Súd poukazuje na prípad „Van Landewyck" (spojené prípady C-209-215/78 R a 218/78 R vo veci Heintz Van Landewyck SARL v. Commission, (1980) ECR 03125), kde ESD konštatoval, že každá entita, ktorá vykonáva obchodné aktivity, je schopná naplniť definíciu súťažiteľa, a to i prípade absencie cieľa dosiahnutia zisku.
Z uvedeného možno vyvodiť, že aj v situácii (hoci prechodného nedosahovania zisku) sa na žalobcov vzťahujú pravidlá hospodárskej súťaže a pokiaľ žalovaný z pozície ochrancu hospodárskej súťaže (§ 14 zákona) v rámci právomoci zverenej mu zákonom (§ 22 zákona) kontroluje dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže a vykonáva nápravu protiprávneho stavu, nemožno takéto jeho konanie posudzovať ako spochybňovanie práva žalobcov „slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu" vyplývajúcu z ustanovenia § 41 Obchodného zákonníka ako namietajú žalobcovia, keď zároveň citované ustanovenia ukladá povinnosť dbať na záväzné pravidlá hospodárskej súťaže.
Právo na dosiahnutie hospodárskeho prospechu nemôže byť presadzované postupom znamenajúcim porušenie súťažných pravidiel a samotná skutočnosť, že žalobcovia pri svojich podnikateľských aktivitách nedosahujú zisk ich nezbavuje povinnosti tieto pravidlá dodržiavať
(rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 17. 8. 2010, sp. zn. 1Sžhpu/3/2008)
Z odôvodnenia:
Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov
Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.
Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.
Zaregistrovať saUž som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium