nie je možné. Odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie súdu prvého stupňa v tomto smere bez toho, aby tieto dôvody ešte zopakoval. Ani rozhodnutie valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti nie je právnym úkonom, neplatnosť ktorého by bolo možné posudzovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka žalobou podľa § 80 písm.c) O.s.p. Uznesenie valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti je možné súdom preskúmávať len v zmysle úpravy Obchodného zákonníka ( § 131 a § 183 ) v ktorých je možné súdom za podmienok upravených v zákone na návrh rozhodnutím určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia. Ako uviedol aj súd prvého stupňa, v Obchodnom zákonníku inštitút neplatnosti rozhodnutia iného orgánu upravený nie je, preto nie je možné súdom prejudiciálne hodnotiť platnosť alebo neplatnosť uznesenia predstavenstva obchodnej spoločnosti emitenta o neudelenie súhlasu s prevodom akcií. Žalobu o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia je možné uplatniť v prípadoch, kde je prenesená pôsobnosť valného zhromaždenia na iný orgán obchodnej spoločnosti, pokiaľ však pôsobnosť valného zhromaždenia nie je prenesená na iný orgán, ale ide o interné rozhodovanie príslušného orgánu v rámci svojej kompetencie, nie je možné uplatniť inštitút neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia ( § 183 v spojitosti s § 131 Obchodného zákonníka ) . Rozhodovanie o súhlase akciovej spoločnosti s prevodom akcií nepatrí do pôsobnosti valného zhromaždenie ( § 187 ods. 1 ) Obchodného zákonníka, ani stanovy Ž. a.s., nezverujú rozhodovanie o tejto otázke do pôsobnosti valného zhromaždenia. Z uvedeného dôvodu nejde pri rozhodovaní o súhlase s prevodom akcií o prenesenú pôsobnosť valného zhromaždenia, ako to namieta žalovaná v odvolaní, ale o pôsobnosť predstavenstva uvedenej akciovej spoločnosti, a to tak podľa zákona ako aj podľa stanov.

V zmysle citovaného § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka, pokiaľ spoločnosť pri rozhodovaní o žiadosti akcionára o udelenie súhlasu prevodom akcií poruší svoje povinnosti, zodpovedá za škodu, ktorá vznikne akcionárovi. Pokiaľ by teda aj predstavenstvo akciovej spoločnosti pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu v tomto prípade porušilo zákon, zodpovedá za škodu tým vzniknutú iba žalobcovi ako akcionárovi, ktorý chcel akcie previesť, nie však žalovanej, ktorá mala akcie podľa zmluvy nadobudnúť. Žalovaná by si mohla svoje prípadné zodpovednostné a iné nároky vyplývajúce zo Zmluvy o prevode akcií uplatňovať len voči žalobcovi ako predávajúcemu. Je potrebné však uviesť, že vzhľadom na zmluvné podmienky dohodnuté v Zmluve o kúpe cenných papierov zo dňa 25.6.2010 uzavretej so žalobcom si žalovaná mala byť vedomá možnej neúčinnosti uzavretej zmluvy z dôvodu neudelenia súhlasu k prevode akcií zo strany akciovej spoločnosti.

Odvolací súd súhlasí aj so záverom súdu prvého stupňa ohľadne úpravy stanov obchodnej spoločnosti vedľajšieho účastníka pri určení lehoty na rozhodnutie spoločnosti o žiadosti akcionára o udelenie súhlasu s prevodom akcií. Úprava v stanovách kde je určená lehota 60 dní na oznámenie akcionárovi o tom, ako spoločnosť rozhodla o jeho žiadosti, a to odo dňa prvého rokovania predstavenstva nasledujúceho po doručení jeho žiadosti, najneskôr však do 60 dní odo dňa , do ktorého malo byť prvé rokovanie predstavenstva po doručení jeho žiadosti zvolané podľa čl. XI stanov, je v súlade so zákonom, nevyvoláva nejasnosti o začiatku plynutia lehoty alebo jej počítania tak, ako to namieta žalovaná v odvolaní. V čl. XI stanov je upravené zasadnutie predstavenstva obchodnej spoločnosti najmenej raz za dva mesiace, lehoty na rozhodnutie o udelení súhlasu s prevodom akcií sú preto v stanovách určené, stanovy navyše určujú aj lehotu na oznámenie rozhodnutia príslušného orgánu o žiadosti akcionára o udelenie súhlasu.

Žalobca si uplatnil v tomto konaní voči žalovanej právo na vydanie listinných cenných papierov s presným číselným označením, súd prvého stupňa preto nepochybil, keď o nároku žalobcu rozhodoval ako o žalobe o vydanie veci. Odvolací súd súhlasí aj s postupom súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Žalobca uplatnil nárok o vydanie akcií voči žalovanej na základe konkrétnej zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 25.6.2010, a to z dôvodu jej neúčinnosti, pričom v zmluva bola dohodnutá kúpna cena akcií v celkovej výške 4.410 Eur. Súd prvého stupňa preto nepochybil, keď pri výpočte trov právneho zastúpenia vychádzal z uvedeného predmetu konania.

Odvolací súd na základe vyššie uvedených dôvodov považuje za správny záver súdu prvého stupňa, že v dôsledku neudelenia súhlasu obchodnej spoločnosti Ž. a.s., s prevodom akcií Zmluva o kúpe cenných papierov uzavretá medzi žalobcom a žalovanou nenadobudla účinnosť, žalobca ostal akcionárom emitenta, a žalovanej nevznikli práva týkajúce sa akcií vo vzťahu k žalobcovi. Súd prvého stupňa preto rozhodol správne, keď žalovanej uložil povinnosť vydať žalobcovi vyššie uvedené cenné papiere. Správne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o protinávrhu žalovanej, o ktorom súd rozhodol tak, že povinnosť uloženú žalovanej vydať žalobcovi listinné cenné papiere presne označené vo výroku napadnutého rozsudku uložil oproti povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej sumu 4.410 Eur, čo bola žalovanou uhradená kúpna cena za tieto akcie.

Odvolací súd považuje za správne aj rozhodnutie súdu prvého stupňa v štvrtej výrokovej vete, kde súd zaviazal žalobcu nahradiť žalovanej trovy konania zo vzájomného návrhu. Po zhodnotení všetkých známych okolností tohto prípadu odvolací súd dospel k záveru, že nie je dôvod pri rozhodovaní o náhrade trov konania vzniknutých žalovanej z protinávrhu postupovať podľa § 150 O.s.p. tak, ako sa toho dovolával žalobca.

Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1. a § 142 ods. 1 a § 151 O.s.p. V odvolacom konaní vo veci samej bol žalobca plne úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovi prisúdená náhrada trov odvolacieho konania vo výške 168,64 Eur bola určená na základe návrhu a vyúčtovania žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu a v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za jeden úkon právnej služby ( písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovanej ) vo výške 161,01 Eur + 7,63 Eur režijný paušál. Podľa § 149 O.s.p. je žalovaná žalobcovi prisúdenú náhradu trov odvolacieho konania povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu. 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 629
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Najčítanejšie (Judikatúra)

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

CSP: K aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku

Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené ...

Neoprávnený odber plynu; premlčanie

Osoba, která po smrti původního odběratele odebírá v jeho bytě plyn navzdory tomu, že nemá uzavřenou smlouvu o odběru, je přinejmenším ...

Medzera v aplikácii Viedenského dohovoru, určenie rozhodného práva

Vznik smluvního vztahu z kupní smlouvy uzavřené mezi prodávajícím se sídlem ve Slovenské republice a kupujícím se sídlem v České ...

CSP: Pasivita žalovaného a interpretácia § 151 CSP

I. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Plénum bude voliť kandidátov na ústavných sudcov v streduhttp://www.teraz.sk/slovensko/plenum-bude-volit-kandidatov-na-usta/419498-clanok.html

Poslanci budú kandidátov vyberať zo 16 uchádzačov. Pôjde už o piatu voľbu.

Je dôležité, aby sa na prokuratúre zaviedli systémové zmeny, tvrdí Remišováhttps://spravy.pravda.sk/domace/clanok/526336-je-dolezite-aby-sa-na-prokurature-zaviedli-systemove-zmeny-tvrdi-remisova/

V prokuratúre je potrebné nastaviť nové a transparentné pravidlá.

Vek odchodu do penzie? Roky udáva tabuľkahttps://spravy.pravda.sk/domace/clanok/526309-vek-odchodu-do-penzie-roky-udava-tabulka/

Pevne stanovené roky namiesto automatického výpočtu.

Prezidentka podpísala novelu, ktorá zbavuje sudcov v politike talárahttp://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-podpisala-zakon-ktory-r/419468-clanok.html

Podľa novely má sudca kandidujúci v parlamentných voľbách či eurovoľbách prísť o funkciu ...

Novelu školského zákona o definovaní národnostnej školy neschválilihttp://www.teraz.sk/slovensko/novelu-skolskeho-zakona-o-definovani/419407-clanok.html

Poslanci poukazovali na to, že zákon zatiaľ neobsahuje komplexnú úpravu podmienok výchovy a ...

Súdne poplatky v pracovnoprávnych sporoch by sa mohli zrušiťhttp://www.teraz.sk/slovensko/sudne-poplatky-v-pracovnopravnych-spor/419278-clanok.html

Návrh vychádza z potreby všeobecne umožniť zamestnancom, aby sa mohli vo väčšej miere ...

Nové časopisy

Verejné obstarávanie – právo a prax 4/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 4/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

DE IURE 1-2/2019

DE IURE 1-2/2019

DE IURE je časopis Najvyššieho súdu, ktorý vychádza štvrťročne v online verzii a pravidelne ...

Bulletin slovenskej advokácie 9/2019

Bulletin slovenskej advokácie 9/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Justičná revue 6-7/2019

Justičná revue 6-7/2019

Časopis pre právnu prax.

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

PoUtStŠtPiSoNe
: